Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317201910
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8317201910.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna

48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanému v 1. rade T. K., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
X. XXX/X, V. a žalovanej v 2. rade R. K., nar. X. XX. XXXX, V. XXX/XX, V., o zaplatenie 3234,25 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie proti žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e .

Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á uhradiť žalobcovi 422,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške8,25%ročnezosumy1122,32eurod20.4.2014do10.5.2018,zosumy1072,32eurod11.5.2018
do 10.6.2018, zo sumy 1 022,32 eur od 11.6.2018 do 9.7.2018, zo sumy 972,32 eur od 10.7.2018 do
9.8.2018,zosumy922,32eurod10.8.2018do9.9.2018,zosumy872,32eurod10.9.2018do9.10.2018,
zo sumy 822,32 eur od 10.10.2018 do 11.11.2018, zo sumy 772,32 eur od 12.11.2018 do 9.12.2018, zo
sumy 722,32 eur od 10.11.2018 do 9.1.2019, zo sumy 672,32 eur od 10.1.2019 do 10.2.2019, zo sumy
622,32 eur od 111.2.2019 do 10.3.2019, zo sumy 572,32 eur od 11.3.2019 do 9.4.2019, zo sumy 522,32
eur od 10.4.2019 do 9.5.2019, zo sumy 472,32 eur od 10.5.2019 do 9.6.2019 a zo sumy 422,32 eur od

10.6.2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie o zaplatenie 714,62 eur vrátane príslušného úroku z omeškania z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobca a žalovaný v 1. rade nemajú vo vzájomnom vzťahu právo na náhradu trov konania.

Žalovanej v 2. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12,
Kežmarok, IČO: 35 923 130, podal dňa 20. 2. 2017 na tunajší súd žalobu, ktorú doplnil podaním
doručeným súdu dňa 24. 3. 2017 a ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade, aby spoločne a
nerozdielne uhradili žalobcovi sumu 3234,25 eur s úrokom z omeškania 8,25% ročne od 20. 4. 2014 do
zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žaloba bola odôvodnená tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalovanými došlo dňa 5.
5. 2011 k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke č. 8007095, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovaným pôžičku vo výške 8206,80 eur, ktorú sa zaviazali žalovaní splatiť 84mesačnýmisplátkami po 101,51 eur. Žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili len 3877,68 eur a so zvyškom sa
dostali do omeškania. Preto boli vyzvaní na úhradu dlžných splátok listom zo dňa 1. 3. 2014. Keďže
úhradu dlžných splátok nevykonali, právny predchodca žalobcu úver dňa 19. 4. 2014 zosplatnil. Svoj dlh

žalovaní neuhradili, preto právny predchodca žalobcu podal na súd žalobu.

Právny predchodca žalobcu špecifikoval, že podľa prehľadu úhrad, ku dňu podania žaloby mali žalovaní
uhradiť sumu 7097,31 eur s tým, že k tejto sume boli pripočítané náklady na vymáhanie pohľadávky
14,62 eur. Od súčtu týchto súm boli odpočítané úhrady žalovaných 3877,68 eur a suma 3234,25 eur

tvorí predmet konania. Žalobca si v tomto konaní neuplatňuje zmluvnú pokutu.

2. Uznesením zo dňa 7. 8. 2017 č.k. XCsp/XX/XXXX-XX v súlade s ustanovením §80 C.s.p. súd pripustil,
abyzkonaniavystúpilžalobcaConsumerFinanceHolding,a.s.,Hlavnénámestie12,Kežmarok,IČO:35
923 130 a na jeho miesto vstúpil žalobca Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.

3. Dňa 17. 9. 2019 došlo na súd podanie žalovanej v 2. rade, ktorá súdu oznámila, že žalovaný v 1.
rade, sa dohodol na splátkovom kalendári so spoločnosťou žalobcu a dlh spláca po 50 eur mesačne.

4. Pred prvým pojednávaním a to dňa 20. 6. 2019 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý súdu oznámil,
že na majetok žalovaného v 1. rade bol vyhlásený konkurz a preto povinnosťou súdu je ex lege zastaviť

voči nemu toto konanie.

