Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cb/15/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110207071
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Pikulová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6110207071.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu

Credit Solution, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Mladých budovateľov 2, IČO: 36 645 346,
zastúpeného KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici,
Tajovského 3, IČO: 36 851 574 proti žalovanému W. Q.I., I.. XX. XX. XXXX, Z. O. K., Q. XXXX/
XX, zastúpenému JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, so sídlom v Humennom, Starinská 2272, o
zaplatenie 12.156,61 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.156,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne, a to zo sumy 7.990,- Eur od 22. 05. 2009 do zaplatenia a zo sumy 4.166,61 Eur

od 18. 06. 2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Pôvodný žalobca - P.S. ELMONT - stav, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Ďumbierska 2, IČO:
36 034 975 - sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou zo dňa 29. 03. 2010
doručenou tunajšiemu súdu dňa 01. 04. 2010 domáhal voči žalovanému W. Q. - v tom čase súkromnému
podnikateľovi podnikajúcemu pod obchodným menom W. Q. S., M. W. B. O. K., N. XXXX/XX, R.: XX
XXX XXX - zaplatenia sumy 12.156,61 Eur s príslušenstvom.

2) Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 63Rob/177/2010-42 zo
dňa 27. 05. 2010, proti ktorému podal žalovaný dňa 03. 01. 2011 v zákonnej lehote odpor.

3) Súd z výpisu zo živnostenského registra zistil, že žalovaný ako podnikateľský subjekt ukončil svoju
činnosť ku dňu 21. 03. 2011 a v konaní naďalej vystupuje ako W. Q., I.. XX. XX. XXXX, Z. O. K., Q.
XXXX/XX.

4)Uznesenímtunajšiehosúduč.k.1R/2/2011-58zodňa17.05.2011súdvyhlásilnamajetokpôvodného
žalobcu ako dlžníka konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil Mgr. Alenu Gregorovú, so
sídlom kancelárie v Banskej Bystrici, Horná 54. Citované uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. OV B 99/11 dňa 24. 05. 2011 a teda právoplatnosť nadobudlo dňa 25. 05. 2011. Správkyňa
konkurznej podstaty dlžníka súhlasila s pokračovaním v tomto súdnom konaní.

5) Správkyňa konkurznej podstaty dlžníka (pôvodného žalobcu) podala dňa 04. 02. 2013 na tunajší súd
návrh na zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa (na č. l. 132 p. v.) z dôvodu, že pohľadávka,
ktorá je predmetom súdneho konania, bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 12.2012 postúpená postupníkovi: Credit Solution, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Mladých budovateľov
2, IČO: 36 645 346.

6)Uznesenímtunajšiehosúduč.k.60Cb/15/2011-147zodňa14.03.2013súdpripustilzmenuúčastníka
konania na strane navrhovateľa tak, že z konania ako navrhovateľ vystupuje Mgr. Alena Gregorová, so
sídlom v Banskej Bystrici, Horná 54, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu P.S. ELMONT - stav, s.r.o.
„v konkurze“, so sídlom v Banskej Bystrici, Ďumbierska 2, IČO: 36 034 975 a na jej miesto ako účastník
na strane navrhovateľa vstupuje do konania Credit Solution, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Mladých

budovateľov 2, IČO: 36 645 346 (terajší žalobca). Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.
04. 2013 a vykonateľnosť dňa 20. 03. 2013.

7) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu
žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav:

8) Podľa tvrdenia právneho zástupcu pôvodného žalobcu v žalobe zo dňa 29. 03. 2010 (na č. l. 1
- 6 p. v.), na základe Zmluvy o dielo č. 05/SRN/ST/2009 zo dňa 27. 02. 2009 (ďalej len Zmluva)
uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom sa žalovaný zaviazal
vykonať elektromontážne práce na stavbe: číslo projektu 501455, Boulevard Berlin, Schlosstrasse 103,
Berlín v rozsahu a podľa projektovej dokumentácie a podmienok žalobcu. Žalovaný sa v zmysle Zmluvy

zaviazal ukončiť realizáciu dohodnutého diela do 28. 02. 2009. Z dôvodu, že žalovaný čl. VIII ods.
2 Zmluvy (zabezpečenie potrebného počtu pracovníkov - pre prípad porušenia dohodnutá zmluvná
pokuta) nedodržal, a to ani napriek opätovným výzvam zo strany žalobcu k zahájeniu vykonávania
zazmluvnených prác na stavbe s počtom pracovníkov 10 zo dňa 17. 04. 2009 a zo dňa 24. 04.
2009, žalobca vystavil žalovanému penalizačnú faktúru č. 10090092 vo výške 33.200,- Eur splatnú

dňa 17. 06. 2009 (z dôvodu nedostavenia sa pracovníkov v počte 10 pracovníkov na
stavenisko v termíne od 17. 04. 2009 do 26. 04. 2009). Ďalej podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, v
zmysle čl. III ods. 3 a ods. 7 Zmluvy mal žalovaný pre svojich zamestnancov zabezpečiť na vlastné
náklady ubytovanie, ako aj pracovné povolenie. Tieto náklady si v cene diela žalovaný aj vyčíslil. V
skutočnosti však pracovné povolenie, ako aj ubytovanie zabezpečil žalobca, ktorý žalovanému tieto

náklady prefakturoval nasledujúcimi faktúrami: faktúrou č. 10090074 vo výške 7.990,- Eur splatnou dňa
21. 05. 2009 a faktúrou č. 10090124 vo výške 2.000,- Eur splatnou dňa 02. 07. 2009. Žalobca v žalobe
tiežtvrdil,žezavykonanéelektromontážneprácežalovanývystavilžalobcovinasledovnéfaktúry:faktúru
č. 02/2009 vo výške 26.450,93 Eur splatnú dňa 16. 05. 2009 (+ zádržné vo výške 10 % z fakturovanej
sumy, t.j. 2.938,99 Eur - celková fakturovaná suma predstavuje čiastku 29.389,92 Eur) a faktúru č.

