Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219787
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117219787.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: F. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. Ľ., X. XXXX/
XX, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava,
IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia 158,53 eur a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, o odvolaniach oboch sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. XCsp/
XXX/XXXX-XX z 16.3.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobcu o d m i e t a .

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanému
plniť žalobcovi a vo výroku o náhrade trov konania.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným
uznesením zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 158,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 158,53 eur od 1.9.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Určil,žezmluvnápodmienkauvedenávčlánkuI.bode7.1Dohodyoposkytnutíslužiebč.XXXXXXXXXX
uzavretej stranami dňa 19.6.2015 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.6.2015
v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo
výške 2,54 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník
sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so
splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, je neprijateľná.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 33 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 19.6.2015 strany uzavreli formulárovú zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX a to tým spôsobom, že dňa 15.6.2015 najprv žalobca podpísal príslušný formulár s
vyplnením údajov pod bodom 5 „údaje o požadovanom revolvingovom úvere“, ktorý obsahoval tieto
náležitosti: poskytnutá čiastka úveru - 720 eur, predpokladaná mesačná splátka spolu s platbou podľa

dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá 41,84 Eur, splatnosť úveru - 36, mesačná splátka
vrátane úrokov - 25,38 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť - 985,68 Eur, predpokladaná
RPMN 26,67 %, ročná úroková sadzba 17,44 %, priemerná RPMN 37,67 %, poplatok za poskytnutie
úveru - 72 Eur. Žalovaný ako veriteľ formulár zmluvy podpísal až neskôr - 19.6.2015, pričom vyplnilúdaje uvedené pod bodom 6 „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, ktorý obsahuje totožné údaje
spotrebiteľského úveru ako v bode 5, okrem RPMN, ktorá je uvedená vo výške 25,89 %. V bode 7
zmluvy sa uvádza, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom

úvere, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, s ktorými sa dlžník oboznámil a nemá k ním výhrady.
Neuvádza sa však, že by boli zmluvné dojednania odovzdané žalobcovi. V ten istý deň ako zmluva o
revolvingovom úvere bola podpísaná stranami na samostatnej listene aj Dohoda o poskytovaní služieb
podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorej celý text bol už vopred spracovaný a dopísali sa v nej len
osobné údaje žalobcu. V časti I. je obsiahnutý predmet dohody. V bode 1 sa konštatuje, že sa viaže

na uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere. V bode 2 sa uvádza, že ide o doplnkové a dobrovoľné
služby, ktoré nie sú podmienkou získania spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok. Podľa
bodu 5 na základe Dohody sa poskytujú nižšie uvedené služby za dohodnutú odplatu. Tá sa uvádza
v bode 7.1 a predstavuje 2,54 % mesačne zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku
za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaviazal túto odplatu splácať v pravidelných mesačných splátkach
spolu so splátkami úveru a úrokov uvedenej v oznámení veriteľa o schválení úveru. V tomto prípade v

spomínanom oznámení bola uvedená výška splátky v zmysle tejto Dohody 34,56 Eur mesačne. Podľa
bodu 7.2 Dohody, ak dôjde k zosplatneniu splátok podľa zmluvy o úvere, neuhradené splátky odplaty
sa stanú splatnými dňom zosplatnenia splátok a zákazník je povinný ich uhradiť spolu so zosplatnenými
splátkami podľa príslušnej zmluvy o úvere. Zánikom príslušnej zmluvy o úvere s výnimkou odstúpenia
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu podľa tejto dohody. Zmluvu

o revolvingovom úvere vrátane dohody o poskytovaní služieb je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Zároveň zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné posúdiť
podľa špeciálneho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (teda v znení účinnom od 1.4.2015 do 30.6.2015). Súd
súhlasil s tvrdením žalobcu o chýbajúcich povinných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere

v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. Písomná akceptácia žalobcu vo vzťahu
k termínu mesačnej splátky a termínu konečnej splatnosti úveru chýba a preto nedošlo k písomnej
dohode strán o týchto náležitostiach zmluvy. Zdôraznil, že vychádzajúc z formulácie „termín konečnej
splatnosti úveru“ je nepochybné, že tento termín musí byť určený dátumovo (minimálne mesiacom a
rokom, pokiaľ by bola jasne v zmluve uvedená splatnosť mesačnej splátky). Nemožno termín splatnosti

nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Napokon je to zrejmé aj zo skutočností, že
zákonodarca počet splátok stanovil pri ďalšej povinnej náležitosti zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/
a preto nemohol mať na mysli počet splátok aj pri náležitosti predstavujúcej termín konečnej splatnosti
úveru. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už pri uzatvorení zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver
splácať, pretože práve to je účelom citovaného zákonného ustanovenia. Pokiaľ žalovaný argumentoval

rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci H.-XX/XX, súd súhlasil s tým, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemusí byť obsiahnutá v jednom dokumente, ale s poukazom na odôvodnenie tohto rozsudku
poukázal na to, že v zmluve by musel byť jasný odkaz na konkrétny dokument, ktorý by navyše musel
byť odovzdaný žalobcovi ako spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, čo v prípade spomínaného
oznámenia veriteľa nepochybne nebolo a ani nemohlo byť (z časového hľadiska) naplnené. V zmluve

taktiež nie je uvedená správna výška RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa. Uvedené znamená,
že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/
zákona č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom na to, že žalobcovi bola poskytnutá suma vo výške 648,- € a na
predmetný úver zaplatil 806,53 € vznikol mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
158,53 €, pretože plnil žalovanému ako veriteľovi bez právneho dôvodu. Zároveň súd priznal žalobcovi

aj úrok z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č.
87/95 Z.z. K žalobe o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadom Dohody súd uviedol,
že vzhľadom na skutočnosť, že celý text dohody bol vopred pripravený a dopisovali sa len osobné
údaje žalobcu a odmena za službu, vedie k záveru o tom, že dohoda nebola individuálne dojednaná.
Dôkazné bremeno o preukázanie opaku bolo na žalovanom (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka),

žalovaný však opak nepreukázal, keďže tvrdenie o dobrovoľnosti dohody v jej texte nebolo preukázané.
Vylúčenie súdneho prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je aj v prípade hlavného
predmetu zmluvy a primeranosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Ako
vyplýva z tohto ustanovenia, zo súdnej kontroly nie je vylúčená cena ako odplata za službu, vylúčená
je len primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr.

rozsudok Súdneho dvora S. H.-XX/XX zo dňa 30.4.2014 bod. 54). Podmienky týkajúce sa protihodnoty,
ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť
veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou
otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa(rozsudok Súdneho dvora S. H.-XXX/XX zo dňa 26.2.2015 body 55,56). Navyše aj pre primeranosť
ceny, aby nebola podriadená skúmaniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, muselo by byť splnené,
že cena bola vyjadrená zrozumiteľne, určito a jasne, čo v tomto prípade nebolo naplnené. V Dohode

totiž spomínaná cena bola uvedená nie konkrétnou sumou, čo napĺňalo požadovaný atribút určitosti, ale
bolo potrebné ju vypočítať, keďže predstavovala mesačne 2,54 % zo schváleného úveru po odpočítaní
poplatku za poskytnutie úveru a je úplne irelevantné, že v ďalšej listine - oznámení veriteľa o schválení
úveru bola už uvedená konkrétna výška mesačnej splátky. Súd totiž posudzoval to, čo bolo uvedené v
spornej Dohode. Uvedená Dohoda teda nie je vylúčená zo súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvnej

podmienky, preto sa súd zaoberal tým, či vytýkané ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. V danom prípade
žalobca mal mesačne platiť 16,46 eur za celé obdobie trvania zmluvy, t.j. za 36 mesiacov mal zaplatiť
sumu 592,53 Eur, teda sumu blížiacu sa reálne poskytnutej sume úveru po odpočítaní poplatku za
poskytnutie úveru, teda 648 eur. Navyše túto sumu by musel zaplatiť aj v prípade predčasného
zosplatnenia úveru, teda aj v prípade, že by dané služby v podstate už neboli reálne. Služby, ktoré

predstavujú predmet dohody možno považovať za zbytočné a nepodstatné pre žalobcu (informácia
pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, podpora callcentra, informácia o zostávajúcich
záväzkoch), keďže každý dlžník vie, kedy je splátka splatná a kedy ju zaplatí. Niektoré sú povinnosťou
veriteľa ako je zmena zmluvy, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie a niektoré predstavujú len
hypotetické služby ako je odklad splátok alebo druhá upomienka zdarma. Spotrebiteľ má v týchto

