Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 14, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/239/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109229979
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3109229979.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobkyne T. O., narodenej
X.XX.XXXX, bytom v J. republike, B. 4, B. X. 3, občianky M. republiky, právne zastúpenej JUDr. Ing.
Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 7269/20A, IČO 32 274 338,
proti žalovanému R. L., narodenému XX.X.XXXX, bytom v X. nad O., V. XXX/XX, občanovi Slovenskej
republiky, právne zastúpenému JUDr. Petrou Hrubovou, advokátkou v Ilave, Mierové námestie 93, IČO

42 152 321, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e s a podielové spoluvlastníctvo strán k rodinnému domu súp. č. XXX, . postaveného
na pozemku parcely registra "C" č. XXXX/X v Dubnici nad Váhom, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú.
Dubnica nad Váhom, pozemku registra "C" č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 303
m2, pozemku parcely registra "C" č. XXXX/X záhrada o výmere 608 m2, zapísaných na LV č. XXXX
pre k. ú. Dubnica nad Váhom.

II. Podiel žalobkyne 20/96 domu súp. č. XXX postaveného na parcele registra "C" č. XXXX/X, zapísaný
na LV č. XXXX pre k.ú. Dubnica nad Váhom s a p r i k a z u j do vlastníctva žalovaného.

III. Podiel žalobkyne 1/8 pozemkov parciel. registra "C" č. XXXX/X a XXXX/X sa p r i k a z
u j e do vlastníctva žalovaného.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 11.802,01 Eur, a to do 6 mesiacov po právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Vzájomný návrh žalovaného s a z a m i e t a .

VI. Žalobkyni s a p r i z n á v a náhrada trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov k

rodinnému domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. X. nad O. a k
pozemkom parcelám č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a XXXX/X, záhrada
o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXXX k. ú. X. nad O.. I., aby jej podiel XX/XX na dome súp. č.
XXX a podiel X/X na parcelách č. XXXX/X a XXXX/X bol prikázaný do vlastníctva žalovaného s tým, že
žalovaný jej zaplatí ako protihodnotu 16.597,- Eur.

2. Žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k uvedeným
nehnuteľnostiam, rovnako súhlasil aj s tým, aby podiely žalobkyne boli prikázané do jeho vlastníctva.
Nesúhlasil však s výškou sumy, ktorú ako protihodnotu žiadala žalobkyňa zaplatiť. Poukázal na to, žepokiaľ ide o rodinný dom, bol to pôvodne jednopodlažný dom patriaci jeho rodičom. V priebehu času
investoval nemalé finančné prostriedky do opravy a údržby tohto domu, ktoré podľa jeho názoru boli
vzhľadom na jeho vek a opotrebovanie nevyhnutné, navyše nadstavil ďalšie podlažie a vytvoril tak

ďalšiu bytovú jednotku. Žalovaný mal za to, že nie je jeho povinnosťou vyplácať žalobkyňu z takto
zhodnoteného domu, ale nanajvýš z časti domu, ktorú predstavuje pôvodné jedno podlažie.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 11.3.2013 rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k rodinnému domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcele č. XXXX/X v Dubnici nad

Váhom, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. Dubnica nad Váhom, pozemku č. XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 303 m2, pozemku parcele č. XXXX/X záhrada o výmere 608 m2, zapísaných na
LV č. XXXX pre k. ú. Dubnica nad Váhom. Podiel žalobkyne 20/96 domu súp. č. XXX postaveného
na parc. č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. Dubnica nad Váhom prikázal do vlastníctva
žalovaného. Podiel žalobkyne 1/8 pozemkov parciel. č. XXXX/X a XXXX/X rovnako prikázal do
vlastníctva žalovaného. Žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 9.849,72 Eur, a to do

jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že medzi stranami ako podielovými spoluvlastníkmi nedošlo k
dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, čo bol dôvod, pre ktorý sa vecou zaoberal
súd. Neboli sporné spoluvlastnícke podiely účastníkov, účastníci sa zhodli i na spôsobe vyporiadania,

tak, že podiel žalobkyne pripadne do vlastníctva žalovaného. Súd sa preto bližšie nezaoberal
možnosťami rozdelenia vecí, konkrétne domu a pozemkov, navyše, vzhľadom na spoluvlastnícky podiel
žalobkyne a charakter rodinného domu by rozdelenie domu ani do úvahy neprichádzalo. Spornou bola
medzi účastníkmi cena spoluvlastníckeho podielu, ktorý mal súd vyporiadať, a tiež, či predmetom
vyporiadania má byť celá nehnuteľnosť alebo iba časť nehnuteľnosti, domu, zodpovedajúca starému

rodičovskému domu účastníkov. V tomto prípade súd dospel k záveru, že stavebná zmena, ktorú vykonal
žalovanýnadstavboudomuničnezmenilanavlastníckychvzťahoch,nebolavytvorenánovásamostatná
vec, súd preto za predmet spoluvlastníctva považoval celú domovú nehnuteľnosť, vrátane jej nadstavby.