03/2009 vo výške 8.060,58 Eur splatnú dňa 29. 05. 2009 (+ zádržné vo výške 10 % z fakturovanej
sumy, t.j. 895,60 Eur - celková vyfakturovaná suma predstavuje čiastku 8.956,18 Eur). Dňa 22. 04.
2009 žalobca uhradil žalovanému čiastočne faktúru č. 02/2009 vo výške 7.000,- Eur a dňa 15. 05. 2009
vo výške 500,- Eur, čím predmetná faktúra č. 02/2009 zostala neuhradená vo výške 21.889,92 Eur.
Vzhľadom na to, že v zmysle čl. IV ods. 8 Zmluvy je objednávateľ oprávnený všetky uplatnené zmluvné

pokuty, na ktorých sa zmluvné strany v tejto zmluve dohodli, jednostranne započítať proti akejkoľvek
pohľadávke zhotoviteľa, proti akejkoľvek časti celkovej ceny diela, resp. ich započítať proti zádržnému,
žalobca započítal jednostranným zápočtom zo dňa 18. 06. 2009 sumu vo výške 2.000,- Eur vyplývajúcu
z vystavenej faktúry žalovaného č. 02/2009 a vystavenej faktúry žalobcu č. 10090124. Ďalej si žalobca
jednostranným zápočtom zo dňa 18. 06. 2009 započítal sumu vo výške 28.846,10 Eur vyplývajúcu z

vystavených faktúr žalovaného č. 02/2009, č. 03/2009 a vystavenej faktúry žalobcu č. 10090092.
Žalobca v žalobe tvrdil, že v zmysle jednostranných zápočtov zo dňa 18. 06. 2009 vznikol žalovanému
nárok na úroky z omeškania z vystavených faktúr č. 02/2009 a č. 03/2009 v zmysle ustanovenia § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka nasledovne: faktúra č. 02/2009 za trvania omeškania od 17. 05. 2009
do 18. 06. 2009 - 32 dní, pri úrokovej sadzbe 9 % ročne zo sumy 18.950,93 Eur = úroky z omeškania

vo výške 149,53 Eur a faktúra č. 03/2009 za trvania omeškania od 30. 05. 2009 do 18. 06. 2009 - 19
dní, pri úrokovej sadzbe 9 % ročne zo sumy 8.060,58 Eur = úroky z omeškania vo výške 37,76 Eur.
Spolu úroky z omeškania vo výške 187,29 Eur. Túto pohľadávku žalovaného spočívajúcu v úrokoch z
omeškania vyplývajúcich z faktúr č. 02/2009 a č. 03/2009 vo výške 187,29 Eur si žalobca v rámci tejto
žaloby započítava na faktúru č. 10090092 jednostranným zápočtom v zmysle ustanovenia § 358 a nasl.

Obchodného zákonníka. Na základe uvedených skutočností potom celková dlžná suma žalovaného
predstavuje čiastku vo výške 12.156,61 Eur (pozostávajúca z neuhradenej faktúry č. 10090074 vo výške
7.990,- Eur splatnej dňa 21. 05. 2009 a zostatku faktúry č. 10090092 vo výške 4.166,61 Eur splatnej
dňa 17. 06. 2009). Žalovaný ku dňu podania žaloby na súd svoj záväzok neuhradil, a to ani čiastočnea taktiež nereagoval ani na predžalobnú upomienku zo dňa 23. 02. 2010. V závere žaloby žalobca
zhrnul, že na základe uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom (ako objednávateľom) a žalovaným
(ako zhotoviteľom) žalovaný vykonal časť prác, ktoré si vyúčtoval 2-mi faktúrami (č. 02/2009

a č. 03/2009). Od 17. 04. 2009 do 26. 04. 2009, napriek opakovaným písomným výzvam zo strany
žalobcu, žalovaný vôbec nenastúpil na vykonávanie zazmluvnených prác s požadovaným počtom 10
pracovníkov. Žalobca si z tohto dôvodu uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu v súlade s čl. VIII
ods. 2 Zmluvy (faktúrou č. 10090092); taktiež si žalobca uplatnil voči žalovanému náklady spojené
s ubytovaním a pracovným povolením zamestnancov žalovaného, keďže v zmysle čl. III ods. 3 a 7

Zmluvybolpovinnýtietonákladyznášaťžalovaný(faktúryč.10090074ač.10090124).Žalovanýsisvoju
povinnosť uhradiť žalobcovi zostávajúcu sumu vo výške 12.156,61 Eur, po zrealizovaní vzájomných
zápočtov, ku dňu podania žaloby na súd nesplnil. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
svojho peňažného záväzku, uplatnil si žalobca popri istine 12.156,61 Eur i úrok z omeškania vo výške
9 % ročne, a to zo sumy 7.990,- Eur od 22. 05. 2009 do zaplatenia a zo sumy 4.166,61 Eur od 18.
06. 2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov súdneho konania. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil

podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15. 01. 2009 v spojení s § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., t.j. 1 % plus 8 % ročne.

9) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil pôvodný žalobca k žalobe tieto listinné dôkazy: faktúry žalobcu
č. 10090074, č. 10090092 a č. 10090124, faktúry žalovaného č. 02/2009 a č. 03/2009, doklad o úhrade

zo dňa 22. 04. 2009 a zo dňa 15. 05. 2009, Zmluvu o dielo č. 05/SRN/ST/2009 zo dňa 27. 02. 2009,
výzvu k nástupu pracovníkov na pracovisko zo dňa 17. 04. 2009 a zo dňa 24. 04. 2009, zápočty zo
dňa 18. 06. 2009 a predžalobnú upomienku zo dňa 23. 02. 2010. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú
na č. l. 9 - 32 p. v.

10) Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 29. 12. 2010 doručenom tunajšiemu súdu dňa
03. 01. 2011 (na č. l. 61 p. v.) potvrdil, že vykonával elektromontážne práce na stavbách v Berlíne a
Hamburgu. Práce prevádzal v čo najlepšej kvalite a pristupoval k nim zodpovedne. Vykonané práce boli
odovzdané a prevzaté zamestnancom pôvodného žalobcu R.. F. B.. Práce boli prevzaté bez nedostatkov
a cena za prácu bola odsúhlasená. Nie je pravdou, ako sa uvádza v žalobe, že bola porušená zmluva

a to z toho dôvodu, že najskôr bola porušená zmluva zo strany pôvodného žalobcu a to tým, že neboli
uhrádzané faktúry za vykonané práce, ktoré mali byť uhrádzané po 30 dňoch od vystavenia. To bol aj
dôvod, prečo sa nastúpilo na vykonávanie prác s oneskorením. Žalovaný zopakoval, že najskôr bola
porušená zmluva zo strany pôvodného žalobcu a až potom bola porušená zmluva zo strany žalovaného.
Faktúry za vykonané práce neboli uhradené.

11) Pôvodný žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 21. 02. 2011 doručenom
tunajšiemu súdu dňa 21. 02. 2011 (na č. l. 70 p. v.) trval na podanej žalobe v plnom rozsahu, nakoľko
tvrdenia žalovaného - vyjadrenie v odpore - sa nezakladajú na pravde a sú zavádzajúce.

12) V priebehu súdneho konania predložil právny zástupca terajšieho žalobcu (ďalej len ako „právny
zástupca žalobcu“) listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to: fotokópiu výzvy k nástupu
montérovapokračovaniupráczodňa17.04.2009,fotokópiuvýzvyknástupupracovníkovnapracovisko
a pokračovaniu prác č. II zo dňa 24. 04. 2009, fotokópiu faktúry č. 10090074 zo dňa 07. 05. 2009
za ubytovanie, fotokópiu vyúčtovania zmluvnej pokuty + fotokópiu faktúry č. 10090092, fotokópiu

oznámenia o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov k 18. 06. 2009. Tieto listinné dôkazy sa
nachádzajú na č. l. 221 - 236 p. v. Na pojednávaní vo veci samej dňa 03. 10. 2017 právny zástupca
žalobcu predložil ďalšie listinné dôkazy, a to: Odpoveď žalovaného na vyúčtovanie zmluvnej pokuty zo
dňa 26. 06. 2009, Oznámenie žalovaného o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 06. 2009 a Oznámenie
žalovaného o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 11. 2009. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú na č. l.

296 - 298 p. v.

13) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04. 12.
2017 doručenom tunajšiemu súdu ZEP dňa 04. 12. 2017 (na č. l. 330 - 331 p. v.) poukázal na skutočnosť,
že za riadne a včas vykonané elektroinštalačné práce na predmetnom diele vystavil žalovaný právnemu

predchodcovi žalobcu (P.S. ELMONT - stav, s.r.o.) okrem faktúr č. 02/2009 a č. 03/2009 aj ďalších
5 faktúr, a to č. 01/2009, splatnú dňa 16. 05. 2009 v sume 17.582,- Eur, č. 04/2009, splatnú dňa 02.
07. 2009 v sume 45.139,87 Eur, č. 05/2009, splatnú dňa 17. 06. 2009 v sume 2.938,92 Eur, č. 06/2009,
splatnú dňa 08. 08. 2009 v sume 42.724,60 Eur a č. 07/2009, splatnú dňa 08. 09. 2009 v sume 4.272,46Eur. Celkovo ide o faktúry za vykonané elektroinštalačné práce vo výške 128.882,92 Eur. Vzhľadom
na to, že zo strany pôvodného žalobcu nedošlo k riadnemu zaplateniu uvedených faktúr, okrem sumy
7.500,- Eur ako zálohy, podal žalovaný trestné oznámenie pre podozrenia zo spáchania zločinu podvodu

podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pričom vec bola vyšetrovaná OR PZ Banská
Bystrica, odbor kriminálnej polície pod ČVS: T.-XXX/OEK-Z.-XXXX. Vo veci bol súdnym znalcom Ing.
Milanom Mikušom vypracovaný Znalecký posudok č. 16/2013 zo dňa 30. 10. 2013, kde súdny znalec
odpovedal na otázky položené vyšetrovateľom PZ. Znalec vo svojom posudku uviedol, že žalovaný
eviduje voči pôvodnému žalobcovi pohľadávky z faktúr č. 01/2009 až 07/2009. Na tieto pohľadávky

zaplatil žalobca dňa 13. 03. 2009 v hotovosti zálohu vo výške 1.000,- Eur na výdavkový doklad; dňa
21. 04. 2009 zaplatil žalobca žalovanému ďalšiu zálohu vo výške 6.000,- Eur a dňa 14. 05. 2009 na
výdavkový doklad ďalšiu sumu 500,- Eur ako zálohu na faktúru. Nie je teda pravdou, že uvedené platby
sú čiastočnou úhradou za faktúru č. 02/2009 ako to tvrdí žalobca, nakoľko táto bola vystavená až dňa 17.
04. 2009 a splatnou sa stala dňa 16. 05. 2009. Žalovaný tvrdí, že zaplatené čiastky vo výške 1.000,-
Eur zo dňa 13. 03. 2009 a vo výške 6.000,- Eur zo dňa 21. 04. 2009 boli zálohy na zaplatenie faktúry

