Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206039
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116206039.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: V. Q., W.. XX.XX.XXXX,

bytom Prešov - Nižná Šebastová, U. XX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom Svidník, ul. Sovietskych hrdinov 163/66 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o vydanie bezdôvodného obohatenia 680 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 680 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 680 eur od 27.4.2016 do zaplatenia a to v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 23.3.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil povinnosť žalovanému
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 680 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 680 eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do
zaplatenia. Žalobkyňa ďalej navrhla určiť, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z
20.8.2009 uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 12) o tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou

administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.

2. V odôvodnení žalobného návrhu uviedla, že uzavrela Zmluvu o úvere č. 802200014 zo dňa
20.8.2009 na poskytnutie úveru vo výške 700 eur za poplatok vo výške 680 eur s tým, že celková
čiastka vo výške 1.380 eur mala byť zaplatená žalovanou v splátkach v počte 12, vo výške 115 eur.
Poplatok z predmetného úveru predstavuje 97,14 % navýšenie. Poplatok vo výške 680 eur je z 2/3
tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou

s tým spojenou. Žalovaný neposkytol žalobkyni reálne plnenie za takýto poplatok. Poplatok nebol
individuálne vyjednaný, absentuje mu zodpovedajúce protiplnenie a spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je preto neprijateľný. Naviac
je predmet administratívneho poplatku neurčitý a nie je možné určiť, o aké administratívne plnenie sa
jedná. Žalobkyňa poukázala na ust. § 53a OZ o povinnosti dodávateľa zdržať sa používania zmluvnej
podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú, alebo neprijateľnosť
zmluvnej podmienky vyplýva z rozhodnutia. Neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o

zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode
spotrebiteľa. Túto skutočnosť preveruje súd z úradnej moci.3. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že predmetný spotrebiteľský úver mal obsahovať náležitosti podľa
§ 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný v čase uzavretia zmluvy.
V zmluve absentovali nasledovné podstatné náležitosti: g) konečná splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročná úroková sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročná percentuálna mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, k) priemerná hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Podľa žalobkyne vzhľadom na viaceré úvery a každý v rozpore so
zákonomjenemysliteľné,abysatakétokonaniedalooznačiťlenakonedbanlivostné.Žalobkyňasaďalej
domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi jej platbami 1.380 eur a výškou
úveru 700 eur, teda vo výške 680 eur. O bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor žalobkyne sa táto

dozvedela až od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa v mesiaci jún 2015. Nakoľko sa domnieva,
že v konaní žalovaného bol úmysel získať bezdôvodné obohatenie je premlčacia lehota 10-ročná. V
tomto smere odkázala na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. 21Co/72/2014, ako aj iné v žalobe
citované rozhodnutia.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania, nakoľko podľa jeho názoru nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalovaný mal za to, že k
bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej
premlčacej 3-ročnej lehote. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovení zákona
môže domáhať v subjektívnej (2-ročnej lehote), teda od okamihu, keď sa o bezdôvodnom obohatení

dozvedel. Žalovaný má za to, že lehota žalobcovi uplynula aj keď v žalobe absentujú skutočnosti
rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Premlčacia objektívna lehota
uplynula 25.3.2013 a nárok bol uplatnený až 23.3.2016. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Súd predmetný spor rozhodol dňa 09.05.2017 rozsudkom č.k. 15C 102/2016-63 tak, že I. žalobu v

časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 680 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne splatným odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému zamietol. Výrokom II. určil,
že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.8.2009, uvedená vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru - bod 12) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce
náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým

spojenou, je neprijateľná. Výrokom III. žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % vyplývajúci z rozhodnutia súdu vo výroku I. Výrokom IV. žalobkyni priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vyplývajúci z rozhodnutia súdu vo výroku
II. Predmetný rozsudok vo výroku II. a IV. nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2017.

