Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 4, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116209073
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116209073.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci

žalobcu : G. G. V., N. S. K. N. XX/X, XXX XX Q., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Radko
Petruňo, advokát, so sídlom Advokátska kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO, Tehelná 189, 960 01
Zvolen, proti žalovanému: TriPe Group s.r.o., so sídlom Šípková 14257/22, 974 05 Banská Bystrica,
IČO: 44 970 676, právne zastúpený: JUDr. Blanka Gondová, advokátka, so sídlom Skuteckého 30, 974
01 Banská Bystrica, o zaplatenie 579,72 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 579,72 Eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 120,- Eur od 18.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 459,72 Eur od 18.01.2016 do zaplatenia,

paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur a to všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 13.05.2016
domáhal voči žalovanému úhrady istiny 579,72 Eur z titulu nezaplatenej ceny za vykonané práce.
Žalobca v žalobe uviedol, že na základe objednávky žalovaného č. 1505039/1 zo dňa 28.08.2015
uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, na základe ktorej vykonal pre žalovaného dopojenie technológie

Viessmann v rodinnom dome I.. Rovnako uviedol do prevádzky (UDS) na stavbe rodinný dom I.. Cenu
vykonaných prác fakturoval faktúrami č. 35-2015 splatnou 31.12.2015, v sume 459,72 Eur a faktúrou
č. 36-2015 splatnou 31.12.2015 v sume 120,- Eur. Žalobca vyzval na úhradu dlžnej sumy žalovaného,
avšak bezúspešne. Z dôvodu omeškania si žalobca uplatnil i nárok na úroky z omeškania v súlade s
ustanovením § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. V prípade úspechu požadoval náhradu trov konania. K
žalobnému návrhu žalobca pripojil objednávku žalovaného, neuhradené faktúry, výzvu na zaplatenie

dlžnej sumy.

2. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu tunajším súdom pod č. k. 63Cb/135/2016 - 23 vydanom
dňa 13.07.2016 žalovaný uviedol, že potvrdzuje vykonanie prác na základe objednávky žalobcom, ale
ako jeho subdodávateľ v časti diela. Tieto práce ako subdodávateľ vykonal i na stavbe A. XX, Bratislava,
v časti ústredného kúrenia. V súvislosti s odstránením závad spôsobených žalobcom na tejto stavbe
vystavil žalovaný žalobcovi faktúru č. 20163006, ktorá bola splatná 02.02.2016, vo výške 649,32 Eur, a

následneoznámenímzodňa15.03.2016žalovanýzapočítalpohľadávkužalobcusosvojoupohľadávkou
voči nemu a rozdiel vo výške 72,60 Eur žiadal mu uhradiť do 31.03.2016. Na základe tejto skutočnosti
žiadal žalobu zamietnuť. Na svoje tvrdenia predložil faktúru č. 20163006 a oznámenie žalovaného.3. V podaní žalobcu zo dňa 06.10.2016, ktorým sa vyjadril k podaniu žalovaného žalobca uviedol, že
žalovaný týmto nepoprel vykonanie prác pre neho podľa objednávky, zaplatenia ktorých sa domáha v
danom konaní. Rovnako nepopiera ani cenu diela, ktorá bola žalovanému fakturovaná predmetnými

faktúrami, špecifikovanými v žalobe. Dôvodom neuhradenia tejto ceny podľa faktúr bola obrana
žalovaného ohľadne vykonania ďalšieho diela na Grosslingovej XX, v Bratislave, v časti ústredného
kúrenia, ktoré podľa žalovaného žalobca realizoval vadne. V tejto súvislosti tvrdil, že mu vznikla
pohľadávka vo výške 649,32 Eur, ktorú započítal v zmysle písomného podania zo dňa 15.03.2016, čím
pohľadávka žalobcu zanikla. Uvedený zápočet žalobca považoval za neplatný, keďže túto pohľadávku

