Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 1T/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416010637
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8416010637.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

4.4.2019 v Kežmarku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
T. C., narodený XX.XX.XXXX U. V., M. F. L.,
H. XXX, Č. C.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

ako otec maloletých U..C.., W.. XX.XX.XXXX, L..C.., W.. XX.XX.XXXX a N..C.., W..
XX.XX.XXXX,hocijehovyživovaciapovinnosťvyplývapriamozoZákonaorodineapredbežnouotázkou
podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku bolo určené, že v období od januára 2015 do mája 2016 bol povinný
prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 27,13 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky
N. J., T. C., si túto vyživovaciu povinnosť napriek svojim možnostiam a schopnostiam od januára 2015
do mája 2016 v Spišskej Belej, okr. Kežmarok a inde riadne neplnil, čím mu za uvedené obdobie po
uhradení sumy 24,86€ v mesiaci január 2016, sumy 15,- € v mesiaci február 2016 a sumy 15,-€ v mesiaci

marec 2016 vznikol dlh na výživnom pre matku N. J., T. C. v sume najmenej 1.247,38 Eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov čo aj z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať
iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 psím. b/ Trestného zákona (s poukazom
na § 138 písm. j/ Trestného zákona).

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona na
trest odňatia slobody v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu stanovuje skúšobná doba v trvaní 18 /
osemnásť/ mesiacov.Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe
zaplatiť dlžné výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Kežmarku podala na Okresný súd Kežmarok dňa 30.11.2016
obžalobu pod sp. zn. Pv 28/16/7703 - 66 na obžalovaného T. C. pre skutok, ktorého sa mal obžalovaný
dopustiť na tom skutkovom základe, že ako otec maloletých U..C.., W.. XX.XX.XXXX, L..C.., W..
XX.XX.XXXX E. N..C.., W.. XX.XX.XXXX, hoci jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o
rodine a predbežnou otázkou podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku bolo určené, že v období od januára
2015 do mája 2016 bol povinný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 27,13 € mesačne vždy do

20. dňa v mesiaci k rukám matky N. C. a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3P/80/2015
zo dňa 11.05.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2016, bol zaviazaný prispievať na výživu
každého dieťaťa sumou 45,- € mesačne, počnúc mesiacom jún 2016 vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám
matky N. C., si túto vyživovaciu povinnosť napriek svojim možnostiam a schopnostiam od januára 2015
doposiaľ v Spišskej Belej, okr. Kežmarok a inde riadne úmyselne neplnil, čím mu za uvedené obdobie

po uhradení sumy 24,86 € v mesiaci január 2016, sumy 15,- € v mesiaci február 2016, sumy 15,- € v
mesiaci marec 2016, sumy 135,05,- € v mesiaci júl 2016, sumy 124,27 € v mesiaci august 2016 a sumy
81,40 € v mesiaci september 2016 vznikol dlh na výživnom pre matku N. C.Ú. v sume najmenej 2.608,05
Eur a ktorý právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.10.2018 vo vzťahu ku skutku uvedenom v
obžalobevzmysle§257ods.1písm.a)Trestnéhoporiadkuvyhlásil,žejenevinný.Pretosúdnahlavnom
pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, zákonnej zástupkyne poškodených detí N.
J., svedkyne Š. C., obsahu pripojených spisov, listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný na tomto hlavnom pojednávaní uviedol, že od roku 2014 mal vyhlásený osobný bankrot,
počas ktorého všetky peňažné prostriedky, ktoré od neho niekto požaduje, vrátane výživného, musel
odsúhlasiť jeho správca. V súčasnej dobe má insolvenčné konanie zrušené. Obžalovaný ďalej uviedol,
že od januára 2015 do marca 2015 pracoval prostredníctvom pracovnej agentúry v Brne a jeho príjem