Zároveň poukázal na to, že v danej veci po začatí konania na súde došlo k úhrade sumy 700 eur a to
jednotlivými splátkami po 50 eur s dátumom prvej platby 11. 5. 2018 a poslednej platby 10. 6. 2019.
Preto v tejto časti zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Taktiež zobral žalobu späť aj v časti o

zaplatenie 14,62 eur s príslušným úrokom z omeškania, pretože v tejto časti netrval na žalobe. Žalovanú
v2.radežiadalzaviazaťnazaplateniesumy2519,63eurspríslušnýmiúrokmizomeškaniaananáhradu
trov konania.

5. Podľa ustanovenia 166 ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z., každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou

osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti
zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §166e ods. 1 veta prvá Zák. č. 7/2005 Z.z., o oddlžení rozhodne súd v uznesení o
vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých

dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v
akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom

Podľa ustanovenia §167e ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z., ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného
odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze

(§166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

Z uznesenia Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XOdK/XXX/XXXX súd zistil, že na majetok žalovaného
v 1. rade bol vyhlásený uznesením zo dňa 26. 4. 2019 konkurz a ustanovil mu správcu Q.. V. X., M. XX,
W.. Zároveň súd oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto

konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku XX/XXXX dňa 3. 5. 2019 pod K..

Súd zistil, že žalobca v danej veci požaduje pohľadávku od žalovaného v 1. rade, ktorá môže byť
uspokojená iba v konkurze a preto v súlade s ustanovením §167e ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z. súd konanie

proti žalovanému v 1. rade zastavil.

6. Podľa ustanovenia §144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ustanovenia §145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa ustanovenia §146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby saneprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168
alebo pojednávanie.

Skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 a pred prvým pojednávaním žalobca
zobral žalobu späť sčasti o zaplatenie 714,62 eur s príslušným úrokom z omeškania. Preto súd konanie
zastavil v tejto časti aj bez súhlasu žalovanej v 2. rade, pretože na jej prípadný nesúhlas sa neprihliada.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o

pôžičke, zmluvnými podmienkami, obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou a doručenkou
k uvedenému listu, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, prehľadom splátok a úhrad,
rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok + prílohami k zmluve o postúpení pohľadávok + oznámením
o postúpení pohľadávky + poštovými hárkami, súhlasom žalobcu s postupným splatením žalovanej
pohľadávky a zistil tento skutkový stav.

8. Zo Žiadosti a Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 5. 5. 2011 vyplýva, že spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, poskytla žalovaným
finančné prostriedky na kompletnú rekonštrukciu v zmluve špecifikovanej nehnuteľnosti, zapísanej na
LV XXXX, ktorej vlastníkmi neboli žalovaní (dlžníci).

Žalovaní čerpali finančné prostriedky vo výške 5000 eur pri ročnom úroku 15,98%, RPMN 15,98% a
priemernej RPMN 17,44%. Žalovaní sa poskytnuté finančné prostriedky zaviazali vrátiť 84mesačnými
splátkami po 97,70 eur + poistenie 3,81 eur = 101,51 eur, t.j. spolu sa zaviazali vrátiť veriteľovi sumu
8526,84 eur. Žalovaným teda bolo poskytnutých 5000 eur a mali vrátiť veriteľovi sumu 8526,81 eur.
Termín konečnej splatnosti úveru bol 5/2018.

Súčasťou zmluvy boli Zmluvné podmienky a Obchodné podmienky.

9. Predžalobnou upomienkou zo dňa 1. 3. 2014 bol žalovaný v 1. rade vyzvaný na úhradu nedoplatku na
splátkach vo výške324,83 eur. V opačnom prípade veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. List žalovaný

v 1. rade neprevzal v odbernej lehote.

10. Právny predchodca žalobcu dňa 12. 6. 2017 súdu predložil list zo dňa 25. 4. 2014 - Oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, v ktorom žalovanému v 1. rade bolo oznámené, že celý dlh
z úverovej zmluvy sa stal splatným. Zároveň žalovaný bol vyzvaný k úhrade dlhu po doručení tohto

oznámenia.

11. Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaní ako dlžníci v danom úverovom vzťahu ku dňu podania
žaloby uhradili sumu 3877,68 eur.

12. Zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 18. 5. 2017 a prílohou k tejto zmluve, právny predchodca
žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, IČO: 35 923 130, postúpil svoju pohľadávku voči
žalovaným na žalobcu. Uvedená skutočnosť bola žalovaným v 1. a 2. rade oznámená listom zo dňa
23. 5. 2017.