6. V dôsledku odvolania žalobkyne Krajský súd v Prešove ako súd odvolací zrušil uznesením č.k.
6Co 139/2017-155 zo dňa 21.08.2018 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. a vo výroku
o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V rozhodnutí poukázal na to, že žalovaným požadovaná odplata za úver takmer 97,14 %
ročne je úplne drastická a v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná, preto sa stotožnil so záverom

súdu prvej inštancie, že dojednanie o poplatku vo výške 680 eur odporuje princípu dobrých mravov
a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal zo správneho
ustanovenia § 107 OZ a pri objektívnej dobe aj správne stanovil jej začiatok od momentu, kedy
došlo k plneniu zo strany žalobkyne. Pokiaľ však ide o otázku úmyslu obohatiť sa na neprimeranom
poplatku, odôvodnenie aplikácie trojročnej objektívnej premlčacej doby zo strany súdu prvej inštancie je

na úkor preskúmateľnosti. Rozsudok by mal dať presvedčivú odpoveď na otázku, ako je možné ,,len
z nedbanlivosti" požadovať úžernú odplatu vo výške viac ako 97 % ročne (úžerníčime, ale len z
nedbanlivosti). Kým pre objektívnu dobu by mal byť okamih jej začiatku nepochybný (čas platenia
poplatku zo strany žalobkyne) a otázna je už len dĺžka objektívnej premlčacej doby, tak pri subjektívnej
premlčacej dobe bude dôležité zistenie, kedy sa žalobkyňa dozvie o tom, že sa žalovaný na jej úkor

bezdôvodne obohatil a v akej výške. V danej právnej veci bezdôvodné obohatenie vzniklo z neprijateľnej
zmluvnej podmienky (poplatok) ako aj z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v dôsledku
absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Doposiaľ nebola
prekonaná judikatúra súdneho dvora Európskej únie o existencii nezanedbateľného nebezpečenstva, žepriemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej uzatvárania (porov.
spojené prípady C-240 až 244/98). Je úplne logické sa domnievať, že spotrebitelia by asi sotva platili, ak
by mali vedomosť, že platiť nemajú. Nie sú však chránení neobmedzenú dobu, ale len kým im neuplynie

objektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť bez ohľadu na to, či sa dozvedeli o bezdôvodnom
obohatení a o tom, kto sa na ich úkor obohatil. Odvolací súd uviedol, že zásadne nemôže súhlasiť
s názorom súdu prvej inštancie, že už v čase, kedy došlo k plneniu nad rámec poskytnutej čiastky,
žalobkynizačalaplynúťpremlčaciadoba(arg.slovo,,došlo“ akorelevantnénopriobjektívnejpremlčacej
dobe ;§ 107 ods.2 OZ). Názor, že žalobkyni začala plynúť subjektívna doba dňom, keď zaplatená čiastka

presiahla čiastku poskytnutú žalobkyni, je problematický aj z dôvodu, že subjektívna doba by tak začala
plynúť skôr, ako vôbec k obohateniu o odplatu došlo. Žalobkyňa platila v splátkach istinu a poplatok
(nie najprv istinu a po jej splatení poplatok). Zdá sa, že viaceré súdy posudzujú začiatok subjektívnej
premlčacej doby už od času, kedy spotrebiteľ plní s odôvodnením, že má poznať právo, a preto už v tom
čase sa spotrebiteľ dozvedá o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje.
Každý je povinný poznať právo, no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne

aplikovať. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá
osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala
a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť mal a mohol" pritom
obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Ak z dokazovania
nevyplynú nové skutočnosti, zdá sa, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že plniť nemala až s odstupom

času a do úvahy prichádza združenie. Podľa odvolacieho súdu v doterajšom konaní sa súd nevyrovnal s
inými právoplatnými súdnymi rozhodnutiami v obdobných spoločenských vzťahoch ako je prejednávaná
vec a konanie viedol v zásadnom odklone od správneho právneho posúdenia veci s dopadom na
procesné strany a ich právo na spravodlivý proces. To bol aj dôvod pre zrušenie rozsudku v napadnutom
rozsahu a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods.1 písm. b) CSP). Uložil súdu

prvejinštanciepriznaťprincípuochranyslabšejzmluvnejstranyprávnusiluústavnéhoprincípu,zaoberať
sa nepriamym úmyslom žalovaného nadobudnúť od žalobkyne predmetné úžerné plnenie (vedel, že
dojednáva spoločensky neprijateľnú odplatu a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený) aj
vo svetle rozhodnutí súdov k neprimeranosti úrokov, a teda vytvoriť najmä pre žalovaného priestor
na procesnú obranu, umožniť stranám procesné práva v súvislosti s novým názorom na začiatok