žalovaného č. 01/2009 zo dňa 17. 04. 2009 na sumu 17.582,- Eur, nakoľko išlo o prvú vystavenú faktúru
za vykonané elektroinštalačné práce. Ďalej znalec uviedol, že v knihe záväzkov pôvodného žalobcu sa
nachádzajú faktúry žalovaného č. 02/2009, č. 03/2009 ako aj č. 04/2009. Naopak, nenachádzajú sa
tam faktúry žalovaného č. 01/2009, č. 05/2009, č. 06/2009 a č. 07/2009. Z tohto znaleckého posudku
teda jednoznačne vyplýva, že okrem faktúry č. 02/2009 a č. 03/2009, ktoré žalobca nespochybňuje, mal

preukázateľne vo svojej knihe záväzkov pôvodný žalobca aj faktúru žalovaného č. 04/2009 na
čiastku 45.139,87 Eur. Tým žalovaný považuje pohľadávku žalovaného voči žalobcovi z tejto faktúry za
nespornú. V prípade zápočtu, ktorý vykonal žalobca, t.j. kde započítal svoje pohľadávky voči žalobcovi v
sume43.190,-Eurvočipohľadávkamžalovanéhovcelkovejvýške30.846,10Eurnepostupovalsprávne,
nakoľko najmenej ďalšia pohľadávka žalovaného vo výške 45.139,87 Eur je nespochybnená. Teda pri

uvedenom jednostrannom zápočte, ktorý žalovaný neuznáva, by ostal žalobca dlžný žalovanému sumu
najmenej vo výške 32.983,26 Eur. Právny zástupca žalovaného ďalej tvrdil, že žalobca nikdy žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal, že faktúru č. 04/2009 zo dňa 03. 06. 2009 na sumu 45.139,87
Eur, ktorú mal riadne zaevidovanú vo svojom účtovníctve, spochybnil. Nikdy nepreukázal, že by vytkol
žalovanému vady diela, spochybnil rozsah, množstvo alebo kvalitu vypracovaných prác vyúčtovaných

faktúrou č. 04/2009. Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalovaného, pokiaľ ide o žalobcom
vystavenú faktúru č. 10090092 zo dňa 10. 06. 2009 na sumu 33.200,- Eur, túto žalovaný neuznáva
ani čo do jej dôvodu ani čo do výšky. Žalobca podľa názoru žalovaného neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, že žalovaný nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, ktorej údajné porušenie bolo dôvodom
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33.200,- Eur. Samotná faktúra je len účtovný doklad, ktorý sám

osebe nepreukazuje porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o údajné výzvy
zo dňa 17. 04. 2009 a zo dňa 24. 04. 2009, ktoré mali byť zasielané žalovanému, žalovaný uvádza,
že k výzvam nie sú pripojené podacie lístky preukazujúce ich odoslanie, resp. ich prevzatie žalovaným.
Okrem toho tieto výzvy sami osebe nepreukazujú počet dní a počet pracovníkov, ktorí mali absentovať
pri vykonávaní prác, a preto žalovaný považuje výšku uplatnenej zmluvnej pokuty za neodôvodnenú

a nepreukázanú. Žalovaný rovnako tak neuznáva čo do dôvodu ani čo do výšky faktúry č. 10090124
na sumu 2.000,- Eur za ubytovanie v Hamburgu za mesiac máj 2009 a faktúru č. 10090074 na sumu
7.990,- Eur za ubytovanie a vybavovanie pracovného povolenia. Žalovaný znova poukazuje na to, že
samotná faktúra je len účtovný doklad, ktorý sám osebe nepreukazuje dodanie tovaru alebo poskytnutie
služby. Žalobca k priloženým faktúram nepripojil žiadny dodací list alebo iný vierohodný doklad, že

tieto služby boli skutočne a riadne a včas poskytnuté a vykonané. Svoje skutkové tvrdenia o reálnom
poskytnutí služieb teda žiadnym spôsobom nepreukázal a neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.
V závere svojho vyjadrenia právny zástupca žalovaného mal za to, že žalobcom vystavené faktúry č.
10090092 vo výške 33.200,- Eur, č. 10090074 vo výške 7.990,- Eur a č. 10090124 vo výške 2.000,- Eur
nemajú žiadny reálny ekonomický podklad, nepreukazujú porušenie zmluvných povinností žalovaným,

ani dodanie tovarov a služieb zo strany žalobcu, a preto ich žalovaný neuznáva ani čo do dôvodu
ani čo do ich výšky a z tohto dôvodu žalovaný namieta ich zápočet za pohľadávky žalovaného voči
žalobcovi. Žalovaný preto navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol a priznal
žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalovaný k písomnému vyjadreniu Znalecký posudok znalca
Ing. Milana Mikuša č. 16/2013 zo dňa 30. 10. 2013, ktorý sa nachádza na č. l. 332 - 351 p. v. Ďalšie
listinné dôkazy predložil žalovaný podaním zo dňa 10. 01. 2018 (na č. l. 358 p. v.), a to všetky faktúry
vystavené žalovaným právnemu predchodcovi žalobcu za elektromontážne práce na stavbe, č. projektu501455, Boulevard Berlin, Schlosstrasse 103, Berlín od č. faktúry 01/2009 po č. 07/2009, pričom tieto
listinné dôkazy (faktúry) sa nachádzajú na č. l. 359 - 362 p. v.

