Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 8, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/385/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107213688
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5107213688.6

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobkyne: P. X.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, M. O. U., zastúpená splnomocneným zástupcom: L. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, M. O. U., proti žalovaným: 1/ Občianske združenie Eloj únia,
so sídlom Sládkovičova 9, Žilina, IČO: 37 903 349, 2/ U. V., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom G. XXX/XX,

K., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Mierové námestie 1, Ilava, o zaplatenie 8.298,47 Eur s
príslušenstvom a určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č. k. 31C/269/2007-762 zo dňa 4. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobný návrh zamietol v časti zaplatenia istiny
8.298,47 Eur žalovaným v rade 1/, v časti úroku z omeškania z istiny 8.298,47 Eur vo výške 9 % ročne
od 01.01.2006 do zaplatenia žalovanými v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne a vo výroku o trovách

konania z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a vo výroku, ktorým
zamietol návrh v časti určenia neplatnosti mandátnej zmluvy, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania, rovnako zamietol

žalobný návrh v celom rozsahu a žalovanému v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznal.

2. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti mandátnej zmluvy č. 16112005 uzavretej so
žalovaným v rade 1/ nepreukázala naliehavý právny záujem na takomto určení. V prípadoch, kedy
požadované určenie existencie, či neexistencie práva či právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo

charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, nebude daný naliehavý právny
záujem na takomto určení. Ak si súd môže otázku platnosti, či neplatnosti zmluvy posúdiť prejudiciálne,
nemôže túto otázku pojať do výroku svojho rozhodnutia. V takýchto prípadoch naliehavý právny záujem
na samotnom určení platnosti či neplatnosti zmluvy daný nebude. V danom prípade nie je daný naliehavý
právnyzáujemnaurčeníneplatnostimandátnejzmluvyzodňa16.11.2005č.16.11.2005,sériaJŠ,keďže
s poukazom na návrh ohľadom uloženia povinnosti žalovaným súd musí prejudiciálne posúdiť otázku

platnosti či neplatnosti predmetnej zmluvy.

3. V časti uplatnených úrokov z omeškania voči žalovanému v rade 2/ zamietol z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie. Vychádzal zo zistenia, že zmluvnými stranami mandátnej zmluvy, ktorá je
predmetom tohto konania a z ktorej sa odvíja aj požiadavka na uloženie povinnosti zaplatenia danej
sumy zmluvnými stranami bola žalobkyňa a žalovaný v rade 1/, v ktorého mene konal žalovaný v rade

2/ ako štatutár. Preto je nepochybné, že žalovaný v rade 2/ nebol zmluvnou stranou.4. Vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ o zaplatenie istiny s príslušenstvom mal preukázané, že žalobkyňa
uhradila skutočne žalovanému v rade 1/ istinu 250.000,- Sk, čo vyplýva aj z príjmového pokladničného
dokladu z 18.11.2005. Ďalej sa prejudiciálne zaoberal otázkou, či mandátna zmluva uzatvorená medzi

žalobkyňou a žalovaným v rade 1/, na základe ktorej došlo k zaplateniu uvedenej istiny, je platná.
Poukázal na právoplatné rozhodnutie v konaní 1T/61/2008, z ktorého nepochybne vyplýva, že mandátna
zmluva bola uzatvorená podvodom, a to prostredníctvom žalovaného v rade 2/. Teda na škodu cudzieho
majetku seba obohatil tým, že uviedol žalobkyňu do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu, čím
spáchal trestný čin podvodu. Z tohto dôvodu nemožno akceptovať platnosť takejto mandátnej zmluvy a

posúdil, že predmetná mandátna zmluva vzhľadom na trestné rozhodnutie je neplatná. Pokiaľ zmluva
bola uzatvorená podvodom zo strany Eloj únie, aj keď konajúcej prostredníctvom Miroslava V., nemôže
takúto zmluvu v žiadnom prípade považovať za platnú. Žalobkyňa sa správne domáhala svojho nároku
v občianskom konaní, na ktoré bola odkázaná, ale nesprávne voči žalovanému v rade 2/, pričom ten
istý nárok z toho istého základu si uplatnila v dvoch rôznych konaniach. Zodpovedným subjektom podľa
civilného práva je práve žalovaný v rade 1/. Z hmotného práva nevyplýva nerozlučné spoločenstvo

medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/, nakoľko žalovaný v rade 1/ vystupoval ako zmluvná
strana, ide o právnickú osobu a žalovaný v rade 2/ je štatutárnym orgánom, je osobou, ktorá koná či
zastupuje žalovaného v rade 2/, a teda nekonal za svoju osobu. Keďže v tom čase nebola trestnoprávna
zodpovednosť právnickej osoby, bol súdený štatutár. Z tohto dôvodu nebolo možné zaviazať v tomto
konaní žalovaného v rade 2/ ani na úroky z omeškania. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný v rade

