Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 5, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203252
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4216203252.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobkyne: F. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. A., č. d. XXXX, občan SR, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti
právneho úkonu - dohody o zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou voči žalovanému domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy

zo dňa 28.5.2014 č. 8500049816 je neplatné. Uviedla, že neobsahovala označenie pohľadávky, o
uspokojenie ktorej ide, výšku dohodnutých splátok, zmluva je neurčitá. Dodala, že tento úkon nebol
urobený slobodne a vážne.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom 8C/99/2016-74 zo dňa 20.3.2017 s tým, že
žalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Nitre uznesením
5Co/279/2017-95 zo dňa16.5.2018 rozsudok prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že

dňa 28.5.2014 bola uzatvorená samostatná Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500049816 a z
jej obsahu je zjavné, že predmetná dohoda nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej
zmluvy, bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne, na samostatnej listine, Táto listina navyše je aj
označená výrazne ako DOHODA O ZRAŽKACH ZO MZDY (INYCH PRIJMOV) DLŽNIKA, takže už aj z
jej označenia muselo byť, resp. malo byť spotrebiteľovi aj pri bežnej obozretnosti zrejmé, o aký konkrétny
právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení základného zmluvného
vzťahu, resp. všeobecných obchodných podmienok, s obsahom ktorých by splývala.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že žalobca na určení neplatnosti uvedených právnych
úkonov nemá naliehavý právny záujem . Poukázal na § 551 Obč. zák. ako aj § 131 ods. 7 Zák. práce a
preto nie je potrebné uvádzať platiteľa mzdy (keďže dochádza k zmene zamestnávateľa).

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

5. Podľa § 3 ods. 1 OZ (účinného v rozhodnom čase) výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.6. Podľa § 551 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník, ďalej en „OZ“) Uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;

zrážky nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila (§ 551 ods. 2 OZ).
Dohoda o zrážkach zo mzdy slúži tak na zabezpečenie ako aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
Dlžník zabezpečuje pohľadávku svojho veriteľa tým, že dáva súhlas k tomu, aby sa veriteľova

pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré s veriteľom dohodol a ktoré
vykonáva platiteľ mzdy. Na základe takejto dohody vzniká právny vzťah nielen medzi veriteľom a
dlžníkom, ale aj treťou osobou, teda platiteľom mzdy. Priamo zo zákonného znenia ust. § 551 ods.1 OZ
vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov musí byť uzatvorená písomne. Platiteľ mzdy
nie je účastníkom tejto dohody.
Dohodou o zrážkach zo mzdy vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky

boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. Dohoda o
zrážkach zo mzdy je voči platiteľovi mzdy účinná okamihom, keď mu bola predložená, teda odovzdaný
rovnopis dohody.
Podľa § 5a zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ods. 1 písm. a) neprípustné je zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy

a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

7. Súd opätovne podrobil skúmaniu predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy a dospel k záveru, že
táto bola vyhotovená osobitne na samostatnom tlačive- teda samostatnej listine, je individualizovaná vo

vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľke a aj táto bola poučená o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy (bod III. zmluvy- dokonca je tento text uvedený zvýrazneným písmom) ale aj o tom, že má
možnosť túto dohodu odmietnuť. Predmetná dohoda má podľa názoru súdu všetky náležitosti podľa
citovaných zákonných ustanovení. K skutočnosti, že nie je v nej uvedený konkrétny zamestnávateľ súd
poukazuje na § 131 ods. 8 Zákonníka práce, ktorý upravuje situáciu zmeny zamestnávateľa dlžníka

počas vykonávania zrážok zo mzdy a otázky, čo sa s dohodou o zrážkach zo mzdy stane. Z tohto
ustanovenia vyplýva, že ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi,
zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky podľa odsekov 4 a5, zachované aj u nového zamestnávateľa.
Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému zamestnávateľovi už dňom, keď sa od zamestnanca alebo
od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že sa zrážky vykonávali zo mzdy a pre aké pohľadávky. To

isté platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy podľa odseku 7, ak v dohode o zrážkach zo mzdy nebol tento
účinok výslovne vylúčený. Preto nie je povinné uvádzať platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy.
V prípade zmeny zamestnávateľa ako platiteľa mzdy by totiž ustanovenia § 131 ods. 8 posledná veta
bolo obsolétnym a nerealizovateľným. Žiadne ustanovenie právneho poriadku už nehovorí nielen o tom,
že by sa dohoda nemala ďalej uplatniť a súčasne žiadne zákonné ustanovenie nehovorí o tom, že by

dohoda zanikla alebo že by sa mala zmeniť v časti označenia platiteľa mzdy. Súd ďalej dodáva, že
úverová zmluva bola uzavretá v roku 2014, pričom k predloženiu dohody o zrážkach zo mzdy došlo až
v novembri 2015 (v čase, kedy už žalobkyňa nesplácala svoje záväzky).

8. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý. Pri

skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný
a správne zvolený ) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie

neistým (R 17/1972). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny
záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).
Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité
skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne

vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.9. Žalobu bolo nutné zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na takomto
určení, resp. preto, že takáto žaloba nie je v zmysle § 137 CSP prípustná. Žaloba žalobkyne nie je
žalobou podľa žiadneho z ustanovení § 137 CSP, keďže žalobkyňa sa nedomáha určenia práva.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému v konaní plne úspešnému
priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania.

11.Ovýškejehonárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodnepodľa§262ods.2CSPpoprávoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.