15) V reakcii na vyššie citované písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného reagoval právny
zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 19. 01. 2018 doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.
01. 2018 (na č. l. 367 - 368 p. v.) tak, že obe vyjadrenia žalovaného považoval v celom rozsahu
za nedôvodné, nakoľko nie sú relevantné pre predmetné konanie a vôbec s ním nesúvisia. Podľa
jeho názoru žalovaný vychádza z nesprávnej premisy, keď považuje žalobcu za právneho nástupcu

spoločnosti P.S. ELMONT - stav, s.r.o. v konkurze, IČO: 36 034 975, Banská Bystrica (ďalej
len „úpadca“), vo vzťahu ku všetkým právam a povinnostiam vyplývajúcim zo Zmluvy o dielo č. 05/
SRN/ST/2009 zo dňa 27. 02. 2009 uzatvorenej medzi žalovaným a úpadcom. Žalobca nie je právnym
nástupcom úpadcu v zmysle ustanovenia § 68 a nasl. Obchodného zákonníka (zrušenie spoločnosti bez
likvidácie s právnym nástupcom), a taktiež medzi ním a úpadcom nikdy nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o
prevode práv a povinností zo zmluvy o dielo, príp. zmluvy o predaji časti podniku a pod. Právny zástupca

žalobcu tvrdil, že žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 12. 2012 uzatvorenej
so správkyňou konkurznej podstaty úpadcu nadobudol voči žalovanému „len“ pohľadávku (a nie aj
povinnosti), ktorá je predmetom tohto konania. Preto akékoľvek a všetky tvrdenia žalovaného ohľadom
existencie pohľadávok žalovaného voči úpadcovi, ich výške, ktorá by mala presahovať žalovanú sumu,
vyplatených zálohách a údajnej neplatnosti zápočtu, ohľadom trestných oznámení a vyšetrovania,

ako aj dôkazom k nim sa vzťahujúcim (ako znalecký posudok a faktúry predložené v rámci podania
označeného ako „Návrh na vykonanie dôkazov“) považuje žalobca za bezpredmetné a nesúvisiace s
týmto konaním. Žalobca (Credit Solution, s.r.o.) nikdy nebol dlžníkom, ani neevidoval žiaden záväzok
vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný si akékoľvek svoje pohľadávky voči úpadcovi mohol v rozhodnej
dobe pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu buď započítať alebo uplatniť súdnou cestou a

po vyhlásení konkurzu si ich mohol prihlásiť prihláškou do konkurzu. To, či a prečo tak žalovaný
učinil/neučinil, je v tomto konaní bezpredmetné skúmať. Okrem toho žalovaný postúpil všetky svoje
pohľadávky voči úpadcovi na Dražobnú a vymáhaciu kanceláriu, s.r.o., IČO: 44 443 081 (oznámenie
o postúpení zo dňa 25. 06. 2009) a následne aj na spoločnosť ELDOS, s.r.o., IČO: 36 767 409 dňa
27. 11. 2009 (oznámenie o postúpení pohľadávky). Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom platnosti

započítacíchprejavovúpadcu,tútopovažuježalobcazačistoúčelovú,vzhľadomnafakt,žebolaprvýkrát
prednesená po viac ako 8 rokoch od vykonania zápočtu a zároveň za nedôvodnú a bezpredmetnú,
nakoľko prípadná neplatnosť zápočtu by len znamenala, že vzájomné pohľadávky medzi žalovaným a
úpadcom vo výške 30.846,10 Eur, ktoré mali zaniknúť započítaním, by nezanikli, čo ale nemá žiaden
vplyv na pohľadávku uplatnenú v tomto konaní. Okrem toho právny zástupca žalobcu uviedol, že úpadca

bol oprávnený vykonať jednostranný zápočet, ale nebola to jeho povinnosť, ako sa to snaží prezentovať
právny zástupca žalovaného, keď tvrdí, že úpadca pri započítaní nepostupoval správne, lebo mohol
pozapočítavať aj ďalšie vzájomné pohľadávky. K tvrdeniu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom porušenia povinnosti žalovaného, na základe ktorej žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty, žalobca uvádza, že toto tvrdenie je nedôvodné, keďže žalovaný porušenie svojej

povinnosti nielenže doteraz nikdy nenamietal, ale on ho naopak výslovne potvrdil ako v odpore voči
platobnému rozkazu, tak aj opakovane v rámci svojich prednesov na pojednávaní. Rovnako tak aj
ďalšie námietky žalovaného vo vzťahu k zmluvnej pokute a listinám zaslaným žalovanému úpadcom
považuje žalobca za účelové, nakoľko žalovaný doteraz nikdy nenamietal ako ich obsah, tak ani ich
doručenie. Okrem toho žalovaný odpovedal úpadcovi na vyúčtovanie zmluvnej pokuty listom zo dňa

26. 06. 2009, teda je zrejmé, že mal vedomosť o týchto dokumentoch zaslaných mu úpadcom. Právny
zástupca žalobcu ďalej podotkol, že žalovaný doteraz nenamietal oprávnenosť faktúr úpadcu, ktorých
zaplatenie je predmetom tohto konania a faktúry úpadcovi po ich obdržaní nevrátil. V závere svojho
písomného vyjadrenia právny zástupca žalobcu uviedol, že s ohľadom na vyššie uvedené akékoľvek
námietky žalovaného ohľadom spornosti pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní považuje

žalobca za nedôvodné a účelové; žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, z toho
dôvodu sa žalobca domnieva, že takto formulovanou obranou sa žalovaný len snaží oddialiť plnenie
svojho splatného záväzku. Preto žalobca trvá na podanom návrhu v celom rozsahu a zároveň žiada
priznať žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške. K tomuto vyjadreniu pripojil žalobca listinný dôkaz:
Odpoveď na vyúčtovanie zmluvnej pokuty zo dňa 26. 06. 2009 a tento sa nachádza na č. l. 369 p. v.