premlčacej doby, novo posúdiť subjektívnu premlčaciu dobu od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela
o relevantných skutkových okolnostiach pre podanie žaloby, a teda o skutku nie zo zmluvy, ale o skutku
z porušenia práva, a teda o všetkých skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia (neprijateľnosť
klauzuly o poplatku, bezúročnosti a bezpoplatkovosti, výšku do úvahy prichádzajúceho bezdôvodného
obohatenia a príčinnú súvislosť) tak, aby mohla podať žalobu (napr. rozsudok NS SSR sp. zn. Cpj 37/98

- R 1/1979, NS ČR sp. zn. 33Odo306/2005, NS ČR sp. zn. 25Cdo 3306/2007, mutatis mutandis NS ČR
sp. zn. 33Cdo 83/2004). Teda nielen o pochybnostiach o tom, čo žalobkyňa tušila, ale o skutočnej, nie
predpokladanej vedomosti o skutku z porušenia práva.

7. V zmysle pokynov odvolacieho súdu vyzval súd prvej inštancie dňa 31.10.2018 sporové strany, aby

v zmysle záverov rozhodnutia KS PO č.k. 6Cdo/139/2017-155 zo dňa 21.8.2018 v súvislosti s novým
názorom na začiatok premlčacej doby realizovali svoje procesné práva, prípadne sa vyjadrili k spornej
veci v nadväznosti na spomínané odvolacie rozhodnutie.

8. Žalobkyňa na uvedený pokyn reagovala podaním zo dňa 16.11.2018, v ktorom oznámila, že názor

vyjadrení v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 139/20178 zo dňa 21.08.2018 považuje za
extrémne mylný, nemajúci oporu v zákone a mýliaci si obsah pojmov subjektívny a objektívny.

9. Žalovaný na pokyn súdu zo dňa 31.10.2018 žiadnym spôsobom nereagoval, napriek tomu, že mu
predmetná výzva bola doručená dňa 31.10.2018.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, zmluvou o
úvere zo dňa 20.8.2009 č. 802200014, prehľadom splátok a pokút na úverovom prípade žalobkyne, ako
aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

11. Žalovaný v postavení veriteľa a žalobkyňa v postavení dlžníka uzavreli Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX dňa 20.8.2009 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru dlžníkovi vo výške 700 eur a povinnosťou dlžníka bolo zaplatiť veriteľovi túto sumu
zvýšenú o poplatok 680 eur, spolu 1.380 eur v 12 splátkach vo výške 115 eur, počnúc dňom 20.9.2009.12. Z prehľadu splátok a pokút vyplýva, že žalobkyňa uhradila úver v 9 splátkach od 17.9.2009
do 25.3.20010 spôsobom, že 8-krát uhradila 115 eur a 1-krát 460 eur, celkovo 1.380 eur. Splátka

prevyšujúca poskytnutý úver bola zaplatená dňa 19.03.2010. Posledná splátka bola uhradená
25.3.2010.

13. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 24.02.2016 je zrejmé, že
žalobkyňa telefonicky v mesiaci jún 2015 kontaktovala dohodla si stretnutie v sídle tohto združenia. Po

oboznámení sa s podkladmi, ktoré združeniu predložila v júni 2015 od spoločnosti Pohotovosť s.r.o.,
ju informovali o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, o rozhodnutiach súdov, či už slovenských alebo aj rozhodnutiami
súdneho dvora, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, resp. toho, že spotrebiteľ sa má právo brániť voči
nekalým obchodným podmienkam, že súd má zohľadniť to, že priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť
neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a že súd má skúmať ex offo, teda

z úradnej povinnosti tieto podmienky, či sú prijateľné alebo neprijateľné. Taktiež bola informovaná o
príslušnej judikatúre. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa potvrdila aj vo svojej výpovedi na pojednávaní.

14. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že o úver požiadala v roku 2009, zrejme na splatenie nejakej
pohľadávky alebo nedoplatkov. Nikdy by si nepomyslela, že človek, ktorý zastupoval veriteľa, napíše

účel čerpania úveru pre potreby povolania, nakoľko ona už 33 rokov pracuje ako zdravotná sestra v
nemocnici, takže pre tento účel úver nepotrebovala. U žalovaného čerpala celkom 2 úvery, prvý už
takmersplatilaachýbalajejjednasplátka,pretojejnaposlednúsplátkuposkytliďalšíúver.Tenďalšíúver
zrejme nesplácala tak ako mala, preto jej začali chodiť upomienky, čo pre ňu bolo nepríjemné. Najprv jej
chodili biele obálky, potom červené s uvedením NEPLATIČ, kde ju vyzvali na vrátenie sumy až 14.000

eur, čomu nerozumela. Keďže jej to stále navyšovali, vyhľadala pani Y. (zamestnankyňa Združenia na
ochranu spotrebiteľa HOOS - poznámka súdu) a ona jej poradila, čo s tým robiť.

15. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasil, aby sa súdne

pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Preto súd prejednal a rozhodol spor na pojednávaní v
neprítomnosti žalovaného v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len "CSP") s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

16. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom

čase uzavretia zmluvy o úvere, t.j. 20.08.2009, (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 53 ods. 1 až ods. 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom čase uzavretia
zmluvy o úvere, t.j. 20.08.2009 (ďalej len „ZoSÚ), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k

dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

22. Podľa § 4 ods. 3 a 4 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.23. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

26. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
zatri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

27. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

28. Z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

29. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

31. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu a mal tiež za to,
že spĺňa aj definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 20.8.2009 č. 802200014
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete

svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver
poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne.
S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že

nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.

32. Súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o

spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na
všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka. Zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje obligatórne

náležitosti v zmysle § 4 ZoSÚ, a to konkrétne úrokovú sadzbu (túto je možné vyvodiť z výšky poplatku
uvedeného v zmluve, počtu splátok v spojení s Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, čo
spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie
o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje), zmluva neobsahuje ani údaj o
RPMN a priemernú RPMN. Takýto úver je preto potrebné považovať v zmysle § 4 ods. 3 ZoSÚ za

bezúročný a bez poplatkov.

33. Vyššie uvedené závery teda znamenajú, že žalobkyňa mala žalovanému vrátiť len sumu
poskytnutého úveru t.j. 700 eur, a keďže zaplatila 1.380 eur, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodnéobohatenie vo výške 680 eur, ktoré je povinný žalobkyni vydať. Spolu s istinou zaviazal súd žalovaného
aj na zaplatenie úroku z omeškania určeného v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom od 1.2.2013 vo výške 5 % ročne z prisúdenej sumy v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka

odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, t.j. od 27.04.2016 do zaplatenia.

34. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že pri bezdôvodnom obohatení
musí súd prihliadnuť v zmysle citovaného § 107 ods. 1 a 2 OZ tak na uplynutie subjektívnej lehoty (dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil), ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, desať rokov
odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo).

35. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je

pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovnaj rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986).

36. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na
moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Pre začiatok
plynutia 3-ročnej príp. 10-ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky)
vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká samotným prijatím

plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba (rozhodnutie NS ČR z 14.08.2007,sp. zn.
30 Cdo 2758/2006).

37. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia (teda, že
právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný) dozvedela až v júni 2015 od Združenia na ochranu

občana spotrebiteľa, kedy bola informovaná o skutočnosti, že zmluva nemá zákonom predpísané
náležitosti a obsahuje neprimerané odplaty. Žalobkyňa predložila súdu o tejto skutočnosti listinný dôkaz,
ktorý žalovaný nespochybnil (aj napriek tomu, že mu súd v súlade s pokynom odvolacieho súdu poskytol
lehotu na procesnú obranu). Rovnako túto skutočnosť potvrdila žalobkyňa aj vo svojej výpovedi.

