Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/228/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716207268
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716207268.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobcov: A. U. X/ D. Č., C..

XX.XX.XXXX, S. Ž., M. XXXX/XX, A. U. X/ S.K. A., U.. H., C.. XX.XX.XXXX, S. B., A. XXX/XX, A. U.
X/ U. A., C.. XX.XX.XXXX, S. S., U. XXXX/XX, A. U. X/ Y.. O. Š., U.. A., C.. XX.XX.XXXX, S. D., T. W.
XXX, A. U. X/ Y.. D. Č., C.. XX.XX.XXXX, S. Ž., M. XXXX/XX proti žalovaným: A. U. X/ V. Č., U.. D., C..
XX.XX.XXXX, S. A., T. XXXX/X, A. U. X/ B. Č., C.. XX.XX.XXXX, S. A., L.U. XXXX/XX, A. U. X/ Ľ. J.,
C.. XX.XX.XXXX, S. A., T. XXXX/X, A. U. X/ I. S., U.. J., C.. XX.XX.XXXX, S. B., Q. XXXX/X v konaní
o obnovu konania takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na obnovu konania vo veci Okresného súdu Martin sp.zn.11C 16/2015 zamieta.

Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalovaným trovy konania v celom rozsahu. O
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.V konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod sp.zn. 11C 16/2015 sa návrhom žalobcovia
D. Č. , S. A. X. U. A. domáhali vyrovnania dedičských podielov podľa Zákona č. 293/1992 Zb. po
poručiteľovi V. Č. prejednanom Štátnym notárstvom v B. dňa XX.XX.XXXX . Vo veci bolo rozhodnuté
uznesením sp.zn. D 493/55. Celé dedičstvo nadobudol Q. Č.. Ako dôvod podania návrhu žalobcovia
uviedli, že oprávnené osoby podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 293/1992 Zb. ako právni predchodcovia

žalobcov podľa § 13 citovaného zákona v stanovenom termíne do 30.06.1993 žiadali vyrovnanie svojich
podielov u jediného dediča Q. Č.. Povinná osoba podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona Q. Č. , právny
predchodca žalovaných s vyrovnaním dedičských podielov v prospech svojej sestry, matky žalobkyne
v rade 3/ a právnych nástupcov svojich súrodencov brata a otca žalobcu v rade 1/ a sestry - matky
žalobkyne v rade 2/ súhlasil a žiadostiam oprávnených vyhovel. Týmto postupom splnil podmienku podľa
§ 15 ods. 1 Zákona č. 293/1992 Zb. , podľa ktorej sa vyrovnanie dedičských podielov vyrovnalo dohodou.
Túto skutočnosť Okresný súd v Martine dňa 22.12.1995 verejnou listinou osvedčil a to osvedčenie

sa vydalo titulom uplatnenia reštitučných nárokov. Q. Č., právny predchodca žalovaných však dňa
10.11.1995 náhle zomrel a tak sa v ďalšom konaní podľa Zákona 293/1992 Zb. nepokračovalo. Dohoda
akceptovaná nebola a preto vlastnícke práva a príslušné vklady do katastra nehnuteľností boli vykonané
v rozpore so zákonom. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 293/1992 Zb. medzi právnymi nástupníkmi takto
oprávnenými a povinnými osobami nedošlo k dohode ako je to ustanovené v § 15 Zákona č. 293/1992
Zb. a preto sa žalobcovia v rade 1/ až 3/ domáhali podľa Zákona č. 293/1992 Zb. vyrovnania dedičských
podielov s potvrdením vlastníctva oprávnených osôb.

2.Súd po vykonaní dokazovania návrh žalobcov rozsudkom zo dňa 21.04.2015 sp.zn. 11C 16/2015
zamietol s poukazom na ust. § 13 Zákona č. 293/1992 Zb. , nakoľko jednoznačne z neho vyplýva,
že oprávnené osoby majú právo žiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu vlehote do 30.júna 1993 , inak právo zaniká. V tomto prípade ide teda o prekluzívnu lehotu. Preklúzia ako
právny inštitút znamená zánik práva. Na preklúziu prihliadne súd ex offo , teda aj bez návrhu a plnenie
prekluzovaného nároku zakladá bezdôvodné obohatenie. Prekluzívne doby nemôžu byť predĺžené. Ich

trvanie sa nezastavuje ani neprerušuje.

3.Rozsudok okresného súdu bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn.6Co 454/2015
zo dňa 26.08.2015.

4.Žalobcovia podali návrh na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Martin sp.zn. 11C
16/2015, ktorým bol návrh na vyrovnanie dedičských podielov zamietnutý. Svoj návrh odôvodnili
listinami, ktoré sa nachádzali v spise sp.zn. D 878/93 a tieto v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn.
11C 16/2015 nemali k dispozícii a preto neuniesli dôkazné bremeno, ako to vyslovil súd vo svojom
rozhodnutí. Tieto listiny pripojil k návrhu. Jedná sa o prípis adresovaný Štátnemu notárstvu v Martine Q.
Č.. Týmto prípisom Q. Č. žiadal štátne notárstvo, aby boli predvolaní a aby bolo rozdelené dedičstvo po

jeho rodičoch K. Č. a V. Č.. Ďalej sa jedná o prípis adresovaný na Okresný súd v Martine, kde Q. Č.
oznamujebližšieúdajeohľadomdedičskýchkonanípootcoviamatke atosp.zn.ichdedičskýchkonaní.
Ďalej sa jedná o zápisnicu z 07.12.1993 napísanú na notárstve, kde boli účastníci a to konkrétne Q. Č.
poučení o tom, že konanie po matke sa zastaví, lebo nejde o novonadobudnutý majetok. Ďalšie doklady,
ktoré boli pripojené k návrhu na povolenie obnovy konania mal k dispozícii aj súd v konaní vedenom pod

sp.zn. 11C 16/2015. Žalobcovia predovšetkým žalobca v rade 1/ produkoval veľa písomných prejavov,
ktoré pripojil ku spisu, rôzne listinné dôkazy, ako napríklad výpis z pozemkovej knihy, listy vlastníctva
a podobne, avšak tieto listiny nijak nemenili skutkový stav, ktorý bol zistený už v spomínanom konaní
sp.zn.11C 16/2015 a teda nemohli priviesť zmenu tohto rozhodnutia.

