Uznesenie – Príslušnost ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/66/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200453
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8018200453.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu J., bytom D. č.XX/X, H. R. zastúpeného JUDr. Tiborom
Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova 8, Poprad, proti žalovanému Poľovnícke združenie Poľana
sosídlomNižnéRužbachy135,IČO:42235766,opreskúmaniezákonnostiuzneseniačlenskejschôdze
z 20. marca 2015 v spojení s oznámením z 06. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

P o s t u p u j e vec Okresnému súdu Stará Ľubovňa ako súdu vecne a miestne príslušnému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 15.6.2015 domáhal zrušenia
rozhodnutia o vylúčení žalobcu z členstva v poľovníckom združení a zrušenia uznesenia členskej
schôdze poľovníckeho združenia v bode „doplnok Domáceho poriadku I. všeobecná časť písm. n/“ o
zániku členstva v poľovníckom združení z dôvodu, že nemá trvalý pobyt vo vymenovaných obciach,
resp. nevlastní poľovné pozemky v revíri.

2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S/25/2015-11 zo dňa 3.7.2015 tunajší súd postúpil vec vecne a
miestne príslušnému súdu a to Okresnému súdu Stará Ľubovňa. Okresný súd Stará Ľubovňa vyslovil
nesúhlas s postúpením veci a spi bol predložený Najvyššiemu súdu SR, ktorý uznesením sp.zn.
2Ndc/5/2016 zo dňa 30.5.2016 vyslovil, že na prejednanie veci pôvodne vedenej na Krajskom súde v
Prešovepodsp.zn.3S/1/2015,teraznaOkresnomsúdeStaráĽubovňapodsp.zn.3C204/2015jevecne

a miestne príslušný Krajský súd v Prešove. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 1S/27/2016-79 zo
dňa 21.3.2017 konanie zastavil a zároveň rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania
postupuje vec vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Stará Ľubovňa. Voči predmetnému
uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd v uznesením č.k. 7Sžk/29/2017- 126 zo dňa
25.4.2018 zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove Z 21.3.2017 č.k. 1S/27/2016-79 a vec vrátil na
ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že kasačná sťažnosť žalobcu bola čiastočne dôvodná

z dôvodu že ak kasačný súd dospel k záveru, že na konanie vo veci samej nie je vecne príslušný Krajský
súd v Prešove mal vec postúpiť vecne a miestne príslušnému súdu, avšak nemal postupovať podľa §
99 písm. b) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Kasačný súd uviedol, že postup podľa § 99
písm. b) SSP prichádza do úvahy iba vtedy, ak správny súd zistí nedostatok právomoci súdov poskytnúť
ochranu porušenému právu. V predmetnej veci však ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov, spornou
otázkou je len vecná príslušnosť súdu, teda či má vec prejednať a rozhodnúť Krajský súd v Prešove

alebo Okresný súd Stará Ľubovňa. Záverom kasačný súd uviedol, že ak mal správny súd za to, že
existuje nedostatok vecnej príslušnosti, čo je odstrániteľná vada konania, mal ju odstrániť postúpením
veci formou uznesenia príslušnému súdu, a teda rozhodnutie správneho súdu o zastavení konania
považoval kasačný súd za nesprávny. Záverom však dodal, že v predmetnej veci nebolo vylúčenie
žalobcu z poľovníckeho združenia výsledkom disciplinárneho konania vedeného voči osobe žalobcu
za konanie majúce znaky disciplinárneho previnenia, vylúčenie teda nemalo formu kárneho opatrenia.

Dôvod vylúčenia spočíval iba v tom, že žalobca po zmene Domáceho poriadku prestal spĺňať podmienky
členstva, keď k 15.4.2015 nemal trvalý pobyt v obvode poľovníckeho združenia a rovnako nevlastnilv poľovnom revíri žiadne pozemky, teda v tomto konaní neobstojí poukaz žalobcu na rozsudky NSSR
sp.zn. 10Sžr/128/2011 z 4.7.2012 ani na sp.zn. 10Sžo/336/2015 z 29.11.2016, ktoré pojednávajú o
vylúčení člena z poľovníckeho združenia ale ako o výsledku kárneho konania vedeného voči konkrétnej

osobe.

3. Podľa § 32 ods. 1 písm. a), b), c), d) zákona o poľovníctve sa na účely tohto zákona sa poľovníckou
organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je organizáciou, ktorá nie
je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi

poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich
členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri,
ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a
ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.

4. Podľa § 32 ods. 2 zákona o poľovníctve poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky,

ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.

5. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku na účely tohto zákona sa rozumie
administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

7. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím
orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je
formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a
zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

8. Podľa § 4 Správneho súdneho poriadku orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej

správy.

9. Súd pred začatím konania vo veci samej najskôr skúmal vecnú príslušnosť krajského súdu na
rozhodnutie predmetnej veci a teda posudzoval, či rozhodnutie žalovaného bolo rozhodnutím o právach
a právom chránených záujmoch žalobcu v oblasti verejnej správy.

10. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žalobu voči rozhodnutiu Poľovníckeho
združenia J., ktoré predstavuje právny subjekt súkromného charakteru. Kým Slovenská poľovnícka
komora napĺňa základné znaky orgánu záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej
správy, jednotlivé poľovnícke združenia zriadené v zmysle § 32 zákona o poľovníctve nepredstavujú

orgány záujmovej samosprávy, ktoré by rozhodovali o právach, povinnostiach a právom chránených
záujmoch v oblasti verejnej správy. Poľovnícke združenia rozhodujú len o právach a povinnostiach
svojich členov v rozsahu určenom v stanovách predmetnej organizácie, teda iba v záujmovej oblasti
svojich členov, z čoho vyplýva, že ide o rozhodovanie v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej.
Rozhodnutie poľovníckeho združenia nie je realizáciou verejnej moci, ani nesleduje žiadny verejný

záujem alebo cieľ. Samotný zákon o poľovníctve ani žiaden iný zákon nezveril poľovníckym združeniam
právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Rozhodovanie združenia o právach a povinnostiach svojich členov vyplývajúce zo stanov jednotlivých
združení nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods. 2 Správnehosúdneho poriadku, keďže stanovy sú internou - súkromnoprávnou záležitosťou združenia. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1KO/33/2017 zo dňa 10.10.2017) Správny súd taktiež
poukazuje na fakt, že vylúčením člena z poľovníckeho združenie, tomuto členovi nezaniklo oprávnenie

loviť zver, keďže je naďalej držiteľom poľovného lístka a taktiež vylúčený člen sa môže stať členom v
inom poľovníckom združení, teda nebolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov na úseku
verejnej správy.

11. Správny súd opätovne na podporu svojich tvrdení poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky č.k. PL ÚS 19/2014-83 zo dňa 16.3.2016, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky
špecifikoval štyri kritéria, ktoré určujú, či právny subjekt je prostriedkom realizácie združovacieho práva,
a teda ide o súkromnoprávny subjekt alebo je prejavom práva občanov zúčastňovať sa na správe
vecí verejných a ide o orgán záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy. Prvým
kritériom je spôsob založenia subjektu a to, či tento subjekt bol založený jednotlivcami alebo zákonom.
Druhým kritériom je integrácia subjektu v štátnych štruktúrach. Tretie kritérium spočíva v skutočnosti,

či právnemu subjektu bola zverená administratívna, normotvorná alebo disciplinárna právomoc a
štvrté kritérium spočíva v cieli, ktorý má právny subjekt naplniť, pričom v prípade orgánu záujmovej
samosprávy, cieľom musí byť verejný záujem. Kým Slovenská poľovnícka komora uvedené kritéria
napĺňa, keďže je subjektom zriadeným zákonom, pričom samotný zákon upravuje aj jej organizačnú
štruktúru a rozdelenie úloh jej jednotlivým orgánom. Taktiež disponuje administratívnou, normotvornou

a disciplinárnou právomocou, keďže je oprávnená rozhodovať o vydaní poľového lístka, predĺžení
jeho platnosti a zároveň má aj právomoc prejednávať a rozhodovať disciplinárne previnenia držiteľov
poľovných lístkov. Čo sa týka cieľa, ktorý má Slovenská poľovnícka komora dosahovať, tak ten má
verejnoprávny rozmer, keďže úlohou komory je ochrana poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver,
zlepšovanie životných podmienok zveri, výkon práva poľovníctva a iné zákonom vymedzené úlohy.

Teda obsahové zameranie úloh komory v sebe spája jednak orientáciu na trvalo udržateľné, racionálne,
cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti
prírodných ekosystémov, ale aj na reguláciu záujmovej činnosti uskutočňovanej vo významnej miere
pomocou strelných zbraní spôsobilých ohroziť zdravie a život človeka. Na základe uvedeného je zrejmé,
že Slovenská poľovnícka komora predstavuje orgán záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti

verejnej správy.

