Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 5, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18Cb/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707208854
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Svoboda

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7707208854.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu TRIOSPOL,

družstvo, so sídlom J.Švermu 1344/5, Michalovce, IČO : 36 217 867, zastúpeného advokátom : JUDr.
JCLic. Tomáš Majerčák, Južná trieda 28, Košice, proti žalovanému 1./ CO.BE.R. spol. s r.o., so sídlom
Suchý jarok 6215, Humenné, IČO : 31 704 166, 2./ AGRI-FUTURO, spol. s r.o., so sídlom Michalovská
1, Sobrance, IČO : 36 469 220, žalovaní 1,2 zastúpení advokátom Mgr. Radovanom Muzikom, Štúrova
30, Humenné, o zaplatenie istiny 16.439,48 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 9.370,98 Eur s 10 % úrokom z omeškania ročne
od 11.9.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný v 2.rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v pomere 14 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2007 uplatnil proti žalovaným právo na zaplatenie
peňažnej sumy 495.255,80 Sk /16.439,48€/ s 14,75% úrokom z omeškania ročne od 25.05.2007 do
zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovaným tým, že práce prevedené
žalobcom pri príprave pôdy na zasiatie repky v katastrálnom území D. využili žalovaní na zasiatie repky
olejnej, čím sa obohatili o cenu prác prevedených žalobcom.

2. Žalovaní v 1.a 2.rade navrhli žalobu zamietnuť z dôvodu, že práce, ktoré previedol žaloba pri príprave
pôdy boli prevedené v roku 2005 na poľnohospodárskej pôde, ktorú mal v nájme žalovaný v 1.rade a
žalobca nebol oprávnený vstúpiť na uvedenú nehnuteľnosť.

3. Žalobca zobral žalobu späť na pojednávaní 26.02.2010 /č.l. 277/ v časti požadovaného úroku z
omeškania nad 10% zo žalovanej istiny a súd preto konanie v tejto časti zastavil podľa ust. § 96 ods.

1,2 OSP /výrok rozsudku IV. zo dňa 26.02.2010 (č.l. 285)/.

4. V predmetnej veci tunajší súd rozsudkom zo dňa 26.02.2010 /č.l. 285 až č.l. 297/ rozhodol tak:
- vo výroku I. zaviazal žalovaného v 2.rade zaplatiť žalobcovi istinu 9.370,98 € s 10% úrokom z
omeškania ročne od 11.09.2007 do zaplatenia a trovy konania 695,92 € na účet právneho zástupcu
žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

-vo výroku II. žalobu zamietol proti žalovanému v 1.rade, v časti istiny 7.068,51 € s 10% úrokom z
omeškania od 25.05.2007 do zaplatenia , v časti požadovaného úroku z omeškania ročne 10% zo
žalovanej istiny od 25.05.2007 do 10.09.2007 proti žalovanému v 2.rade.-vovýrokuIII.vovzťahumedzižalobcomažalovanýmv1.radenáhradutrovkonanianepriznalžiadnemu
z účastníkov.

-vo výroku IV. konanie zastavil v časti požadovaného úroku z omeškania nad 10% zo žalovanej istiny.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1.rade zo dňa 13.04.2010 proti výroku vyššie
citovaného rozsudku III., ktorým súd vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade nepriznal náhradu
trov konania žiadnemu z účastníkov /č.l. 301 - 302/.

6. Taktiež žalovaný v 2.rade podal odvolanie proti citovanému rozsudku zo dňa 13.04.2010 / č.l. 303,
č.l. 304 / ktorým navrhol zmeniť výrok I. rozsudku tak, že žalobu proti žalovanému v 2. rade navrhol
zamietnuť.

7. Žalobca svojim odvolaním zo dňa 13.04.2010 /č.l. 305 až č.l.307/ podal odvolanie proti výroku II.

rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu proti žalovanému v 1.rade a proti výroku v tomto bode, ktorým
súd žalobu zamietol proti žalovanému v 2.rade do výšky istiny 7.068,51€ s 10% úrokom od 25.05.2007
do zaplatenia /č.l. 305 - 306,37/.

8. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č.k. 3Cob 104/2010 zo dňa 30.12.2010 /č.l.326-331/ zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 26.02.2010 /č.l. 285 až č.l. 297/ tak, že zmenil výrok I., ktorým
bolo žalobe vyhovené proti žalovanému v 2.rade tak, že žalobu zamietol. Potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 2.rade. Zmenil výrok rozsudku prvého stupňa
vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade tak, že zaviazal
žalobcu zaplatiť žalovanému v 1.rade náhradu trov konania vo výške 1.220,13€. A v poslednom výroku

zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému v 2.rade náhradu trov konania vo výške 562,-€ /č.l. 326 až č.l. 331/.

9. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.12.2010 3Cob 104/2010 /č.l. 326 až č.l. 331/
podal dovolanie žalobca proti výroku ktorým odvolací súd zmenil rozsudok prvého stupňa, ktorým bolo
žalobe proti žalovanému v 2.rade vyhovené tak, že žalobu zamietol a v časti v ktorej odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v 1.rade a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade. Dovolanie je zo dňa 13.03.2011 /č.l. 334
až č.l. 337/.

10. Najvyšší súd SR ako dovolací súd svojim rozsudkom zo dňa 30.11.2011 č.k. 4Obdo 27/2011 /č.l. 354

až č.l. 357/ zamietol dovolanie žalobcu proti zmeňujúcemu výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach
č.k. 3Cob 104/2010 /č.l.326/ zo dňa 30.12.2010, ktorým žalobu proti žalovanému v 2.rade zamietol,
v prevyšujúcej časti dovolanie proti trovám konania odmietol a žalovaným v 1.a 2.rade náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal.

11. Následne na sťažnosť žalobcu podanú na Ústavný súd SR proti vyššie citovanému rozsudku
Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4Obdo 27/2011 Ústavný súd svojim nálezom č.k. II.ÚS 99/2012 zo dňa
24.01.2013/ č.l. 373-380/ vo výroku I. konštatoval, že Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp.zn.
4Obdo 27/2011 /č.l.354 až č.l. 357/ porušil základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl.6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd. V bode 2. Rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Obdo 27/2011
zo dňa 30.11.2011 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie .

12. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30.04.2014 /č.l. 388 až č.l. 393/ č.k. 4Obdo 13/2013 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob 104/2010 /č.l.326/ zo dňa 30.12.2010 v zmeňujúcom

výroku, ktorým žalobu proti žalovanému v 2.rade zamietol a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu
žalobcu a žalovaného v 2.rade a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie, v prevyšujúcej časti
dovolanie odmietol a žalovanému v 1.rade nepriznal náhradu trov dovolacieho konania /č.l.388-393/.

13. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob 148/2014 zo dňa 26.05.2015 /č.l. 406 až č.l.

412/ odvolací súd o odvolaní žalobcu, žalovaného v 1., žalovaného v 2.rade proti rozsudku tunajšieho
súdu č.k. 18Cb 162/2007 /č.l. 285/ rozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku,
ktorým bolo žalobe vyhovené /výrok I./ tak, že žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania tak,že žalovanému v 2.rade náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. V druhom výroku zaviazal
žalobcu nahradiť žalovanému v 2.rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 562,-€ /č.l. 406-412/.

14. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu žalobca opätovne podal dovolanie zo dňa 11.09.2015
v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd citovaný rozsudok krajského súdu 3Cob 148/2014 - 406 zo dňa
26.05.2015 zrušil s odôvodnením, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca nekonal v dobrej
viere /č.l. 414 až č.l.415/.

15. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30.06.2016 č.k. 4Obdo 58/2015 (č.l. 423 až č.l. 432/ zrušil
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.05.2015 č.k. 3Cob 148/2014 a vec vrátil tomuto súdu
na ďalšie konanie.

16. V citovanom uznesení Najvyššieho súdu na str. 20 je uvedené, že krajský súd v ďalšom konaní sa
bude musieť v prvom rade náležite vysporiadať s námietkami žalobcu, podľa ktorých uplatnenie nároku

navydaniebezdôvodnéhoobohateniavyplývajúcehozozákonanemôžebyťvrozporesdobrýmimravmi
a prípadnému rozporu s dobrými mravmi bráni skutočnosť, že žalobca konal v dobrej viere a pokiaľ sa
krajský súd pri svojom rozhodovaní odchýli od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa bude
potrebné, aby takýto odklon podporil vykonaním dokazovania v potrebnom rozsahu.