5. Pokiaľ ide o hodnotu spoluvlastníckych podielov žalobkyne, súd vychádzal z hodnôt, ktoré boli určené

v znaleckom posudku, ktorý si účastníci v priebehu konania zadovážili (znalecký posudok č. 131/2010 zo
dňa 4. 12. 2010 vypracoval znalec R.. V. O., tento určil všeobecnú hodnotu rodinného domu súp. č. XXX.
sumou 38 500,26 Eur a všeobecnú hodnotu parciel č. XXXX/X a XXXX/X celkom sumou 14 630,66 Eur).
Námietky žalobkyne ku kvalite tohto znaleckého posudku, súd nepovažoval za relevantné, dostatočne
boli vysvetlené znalcom pri jeho výsluchu pred súdom. Súd nepovažoval za dôvodné a hospodárne

nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie.

6.Žalovanýnavrholnavýplatupodieluzaplateniesumy1.038,35Eur,nievšakzdôvodu,žebynesúhlasil
so znaleckým posudkom R.. O.. Zotrval na názore, že predmetom vyporiadania môže byť len hodnota
pôvodnej stavby, a nie aj hodnota nadstavby. Navyše tvrdil, že podiel žalobkyne na dome jej v minulosti

vyplatil. Túto skutočnosť nepovažoval súd za preukázanú bez pochybností, žalobkyňa sa na uvedenú
platbu nepamätala, navyše v súvislosti s touto tzv. výplatou nedošlo k prevodu jej podielu na žalobcu.

7. Z ustálenej judikatúry mal súd prvej inštancie ďalej za to, že pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva prichádza do úvahy aj vyporiadanie v širšom slova zmysle, v takom prípade treba o

náhrade investícii rozhodovať samostatným výrokom. Aby sa tak ale mohlo stať, musí strana podať
návrh na takéto vyporiadanie, resp. žalovaný vzájomný návrh. V tomto prípade ale žalovaný vzájomný
návrh nepodal, súd sa preto so žiadnymi námietkami z jeho strany ohľadne prípadných opráv, údržby, či
stavebných zmien nezaoberal. Toto bolo aj dôvodom, pre ktorý sa súd podrobne nezaoberal námietkou
žalobkyne, že akékoľvek investície do domu sú premlčané, keďže minimálne v roku 2004 boli všetky

ukončené a svoje podiely žalobca previedol na svoje dcéry, ktoré boli aj v tomto konaní pôvodnými
žalovanými.Ažvpriebehutohtokonaniadcéryžalovanéhosvojepodielynažalovanéhospätnepreviedli.

8. V dôsledku odvolania oboch strán sporu sa vecou zaoberal Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací,
ktorý uznesením zo dňa 20. 8. 2014 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.Pokiaľideonázorsúduprvejinštancie,žestavebnázmena,ktorouvykonalžalovanýnadstavbu
domu, nič nezmenila na vlastníckych vzťahoch, a teda že nebola vytvorená nová samostatná vec, z
ktorého dôvodu súd prvej inštancie za predmet spoluvlastníctva považoval celú domovú nehnuteľnosť
vrátane jej nadstavby, tento súd druhej inštancie považoval za správny. V zmysle konštantnej judikatúrytotiž súčasťou existujúcej stavby sú aj jej nadstavby, prístavby, ako aj rôzne stavebné úpravy (prestavby,
vstavby), preto vybudovaním nadstavby žalovaným na pôvodnom rodinnom dome nedošlo k vzniku
novej nehnuteľnosti, ako sa nesprávne domnieval žalovaný, a to napriek tomu, že na vykonanie tejto

nadstavby bolo vydané stavebné, a neskôr aj kolaudačné rozhodnutie. V prípade tejto nadstavby
sa totiž jedná o súčasť veci, ktorá k hlavnej veci (pôvodnému rodinnému domu) fyzicky a zároveň
funkčne prináleží a nemôže byť od nej oddelená, aby sa tým hlavná vec neznehodnotila. Súd druhej
inštancie sa však nestotožnil s tým záverom súdu prvej inštancie, v ktorom konštatoval, že žalovaný
nežiadal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, a preto súd na takéto vyporiadanie

neprihliadal a námietkami z jeho strany ohľadne prípadných opráv, údržby, či stavebných zmien sa
nezaoberal. Z obsahu spisu totiž vyplynulo, že napriek tomu, že žalovaný si neuplatnil vyporiadanie
v širšom zmysle samostatným návrhom, skutkovo sa tohto vyporiadania domáhal, keď vo vyjadrení k
žalobe,akoajvpriebehukonanianeustálepoukazovalnato,ženadstavbunarodinnomdomefinancoval
zo svojich prostriedkov, resp. z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
že preto hodnota tejto nadstavby nemá byť zahrnutá do zistenej

všeobecnej hodnoty predmetného domu. Keďže sa žalovaný takto v konaní bránil, súd prvej inštancie
mal preto správne vyzvať žalovaného, aby sformuloval túto svoju obranu ako vzájomný návrh na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, t.j. aby vyčíslil investície, ktoré boli vložené
do výstavby nadstavby predmetného rodinného domu. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve
žalovaného, pokiaľ tento žiada vykonať vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, aby v tomto smere podal

vzájomný návrh a pokiaľ tak žalovaný urobí, súd vykoná v potrebné dokazovanie na zistenie žalovaným
vynaložených investícii. Potom ustanoví súdneho znalca, aby tento ocenil celú nehnuteľnosť, po
vykonanom dokazovaní vyčísli, o koľko bola predmetná nehnuteľnosť týmito investíciami zhodnotená.
Až po takto doplnenom dokazovaní potom súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva opätovne rozhodne, pričom prihliadne aj k prípadnej už

vykonanej výplate žalobkyni zo strany žalovaného.

