Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Katarína Stanislavská

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/224/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010047
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115010047.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci odsúdenej B. O., nar. XX.XX.XXXX v
E., v konaní o neosvedčení odsúdenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 29.01.2019 v Trnave, o sťažnosť odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu
Trnave zo dňa 23.10.2018, sp. zn. 2T/2/2015, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdenej B. O., nar. XX.XX.XXXX v E.,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona tak, že nariaďuje
výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý bol odsúdenej B. O.
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov rozsudkom Okresného súdu Trnava zo

dňa 26.11.2015 sp. zn. 2T/2/2015, právoplatným dňa 26.11.2015.

Podľa § 50 odsek 8 Trestného zákona s použitím § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona sa odsúdená
na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 309-310 spisu.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že spôsob života odsúdenej B. O. počas
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nebolo možné hodnotiť ako riadny život. Odsúdená
B. O. pokračovala v páchaní tej istej úmyselnej trestnej činnosti majetkového charakteru (opätovne sa
dopustila trestného činu krádeže) a v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, resp. dňa 09.06.2016,
teda len veľmi krátko po svojom podmienečnom odsúdení, pričom táto jej ďalšia trestná činnosť bola

omnoho závažnejšia, resp. odsúdená spáchala skutok právne kvalifikovaný ako zločin krádeže, za ktorý
bola právoplatne odsúdená v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava sp. zn. 15T/89/2016.
Uvedené odsúdenie nesvedčí o tom, že by si vážila príležitosť danú jej v podobe podmienečného
odsúdenia, a to aj s prihliadnutím na fakt, že už pred týmto podmienečným odsúdením bola vo výkone
trestu odňatia slobody v iných jej trestných veciach, v ktorých riadne vykonala uložené nepodmienečné
tresty odňatia slobody, pričom teda napriek jej predošlej trestnej minulosti nebolo hneď pristúpené k

uloženiu trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom. Majúc teda za to, že účel podmienečne
odloženého trestu odňatia slobody nesplnil svoj účel, súd I. stupňa odsúdenej B. O. v zmysle § 50
odsek 4 Trestného zákona nariadil výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Keďže už uplynula
skúšobná doba podmienečného odsúdenia, súd I. stupňa nemohol ani uvažovať o jej predĺžení v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia § 50 odsek 4 Trestného zákona.

Okresný súd zároveň rozhodol, že odsúdená nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody vykoná v
ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia s poukazom na § 48 odsek 2 písm. b/ Trestnéhozákona, pretože bola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin (rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp.
zn. 2T/61/2009 a sp. zn. 3T/14/2010) a dôvody na zaradenie do prísnejšieho stupňa stráženia u nej súd

nevzhliadol.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí
zahlásila sťažnosť odsúdená B. O. č.l. 308 spisu.

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti.

Do neverejného zasadnutia sťažnostného súdu odsúdená B. O. podanú sťažnosť písomne
neodôvodnila.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť

b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle citovaného ustanovenia § 192 odsek
1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým
sťažovateľka podala sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť
odsúdenej nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd zhodne, ako súd I. stupňa zistil, že :

• odsúdená B. O. bola rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 26.11.2015 sp. zn. 2T/2/2015,
právoplatným dňa 26.11.2015, odsúdená pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212
odsek 2 písm. d/, písm. f/ Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov

s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Skúšobná doba odsúdenej plynula od 27.11.2015 do 27.11.2017.

• z registra trestov odsúdenej vyplýva, že táto bola rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa

20.06.2017 sp. zn. 15T/89/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 05.10.2017 sp.
zn. 5To/89/2017 odsúdená pre zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1 , odsek
3 písm. b/, odsek 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona a bol jej
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý v súčasnosti vykonáva. Skutok spáchala 09.06.2016, teda

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne
vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak
nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne

môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený
konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,

b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1,

c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.
3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo

d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.Krajský súd plniac prieskumnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 192 odsek 1 Trestného
poriadku v prvom rade konštatoval, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy pre zákonné
a objektívne rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich vzájomných súvislostiach a

dospel k správnemu právnemu záveru, že odsúdená sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
neosvedčila a preto trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý jej bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 20.11.2015 sp. zn. 2T/2/2015 vykoná .

Okresný súd svoje uznesenie v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku riadne

odôvodnil, rozviedol všetky zákonné a právne skutočnosti a právne úvahy na základe ktorých dospel k
nevyhnutnosti rozhodnúť o neosvedčení odsúdenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a o
jej zaradení na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Všetky závery prezentované v uznesení okresného súdu si sťažnostný súd v rámci postupu svojho
konania plne osvojil, pričom na ne ako na správne iba odkazuje a to bez potreby opakovania týchto

dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení.

Sťažnostný súd dodáva, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno
hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne
odsúdený osvedčil, je relevantné to, či viedol riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam, pričom

trebaskúmaťsprávanieodsúdenéhopočascelejskúšobnejdobyahodnotiťlentieokolnosti,ktorénastali
v skúšobnej dobe.

Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny poriadok a ďalšie
základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i spoločnosti,

nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani
zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Krajský súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy, najmä

tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné
odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne odložený trest treba vykonať (R 19/1976).

Krajský súd je toho názoru, že odsúdenie za úmyselný trestný čin (zločin krádeže podľa § 20 k § 212
odsek 1, odsek 3 písm. b/, odsek 4 písm. b/ Trestného zákona), nemožno hodnotiť nijak inak ako

skutočnosť, že odsúdená v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedla riadny život a preto
neprichádza do úvahy žiadny iný postup len ten, že trest odňatia slobody, ktorý jej bol podmienečne
odložený vykoná tak, ako to uviedol okresný súd v napadnutom uznesení.

Okresný súd zároveň správne postupoval, keď odsúdenú v zmysle ustanovenia § 48 odsek 2 písm. b/

Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon so stredným stupňom
stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním skutku spáchala úmyselný trestný čin,
za ktorý už bola vo výkone trestu odňatia slobody tak, ako súd I. stupňa správne skonštatoval vo veciach
Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/61/2009 a sp. zn. 3T/14/2010.

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.

Keďže sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdenej
ako nedôvodnú v zmysle vyššie uvedeného § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.