žalovaného neuznal, čo oznámil i žalovanému podaním zo dňa 24.03.2016, ktorým vrátil žalovanému
zaslané listiny vrátane faktúry. Zdôvodnil to žalobca tým, že z oznámenia doručeného žalovaným nie
je zrejmé, o akú konkrétnu vadu sa malo jednať, t. j. akým spôsobom sa závada prejavovala a rovnako
nepreukázal skutočnosť, že sa jedná o vadu na diele, ktoré pre žalovaného vykonal žalobca. Rovnako
tvrdil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočne vynaložených nákladov
na odstránenie tejto vady. Z kvalifikácie uvádzanej žalovaným nie je zrejmé, či si uplatňuje nárok z vád

diela, alebo nárok na náhradu škody. V prípade, že si uplatňuje nárok z vád diela, žalobca poukázal,
že práce na diele Grosslingova XX vykonal na základe objednávky zo dňa 28.08.2015 pod č. 1505045
v pracovných dňoch od 31.08.2015 do 18.09.2015, pričom išlo o práce na rozvodoch ústredného
kúrenia. Žalovaný mal v dňoch 14. - 15. 12. 2015 zistiť, že vykonané dielo má vadu. Podľa jeho
tvrdenia prostredníctvom tretej osoby zabezpečil odstránenie vady, čím mu mala vzniknúť predmetná

pohľadávka. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu zistenú vadu oznámil až dňa 27.01.2016, kedy obdržal od
žalovaného poštovú zásielku, obsahujúcu predmetnú faktúru zo dňa 19.01.2016, splatnú 02.02.2016,
v sume 649,32 Eur, ktorou vyčíslil náklady vzniknuté konštatovaným odstránením vady na predmetnej
stavbe. Z tohto dôvodu žalobca podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 562 ods. 2 písm. a)
Obchodného zákonníka namietal nesplnenie notifikačnej povinnosti vo vzťahu k vytýkaným vadám diela

zo strany žalovaného. Súčasne poukázal, že žalovanému, ako objednávateľovi, v prípade vád nevzniklo
právo odstrániť vady na miesto zhotoviteľa.
4.Pokiaľžalovanýsiuplatnilpredmetnoufaktúrouč. 20163006zodňa19.01.2016,splatnou02.02.2016,
vsume649,32Eurnároknanáhraduškody, žalobcapoukázalnaustanovenie§440ods.2Obchodného
zákonníka, z ktorého vyplýva, že uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorých z nárokov

z vád diela podľa § 436 a § 437 Obchodného zákonníka, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z
iného právneho dôvodu. Na základe týchto skutočností tvrdil, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný.
Na svoje tvrdenia doručil súdu listinné dôkazy a to neuznanie faktúry a vyjadrenie sa k podaniu zo
dňa 15.03.2016 podaním zo dňa 24.03.2016 s prílohami, objednávku č. 1505045 zo dňa 28.08.2015,
fotokópiu pracovného denníka žalobcu za obdobie september 2015.

5. Žalovaný k duplicitnému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 18.01.2017,
v ktorom s tvrdeniami žalobcu nesúhlasil. Poukázal, že na predmetnom diele Grosslingova XX,
Bratislava, žalobca vykonal len určitú časť diela, pričom na základe telefonickej výzvy generálneho
dodávateľa diela a investora, aby žalovaný spustil kúrenie, vzhľadom na ročné obdobie december,

keďže chcel dielo temperovať, dostavil sa žalovaný dňa 14.12.2015 do Bratislavy za účelom spustenia
kúrenia. Keďže nefungovalo, bolo potrebné zistiť príčinu a urýchlene ju odstrániť. Závada bola zistená
nasledujúci deň na rozvodoch rúr pod stropom k výmenníkovým staniciam, o čom predložil farebné
fotografie. V rúre bola zátka, ktorá bránila prieniku vody. Žalovaný tvrdil, že v prílohách, ktoré pripojil
k odporu, vyplývajú jeho náklady na zistenie a odstránenie, pre urgentnosť závadu odstránil sám ako

hlavný zhotoviteľ. Výšku dielov, ktoré žalovaný na odstránenie závady použil, vyčíslil spolu s nákladmi
na dopravu ako aj náklady na zamestnancov (mzdy, odvody, ubytovanie a podobne). Po návrate do
Banskej Bystrice dňa 16.12.2015 žalovaný žalobcu o zistení a odstránení závady telefonicky informoval
a následne aj pri osobnom stretnutí v sídle žalovaného. Po predložení fotodokumentácie žalobca tvrdil,
žežalovanýuznal,že závadabolanajehočastidiela,pričomsámchcelstanoviťsumu,ktorúbolochotný

za zistenie a odstránenie závady zaplatiť, s čím žalobca nesúhlasil. Tým mal za to, že žalovaný si
splnil notifikačnú povinnosť v celom rozsahu a včas. Mal preto za to, že započítanie pohľadávok jeho
oznámením zo dňa 15.03.2016 je platné a pohľadávka žalobcu na zaplatenie ceny ním vykonaných prác
podľa cien uvedených v žalobe, zanikla.

6. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa ešte vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa
28.02.2017, v ktorom súdu oznámil, že jednostranné započítanie pohľadávok považuje za neplatné,
keďžepohľadávkužalovanéhonazaplatenienákladovvynaloženýchnaodstráneniežalovanýmtvrdenej
vady neuznáva. Súčasne poukázal, že dielo na stavbe nachádzajúcej sa na Grosslingovej XX,Bratislava pre žalovaného žalobca vykonal dňa 18.09.2015 a preto v súlade s ustanovením § 562
ods. 1 Obchodného zákonníka bolo povinnosťou žalovaného ,ako objednávateľa, dielo prezrieť alebo
zariadiť jeho prehliadku podľa možností čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Žalobca má za

to, že žalovaný si túto povinnosť nesplnil, pričom tvrdenia, že bolo možné vadu zistiť až pri kúrení
objektu považuje za právne irelevantné, nezbavujúce žalovaného od povinnosti ustanovenej zákonom.
Mal za to, že žalovaný zistenú vadu ohlásil oneskorene podaním zo dňa 27.01.2016, kedy bola
doručená poštová zásielka obsahujúca predmetnú faktúru a z ktorej sa dozvedel, že žalovaný mu
vytýka vady ním vykonaného diela. Poprel tvrdenia o tom, že mu žalovaný telefonicky oznámil

dňa 16.12.2015 na osobnom stretnutí vzniknutú vadu, ktorú podľa neho uznal. Preto zotrval na
svojej námietke nesplnenia si notifikačnej povinnosti vo vzťahu k vytýkaným vadám diela zo strany
žalovaného. Pripojenú fotodokumentáciu žalobca považoval za irelevantný doklad, keďže sa z nej
nedá dedukovať dielo, na ktorom mali byť vytknuté tieto vady. Rovnako žalovaný nepreukázal
relevantnými dôkazmi opodstatnenosť výšky jeho pohľadávky. To, že žalobca pracuje v rovnakej oblasti
ako žalovaný, ho nezbavuje povinnosti v súdnom konaní preukázať opodstatnenosť a dôvodnosť svojich

tvrdení. Rovnako neobstojí tvrdenie žalovaného, že je bežnou praxou, ak sa na diele zúčastňuje
viacej zhotoviteľov, že v prípade časovej tiesne odstráni závadu hlavný zhotoviteľ, ktorým mal byť
žalovaný v danom prípade. Žalobca tvrdil, že povinnosťou žalovaného bolo postupovať v súlade so
zákonom, vady bol povinný žalobcovi riadne a včas oznámiť a uplatniť si nároky z vád, ktoré mu zákon
priznáva. Ustanovenia Obchodného zákonníka, upravujúce nároky z vád nepriznávajú žalovanému ako

objednávateľovi právo odstrániť prípadné vady na miesto zhotoviteľa. Strany sporu na pojednávaní,
uskutočnenom dňa 04.09.2017 zotrvali na svojich písomných vyjadreniach, pričom žalovaná strana
poukázala, že dielo na Grosslingovej ulici v Bratislave nikdy nebolo prevzaté od žalobcu ako zhotoviteľa
diela, pričom predmetná vada sa zistila až pri spustení kúrenia. V konaní preto navrhla vypočuť
prokuristu žalovaného, ktorý by mal potvrdiť, že už 16.12.2015 telefonicky oznámil žalovaný žalobcovi

závadu a spôsob jej odstránenia a v dňoch 17. alebo 18.december 2015 došlo k osobnému stretnutiu
v sídle žalovaného, kde žalobca uznal závadu.
7. Svedok Z. K. súdu uviedol, že je v pozícii prokuristu spoločnosti žalovaného a na predmetnej
stavbe Grosslingova XX, Bratislava , dňa 16.12.2015 ako majster na stavbe riešil spustenie stavby do
prevádzky. V jednom byte nebolo sfunkčnené kúrenie, z ktorého dôvodu sa zisťovala závada, pričom

časť diela, na ktorom sa objavila závada, vykonal žalobca. Potvrdil súdu, že stavba nebola odovzdaná.
Tvrdil, že po zistení a odstránení závady telefonicky sa spojil so žalobcom, stretli sa v sídle žalovaného,
pričomnastretnutísanedohodliažalobcarozčúlenýzfirmyžalovaného odišiel. Tvrdil,že žalobcauznal
túto závadu a uznal i nárok z vád. Súdu však potvrdil, že zistená vada žalobcovi bola oznámená až po
jej odstránení žalovaným. Keďže strany sa nedohodli na výške, následne žalovaný si uplatnil tento nárok

v zmysle vystavenej faktúry, doručenej žalobcovi. Vadu odstraňoval spolu s ďalším zamestnancom
žalovaného a to v období 2 dní.