9. Žalovaný podal súdu v písomnej podobe vzájomný návrh, v ktorom žiadal, aby mu bola uložená
povinnosť na výplatu podielu žalobkyne zaplatiť jej 917,45 eur. Poukázal na to, že pôvodný dom č. XXX
v Dubnici nad Váhom vlastnili ich rodičia O. K. L. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, išlo o

jednopodlažný dom, po smrti matky v r. XXXX všetci súrodenci, spoločne s otcom nadobudli každý podiel
1/8 tak na rodinnom dome, ako na pozemkoch. V dome zostal bývať iba otec, po tom, ako ochorel,
požiadal ho, aby išiel bývať s ním. Po dohode s otcom sa žalovaný rozhodol vykonať pre svoju rodinu
nadstavbu s tým, že v spodnej časti zostane bývať otec. V r. 1981 na základe stavebného povolenia teda
nadstavbu domu zrealizoval a vyhotovil druhé nadzemné podlažie, pozostávajúce z troch izieb, kuchyne

a príslušenstva. V rovnakej dobe na svoje náklady rekonštruoval aj prízemné podlažie, išlo o rozšírenie
verandy, ústredné kúrenie aj pre prízemie, rozvody vody a odpadu, rekonštrukciu príslušenstva, dlažbu v
chodbe, novú fasádu aj na pôvodnej spodnej časti domu. Uskutočnila sa výmena troch okien, stavebné
úpravy spodnej časti domu, spevnenie plochy, chodník a oplotenie pozemku. Plynový kotol zakúpil otec.
Odporkyňa z domu odišla v r. 1961 a od tej doby sa nikdy nezaujímala ani o otca, ani o nehnuteľnosti,

nepomáhala a neprispievala na ich opravu, údržbu a podobne. Celú nadstavbu a rekonštrukciu pôvodnej
častidomufinancovalžalovanýzfinančnýchprostriedkovpatriacichjemuapôvodnemanželke,zúspora
poskytnutých pôžičiek. Otec finančne na stavbu neprispel, jeho pomoc spočívala v pomocných prácach,
upratovaní a podobne. Za relevantný doklad o výške svojich investícií považoval žalovaný Rozsudok
Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 08.06.1989, č.k. 6C/992/86-182, ktorým sa rozhodovalo o

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva s bývalou manželkou. V tej dobe investície do nadstavby
súdny znalec Ing. M. určil vo výške 53.484,- Kčs, náklady na vnútorné omietky 3.500,- Kčs, náklady
na vonkajšie omietky 1.200,- Kčs, v hodnote 10.000,- Kčs mu boli priznané aj finančné prostriedky
za poskytovanie stravy a občerstvenia pre ľudí, ktorí mu pri stavbe pomáhali. Ďalej bolo potrebné do
zhodnotenia predmetného domu započítať náklady na úpravu rozvodov vody, rekonštrukcie verandy,

kúpeľne, WC a výmenu okien, podľa odhadu žalovaného v rozsahu cca 15.000,- Kčs. Ďalšie náklady
znamenali nákup nového kotla v r. 2007 vo výške 63.546,- Sk, jeho inštaláciu 1.800,- Sk, opravu dvoch
ventilátorov v hodnote 280,- eur a 254,- eur. Žalovaný poukázal na to, že celú dobu sa o rodinný dom
stará výlučne on, vrátane platenia dane z nehnuteľností a starostlivosti o hrob rodičov. Vzhľadom na
veľký časový odstup nie je možné predložiť všetky doklady. Za týchto okolností by 1/8 nákladov podľa

názoru žalovaného malá znášať žalobkyňa. V prepočte na eurá ide o 1/8 zo sumy 3.192,- eur, teda
399,- Eur. Žalovaný považoval za správny znalecký posudok R.. O., ktorý určil hodnotu pôvodnej
stavby rodinného domu sumou 15.809,57 eur a hodnotu pozemkov vo výške 14.630,66 eur. Žalobkyňaneprávom žiada vyplatiť svoje podiely na dome a pozemkoch, ktoré nadobudla dedením po matke,
pretože v r. 1982 jej tieto podiely
sumou 7.918,- Kčs vyplatil, toto plnenie žalobkyňa prijala. Celkom mal žalovaný za to, že výška nároku

na dome a pozemkoch predstavuje sumu 5.122,47 eur, nárok žalobkyne na vyrovnanie predstavuje len
vyplatenie podielov na dome 1/32 z hodnoty pôvodnej stavby v sume 494,04 eur, po bratovi O. 5/96
vo výške 823,41 eur, pričom od celkovej sumy 1.317,45 eur by mala znášať žalobkyňa 400,- eur za
zhodnotenie pôvodnej stavby, z čoho vyplýva, že nárok žalobkyne na výplatu podielu je v rozsahu 917,45
eur. Celkovo žalovaný upresnil, že vzájomným návrhom z titulu investícií sa domáha zohľadnenia sumy

68.184,- Kčs, čo bola hodnota nadstavby, 15.00,- Kčs, čo bola hodnota investícií do pôvodnej stavby a
potom 3.192,- eur, čo boli ďalšie investície do budovy. V prepočte na eurá ide o sumu 5.953,20 eur.
K prepočtu na eurá mal žalovaný námietky, pretože nie je možné jednoducho prepočítať Kčs na eurá,
nakoľko výsledná suma nepredstavuje reálnu hodnotu nadstavby.