16) Právny zástupca žalobcu v konaní pred súdom zotrval na doterajších tvrdeniach obsiahnutých v
predchádzajúcich podaniach a vyjadreniach, najmä na písomnom vyjadrení zo dňa 19. 01. 2018 a
poprel všetky tvrdenia protistrany, ktoré boli obsiahnuté v jej podaní z decembra 2017 a januára 2018.Opätovne uviedol, že žalobca nie je právnym nástupcom spoločnosti P.S. ELMONT - stav, s.r.o., a preto
akékoľvek vyjadrenia žalovaného vo vzťahu k týmto pohľadávkam voči tejto spoločnosti toho času v
konkurze sú pre dané konanie irelevantné. Zo zmluvy o dielo neprešli na žalobcu žiadne povinnosti

vo vzťahu k právnym nárokom žalovaného, a teda k pohľadávkam, o ktorých žalovaný v tomto konaní
tvrdí, že eviduje ako neuhradené práve spoločnosťou P.S. ELMONT - stav, s.r.o. Pohľadávka, ktorá
je predmetom tohto súdneho konania, bola na žalobcu postúpená, a to práve správcom konkurznej
podstaty úpadcu. Žalobca teda vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré boli uplatnené aj v rámci písomného
prednesu žalovaného, nemá žiadny súvis ani žiadnu povinnosť tieto pohľadávky akýmkoľvek spôsobom

uhradiť alebo nejakým spôsobom započítavať. Nárok žalobcu uplatnený žalobou považoval za dôvodný.
Právny zástupca žalobcu opätovne predložil súdu na založenie do spisu listinné dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia a tieto sa nachádzajú vo veľkej prílohovej obálke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť súdneho
spisu. Právny zástupca žalobcu vo vzťahu k jednostrannému započítaniu, ktoré bolo prednesené zo
strany právneho zástupcu žalovaného, uviedol, že keďže došlo k vyhláseniu konkurzu (je to osobitný
zákon - zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý momentálne vylučuje možnosť jednostranného

započítania, najmä za situácie, kedy pohľadávka bola postúpená), v zmysle § 524 Občianskeho
zákonníka došlo k zmene v osobe veriteľa, vzhľadom na túto skutočnosť, keďže došlo k zmene v osobe
veriteľa,žalobcanemápohľadávky,ktorébymalibyťzapočítateľnévovzťahuksamotnémužalovanému.
Podľa jeho názoru, takýto úkon nie je súladný so zákonom a k takémuto úkonu ani nemohlo platne dôjsť.

17) Právny zástupca žalovaného v konaní pred súdom v plnom rozsahu zotrval na svojom písomnom
stanovisku zo dňa 04. 12. 2017. Opätovne zopakoval, že žalovaný neuznáva postúpené faktúry -
vystavené spoločnosťou P.S. ELMONT - stav, s.r.o. ani čo do dôvodu ani čo do výšky. Podľa jeho
názoru, pokiaľ ide o žalovanú sumu, táto podľa žalovaného zanikla započítaním. Uviedol tiež, že nebolo
preukázané dostatočne ani porušenie zmluvných povinností, ani že bolo zaplatené nejaké ubytovanie,

koľko, kedy a za koho. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vo veci samej dňa 17. 04.
2018 uviedol, že žalovaný týmto jednostranne započítava svoju pohľadávku z faktúry č. 04/2009 zo dňa
03. 06. 2009 vo výške 45.139,87 Eur voči pohľadávke žalobcu vo výške uplatneného nároku, t.j. vo
výške 12.156,61 Eur. Podľa jeho názoru, aj keď už je to premlčaná pohľadávka, v čase, to znamená
02. 07. 2009, keď sa stala splatná posledná pohľadávka žalobcu, nebola premlčaná a v tom čase

došlo k stretnutiu týchto pohľadávok. Poukázal pritom na ustanovenie § 358 Obchodného zákonníka
- započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ak premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Posledná pohľadávka žalobcu bola splatná 02. 07. 2009 a
pohľadávka žalovaného, ktorá vyplýva z účtovníctva právneho predchodcu žalobcu (faktúra č. 04/2009)
vo výške 45.139,87 Eur, bola splatná dňa 02. 07. 2009. Preto žalovaný navrhuje žalobu v celom rozsahu

zamietnuť, pričom poukázal na ustanovenie § 363 Obchodného zákonníka.

18) Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči (na č. l. 382 - 383 p. v.) trval na podanej
žalobe v celom rozsahu. Takisto trval aj na tom, že existuje osobitný zákon, a to zákon o konkurze

a reštrukturalizácii, pričom ak táto pohľadávka nebola prihlásená do konkurzu a reštrukturalizácii v
zmysle vtedy platného zákona, táto pohľadávka ako keby zanikla. Nie je možné ju započítavať vo vzťahu
k novému veriteľovi, na ktorého bola pohľadávka spoločnosti P.S. ELMONT - stav, s.r.o. postúpená,
vzhľadom na to, že došlo k zmene v osobe veriteľa. Vzhľadom na všetky vykonané dôkazy mal právny
zástupca žalobcu za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a žiadal súd, aby žalobe v celom rozsahu

vyhovel a v prípade jeho úspechu v spore žiadal, aby súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

19) Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči (na č. l. 383 p. v.) poukázal na svoje doterajšie
písomné vyjadrenia, ako aj ústne prednesy a mal za to, že práve žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

nakoľkosvojeskutkovétvrdenianepodložilrelevantnýmidôkazmi.Pokiaľideozapočítanie,jednostranný
právny úkon, k započítaniu došlo 02. 07. 2009, čiže dávno predtým, než bol vyhlásený konkurz na
právneho predchodcu žalobcu, vtedy sa práve pohľadávky žalobcu a žalovaného stretli, preto z toho
dôvodu navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si trovy konania.

20) Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.21) Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

22) Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15. 01. 2009, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy

úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

23) Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24) Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25) Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26) Podľa čl. VIII. ods. 2 Zmluvy o dielo č. 05/SRN/ST/2009 uzavretej medzi pôvodným žalobcom a

žalovaným dňa 27. 02. 2009, v prípade, že zhotoviteľ nezabezpečí potrebný počet pracovníkov, ktorí sú
dohodnutí touto zmluvou, zápisom v montážnom denníku, v časovom harmonograme prác alebo inou
formou, zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 332,- Eur za každého pracovníka a za každý
začatý deň omeškania.

27) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pôvodný žalobca a žalovaný uzavreli dňa 27.
02. 2009 Zmluvu o dielo č. 05/SRN/ST/2009, podľa ktorej aj postupovali. Ďalej mal súd preukázané, že
pôvodný žalobca vyzval žalovaného k nástupu pracovníkov na pracovisko a pokračovaniu prác dňa 17.
04. 2009 a dňa 24. 04. 2009. Súd mal tiež preukázané, že pôvodný žalobca vystavil žalovanému
faktúru č. 10090092 dňa 10. 06. 2009, splatnú dňa 17. 06. 2009 vo výške 33.200,- Eur ako zmluvnú

pokutu z dôvodu, že od 17. 04. 2009 do 26. 04. 2009 sa pracovníci nedostavili a nevykonali práce na
základe Zmluvy o dielo č. 05/SRN/ST/2009 uzavretej dňa 27. 02. 2009 (10 pracovníkov x 10 dní x 332,-
Eur/deň). Pôvodný žalobca vystavil žalovanému dňa 07. 05. 2009 faktúru č. 10090074, splatnú dňa
21. 05. 2009 vo výške 7.990,- Eur, ktorou refakturoval žalovanému ubytovanie za mesiace 3/2009 a
4/2009 10 osôb - akcia Hamburg a pracovné povolenie za mesiace 3/09, 4/09, 5/09 - 10 osôb. Dňa 18.

06. 2009 vystavil pôvodný žalobca žalovanému ďalšiu faktúru č. 10090124, splatnú dňa 02. 07. 2009 vo
výške 2.000,- Eur za ubytovanie v Hamburgu za mesiac máj 2009.

28) Súd mal tiež preukázané, že pôvodný žalobca urobil dňa 18. 06. 2009 Oznámenie o vzájomnom
započítaní pohľadávok a záväzkov k 18. 06. 2009 a po takto vykonanom zápočte vzájomných

pohľadávok zostala neuhradená časť faktúry č. 10090092, splatná dňa 17. 06. 2009 vo výške 4.166,61
Eur a faktúra č. 10090074, splatná dňa 21. 05. 2009 vo výške 7.990,- Eur.

29) Napokon mal súd preukázané, že uznesením tunajšieho súdu č. k. 1R/2/2011-58 zo dňa 17. 05.
2011 bol na pôvodného žalobcu vyhlásený konkurz, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňom 25. 05. 2011. Takisto mal súd preukázané, že dňa 28. 12. 2012 uzavrela správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu (pôvodného žalobcu) so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej
bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, postúpená na žalobcu.30) Všetky tieto skutočnosti mal súd preukázané z listinných dôkazov produkovaných jednak pôvodným
žalobcom a jednak terajším žalobcom v súdnom konaní a tieto sú založené v súdnom spise.

31)Žalobcavkonanítvrdil,žejehonárokjeoprávnený,ženiejeprávnymnástupcompôvodnéhožalobcu
a svoje tvrdenia v konaní riadne preukázal listinnými dôkazmi.

32) Žalovaný v spore žalobou uplatnený nárok neuznal ani čo do dôvodu ani čo do výšky a zároveň

uplatnil jednostranný zápočet, t.j. pohľadávky žalovaného vo výške 45.139,87 Eur vyplývajúcej z faktúry
č. 04/2009 zo dňa 03. 06. 2009, splatnej dňa 02. 07. 2009 s pohľadávkou žalobcu uplatnenou v tomto
súdnom konaní, t.j. vo výške 12.156,61 Eur s tým, že obidve pohľadávky sa stretli dňa 02. 07. 2009 a
tieto do výšky 12.156,61 Eur zanikli.