17.KrajskýsúdvKošiciachuznesenímzodňa24.05.2017/č.l.449ažč.l.455/č.k.3Cob134/2016zrušil
rozsudok tunajšieho súdu č.k. 18Cb 162/2007 zo dňa 26.02.2010 v napadnutej časti a vec v rozsahu
zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd v bode 42. uviedol, že Ústavný súd vo svojom náleze

uložil Najvyššiemu súdu vysporiadať sa s námietkou žalobcu, podľa ktorej uplatnenie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho zo zákona nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ale tiež
s ďalšou námietkou, podľa ktorej prípadnému rozporu s dobrými mravmi bráni skutočnosť, že žalobca
konal v dobrej viere.

19. V bode 44. na str. 12 odvolací súd uviedol : vychádzajúc z právnych názorov súdov vyšších stupňov
bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní dôsledne postupovať podľa nich a nepochybne
zistiť, či konanie žalobcu bolo alebo v rozpore s dobrými mravmi /§ 3 OZ/ prihliadnuc na jeho tvrdenie,
že konal v dobrej viere.

20. Berúc do úvahy vyššie citované rozhodnutia odvolacieho súdu a dovolacieho súdu je zrejmé, že
predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny 16.439,48€ s 10% úrokom z omeškania
ročne z istiny 9.370,98 € od 11.09.2007 do zaplatenia a z istiny 7.068,51€ s 10% úrokom z omeškania
od 25.05.2007 do zaplatenia.

21. Ostatné výroky rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol proti žalovanému v 1.rade a v časti
požadovaného úroku z omeškania 10% ročne zo žalovanej istiny od 25.05.2007 do 10.09.2007
nadobudli právoplatnosť a taktiež aj výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným v 1.rade .

22. Na pojednávaní dňa 05.01.2018 žalobca zobral žalobu späť do výšky istiny 7.068,51 € s 10% úrokom
z omeškania od 25.05.2007 do zaplatenia a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

23. Keďže súd nepojal výrok o zastavení konania v tejto časti do rozsudku, rozhodol o zastavení konania
v tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP samostatným uznesením dňa 05.01.2018 /č.l. 471-473/.

24. Predmetom konania teda zostal nárok žalobcu proti žalovanému v 2.rade na zaplatenie istiny
9.370,98€ s 10% úrokom z omeškania ročne od 11.09.2007 do zaplatenia.

25. Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s vyššie citovanými rozsudkami vyšších súdov, s

výpisomzevidenčnéholistuč.XXXk.ú.RakovecnadOndavou/č.l.12/,sfaktúrouspoločnostiAGROTIM
spol. s r.o. č. 2500272 zo dňa 31.7.2005 vystavenej žalobcovi na sumu 192.713.-Sk /č.l.19, faktúrou
tej istej spoločnosti č. 2500227 vystavenej žalobcovi zo dňa 28.6.2005 na sumu 243.788.-Sk /č.l.20/,
faktúrou žalobcu č. 2007006 vystavenou žalovanému v 1. rade zo dňa 19.4.2007 na sumu 495.255,80Sk/č.l.21/,nájomnouzmluvouuzavretoumedzižalovanýmv1.radeaSlovenskýmpozemkovýmfondom
č. 41290/5 zo dňa 2.6.2005 s dodatkami /č.l.101-124/, s pripojeným spisom tunajšieho súdu 8C/193/05 /
č.l.64a/, znaleckým posudkom S. č. 9/2009 zo dňa 9.6.2009 /č.l.179-192/ ako aj s ďalším obsahom spisu,

vypočutím účastníkov, zistil nasledovný skutkový stav:

26. Žalobca v konaní uviedol, že po dohode so žalovaným v 1.rade dňom 01.01.2004 začal užívať
parcelu N. ktorá bola v užívaní žalovaného v 1.rade, s tým, že žalovanému v 1.rade žalobca prenechal

do užívania U. Táto výmena pozemkov bola ohraničená na rok 2004 a mala slúžiť žalovanému v 1.rade,
aby využil produkciu z trvalých trávnatých porastov, ktoré boli založené na týchto dvoch parcelách XXXX/
X a XXX/X. Ako dôkaz predložil súdu aj čestné prehlásenie IM. zo dňa 30.4.2007 /č.l. 13/, ktorý pracoval
vo funkcii hlavného agronóma u žalovaného v 1.rade, ktorý v tomto prehlásení potvrdil výmenu týchto
pozemkov.

