Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 25, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317211943
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317211943.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., dieťa
rodičov - matka: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX, zast.: JUDr. Eva Skačániová, advokátka so
sídlomKorzoBéluBartóka789/3,DunajskáStreda,aotec:S.I.,nar.XX.XX.XXXX,bytomP.XXXX,zast.:
JUDr. Ivan Rendek, advokát so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, o úprave práv a povinností rodičov k
maloletému, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 19P/58/2017 - 180 zo
dňa 7. júna 2018, v časti úpravy styku a uloženia povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu

(výrok IV. a V.), takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletého do osobnej starostlivosti
matky, výrokom II. rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok, výrokom III. zaviazal otca s účinnosťou od 01.06.2018 prispievať na výživu maloletého sumou
200 eur mesačne, ktorú sumu bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, výrokom IV.

súd upravil styk otca s maloletým každý párny týždeň v pondelok od 09:00 hod. do 17:00 hod., v sobotu
od 09:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 17:00 hod., ďalej v nepárny týždeň v stredu od
09:00 hod do 17:00 hod. a vo štvrtok od 09:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme
v mieste bydliska matky maloletého a na tom istom mieste maloletého matke včas a riadne odovzdá.
Matka je povinná maloletého na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a tomuto ho odovzdať.
Výrokom V. uložil výchovné opatrenie rodičom maloletého spočívajúce v uložení im povinnosti spoločne
sa podrobiť po dobu 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku psychologickému poradenstvu na

Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v N., referát poradensko-psychologických služieb, ktorý je povinný
tunajšiemu súdu zasielať správu z psychologického poradenstva v pravidelnom štvrťročnom intervale.
Výrokom VI. zrušil Uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 19P/58/2017 - 147 zo dňa 06.12.2017
počnúc právoplatnosťou rozsudku a výrokom VII. súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 1, 3, 4,

§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, čl. 5 Zákona o rodine (ďalej len ZoR). Vecne rozsudok odôvodnil tým, že rodičia
maloletého H. žili v druhovskom pomere od mája do decembra 2016. Rodičia súhlasili so zverením
maloletého matke, a že obaja rodičia budú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.
Opatrovník súhlasil s ohľadom na šetrenie a ďalšie dokazovanie s uvedenou úpravou. Na základevykonaného dokazovania súd nemal pochybnosti o tom, že takáto úprava je v záujme maloletého a v
tejto časti úpravy rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. a II. rozsudku.

3. Spornou otázkou bola otázka určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému. Medzi účastníkmi
nebolo sporné, že otec maloletého od mája 2017 do mája 2018 uhrádzal výživné vo výške 200 eur
mesačne. Spočiatku rodičia súhlasili, aby súd v meritórnom rozhodnutí takto stanovil výšku vyživovacej
povinnosti.Neskôrotecžiadal,abysúdpriznalvýživnénajviacdovýšky150eurmesačne,atosohľadom
na potreby maloletého a na možnosti otca. Tiež poukazoval na to, že v prípade ponechania rozšírenej

starostlivosti na strane otca má otec tiež výdavky na starostlivosť o maloletého v rozsahu približne 50
eur mesačne. Otec uviedol, že by mal rodičom prispievať sumou 100 eur mesačne, čo mu však rodičia
odpúšťajú nakoľko platí 200 eur mesačne ako výživné. V tomto smere však otec viackrát v konaní
uviedol, že rodičom prispieva sumou 100 eur mesačne. V konaní otec preukázal, že u zamestnávateľov
mal oficiálny čistý príjem v minimálnej výške, čo účastníci nerozporovali. Otec však v konaní priznal, že
u bývalého zamestnávateľa (G. R. s.r.o.) dosahoval príjem do výšky 1.000 eur, a tento pracovný pomer

skončil dohodou. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že otec sa dobrovoľne vzdal príjmu, ktorý je
schopný dosahovať, resp. že i v súčasnosti sú jeho príjmy vyššie ako tie preukazované, resp. tvrdené.
Matka preukázala, že výdavky na maloletého sú najmenej vo výške 300 eur mesačne, pričom matka je
t. č. na rodičovskej dovolenke a nemôže si tak zvýšiť svoje príjmy. Súd musel tiež prihliadnuť na osobnú
starostlivosť matky o dieťa vzhľadom na jeho útly vek. Otec dobrovoľne platil sumu 200 eur mesačne,

