Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204894
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116204894.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou, v spore žalobcov 1/ P. S., narodeného

XX.X.XXXX, bytom T. XXX, občana Slovenskej republiky, 2/ A. S., narodenej XX.X.XXXX, bytom T.
XXX, občianky Slovenskej republiky, proti žalovaným 1/ D. J., narodenému XX.X.XXXX, bytom T.
XXX, občanovi Slovenskej republiky, 2/ I. J., narodenej X.X.XXXX, bytom T. XXX, občianke Slovenskej
republiky, 3/ H. P., narodenému X.X.XXXX, bytom T. XXX, občanovi Slovenskej republiky, 4/ E. P.,
narodenej XX.X.XXXX, bytom T. XXX, občianke Slovenskej republiky, všetkým žalovaným právne
zastúpeným JUDr. Jozefom Bičanom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Gen. M. R. Štefánika 120, IČO
31 199 402, o vypratanie nehnuteľnosti a iné takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaným 3/ a 4/ s a u k l a d á , aby z parcely č. XXX/X, záhrada o výmere 910 m2, zapísanej na
LV č. XXX, k. ú. C. E. odstránili priečny plot v rozsahu 17,76 m podľa znaleckého nákresu O.. T., časť
altánu, ktorá zasahuje do pozemku žalobcov podľa znaleckého nákresu O.. T., časť oplotenia voliéry,
ktorá zasahuje do pozemku žalobcov v rozmeroch 6,56 m a oporu pre vinič podľa znaleckého nákresu
O.. T., ktorý je súčasťou tohto rozsudku a bol vypracovaný ako súčasť Znaleckého posudku č. 2/2018
zo dňa 28.01.2018.

II. Konanie proti žalovaným 1/, 2/ v časti o vypratanie parcely č. XXX/X, záhrada o výmere 910 m2,
zapísaná na LV č. XXX, k. ú. C. E. s a z a s t a v u j e .

III. V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalovaným 1/, 2/ sa voči žalobcom 1/, 2/ priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

V. Vo vzťahu medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovanými 3/, 4/ žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa domáhali, aby žalovaní 1/ - 4/ vypratali parcelu č. XXX, zapísanú na LV č. XXX
pre k. ú. E.. Uviedli, že uvedenú parcelu nadobudli do vlastníctva vydržaním na základe rozhodnutia
Správy katastra Trenčín číslo C-15/2013 zo dňa 22.4.2013. Ide o pozemok, ktorý sa nachádza pri ich
dome č. XXX, postavenom na parcele č. XXX/X, susediacej s parcelou č. XXX. Aj napriek tomu, že
ho žalovaným nikdy neprenajali, neuzavreli s nimi žiadnu dohodu o užívaní, žalovaní časti parcely

užívajú,majúnaparcelevysadenéživéploty,ovocnéstromy,nasadenéinéplodiny,uskladnenéhnuteľné
veci, postavené ploty, voliéru pre psov, altán a naďalej na časti parcely č. XXX vstupujú. Aj napriek
opakovaným výzvam žalobcov žalovaní predmetnú parcelu doposiaľ nevypratali. Žalobcovia sa protižalovanýmďalejdomáhalizaužívaniepredmetnejparcely"odškodnenia",ktoréšpecifikovalisumou2,00
eurá za každý deň omeškania s vyprataním.

2. V priebehu konania si dali žalobcovia vypracovať geometrický plán č. 33183287-105-16 zo dňa 13.
10. 2016, účelom ktorého bolo, aby parcela č. XXX, pôvodne evidovaná v registri "E" katastrálneho
operátu bola zaevidovaná do registra "C" katastrálneho operátu, čo sa stalo pod číslom XXX/X, a tiež
aby boli presne určené hranice tejto parcely a vyznačené priamo na mieste samom. Následne v ďalšom
priebehu konania predložili žalobcovia súdu znalecký posudok č. 2/2018 zo dňa 28.1.2018 znalkyne O..

