Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoPr/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915209755
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6915209755.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a
sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne W. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Y. XX, zastúpenej JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, so sídlom
Advokátskej kancelárie v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému
BOTEX, s.r.o., so sídlom 980 55 Klenovec, ul. 9. mája 636, IČO: 36 047 007, zastúpenému Advokátskou

kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Heydukova 12, 811 08 Bratislava, IČO:
47 234 318, o určenie, že žalovaný zodpovedá za zistenú chorobu z povolania, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6Cpr/1/2015-68 zo dňa 19.05.2015 v spojení s
opravným uznesením č.k. 6Cpr/1/2015-232 zo dňa 20.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania vo výške 200,- Eur do 15 dní od doručenia uznesenia, na účet okresného súdu pripojenou

poštovou poukážkou, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd pribral do konania znalkyňu z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie choroby z povolania, A.. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., A. XX, za
účelom vypracovania znaleckého posudku (prvý výrok), uložil jej úlohu zodpovedať na otázku, či
choroba z povolania, a to ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov č. 29-2, zistená u žalobkyne dňa

19.09.2011 s dátumom priznania 09.07.2014, vznikla u žalovaného, prípadne u niektorého iného
zo zamestnávateľov (druhý výrok), účastníkom uložil povinnosť znalkyni poskytnúť všetku potrebnú
súčinnosť na vypracovanie znaleckého posudku a predložiť jej potrebné doklady (tretí výrok), znalkyni
udelil súhlas na prípadné použitie vlastného osobného motorového vozidla pre výkon znaleckej činnosti
(štvrtý výrok), uložil znalkyni povinnosť podať znalecký posudok v troch vyhotoveniach v lehote 60
dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania, pričom znalkyňa súčasne so

znaleckým posudkom predloží aj vyúčtovanie znalečného (piaty výrok) a žalovanému uložil povinnosť
zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200,- Eur do 15 dní od doručenia uznesenia
na účet okresného súdu pripojenou poštovou poukážkou (šiesty výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia, že žalovaný zodpovedá za
chorobu z povolania, a to ochorenia kostí, kĺbov, šliach a nervov, zistenú dňa 19.09.2011 a priznanú dňa
09.07.2014 podľa hlásenia choroby z povolania č.j. 70/2014 v mesiaci júl 2014 zo strany poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti Profmed, s.r.o. a lekárskeho posudku zo dňa 09.07.2014. Žalobkyňa pracovala
u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.01.2006 na dobu neurčitú ako zvrškárka obuvi,
s miestom výkonu práce X. S.. V roku 2010 po návrate do práce po operácii, žalobkyňa vzhľadom na
odporučenie svojho ošetrujúceho lekára dňom 19.04.2010 rozviazala so žalovaným pracovný pomer
dohodou. Žalobkyni bola dňom 09.07.2014 konštatovaná choroba z povolania s dátumom priznania
09.07.2014. Choroba z povolania vznikla u žalovaného. Na základe lekárskeho posudku o sťažení

spoločenského uplatnenia zo dňa 09.07.2014 bolo sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne
ohodnotené 500 bodmi. Pretrvávanie jej nepriaznivého zdravotného stavu, vyplývajúceho zo zistenejchorobyzpovolania,bolopotvrdenéajpočashospitalizáciežalobkynenaoddelenípracovnéholekárstva
Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici dňom 06.08.2014 a z 12.08.2014.
V súvislosti s hlásením zistenej a priznanej choroby z povolania a následnej žiadosti žalobkyne, zahájila

Sociálna poisťovňa, pobočka v Rimavskej Sobote pod č. 20566/2014-RS, konanie o priznanie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia a o úrazový príplatok.
Žalovaný neuznal svoju zodpovednosť za zistenú chorobu z povolania. Preto konania o priznanie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a o úrazový príplatok boli prerušené. Žalobkyňa bola
odkázanánapodaniežalobynasúdourčeniezodpovednostižalovaného,akobývaléhozamestnávateľa

žalobkyne, za chorobu z povolania a jej rozsah.
Žalobkyňa sa žalobou na Okresnom súde Rimavská Sobota domáha určenia, že žalovaný zodpovedá
za chorobu z povolania; žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
Okresný súd na zistenie odborných znalostí ustanovil v zmysle §127 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej v texte aj „O.s.p.“) znalca, ktorému uložil povinnosť zodpovedať na zadané otázky.
Znalkyni udelil súhlas na použitie vlastného motorového vozidla a účastníkom konania uložil povinnosť

poskytnúť znalcovi všetku potrebnú súčinnosť. Vzhľadom na ustanovenie §141 ods. 1 O.s.p. rozhodol o
povinnosti žalovaného zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200,- Eur, pretože
žalobkyňa je oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok, a teda aj od povinnosti zložiť preddavok
na trovy dôkazu.