a teda aj z tohto dôvodu je možné vyvodiť, že otec je schopný plniť vyživovaciu povinnosť v uvedenej
výške. To, že otec má tiež výdavky na maloletého pri realizácii styku nie je v danom prípade dôvodom
na priznanie nižšej sumy výživného. Matka, v ktorej osobnej starostlivosti sa maloletý nachádza vie
najlepšie zhodnotiť potreby maloletého ohľadne ošatenia, hygieny, liekov a pod. a k naplneniu týchto
potrieb uviedla sumu nákladov, ktorú účastníci nespochybnili. Vzhľadom k tomu, že matka v súčasnosti

nepracuje je pochopiteľné, že väčšie bremeno ohľadne úhrady nákladov je na strane otca a suma 200
eur mesačne sa s ohľadom na všetky hore uvádzané okolnosti javí ako primeraná a zodpovedajúca
potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Preto súd ohľadne vyživovacej
povinnosti otca rozhodol tak ako je uvedené vo výroku III. rozsudku. Súd určil, že túto povinnosť bude
mať otec počnúc dátumom 01.06.2018, nakoľko do 31.05.2018 si otec dobrovoľne túto povinnosť plnil

a tým zanikla potreba túto povinnosť určiť autoritatívnym rozhodnutím súdu spätne, t.j. dlh na výživnom
otcovi nevznikol. Takto stanovený dátum plnenia účastníci nenamietali.

4. Najproblematickejšou otázkou ohľadne úpravy práv a povinností rodičov bola úprava styku otca
so synom. Základným problémom v tomto ohľade sa javí najmä nedostatočná komunikácia medzi

rodičmi. Preto súd v priebehu konania nariadil výchovné opatrenie, ktoré malo v tomto ohľade pomôcť
rodičom. Z dokazovania vyplynulo, že od januára 2017 do mája 2017 sa otec stretával so synom bez
problémov na základe dohody rodičov podľa režimu maloletého. V čase podania návrhu a v rodičovskej
dohode zo dňa 26.5.2017 rodičia navrhli styk otca s maloletým neupraviť. Avšak od júna 2017 do
súčasnosti pretrvávajú problémy v styku otca s maloletým. Otec je podľa matky drzý, neinformuje

matku o maloletom, nerešpektuje potreby maloletého. Podľa matky otec nedbá na potrebu pravidelného
spánku maloletého a má podozrenie, že nie je riadne postarané o syna ani v otázke stravovania.
Maloletý je po odovzdaní maloletého otcom plačlivý. Matka vyjadrila podozrenie, že otec naďalej užíva
marihuanu. Otec uviedol, že on sa snaží s matkou komunikovať, ale táto to odmieta. Otec priznal
užívaniemarihuanyvminulosti,avšakabsolútneodmietol,žebyvtomnaďalejpokračoval.Nespozoroval

žiadne okolnosti na strane maloletého, ktoré uvádza matka. V otázke starostlivosti o maloletého je
samostatný, sám mu varí nakoľko je kuchár a dbá o pravidelný spánok maloletého. Súd v tomto
ohľade nemá dôvodné podozrenie, že by sa otec o maloletého nestaral riadne. V prípade vážnych
pochybností by matka zrejme bránila aj styku otca, ktorý sama navrhla, vrátane návrhu rodičovskej
dohody ohľadne stretávania sa otca s maloletým okrem pondelka v párnom týždni. Stretávanie sa

dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je prostriedkom k zachovaniu a k ďalšiemu
rozvíjaniu vzájomného vzťahu dieťaťa a rodiča a je prostriedkom napĺňania viacerých práv rodiča, ale
v rovnakej miere aj viacerých práv dieťaťa. Stretávanie sa s dieťaťom nemožno vnímať iba ako právo
rodiča, ale prinajmenšom rovnako aj ako právo dieťaťa, ktoré by mu malo zabezpečiť, aby neprišlo o
vzťah s jednou z najbližších osôb svojho detského života. Je v záujme dieťaťa, aby v jeho blízkosti

zostali obaja rodičia, s čo najviac intenzívnym pozitívnym vzťahom k nemu, a to aj po tom, ako medzi
rodičmi samotnými o pozitívnom vzťahu hovoriť nemožno. Maloletý je síce v útlom veku, ale v prípade,
že otec má záujem a preukázal, že je schopný sa o maloletého riadne postarať, je vhodné upraviť styk
tak, aby bol otec intenzívnou súčasťou výchovy a starostlivosti o dieťa aj do jeho veku troch rokov. Vkonaní bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené v rozsahu v akom navrhla matka,
ktorá nepochybne pozná potreby maloletého a schopnosti otca ako druhého rodiča. Takto upravený styk
je realizovaný do súčasnosti, pričom otec pristupuje zodpovedne pri prevzatí i odovzdaní maloletého