O. T., ktorá mala posúdiť neoprávnený záber parcely "C" KN č. XXX/X, k. ú. C. E., súčasťou ktorého bol
znalecký nákres, z ktorého je zreteľné, kde sú hranice uvedenej parcely a v akom rozsahu žalovaní túto
parceluužívajú,kdesanachádzajúplotyadrobnéstavby.Vsúvislostistýmpotomupravilipredmetsporu
tak, že žiadali, aby súd žalovaným 3/ a 4/uložil povinnosť odstrániť priečny plot v rozsahu 17,76 m podľa
znaleckého nákresu O.. T., časť altánu, ktorá zasahuje do pozemku žalobcov podľa znaleckého nákresu
O.. T., časť oplotenia voliéry, ktorá zasahuje do pozemku žalobcov v rozmeroch 6,56 m a oporu pre

vinič podľa znaleckého nákresu Ing. T., ktorá sa na tomto pozemku nachádza. Pokiaľ ide o žalovaných
1/ a 2/, v časti vypratania parcely "C" KN č. XXX/X proti nim vzali žalobu späť, nakoľko po spresnení
situácieznaleckýmposudkomsaukázalo,žejediné,čoimnapredmetnejparcelepatrísúovocnéstromy,
ktoré po skončení hospodárskeho roka odstránia, a pokiaľ išlo o oplotenie, väčšia časť oplotenia časti
pozemku, ktorý užívali, sa nachádza mimo hraníc predmetného pozemku.

3. Nárok na odškodnenie upravili žalobcovia tak, že, vychádzajúc z údajov zo znaleckého posudku,
nemohli po nadobudnutí vlastníckeho práva k parcele "C" KN č. XXX/X túto užívať v celom rozsahu,
ale mohli užívať len časť o výmere 356 m2, ktorú užívali pôvodne. Zostatok parcely "C" KN č. XXX/X
užívala rodina J., žalovaní 1/,2/,

v rozsahu 330 m2 a rodina P., žalovaní 3/, 4/, v rozsahu 224 m2. Výšku ušlého zisku vypočítali tak, že
na výmere celkom 554 m2 mohli pestovať paradajky, 1 koreň na i m2, pričom jeden koreň vyprodukuje
za sezónu 5 kg paradajok v bio kvalite. Hoci v bežnej obchodnej sieti stojí 1 kg paradajok 4,00 eurá,
uplatnili si cenu 1,00 euro za kilogram. Za roky 2016 - 2018 teda žiadali, aby súd žalovaným 1/, 2/ uložil
povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne 1 650,00 eur a žalovaným 3/, 4/ 3 360,00 eur. Napokon

žalobcovia v otázke náhrady škody navrhli tento nárok vylúčiť na samostatné konanie z toho dôvodu,
že si na výšku škody zabezpečia znalecký posudok z odboru poľnohospodárstva.

4. Žalovaní 1/ - 4/ zhodne uviedli, že predmetný pozemok (teraz parc. č. XXX/X, pôvodne parc. č. XXX)
bol až do rozhodnutia Správy katastra Trenčín užívaný manželmi A. S. a P. S. v 1/3 (žalobcovia 1/,2/),

manželmi E. P. a H. P. v 1/3 (žalovaní 3/,4/) a žiež manželmi I. J. D. J. v 1/3 (žalobcovia 1/,2/). Uvedený
pozemok aj v súčasnej dobe užívajú v 1/3 žalobcovia 1/ a 2/, v 1/3 obrábajú, sadia a berú z nich úžitky.
PrednimiužívaliuvedenýpozemokaždosvojejsmrtirodičiaH.P.,ktoríichužívaliodr.1976,atokaždýv
1/3. Otec H. P., M. P. zomrel v r. 1998 a mama H. P., I. P. zomrela v r. 2000. Rodičia A. S., ktorí predmetný
pozemok užívali v 1/3 sa podľa informácie odsťahovali a po nich začali uvedený pozemok neprerušene

v uvedenom rozsahu užívať navrhovatelia 1/ a 2/. Do r. 1976 užíval predmetný pozemok W. E.. Žalovaní
1/ a 2/ D. J. a I. J. užívali predmetný pozemok od mája 2004, kedy začali tento pozemok užívať po
R. G., ktorý tiež predmetný pozemok v 1/3 užíval od r. 1976. Na výzvu žalobcov na odkúpenie častí
pozemku nereagovali, pretože mali za to, že žalobcovia nenadobudli vlastníctvo v súlade so zákonom.
K zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcov 1/, 2/ k nehnuteľnosti parc. č. XXX na LV č. XXX

pre k. ú. C. E. došlo aj z toho dôvodu, že takýto návrh podporili nepravdivými tvrdeniami svedkov D.
P. a P. W.. Tieto boli pri podpise svedectva uvedené úmyselne do omylu. Tento svoj omyl svedkyne
napravili novými písomnými čestnými prehláseniami zo dňa 10.9.2013, kde uviedli, že skutkový stav
ohľadne užívania pozemku je úplne iný. Túto skutočnosť vie dosvedčiť aj matka žalobkyne 2/ p. I. R.,
ktorá vie preukázať, že do užívania svojej dcére A. S. dala len 1/3 predmetnej nehnuteľnosti tak ako

ju pred ňou užívala ona. Napokon žalobcovia súhlasili s usporiadaním vlastníckych vzťahov tak, že
predmetný pozemok si rozdelia na časti tak, ako ho užívali, ale od takéhoto usporiadania veci potom bez
vysvetlenia upustili. Pôvodný návrh nepovažovali ďalej žalovaní za dostatočne určitý, keďže pôvodne
išlo o vypratanie parcely registra "E", o ktorej nebolo presne zrejmé, kde sa nachádza.