13. Listom zo dňa 24. 4. 2018, adresovanom žalovanému v 1. rade, žalobca súhlasil s postupným
splatením žalovanej pohľadávky po 50 eur mesačne.

14. Po takomto oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi a po čiastočnom späťvzatí žaloby,
súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v časeuzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú

osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ

má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia §4 ods. 6 Zák. o ochrane spotrebiteľa, ak sa zmluva medzi predávajúcim a
spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky

formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaní
uzavreli zmluvu, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške
5000 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi mesačnými splátkami po 101,51 eur pri ročnom

úroku 15,98% a RPMN 15,98% pri konečnej splatnosti úveru 5/2018.

Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaní uhradili právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi,
do dňa podania žaloby na súde, sumu 3877,68 a po podaní žaloby na súd sumu 700 eur, t.j. spolu
uhradili v danom úverovom vzťahu sumu 4577,68 eur.

16. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalovanými, ktorí sú fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaných v tejto

zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
upravené v Občianskom zákonníku. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne
spotrebiteľské právo.

17. Podľa ustanovenia §1 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) Zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom
nie sú: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, b) úver zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv
k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,

ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, e) úver zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v
písmenách a) až d).

Podľa ustanovenia §68 Zák. č. 483/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, hypotekárny
úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom
k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý je financovaný, ak tento zákon neustanovuje
inak, najmenej vo výške 90 % prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov
hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu a ktorý poskytuje hypotekárna banka na tieto účely:

a) nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti,
b) výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb,
c) údržbu tuzemských nehnuteľností alebo
d) splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý je hypotekárnym
úverom,

e) splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý nie je hypotekárnym
úverom.

Podľa ustanovenia §69 Zák. č. 483/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, komunálny
úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom

k nehnuteľnému majetku obce alebo k nehnuteľnému majetku vyššieho územného celku, ktorý je
financovaný, ak tento zákon neustanovuje inak, najmenej vo výške 90 % prostredníctvom vydávania
a predaja komunálnych obligácií hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu a ktorý poskytujúbanky na nadobudnutie tuzemských nehnuteľností, výstavbu, zmenu dokončených stavieb a údržbu
tuzemských nehnuteľností a ďalších stavieb s cieľom využívať ich na verejnoprospešný účel.

Súd zároveň posúdil, že ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o
úvere síce mala slúžiť na rekonštrukciu nehnuteľnosti, žalobca však nepreukázal, že žalovaným poskytol
finančnéprostriedkyvsúladesustanoveniami§1ods.2písm.a),b),c),d),e)Zák.č.129/2010Z.z.,ktoré
taxatívne vymenúvajú, čo sa nepovažuje za spotrebiteľský úver. Žalobca nepreukázal, že žalovaným
poskytol finančné prostriedky ako hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,

ktorým je §68 a 69 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov.Taktiežnepreukázal,žeposkytnutýúverbolzabezpečenýzáložnýmprávom
k nehnuteľnosti ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti
alebo výstavba nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, ktorého účelom je
nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti a ani
ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d) ustanovenia

§1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z.. Teda súd má za to, že na daný právny vzťah sa vzťahuje aj Zák. č.
129/2010 Z.z..

18. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

19. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, je zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j.

spotrebiteľa - žalovanej aj v súdnom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy uzavreté v
rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu.

Predmetnú úverovú zmluvu je potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal,
či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch,

pričom dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky.

Súd dospel k záveru, že zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. k), f)
a j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto úver sa považuje v zmysle ustanovenia §11 ods. 1 písm.
a) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov.

20. Z citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
slová výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej v zákone uvedenej zložke spotrebiteľského
úveru, ktoré má žalovaná žalobcovi ako veriteľovi vracať, teda sa to týka istiny, úrokov aj iných poplatkov.

Podľa zákona musí byť v každej zmluve jednoznačne, určito a zrozumiteľne a to priamo v zmluve
uvedená nielen výška istiny, ale aj výška riadnych úrokov a iných poplatkov a taktiež aj počet a termíny
splátok istiny, riadnych úrokov a iných poplatkov. Cieľom je zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri uzatváraní
zmluvy mal jasne, určito a zrozumiteľné vyjadrené čo, kedy a kde má platiť a z čoho pozostáva úver,
ako aj odmena a všetky sumy a splátky, ktoré má veriteľovi za tento úver ako spotrebiteľ zaplatiť.