2.Protiuzneseniuokresnéhosúdupodalvzákonnejlehotedovýroku,ktorýmmubolauloženápovinnosť
zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200,- Eur, odvolanie žalovaný. Nestotožnil
sa s právnym názorom okresného súdu o povinnosti žalovaného zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania z dôvodov, že žalobkyňa je zo zákona od tejto povinnosti oslobodená. Bolo povinnosťou
súdu skúmať podmienky pre oslobodenie žalobkyne od platenia súdnych poplatkov. Súd nemôže uložiť

účastníkovi konania povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu, iba v dvoch prípadoch: ak bol účastník
rozhodnutím súdu v zmysle §138 ods. 1 O.s.p. oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok a ak
síce nebol rozhodnutím súdu oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok, ale ak súd dospeje k
záveru, že u účastníka sú inak splnené podmienky na takéto oslobodenie. Súd sa mal zaoberať otázkou
možnosti splnenia podmienky na oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok, mal teda skúmať, či

pomery žalobkyne odôvodňujú oslobodenie a súčasne, či nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Došlo tak ku nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď súd
neuložil povinnosť žalobkyni na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania len z dôvodu, že
žalobkyňa je podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „z.č. 71/1992 Zb.“) oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok, vôbec sa nezaoberal

skúmaním majetkových pomerov žalobkyne. Zákonné oslobodenie sa vzťahuje iba na súdny poplatok,
kým oslobodenie na základe rozhodnutia súdu zvýhodňuje účastníka vo väčšom rozsahu. Pokiaľ je
žalobkyňa platobne schopná hradiť služby zvoleného advokáta, vyvoláva to oprávnenú pochybnosť o
splnení zákonných podmienok pre oslobodenie žalobkyne od povinnosti platenia súdnych poplatkov pre
jej majetkové pomery podľa §138 ods. 1 O.s.p..

Zákonné ustanovenie §141 ods. 1 O.s.p. je nutné interpretovať ako povinnosť zložiť preddavok
na trovy dôkazu tomu účastníkovi, ktorý daný dôkaz navrhol. Žalobkyňa na pojednávaní konanom
dňa 05.04.2016 sama iniciovala znalecké dokazovanie, aby znalec zodpovedal otázku, či choroba z
povolania vznikla u žalovaného. Preto v danom prípade sú splnené procesné podmienky, aby súd uložil
žalobkyni povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; podľa
§470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutiajehoúčinnosti;podľa§478ods.2C.s.p.právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie
konania, ak by boli v neprospech strany.5. Odvolací súd po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania podľa §385 C.s.p., iba v rozsahu
odvolania podľa §380 ods. 1 C.s.p., uznesenie v napadnutej časti, v ktorom súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p.

potvrdil.

6. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že od 15.07.2015 na okresnom súde prebieha spor
o určenie, že žalovaný zodpovedá za chorobu povolania, a to ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov
žalobkyne. Keďže súd nemá dostatok odborných vedomostí na to, aby rozhodol o týchto otázkach,
ustanovil súdneho znalca z príslušného odboru, uložil znalcovi otázky, účastníkom konania povinnosti

poskytnúť znalkyni potrebnú súčinnosť na vypracovanie znaleckého posudku, udelil jej súhlas na
prípadné použitie vlastného osobného motorového vozidla pre výkon znaleckej činnosti s tým, že podať
znalecký posudok má v 3 vyhotoveniach do 60 dní od právoplatnosti uznesenia a žalovanému uložil
povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200,- Eur do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia na účet okresného súdu pripojenou poštovou poukážkou.

Proti poslednému výroku uznesenia o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania podal žalovaný odvolanie.
Po podaní znaleckého posudku okresný súd znalkyni priznal znalečné (uznesením č.k. 6Cpr/1/2015-229
zo dňa 20.06.2018 vo výške 933,60 Eur s tým, že o povinnosti vyplatiť sumu vo výške 200,- Eur znalkyni
bude rozhodnuté po zložení preddavku vo výške 200,- Eur na účet súdu žalovaným a o zvyšnej sume

vo výške 733,60 Eur bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej).
Žalovaný vzhľadom na nesúhlas so závermi znaleckého posudku navrhuje vykonať kontrolné znalecké
dokazovanie, preto ho okresný súd upozornil, že ešte doposiaľ nezaplatil preddavok, uložený mu
(odvolaním napadnutým) uznesením vo výške 200,- Eur a že kontrolné znalecké dokazovanie nariadi
vzhľadom zákonnú úpravu Civilného sporového poriadku (§253 ods. 3) až po zaplatení zálohy na znalca

vo výške 1.500,- Eur.