bol 21.000,- Kč. Od marca 2015 do mája 2015 pracoval v Prahe pre firmu Fermad a jeho príjem bol
20.000,- Kč, avšak v oboch prípadoch jeho príjem v dôsledku insolvencie predstavoval 3.440,- Kč. Od
mája 2015 do októbra 2015 bol práceneschopný a poberal iba nemocenskú dávku vo výške 8.000,-
Kč, pričom počas tohto obdobia mu bola insolvencia zrušená. Od októbra 2015 do 07.03.2016 bol
evidovaný na úrade práce a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 6.000,- Kč. Od 07.03.2016

do 10.04.2016 bol zamestnaný v Písku ako pomocný robotník s minimálnou mzdou vo výške 12.300,-
Kč. Od 10.04.2016 doposiaľ pracuje v spoločnosti Difak, kde zarába 17.000,- Kč mesačne, z čoho mu
je zrážané na výživné vo výške 3.500,- Kč mesačne. Podľa obžalovaného má celé výživné určené
súdom uhradené a zostalo mu neuhradené výživné za obdobie od januára 2015 do 07.06.2016, pričom
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, prostredníctvom ktorého výživné platí, eviduje na

výživnompreplatok.Obžalovanýtvrdil,ževyživovaciupovinnosťvrámciinsolvenčnéhokonanianahlásil.
Insolvenčný správca ako aj úrady v ČR požadovali rozhodnutie o výživnom, ktorým on nedisponoval.
Navýšenie výživného prostredníctvom Centra podľa neho nie je možné, pretože on má výživné v zmysle
rozhodnutia súdu uhradené a iné rozhodnutie súdu na výživné nemá.

Obžalovaný v doplnení svojej výpovede na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.02.2019 uviedol, že
o vyživovacej povinnosti od januára 2015 do mája 2016 nevedel, nakoľko v Českej republike táto forma
výživného nie je. V tom čase bol v insolvencii, nemal na toto výživné súdne rozhodnutie a časť obdobia
bol nezamestnaný. Výživné insolvenčnému správcovi nahlasoval.

Zákonná zástupkyňa maloletých detí N. J., ako svedok - poškodený vo svojej výpovedi na tomto
hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným žila ako jeho manželka v spoločnej domácnosti až do
06.01.2015, kedy od neho aj s troma deťmi pochádzajúcimi z tohto manželstva odišla. Od 07.06.2016
doposiaľ jej obžalovaný výživné uhradil a to prostredníctvom Centra. Za obdobie od 06.01.2015 do
07.06.2015 obžalovaný uhradil spolu sumu asi 1.000,- Kč. Okrem peňazí obžalovaný na výživu deťom

žiadnym spôsobom neprispieva, iba na Vianoce v roku 2015 im priniesol darčeky. Deti navštevujúzákladnú školu, resp. najmladšia dcéra materskú škôlku. Do 14.07.2017 bývala s rodičmi, potom sa
vydala a teraz žije s manželom. Jej príjmom za celé obdobie bol iba rodičovský príspevok a prídavky
na deti.

Svedkyňa Š. C., súčasná manželka obžalovaného uviedla, že obžalovaný spočiatku výživné neplatil,
lebo ho nemal z čoho uhrádzať ale neskôr sa zamestnal a už celé dlžné výživné uhradil. Obžalovaný aj
po zrušení insolvencie má dlhy, ktoré musí splácať. Bola prítomná pri každej platbe, ktorú obžalovaný
zasielal svojej manželke. Spolu s obžalovaným žije od 15.09.2015 a manželmi sú od 04.08.2017.

Spoločné deti nemajú, svedkyňa má iba deti z predchádzajúceho vzťahu. Obžalovaný, s ktorým má
predmanželskú zmluvu, aby nemusela platiť jeho dlhy, jej prispieva na domácnosť asi sumou 4.000,-
Kč mesačne.