10. Žalobkyňa k vzájomnému návrhu žalovaného uviedla, že podľa údajov z LV k predmetným

nehnuteľnostiam v r. 2004 žalovaný previedol svoj podiel na nehnuteľnostiach na svoje dve dcéry,
a to na O. J., rod. L., ktorá bola spoluvlastníčkou rodinného domu v podiele 7/24 a pozemkov
v podiele 7/24 a L. L., rod. L., ktorá bola spoluvlastníčkou rodinného domu v podiele 7/24,
pozemkov v podiele 3/8 na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený v r. 2004 pod V
1179/2004-1545/2004. Renáta račková bola navyše spoluvlastníčkou podielu 20/96 na dome a 1/8

na pozemkoch na základe kúpnej zmluvy od právneho nástupcu svojej tety E. Y., rod. L., vklad
bol povolený v r. 2007 pod V 3050/2007-1766/2007. V čase podania žaloby v decembri 2009
boli teda spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností dcéry žalovaného. V r. 2004, kedy došlo k
zániku podielového spoluvlastníctva žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach, začala mu plynúť
premlčacia doba na uplatnenie jeho nárokov z investícií, ktoré do nehnuteľností vložil. Svoj nárok voči

žalobkyni z tohto titulu si však neuplatnil. Z tohto dôvodu žalobkyňa vzniesla námietku premlčania
žalovaným uvádzaných investícií v zmysle § 100 ods. 1 Obč. zákonníka. vo chvíli keď žalovaný
prestal byť podielovým spoluvlastníkom na predmetných nehnuteľnostiach, v dôsledku prevodu svojho
podielu na dcéry, mal možnosť tak od dcér, ako od žalobkyne ako ďalšej podielovej spoluvlastníčky,
uplatniť si nárok z vykonaných investícií. V priebehu konania došlo k otázke vlastníctva predmetných

nehnuteľností k ďalšej zmene, a to takej, že v r. 2010 sa žalovaný stal podielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností na základe darovacích zmlúv zavkladovaných pod V 1165/2010-980/2010
a V 2503/2010-1740/2010. Žalobkyňa pripustila, že žalovanému by vznikol nárok v rámci vyporiadania
v širšom slova zmysle na úhradu investícií do rodinného domu, ku ktorým by došlo od r. 2010 do
zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Vo svojom protinávrhu však žalovaný poukazuje

na investície určené znalcom v r. 1989, pokiaľ poukazuje na ďalšie investície v sume 15.000,- Kčs,
tieto žiadnym spôsobom nedokladuje a ani nekonkretizuje, kedy mali byť vykonané. Aj o týchto ale
by malo platiť, že si ich mal uplatniť po zániku jeho podielového spoluvlastníctva v r. 2004. Ďalšou
investíciou, na ktorú žalovaný poukázal bol nákup nového kotla v r. 2007 vo výške 63.549,- Sk, náklady
na jeho inštaláciu 1.800,- Sk, náklady na opravu ventilátorov, v r. 2007 však žalovaný podielovým

spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností nebol, preto je uplatnenie tejto investície nad rámec
predmetného konania. Celkovo bola žalobkyňa toho názoru, že u žalovaného je možné vyporiadať len
investície od chvíle, kedy sa stal opäť podielovým spoluvlastníkom v r. 2010 do momentu zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Tvrdenia žalovaného o zaplatení sumy 7.918,- Kčs ako
výplaty podielu na nehnuteľnostiach považovala žalobkyňa za pravdivé a nepreukázané. Napokon aj

v uvádzanom súdnom rozhodnutí, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaného
a jeho manželky nie je uvedené, že by za trvania manželstva boli vyplácané sestry žalovaného E. Y. a
T. W. z predmetných nehnuteľností.

11. Bezprostredne po vykonanom dokazovaní a pred vyhlásením rozsudku žalovaný upresnil svoj

vzájomnýnávrhsúvisiacisozhodnotenímpredmetnýchnehnuteľnostítak,žežiadalurčiťhodnotusumou
8.500,- eur. V tomto zmysle súd pripustil zmenu vzájomného návrhu uznesením zo dňa 24. 4. 2018.

12. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Úlohou ustanoveného znalca R.. F. J. bolo stanoviť
všeobecnú hodnotu rodinného domu súp. č.. s príslušenstvom postaveného na pozemkoch registra C

parcely č. XXXX/X a pozemkov registra C parciel č. XXXX/X a XXXX/X zapísaných na LV XXXX a LV
XXXX, k. ú X. nad O. a ďalej určiť o koľko bola zhodnotená všeobecná hodnota rodinného domu súp. č.
XXX. Zo znaleckého posudku č. 6/2016 zo dňa 22.2.2016 vyplýva, že všeobecná hodnota predmetných
nehnuteľností je 67.200,- eur a všeobecná hodnota rodinného domu súp. č. XXX bola zhodnotená vrozsahu 25.500,- eur, pričom v čase pred vložením investícií mal rodinný dom s pozemkami hodnotu
41.700,- eur.