5. Nárok žalobcov na náhradu škody nepovažovali žalovaní za opodstatnený tak z poukazom na to,
že žalobcovia nadobudli vlastníctvo k celému pozemku nezákonným spôsobom, čomu by nemal súd
poskytnúť právnu ochranu a tiež mali za to, že pre vznik požadovanej škody nepreukázali žalobcovia
všetky predpoklady.6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov a vykonal ohliadku na
mieste samom.

7. Podľa LV č. XXX k. ú. C. E. zo dňa 22.3.2016 boli žalobcovia 1/, 2/ podielovými spoluvlastníkmi
parcely registra "E" č. XXX, trvalé trávnaté porasty o výmere 902 m2, každý v podiele ?, titulom
nadobudnutia bolo rozhodnutie Správy katastra Trenčín C-15/2013 zo dňa 22.4.2013, realizované v
rámci návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov, zapísané pod Z 4073/2013. Z odôvodnenia

uvedeného rozhodnutia okrem iného vyplýva, že Správa katastra Trenčín vychádzala aj z čestných
prehlásení P. W. a D. P., ktoré potvrdili užívanie predmetnej nehnuteľnosti rodičmi žalobkyne 2/ a neskôr
žalobcami od roku 2002, v dôsledku čoho došlo k nadobudnutiu vlastníctva žalobcov vydržaním. Po
zápise geometrického plánu č. 33183287-105-16 došlo k zmene na LV č. XXX, v časti A bola zapísaná
parcela registra "C", záhrady o výmere 910 m2, vlastnícky stav zostal nezmenený. Z čestných prehlásení
P. W. a D. P. zo dňa 10. 9. 2013 vyplýva, že užívanie parcely č. XXX potvrdili žalobcom majúc za to,

že ide iba o užívanie časti tohto pozemku, oddeleného plotom, s tým že ostatné oddelené časti užívajú
rodiny J. a P..

8. V odôvodnení uznesenia Obvodného oddelenia PZ Trenčianske Teplice zo dňa 28. 10. 2013,
ČVS:ORP-1314/TT-TN-2013, je uvedené nasledovné: "V rámci postupu pred začatím trestného stíhania

bol dňa 28.10.2013 vypočutý P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XXXX, ktorý vo výsluchu uviedol, že
v r. 2012 prebiehal v k. ú. Z. C. E. ROEP z uvedeného dôvodu spoločne s manželkou A. S. požiadal o
zápis časti záhrady do osobného vlastníctva, ktorú obaja užívali, zápis ROEP mohol byť uskutočnený
na základe podanej žiadosti a potvrdenia nezávislého svedectva dvoch svedkov o predmetnom užívaní
po dlhšiu dobu ako 10 rokov, kde po tomto P. S. spoločne s manželkou A. S. oslovili svedkov, a to

P. W. a D. P., ktorým ozrejmili skutočnosť predmetného užívania zápisu do REOP, svedkovia D. P. a
P. W. súhlasili so svedectvom, dňa 18.1.2012 vmieste Obecného úradu Motešice - matrika rodičia a
posledných 10 rokov ju užívajú manželia S., čestné prehlásenie bolo overené matrikárkou OÚ Motešice,
po ktorom prehlásení podal P. S. žiadosť o zápis ROEP, ku ktorej priložil čestné prehlásenia svedkov D.
P. a P. W.. Dňa 22.4.2013 bolo Správou katastra Trenčín vydané rozhodnutie č. C-15/203 o potvrdení

nadobudnutia vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu k parc. č. XXX nachádzajúcej sa v mieste k.ú. C.
E., ktoré rozhodnutie zahŕňalo celú parcelu č. XXX a nie len jej časť, o ktorú P. S. na základe svedectiev
D. P. a P. W. žiadal. P. S. vo výsluchu pred začatím trestného stíhania taktiež uviedol, že na príslušnej
Správe katastra Trenčín zistil, že ROEP sa spracovával po celých parcelných číslach a z dôvodu, že
nik iný si žiadosť o zápis ROEP k parcele č. XXX nachádzajúcej sa v mieste k. ú. C. E. v stanovenom

termíne nepodal bol vykonaný zápis k nadobudnutiu vlastníctva parcely č. XXX a nie len jej časti, o ktorú
spoločne s manželkou A. S. žiadal".