Z trestného oznámenia N. J., ktoré podala do zápisnice dňa 04.12.2015 vyplýva, že s obžalovaným majú
tri deti: U. C.I., W.. XX.XX.XXXX, L. C., W.. XX.XX.XXXX E. N. C., W.. XX.XX.XXXX. Spolu s deťmi

odišla zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli s obžalovaným v Českej republike dňa 06.01.2015 a vrátila
sa k svojím rodičom do Spišskej Belej. Potom, ako odišla, oznámila obžalovanému, kde býva a vyzvala
ho, aby jej platil výživné, na čo jej on povedal, že nič platiť nebude, lebo o tom ešte nerozhodol súd. Jej
príjem pozostáva iba z rodičovského príspevku, ktorý poberá z Českej republiky a prídavku na tri deti.
S výživou a ošatením jej pomáhajú jej rodičia.

Súd tiež oboznámil potvrdenia o úhrade výživného tak, ako sú tieto uvedené v obžalobe prokurátorky.
Zo správy Úradu práce Českej republiky - krajská pobočka v Českých Budějoviciach vyplýva, že
obžalovaný bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.12.2014 do 06.01.2015 a podpora v
nezamestnanosti mu bola poskytovaná od 19.10.2014 do 06.01.2015. Zároveň tento úrad a Okresná

správa sociálneho zabezpečenia predložili na základe dožiadania Okresnej prokuratúry Kežmarok v
prípravnom konaní prehľad jednotlivých zamestnaní obžalovaného a výšku príjmov, ktorá zodpovedá
tomu, ako tieto zamestnania obžalovaný uviedol vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Rovnako
tieto údaje vyplynuli zo správ jednotlivých zamestnávateľov obžalovaného. Zo správy katastrálneho
úradu Strakonice, Česká republika vyplynulo, že obžalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností na území

ČR. Nie je tiež vlastníkom osobného motorového vozidla. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Kežmarok vyplýva, že N. J., predtým C. nebola príjemcom dávky v hmotnej núdzi a ku dňu
vypracovania správy (03.02.2016) si neuplatnila nárok na náhradné výživné. Zo správy tohto úradu
vyplýva, že N. J. poberala prídavky na všetky tri maloleté deti, ktorých výšku úrad predložil. Zo správy
Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný bol naposledy titulom zamestnania sociálne poistený na

území SR v období od 08.11.2007 do 18.08.2008. Nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti,
nemocenských dávok a ani žiadnych dôchodkových dávok na území SR.

Súd tiež oboznámil rodné listy maloletých L., U. E. N. C., z ktorých vyplýva, že obžalovaný je zapísaný
ako ich otec a N. J. (predtým C.) je zapísaná ako ich matka. Z potvrdení o návšteve Základnej školy

v Spišskej Belej vyplýva, že U.C. C. bola v školskom roku 2015/2016 žiačkou 6.B triedy a L. C. bol
v tom istom školskom roku žiakom 5.B triedy. Súd tiež oboznámil vyjadrenie obžalovaného k listinám
a tiež e - mailovú komunikáciu medzi obžalovaným a vyšetrovateľkou policajného zboru. Súd tiež
oboznámil všetky listiny, ktoré obžalovaný predložil v rámci prípravného konania a ktoré sa týkajú jeho
insolvenčného konania.

Z pripojeného spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 3P 80/2015 vyplýva, že N. J., T. C. podala
dňa 06.05.2015 návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a na určenie výživného na
maloleté deti, ktorými sa domáhala tejto úpravy voči všetkým trom maloletým deťom pochádzajúcim z
manželstva. Uznesením zo dňa 18.04.2016 súd určil obžalovanému, ako otcovi povinnosť prispievať

na výživu každého z maloletých detí mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na
každé nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle zákona č. 601/2003 Z.z., a to vždy do 20. dňa v mesiaci k
rukám matky, počnúc dňom 18.04.2016. Rozsudkom zo dňa 11.05.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 07.06.2016 súd zveril maloleté deti U., L. E. N. C. do osobnej starostlivosti matky, obžalovaného
zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa po 45,- Eur mesačne, počnúc mesiacom jún 2016 vždy

do 20. dňa v mesiaci, do rúk matky a zároveň upravil styk obžalovaného s maloletými deťmi.