13. Súd ďalej doplnil dokazovanie opätovným výsluchom strán sporu a prečítal podstatný obsah
listinných dôkazov, ktoré boli predložené.

14. Z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. Dubnica nad Váhom vyplýva, že vlastníkmi domu súp. č. XXX
postaveného na parcele č. XXXX/X je žalobkyňa v celkovom podiele 20/96 a v zostávajúcej časti

žalovaný. Z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Dubnica nad Váhom vyplýva, že vlastníkmi parciel č. XXXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2 a XXXX/X záhrady o výmere 608 m2 sú žalobkyňa
v podiele 1/8 a žalovaný v podiele celkom 7/8. Žaloba bola súdu podaná 11. 12. 2009, v tom čase boli
spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností strany sporu, žalobkyňa v podiele 20/96 domu súp. č.
XXX postaveného na parcele č. XXXX/X a v podiele 1/8 parciel č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 303 m2 a XXXX/X záhrady o výmere 608 m2. O.á bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele

7/24 (28/96) domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXXX/X a v podiele 3/8 parciel č. XXXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2 a XXXX/X záhrady o výmere 608 m2, L. L. bola
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 7/24 + XX/XX (48/96) domu súp. č. XXX postaveného na parcele
č. XXXX/X a v podiele 4/8 parciel č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2 a XXXX/
X záhrady o výmere 608 m2. Podľa LV č. XXXX zo dňa 7. 9. 2010 a LV č. XXXX zo dňa 7. 9. 2010

zostali podieloví spoluvlastníci nezmenení s výnimkou podielu L. L., ktorý získal darovacou zmluvou,
vkladovanou v roku 2010, žalovaný. Podľa LV č. XXXX zo dňa 3. 6. 2011 a LV č. XXXX zo dňa 3. 6. 2011
zostali podieloví spoluvlastníci už len strany sporu, podiel O. J. získal darovacou zmluvou, vkladovanou
v roku 2010, žalovaný.

15. Žalobkyňa uviedla, že svoj spoluvlastnícky podiel z predmetného domu, ktorý pôvodne patril jej
rodičom získala dedením, celkom získala podiel 1/8. V dome bývala zhruba do dvadsiatich rokov veku,
potom dostala prácu v Prahe, kde zostala pracovať a kde žije doposiaľ. Dom sa začal stavať ešte za
života rodičov, bol prízemný s jedným podlažím, čiastočne podpivničený, prakticky tam bol 3-izbový byt.
Ďalšie podlažie k domu sa začalo robiť niekedy v 70-tych rokoch, presnejšie si to nepamätala. V tej

dobe už mama nežila, žil otec. Ten povedal, že má smolu, že býva v Prahe, celú nadstavbu financoval
on zo svojich peňazí. Žalovaný žil v 3-izbovom byte, mal deti, jeho žena nerobila, nemal peniaze. Otec
sa nepýtal, či súhlasím s tým, aby sa robila nadstavba, prakticky jej to dal príkazom. Otec finančne
vypomáhal aj sestre, keď stavala dom. Mala vedomosť o tom, že ešte za života jej otca sa začala
nadstavba ďalšieho podlažia. Nadstavba domu spočívala v tom, že sa postavilo ďalšie podlažie, v

ktorom bol ďalší trojizbový byt. Nemala vedomosť o tom, že by sa nejaké
práce robili na starej časti domu. Pokiaľ žil otec, mohla do domu ísť, keď zomrel, tak už mala problémy.
Nadstavbu žiadnym spôsobom nefinancovala, zároveň sa nikdy, žiadnym spôsobom nepodieľala na
údržbe pôvodného domu, jediné výdavky, ktoré mala, boli so zaplatením dedičskej dane, neplatila ani
daň z nehnuteľností. Nikto od nej peniaze nepýtal, asi pred 4 rokmi prvý krát oslovila žalovaného,

vzhľadom k tomu, že v časti domu bývala jeho dcéra, chcela z titulu spoluvlastníctva nejaký nájom, s
tým žalovaný dôrazne nesúhlasil. Pokiaľ ide o prípadnú údržbu pôvodnej rodičovskej časti domu, na jej
nutnosť, či súhlas, sa jej rovnako nikto nepýtal, nevedela ani uviesť, čo sa vlastne na pôvodnej časti
domu robilo, či a aké práce ďalšie na dome žalovaný robil, v tomto smere jej nikdy nič neoznámil,
nežiadal od nej súhlas, aby na dome niečo urobil, nikdy od nej nepýtal žiadne peniaze. Posledný krát

bola v dome, keď mal otec kar, zomrel niekedy v roku 1988, mala pocit, že všetko bolo tak po starom.
Po smrti otca sa niekoľko krát chcela so žalovaným vyporiadať, ale povedal jej a sestre, že viac ako
100 tisíc korún im nedá. Potom sa dozvedeli, že chce chalupou predať za 3,5 mil., tak sa stiahli späť.
Pokiaľ vie, tak žalovaný nevyplatil ani sestru za jej života. Chcela na staré kolená ísť bývať do Dubnice,
preto chcela kúpiť aj sestrin podiel, to sa jej za jej života nepodarilo. Žalobkyňa žiadala výplatu svojho