12. Zákon o poľovníctve v ustanovení § 32 umožňuje jednotlivým subjektom združovať sa aj v
dobrovoľných organizáciách s nepovinným členstvom, ktoré združujú občanov Slovenskej republiky,
ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov ako aj iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania

oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva. Uvedené organizácie však nenapĺňajú
vyššie uvedené kritéria a preto ich nemožno považovať za orgány záujmovej samosprávy ale za
súkromnoprávne subjekty, ktoré vznikli na základe práva združovať sa v jednotlivých spolkoch,
spoločnostiach a iných združeniach podľa čl. 29 Ústavy SR.

13. Čo sa týka rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok NS SR
sp. zn. 2Sdo/4/2012 zo dňa 22. augusta 2012, uznesenie NSSR sp.zn. 10Sžr/157/2011 zo dňa 7.8.2012,
uznesenie NS SR sp.zn. 6Nds/1/2014 zo dňa 10.4.2014 a iné), v zmysle ktorej poľovnícke združenia
sa považujú za orgán záujmovej samosprávy na úseku správy poľovníctva, Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze sp.zn. PL ÚS19/2014-83 z 16.3.2016 zaujal názor, ktorým vylúčil možnosť priznať

akejkoľvek právnickej osobe verejno-mocenské oprávnenie bez explicitnej opory v zákone a teda,
keďže zákon o poľovníctve žiadne prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva,
rozhodnutie takéhoto združenia o vylúčení svojho členia nie je výkonom verejnej moci, pretože ide
o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu o svojom členovi. Ústavný súd Slovenskej republiky v
uvedenom náleze bod 123 jednoznačne označil poľovnícke združenia za súkromnoprávne združenia,

v ktorých sa ich jednotliví členovia združujú na dobrovoľnej báze. Správny súd však poukazuje aj
na rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/33/2017
zo dňa 10.10.2017, v ktorom aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal názor, že rozhodnutie
poľovníckej organizácie týkajúce sa jej jednotlivých členov nie je rozhodnutím v oblasti verejnej správy
ale súkromnoprávnou záležitosťou združenia.

14. Na základe vyššie uvedeného v prejednávanej veci vystupujú účastníci ako súkromnoprávne
subjekty, ktoré rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba
v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia poľovníckeho združenia nie sú realizáciouverejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ. Vzhľadom k tomu, že vzťah poľovníckeho
združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, je vzťahom
súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, je nevyhnutné postúpiť vec vecne príslušnému

okresnému súdu na jej prejednanie.

15. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/33/2017 zo dňa 10.10.2017 bolo vydané za účinnosti SSP a
po vydaní rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 2Ndc/5/2016 zo dňa 30.5.2016, ktoré bolo vydané

v predmetnej veci, avšak správny súd ho považuje za prekonané neskoršou judikatúrou a to vyššie
uvedeným rozhodnutím kompetenčného senátu, preto prejednávanú vec opätovne postupuje vecne
a miestne príslušnému Okresnému súdu Stará Ľubovňa. Uvedený postup vyplýva aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sžk/29/2017-126 zo dňa 25.4.2018, ktorý síce zrušil rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove č.k. 1S/27/2016-79 z 21.3.2017, avšak iba z dôvodu, že správny súd konanie zastavil
podľa § 99 písm. b) SSP, čo kasačný súd považoval za nesprávny procesný postup a uviedol, že správny

súd, ak mal za to, že nie je vecne príslušný na konanie a rozhodnutie veci mal rozhodnúť iba o postúpení
veci vecne príslušnému súdu a nemal konanie zastavovať.

16. Podľa § 25 S.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.

Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

17. Podľa § 13 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku na konanie v prvej inštancii je
príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

18. Podľa § 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v
obvode ktorého má právnická osoba adresu sídla.

19. Žalovaným je právnická osoba so sídlom v Nižných Ružbachoch, t.j. miestne príslušným súdom na

konanie o podanej žalobe v prvej inštancii je Okresný súd Stará Ľubovňa.

20. Podľa § 18 ods. 2 S.s.p. ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný,
postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším
správnym súdom viazaný.

21. Analogicky, ak správny súd pri skúmaní vlastnej príslušnosti dospeje k záveru, že vec nespadá pod
správne súdnictvo, postúpi vec uznesením všeobecnému súdu, v tomto prípade Okresnému súdu Stará
Ľubovňa.

22. Keďže v danej právnej veci nie je daná príslušnosť krajského súdu konajúceho ako správny súd,
tento súd v súlade s uvedenými skutočnosťami a citovaným zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. d) Správneho súdneho
poriadku)