Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 6, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206541
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616206541.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkyne:
K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ladislav Janči, advokát so sídlom
H. XXXX/XX, C., proti žalovaným: 1/ N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, právne zastúpený: JUDr.
Pavol Novotný, advokát so sídlom A. L. XXXX/X, H. V. a 2/ N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 3/ C.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie, že strany sporu sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č.k. 20C/95/2016-145 zo dňa 28. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorým zamietol žalobu o určenie neplatnosti darovacej
zmluvy,uzatvorenejmedzižalovaným1/akodarcomažalovanými2/a3/akoobdarovanými,ktorejvklad
bol do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny
odbor pod č. V 994/2015 zo dňa 21.04.2015, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to E-KN parciel evidovaných na mape určeného operátu ako parcela č.

229/1 - trvalé trávnaté porasty o výmere 409 m2 a parcela č. 230/1 - trvalé trávnaté porasty o výmere 710
m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor,
na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie V. M., obec Ľubeľa, okres Liptovský Mikuláš (výrok
I.). Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy, uzatvorenej
medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovanými 2/ a 3/ ako obdarovanými, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pod
č. V 994/2015 zo dňa 21.04.2015 a v zostávajúcej časti určenia, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie F., žalobu
ako nedôvodnú zamietol (výrok II.). Žalovaným priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 50
% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením (výrok III.).

2. Pri rozhodovaní o určení neplatnosti darovacej zmluvy okresný súd poukázal na novú procesnú
úpravu účinnú od 01.07.2016, ktorá takto uplatnený nárok nepripúšťa. Vychádzal z toho, že existencia,

platnosť či neplatnosť zmluvy a iných právnych úkonov sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Určenie právnej skutočnosti - neplatnosť právneho úkonu súdna prax
pripúšťala, ak žalobca preukázal na určení takejto právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. S
účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesno-právny predpis, a to Civilný sporový poriadok,ktorý vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti
odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie právnej
skutočnosti výlučne za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu, čo však nie je súdený prípad.

Okrem toho, aj pokiaľ by bolo možné domáhať sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy, tak uvedené
určenie a zároveň, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, sa prekrývajú
(nedôvodná duplicita) a opodstatnenie má iba jedno z týchto určení. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala
určenia, že so žalovaným 1/ je bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľnosti, pre prijatie
záveru o tejto otázke si súd vždy musí vyriešiť otázku platnosti právneho úkonu ako predbežnú. Preto

rozhodovanie o predbežnej otázke, ktorá sa má premietnuť vo výroku rozhodnutia o určení vlastníctva, je
nadbytočné a neopodstatnené. Čo sa týka určenia vlastníctva, okresný súd skonštatoval, že na takomto
určení má žalobkyňa naliehavý právny záujem. Ako podieloví spoluvlastníci dotknutých pozemkov, ktoré
podľa jej názoru patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sú uvedení žalovaní 2/ a 3/,
žalobkyňa by sa zahrnutia týchto nehnuteľností do masy BSM v rámci konania o vyporiadaní BSM,
domáhať nemohla. Určením vlastníctva sa odstráni spornosť otázky ustálenia masy BSM, čo bude

podkladom pre rozhodnutie súdu v rámci konania o vyporiadanie BSM žalobkyne a žalovaného 1/, ktoré
prebieha na Okresnom súdu Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 6Pc/8/2016.

3. Po ustálení týchto skutočností sa okresný súd zaoberal vecnou dôvodnosťou druhého určovacieho
petitu a dospel k záveru, že v časti určenia bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/ k

pozemkom E-KN parciel, evidovaných na mape určeného operátu pod č. 229/1 a 230/1, zapísaných na
LV č. XXXX pre katastrálne územie V. M., je žaloba dôvodná. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva
k týmto nehnuteľnostiam je vydržanie, čo bolo deklarované v Rozhodnutí Správy katastra Liptovský
Mikuláš zo dňa 24.05.2004. Z uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke
právo k uvedeným pozemkom vydržaním dňom 01.01.2001, t.j. za trvania manželstva so žalobkyňou

(títo manželstvo uzatvorili 11.10.1986). Od vzniku manželstva všetko, čo manželia nadobudli až do
jeho zániku, patrí do BSM s výnimkou vecí vylúčených v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho
zákonníka. Veci nadobudnuté vydržaním však z bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle
tohto zákonného ustanovenia vylúčené nie sú.