27. V súvislosti s užívaním tejto poľnohospodárskej pôdy, dvoch parciel v B., žalobca uzavrel
s obchodnou spoločnosťou AGROTIM spol. s r.o. so sídlom v Úpore ústne zmluvu o dielo na
základe ktorej táto spoločnosť ako zhotoviteľ vykonala pre žalobcu ako objednávateľa práce súvisiace
s obhospodarovaním uvedenej pôdy. Uvedené práce sú podrobne špecifikované z potvrdení o
vykonaných prácach a služieb predložených žalobcom, z ktorých je zrejme, že spoločnosť AGROTIM

vykonala pre žalobcu prípravu pôdu korundom na ploche 110 ha dňa 27.7. až 28.7.2005 /č.l.14/,
diskovanie na 117 ha dňa 25. až 29.7.2005 /č.l.15/, strednú orbu na 118 ha v dňoch 20. až 28.6.2005 /
č.l.16/. Za uvedené práce AGROTIM spol. s r.o. fakturoval žalobcovi faktúrou č. 25000272 zo dňa
31.7.2005sumu192.713.-Sk/č.l.19/afaktúrouč.25000227zodňa28.6.2005sumu243.788.-Sk/č.l.20/.

28. Žalobca predložil súdu dôkaz o tom, že uvedené faktúry zaplatil postupne tejto spoločnosti, čo
preukázal výpismi z účtu /č.l.35-44/.

29. Následne časť týchto prác prevedených spoločnosťou AGROTIM spol. s r.o., žalobca fakturoval
žalovanému v 1. rade faktúrou č. 2007006 zo dňa 19.4.2007 na sumu 495.255,80 Sk /žalovanú sumu

č.l.21/. Z uvedenej faktúry je zrejme, že žalobca fakturoval strednú orbu vo výmere 118 ha v celkovej
čiastke142.245,46Sk,spotrebuPHMza3.385litrovsDPH96.433,91Sk,diskovaniena117havčiastke
92.170,26 Sk, príprava pôdy k sejbe korundom na 110 ha v čiastke 98.044,10 Sk a spotrebovanú PHM
2.220 litrov spolu 66.362,02 Sk.

30. Žalovaný v 1. rade vyššie citovanú faktúru žalobcu ako aj pripojené faktúry spoločnosti AGROTIM
spol. s r.o. vrátil žalobcovi podaním zo dňa 25.4.2007 /č.l.23/. V uvedenom podaní uviedol, že u žalobcu
si neobjednal žiadne práce s tým, že má dostatok mechanizmov, ktorými si tieto práce prevedie sám.
Zároveň uviedol, že uvedenými prácami mu bola spôsobená škoda vo výške 1.985.229.-Sk ktorú žiada,
aby mu túto škodu žalobca nahradil.

31. Žalovaný v 1. rade v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 24.9.2007 /č.l.50-51/ poukázal na to,
že žalobca sa žalobou na tunajšom súde v konaní 8C/193/2005 domáhal určenia, že je oprávneným
užívateľom a nájomcom poľnohospodárskych pozemkov B. najneskôr od 2.8.2004. V uvedenej veci
Okresný súd v Michalovciach rozhodol rozsudkom zo dňa 25.5.2006 žalobu zamietol a následne Krajský

súd v Košiciach v konaní č. 1Co/326/2006 uvedený rozsudok potvrdil. Na základe uvedeného žalobca
svojvoľne vstúpil na citované parcely ku ktorým nemal žiadny právny vzťah a tieto parcely pooral,
respektíve vykonal na nich práce, ktoré si objednal od spoločnosti AGROTIM spol. s r.o.. Žalovaný v 1.
rade si od žalobcu respektíve od spoločnosti AGROTIM spol. s r.o. neobjednal žiadne práce a vôbec nie
je zrejme, či práce boli prevedené na citovaných parcelách. Naopak žalovanému v 1. rade protiprávnym

konaním žalobcu vznikli náklady, ktoré súviseli s nákladmi na strážnu službu za mesiac august 2005 vo
výške 89.012.-Sk a náklady so strážnou službou za mesiac september vo výške 78.540.-Sk. V odpore
si zároveň uplatnil náhradu škody voči žalobcovi vo výške 167.552.-Sk.