38. Ako už súd vyššie uviedol, v danej právnej veci bezdôvodné obohatenie vzniklo z dôvodu
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj v dôsledku zaplatenia sporného poplatku, ktorý bol nakoniec
súdom vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Sporný administratívny poplatok predstavoval
453,33 eur, teda presahoval 64 % sumy poskytnutého úveru (700 eur). Za stavu, kedy bol spotrebiteľ

v zmysle zmluvy povinný zaplatiť veriteľovi okrem úroku aj administratívny poplatok vo 453,33 eur,
je dôvodné dospieť k záveru, že tento administratívny poplatok v skutočnosti predstavuje odplatu za
poskytnutie úveru, a teda jeho podstata a účel je rovnaký ako je to pri úroku. V súvislosti s posudzovaním
behu 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa vstupovala do
zmluvnéhovzťahusožalovanýmakososubjektompodnikajúcimvoblastiposkytovaniaspotrebiteľských

úverov v dobrej viere, že žalovaným priložená a vopred pripravená zmluva bude obsahovať všetky
náležitosti vyžadované v tom čase účinným zákonom č. 258/2001 Z. z. a nebude obsahovať neprijateľné
zmluvné podmienky. V čase úhrady splátky žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka bez právnického
alebo ekonomického vzdelania nemohla ani len predpokladať, že žalovanému uhrádzala aj peňažné
plnenia, na ktoré mu zákonný nárok nevznikol. S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu je naviac

úplne logické sa domnievať, že žalobkyňa ako spotrebiteľka by asi sotva jednotlivé splátky platila, ak by
mala vedomosť, že už nič platiť nemá.

39. Zdá sa, že viaceré súdy posudzujú začiatok subjektívnej premlčacej doby už od času, kedy
spotrebiteľ plní s odôvodnením, že má poznať právo, a preto už v tom čase sa spotrebiteľ dozvedá

o bezdôvodnom obohatení. Súd v súvislosti s tým poukazuje na to, že každý je povinný poznať
právo, no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať. Zákon pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o
bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazomna to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť mal a mohol" pritom obsahuje v iných
prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Existuje preto obava, že nedôsledným
výkladom zákonného termínu ,,dozvie", sa potiera rozdiel medzi objektívnou a subjektívnou dobou.

Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by
sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu na úroveň ich mysle (OGH 3Ob592/77 ,,Na
slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má
za následok nesvojprávnosť“). Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne
mysle byť ,,advokátom“, aj keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení

dozvedia až s odstupom času po vykonaní plnenia.

40. Ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce
poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia), no okolností nie zo zmluvy, ale
okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k
porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma

okolnosťami). Zdá sa teda, že nepostačujú pochybnosti, ale ,,dozvedenie" sa o skutkových okolnostiach
bezdôvodného obohatenia. (viď rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co 81/2017 zo dňa
26.04.2018, sp. zn. 6Co 139/2017 zo dňa 21.08.2018)

41. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila. Zo

zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa sa dozvedela, že spláca peniaze nad rámec toho, čo
bola povinná (a teda, že plniť nemá) až po tom, ako zaplatila spornú odplatu, a to v júni 2015. Keďže
žalovaný nepreukázal, že sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení skôr, je potrebné prijať
záver, že žaloba doručená súdu dňa 23.03.2016 bola podaná v 2-ročnej premlčacej dobe.

42. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, je potrebné poukázať na skutočnosť, že v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere účinný osobitný právny predpis a to zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v ustanovení § 4 ods. 2 upravoval osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Toto ustanovenie obsahovo rozsiahle nie je a medzi náležitosťami zmluvy uvádza i úrokovú sadzbu,
zmluva neobsahuje ani údaj o RPMN a priemernej RPMN. Tieto náležitosti sú tak významné, že

s ich neuvedením zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v
ustanovení § 4 ods. 3 spájal sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Rovnako z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že tretina poplatku, ktorý bol zmluvne dohodnutý vo výške 680 eur
predstavujú 2/3 administratívny poplatok (bod 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Poplatok
z predmetného úveru predstavuje 97,14 % navýšenie. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že

neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere
uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa

vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac
ako o 100 % oproti priemeru bánk, ako je tomu aj v tomto prípade. Predmetný poplatok bol nakoniec
právoplatne súdom vyhlásený i za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

43. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a

teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
V čase uzatvorenia zmluvy platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať úrokovú
sadzbu a ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tieto zákonom vyžadované osobitné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere dodržané neboli. Rovnako by nemali byť žiadne pochybnosti ani o tom, že
všeobecne uznávaným pravidlám správania nezodpovedá správanie veriteľa (žalovaného) spočívajúce

v požiadavke úžerníckej odplaty od spotrebiteľa (97,14 %). V demokratickej spoločnosti je úžernícka
odplata v úverových vzťahoch absolútne netolerovateľná a odporuje dobrým mravom. Za určitých
okolností dokonca problém nadobúda trestnoprávny rozmer (porov. NS ČR sp. zn. 3 Tdo 225/2012).