prípadoch platiť za službu, o ktorú ani nemá záujem a ktorú nepožiada (odklad splátok) alebo nemusí
nastať jej potreba (druhá upomienka zdarma). Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne
uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a medzi nimi pod písm. t/ sú uvedené ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje
záujmyspotrebiteľaapodpísm.v/požadujúodspotrebiteľauhradenieplnení,oktorýchspotrebiteľnebol

pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za
ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Za týchto okolností hrubá nerovnováha v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je nepochybná, keďže spotrebiteľ má platiť za služby, o ktoré
nemá záujem alebo ktoré sa nerealizujú a navyše aj vtedy, ak by sa úver predčasne zosplatnil, a to
všetko za cenu vyššiu ako je reálne poskytnutý úver. Nepochybne teda žalovaná zmluvná podmienka

v súvislosti s Dohodou predstavuje neprijateľnú zmluvná podmienku a teda je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. Iný záver súd prijal vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru a to
vzhľadom na skutočnosť, že súd považoval úver za bezúročný a bezpoplatkový. Keďže platí zákonná
fikcia o tom, že všetky poplatky vrátane poplatku za poskytnutie úveru neplatia, čo súd deklaroval aj
vo výroku rozsudku, žalobca nemá právny záujem na určení neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky,

pretože jeho právne postavenie sa tým nijako nezmení. Je potrebné si uvedomiť, že ochranu pred touto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou možno zabezpečiť za terajšej právnej úpravy v rámci abstraktnej
kontroly v spotrebiteľských veciach, pričom ide o osobitný druh konania upravený v § 301 až 306 CSP
(napr. rozsudok Krajského súdu Trnava XXCo/XX/XX zo dňa 21.6.2017). Pokiaľ platí zákonná fikcia o
bezpoplatkovosti úveru, niet preto dôvodu vysloviť neprijateľnosť poplatku za poskytnutie úveru, pretože

nie je potrebné poskytnúť žalobcovi ochranu pred porušením jeho práva a pred neprijateľnou zmluvnou
podmienkou ako to upravuje § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Súd dodal, že sporný poplatok ani
nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa súdu poplatok ako taký nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ale je ňou podmienka, ktorou sa odrátava z úveru.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca
uplatnil tri rovnocenné nároky, pričom úspešný bol pri dvoch nárokoch, čo percentuálne znamená 66%,
neúspešný bol v podiele 33%, preto podľa pomeru úspechu v spore mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 33%.

4. Proti rozsudku voči výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a voči výroku o
náhrade trov konania, podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci.

5.Uviedol,žemákdispozíciiviacerorozhodnutíKrajskéhosúduPrešov,ktorýmibolipotvrdenérozsudky

súdov prvej inštancie, ktorými bolo rozhodnuté súčasne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a
súčasne o rôznych poplatkoch, ako neprijateľných zmluvných podmienok. Čo sa týka nedostatku
právneho záujmu, na ktorý poukázal súd prvej inštancie, žalobca poukázal na § 11 ods. 4 zák. č.
129/2010 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2018 s tým, že ak § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. s odkazom na §137 CSP umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy žalobou, tak v zmysle zásady,
ževoväčšomjeobsiahnutémenšie,aksaspotrebiteľmôžedomáhaťžalobouurčenianeplatnostizmluvy
o spotrebiteľskom úvere, tak sa môže domáhať žalobou aj určenia neplatnosti ktorejkoľvek neplatnej

časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, lebo určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, je taktiež určením neplatnosti zmluvy. V tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X I. XX/XXXX z 23.1.2017. Zdôraznil, že v súdenej veci
sa nedomáha ničoho iného, ako toho, aby súd prvej inštancie, v jeho individuálnom spotrebiteľskom
spore určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, pričom toto rozhodnutie by bolo záväzné len pre neho a

žalovaného a len v prejednávanej veci, a nebolo by záväzné pre každého, čomu ani inak podľa zákona
byť nemôže. Na rozdiel od súdu prvej inštancie žalobca nepovažuje sporný poplatok za zrozumiteľný,
určitý a jasný, lebo nevie, za čo tento poplatok za poskytnutie úveru je, keď za poskytnutie úveru sú
odmenou úroky z úveru. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. XXCo/
XXX/XXXX z 21.11.2012. Poplatok za úver nie je ničím iným, len navýšením úroku za úver, skrytým do
vedľajšieho neurčitého dojednania, z ktorého má prospech len dodávateľ. Tento poplatok nie je v záujme

spotrebiteľa, spotrebiteľ ho nepotrebuje a ani nevie, za čo je a osoh z neho má len dodávateľ.

6. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Proti rozsudku, voči výroku o uložení povinnosti žalovanému plniť žalobcovi, ako aj voči výroku o
trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d),
f) a h) CSP.

8. Namietal, že úverová zmluva je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej

ako zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah
zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13. neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z
ust. článku 4. ods. 4.5 Zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru resp.
revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Deň splatnosti
poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená

zákonná požiadavka. Doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené.
Zákonnýpojem„termínkonečnejsplatnosti“pritomniejepožiadavkounauvedeniepresnéhodátumu.Zo
zákona je zrejmé, že pojem „termín“ a pojem „dátum“ nie sú používané ako synonymá v zákone. Každá
zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to
určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, spôsobom

vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej
splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Záver súdu
spájajúci bezúročnosť úveru s neuvedením termínu konečnej splatnosti odporuje tiež Smernici 2008/48/
ES.Anineuvedenietermínukonečnejsplatnostibynemohloviesťkzáveruobezúročnostiúveru,pretože
nie je v zmysle uvedené spôsobilé spochybniť možnosť, aby dlžník posúdil rozsah svojho záväzku

v zmysle zmluvy. Súd dospel k nesprávnemu záveru aj o tom, že hodnota RPMN nie je vypočítaná
správne. Súd prvej inštancie nevychádzal z obsahu uzavretej zmluvy. Z nej vyplýva, že výška úveru
bola dohodnutá v sume 1500,- Eur. Za poskytnutie úveru bol dohodnutý poplatok v sume 150,- Eur.
Poplatok za poskytnutie úveru nie je „súčasťou“ sumy úveru a zo zmluvy nevyplýva žiadne dojednanie,
ktoré by oprávňovalo žalobcu k opačnému tvrdeniu. Výpočet RPMN je správny, v súlade so zákonom č.

129/2010 Z.z., a najmä § 2 písm. l) vychádza zo sumy úveru 1500,- Eur. Preto neobstojí ani tvrdenie o
nesprávnom počítaní RPMN. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom o
tom, že úver poskytnutý žalobcovi je bezúročný, a teda že na jeho úkor vzniklo bezdôvodné obohatenie.
S poukazom na uvedené navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Konštatoval, že súd prvej inštancie správne dospel k
správnemu názoru, že poplatok nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko je určitý
zrozumiteľný a jasný, pričom žalobca bol dostatočne zrozumiteľne uzrozumený s tým, že okrem
dohodnutého úroku má zaplatiť aj tento poplatok. Poplatok za poskytnutie úveru je štandardne

vyžadovaný subjektmi na finančnom trhu a v žiadnom prípade sa nemožno na tomto základe dovolávať
bezúročnosti daného úveru. Žalobca bol o danom poplatku riadne informovaný a súhlasil s ním v
čase podania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru žalovanému. Ak by s ním v danom čase
nesúhlasil, nepožadoval by od žalovaného poskytnutie predmetného úveru. Poplatok za poskytnutieúveru je prípustný a dovolený. Z jeho označenia je nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza. Netýka
sa žiadnej z činností uvádzaných v zákone ako vedenie, evidencia alebo správa spotrebiteľského
úveru. Na rozdiel od pojmov vedenie, evidencia alebo správa úveru, ktoré sú do určitej miery vďaka

svojej všeobecnosti viacvýznamové, v prípade poplatku za poskytnutie úveru je obsahovo presne a
transparentne vyjadrené, za čo sa poplatok platí. Poplatok za poskytnutie úveru nie je platený za niečo,
čo by nebolo v záujme klienta. Poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť neprípustný len preto, že ho
platí spotrebiteľ. Poskytnutie úveru je činnosťou, ktorá sa realizuje na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a je aj v záujme spotrebiteľa. O jeho platení a výške spotrebiteľ z uzavretej zmluvy vedel. Poplatok

za poskytnutie úveru je v zmluve o úvere uvedený transparentným spôsobom, ktorý vyplýva z jeho
jednoznačného označenia. Rovnako je zreteľne uvedená aj výška poplatku.

10. Odvolací súd sa najskôr zaoberal včasnosťou podania odvolania žalobcu a dospel k záveru, že
odvolanie je potrebné odmietnuť ako podané oneskorene.

11. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

12. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené

elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

13. V citovanom ustanovení je vyjadrená základná charakteristika procesných lehôt. Lehota je
zachovaná,aksavposlednýdeňlehotyurobíúkon(napr.podáodvolanie)nasúde(t.j.spravidlaodovzdá
do podateľne súdu) alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (napríklad odovzdá

poštovému podniku). Lehota je zachovaná aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami
doručené súdu v posledný deň lehoty mimo pracovného času.

14. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 16.3.2018,
pričom rozsudok obsahoval riadne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, lehota 15 dní

uplynula dňa 3.4.2018. Keďže odvolanie žalobca podal dňa 4.4.2018, bolo podané oneskorene.

15. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

16. Na základe uvedeného zákonného ustanovenia, ako aj uvedených skutočností, odvolací súd

odvolanie žalobcu ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a) CSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal
jeho vecnými námietkami.

17. Následne Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní
žalovaného (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým,
že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho
webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. So zreteľom na obsah podaného odvolania, v odvolacom konaní výrok rozsudku o určení

neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorý odvolaním žalovaného napadnutý nebol, v odvolacom konaní
preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
revolvingovéhotypuč.XXXXXXXXXX(ďalejlen„Zmluva“),ktorábolažalobcomakodlžníkompodpísaná

dňa 15.6.2015 a žalovaným ako veriteľom dňa 19.6.2015. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru
vo výške 720 eur, so splatnosťou úveru v 36 mesačných splátkach vo výške 25,38 eura, RPMN za úver
bola 25,89 %, priemerná RPMN za úver bola 37,67 %, ročná úroková sadzba 17,44 %, a poplatok za
poskytnutie úveru 72 eur. Súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnostiPROFICREDITSlovakia,s.r.o.ŽalobcaažalovanýuzavreliajDohoduoposkytovaníslužieb

č. XXXXXXXXXX, ktorá bola žalobcom podpísaná dňa 15.6.2015 a žalovaným dňa 19.6.2015.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a l) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (19.6.2015), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovaťdobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereatermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia.

21. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (19.6.2015), spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

22. V súvislosti s údajom podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a rozsudkom Súdneho dvora vo veci H.-XX/
XXXX K. H. M., F..M.. F. N. Z. odvolací súd poukazuje na priamy účinok smerníc. Otázka priameho
účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne
orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia.

23. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci.

24. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom
a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako
subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.

25. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

26. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu termínu konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru.

27. Termín konečnej splatnosti v Zmluve uvedený nie je a tento nemožno určiť ani na základe ostatných
údajov uvedených v zmluve, keďže v Zmluve je uvedený len počet splátok, absentuje však uvedenie
dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť

ani jeho konečnú splatnosť.

28. Žalovaný v odvolaní odkazuje na článok 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom
úvere, z ktorého vyplýva, že „Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného
splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru“. K uvedenému odvolací súd dodáva, že z

uvedeného nie je možné bez pochýb jednoducho zistiť dokedy bude trvať zmluvný vzťah, určiť, kedy
nastane konečná splatnosť úveru. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní tvrdil, že deň splatnosti poslednej
splátky je termínom konečnej splatnosti, jeho odvolacia námietka neobstojí.

29. ,,Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený výklad nie je ani v rozpore

so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá v Čl. 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje ako
náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako dlho bude trvať zmluvný
vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto
zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej
neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaje v zmluve

musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností a bez matematických prepočtov zistiť,
neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný vzťah, spochybňuje
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju
vyvodzuje žalovaný nie je v súlade so zákonom a ním sledovaným cieľom. Smernica 2008/48, na
ktorú poukazuje aj žalovaný bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam

a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy.
Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré
môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 09.07.2015, Bucura, H. XXX/XX), aj podľa
Smernice, treba zmluva považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť,ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Okresný súd
správnepovažovalpredmetnýúversodkazomnaust.§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.zabezúročnýa
bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej

splatnostiúverudlžníkovineumožňujepoznaťvšetkypodmienkybudúcehoplneniauzavretejzmluvy.Ide
pritom o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku“(pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 23.08.2018).