4. Pokiaľ sa však žalobkyňa domáhala určenia, že so žalovaným 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. F., v tejto časti nepovažoval jej žalobu za opodstatnenú.
Vychádzal zo zistenia, že tieto pozemky žalovaný 1/ nadobudol kúpnymi zmluvami 08.10.2008 a
20.10.2002. Finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny za pozemky v zmysle kúpnej zmluvy
zo dňa 08.10.2008 získal predajom pozemkov v k.ú. N. Y., ktoré nadobudol kúpnou zmluvou od

K. L. zo dňa 08.07.2004. V tejto kúpnej zmluve žalobkyňa uskutočnila vyhlásenie, že súhlasí s
jej obsahom a zároveň prehlásila, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na vyplatenie kúpnej
ceny, nepatrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva, uznala, že nadobúdané nehnuteľnosti budú
výlučným vlastníctvom jej manžela. Žalovaný 1/ z peňazí získaných týmto predajom získal finančné
prostriedky na kúpu pozemkov od predávajúcej obch. spol. SAVAS, a.s. zmluvou zo dňa 08.10.2008..

Toto tvrdenie žalovaného 1/ nebolo nijakým spôsobom zistením vyvrátené. Žalobkyňa aj v kúpnych
zmluvách zo dňa 20.10.2002, ktoré žalovaný 1/ ako kupujúci uzavrel s predávajúcimi V. J. a K.
V. prehlásila, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na vyplatenie kúpnej ceny, nepatrili do ich
bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa v konaní spochybnila svoje vlastné vyhlásenia v týchto
kúpnych zmluvách. Okresný súd však konštatoval, že kúpne zmluvy sú obsahovo veľmi prehľadné a

stručné, preto oboznámenie sa s ich obsahom bolo časovo nenáročné. Žalobkyňa neuviedla žiadny
relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné mať pochybnosti o jej slobodnej a vážnej vôli urobiť
vyhlásenie o nadobudnutí týchto nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného 1/. Netvrdila, že
by bol na ňu vyvíjaný akýkoľvek nátlak pri týchto úkonoch. Zdôraznil, že žalobkyňa opakovane pri
viacerých zmluvách uskutočňovala tieto prehlásenia s rôznym časovým odstupom. Rovnako závery

vykonaného dokazovania nedávali okresnému súdu dôvod konštatovať opodstatnenosť jej tvrdení
týkajúcich sa okolností uzatvárania predmetných zmlúv, ako aj skutočnosti spochybňujúce finančné
zdroje, z ktorých mali byť nadobúdané nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaným 1/. Na základe
týchto skutočností čiastočne žalobu v určovacom výroku ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Pri percentuálnom vyjadrení

úspechu žalobkyne tento predstavoval 25 % a úspech žalovaných 75 %, ich čistý úspech v konaní tak
bol 50 %, v rozsahu ktorého im priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni.5. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala rozsudok okresného súdu v tomto výroku zmeniť tak,
že aj v tejto časti bude žalobe vyhovené. Primárne namietala nepreskúmateľnosť rozsudku okresného

súdu. Poukázala na to, že z neho nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru o zúženie rozsahu BSM
medzi ňou a žalovaným 1/ a ani to, ako sa vysporiadal minimálne s preukázaným zistením, že všetky
nehnuteľnosti nadobudnuté na základe kúpnych zmlúv za trvania jej manželstva so žalovaným 1/ boli
zakúpené za prostriedky preukázateľne patriace do masy BSM. Bez akýchkoľvek pochybností mal
okresný súd zistené, že nehnuteľnosti nadobudnuté od K. L. neboli uhradené za v zmluve deklarovaných