44. Aj napriek vyššie uvedenému žalovaný nesporne ako súčasť predpísanej splátky prijímal aj plnenia,

na ktoré nárok nemal. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy nemôže zbaviť
ani poukazom na „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho
dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch
zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobopôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom
nedodrží predpísané náležitosti zmluvy spôsobujúce, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
a požaduje plnenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a navyše na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohateniaplnenímbezprávnehodôvoduminimálnesnepriamymúmyslomzískaťmajetkovýprospech.
Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť požadovaním
úžerníckej odplaty, a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. S ohľadom na uvedené
je preto potrebné prijať záver o potrebe aplikácie desaťročnej objektívnej premlčacej doby upravenej

v ustanovení § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej
doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy
bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez
právneho dôvodu vzniká samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia
doba Vzhľadom na vyššie uvedené preto možno konštatovať, že k bezdôvodnému obohateniu došlo po
tom, čo žalobkyňa začala preplácať poskytnutý úver, teda 19.03.2010, pričom žalobkyňa podala žalobu

o vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 23.03.2016, teda aj v rámci plynutia objektívnej 10-ročnej
premlčacej doby.

45. Na podporu tohto záveru súd poukazuje napr. na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Svidník
č.k. 6C/167/2010-112 zo dňa 05.04.2011 týkajúceho sa obdobnej formulárovej zmluvy toho istého

žalovaného, v ktorom okresný súd okrem iného konštatoval, že: „Podľa názoru súdu objektívna
premlčacia doba je v danom prípade 10-ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje za
úmyselné. Ak žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku a neumožnil prostredníctvom RPMN porovnať
žalobcovi výhodnosť úveru na trhu oproti iným produktom, ak žalovaný použil neprijateľné podmienky,
o ktorých Európska komisia tvrdí, žeby sotva uverila, keby ich niekto bol schopný považovať za platné

a ak neodporujú zákonu, tak musia byť neprijateľné. Ak žalovaný použil nekalú praktiku a neobhájiteľne
skryl neprimerane vysokú až úžernú cenu úveru do poplatku, ak žalovaný poskytol úver za 72,9 %
protiplnenie a z kauzálneho hľadiska je jedno, či ide o úroky alebo poplatky za úver, ak žalovaný poskytol
tak drahé až úžerné úvery žalobcovi opakovane, súd považuje tvrdenie žalovaného, že sa nedopustil
úmyselného konania za nepresvedčivé. Opísané praktiky a konanie žalovaného v rozpore s dobrými

mravmi si ťažko možno predstaviť len v rovine nedbanlivosti. Aj keď by súd pripustil, že žalovaný nechcel
dojednať zmluvu so žalobcom, v snahe získať prospech z opísaných okolností, ťažko možno uveriť, že
nevedel, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.
Najmenej nepriamy úmysel získať majetkový prospech opísanými praktikami je na strane žalovaného
zrejmý. Súd neuznal obranu žalovaného, že nárok je premlčaný, keďže objektívna 10-ročná lehota od

poskytnutia úveru neuplynula. Vzhľadom na uvedené sa vzniknuté bezdôvodné obohatenie žalovaného
považovalo za úmyselné, pri ktorom platila 10-ročná objektívna premlčacia doba.“ Uvedený rozsudok bol
potvrdený Krajským súdom v Prešove rozsudkom č.k. 3Co/89/2011-139 zo dňa 08.02.2012. Rovnaký
záver o úmyselnom bezdôvodnom obohatení prijal Krajský súd v Prešove napr. aj v rozhodnutí sp. zn.
7Co/84/2011 a iné.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac

dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Okresnom súde Prešov.V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.