8. Rovnako sa k tvrdeniam vyjadril i konateľ žalovaného v tom smere, že sa uskutočnilo stretnutie vo
firme žalovaného, pričom ho mrzí, že tento fakt žalobca popiera vzhľadom na to, že sa poznajú zhruba

25 rokov.

9. Žalobca pri svojom výsluchu zotrval na tej skutočnosti, že o závade sa dozvedel až z doručenej
faktúry, pričom k stretnutiu v sídle žalovaného nedošlo ohľadne prejednania závady. K prípadnému
stretnutiu došlo ohľadne neuhradených faktúr, ktoré sú predmetom tohto sporu a týkajú sa inej stavby.

Z dôvodu, že strany sporu nenavrhli ďalšie doplnenie dokazovania a súd vykonal všetky nimi navrhnuté
dôkazy, súd vo veci následne rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t. j.
vyhovel žalobe v celom rozsahu.

10. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité

dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

11. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa

obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.12. Podľa § 562 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť
alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná
objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela

a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,

na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

13. Podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením
niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného
právneho dôvodu.

14. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

15. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

16. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak
predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné,
že žalobcovi na základe objednávky žalovaného č. 1505039/1 zo dňa 28.08.2015 po vykonaní prác

vznikol nárok na zaplatenie ceny týchto prác v zmysle faktúr, vystavených žalobcom žalovanému,
konkrétne č. 35-2015 splatnej 31.12.2015 v sume 459,72 Eur a č. 36-2015 splatnej 31.12.2015 v
sume 120,- Eur, t. j. celkom 579,72 Eur. Táto skutočnosť je nesporná aj z listinného dôkazu -
oznámenie o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 15.03.2016, ktoré
adresoval žalovaný žalobcovi spolu s prílohou. Táto obsahuje pohľadávky žalobcu spôsobilé na

započítanie s pohľadávkou žalovaného, vyplývajúcej z faktúry č. 20163006 splatnej 02.02.2016 v sume
649,32 Eur. Žalovaný vzhľadom na uvedený zápočet potom namietal, že žaloba je nedôvodná,
keďže pohľadávka žalobcu uplatnená žalobou zanikla započítaním. Žalobca považoval zápočet tejto
pohľadávky za neplatný právny úkon, keďže predmetom započítania bola neexistujúca pohľadávka
žalovaného. Túto skutočnosť žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný síce vystavil faktúru č. 20163006

zo dňa 19.01.2016, splatnú 02.02.2016 ,v sume 649,32 Eur, avšak nie je z nej zrejmé, z akého titulu
si uplatnil predmetný nárok. Či to bolo z titulu nároku z vád, resp. či to bol nárok na náhradu škody.
Uvedené náklady sa týkali podľa tvrdenia žalovaného stavby na Grosslingovej XX, Bratislava , časti
ústredného kúrenia, pričom závada na tejto stavbe bola zistená v časti, ktorú vykonával žalobca ako
subdodávateľ žalovaného. Predmetná závada sa objavila v decembri 2015 pri spúšťaní kúrenia na

predmetnej stavbe (14.12.2015), ktoré bolo nefunkčné a príčinu bolo potrebné urýchlene odstrániť.
Táto bola odstraňovaná na žiadosť investora samotným žalovaným po jej zistení a ktorá vznikla na
rozvodoch rúr pod stropom k výmenníkovým staniciam, o čom žalovaný predkladal i fotodokumentáciu.
Po jej odstránení žalovanému fakturoval náklady spočívajúce z nákladov na náhradné diely, náklady
na dopravu, náklady na zamestnancov. Žalobca síce potvrdil, že na základe objednávky žalovaného