2/ bol zaviazaný v trestnom konaní na žalovanú istinu z toho istého titulu, z ktorého si uplatní žalobkyňa
aj v tomto konaní a zotrvala na návrhu v celom rozsahu, teda zotrvala na tom, aby danú sumu jej zaplatil
i žalovaný v rade 1/, s takýmto postupom sa nestotožnil a má za to, že takýto postup by odporoval čl.
5 Civilného sporového poriadku, ako aj ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Zdôvodnenie žalobkyne, že
v tomto prípade bude mať väčšiu istotu na zaplatení žalovanej istiny, teda pokiaľ nezaplatí žalovaný

v rade 2/, tak má exekučný titul voči žalovanému v rade 1/, je výslovne špekulatívne a v rozpore s
dobrými mravmi. Takto by mala žalobkyňa dva exekučné tituly. Nemožno sa svojvoľne domnievať, že
žalobkyňa by tieto obidva exekučné tituly nevyužila. Preto v zmysle článku 5 CSP rozhodol tak, že
žalobkyni nepriznal žalovanú istinu ani voči žalovanému v rade 1/ a žalobu zamietol aj napriek tomu, že
žalovaný v rade 1/ je zmluvnou stranou, a teda jej spôsobil škodu a aj napriek tomu, že mandátnu zmluvu

posúdil ako neplatnú. Vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/61/2008 by tak došlo
k duplicitnému uspokojeniu poškodenej, t.j. žalobkyne. Nakoľko žalovaný v rade 1/ nebol zaviazaný na
zaplateniežalovanejistiny,nebolomožnévspojitostisčl.4a5CSProzhodnúťajoúrokochzomeškania.
Je síce pravdou, že žalobkyni patrí žalovaný nárok, ale na ten bol zaviazaný žalovaný v rade 2/, ktorý
nie je stranou v tomto konaní vecne legitimovanou.

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 257 O.s.p., keď mal za to, že priznanie trov konania
žalovaným v rade 1/ a 2/ by odporovalo dobrým mravom, v spojitosti s článkom 4 a 5 CSP. Mal za to, že
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal žalovaným náhradu trov konania.

6. Rovnako ustálil, že žalovaný v rade 2/ nemôže v tomto konaní pred súdom zastupovať žalovaného v
rade 1/, a to s poukazom na ust. § 4 ods. 2 Zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody.

7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku 2/ a
3/. Namietala nesprávne právne posúdenie a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, a preto navrhuje

odvolaciemu súdu v celom rozsahu rozhodnutie, okrem výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania, ako nezákonné zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. V opačnom prípade navrhuje tieto
výrokyzrušiťavecvrátiťspäťokresnémusúdu.Namietanesprávnuinterpretáciuhmotnéhoiprocesného
práva, keď súd nezákonne de facto oslobodil žalovaných od právnej solidárnej zodpovednosti v rozpore
sovšeobecnýmiprincípmispravodlivosti.Vhrubomrozporesozákonompozbavilminimálnežalovaného

v 2/ rade za omeškanie nepriznaním úrokov z omeškania tak hmotnoprávneho omeškania, ako aj
procesného omeškania a vyhovárajúci sa na trestné konanie, nerešpektujúci odkaz trestného súdu
na doriešenie veci v civilnom konaní. Jedná sa o odňatie spravodlivosti, keď viac ako 10 rokov trpí
omeškanie súdne spory, súdne prieťahy. Ďalej namietala nezákonnosť zastúpenia žalovaného v 1/ rade,
porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote, nekonečnosť procesu a nesprávne aplikovanie