V tomto prípade z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje
údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené podľa § 9 ods.
2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Takéto znenie zmluvy je pre
bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a s

cieľom tejto právnej úpravy.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch ako to už bolo uvedené je, aby spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy bol riadne, určito a zrozumiteľnej informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho jepovinný veriteľovi plniť svoje záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z čoho pozostávajú tieto jeho
záväzky. Cieľom je poskytnutie ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo a to priamo zo zákona byť
informovaný pri uzatváraní zmluvy o splácanej istine, o splácanej mesačnej sume istiny, výške úrokov

z úveru a poplatkov súvisiacich s úverom. Žalobca mal ako dodávateľ priamo zo zákona povinnosť v
zmluve o spotrebiteľskom úver určito, jasne a zrozumiteľne uviesť výšku úrokov, výšku poplatkov a to
priamo v zmluve a priamo aj pri mesačných splátkach pod sankciou straty práva na úroky a poplatky.

Žalobca si tejto povinnosti bol vedomý a v zmluve sám uvádza, že bola uzavretá podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu tento zákon nedodržal.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX Krajský súd v W. uviedol -„Jednou z
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje

spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX).

21. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda

nie je naplnená dikcia §9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Podľa zmluvy lehota splatnosti je 5/2018.
Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom
o spotrebiteľských úveroch.

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru.

Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia
čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na
základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj
o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca
a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to je vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných

údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v A. A. zo dňa 19.9.2012, sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX).

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej

náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v
zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X Y. XXX/
XX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 19.11.2013, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského
súdu v W. zo dňa 30.05.2012, sp. zn. XCo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 25.02.2014,
sp. zn. XCo/XXX/XXXX) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných

prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto
slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.22. Ďalej súd zistil, že zmluva síce obsahuje údaj o výške RPMN 15,98%, avšak tento nie je správny
a teda úver aj z tohto dôvodu sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§11 ods. 1 písm. b) Zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba 18,12%

(výpočetsúdrealizovalprostredníctvomkalkulačky). Súd pri tomto výpočte vychádzal z údajov uvedených v zmluve,
pretože má za to, že aj právny predchodca žalobcu pri výpočte RPMN vychádzal z údajov, uvedených
v zmluve. Teda súd vychádzal zo schválenej výšky úveru 5000 eur, výšky splátky úveru 101,51 eur pri
ich počte 84. Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN. Ročná percentuálna

miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy, predstavuje
celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s
poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského
úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s rovnakou dobou
splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší úver s čo
najnižšou RPMN. V danej veci však údaj o RPMN v úverovej zmluve bol uvedený nesprávne, čím

spotrebiteľ bol uvedený do omylu a teda tento údaj spotrebiteľovi neumožnil porovnať správnu výšku
RPMN s obdobnými úvermi, poskytovanými inými, či už bankovými alebo nebankovými subjektmi. Podľa
názoru súdu, absencia presne uvedeného údaja RPMN má za následok, že daný úverový vzťah sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov (ustanovenie §11 ods. 1 písm. b) Zák. č. 129/2010 Z.z.).

23.NesprávnejvýškeRPMNvZmluvenasvedčujeajskutočnosť,žecelkovávýškanákladovspotrebiteľa
podľa Zmluvy, je vo výške 3206,80 eur, kde tento údaj tiež nie je správny. Žalovaní svoj dlh mali uhradiť
84splátkami po 101,51 eur, čo predstavuje 8526,84 eur, teda po odpočítaní čerpanej sumy 5000 eur,
celková výška nákladov spotrebiteľa je 3526,84 eur, nie 3206,80 eur. Uvedenou nesprávnou výškou
celkových nákladov spotrebiteľa v zmluve absentuje aj ďalšia náležitosť v zmysle ustanovenia §9 ods.

2 písm. j) Zák. č. 129/2010 Z.z.. a síce celková výška sumy, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Úver aj z
tohto dôvodu sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§11 ods. 1 písm. a) Zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch).