č. 1505045 zo dňa 28.08.2015 vykonal pre žalovaného dielo v dňoch 31.08.2015 až 18.09.2015,
ktorú skutočnosť súd zistil z priloženej objednávky a fotokópie pracovného denníka žalobcu z obdobia
september 2015. Zistenú vadu však žalovaný žalobcovi oznámil až dňa 27.01.2016, keď žalobca
obdržal poštovú zásielku, obsahujúcu predmetnú faktúru, vystavenú dňa 19.01.2016 v sume 649,32Eur, ktorou žalovaný vyčíslil náklady vzniknuté konštatovaným odstránením vady na predmetnej stavbe.
V tejto súvislosti žalobca vzniesol námietku nesplnenia notifikačnej povinnosti žalovaným v súlade s
ustanovením § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 562 ods. 2/a Obchodného zákonníka.

Zároveň poukázal, že žalovaný ako objednávateľ nemal právo odstrániť vady na miesto zhotoviteľa.
Žalovaný k predmetnej námietke uviedol, že táto je nedôvodná, nakoľko mal za to, že vady oznámil
riadne a včas, keď po ich odstránení žalovaný telefonicky informoval žalobcu o tejto skutočnosti a
následne sa malo uskutočniť v priestoroch žalovaného stretnutie so žalobcom, kde závadu uznal.
Žalovaný však tvrdil, že strany sporu sa nedohodli ohľadne výšky plnenia za odstránenie tejto závady

samotným žalovaným. Žalobca uvedené tvrdenia poprel. Žalobca v konaní namietal i predloženú
fotodokumentáciu,zktorejniejezrejmé,naktoromdielesapredmetnázávadamalavyskytnúť,zktorého
dôvodu považoval fotodokumentáciu za irelevantnú. Žalobca rovnako namietal i výšku uplatnených
nákladov za odstránenie vád samotným žalovaným. Na základe takto vykonaného dokazovania mal
súd za to, že pohľadávka uplatňovaná žalobcom vo výške 579,72 Eur je nesporná, spornou je len
pohľadávka žalovaného z faktúry 20163006, splatnej 02.02.2016 ,vo výške 649,32 Eur, ktorá bola

predmetom zápočtu, adresovaného žalovaným žalobcovi v zmysle oznámenia zo dňa 15.03.2016, na
základe ktorého žalovaný tvrdil, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním.

19. Súd z vyššie uvádzaného dokazovania mal za preukázané tvrdenia žalobu i žalovaného o tej
skutočnosti,že žalobcainastavbe GrosslingovaXX,Bratislavavykonávalprácenazákladeobjednávky

žalovaného, pričom sa jednalo o práce na rozvodoch ústredného kúrenia. Žalovaný v konaní tvrdil,
že na časti diela, ktorú vykonával žalobca na tomto diele pre žalovaného, sa vyskytla vada pri
spúšťaní kúrenia, o ktorej skutočnosti súdu nepredložil žiadny listinný dôkaz, iba fotodokumentáciu,
ktorá však nepreukazovala, či sa jedná o rozvody na ústrednom kúrení stavby Grosslingova XX,
Bratislava. Jediným dôkazom o existencii vád je ním vystavená faktúra č. 20163006, zo dňa 19.01.2016,

splatná 02.02.2016, vystavená v sume 649,32 Eur z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaný fakturoval
žalobcovi náklady spoločnosti žalovaného vzniknuté na stavbe Grosslingova XX v časti UK, ktoré
museli byť urgentne odstránené na žiadosť investora. Závada bola zistená na žalobcovej časti diela.
Vystavenú faktúru žalobca obdržal podaním, doručeným zo strany žalovaného dňa 27.01.2016, ktorej
dôvodnosť vystavenia namietal, o čom svedčí písomné podanie žalobcu zo dňa 02.02.2016, adresované

žalovanému. Z jeho obsahu vyplýva, že „Z vašej horeuvedenej faktúry sa dozvedám o závade na
potreby ústredného kúrenia prevedenou firmou Rekamont, ktorú ste údajne odstránili 14.-15.december
2015. Firmu Rekamont ste o tom písomne informovali až po prevzatí poštovej zásielky 27.01.2016,
pričom v danej záležitosti posielate na úhradu vami vystavenú faktúru, s ktorou nesúhlasím“. Z
obsahu ďalej vyplýva, že žalovaný pritom nepostupoval podľa Obchodného zákonníka, keďže nepodal