dôkazného bremena, keď žalovaný v rade 1/ celý proces mlčí.
8. Nesprávne a nezákonne súd určil legitimáciu, keď odvodzuje od pro forma zmlúv, de iure absolútne
neplatných, na základe takých nie je možné priznať zmluvnú legitimáciu z absolútne neplatných
zmlúv, ale len z hmotného práva. Obaja žalovaní jej spôsobili škodu, manipulovali z takto neoprávnenezískaným majetkom a obaja sa obohatili. Žalovaní v rade 1/ nepodnikol nič proti nezákonným aktivitám
štatutára, ale naopak kryl ho a snažil sa zlegalizovať takto podvodom získaný majetok. Uvedené
zakladá minimálne analogicky jej solidárnu hmotnoprávnu zodpovednosť a je namieste v princípe

spravodlivosti zaviazať oboch žalovaných na plnenie škody. Samotné priznanie práva rozsudkom a
vyhovenie jej žalobe ešte neznamená, že dôjde k reparácii majetku, keďže tieto rozsudky sú len
procesnýmprostriedkomnanútenéuspokojenieužajtakvytunelovanejprávnickejosobyanemajetného
páchateľa. Právne posúdenie údajného žalobného nároku v rozpore s dobrými mravmi nie je namieste,
keďže je zjavné, že sa nedomáhala 2-násobného plnenia ako už jej raz bolo trestným rozsudkom

priznané len proti jednému škodcovi, ale v žalobe je nepochybne uvedené, že sa domáha solidárnej
zodpovednosti plnenia oboch žalovaných na tú istú jednu istinu v rovnakej výške s jej príslušenstvom.
A teda nepresne uvedený zjednodušený petit nebránil súdu vyhovieť žalobe čiastočne a zaviazať
žalovaného v rade 1/ na solidárne plnenie už k judikovanej istine trestným rozsudkom proti žalovanému
v rade 2/, keďže takýto nárok je nepochybne z povahy žaloby a procesného práva obsiahnutý súčasne
v uvedenom žalobnom petite, aj bez explicitného znenia alebo alternatívneho uvedenia. Takto súd

extrémnym formalizmom poprel zmysel a účel relevantných hmotnoprávnych ustanovení, protiústavne
pozbavilžalovanýchobčianskoprávnejzodpovednostizaškoduanezákonnevecnenesprávnenepriznal
ani len úroky z omeškania. Úroky z omeškania si uplatňuje na základe trestného činu podvodu, kedy
v trestnoprávnej terminológii ide o neoprávnené obohatenie a iba trestný zákon toto determinuje ako
„škodu“, ale fakticky v civilnom občianskom práve ide o analógiu bezdôvodného obohatenia ako škody

na strane žalobkyne a bezdôvodného neoprávneného obohatenia na strane žalovaných. Poukázala
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Mcdo 1/2008, Nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS
71/2013-36.

9. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v rade 2/, ktorý svoje vyjadrenie prezentoval aj za

žalovaného v rade 1/, hoci v rozsudku súdu prvej inštancie sa konštatuje, že nemôže konať za
žalovaného v rade 1/. V celom svojom vyjadrení sa žalovaný v rade 2/, že v trestnom konaní nesprávne
a nezákonne posúdili konanie jej osoby, vytvorili fikciu nezákonnosti jeho konania ohľadne väzby,
obžalobná vety nemá oporu v zákone, je scestná, účelovo kriminalizačná, rozhodnutím v trestnom
konaní sa legalizovalo nezákonné trestné konanie. Navrhuje odvolanie žalobcu zamietnuť v celom

rozsahu a rozsudok okresného súdu potvrdiť.

10. Žalovaný v rade 1/ sa k odvolaniu nevyjadril.

11. Krajský súd ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti

rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c) CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle ust. § 389 ods. 1
písm. b/ CSP zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania a zamietnutí návrhu v časti určenia neplatnosti mandátnej zmluvy zostal rozsudok

súdu prvej inštancie nedotknutý.

12. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Citované ustanovenie
vychádza z čl. 11 základných zásad CSP. Na základe toho súd je povinný vychádzať z obsahu
každého podania, a preto je irelevantné, ako napríklad strana svoj úkon nazve. Súd sa musí oboznámiť

predovšetkým s obsahom podania a podľa toho úkon posúdiť. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva, že
táto podala odvolanie len do výroku zamietnutia jej žaloby ohľadne nepriznania finančného nároku voči
žalovaným v rade 1/ a 2/. V podaní nenamietala nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne
zamietavého výroku pokiaľ sa domáhala určenia neplatnosti mandátnej zmluvy. Z uvedených dôvodov
odvolací súd sa zaoberal len odvolacími dôvodmi vo vzťahu k výroku, ktorým bol zamietnutý žalobný

návrh na zaplatenie istiny a jej príslušenstva (úrokov z omeškania).