Zo spisu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3P 62/2015 súd zistil, že dňa 13.04.2015 podala N.
J., T. C. návrh na rozvod manželstva. Rozsudkom zo dňa 30.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosťdňa 02.06.2017 súd manželstvo obžalovaného a svedkyne - poškodenej rozviedol a na čas po rozvode
manželstva zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a obžalovaného zaviazal prispievať na
ich výživu sumou po 45,- Eur mesačne na každé z maloletých detí.

Zo správy Krajského súdu v Českých Budějoviciach, ktorá bola súdu doručená na základe jeho žiadosti
dňa 26.11.2018 vyplýva, že uznesením zo dňa 25.07.2014 súd povolil oddĺženie obžalovaného vo forme
plnenia podľa splátkového kalendára, pričom uznesením zo dňa 09.09.2015 súd oddĺženie zrušil a
na majetok obžalovaného vyhlásil konkurz. Po speňažení majetku boli pohľadávky všetkých veriteľov

uhradené. V konaní neboli prevádzané žiadne zrážky na úhradu výživného neplnoletých detí - tie bol
dlžník (obžalovaný) povinný platiť zo svojej nepostihnuteľnej časti príjmu. Z e - mailového podania
insolvečného správcu Václava Hadrabu zo dňa 01.04.2019 realizovaného na základe dožiadania súdu
vyplýva, že nie je schopný presne povedať, či obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť nahlásil alebo nie,
avšak vždy poučuje dlžníka o tejto povinnosti. Počas celého insolvenčného konania od obžalovaného
nedostal žiadnu správu, že by mal pohľadávku titulom výživného.

Zo správy Úradu medzinárodnoprávnej ochrany detí ČR vyplýva, že obžalovanému je každý mesiac
zrážané zo mzdy na úhradu výživného, pričom zrážky sa realizujú od júna 2016, kde za rok 2016 mal
obžalovaný dlh na výživnom vo výške 522,93 Eur, za rok 2017 preplatok vo výške 762,38 Eur, za rok
2018 dlh vo výške 118,13 Eur, pričom ku koncu roka 2018 mal obžalovaný na výživnom preplatok 121,32

Eur. Úrad zároveň súdu predložil prehľad platieb za jednotlivé obdobia.

Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne formou evidenčných údajov s tým, že nebol
riešený v priestupkovom konaní. Z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že
obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo postihnutý. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že

obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, a to iba rozhodnutiami tunajšieho súdu. Rozhodnutím sp.
zn. 6T 40/1998 z 25.02.1998 mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, kde sa v skúšobnej
dobe osvedčil, rozhodnutím sp. zn. 6T 216/1999 zo dňa 11.11.1999, kde mu bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody, kde sa počas skúšobnej doby neosvedčila trest dňa 12.03.2002 vykonal a napokon
rozhodnutím sp. zn. 6T 214/2001 zo dňa 31.10.2001, ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia

slobody, kde sa v skúšobnej dobe osvedčil.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval za dôležité pre
spravodlivé a zákonné rozhodnutie v tejto trestnej veci. Každý z týchto dôkazov vyhodnotil jednotlivo,
avšak zároveň v ich vzájomnej súvislosti.

Správa Úradu medzinárodnoprávnej ochrany detí ČR potvrdila tvrdenie obžalovaného a výpoveď N. J.,
a to, že obžalovaný výživné za obdobie od mesiaca jún 2016, ktoré bolo určené rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn. 3P 80/2015 zo dňa 11.05.2016 uhradil v celom rozsahu a toto výživné uhrádza aj naďalej,
čím v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trestnosť činu v tomto rozsahu zanikla.