podielu z celého domu tak, ako teraz existuje, vrátane nadstavby, v zásade z tých dôvodov, že hoci ona
ju nefinancovala, financoval ju jej otec. Nadstavba sa realizovala so súhlasom otca, ešte za jeho života,
keby aj chcela protestovať, nemohla. Žalovaný sa jej nikdy nespýtal, či súhlasí s tým, čo s domom bude
robiť, napríklad keď ho zatepľoval, na druhej strane ale nikdy od nej nežiadal v súvislosti s opravami,
údržbou, resp. investíciami žiadne peniaze. Žalovaný jej nikdy jej spoluvlastnícky podiel nevyplatil. Je

pravda, že dostala poštou asi 7.900 korún, ale to si myslela, že sú peniaze od otca, že otec sa umúdril
v tom zmysle, že investoval tak do sestry, ako aj do brata, teda že dá nejaké peniaze aj jej. Vôbec
nevedela, že by malo ísť o výplatu podielu na dome, keby to bolo zaplatené z tohto dôvodu, tak by s
tým nesúhlasila a peniaze vrátila.16. Žalovaný uviedol, že predmetný dom patril pôvodne rodičom, prvé podiely zdedil v rámci dedičských
konaní po nich. Po smrti matky v dome zostal bývať otec, naliehal na to, aby sa k nemu nasťahoval,

potrebovalužpomoc.Vtejtosúvislostižalovanýchcel,abybolachalupaibajeho,pretoobidvomsestrám,
teda aj žalobkyni, poslal v minulosti na výplatu z ich podielu 7.598,- Kčs, obidve sestry tieto peniaze
prijali a nikdy ich nevrátili. Svoje podiely mali následne previesť na neho, to sa ale z rôznych dôvodov
nestalo, zabudlo sa na to. Tretí súrodenec, brat, podiel na dome po matke nededil. Otec napokon súhlasil
s tým, aby nadstavil dom pre potreby bývania jeho rodiny, tak došlo k realizácii nadstavby, prvého

podlažia, prakticky vytvorenia ďalšej bytovej jednotky. Túto financoval výlučne on s manželkou, obaja
dostalinenávratnépôžičky,celkom60.000,-Kčs.Otecsananadstavbenepodieľal,alepomáhalfyzickou
prácou, aj to obmedzene, keďže už mal svoj vek. Nadstavba sa robila po smrti matky. Obdobne otec
nefinancoval sestrin dom, chodili tam fyzicky pomáhať. Sestry boli zo svojich podielov vyplatené, oni boli
s otcom majoritní vlastníci, nebolo treba sa sestier pýtať, či súhlasia s nadstavbou alebo nie. Sestry z ich
podielu vyplácal on. Obidvom sestrám zaplatil 7.918 ,-korún, to bolo vypočítané presne podľa podielu

z dedičstva. Nikdy nedošlo k spísaniu zmlúv o prevode podielov sestier, mal veľké trápenie, zomrela
matka, opustila ho žena, zostali mu tri deti, otec mal zdravotné ťažkosti. So sestrami boli dohodnutí,
že sa im takto podiely vyplatia, on im peniaze poslal a považoval to za vybavenú vec. Ani jedna sestra
nemala výhrady voči realizácii nadstavby, ani jedna sestra na nadstavbu žiadnym spôsobom finančne
neprispela. Popri tom ako sa robila nadstavba sa vymenili okná aj na starej časti domu, na celý dom

sa natiahol brizolit, v celom dome aj v starej časti sa urobili rozvody na kúrenie. Dole sa urobili dlažby,
nové WC, komora sa prerobila na kuchyňu. Otec mal staré etážové kúrenie, musel sa vymeniť kotol,
kotol vykuruje obidva byty. Koľko toto všetko stálo,
nevedel z hlavy povedať, ale súdu sa predložili v tejto súvislosti všetky doklady, musel aj 2x vymeniť
ventilátor v kotle. Nadstavba sa robila asi pred 30 rokmi, dá sa povedať, že dom už je starý a zase

tam treba robiť ďalšie práce, napríklad vymeniť okná, prerobiť kúrenie a podobne. Po ukončení prác
súvisiacich s nadstavbou už ďalšie investície do domu nerobil, to už nechal tak. V súčasnosti je dom v
starej časti je neobývateľný, treba urobiť rekonštrukciu starého bytu. Pokiaľ ide o to, či žalovaný platil
žalobkyni nejaké peniaze za to, že užíva aj jej podiel na nehnuteľnosti, žalovaný uviedol, že žalobkyňa
mala také požiadavky, pýtala 1.000,- Sk mesačne, ale na tieto požiadavky nereagoval. Roky platí sám

daň z nehnuteľností, vykuruje aj udržiava celý dom.

17. V konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C 992/86 bolo vyporiadané bezpodielové
spoluvlastníctvo žalobcu a jeho bývalej manželky. Z obsahu rozsudku zo dňa 8.6.1989 vyplýva, že boli
vyporiadané hnuteľné veci, pôžičky. Boli zisťované investície do rodinného domu č. 318 znaleckým

dokazovaní, súd ich ustálil sumami 53.484,- Kčs, náklady na vnútorné omietky 3.500,- Kčs, náklady
na vonkajšie omietky 1.200,- Kčs, v hodnote 10.000,- Kčs mu boli priznané aj finančné prostriedky za
poskytovanie stravy a občerstvenia pre ľudí, ktorí mu pri stavbe pomáhali. Z obsahu tohto rozhodnutia
ďalej vyplýva, že nebolo zistené, že by za trvania manželstva účastníci vyplácali sestry odporcu Zdenu
Y. a T. W. z pozemku a domu č. XXX. Žalobca predložil ústrižky poštových poukážok zo dňa 11. 5. 1982

na sumu 7 918,- Kčs, určenú pre E. Y. a T. W..