30. Čo sa týka výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v Zmluve absentuje. V danom prípade

Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu obsahovala len výšku a počet anuitných splátok,
a to v sume 25,38 eura v počte 36 splátok. Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 ZoSÚ) je bez
akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o
výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v
zmluveospotrebiteľskomúvereuviesťúdajovýškeúrokovapoplatkov,atopriamovzmluvesosankciou
straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 11 ods. 1 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o

úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku
a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XXX/XXXX).

31. Vo vzťahu k záverom Súdneho dvora EÚ vo veci H.-XX/XX odvolací súd poukazuje na príspevok
doc. JUDr. Jánošikovej, PhD.: „Otázne však je, ako by na tento záver mal zareagovať sudca rozhodujúci
konkrétny spor. Ak totiž zistí, že neuvedenie konkrétnej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere
by malo byť v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 sankcionované zánikom nároku veriteľa na
úrok a poplatky, ale súčasne dospeje k záveru, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie v zmluve o

spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na možnosť spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku, tak vlastne
narazil na rozpor medzi vnútroštátnou právnou úpravou a právom Únie. Keďže však norma práva
Únie má v tomto prípade podobu smernice, vzhľadom na horizontálny právny vzťah medzi veriteľom
a spotrebiteľom nemôže mať smernica priamy účinok. Zistený rozpor je teda možné vyriešiť len
prostredníctvomnepriamehoúčinkusmernice,čoznamenápokúsiťsaotakývýkladzákonač.129/2010,

ktorým sa rozpor odstráni. Domnievam sa však, že v tomto prípade by sudca narazil na jednu z
hranícpovinnostieurokonformnéhovýkladuvnútroštátnehopráva,ktoroujezákazvýkladucontralegem.
Neviem si totiž predstaviť, akou výkladovou metódou by bolo možné obísť príkaz považovať zmluvu o
spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov obsiahnutý v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010. Nešlo
by už podľa môjho názoru o výklad práva, ale o sudcovskú tvorbu práva.“

32. Odvolací súd odkazuje na väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „sporné
pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok

úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá
taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“
a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok NS
SR z 28.06.2016 sp. zn. XSžoXX/XXXX, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii

podľa zákona č.258/2001 Z. z. rozsudok NS SR vo veci XCdo/XXX/XXXX). 2. Uvedené zákonné pravidlo
sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z. z. vykonanou zákonom č.
279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 3.
Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2). nie je v súlade s princípmi

súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten
by: 1.Odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem, 2.odporoval by princípu právnej istoty,
3.nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci H.-XX/XX, keďže Súdny dvor EÚ
za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné
pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru

než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o
splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byťv splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernica
taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10
ods.1 písm .j/, príloha II., 2.). “

33. V kontexte uvedeného ako aj so zreteľom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/
XXXX zo dňa 21.12.2011, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že: „Požiadavky na reflektovanie kasačného
rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie, než je
tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej záväznosti

rozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval
právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s judikátom
zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za nezmeneného skutkového
stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu. V konaní
nasledujúcom po kasačnom rozhodnutí preto nie je priestor pre úvahy, či je právny názor najvyššieho
súdu správny, fundovaný či úplný.“ Odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci

sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá
priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť
contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať
aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.

34. Záverom odvolací súd dodáva, že uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. XXCo/XX/XXXX zo
dňa 27.03.2018 bola podaná prejudiciálna otázka v reakcii na rozsudok C-42/15.

35. Z týchto dôvodov je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru poskytnutého žalobcovi, a to v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, v zmysle ktorého

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). Odvolací súd podotýka, že pre
záver o bezúročnosti úveru, postačuje aj absencia čo i len jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

36. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 648 Eur, pričom za situácie, že tento je bezúročný a
bez poplatkov, žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť žalovanému len sumu zodpovedajúcu poskytnutým
peňažným prostriedkom. Iné nároky zo zmluvy žalovaný voči žalobcovi nemá, preto plnenie žalobcu nad
rámec sumy zodpovedajúcej výške úveru predstavuje plnenie bez právneho dôvodu a má za následok
vznik bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka na strane žalovaného, ktorý

takéto plnenie prijal.

37. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

38. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti o uložení

povinnosti žalovanému plniť žalobcovi a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Žalovanývodvolacomkonaníúspešnýnebolaodmietnutieodvolaniažalobcujetaktiežnutnépovažovať

za jeho neúspech v odvolacom konaní. Z tohto dôvodu, že ani jedna zo sporových strán v odvolacom
konaní úspešná nebola, odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).