8. V zmysle §4 ods. 2 písm. d) zákona č.71/1992 Zb. v aktuálnom znení v čase podania návrhu na
začatie konania vo veci samej, od poplatku sú oslobodení: navrhovateľ v konaní o náhradu škody z
pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru

a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru. O tomto oslobodení teda súd
ani nerozhoduje. Pre účely použitia §141 ods. 1 O.s.p. je potrebné rozlišovať oslobodenie od súdnych
poplatkov zo zákona, či už vecné alebo osobné, faktický stav na strane účastníka konania, podľa
ktorého táto osoba spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a to bez zreteľa na to,
či súd vydal rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov alebo nie. Súd nemôže uložiť účastníkovi

povinnosť zložiť preddavok, ak na jeho strane sú naplnené predpoklady pre oslobodenie, ktoré skúma
ako predbežnú otázku skôr, ako uloží povinnosť zložiť preddavok. Nemožno uložiť túto povinnosť
účastníkovi, ktorý je osobne oslobodený rozhodnutím súdu od súdneho poplatku. Súdu však nevzniká
povinnosť bez ďalšieho vykonať dokazovanie, týkajúce sa majetkových pomerov účastníka konania, ak
z priebehu konania nevyplynuli skutočnosti, nasvedčujúce splneniu predpokladov pre oslobodenie od

súdneho poplatku. Ďalším rovnako dôležitým predpokladom pre použitie vyššie citovaného zákonného
ustanovenia je, či účastník konania, ktorému má byť uložená povinnosť zložiť preddavok, navrhol
vykonanie dôkazu alebo sa dôkaz má týkať skutočností, ktoré on sám uvádzal alebo má byť dôkaz
vykonaný v jeho záujme. Ak účastník konania navrhol vykonanie dôkazu, alebo ak má byť dôkaz
vykonaný k skutočnosti, ktorú uviedol účastník konania, nie je rozhodujúce, v koho prospech napokon

môže byť vykonanie dôkazu významné.

9. V danom prípade sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že súd rozhodol o
povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu nesprávne, keď touto povinnosťou zaviazal žalovaného,
pričom poukázal na to, že u žalobkyne sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa

ustanovenia §4 ods. 2 písm. d) zákona č.71/1992 Zb. je žalobkyňa oslobodená od súdneho poplatku
z dôvodu, že predmetom konania je uplatnenie nároku o určenie, že žalovaný zodpovedá za chorobu
z povolania u žalobkyne. Hoci ide o osobné oslobodenie zákona, nemožno vylúčiť jeho dopad na
rozhodnutie súdu o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu podľa ustanovenia pôvodnéhoprocesnéhopredpisu-§141ods.1O.s.p.zapoužitia§138O.s.p.žalovanému.Potrebanariadiťznalecké
dokazovanie vyplynula práve z postoja žalovaného, ktorý neuznáva chorobu z povolania žalobkyne
pred Sociálnou poisťovňou, kde konania o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

a o úrazový príplatok boli prerušené a žalobkyňa bola odkázaná na podanie žaloby na súd o určenie
zodpovednostižalovanéhoakobývaléhozamestnávateľažalobkynenachorobuzpovolaniaajejrozsah.
Žalobkyňa sa žalobou skutočne domáha určenia, že žalovaný zodpovedá za chorobu z povolania
- žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť. Preto logicky žalobkyňa (ešte v roku 2015) navrhla vykonať
znalecké dokazovanie.

Nemožno opomenúť, že v prejednávanom spore ide o individuálny pracovnoprávny spor v zmysle §319
C.s.p., v prípade ktorých sa uplatňuje vyšetrovací princíp na rozdiel od prejednacieho princípu, typického
pre všeobecnú úpravu sporov. Všeobecná úprava je založená na kontradiktórnosti procesu, v prípade
ktorého proti sebe stoja dve strany s protichodným záujmom na výsledku sporu, a na procesnej aktivite
sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky
na preukázanie svojich tvrdení. Súd v prípade pracovnoprávnych sporov môže vykonať aj tie dôkazy,

ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará
alebo zabezpečí takýto dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno
od neho spravodlivo žiadať.
Uvedený odklon od všeobecnej úpravy vyplýva aj z čl. 6 C.s.p., podľa ktorého strany sporu majú v konaní
rovné postavenie, ktoré spočíva v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany, okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu, s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

10. Z uvedeného vyplýva, že odvolacie námietky žalovaného v danom prípade nie sú dôvodné;
správnosť rozhodnutia okresného súdu v tejto konkrétnej prejednávanej veci o povinnosti zložiť zálohu

na znalecké dokazovanie žalovaným podčiarkuje aj ďalší postup žalovaného, ktorý po predložení
znaleckého posudku nesúhlasí s jeho závermi a navrhuje vykonať kontrolné znalecké dokazovanie,
vykonanie ktorého však okresný súd následne podmienil zložením zálohy zo strany žalovaného vo výške
1.500,- Eur.

11. Krajský súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o uložení povinnosti
žalovanému zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200,- Eur v spojení s opravným
uznesením ako vecne správny potvrdil, lebo nezistil dôvody na jeho zrušenie (§389 C.s.p.) ani zmenu
(§388 C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).