matke. Vzhľadom na uvedené súd s odporúčaním opatrovníka upravil styk otca s maloletým tak ako
prebiehal doteraz, nakoľko nezistil pochybenia na strane otca čo sa týka starostlivosti o syna a na takýto
režim je maloletý zvyknutý. Jednotlivé časy a dni korešpondujú s pracovným harmonogramom otca.
Otec má v domácnosti svojich rodičov vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého.
Matkou navrhovaný rozsah stretávania (pár hodín cez deň) nie je podľa súdu najvhodnejším vzhľadom

namožnostiaschopnostiotcaanapotrebublízkostiobochrodičovvživotemaloletého.Otecsipotrebuje
vytvárať vzťah s maloletým aj pri bežných úkonoch starostlivosti, ktorým by sa nemohol dostatočne
venovať v prípade úpravy styku v rozsahu len pár hodín. Nakoľko otec žije v domácnosti s rodičmi,
maloletý má možnosť pravidelného stretávania sa so starými rodičmi, čo utužuje väzby maloletého aj
na širšiu rodinu. Matka v konaní žiadala, aby otec upustil od návrhu ohľadne stretávania sa v pondelok
nakoľko maloletý je zmätený a keď vyjdú von na ulicu, tak ukazuje na autá a hovorí „tata“. Uvedené

však skôr podľa súdu znamená, že k otcovi má maloletý vytvorený pozitívny vzťah. Vzhľadom na útly
vek maloletého však nie je vhodné, aby maloletý prespával cez noc v domácnosti otca. Dieťa potrebuje
stabilné prostredie a blízkosť matky pri večernej hygiene i zaspávaní. Súd tiež akceptoval návrh matky
ohľadne začiatku stretávania sa otca s maloletým, a to s ohľadom na skutočnosť, že je to matka, ktorá je
povinná dieťa ráno riadne pripraviť k odovzdaniu otcovi. Tiež maloletý nenavštevuje jasle, v súčasnosti

mu idú zúbky, priebežne sa mu mení spánkový režim aj s ohľadom na ročné obdobie, preto nie je dôvod
neumožniť matke a maloletému túto drobnú časovú úpravu v záujme pokojnej prípravy maloletého k
odovzdaniu. Súd nevyhovel otcovi ohľadne posunu času k odovzdaniu maloletého na 18 hod. Dieťa
tak v útlom veku a jeho matka potrebujú dostatok času na prípravu k spánku. To nevylučuje, že matka
príležitostne zoberie dieťa na prechádzku v neskoršom čase, a to aj s ohľadom na spánkový režim

maloletého v daný deň. Súd v súlade s vyššie uvedeným rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku IV.
rozsudku.

5. Vzhľadom na vykonané dokazovania však súd dospel k záveru, že problémy v komunikácii
medzi rodičmi pretrvávajú naďalej. Matka opakovane upozorňovala, že otec ju neinformuje ohľadne

maloletého. Je neakceptovateľné, aby matka aj s ohľadom na útly vek maloletého nemala informácie
o tom, kde sa nachádza jej syn v čase realizácie styku a o tom ako tento styk prebieha. Samozrejme
týchto informácií by sa mala matka dožadovať primeraným spôsobom rešpektujúc, že otec je povinný
sústrediť sa najmä na riadnu starostlivosť o syna v čase, kedy je styk realizovaný. V prípade, že otec
nebude rešpektovať právo matky na informácie, bude uvedené správanie dôvodom na zmenu realizácie

styku s maloletým. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na pretrvávajúce problémy v komunikácii rodičov
je nevyhnutné poskytnúť im súčinnosť formou nariadenia výchovného opatrenia v rozsahu ďalších 6
mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. V tomto ohľade súd poukazuje na aplikáciu ustanovení §
37 ods. 2 písm. d), § 37 ods. 7 a 8 ZoR. Súd vo výroku V. vyslovene uviedol, že toto výchovné opatrene
nariaďuje rodičom realizovať spoločne. Obaja rodiča sú povinní rešpektovať pokyny psychológa tak, aby

takéto výchovné opatrenie prinieslo pozitívne účinky do vzťahu medzi rodičmi, čo v konečnom dôsledku
bude v prospech zdravého všestranného vývinu maloletého. Súd zaviazal Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny v N., referát poradensko-psychologických služieb zasielať súdu správu z psychologického
poradenstva v pravidelnom štvrťročnom intervale čím bude súdu umožnené vyhodnocovať účinnosť
takto nariadeného výchovného opatrenia.