33) Súd sa zaoberal námietkami žalovaného vznesenými v spore a dospel k nasledovnému názoru:

34) Podľa názoru súdu, žalobca preukázal v spore oprávnenosť uplatnenej pohľadávky, a to zostatku
uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 4.166,61 Eur, ako aj nákladov vynaložených za žalovaného vo
výške 7.990,- Eur. Tu súd uvádza, že žalovaný v konaní nepoprel, že bol v omeškaní podľa zmluvy o
dielo s nástupom pracovníkov na stavbu, nepoprel ani že vyúčtovanú zmluvnú pokutu spolu vo výške

33.200,- Eur od pôvodného žalobcu prevzal, keď na vyúčtovanie zmluvnej pokuty reagoval pôvodnému
žalobcovi písomne dňa 26. 06. 2009 (Odpoveď na vyúčtovanie zmluvnej pokuty - na č. l. 296 p. v.), z
ktorejpísomnostinevyplýva,žetaktovyúčtovanúzmluvnúpokutupopiera.Popieraťjuzačalažvsúdnom
konaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Čo sa týka vyúčtovania nákladov za ubytovanie
faktúrou č. 10090074 vo výške 7.990,- Eur, túto povinnosť mal podľa zmluvy o dielo žalovaný, ktorý

si ju však nesplnil. O tom, že žalovaný mal túto povinnosť svedčí Výzva pôvodného žalobcu zo dňa 24.
04. 2009 (na č. l. 16 - 17 p. v.), v ktorej mu pôvodný žalobca pripomínal, že nemá vyrovnané záväzky
za ubytovanie jeho pracovníkov v Hamburgu. Na základe uvedeného bol súd toho názoru, že žalovaný
účinne nepoprel zvyšok svojho dlhu zo zmluvnej pokuty vo výške 4.166,61 Eur a takisto účinne nepoprel
ani svoj dlh voči pôvodnému žalobcovi vo výške 7.990,- Eur, hoci samotný žalovaný v spore tvrdil, že

má dôkaz alebo doklad o tom, že ubytovanie mal zaplatiť. Takýto dôkaz však v spore neprodukoval.

35) Súd ďalej uvádza, že zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza
iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník
na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná

pohľadávka vznikla a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv a povinností, ktoré nie sú
postúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu ostáva naďalej postupca. Právne
účinky postúpenia pohľadávky nastávajú priamo uzavretím zmluvy medzi postupcom a postupníkom
a ak už právne účinky postúpenia nastali, môže postupník s pohľadávkou voľne disponovať. Je tiež
potrebné uviesť, že s postúpenou pohľadávkou nadobúda postupník osobitnú povinnosť strpieť prípadné

uplatnenie námietok, ktorými dlžník v čase postúpenia disponoval voči postupcovi a súčasne na
postupníka prechádzajú aj štandardné povinnosti veriteľa. Žalovaný v spore uplatnil voči žalobcovi
(ako postupníkovi) viaceré námietky, ktoré žalobca poprel a zároveň preukázal nárok uplatnený
žalobou listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise. A napokon, žalovaný uplatnil voči žalobcovi
aj hmotnoprávnu námietku spočívajúcu vo vykonaní jednostranného zápočtu svojej pohľadávky voči

žalobcovi (ako postupníkovi) vo výške 45.139,87 Eur s pohľadávkou žalobcu uplatnenou žalobným
nárokom.

36) Vo vzťahu k vznesenej započítacej námietke žalovaného vo výške 45.139,87 Eur bol súd toho

názoru, že žalovaný nebol vecne legitimovaný na vykonanie takéhoto jednostranného právneho úkonu
voči žalobcovi, nakoľko žalovaný svoju pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 04/2009 zo dňa 03. 06.
2009, splatnej dňa 02. 07. 2009 v sume 45.139,87 Eur postúpil dňa 25. 06. 2009 na postupníka:
spoločnosť Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 44
463 081. Žalovaný túto skutočnosť oznámil pôvodnému žalobcovi písomnosťou nazvanou Oznámenie

o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 06. 2009, ktorá písomnosť bola pôvodnému žalobcovi doručená
dňa 02. 07. 2009. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z listinného dôkazu nazvaného Oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 25. 06. 2009, ktorý sa nachádza na č. l. 297 p. v. Na základe uvedených
skutočností účinky jednostranného zápočtu vzneseného žalovaným v súdnom konaní nemohli nastať,nakoľko takýto úkon urobila osoba, ktorá už nemá žiadne právo k pohľadávke vyplývajúcej z faktúry č.
04/2009 zo dňa 03. 06. 2009, splatnej dňa 02. 07. 2009 vo výške 45.139,87 Eur.

37) Súd už len dodáva, že Znalecký posudok Ing. Milana Mikuša č. 16/2013 zo dňa 30. 10. 2013,
ktorý predložil žalovaný ako listinný dôkaz do tohto súdneho konania, obsahoval zadanie otázok znalcovi
pre účely trestného konania, a preto tunajší súd na tento dôkaz neprihliadal, keďže nebol použiteľný na
skutkový, ale ani právny stav súdeného prípadu.

38) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné a zmluvné
ustanovenia a tiež vzhľadom na to, že žalobca svoj nárok v spore riadne preukázal a žalovaný jeho
tvrdenia účinne nepoprel, a naopak - žalobca účinne poprel tvrdenia žalovaného ohľadne námietok vo
vzťahu k zmluvnej pokute a ubytovacím nákladom, teda vyvrátil tvrdenia žalovaného v tomto smere,
považoval súd žalobu za dôvodnú a preto žalobcovi v celom rozsahu vyhovel. Súd priznal žalobcovi
popri istine 12.156,61 Eur i zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, a to zo sumy 7.990,- Eur

od 22. 05. 2009 do zaplatenia a zo sumy 4.166,61 Eur od 18. 06. 2009 do zaplatenia, teda odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých peňažných záväzkov. Priznaná výška úrokovej sadzby je v
súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15. 01. 2009 v spojení
s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, t.j. 1 % plus

8 % ročne. Takisto zmluvná pokuta bola medzi pôvodnými stranami sporu písomne dohodnutá v čl. VIII.
ods. 2 Zmluvy o dielo č. 05/SRN/ST/2009 zo dňa 27. 02. 2009 a Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 28. 12. 2012 bolo toto právo postúpené na žalobcu.

39) O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal

žalobcovi ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému,
ktorý v spore úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí) samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).