18. Podľa § 142 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže

súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej
nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria
práva viaznúce na nehnuteľnosti.

19. Podľa § 100 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.20.Podľa§101Občianskeho zákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

22. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania
je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých
právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Najprirodzenejším spôsobom
likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.

Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z
technického hľadiska), a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené. Ak nie je rozdelenie veci dobre
možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Zákonom nevysloveným, ale z povahy
veci vyplývajúcim predpokladom je, že o spoločnú vec má niektorý zo spoluvlastníkov záujem a je

schopný za ňu zaplatiť primeranú náhradu. Pri určení, ktorému zo spoluvlastníkov vec prikáže, zákon
zdôrazňuje hľadisko účelného využitia veci a násilného správania podielového spoluvlastníka voči
ostatným spoluvlastníkom. Tieto hľadiská spolu s hľadiskom veľkosti spoluvlastníckych podielov sú pre
súd rozhodujúcimi hľadiskami.

23. Medzi stranami k dohode o vypriadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo, čo bolo dôvodom
pre súdne konanie. Spôsob vyporiadania rovnako sporný nebol, rovnako spoluvlastnícke podiely strán
sporu. Spornou zostala výška sumy, ktorú má žalovaný na výplatu získaného podielu žalobkyni zaplatiť.
Nahodnotunehnuteľností,rodinnéhodomuč.XXXapriľahlýchpozemkov,ohľadnektorejnedošlomedzi
stranami k zhode, dal súd vypracovať znalecký posudok, s výsledkom, ako je vyššie uvedené. Žalovaný

si zároveň uplatnil vzájomným návrhom tzv. vyporiadanie v širšom zmysle slova, žiadal, aby mu zaplatila
žalobkyňa 8 500,- eur titulom investícií do predmetného domu. Tento nárok navrhla žalobkyňa ako
premlčaný zamietnuť, z dôvodov vyššie uvedených.

24. Žalovaný sa teda domáhal náhrady investícií vynaložených do nehnuteľnosti za trvania

spoluvlastníckeho vzťahu. Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd
vyporiadava podľa § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, ako vyporiadanie v širšom zmysle
na návrh strany, je treba z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú
opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi
v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s

ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto
súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k
dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až vtedy je možné správne posúdiť aj prípadnú
námietku premlčania voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové
právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, §

137 ods. 1 a § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe
podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na
opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ktoré môže uplatňovať investujúci
spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107 Občianskeho
zákonníka v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu, alebo o právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti
so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107
Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva. Z uvedeného vyplýva, že ak súd rozhoduje
v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva o riadnom návrhu na náhradu nákladovvynaložených na opravy a úpravy nehnuteľnosti, je potrebné podrobne zistiť charakter týchto opráv
či úprav, predovšetkým, či išlo o nevyhnutné opravy alebo údržbu, či boli bežnou záležitosťou alebo
nie a v zápornom prípade, či ostatní spoluvlastníci dali k ich vykonaniu súhlas a či tiež došlo k

dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov. Treba tiež poukázať na to, že ak niektorý spoluvlastník
vynaložil náklady na nie nevyhnutnú opravu alebo úpravu domu bez súhlasu alebo napriek nesúhlasu
druhého spoluvlastníka, nemožno zo žiadneho zákonného ustanovenia dovodiť povinnosť druhého
spoluvlastníka vykonať za trvania spoluvlastníckeho vzťahu pomernú úhradu týchto nákladov. Ak dôjde
k zániku podielového spoluvlastníctva, vzniká na strane neinvestujúceho podielového spoluvlastníka

pri vyporiadaní bezdôvodné obohatenie, a to vo výške zhodnotenia jeho podielu v súvislosti s
neodsúhlasenou nie ale nevyhnutnou opravou, či úpravou. Premlčanie je v takom prípade upravené §
107 Obč. zákonníka a pre začiatok behu premlčacej lehoty bude rozhodujúci okamih zániku podielového
spoluvlastníctva.

25. Medzi stranami nebol sporný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, sporná bola

hodnota vyporiadaných nehnuteľností. Pri určení ich hodnoty súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing.
F. J., znalca ustanoveného súdom. Tento určil hodnotu rodinného domu súp. č. XXX s príslušenstvom
celkom sumou 40.863,84 eur, podiel žalobkyne 20/96 predstavuje sumu 8.513,30 eur. Hodnota
pozemkov parciel č. XXXX/X a XXXX/X bola 26.309,68 eur, podiel žalobkyne 1/8 predstavuje sumu
3.288,71 eur. Za podiely žalobkyne, prikázané do vlastníctva žalovaného, preto súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni celkovo 11.802,01 eur.