6. Súd vo výroku VI. rozsudku zrušil Uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 19P/58/2017 - 147 zo
dňa 06.12.2017, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie ohľadne styku otca s maloletým počnúc
právoplatnosťou rozsudku, a to s poukazom na § 363 CMP. O trovách súd rozhodol podľa § 52 CMP, a
teda, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie matka,
proti výroku IV. a V., to je v časti úpravy styku a uloženia výchovného opatrenia v zmysle § 365 ods. 1
písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v platnom znení. Uviedla, že súdom upravený
styk, vzhľadom na vek mal. a problémy, ktoré vníma a ktoré aj po vyhlásení rozsudku stále pretrvávajú,

pokladá za neprimeraný. Domnieva sa, že otec by sa mohol s mal. synom stretávať rovnomerne každý
týždeň v dvoch dňoch, čo by spolu predstavovalo v každom týždni 16 hodín a mesačne 64 hodín. Preto
aj navrhovala, aby súd upravil styk s mal. v párnom týždni len v dvoch dňoch a to v sobotu a v nedeľu od
9.00 hod. do 17.00 hod. Pokiaľ otec zmení svoj prístup k nej, bude ju slušne informovať o mal., o tom, akostretávanie s ním prebiehalo, prípadne jej naznačí aj problémy, ktoré s mal. mal, bude sa aj ona k nemu
správať rovnako. Dodáva, že o to sa vždy pokúšala, ale arogantné správanie otca ku nej ďalšiu korektnú
a potrebnú komunikáciu medzi nimi neumožnilo. Je ochotná a pripravená za takýchto podmienok aj styk

otca s mal. postupne rozširovať a vychádzať mu v ústrety, ak to bude v prospech mal. a tým súčasne
bude navodzovať aj spokojnosť oboch rodičov. Mal. postupne a rýchlo rastie, ako sa to zdôrazňovalo
na pojednávaní, primerane jeho vývinu sa bude meniť aj jeho denný režim a jeho potreby. Bude tieto
okolnosti rešpektovať, očakáva, že aj otec bude v záujme dieťaťa pri styku s ním takto postupovať a
potom nie je vylúčené, aby sa jeho styk s mal. na základe ich korektnej dohody rozšíril a upravil.

8. Pokladá za správny záver súdu, že v ich prípade najväčším problémom je komunikácia, ktorá sa
nezlepšila ani napriek tomu, že sa zúčastnili výchovného opatrenia, ktoré im súd, ako rodičom mal.
uložil v uznesení zo 6.12.2017 (neodkladným opatrením). Pravdou je, že ich tvrdenia ohľadom situácie
pri odovzdávaní a preberaní mal. sa rozchádzajú. Súd zistil, že počas psychologického poradenstva,
ktoré im nariadil neodkladným opatrením boli realizované od konca roku 2017, až do dňa pojednávania

- 7.6.2018 - realizované 4 individuálne sedenia s otcom i s ňou a jedna konzultácia, ktorej sa
zúčastnili obaja. Keď sa uskutočňovala ich spoločná komunikácia, nesporné bolo, že túto konzultáciu
otec zneužil k tomu, aby prezentoval rozpory a problémy, s ktoré mali aj počas spolužitia aj t. č.
Takýto postoj otca preto nemôže priniesť, napriek psychologickému poradenstvu úspech. Ona osobne
tvrdí, že výchovné opatrenie, ktoré bolo uložené neodkladným opatrením súdu, v konečnom dôsledku

neprinieslo žiadne výsledky, veď aj súd sám v dôvodoch napadnutého rozsudku opakovane poukázal
na ich nedostatočnú a zlú komunikáciu. Poradenstva sa zúčastňovala pravidelne, avšak účasť na
konzultáciách jej spôsobovala ťažkosti, pretože musela dochádzať z miesta bydliska do D. a má problém
so zverením dieťaťa počas týchto konzultácií. Domnieva sa preto, že uložené výchovné opatrenie,
ktorému sa má podrobiť ako rodičia mal. po dobu 6 mesiacov od právoplatného rozsudku nič nezmení na

ich vzťahoch. Otec si musí sám uvedomiť, že je na mal. veľmi naviazaná a nedostatok informácii z jeho
strany jej spôsobuje stres a napätie, ktoré sa môže prejavovať aj navonok s negatívnymi postojmi voči
jemu. Jej dobrý psychický stav je dôležitý aj vo vzťahu k mal. synovi. Poukazuje tiež na to, že súd nemal
k dispozícii ani len záverečnú správu z poradenskopsychologického procesu, ktorý tu už prebehol, čo
zavinil otec mal. lebo nezbavil psychológa povinnosti mlčanlivosti. Odvolaním sa domáha, aby odvolací

súd napadnutý výrok IV. zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. každý párny týždeň v sobotu a
v nedeľu, vždy od 9.00 hod. do 17.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu a vo štvrtok od vždy od 9.00
hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si mal. prevezme v mieste jej bydliska, na tom istom mieste jej mal.
včas a riadne odovzdá a ona je povinná mal. na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a odovzdať
mu ho. Čo sa týka výroku V. napadnutého rozsudku ten navrhuje zrušiť a v tomto rozsahu napokon aj

napadnutý rozsudok zmeniť.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie otec, proti
výroku IV., to je v časti úpravy styku otca s maloletým. Poukazuje na to, že uznesením Okresného súdu
Galanta zo dňa 6.12.2017, č. k. 19P/58/2017-147, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého

H. ponechal v osobnej starostlivosti matky až do právoplatného ukončenia konania vedeného pod sp.
zn. 19P/58/2017 a on bol zároveň oprávnený sa s maloletým stýkať každý párny týždeň v pondelok od
8:30 hod. do 17:00 hod., v sobotu od 8:30 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 8:30 hod. do 17:00 hod.,
ďalej v nepárny týždeň v stredu od 8:30 hod. do 17:00 hod. a vo štvrtok od 8:30 hod. do 17:00 hod. Súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol : „V konaní bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré bolo

nariadené v rozsahu v akom navrhla matka, ktorá nepochybne pozná potreby maloletého a schopnosti
otca ako druhého rodiča. Takto upravený styk je realizovaný do súčasnosti, pričom otec pristupuje
zodpovedne pri prevzatí i odovzdaní maloletého matke. Vzhľadom na uvedené súd s odporúčaním
opatrovníka upravil styk otca s maloletým tak, ako prebiehal doteraz, nakoľko nezistil pochybenia na
straneotcačosatýkastarostlivostiosynaanatakýtorežimjemaloletýzvyknutý."Vzhľadomkuvedeným

zisteniam preto očakával, že súd upraví jeho stretávanie sa so synom aj v o niečo širšom rozsahu, ako
to bolo v neodkladnom opatrení, nakoľko styk s maloletým prebieha doposiaľ v poriadku, maloletý je na
neho zvyknutý a je už dokonca o pol roka starší ako bol v čase vydania neodkladného opatrenia.

10. Napriek jeho očakávaniam, dokonca aj napriek konštatovaniu súdu o bezproblémovom priebehu

doterajšieho stretávania, súd jeho styk s maloletým synom dokonca skrátil. Opätovne poukazuje na to,
že maloletý je o pol roka starší. Pokiaľ doposiaľ vedel styk prebiehať bez problémov ráno od 8:30 hod.,
nevidí dôvod k tomu, aby súd len na základe tvrdenia matky, že maloletému idú zúbky, v noci nespí a
preto vstáva ráno neskôr, čím dochádza u neho k zmene režimu, trvalo posunul jeho stretávanie sa sosynom ešte o pol hodinu neskôr, ako tomu bolo doposiaľ v neodkladnom opatrení. Poukazuje na to, že
rast zúbkov je dočasná záležitosť a nie je namieste viazať trvalo začiatok stretávania na 9:00 hod. len z
tohto dôvodu. Onedlho bude maloletý navštevovať predškolské zariadenie a bude musieť vstávať aj o

siedmej hodine ráno. Pokiaľ mu súd skrátil stretávanie sa so synom, napriek tomu, že je starší, bol by
tu dôvod skôr na rozšírenie oproti rozsahu upravenému v neodkladnom opatrení (z 8:30 hod. na 9:00
hod). Poukázal na to, že matku vídava s maloletým na ulici aj po 18:00 hod. Tiež poukazuje na to, že PZ
matky na pojednávaní konanom dňa 2.10.2017 navrhovala, aby bol jeho styk s maloletým upravený v
párnych týždňoch v piatok od 16:30 hod. do 19:00 hod., v sobotu od 16:30 hod. do 19:00 hod., v nedeľu

od 16:30 hod. do 19:00 hod. a v nepárnom týždni v stredu od 8:00 hod. do 19:00 hod. a vo štvrtok od
16:30 hod. do 19:00 hod. Teda aj matka bola toho názoru, že režim dieťa umožňuje jeho stretávanie sa
s maloletým do 19:00 hod. Rovnako chce uviesť, že absolútne odmieta tvrdenia matky, že by u neho
maloletý nemal spinkať. Chodí spávať poobede o 12:30 hod. a niekedy spí až do 15:30 hod. Rovnako
nie je pravdou, že by nedal maloletému najesť. Je kuchár z povolania a vie sa o maloletého riadne
postarať. Tieto tvrdenia sú len účelové, bez akéhokoľvek racionálneho základu alebo dôkazu. Rovnako

absolútne odmieta tvrdenia matky ohľadne toho, že by mal užívať návykové látky. Pravdou je, že matka
pravidelne navštevovala psychiatra ešte pred tým, ako sa narodil maloletý syn, preto tvrdenie, že musela
vyhľadať odbornú pomoc z dôvodu, že má o maloletého strach kvôli jeho správaniu, je len jej opätovne
účelové tvrdenie. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam považuje rozsudok v napadnutej časti
za nesprávny. Preto žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a to tak, že jeho styk s

maloletým upraví na každý v rozsudku uvedený deň v čase od 8:30 hod. do 18:00 hod., teda len o hodinu
dlhšie, ako tomu bolo v neodkladnom opatrení, eventuálne aspoň od 9:00 hod. do 18:00 hod, teda len
o polhodinu dlhšie, ako tomu bolo v neodkladnom opatrení.

11. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého. Uviedol, že podľa názoru matky je súdom upravený

styk neprimeraný v zmysle, že je vo väčšom rozsahu, ako je jej predstava, s čím však nesúhlasí. Matka
by chcela, aby sa s maloletým synom stýkal každý týždeň len dva dni. Tu ale poukazuje na to, že
s maloletým už od nariadenia neodkladného opatrenia, stretnutia prebiehajú v poriadku. Maloletý sa
na stretnutia s ním veľmi teší a on rovnako. Nikdy nebol žiaden problém, ktorý by počas upraveného
styku nevyriešil. Maloletý sa rovnako nikdy nedomáhal matky predčasne, pred uplynutím určeného času.

Jedinou osobou, ktorá tvrdí, že starostlivosť o syna nezvláda podľa jej predstáv, je matka, pričom toto
tvrdenie považuje len za účelové. S tvrdením matky, že sa k nej správa arogantne a neinformuje ju
absolútne nesúhlasí. Vždy, a to aj pred vydaním rozsudku, ju informoval ohľadne toho, ako stretnutie
prebiehalo, pokiaľ bola ochotná počúvať, pretože veľa krát sa stalo, že mu len syna dala a bez slova
zabuchla dverami a po styku si ho len vzala a rovnako buchla dverami. Absolútne teda popiera, že by

matku neinformoval a to slušne. Rovnako odmieta, že sa má k matke správať vulgárne. Tiež poukazuje
na to, že matka podmieňuje rozšírenie styku jeho správaním sa k nej. Teda vôbec nespochybňuje to,
že by starostlivosť o mal. H. nezvládal, alebo že tento by nechcel byť s ním, má ísť teda len o ňu, resp.
aby bolo všetko podľa jej predstáv. Pokiaľ ide o výrok č. V., ktorým im súd uložil výchovné opatrenie v
povinnosti spoločne sa podrobiť psychologickému poradenstvu, s odvolaním matky nesúhlasí, nakoľko

sa domnieva, že hlavným problémom v ich starostlivosti o spoločného syna je práve ich komunikácia
s matkou.

12. Matka tvrdí, že toto výchovné opatrenie je zbytočné, nakoľko nič neprinesie. Poukazuje pritom na
ich už skoršie výchovné opatrenie, kedy mali spoločne navštevovať psychologičku. Matka účelovo tvrdí,

že mal zneužiť ich prvú konzultáciu k tomu, aby prezentoval svoje rozpory a problémy, ktoré mali počas
ich spolužitia. Už ale neuviedla, že na prvé spoločné stretnutie si práve ona zo sebou priniesla niekoľko
centimetrovú kopu papierov, ktoré chcela proti nemu vytiahnuť. Podľa jeho názoru je ale ich vzájomná
komunikácia potrebná najmä v záujme ich syna, preto trval na tom, aby to boli spoločné stretnutia a
preto aj súhlasí s uloženým výchovným opatrením. Keď k psychologičke v rámci súdom ustanoveného

výchovného opatrenia chodili po prvý krát, ponúkol matke aj možnosť, že ju na každé sedenie zoberie
autom, aby s tým nemala starosti. Všetko odmietla.

13. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že nie je spokojná s úpravou styku otca s mal.
tak, ako to podrobne uviedla vo svojom odvolaní, ktorým sa domáha zmeny a rovnomernejšej úpravy

styku (každý týždeň v 2 dňoch). Poukazuje v tejto súvislosti najmä na vek mal. a problémy, ktoré pri
komunikácií s otcom vznikajú. Aj kolízna opatrovníčka na pojednávaní 7.6.2018 zdôraznila, že otec by
ju mal informovať o maloletom v čase, keď sa s ním stretáva. Taktiež uviedla, že súhlasí s návrhom
súdu, ohľadne stretávania sa mal. s otcom. Nie je teda pravdou to, čo uviedol otec v odvolaní, že kolíznaopatrovníčka hodnotila styk otca s maloletým ako bezproblémový. Styk otca s mal. stále neprebieha
tak, ako by to bolo žiadúce, najmä pre jeho nevhodnú a nesprávnu komunikáciu s ňou a tiež preto, že
otec sa k mal. podľa jej názoru nedobre chová, nemá k nemu taký prístup, aký by si mal. vyžadoval,