reklamáciu vykonaných prác zo strany žalobcu a z ktorého dôvodu nemohol predmetné vady odstrániť.
Z tohto dôvodu vrátil i predmetnú faktúru späť. Vrátenú faktúru žalovaný opätovne doručil žalobcovi v
zmysle podania zo dňa 18.02.2016. Aj napriek neuznaniu faktúry, žalovaný pohľadávku z tejto faktúry si
započítal s pohľadávkou žalobcu, ktorú nerozporoval. Aj keď súdu je známy dátum zistenia závady len
z podaní žalovaného adresovaných žalobcovi, keďže o tejto skutočnosti nepredložil iný listinný dôkaz,

súd prihliadol k námietke žalobcu vznesenej v konaní voči tejto pohľadávke a k zápočtu žalovaného, keď
namietal nesplnenie notifikačnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka
v spojitosti s § 562 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, lebo žalovaný neoznámil vzniknutú vadu
včas, t. j. bez zbytočného odkladu potom, čo ju zistil (vznik závady 14.-15.december 2015 a jej
oznámenie žalobcovi až dňa 27.01.2016), pričom túto závadu v rozpore s ustanoveniami Obchodného

zákonníka naviac odstránil sám bez toho, aby vyzval zhotoviteľa diela k jej odstráneniu. Keďže námietku
súd považoval za dôvodnú, súd sa následne nezaoberal výškou tejto pohľadávky žalovaného voči
uplatnenému nároku zo strany žalobcu. Súd len konštatuje, že aj výška nákladov na odstránenie
vád bola žalobcom namietaná. Súd pri rozhodovaní nebral ústne vyjadrenia strán vzhľadom na ich
rozpornosť o včasnosti oznámenia vád do úvahy pri rozhodovaní o tomto nároku a vychádzal len z

listinnýchpísomnýchdokladov,predloženýchstranamisporu,keďžesaichspornosťnepodariloodstrániť
ani výsluchom samotných strán. Keďže žalovaný nepreukázal v predmetnej faktúre titul, na základe
ktorého fakturoval predmetnú istinu žalobcovi ako náklady za odstránenie vád, žalobca poukazoval
v tomto smere i na ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorého rovnako
považuje uplatnený nárok žalovaným voči pohľadávke žalobcu za nedôvodný. Tvrdil, že žalovaný si

mal z titulu vád uplatniť niektorý z nárokov z vád, čo však neučinil včas a riadne, pričom platná právna
úprava Obchodného zákonníka bráni tomu, aby sa účel jeho ustanovení o zodpovednosti za prípadné
vady diela obchádzala tým, že by sa objednávateľ mohol domôcť nahradenia prípadnej ujmy z vadného
plnenia, nie uplatnením nároku z vád, ale požiadavkou na plnenie z odlišného právneho dôvodu, vpredmetnom prípade z dôvodu náhrady škody. Súd sa vzhľadom na ustanovenie vyššie citované
stotožnil s právnym záverom vysloveným žalobcom v podaní, doručenom súdu dňa 06.10.2016. Tým,
že súd jednoznačne nemal preukázanú existenciu vád diela, ktoré zhotovoval žalobca pre žalovaného

v zmysle objednávky 1505045 zo dňa 28.08.2015, ale i v prípade, že by bol pripustil existenciu týchto
vád, tvrdených žalovaným na predmetnom diele, za ktoré zodpovedal žalobca a ktoré boli žalovaným
zistené v dňoch 14.-15.december 2015 a oznámené žalobcovi až podaním dňa 27.01.2016, nárok
žalovaného voči žalobcovi by aj tak súd nemohol priznať v tomto konaní, vzhľadom na žalobcom
vznesenú námietku nesplnenia si notifikačnej povinnosti žalovaným ohľadne zistenia týchto vád, ako

aj vzhľadom na nemožnoť posúdenia tohto nároku uplatneného žalovaným voči žalobcovi v zmysle
oznámenia o započítaní tejto pohľadávky zo dňa 15.03.2016, z titulu nároku na náhradu škody, súd
preto žalobe vyhovel, keďže pohľadávka žalobcu, uplatnená žalobou, bola nesporná a súd považoval
započítanie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi za neplatný právny úkon, lebo predmetom zápočtu
bola neexistujúca pohľadávka žalovaného voči žalobcovi. V súlade s ust. § 369c ods. 1 Obch. zák. súd
rozhodol aj o nároku žalobcu na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo

výške 40,- Eur.

20. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi,
ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné podať odvolanie v lehote do
15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo
vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.