32. Pokiaľ sa týka vzájomné návrhu žalovaného v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi, žalobca tento vzájomný

návrh, titulom náhrady škody vyčíslil na čiastku 1.893.059,20 Sk vo svojom podaní zo dňa 14.11.2008 /
č.l.99-100/, Na pojednávaní dňa 27.11.2008 /č.l.129/ procesne upresnil, že podáva tento vzájomný
návrh, teda ako žalovaný v 1. rade proti žalobcovi do výšky 1.893.059,20 Sk. Na základe uvedeného súd
výzvou zo dňa 9.12.2008 vyzval žalovaného v 1.rade na zaplatenie súdneho poplatku zo vzájomnéhonávrhu vo výške 113.580.-Sk /č.l.135/ a keďže žalovaný v 1. rade tento súdny poplatok nezaplatil súd
uznesením zo dňa 26.3.2009 /č.l.173/ konanie o vzájomnom návrhu žalovaného v 1. rade zastavil.

33. Z pripojeného spisu 8C/193/05 /č.l.64a/ je zrejme, že žalobca v tomto konaní žalobou doručenou
súdu dňa 21.9.2005 sa domáhal proti žalovanému v 1. rade, aby súd určil, že žalobca je oprávneným
užívateľom a nájomcom poľnohospodárskych pozemkov parcela č. B.1 o výmere 735159 m2 a parcely
č. K.N. XXXX/X . o výmere 883952 m2, k.ú. D. zapísaných na evidenčnom liste č. 388 najneskôr od
2.8.2004. V uvedenej veci rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.5.2006 8C/193/2005 /č.l.167/ súd

žalobu žalobcu zamietol ako neopodstatnenú. Z odôvodnenia rozsudku na strane 4. /č.l.170-pripojeného
spisu/ je uvedené, že žalobca v konaní nepreukázal, že by bol najneskôr od 2.8.2004 oprávneným
užívateľom citovaných parciel. Predložené nájomné zmluvy, ktoré predložil žalobca v tomto konaní jedna
z roku 2005 a všetky ostatné v roku 2003 neobsahujú všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 3 ods.
2 Nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z.. Keďže v týchto nájomných zmluvách, ktoré mali byť predmetom
nájmu nie sú žiadnym spôsobom označené nehnuteľnosti, ktoré by mali byť predmetom nájmu jednak

podľa odseku 5 vyššie citovaného právneho ustanovenia ako aj s poukazom na ustanovenie § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka a preto sú tieto zmluvy neplatné.

34. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu 1Co/326/2006 zo dňa 14.12.2006 /
č.l.187-195/. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi uvedenými prvostupňovým súdom a uviedol, že

predložené nájomné zmluvy zo strany žalobcu nemajú náležitosti v zmysle zákona, sú neurčité
a z tohto dôvodu sú nepreskúmateľné. Žalobca nepreukázal vznik nájomného vzťahu k sporným
nehnuteľnostiam, ani so správkyňou konkurznej podstaty úpadcu. Keďže žalobca neuniesol dôkazné
bremeno bola žaloba zamietnutá.

35. V uvedenom rozsudku odvolacieho súdu na strane 8 /č.l.194/ je uvedené: „ Pokiaľ žalobca v
predmetnom konaní vrátane odvolacieho konania poukazoval na to, že žalovaný nemá oprávnenie
sporné pozemky užívať, odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že súd v predmetnom konaní
nepreskúmaval, či žalovaný má alebo nemá zákonne legitímny dôvod na užívanie, keďže predmetom
konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa on domáhal určenia, že je oprávneným užívateľom a nájomcom

poľnohospodárskych pozemkov, čo však preukázané nebolo. Žalovaný bol účastníkom tohto konania,
keďže ho žalobca v predmetnom konaní označil ako účastníka /žalovaného/ a v rámci konania bola
obrana žalovaného len vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že je oprávneným užívateľom a nájomcom
sporných nehnuteľností. Z tohto dôvodu je aj žalobcom tvrdená námietka, že súd prvého stupňa v
dôvodovej časti napadnutého rozsudku akceptoval žalovaného akoby právne oprávneného užívateľa

sporných parciel, nedôvodná, keďže súd neposudzoval oprávnenosť užívania pozemkov žalovaným “.