vzhľadom na svoj vek. Pri poslednom styku mal. H. odmietal ísť s otcom, držal sa jej krku, čo otca
rozzúrilo, autoritatívne mu prikazoval, aby sadol do auta a v jeho prítomnosti ju za to, že dieťa nechce ísť
s ním obviňoval. Mal. sa pomaly ukľudnil, nasadol do auta a otec sa na to začal arogantne a nevhodne
smiať. V dňoch 17.6. a 1.7 2018 otec prišiel pre mal. a zjavne bolo na ňom poznať predchádzajúce
nadmerné požitie alkoholických nápojov. Otec, keď dieťa preberá a keď jej ho odovzdáva neposkytuje

jej žiadne informácie, ktoré žiada. Vždy jej odpovie, že je všetko v poriadku, čomu však ťažko môže
uveriť. Psychiatra 7 rokov nenavštívila, nemala žiadne vážne psychické problémy, ktoré by ju donútili
vyhľadať odbornú pomoc.

14. Otec k vyjadreniu matky maloletého uviedol, že matka vo svojom vyjadrení účelovo poukazuje na vek
maloletého a problémy, ktoré podľa nej pri komunikácii s otcom vznikajú. Matku sa snaží po stretnutiach

informovať nielen ústne, keďže to nemala problém odtajiť, ale aj formou sms správ. Rovnako odmieta,
že by mal po maloletého v dňoch 17.6.2018 a 1.7.2018 prísť značne pod vplyvom alkoholu. Nebude
zapierať, že sa dňa 16.6.2018 v ich obci zúčastnil festivalu Jazzika 2018, kedy si, tak ako všetci jeho
známi, vypil. Pil len striky, deci vína a dva deci sódy. Avšak odmieta, že by bol v ten večer opitý, alebo že
by prišiel na druhý deň po maloletého značne pod vplyvom alkoholu. Dokonca ráno z opatrnosti požiadal

svojho otca, aby ho k matke odviezol on, nakoľko to považuje za zodpovedné a urobil by to, aj keby
večer pred tým vypil aj len dva deci vína. Matka vo svojom doplnení opätovne tvrdí, že jej neposkytuje
žiadne informácie, ktoré odo neho žiada. Ako už preukázal, toto tvrdenie matky je nepravdivé a matka sa
pravdepodobne snaží využiť stále to, že pôjde o tvrdenie proti tvrdeniu. Rovnako, pokiaľ ide o raňajšie
odovzdávanie, matka mu maloletého odovzdá niekedy o deviatej, niekedy o desiatej, bolo to už aj o pol

jedenástej. Nakoľko ale u neho zaspí o pol jednej, je presvedčený, že ráno nedodržiava matka termín
odovzdania z iného dôvodu, než z dôvodu neskoršieho budenia ich syna.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP),
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa a matky maloletého nie je
dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

16. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ

ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na úpravu styku a uloženie výchovného
opatrenia a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, keď uplatnený nárok správne
právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto vyhovieť požiadavke odvolateľov.

17. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie otázky úpravy styku otca s maloletým a uloženia
výchovného opatrenia rodičom maloletého.

18. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloleté dieťa,

avšak rodičia súhlasili so zverením maloletého matke, otca súd zaviazal prispievať na maloletého po
200 eur mesačne a upravil styk otca s maloletým. Súd zároveň uložil rodičom povinnosť podrobiť sa
psychologickému poradenstvu. Obaja rodičia v odvolaní namietajú rozsah úpravy styku otca s maloletým
a matka i uloženie povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu, z dôvodu, že to považuje zazbytočné, navyše má problémy dostať sa sedenia za účelom poradensko- psychologických služieb a so
zverením mal. počas návštev Centra.

20. V prípade napadnutého výroku rozsudku o úprave styku otca tu je potrebné mať na mysli, že kontakt
rodičov s ich maloletým dieťaťom je skutočne významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje zdravý vývoj
dieťaťa. Nie v každej rodine sú však vzťahy medzi jej členmi ideálne. V individuálnych prípadoch môže
naopak zachovávanie nepriaznivých vzťahov viesť k ohrozeniu zdravého vývinu maloletého dieťaťa.

21. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

22. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné

udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

23. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

24. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

25. Súd prvej inštancie na základe podrobne vykonaného dokazovania, dospel k vecne správnemu

záveru, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Matka i otec maloletého v odvolaní
namietali rozsah styku otca s maloletým, akým ho upravil súd prvej inštancie. Odvolací súd však nenašiel
dôvod, aby styk upravený súdom prvej inštancie zmenil. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité
zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý
ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane

rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi
bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Vzťah maloletého a otca je dobrý, maloletý je na svojho
otca zvyknutý, pričom bolo preukázané, i to, že otcovi môžu so starostlivosťou o maloletého pomôcť i
jeho rodičia. Styk bol upravený neodkladným opatrením, pričom otec poukazoval na tú skutočnosť, že
neodkladným opatrením mal možnosť stýkať sa s maloletým v dlhšom časovom rozpätí. Je potrebné

však prihliadnuť na dôvody, pre ktoré matka žiadala skrátiť rozsah styku a súd tieto dôvody, ktoré majú
svoje opodstatnenie zobral do úvahy. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradý a styk s maloletým nemôže
byť upravený na úkor maloletého. Hoci rast zúbkov, problémy so spánkom, ktorá okolnosť bola dôvodom
skrátenia dĺžky styku otca s maloletým je dočasná záležitosť, nepochybne je prirodzená pre deti, a je
potrebné na túto skutočnosť prihliadnuť. Dostatočný spánkový režim (ale vôbec denný režim) ovplyvňuje

celkový fyzický i mentálny vývin maloletých detí a je tomu treba podriadiť i úpravu styku. V konaní
nebolo preukázané tvrdenie matky v tom, že maloletý by bol hladný, v čase starostlivosti otca, že na
strane otca sú také prekážky, ako napr. požívanie alkoholických nápojov v nadmernej výške, ktoré by
bránili v riadnej starostlivosti otca o maloletého resp. by ho vystavoval nebezpečenstvu a pod. Neboli
zistené také skutočnosť, pre ktoré by súd mal skrátiť rozsah styk otca v zmysle požiadavky a návrhu

matky. Argumentáciou matky na skrátenie rozsahu styku bol komunikačný problém medzi rodičmi, ktorý
otec nepoprel, a ostatné jej tvrdenia, ktoré by mohli mať vplyv na úpravu styku preukázané neboli.
Za týchto okolností potom súd správne prihliadol pri úprave styku na vek maloletého a jeho denný
režim, pričom tak ako už bolo povedané, momentálne je styk otca s maloletým upravený v dostatočnej
miere tak, aby mohli navzájom rozvíjať svoje vzťahy, s tým, že v budúcnosti pri zmene okolností

nie je dôvod, aby sa rozsah styku otca s maloletým nerozšíril. V záujme dieťaťa je predovšetkým
to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho
vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických
schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Styk
otca s maloletým súd upravil v súlade so záujmami dieťaťa.

26. Matka podala odvolanie i voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti, kde rodičom bola uložená
povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu. Odvolací súd sa však stotožňuje aj s rozhodnutím
súdu prvej inštancie v tejto časti, s ohľadom na vzájomné konfliktné správanie rodičov maloletéhodieťaťa. Z vykonaného dokazovania má odvolací súd preukázané, že rodičia maloletého H. majú
problém spolu komunikovať, vzťahy medzi nimi sú minimálne napäté, čo spôsobuje ťažkosti, nielen
medzi nimi, ale tento faktor sa prenáša aj do vzťahu rodič a dieťa. Podľa článku 18 Dohovoru o právach

dieťaťa je zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Nakoľko
prvoradý je záujem maloletého dieťaťa a je potrebné, aby maloleté dieťa pociťovalo lásku oboch rodičov,
preto sa musia rodičia naučiť spolu komunikovať a ich konanie by malo byť záujme dieťaťa. Nakoľko
je zjavné, že sami daný problém nezvládnu, je potrebná odborná pomoc, ktorú im zabezpečí referát
poradensko-psychologických služieb s odborne spôsobilou osobou. Argumentácia matky v tom, že má

problém sa dostaviť na toto sedenie neobstojí, nakoľko sám otec maloletého ponúkol v tomto smere
pomoc s dopravou a matka by mala sama zvážiť, že predmetné poradenstvo jej môže iba pomôcť. Z
uvedených dôvodov je preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku VI. správne,
a preto odvolací súd túto časť rozsudku súdu prvej inštancie taktiež v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

27. Malo by byť snahou oboch rodičov hľadieť v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa a pri realizácii
styku vedieť spolu komunikovať a dohodnúť sa tak, aby sa styk mohol realizovať zohľadniac možnosti
rodičov a prirodzený režim dieťaťa. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne zohľadňuje vyššie
uvedenékritériáaodvolacísúdnenachádzažiadendôvodrozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutej
časti meniť.

28. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

30. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).