Ostala teda otázka úhrady výživného za obdobie od januára 2015, kedy sa N. J. spolu s maloletými
deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti, v ktorej žila s obžalovaným, ako svojím manželom a
odišla bývať na Slovensko k svojím rodičom, do mája 2016, ktorým bol posledným mesiacom, v ktorom
nebola obžalovanému určená vyživovacia povinnosť súdom. V tomto období vyplývala obžalovanému

vyživovacia povinnosť zo Zákona o rodine, nakoľko všetky tri maloleté deti pochádzajúce z manželstva
neboli schopné sa sami živiť, čo vyplýva z ich veku a plnenia povinnej školskej dochádzky. V tomto
období bola predbežnou otázkou určené výživné v sume minimálneho výživného, ktoré musí maloletým
deťom poskytovať každý rodič dieťaťa, vrátane obžalovaného bez ohľadu na svoje majetkové pomery.
Obžalovaný bol v tomto období navyše zamestnaný, a hoci sa voči nemu a N. J. viedlo insolvenčné

konanie, bol povinný túto vyživovaciu povinnosť nahlásiť, čo ako vyplýva zo správy Krajského súdu v
Českých Budějoviciach ako aj zo správy insolvenčného správcu Václava Hadrabu. To však obžalovaný
neurobil a bol tak povinný toto výživné platiť z nepostihnuteľnej časti príjmu. O tom, že si obžalovaný
uvedomoval svoju vyživovaciu povinnosť svedčia aj úhrady výživného v sume 24,86 Eur v mesiaci január
2016, sumy 15,- Eur v mesiaci február 2016 a sumy 15,- Eur v mesiaci marec 2016, čo zodpovedá

približne sume 1.000,- Kč, ktorú vo svojej výpovedi uviedla svedkyňa - poškodená N. J.. Iné výživné
obžalovaný neuhradil, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom v sume 1.247,38 Eur.
Obžalovaný tvrdil, že nevedel, kde svedkyňa - poškodená s deťmi býva, avšak skutočnosť, že časť
výživného uhradil a tiež, že na Vianoce roku 2015 poslal deťom darčeky svedčí o opaku a o možnostivýživné aj v tomto období uhrádzať. Preto súd ustálil, že skutok tak, ako uvedený v skutkovej vete tohto
rozsudku sa stal.

Obžalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že o vyživovacej povinnosti z hľadiska jej výšky nevedel
a dozvedel sa o nej až po rozhodnutí súdu. Súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu určilo len výšku
výživného, pričom vyživovacia povinnosť aj bez rozhodnutia súdu zaťažuje rodiča dieťaťa, pokiaľ
nie je schopné sa samo živiť, o čom obžalovaný aj napriek pobytu v ČR musel mať vedomosť. Aj
napriek absencii vedomosti o výške výživného, túto si obžalovaný riadne neplnil ani v minimálnom

zákonnom rozsahu. Avšak na rozdiel od obžaloby, súd vzhľadom na uvedené okolnosti zistil zavinenie
obžalovaného len vo forme vedomej nedbanlivosti, pretože obžalovaný vedel, že spôsobom uvedeným
v Trestnom zákone môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je záujem maloletých
detí na riadnej výžive, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takého porušenie nespôsobí /§ 16
písm. a) Trestného zákona/.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti v zmysle § 36 a § 37

Trestného zákona. Preto bez úpravy trestnej sadzby trestu odňatia slobody v zmysle § 38 ods. 2 a nasl.
Trestného zákona, pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v
ustanovení § 207 ods. 3 Trestného zákona, a to v trvaní od 1 roka do 5 rokov.

Vzhľadom na čiastočnú úhradu výživného, postoj obžalovaného k trestnej činnosti, osobné pomery

obžalovaného a zavinenie obžalovaného, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, počas ktorej súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť dlžné
výživné. Tento trest považuje za primeraný k tomu, aby viedol obžalovaného k riadnemu spôsobu života,
najmä plneniu si vyživovacej povinnosti, pričom sám obžalovaný deklaroval snahu dlžné výživné uhradiť

s tým, že si je vedomý svojej povinnosti, čo súd nevyhnutne zohľadnil aj pri výmere trestu.

Poučenie:

Protitomurozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámenianaOkresnomsúdeKežmarok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže

odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.