69.800,- Sk, ale reálnych 480.000,- Sk. Táto suma presahuje výšku finančných darov, ktoré mal získať
žalobca od svojej matky, teda je zrejmé, že ide o prostriedky, ktoré boli súčasťou ich bezpodielového
spoluvlastníctvaatietosapretransformovalidokupovanejnehnuteľnosti.Tiežsanevysporiadalstým,že
žalobkyňa kúpnu zmluvu z 08.10.2008, ktorá bola uzatvorená s predávajúcim SAVAS, a.s. nepodpísala.
Čo sa týka ďalších kúpnych zmlúv, uviedla, že okresný súd sa nevysporiadal s jej tvrdeniami o tom, že
kúpne ceny uvádzané v týchto zmluvách nezodpovedali reálne vyplateným kúpnym cenám, ktoré boli

dohodnuté podstatne vyššie. Potom by bolo zrejmé, že prostriedky, ktoré mal získať žalovaný 1/ darom
od svojej matky na kúpu týchto nehnuteľností, neboli v takom rozsahu, aby nimi mohol uvedenú cenu
uhradiť.
6.
7. ,Čo sa týka časti žaloby o neplatnosť darovacej zmluvy, žalobkyňa poukázala na to, že priamo

Občiansky zákonník dovoľuje uplatniť určenie relatívnej neplatnosti zmluvy, uzatvorenej v rozpore s
pravidlami pri nakladaní s vecami patriacimi do BSM.

8. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Odvolanie žalobkyne označil za nedôvodné a konštatoval, že okresný súd na základe

dostatočne zisteného skutkového stavu a po správnom právnom posúdení veci vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Uviedol, že žalobkyňa v jednotlivých kúpnych zmluvách výslovne
prehlásila, že nehnuteľnosti nimi nadobudnuté sú uhradené výlučne z jeho prostriedkov. Pokiaľ ide o
dohodnuté kúpne ceny, tieto boli vyplatené tak, ako sú v zmluvách uvedené. Argumentáciu žalobkyne
o prípustnosti určovacej žaloby o neplatnosti darovacej zmluvy označil za bezpredmetnú. Prípustnosť

určovacej žaloby je procesnou záležitosťou, a preto sa jej netýka argumentácia možnosti domáhania sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka.

9. Ostatní žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) vo výroku,
ktorým zamietol žalobu o určení neplatnosti darovacej zmluvy, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), v ostatnej časti zamietajúceho výroku a v závislom výroku o trovách
konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

11. Čo sa týka časti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil, odvolací
súd sa stotožňuje v celom rozsahu s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie a v
podrobnostiach na ne poukazuje, z tohto dôvodu sa obmedzil iba konštatovanie ich správnosti (§ 387

ods. 2 CSP).

12. Podľa ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať aby sa
rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Odvolateľka namietala, že určenie relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej sa v prejednávanej
veci domáhala, vyplýva z osobitného predpisu, a to Občianskeho zákonníka.

14.Podľa§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon

neplatný.15. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 145 ods.
1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho
úkonu nedovolá.

16. V ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka je upravená relatívna neplatnosť právneho úkonu, ktorej
podstata spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého sú dané dôvody relatívnej neplatnosti, sa považuje
za platný, pokiaľ ten, na ktorého ochranu je táto relatívna neplatnosť určená, t.j. oprávnený subjekt, sa
neplatnosti právneho úkonu nedovolal. „Dovolanie“ sa neplatnosti právneho úkonu je výslovný prejav

vôle oprávnenej osoby, z ktorého musí byť zrejmé, v čom konkrétne vidí vadu právneho úkonu, ktorá
má za následok neplatnosť, t.j. ako v prejednávanej veci v tom, že žalovaný 1/ ako bezpodielový
spoluvlastník sporových nehnuteľností mal pri ich prevode darovacou zmluvou opomenúť žiadať súhlas
žalobkyne. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
je hmotnoprávny úkon adresovaný účastníkovi, resp. účastníkom právneho úkonu. V súdnom konaní
ho možno uplatniť formou námietky. Občiansky zákonník síce používa termín „dovolá sa neplatnosti

