Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215958
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115215958.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobkyne: J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomV.XX/XX,B.,právnezast.JUDr.IgorŠafranko,advokátom,sosídlomul.Sov.hrdinov163/66,proti
žalovaným: 1. BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava,
právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronikou Kubríkovou, PhD., so sídlom Martinčekova
13, Bratislava, IČO: 50 361 368 a 2. Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, právne zast. AK Antol, s.r.o., so sídlom Pezinok, Kupeckého 2542/72, IČO: 47
257 024, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Prešov, č.k. 28C/258/2015-124 z 09.05.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v časti zamietnutia žaloby ku žalovanému v 1. rade a súvisiaci výrok o trovách
konania ku žalovanému v 1. rade s upresnením, že o výške priznanej náhrady trov prvoinštančného
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Zrušuje rozsudok v časti zamietnutia žaloby ku žalovanému v 2. rade a súvisiaci výrok o trovách
konania ku žalovanému v 2. rade a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

III. Žalovanému v 1. rade priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne:

I. žalobu zamieta,

II. žalobkyňa je povinná nahradiť trovy konania žalovanému v 1. rade vo výške 100 % a žalovanému
v 2. rade vo výške 100 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 137 CSP, § 488, § 489, § 52 ods. 1 až 3
Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010Z.z., § 3 ods. 5 zák.

č. 250/2007Z.z. Výrok o trovách konania ustanovením § 255 CSP.

3. Žalobu považoval za nedôvodnú z viacerých dôvodov. V prvom rade sa vyporiadal s námietkou
žalovaných, že takáto žaloba po novej procesnej úprave po CSP od 01.07.2016 nie je prípustná. Výrok ourčení neplatnosti právnych úkonov je určovacím výrokom, avšak s poukazom na citované ustanovenie
§ 137 písm. d/ CSP, takáto možnosť žalobkyne domáhať sa určenia právnej skutočnosti je daná iba
vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu. Je tomu tak z dôvodu, že určenie existencie právnej

skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, avšak pri určení
právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti nie však o tom, čo je v prítomnosti. V
prípade podanej žaloby zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhania sa určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Aj keď žaloba bola podaná pred účinnosťou CSP, žalobkyňa je
v konaní právne zastúpená a nič nebránilo žalobkyni upraviť svoj petit tak, aby spĺňal náležitosti novej

procesnej úpravy.

4. Argument žalobkyne, že nevedela o tom, že podpisuje dohodu o zrážkach zo mzdy sa súdu javil
ako nereálny. Dohoda o zrážkach zo mzdy je uvedená na prednej strane zmluvy čitateľným písmom v
článku III bod 4 a celá predná strana zmluvy neobsahuje veľa ustanovení, ktoré by sa nedali prečítať
pred podpisom, alebo by boli nejakým spôsobom zakamuflované.

5. Ďalšou skutočnosťou, prečo súd žalobu zamietol, je nedostatok naliehavého právneho záujmu.
Žalobkyňa už nepracuje a ani v budúcnosti sa nemieni zamestnať. Zamestnávateľ, ktorý bol predbežným
opatrením v tomto konaní zaviazaný, aby bol zaviazaný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, už nie
je jej zamestnávateľom a ani v budúcnosti ako to sama uviedla, už nebude.

6. Súd sa stotožnil aj s tvrdením žalovaných o nedostatku pasívnej legitimácie pre žalovaného v 1. aj 2.
rade. Bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade postúpil pohľadávku spoločnosti A. X. O., čo súd pripustil,
aby vstúpil do konania. Krajský súd však toto uznesenie zrušil. Súd teda zamietol tento návrh na zmenu
spoločnosti. Otázkou teda je, ak E. W., resp. po zlúčení BENCONT COLLECTION, a.s. nedisponujú

touto pohľadávkou reálne, keďže táto pohľadávka bola postúpená, nemôžu byť ani pasívne legitimovaní
v tomto spore. Taktiež aj Poštová banka, a.s., ktorá túto pohľadávku nemá už niekoľko rokov, súd mal
za to, že nedostatok pasívnej legitimácie je aj na jej strane.

7. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla žalobkyňa vytýkajúc súdu prvej inštancie jednak

nesprávne skutkové zistenia a jednak nesprávne právne posúdenie veci ( § 365 ods. 1 písm. f/, h/
CSP). Jej odvolacie námietky možno zhrnúť do nasledovných rovín: (i) nesúhlas s názorom súdu prvej
inštancie o tom, že jej žalobe bráni ustanovenie § 137 písm. d/ CSP, tu poukazujúc na § 11 ods. 4
ZoSÚ, v zmysle ktorého s účinnosťou od 01.01.2018 sa spotrebiteľ môže domáhať určenia neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pričom pred

01.01.2018 určovanie neprijateľnej zmluvnej podmienky malo oporu v ustanovení § 137, § 298 CSP,
zák. č. 250/2007Z.z. a § 53a OZ; (ii); názor, že zákon nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho
záujmu na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, lebo ten vyplýva zo spotrebiteľského práva,
čím teda neobstojí ani názor súdu prvej inštancie o tom, že odvolateľka nemá na takomto určení záujem,
ak už nepracuje (iii) názor, že žalovaný v 1. rade je pasívne legitimovaný z dôvodu, že je nositeľom práv

z predmetnej zmluvy, a že žalovaný v 2. rade je taktiež pasívne legitimovaný, ako tvorca predmetnej
dohody. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

8. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení ku odvolaniu mal za to, že súd prvej inštancie správne

aplikoval na vec ustanovenie § 137 písm. d/ CSP a pokiaľ ide o ustanovenie § 11 ods. 4 ZoSÚ, na ktoré
poukazovala žalobkyňa, to nadobudlo účinnosť až 01.01.2018, ona svoju žalobu podala dňa 10.06.2015
a preto musela vychádzať len z ustanovenia účinného v čase podania žaloby. Ďalej mal za to, že nie je
v spore pasívne legitimovaný, lebo bolo preukázané, že pohľadávka z predmetu sporu bola postúpená
na iný subjekt. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnil trovy odvolacieho konania.

9. Ďalšie podania strán dané neboli.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil naúradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
je z časti nedôvodné (ku žalovanému v 1. rade) a z časti dôvodné (ku žalovanému v 2. rade).

11. V predmetnom spore sa žalobkyňa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 10.06.2015
domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola zakomponovaná do V. zo dňa
XX.XX.XXXX uzavretej medzi ňou a žalovaným v 2. rade - Poštová banka, a.s. Nemôžu byť pochybnosti
o tom, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

12. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade -
Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Y. M. O. ako postupníkom vyplýva, že pohľadávka
žalovaného v 2. rade voči žalobkyni zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola
postúpená na spoločnosť Y. M. O.. Následne sa táto pohľadávka dostala do rúk žalovaného v 1.
rade spoločnosti E. W. s. r. o. ( tá ku dňu 09.08.2017 zanikla zlúčením so spoločnosťou BENCONT
COLLECTION, a.s.), ktorá túto pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015

postúpila na spoločnosť A. X. O.. Návrh na zmenu strany sporu - žalovaného v 1. rade bol právoplatné
zamietnutý (čl. 99), lebo odporoval základným zásadám sporového konania, v zmysle ktorých je
žalovaným ten, koho za žalovaného označí žalobca, pričom žalovaný, a teda ani ten, na koho boli práva
a povinnosti prevedené, sa proti vôli žalobcu svojho procesného postaveniu nemôže vyhnúť.

13. Hoc v procesnom postavení ako žalovaný v 1. rade naďalej v tomto spore z dôvodov vyššie
uvedených vystupuje spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. ( ako právny nástupca spoločnosti
E. W. s. r. o., ktorá zanikla zlúčením práve so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s.), jej
hmotnoprávnym nástupcom je v dôsledku postúpenia pohľadávky už spoločnosť A. X. O., a uvedené
bolo potom rozhodujúce pre správny záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vo vzťahu ku

žalovanému v 1. rade.

14. Pokiaľ ide o vecne správny výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný v 1. rade,
odvolací súd poukazuje na to, že výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak,
že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť

uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona,
aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady
bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej
povinnosti ( pozri, NS SR, sp. zn. 6Cdo/222/2016). V zmysle uvedeného potom odvolací súd upresnil,

kto a ako o výške priznanej náhrady rozhodne.

15. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v
časti zamietnutia žaloby ku žalovanému v 1. rade a súvisiaci výrok o trovách konania ku žalovanému
v 1. rade s vyššie uvedeným upresnením.

16. Iná je však situácia, pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade. Tu odvolací súd poukazuje na to, že z
ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že subjekt, na ktorý bola pohľadávka z
právneho úkonu postúpená, nevstupuje do postavenia pôvodného účastníka právneho úkonu (veriteľa
postúpenej pohľadávky) v celom rozsahu, ale len v rozsahu práv a povinností viažucich sa výlučne na

postúpenú pohľadávku. To znamená, že postúpením pohľadávky vzniknutej na základe právneho úkonu
nie sú dotknutí jeho účastníci, pokiaľ ide o posudzovanie samotnej existencie, platnosti tohto právneho
úkonu a jeho súčastí.

17. Predmetom daného sporu je posudzovanie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v

zmluve o úvere, nie plnenie zo zmluvy - pohľadávka, ktorá z tohto právneho úkonu vznikla. Prieči sa
koncepcii ochrany spotrebiteľa postup, ktorý by znemožnil spotrebiteľovi domáhať sa určenia neplatnosti
úkonu, určenia neprijateľných zmluvných podmienok priamo voči dodávateľovi, ktorý je tým subjektom, s
ktorým sa spotrebiteľ rozhodol vstúpiť do zmluvného vzťahu a ktorý (v prípade tzv. formulárových zmlúv
typických pre oblasť spotrebiteľských vzťahov) formuloval obsah právneho úkonu, ktorého platnosť

má byť posudzovaná. Odvolací súd nepopiera, že dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje dlh zo
zmluvy, preto s postúpením pohľadávky dodávateľa prechádza na postupníka právo aktivovať tento
inštitút, vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy, uvedená okolnosť
však nebráni spotrebiteľovi, aby sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nielen vočipostupníkovi ale aj priamo voči dodávateľovi, teda subjektu, s ktorým sa rozhodol vstúpiť do zmluvného
vzťahu a ktorý aj po postúpení pohľadávky zostáva účastníkom zmluvy. Určenie neplatnosti právneho
úkonu či neprijateľnosti zmluvnej podmienky má následne priamy vplyv aj na právneho nástupcu

dodávateľa (z neplatného právneho úkonu nevznikajú práva a povinnosti, ktoré by boli spôsobilé v
dôsledku postúpenia pohľadávky prejsť na právneho nástupcu dodávateľa; v zmysle § 53a Občianskeho
zákonníka určením neprijateľnosti zmluvnej podmienky je viazaný aj právny nástupca dodávateľa), preto
takýto postup nemožno označiť za neefektívny, nespôsobilý vyvolať spotrebiteľom želané účinky - nebyť
viazaný neplatným právnym úkonom, neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Postúpením pohľadávky

nie je možné spotrebiteľovi uberať na početných spotrebiteľských právach, ktoré mu vyplývajú či už z
implementovaných alebo iných spotrebiteľských noriem. V tomto smere postúpenie pohľadávky je len
postúpením práva na peňažné plnenie vrátane zabezpečenia a ostatné práva voči dodávateľovi bez
ďalšieho nezanikli.

18. K ostatným námietkam žalovaného v 1. rade odvolací súdu dodáva, že podľa § 80 písm. c/ OSP

účinného do 30.06.2016 návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

19. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, pričom v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP platí, že Civilný sporový poriadok sa použije aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

20. Preto s prihliadnutím na vyššie uvedené potom posudzoval odvolací súd daný právny vzťah

podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase podania žaloby a to
s prihliadnutím najmä na tú skutočnosť, že pôvodné ust. § 80 písm. c/ OSP nebolo transformované
v pôvodnom znení do nového ust. § 137 CSP a preto pre posúdenie daného právneho vzťahu bolo
potrebné použiť práve ust. § 80 písm. c/ OSP pri posudzovaní otázky naliehavého právneho záujmu.

21. Nakoľko v tomto spore bol aktivovaný inštitút dohody o zrážkach zo mzdy, žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala, aby súd určil jej neplatnosť.

22. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže

mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia
súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými
podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ako to vyžaduje vnútroštátne pravidlá verejného poriadku.
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou

neprijateľnejzmluvnejpodmienkyvprávnomvzťahukdodávateľoviavtomslovazmysleniejerozhodné,
či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie alebo či sa spotrebiteľ priamo obrátil na súd so zreteľom
na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčí.

23. Zo samotného zákonného ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka vyplýva priamo právny záujem
žalobkyne ako spotrebiteľa na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu
v postavení účastníkov tohto konania. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený
Smernicou 93/13/EHS v myšlienke, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a

táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor
viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým
od samotných zmluvných strán.

24. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda zabránenie tomu,
aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v čl. 7 Smernice, pretože takéto preskúmavanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniuužívania nekalých podmienkach v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľom.

25. V bode 26 rozsudku Oceano gruppo a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel čl. 6 Smernice
93/13/EHS, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa
záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto
podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta
prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti

uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné
pravidlá jednotlivcovi umožňujú, aby sa obhajoval v takých sporoch sám, existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu nevedomosti spotrebiteľa na nekalý charakter jemu predložených
podmienok nepoukáže. Účinnú obranu spotrebiteľa tak možno dosiahnuť len, ak vnútroštátnemu súdu
prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky.

26. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy tiež umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to
ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak
existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o
zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez

súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C - 106/77 Simmenthal).
Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom dohody o zrážkach zo
mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej účinku. Preto v konečnom dôsledku aplikovanie
tak významného zabezpečovacieho inštitútu akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi
umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa

vo formulárovej zmluve bez prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok, musí byť predmetom
súdneho prieskumu.

27. Preto v tomto kontexte považoval odvolací súd v celom rozsahu za nedôvodné odvolacie námietky
zo strany žalovaného v 1. rade a na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k tomu právnemu záveru, že

naliehavý právny záujem na požadovanom určení v prejednávanom spore je skutočne daný.

28. V čase podania žaloby, t. j. ku dňu 10.06.2015, mal odvolací súd za to, že žalobkyňa má naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko požadovaným určením by sa
zlepšilo jej právne postavenie z dôvodu, že už nebude môcť dôjsť k zásahom do jej majetkovej sféry bez

toho, že by existoval spôsobilý exekučný titul na takéto zásahy, najmä za situácie, že v rámci konania
smerujúceho k vydaniu takéhoto prípadného exekučného titulu by súd ex offo musel skúmať prípadné
neprijateľné podmienky.

29. Z dokazovania, ktoré vo veci vykonal súd prvej inštancie vyplýva, že inštitút dohody o zrážkach

zo mzdy už bol aktivovaný, pričom žalobkyňa túto dohodu považuje za neplatnú, resp. za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Keďže zákon pre vykonávanie zrážok zo mzdy na základe takejto dohody
nevyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu alebo iného právomocného orgánu o povinnosti na peňažné
plnenie, ktorej splnenie sa zrážkami zo mzdy plní, nemala žalobkyňa inú možnosť ako namietať platnosť
takejto dohody o zrážkach zo mzdy v osobitnom konaní, ktoré vyvolá svojím návrhom na začatie konania

o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Bez rozhodnutia súdu o takomto požadovanom
určení nebráni nič, aby na základe tejto dohody boli vykonávané zrážky, ktoré by postihovali i starobný
dôchodok žalobkyne. Žalobkyňa má preto na požadovanom určení, ktorým sa odstráni spornosť strán
o platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP účinného
do 30.06.2016.

30. Odvolaciemu súdu tak potom neostávalo nič iné, ako postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušiť napadnutý rozsudok v časti zamietnutia žaloby ku žalovanému v 2. rade a súvisiaci výrok o trovách
konania ku žalovanému v 2. rade a postupom podľa § 391 CSP vrátiť vec v rozsahu zrušenia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie odstrániť odvolacím súdom všetky vytýkané nedostatky, pri
svojom novom rozhodnutí zohľadniť všetky aspekty načrtnuté odvolacím súdom, a následne znovu voveci rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj
náležite odôvodniť.

32. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade (§ 396 ods. 3 CSP).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).