24. Ďalej súd má za preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle

ustanovenia §9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010 Z.z.. Uvedená listina obsahuje nesprávnu výšku RPMN
a nesprávnu výšku nákladov a neobsahuje ani všetky predpoklady, použité na výpočet tejto RPMN.
Spôsob výpočtu RPMN je uvedený v prílohe č. 2 citovaného zákona, pričom podkladom pre výpočet
RPMN je číslo posledného čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi
dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky alebo

platby poplatkov, výška splátky alebo platby poplatkov a interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka
medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Súd má za to, že
Zmluva uvedené neobsahuje.

,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý

predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov
použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité

na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje
uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité
pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že
je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad

súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité

na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu W. sp. zn. XCo/XX/XXX7 zo dňa 11.05.2017.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v W. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo
dňa 03.11.2016, sp. zn. XCo/X/XXXX zo dňa 06.04.2017.25.Súdmávedomosťoprávnomnázore,vyjadrenomvRozsudkuSúdnehodvoraEÚzodňa09.11.2016
v právnej veci C-XX/XX, Home Credit Slovakia, a.s. c/a K. A..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom

22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch

neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že

zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov

SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že

žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa

jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak

právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad

Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

Súd je preto názoru, že napriek citovanému rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských
úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich,
tak ako to ustanovuje §11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v W. v rozsudku pod sp.zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 8. 12.
2016, kde v bode 28 mimo iného odvolací súd uviedol, že „zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru

EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme
uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je
oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo

veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval
k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.“.

26. Vzhľadom k tomu, že spotrebiteľský úver v danej veci súd považoval za bezúročný a bez poplatkov
aj v súlade s ustanovením §11 Zák. č. 129/2010 Z.z., žalobcovi patrí len rozdiel medzi poskytnutou
výškou úveru a už uhradenými splátkami. V konaní bolo preukázané, že v danom úverovom vzťahu

dlžníci čerpali sumu 5000 eur a jednotlivými splátkami uhradili už 4577,68 eur. Preto vzhľadom na vyššie
uvedené súd žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 422,32 eur vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Na úhradu tejto sumy bola zaviazaná len žalovaná v 2. rade, keďže konanie voči žalovanému
v 1. rade bolo zastavené v súlade s ustanovením §167e ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z..

27. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 422,32
eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa
ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s

ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a v prevyšujúcej časti požadovaného úroku
z omeškania súd žalobu zamietol. Pri priznaní úroku z omeškania súd zohľadnil splátky, ktoré boli
vykonané v danom úverovom vzťahu zo strany dlžníkov.

28. Podľa ustanovenia §255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ustanovenia §256 ods. 1 a 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,

súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

29. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd rozhodol tak, že žiaden z
nich nemá právo na náhradu trov konania, lebo konanie proti žalovanému v 1. rade bolo zastavené ex
lege a nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania ani žalobcovi a ani žalovanému v 1. rade.

30. Čo sa týka trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade, súd uvádza nasledovné.

Zo žalovanej sumy 3234,25 eur súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 14,62 eur (0,45% žalovanej
sumy), pretože žalobca zobral žalobu v tejto časti späť z dôvodu, že žalobca netrval na úhrade tejto

sumy, teda v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca a v tejto časti by patrila náhrada trov konania
žalovanej v 2. rade.V časti o zaplatenie 700 eur (21,64%) súd konanie zastavil, pretože k úhrade tejto sumy došlo až po
začatí konania na súde, čo nemožno pripočítať na ujmu žalovanej v 2. rade, teda v tejto časti zavinila
zastavenie konania žalovaná v 2. rade a v tejto časti by patrila náhrada trov konania žalobcovi.

Žalobe súd vyhovel v časti o zaplatenie 422,32 eur (13,06% žalovanej sumy), čo predstavuje úspech
žalobcu a neúspech žalovanej v 2. rade, teda aj v tejto časti by patrila náhrada trov konania žalobcovi.

V časti o zaplatenie 2097,31 (64,85% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje

neúspech žalobcu a úspech žalovanej v 2. rade a teda v tejto časti by patrila náhrada trov konania
žalovanej v 2. rade.

Z uvedeného výsledku konania vyplýva, že v danej veci by patrila náhrada trov konania žalovanej v 2.
rade, ktorá bola v konaní úspešnejšia a to vo vzťahu k žalobcovi. Žalovanej v 2. rade však žiadne trovy
konania nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.