právneho úkonu“, avšak neznamená to, že tento predpis upravuje možnosti rozhodnúť o tejto právnej
skutočnosti súd. Žaloba v zmysle § 137 písm. c) CSP je dôvodom určenia neplatnosti súdom v prípade,
že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, kedy sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Ide tu
o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez
ingerencie súdu, napr. hmotné právo vyžaduje, aby zamestnanec podal žalobu o určení neplatnosti

výpovede z pracovného pomeru na súde a ak tak neurobí, bude sa výpoveď považovať za platnú.

17. Vychádzajúc z týchto záverov preto odvolací súd námietku odvolateľky, že určenie neplatnosti
darovacej zmluvy, je určenie právnej skutočnosti, ktoré vyplýva z osobitného predpisu, nepovažoval za
opodstatnenú, preto rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol žalobu o určenie neplatnosti

žalobkyňou označenej darovacej zmluvy ako vecne správny potvrdil. Čo sa týka ostatných odvolacích
námietok, krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v tejto časti je odvolanie žalobkyne
dôvodné.

18. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Súd je pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, nie je prípustný eklektický a
neopodstatnený výber dôkazov smerujúcich k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia
dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu, získanými v procese

dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi (I. ÚS 114/2008).

20. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní pred okresným súdom dňa
21.06.2017 predložila fotokópiu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 08.07.2004 (č.l. 106 spisu),
ktorým chcela poukázať na skutočnosť, že pozemok č. 304/502, ktorý nadobudol žalovaný 1/ kúpnou

zmluvou od predávajúceho K. L., nekúpil za cenu uvedenú v kúpnej zmluve zo dňa 08.07.2004,
ktorej vklad bol povolený pod V 2226/2004 - 69.800,- Sk, ale za sumu 480.000,- Sk, pričom tieto
finančné prostriedky presahovali žalovaným 1/ tvrdený dar peňazí od jeho matky. Uvedená okolnosť
bola významná pre ustálenie, z akých finančných prostriedkov bola nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom
tejto kúpnej zmluvy nadobudnutá, nakoľko jej ďalším scudzením mal žalovaný 1/ získavať finančné

prostriedky, z ktorých nadobudol do vlastníctva sporné nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáhala žalobkyňa
určenia bezpodielového spoluvlastníctva.

21. Súdna prax ustálila, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dávať odpovede na každý argument
tvrdený stranou sporu, avšak nemal by opomenúť argumentáciu významnú pre skutkové zistenia

a s tým súvisiace právne posúdenie veci. Tvrdenia žalobkyne týkajúce sa spôsobu nadobudnutia
sporných nehnuteľností žalovaným 1/, najmä získanie finančných prostriedkov na ich kúpu a s tým
súvisiaci žalobkyňou predložený dôkaz však boli z hľadiska právneho posúdenia veci a ustálenia
skutkového stavu významné. Tým, že okresný súd bez ďalšieho sa s týmito skutočnosťami v odôvodnenísvojho rozhodnutia nevysporiadal, odôvodnenie jeho rozhodnutia nepreskúmateľné. Ide o taký rozsah
nepreskúmateľnosti, ktorým bolo zasiahnuté do práva žalobkyne na spravodlivý proces.

22. Z uvedeného dôvodu v časti, v ktorej okresný súd zamietol vo zvyšku žalobu o určenie
bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/ k žalobkyňou označeným nehnuteľnostiam,
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný
súd doplní ním vykonané dokazovanie o oboznámenie sa s príjmovými dokladmi na č.l. 106 spisu
a tieto vyhodnotí v kontexte už vykonaných dôkazov, prípadne dokazovanie doplní o ďalšie dôkazy

označené žalobkyňou a týkajúce sa výšky kúpnej ceny. Vec opätovne prejedná a rozhodne, svoje
rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie vyplývajúce z
citovaného ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)