9. Žalobcovia vyzvali písomne dňa 4.2.2016 žalovaných 1/, 2/ na odstránenie ovocných stromov a
oplotenia z parcely č. XXX a žalovaných 3/, 4/ na odstránenie ovocných stromov, kríkov, prístrešku

a oplotenia z parcely č. XXX do 28.2.2016. Ďalší termín vypratania stanovili rovnako písomne do
19.3.2016.

10. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.

11. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

12. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

13. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi
hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

14. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").15. Súčasťou veci podľa § 120 Občianskeho zákonníka je všetko, čo k nej podľa povahy náleží a
nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec ako celok znehodnotila (znehodnotením veci treba
rozumieť stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti, slúži síce pôvodnému

účelu, ale menej kvalitne alebo mu už nemôže slúžiť vôbec). Súčasť veci nie je samostatnou vecou
v právnom zmysle; zdieľa právny režim veci, ku ktorej patrí. Ak patrí k pozemku, musí byť na ňom
umiestnená. Súčasť veci preto nemôže byť spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ
zákonom nie je stanovené inak. To okrem iného znamená, že súčasť veci prechádza na nového
nadobúdateľa aj vtedy, ak v zmluve o prevode takéto veci nie sú vôbec uvedené. Rovnako to platí aj pri

nadobúdaní vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu. Stavba, ako výsledok určitej stavebnej
činnosti, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, nie je podľa § 120 ods. 2
Občianskeho zákonníka súčasťou pozemku. Súdna prax však považuje za súčasť pozemku aj niektoré
vonkajšie úpravy na ňom umiestnené, predovšetkým oporné múry, záhradné vodovody, vodovodné a
kanalizačné prípojky, spevnené a odstavné plochy (napr. parkovisko). Súčasťou pozemku sú aj trvalé
porasty. Súdna prax však za súčasť pozemku nepovažuje vedľajšie stavby, medzi ktoré patrí aj studňa,

septik a oplotenie (súdna prax ich vždy považovala za príslušenstvo veci), ani cesty a rozvody elektriny.
Uvedené vedľajšie stavby (septik, studne a oplotenie) treba považovať v zmysle § 121 Občianskeho
zákonníka za príslušenstvo veci a ak sú pevne spojené so zemou (studňa vytvorená z betónových
skruží, septik, ak nejde o nádrž z umelej hmoty alebo železnú nádrž) ide o veci nehnuteľné. Veci tvoriace
príslušenstvo inej hlavnej veci majú, na rozdiel od súčasti veci, povahu samostatnej veci v právnom

zmysle a teda môžu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. V prípade, ak príslušenstvom
hlavnej veci je nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je základným predpokladom, aby príslušenstvo prešlo
spolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle účastníkov právneho vzťahu, vykonať prevod aj
tohto príslušenstva a to v písomnej forme. Ak takýto prejav vôle chýba (prejav vôle nebol vykonaný
dostatočne určite a zrozumiteľne), príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci neprechádza. Obdobne

to platí aj v prípade, ak dochádza k prechodu vlastníctva k hlavnej veci na základe rozhodnutia štátneho
orgánu (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 18/2011).

16. Vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho
vyprataním bez ohľadu na to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe,

proti ktorej žaloba smeruje. Žaloba o vypratanie pozemku je jednou z vlastníckych žalôb, ktoré majú
samostatný skutkový základ, podľa toho, akým spôsobom žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva.
Vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný sa môže (pokiaľ nejde
o neoprávnenú stavbu podľa § 135c Občianskeho zákonníka) domáhať ochrany svojho vlastníckeho
práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobou o odstránenie stavby (z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 105/2008).

17. V danej veci súd dospel k záveru, že žaloba o vypratanie pozemku parcely registra "C" XXX/X proti
žalovaným 3/ a 4/ bola podaná dôvodne. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že na uvedenej
parcele sa na časti, ktorú žalovaní 3/, 4/ dlhodobo užívali okrem porastov nachádzajú priečny plot,

rozdeľujúci pôvodne časti pozemku, ktorý užívali žalobcovia a žalovaní 3/, 4/, kovová konštrukcia,
slúžiaca ako opora pre vinič zo stĺpov, pevne zapustených do zeme, voliéra pre psov oddelená oplotením
a altán so spevnenou betónovou plochou a strieškou na štyroch stĺpoch, pevne zapustených do zeme.
Podľa znaleckého nákresu O.. T. sa dodatočne ukázalo, že voliéra a altán zasahujú do pozemku vo
vlastníctvežalobcovlenčiastočne,vrozsahu,akoztohtonákresuvyplýva.Bolonesporné,žežalobcovia

