Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21Er/52/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712200717
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Lecová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8712200717.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: ALU - S.V., s.r.o., so sídlom Do Stošky 23, Žilina,
IČO: 35 674 261, právne zast. JUDr. Annou Kecerovou Veselou, advokátkou, Nám. SNP 2/2, Rajec proti
povinnému: BARI TRUCK, s.r.o., so sídlom ul. generála Svobodu 1979/31
Zvolen - Môťová, IČO: 36 580 350 o vymoženie 2.400 eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom Mgr.
Bernardom Janíkom, Exekútorský úrad Žilina, Daniela Dlabača 2/978, Žilina, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi trovy exekúcie
vo výške 143,10 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 13.01.2012 sa

začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 2.400 eur s prísl. na základe exekučného titulu
- rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 16Cb/141/2011-38 zo dňa 28.09.2011. Súd vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 25.01.2012.

2. Dňa 02.06.2017 predložil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov
exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra.

3. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Sro, vložka: 22568/S súd
zistil, že povinný - BARI TRUCK, s.r.o., so sídlom ul. generála Svobodu 1979/31
Zvolen - Môťová, IČO: 36 580 350 bol z obchodného registra ex offo vymazaný dňa 10.03.2016.

4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len

"procesné podmienky").8. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje aj nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom konania. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak po začatí konania zanikne právnická
osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví. Nakoľko po začatí konania zanikol povinný, zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti, čím
stratil aj procesnú spôsobilosť, t. j. spôsobilosť byť účastníkom konania a niet jeho právneho nástupcu,

jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, musel súd exekúciu v zmysle citovanej
právnej úpravy zastaviť, a to bez ohľadu na to, že konanie bolo zo zákona z dôvodu vyhlásenia konkurzu
na majetok oprávneného prerušené.

10. Podľa § 196 Exekučného za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty

podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 trovami exekúcie sú

odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

13. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

15. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou je zrejmé, že povinnosťou
súdu je vždy rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí účelne vynaložené trovy exekúcie. Súd má za to,
že súdny exekútor má vždy nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času pri
vykonaní exekúcie, a to aj v prípade, že exekučné konanie bolo zastavené v dôsledku zániku právnej

subjektivitypovinnéhojehovýmazomzobchodnéhoregistra.Povinný,ktorýbolvymazanýzobchodného
registra bez právneho nástupcu, nemá žiaden majetok, z ktorého by bolo možné trovy exekúcie uhradiť,
pretopovinnéhoniejemožnézaviazaťnanáhradutrovexekúcieasúdonáhradetrovexekúciesúdnemu
exekútorovi rozhodol podľa citovaného ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že trovy exekúcie
musí nahradiť oprávnený. Exekučný poriadok totiž pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy

exekúcie uhrádza povinný. Oprávnený znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej
úvahysúduaokremtoho,oprávnenýmusíuhradiťtrovyexekúcie,ajkeďzastavenieexekúcienezavinila
nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Povinný, ktorý bol právnickou osobou, zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho
nástupcu z dôvodu výmazu ex offo. Súd má za to, že zánik povinného a strata jeho spôsobilosti bola

prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť bola v príčinnej súvislosti s jeho zánikom.
Príčinou zániku povinného bol teda nedostatok jeho majetku, preto súd uložil oprávnenému uhradiť
účelne vynaložené trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995
Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

16. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach
začatýchdo31.marca2017patríexekútoroviodmenaanáhradypodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

17. Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 31.03.2017 ak je súdny exekútor vylúčený
z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.18. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v

súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a
telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

19. Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 cit.
vyhlášky, nakoľko ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti

sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur + 20% DPH,
t.j. 39,83 eur, keď podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej
činnosti je 3,32 eura, preto súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej stanovenej
výške 33,19 eur + 20 % DPH, t. j. 39,83 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle
§ 22 cit. vyhlášky náhradu za poštovné vo výške 12,36 eur, za telekomunikačné náhrady 1,10 eur a
náhradu za poštovné vo výške 72,60 eur, spolu 86,06 eur + 20 % DPH, t.j. 103,27 eur.

20. Pokiaľ boli súdnym exekútorom v návrhu uplatnené aj ďalšie trovy, a to hotové výdavky spojené
poštovými náhradami po rozhodnutí súdu o zastavení exekúcie vo výške 4,10 eur, tieto nemožno
posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, sú to úkony
potrebné len pre vlastnú ďalšiu činnosť exekútora, a zároveň na druhej strane má súd za to, že ide o tzv.

evidenčné a administratívne činnosti, ktoré sú súčasťou administratívnych prác a ktorých náhrada za
ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá už v odmene
súdneho exekútora. Keďže súdnemu exekútorovi za tieto úkony nepatrí odmena, nemožno mu priznať
ani náhradu týchto úkonov. Súd zároveň prihliadol na to, že súdny exekútor má nárok na náhradu tých
činností, ktoré už vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie, t. j. ktoré reálne už vznikli a nie ktoré

len vzniknú v budúcnosti, čo je aj v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia.

21. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu nákladov na kancelársky materiál vo výške
3,00 eur, ktoré súdny exekútor nijak nezdôvodnil, ani nepreukázal a ktoré nie je možné považovať za

hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky, podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj
náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto
náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a
poplatky a zároveň má súd za to, že kancelárske potreby sú súčasťou administratívnych prác, ktorých
náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá

v odmene súdneho exekútora.

22. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v celkovej výške 143,10 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde
v 3 vyhotoveniach. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie
právoplatnosť.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,

proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho
sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom
na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.