5. Žalovaní počas celého konania trvali na svojom stanovisku, a žiadali návrh na povolenie obnovy
konania zamietnuť, lebo podľa ich názoru nie sú splnené podmienky na obnovu konania. Podľa nich
žalobcovia nepreukázali podstatnú okolnosť a to, či je žaloba podaná včas v súlade s ust. § 403 ods. 1
CSP a ust. § 406 CSP. Žalobcovia podľa nich nepreukázali, že by od vydania meritórneho rozhodnutia
v pôvodnom konaní došlo k zmene procesnej situácie. Žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázali, že by

konajúci súd mohol v obnovenom konaní rozhodnúť pre nich priaznivejšie. Vo svojom vyjadrení, ako aj
vo výpovediach opätovne poukazovali na Zákon č. 293/1992 Zb. a to konkrétne prekluzívnu lehotu na
uplatnenie práva na vyrovnanie dedičských podielov. Táto uplynula dňa 30.06.1993.

6. Podľa § 397 písm.a) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania ak

sú tu skutočnosti , rozhodnutia, alebo dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

7. Ak by aj súd uveril tvrdeniu žalobcov, že boli dodržané lehoty na podanie návrhu na obnovu konania

podľa § 403 ods. 1 CSP , kde je uvedené, že žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote 3 mesiacov,
odkedy sa ten, kto podáva žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa,
kedy ho mohol uplatniť . Táto skutočnosť by však nič nemenila na pôvodnom rozhodnutí Okresného
súdu Martin sp.zn. 11C 16/15, nakoľko tri listiny, ktoré boli pripojené ako nové dôkazy a to prípisy Q.
Č. adresované štátnemu notárstvu a ďalší prípis adresovaný okresnému súdu a mali sa týkať delenia

pozemkov po jeho rodičoch a tiež zápisnica z 07.12.1993 napísaná na notárstve nič nemenia na tej
skutočnosti, že tieto listiny nemôžu privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Tieto listiny
nič nemenia na právnom závere Okresného súdu Martin sp.zn. 11C 16/15 a Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 6Co 454/2015, kde sa jednoznačne poukazuje na prekluzívnu lehotu v Zákone č. 293/1992 Z.z. ,
ktorá uplynula dňom 30.06.1993. Do tohto dátumu mali oprávnené osoby žiadať od povinných osôb

vyrovnanie svojich dedičských podielov. Samotný prísľub, snaha právneho predchodcu žalovaných na
vysporiadanie celej záležitosti dohodou nič nemení na takto zistenom skutkovom stave. Predpokladom
úspešného uplatnenia nároku na vyrovnanie dedičských podielov na súde je okrem iného aj existencia
márneho pokusu oprávneného o dosiahnutie dohody s povinnou osobou podľa § 16 ods. 1 veta prvá
Zákona č. 293/1992 Z.z.. Oprávnená osoba musela právo uplatniť u povinnej osoby podľa citovaného

ustanovenia v § 13 v prekluzívnej lehote do 30.06.1993. Adresát takejto žiadosti je povinná osoba,
ktorou je dedič, ktorého podiel za podmienok tohto ustanovenia bol zvýšený. K zániku tohto práva tým,
že sa včas neuplatnilo voči povinnej osobe musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti . V konaní nebolo
preukázané, že by každý žalobca osobne , teda oprávnený alebo spolu na jednej listine samozrejmes vlastnoručným podpisom doručil kvalifikovanú výzvu na uzavretie dohody o vyrovnaní dedičských
podielov. V žiadosti by muselo byť uvedené, ako sa má vyrovnanie uskutočniť, teda či sa navrhuje v
peniazoch alebo v uznaní vlastníckeho práva podľa výšky dedičských podielov ( § 15 ods. 2 citovaného

zákona ) . V tomto konaní teda neboli splnené zo strany žalobcov vyššie uvedené zákonné podmienky
na vyrovnanie dedičských podielov , nebol preukázaný žiaden dôkaz , ktorý by spochybnil rozhodnutie
Okresného súdu Martin sp.zn. 11C 16/2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co
454/2015 a to pokiaľ sa týka uplynutia prekluzívnej lehoty, dňom 30.06.1993, nakoľko do tohto dátumu
si žalobcovia neuplatnili svoje právo podľa Zákona č. 293/1992 Z.z. a preto týmto dátumom im uplynula

zákonná lehota na vyrovnanie dedičských podielov.

8.Súd teda vyhodnotiac každý dôkaz osobitne , ako aj v ich vzájomných súvislostiach rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrh žalobcov na povolenie obnovy konania vo veci
sp.zn. 11C 16/2015 zamietol ako nedôvodný.

9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, zaviazal žalobcov spoločne a
nerozdielne uhradiť žalovaných trovy konania v celom rozsahu, lebo títo mali úspech v celom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle ust. §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.