26. Pri posudzovaní vzájomného návrhu žalovaného, uplatneného v rámci tzv. širšieho vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, titulom vložených investícií, sa súd v prvom rade zaoberal námietkou
premlčania, vznesenou žalobkyňou. Vychádzal pri tom z názoru vysloveného v uznesení NS SR

z 27.2.2012 v konaní sp. zn. 4MCdo/12/2011. Rozhodnutie o tom, aký náklad a v akej výške má
byť vynaložený do spoločnej veci je rozhodnutím o hospodárení so spoločnou vecou. Predpokladom
platnostitakéhotorozhodnutiaopovinnostimenšinovéhospoluvlastníkaprispieťnatakétonákladypodľa
veľkosti podielu je, že menšinový spoluvlastník o zámene vynaložiť určité náklady mal vedomosť a
mohol sa k tomu vyjadriť. Medzi spoluvlastníkmi môže dôjsť aj k dohode o úhrade týchto nákladov.

V tomto prípade z vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu vyplynulo, že žalobkyňa síce v
konkrétnom čase mala vedomosť o tom, že sa bude realizovať nadstavba rodinného domu, nemala
ale konkrétne informácie o jej rozsahu a hodnote. Nemožno preto konštatovať, že nadstavba sa
realizovala so súhlasom, hoci konkludentným, žalobkyne. Realizácia nadstavby, vrátane súvisiacich
úprav pôvodného domu (vnútorné rozvody, vonkajšia omietka a pod.) nie je zároveň nákladom na

nutnú opravu alebo údržbu, predstavuje ale zhodnotenie celej nehnuteľnosti, vrátane podielu žalobkyne.
Žalovaný si pôvodne uplatnil investície do nadstavby sumou 68.184,- Kčs a investície do pôvodnej
stavby sumou 15.000,- Kčs. V prípade týchto investícií začala teda plynúť premlčacia doba zánikom
podielového spoluvlastníctva žalovaného a žalobkyne, k čomu došlo v r. 2004, po tom, ako svoj
spoluvlastnícky podiel žalovaný previedol na svoje dcéry. Aj keď presný deň zániku podielového

spoluvlastníctva súd nezistil, týmto dňom začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na
uplatnenienárokuzbezdôvodnéhoobohateniavočižalobkyni.Žalobabolapodanávr.2009protidcéram
žalovaného, tento sa opäť stal vlastníkom v r. 2010,
opätovný vznik podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného ale už na uplynutie uvedenej
premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je objektívne daný zákonom

dňom, kedy sa oprávnená osoba dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Pri spoluvlastníckych vzťahoch a nárokoch z vynaložených nákladov do spoločnej
nehnuteľnosti, ktoré boli realizované bez súhlasu menšinového spoluvlastníka a neboli nevyhnutné,
je takýmto dňom zánik podielového spoluvlastníctva a nie je pritom podstatné, akým spôsobom k
tomuto zániku došlo. Je nepochybné, že keby žalovaný uplatnil nárok z takto vložených investícii

kvalifikovane už pri začatí tohto konania, urobil by tak po uplynutí uvedenej premlčacej lehoty. Je
potrebné dodať, že ak by zo strany žalovaného išlo o náklady na nutnú opravu a údržbu bez súhlasu
menšinového spoluvlastníka, k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane by došlo už skôr ako
zánikom podielového spoluvlastníctva, a to momentom vynaloženia takýchto nákladov, nie až zánikom
podielového spoluvlastníctva, čo znamená, že premlčacia doba by začala plynúť ešte skôr. Ďalšie

investície vynaložil žalovaný do domu v r. 2007 v sume 3.192,- eur (kotol, ventilátory). V tej dobe
ale nebol spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, preto nie je možné si takýto nárok uplatňovať v
rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v prípade týchto investícií nemohlo ísť o
spoluvlastnícky vzťah so žalobkyňou, či hospodárenie so spoločnou vecou. Nárok žalovaného z týchtodôvodov nebol uplatnený dôvodne, preto súd jeho vzájomný návrh zamietol. Je potrebné poznamenať,
že hoci žalovaný nebol nikdy výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ako výlučný vlastník sa
správal, so žalobkyňou ako spoluvlastníčkou nekomunikoval, nepovažoval za potrebné informovať ju o

veciach,súvisiacichsospoločnounehnuteľnosťou.Výškunárokovsipôvodneuplatnilžalovanýcelkovou
sumou 5.953,20 eur, takmer pred vyhlásením rozsudku rozšíril svoj vzájomný návrh na 8.500,- eur so
všeobecným poukázaním na zámery znaleckého dokazovania. Čo konkrétne ďalej zahrnul do svojho
nároku neuviedol, neuniesol bremeno tvrdenia, súd teda oprávnenosť nároku od 5.953,20 eur do 8.500,-
eur nemal ako posúdiť, preto bol nútený skonštatovať, že ani v tomto rozsahu žaloba nebola dôvodná.

27. Pokiaľ ide o úhradu 7.918,- Kčs zo dňa 11.5.1982, túto súd do vyporiadania podielového
spoluvlastníctva nezahrnul. Nebolo preukázané bez pochybností, že išlo o výplatu spoluvlastníckeho
podielu žalobkyne. Táto túto možnosť poprela, nenasledovala písomná dohoda o zániku podielového
spoluvlastníctva, nedošlo k zmene v evidencii nehnuteľností, úhrada nebola zohľadnená pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného a jeho bývalej manželky.

28. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, súd jej preto priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.