1/, 2/ sa stali podielovými spoluvlastníkmi parcely registra "C" XXX/X, a to spôsobom, ako je vyššie
uvedené. Oporu pre vinič, oplotenie a altán súd považoval za príslušenstvo veci a zároveň za veci,
ktoré sú pevne spojené so zemou, preto za veci nehnuteľné, zároveň ich nepovažoval za neoprávnené
stavby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. Tieto, keďže majú povahu samostatnej veci, neprešli
do vlastníctva žalobcov, z rozhodnutia vydaného príslušným orgánom pre realizácii ROEP-u nič také

nevyplynulo. Zostali tak vo vlastníctve žalovaných 3/, 4/, ktorí tento stav nenamietali. Žalobcovia sa preto
dôvodne domáhali ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyprataním
pozemku im patriaceho, súd im preto vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Výrok rozsudku súd potom konkrétne formuloval ako povinnosť odstrániť konkrétne vymedzené veci s
cieľom dosiahnuť určitosť a zrozumiteľnosť uloženej povinnosti.

18. Podľa § 144, § 145 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je
žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.19. Vzhľadom k prejavu vôle žalobcov súd konanie zastavil v časti o vypratanie predmetného pozemku
proti žalovaným 1/ a 2/.

20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

21. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie

škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje
ajzavinenie.Vprípade,keďsavyžadujeajzavinenieškodcu,ideosubjektívnuzodpovednosť,vprípade,
keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa
§ 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia
zavinenia). Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo
iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však

vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú
zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na
prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným.
Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa

zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.

22. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

23. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

24. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného.
Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody

na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením
veci do predošlého stavu. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody;
inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri
predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením.

25. Za nedôvodný súd považoval nárok žalobcov na náhradu škody, ktorá im mala vzniknúť tým, že pre
vstupovanie žalovaných na ich pozemok nemohli vykonávať na pozemku poľnohospodársku činnosť,
pestovanie paradajok nič nebránilo žalobcom, aby sa tejto činnosti venovali, a na časti, ktoré pôvodne
užívali žalovaní, paradajky vysadili. Vo chvíli, keď žalobcovia nadobudli vlastníctvo k predmetnému
pozemku, nadobudli aj vlastníctvo ku všetkým porastom, ktoré sa na pozemku nachádzali, keďže

tieto sú, ako bolo vysvetlené vyššie, súčasťou tohto pozemku. Je zrejmé, že žalovaní v období
rokov 2016-2018 rušili výkon vlastníckeho práva žalobcov tým, že na ich pozemok vstupovali, to ale
neznamená, že mali povinnosť po zmene vlastníckych vzťahov porasty, ktoré vznikli ich činnosťou,
odstrániť. Výnimku v tomto smere v minimálnom rozsahu tvorili len drobné stavby žalovaných 3/, 4/.
Napokon žalobcovia až v roku 2018, kedy bol vypracovaný znalecký posudok O.. T., zistili presne,

kde sú hranice ich pozemku a v akom rozsahu je ich vlastnícke právo rušené. Neboli tak naplnené
zákonné predpoklady pre nárok na náhradu škody, resp. ušlého zisku, najmä príčinná súvislosť medzi
konaním žalovaných a prípadným vznikom škody. Konaním žalovaných sa majetok žalobcov žiadnym
spôsobom nezmenšil. Žiadne náznaky, že by sa žalobcovia chceli venovať pestovaniu paradajok, neboli
zistené ani pri ohliadke na mieste samom a žalobcovia vážny záujem o túto činnosť žiadnym spôsobom

nepreukázali, preto je ušlý zisk, ktorý si uplatnili len fiktívny, bez reálneho základu. Za týchto okolností
pretosúdnevyhovelnávrhužalobcovvylúčiťtentonároknasamostatnékonanieakvýškeškodyvykonať
ďalšie dokazovanie, pre nepreukázaný nárok na náhradu škody by to bolo nedôvodné.

26. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.27. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

28. Žalobcovia vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ boli v jednom nároku neúspešní a v jednom nároku
zavinili späťvzatím žaloby zastavenie konania, preto žalovaným 1/, 2/ súd priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k žalovaným 3/, 4/ si žalobcovia
uplatnili dva nároky, v jednom boli úspešní, v druhom neboli, pomer ich úspechu bol rovnaký, preto v
tomto vzťahu súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.