13. Civilný sporový proces začína na základe žaloby (§ 131 CSP). Ustanovenie § 132 ods. 1 CSP (§79
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloba v preskúmavanej veci - ďalej len
O.s.p.) vymedzuje obsahové náležitosti žaloby. Žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania

opísaním rozhodujúcich skutočností, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo
porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Judikatúra vymedzuje
rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má
súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutkový dej, na základektorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu,
teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Obo
77/2007). Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a

zdôvodniť. Je totiž vždy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho ale predsa len v žalobe
právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný.

14. V preskúmavanej veci je možné konštatovať, že žalobkyňa sa nároku voči žalovanému v rade 1/
domáhala titulom neplatnosti mandátnej zmluvy a z tohto dôvodu vrátenia plnenia, ktoré na základe

takejto neplatnej zmluvy plnila žalovanému v rade 1/. Voči žalovanému v rade 2/ si nárokuje náhradu
škody spôsobenú trestným činom, keď tento ako štatutár žalovaného v rade 1/ bol uznaný za vinného
z trestného činu podvodu podľa § 205 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Znakom
skutkovej podstaty predmetného činu je okrem iného i spôsobenie aspoň malej škody, ktorej výška je
kvalifikačným kritériom pri právnom posudzovaní protiprávneho konania páchateľa.

15. Vychádzajúc z konštatovaného vyplýva, že u každého zo žalovaných sa žalobkyňa domáha svojho
nárokuzinéhotitulu,apretojesúdprvejinštanciestaktovymedzenýchskutkovýchokolnostížalobkyňou
vychádzať.

16. Je nutné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa u žalovaných nejedná o solidárnu

zodpovednosť. Jedná sa o stav, keď majú viaceré subjekty rovnaký dlh z rozdielneho právneho dôvodu.
Ak sú dva subjekty povinné na rovnaké plnenie a ak nejde o solidaritu, ako je tomu v tomto prípade,
keď jeden subjekt plní z titulu bezdôvodného obohatenia a druhý z iného právneho dôvodu, ide o tzv.
falošnú solidaritu dlžníkov. Vtedy platí, že v rozsahu, v akom splnil veriteľovi jeden z nich, zaniká dlh
a tým aj povinnosť druhého. Preto nie je možné ich zaviazať plniť spoločne a nerozdielne, môže však

súd vysloviť, že „plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého“. V prípade
takéhoto vyslovenia zo strany súdu nebude sa jednať o rozhodnutie ultra petitum. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhom žalobcu, aby žalovaným bola uložená
povinnosť na plnenie spoločne a nerozdielne (NS SR sp.zn. 1 Co 2/1998 ZSP č. 51/1998).

17. Napokon odvolací súd je rovnakého právneho názoru, že žalovaný 2/ nemôže v konaní zastupovať
žalovaného 1/ s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 zák.č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia
slobody. Avšak v takom prípade súd prvej inštancie procesne pochybil, keď niektoré úkony za
žalovaného v rade 1/ vykonával prostredníctvom žalovaného v rade 2/ ako štatutárnym zástupcom.
Napr. predvolanie a vykonanie pojednávania dňa 29.7.2010, predvolanie a vykonanie pojednávania

dňa 14.10.2010, doručenie uznesenia o návrhu na prerušenie konania č.k. 31C/269/2007-205, výzvu
na predloženie návrhov na dokazovanie, doručenie podaní žalobkyne, doručenie uznesenia Krajského
súdu Žilina č.k. 7Co/255/2011-261, zo zápisnice z pojednávania 31.5.2013 vyplýva, že so žalovaným v
rade 2/ bolo konané ako aj so zástupcom žalovaného v rade 1/ a pod. Tieto procesné úkony preto nie je
možné považovať za úkony súdu vykonané v súlade s vtedy platným Občianskym súdnym poriadkom

a v súčasnej dobe Civilným sporovým poriadkom.

18. V neposlednej rade odvolací súd považuje za nutné poukázať na to, že podanie žaloby nie je
možné považovať za rozpor s čl. 5 Civilného sporového poriadku a § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ
bude preukázané, že je žalobkyňa nositeľkou tvrdeného hmotného práva.

19. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť uplatnený nárok u každého
žalovaného osobitne v zmysle vyššie konštatovaného, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)