Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 15, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/109/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222593
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117222593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne U. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému Z.., so sídlom Z., G. XXX, XXXXXX, R., M., právne zastúpenému advokátskou
kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 370,71 eura, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 20Csp/259/2017-35 zo dňa 23.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 370,01 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
práva na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 370,71 eura. Žalobu odôvodnila tým, že v

konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C/34/2015 súd žalobu v časti o zaplatenie
370,71 eur zamietol, keď v odôvodnení uviedol, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov, čo bolo dôvodom pre to, aby súd priznal žalobcovi nárok iba na zaplatenie tej sumy, ktorá
z toho poskytnutého úveru nebola uhradená, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd uviedol,
že z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku vyplynulo, že žalovaná (v tomto konaní žalobkyňa) s
návrhom nesúhlasila, žiadala ho v celom rozsahu zamietnuť, pričom poukázala na to, že ustanovenia
úverovej zmluvy neobsahovali potrebné náležitostí a tak je potrebné úver považovať za bezúročný a

bezpoplatkový podľa § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z.. Poukázala aj na neprijateľné zmluvné podmienky
upravené v spotrebiteľskej zmluve. Súd uviedol, že pre priznanie plnenia podľa § 3 ods. 5 zákona
250/2007 Z.z. je potrebné na súde úspešne uplatniť porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi. V danom prípade to splnené nebolo, žalobkyňa
v pôvodnom konaní namietala, že úverová zmluva neobsahovala potrebné náležitosti, úver je teda
bezúročný a bez poplatkov a poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky a na premlčanie všetkých
splátok splatných viac ako 3 roky od okamihu podania návrhu na súd. Súd však v konaní ani jednu z

týchto námietok nezohľadnil. Nikde v rozsudku nie je konštatované, že úverová zmluva nemala potrebné
náležitosti. Taktiež súd nevyhlásil neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd nezohľadnil ani námietku
premlčania, posúdil ju ako nedôvodnú. Súd pri rozhodovaní posúdil úroky z úverovej zmluvy ako
rozpornésdobrýmimravmiaztohodôvodubolopotrebnépovažovaťúverzabezúročnýabezpoplatkov.Úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa
nebolo splnené, a preto súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie poukázal na to, že námietka premlčania
vznesená v tomto prípade je nedôvodná, pretože premlčacia doba sa začala počítať od momentu,

kedy nastali okolnosti vymedzené v § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z.. Takýmto momentom by mala byť
právoplatnosť rozhodnutia vo veci 19C/34/2015, teda premlčacia doba začala plynúť dňom 05.03.2016
a žaloba bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej
inštancie ust. § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z rozhodnutia 19C/34/2015
nevyplýva, že konkrétny úrok v tejto veci je pre rozpor s § 39 OZ neplatný. Neplatný úrok nemôže
mať nijaký vplyv na bezpoplatkovosť úveru. Poukázala na to, že v predposlednom odseku odôvodnenia
rozsudku 19C/34/2015 súd skonštatoval, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Toto jeho konštatovanie treba chápať v súvislosti s vymedzením predmetu konania, ktorým bol nárok

žalobcu vyplývajúci z príslušných ustanovení zákona 129/2010 Z.z.. Súd v tomto konaní vyhovel jej
obrane a posúdil úver ako bezúročný a bezpoplatkový. Neexistuje žiaden skutočný dôvod, ktorý by
odôvodňoval zamietnutie žaloby. Správnym výkladom § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je taký
výklad, podľa ktorého spotrebiteľským právom je akákoľvek norma, ktorá sa v konkrétnej veci aplikuje
na spotrebiteľský právny vzťah a dodávateľ vo vzťahu k spotrebiteľovi porušil. Navrhla rozsudok súdu

prvej inštancie zrušiť.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že

odvolanie žalobkyne je dôvodné. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom
súde pod sp. zn. 19C/34/2015 bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie 370,71 eura, pričom z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Za
takýchto okolností je nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa nepreukázala splnenie
podmienok pre aplikáciu § 3 ods. 5 zákona 250/20107 Z.z. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ

sa žalovaná v konaní 19C/34/2015 aktívne bránila, tvrdila, že úver podľa tejto úverovej zmluvy je
bezúročný a bezpoplatkový a súd prvej inštancie s týmto záverom súhlasil (strana 3, predposledný
odsek rozsudku 19C 34/2015), je potrebné mať za to, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenia práva
alebo povinnosti ustanovených zákonom 129/2010 Z.z. (neuvedenie zákonných náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je porušením práv ustanovených na ochranu spotrebiteľa). Z uvedeného vyplýva,

že žalobkyňa teda má nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Zákon nestanovuje kritériá ani
spôsob výpočtu primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa názoru odvolacieho súdu zákonnej
požiadavke primeranosti zodpovedá zohľadnenie charakteru porušenia práva dodávateľom, správania
sa dodávateľa pred a po podaní žaloby, následkov porušenia práva na spotrebiteľa. Ak spotrebiteľovi
hrozila pre porušenie jeho práv majetková ujma, potom výška primeraného finančného zadosťučinenia

môže dosiahnuť až výšku hroziacej majetkovej ujmy. Preto odvolací súd s prihliadnutím na sankčnú a
odradzujúcu funkciu tohto ustanovenia za primeranú sumu považuje sumu 370,01 eur. Preto odvolací
súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalobkyni sumu 370,01
eur.

5. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.
1 CSP. V konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, má preto nárok na náhradu trov konania
(prvostupňového aj odvolacieho) v celom rozsahu proti neúspešnému žalovanému.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.