Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Sedláková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/159/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118209164
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118209164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: Mgr. F. R., T..

XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, Prešov, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 968 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 968 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.08.2018 domáhala voči žalovanému zaplatenia

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 968 eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C 487/2015 o vydanie bezdôvodného obohatenia
bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. Poukázala na odôvodnenie predmetného rozsudku.
RozsudokOkresnéhosúduPrešov,sp.zn.19C487/2015z5.1.2017bolpotvrdenýrozsudkomKrajského
súdu Prešov sp. zn. 18Co 58/2017 zo dňa 14.3.2018. Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za
porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané
finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.

Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka úspešne uplatnila porušenie svojho práva
na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, a preto finančné zadosťučinenie požaduje vo výške
968 eur, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Má za to, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní je potrebné zohľadniť nielen
úspešnosť účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy v tých prípadoch, ak by porušené právo nebolo možné
napraviť inak. Žalovaný má za to, že ochrana spotrebiteľa bola dovŕšená vydaním rozsudku Okresného
súdu v Prešove. Má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na predchádzajúce konanie
neprimerane prísne. Žalovaný má za to, že konajúci súd je povinný na skutkový prípad aplikovať
ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého výšku náhrady súd určí s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žiadal vziať do úvahy aj
konanie žalobcu, ktorý sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sám konal v

rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom potvrdil tvrdenie, že má záujem použiť
poskytnutý úver za účelom výkonu zamestnania a o úver požiadal celkovo päťkrát. Je toho názoru, že
žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval v čom spočívala nemajetková ujma odôvodňujúca priznaniezadosťučinenia, teda nie je zrejmé aká ujma bola spotrebiteľovi spôsobená (nemôže byť totožná so
vzniknutým bezdôvodným obohatením, ktoré je majetkovou ujmou). Navrhol preto žalobu zamietnuť.

3. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi, a
to rozsudkom Okresného súdu Prešov 19C 487/2015, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
18Co 58/2017, vyjadrením žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 05.01.2017, č.k. 19C 487/2015-57 uložil žalovanému

povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 968 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd v predmetnom rozhodnutí dospel k záveru, že
žalovaný nekalou obchodnou praktikou tzv. označením krížika v kolónke formulárovej zmluvy chcel
vylúčiť účinnosť zákona o spotrebiteľskom úvere na predmetný právny vzťah, pretože niet dôvodu,
aby fyzická osoba, ktorá berie úver na účely preklenutia ťaživej finančnej situácie, čo bol nepochybne
prípad žalobkyne, chcela a požadovala úver pre účely zamestnania. Definícia spotrebiteľa v negatívnom

vymedzení znamená, že ak úver je ponúkaný alebo poskytnutý okrem iného na účely zamestnania,
zmluvná strana sa za spotrebiteľa nepovažuje - avšak preukázanie tejto skutočnosti zaťažuje dôkazným
bremenom veriteľa a nie dlžníka a v danom prípade len poukazom na vyplnenie kolónky krížikom
nemožno vylúčiť ochranu žalobkyne ako spotrebiteľky v danom právnom vzťahu. Súd považoval
uzavretú zmluvu za absolútne neplatnú pre neexistenciu podstatnej náležitosti zmluvy o úvere a to

uvedenieúrokovejsadzbyuvedenímakéhosipoplatku,ktorýnieješpecifikovanýaniejezrejmé,čotento
poplatok obsahuje. Úver zo zmluvy o úvere, ktorá neobsahuje ako podstatnú náležitosť výšku úrokovej
sadzby sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, avšak v danom prípade žalovaný nahradil úrok
poplatkom a obchádzaním zákona o spotrebiteľských úveroch chcel dosiahnuť úhradu takého plnenia,
na ktoré nemá nárok. Takýto právny úkon je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z

absolútne neplatného právneho úkonu patria žalobkyni nároky z titulu bezdôvodného obohatenia podľa
§ 451 Občianskeho zákonníka a týmto obohatením je nesporne suma 968 eur, na ktorú nemá žalovaný
žiaden právny nárok a má povinnosť ju žalobkyni vrátiť. Ohľadom námietky premlčania sa súd stotožnil
s právnym zdôvodnením žalobkyne a poukázal na ustálenú prax súdov o rešpektovaní desaťročnej
premlčacej lehoty, keďže nepochybne žalovaný úmyselne nekalou obchodnou praktikou mienil dospieť

do právneho stavu, aby žalobkyňa sa nedomáhala ochrany spotrebiteľky a zaplatila nielen požičanú
sumu ale aj poplatok na ktorý nemá nárok a to namiesto úroku vo výške nie úžernej a drakonickej.

5. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 14.03.2018, č. k. 18Co 58/2017-96 predmetný rozsudok
potvrdil. Vo svojom rozhodnutí sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie.

6. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že úver brala od žalovaného, pretože potrebovala peniaze, zostala
sama s dvoma deťmi. Potrebovala aj peniaze na kúpu vecí, ktoré sa pokazili. Mala od žalovaného viac
úverov. Pokiaľ ide o tento úver, celý vyplatila. Nevedela, že ho preplatila. Potom si zobrala ďalšie úvery.
Pri poslednej pôžičke im povedala, že nemôže splácať. Žiadala znížiť splátky, pretože prišla o prácu.

Žalovaný na ňu však podal trestné oznámenie pre podvod, v dôsledku čoho bola vypovedať aj na polícii.
Pritom žalovaný dobre vedel, že prvé štyri úvery poctivo vyplatila. Keď sa oni k nej takto správali, hľadala
pomoc. Psychicky sa položila. Telefonovala so žalovaným veľakrát. Bola aj na pobočke. Potom jej z
vedenia žalovaného telefonovali, že úvery nemala brať. Obrátila sa na združenie, ktoré jej začalo v
súvislosti s týmito úvermi pomáhať a pomohlo jej aj v súvislosti s podaným trestným oznámením.

7. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

8. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva

spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

10. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenejtýmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

11. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto

sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

13. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebopodľaosobitnýchpredpisov,ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana

spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý
tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

14. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného

osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C 487/2015, kde bolo
konštatovaná absolútna neplatnosť zmluvy o úvere koncipovanej žalovaným. Bolo preukázané, že
žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď predostrel žalobkyni, ktorá bola v neriešiteľnej
situácii (zostala s dvoma deťmi, nutne potrebovala peniaze) predmetnú neplatnú formulárovú zmluvu,
v ktorej žalovaný nahradil úrok poplatkom a obchádzaním zákona o spotrebiteľských úveroch chcel

dosiahnuť úhradu takého plnenia, na ktoré nemá nárok. Následkom týchto skutočností bol žalovaný
zaviazaný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. S ohľadom na to je podľa názoru súdu naplnený
vyššie uvedený základný predpoklad uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie a to, že boli
porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich na
ochranu spotrebiteľov.

15. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu
spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v
nezákonnom preplatení úveru, a teda k strate finančných prostriedkov. V prípade žalovaného nešlo len o
hrozbu akademickú, možnú v budúcnosti, ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný prijímal

od žalobkyne peňažné prostriedky nad rámec toho, na čo mal právny nárok. V dôsledku toho nemohla
žalobkyňa disponovať finančnými prostriedkami, ktoré boli potrebné k živobytiu nielen jej samotnej, ale
aj jej rodiny.

16. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Súd pri určovaní zohľadňuje

rôzne kritéria, a to intenzitu, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu a
podobne.

17.Súdjetohonázoru,žečosatýkavýškyprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,budeprežalobkyňu
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 968 eur, ktorá zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný

na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu
zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalovaný totiž pri kontrahovaní úverovej
zmluvy využil tieseň žalobkyne a poskytol žalobkyni úver za nevýhodných podmienok. Dokonca, ako
vyplýva z výsluchu žalobkyne, na ňu podal trestné oznámenie pre podvod, v dôsledku čoho bolavypovedať aj na polícii. Pritom žalovaný dobre vedel, že úvery poctivo vyplatila (čo je zrejmé aj z
tej skutočnosti, že sa vo viacerých konaniach domáhala vydania bezdôvodného obohatenia zo strany
žalovaného). Za týchto okolností sa psychicky položila. Bola nútená vyhľadať pomoc. Nakoniec sa

obrátila sa na združenie, ktoré jej začalo v súvislosti s týmito úvermi pomáhať a pomohlo jej aj v súvislosti
s podaným trestným oznámením.

18. S ohľadom na okolnosti prípadu je priznané finančné zadosťučinenie vyrovnaním ujmy žalobkyne,
ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania

žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby
závadne konal. Spotrebiteľka, teda žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože
zákon o ochrane spotrebiteľa nepriznáva právo na finančné zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale
už vtedy, keď jej ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne
domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobkyňa úspešne domohla svojho práva, a teda
boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.