36. Žalobca svojím podaním zo dňa 7.1.2008 /č.l.59-60/ uviedol, že práce ktoré boli na citovaných
parcelách vykonané sa mohli týkať, iba týchto parciel, kde boli založené trvalé trávne porasty, keďže
ostatné parcely boli zasiate plodinami. Žalobca v tomto podaní zároveň nesúhlasil s uplatňovanou

náhradou škody žalovaným v 1. rade, keďže žalobca sa pokúšal vstúpiť na sporné parcely naposledy
30.8.2005, teda žalovaný v 1. rade nemôže požadovať náhradu škody okrem iného aj za september
2005.

37. Predseda žalobcu I. na pojednávaní 11.7.2008 /č.l.72/ vypovedal, že žalovaný v 1. rade užíva sporné

parcely na základe nájomnej zmluvy s poľnohospodárskym družstvom D., následne toto družstvo išlo
do konkurzu v roku 2002, správkyňa podstaty vypovedala všetky nájomné zmluvy ku dňu 1.10.2003 a
na základe tejto skutočnosti uvedené parcely boli voľné. Žalobca ďalej uviedol, že uzatvoril nájomné
zmluvy s niektorými vlastníkmi na základe listov vlastníctva s tým, že títo vlastníci požiadali pozemkový
úrad o vydanie náhradných pozemkov, ktorý proces vydávania týchto pozemkov je dlhodobý a teda

nedošlo k úplnému doriešeniu nájomných vzťahov, pokiaľ sa týka týchto parciel. Žalovaný v 1. rade
na uvedených parcelách založil trvalý trávnatý porast na základe čoho obdržal jednorazovú dotáciu
od Poľnohospodárskej platobnej agentúry v Michalovciach / v ďalšom len PPA/. V roku 2004 však na
tieto parcely obdržal dotáciu žalovaný v 2. rade a z opatrnosti preto žalobca žaluje aj tohto žalovaného.
Začiatkom roku 2004 došlo medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade k dohode, že žalobca bude užívať

v roku 2004 parcelu XXXX/X k.ú. Moravany a žalovaný v 1. rade bude užívať sporné parcely. Keďže
parcela v L.h mala vyššiu výmeru ako súčet parciel v D. došlo k premeraniu parcely č. XXXX/X a k
jej zníženiu pokiaľ sa týka výmery. Na základe tohto zníženia sa žalobca cítil oprávneným užívateľom
sporných parciel v roku 2005 a na základe tohto vykonal aj nevyhnutné práce súvisiace s kosbou as vykonaním prípravných prác na týchto parcelách, teda oranie, diskovanie a samotnú prípravu pôdy
pred sejbou. Žalobca ďalej uviedol, že fakturuje žalovaným vyššiu čiastku, než ktorú mu fakturovala
spoločnosť AGROTIM s.r.o. z dôvodu, že žalobca tejto spoločnosti dodával svoju naftu, čo je potvrdené

aj v potvrdení o vykonaných prácach a žalobca následne fakturoval žalovanému v 1. rade aj cenu nafty,
preto je táto faktúra vyššia ako faktúry spoločnosti AGROTIM s.r.o.. K samotnému zasiatiu došlo v ten
istý deň ako mienil tieto parcely posiať žalobca ako aj samotný žalovaný. V auguste 2005 požiadal aj OO
PZ Trhovište, aby mu bolo umožnené vstúpiť na tieto parcely avšak polícia odmietala do týchto vzťahov
zasahovať. Pokiaľ sa týka dotácie od PPA podľa žalobcu je rozhodujúca skutočnosť, kto vynakladá

náklady na uvedené parcely nie nájomný, ani vlastnícky vzťah k uvedeným parcelám.

38. Na pojednávaní daň 10.9.2008 /č.l.93/ žalobca poukázal na list žalovaného v 2. rade zo dňa
20.7.2005 /č.l.90/, ktorým ho tento žalovaný vyzval na náhradu škody vo výške 1.872.400.-Sk, čím chcel
poukázať na tú skutočnosť, že žalobca ukončil prípravné práce 28.7.2005, pričom žalovaný v 2. rade
ho vyzval na náhradu škody, ešte pred týmto dátumom z čoho je zrejme, že žalovaný v 2. rade vedel o

tom, že žalobca sporné parcely v tom čase užíva.

39. Čísla parciel, ktoré sú uvedené v podaní žalovaného v 2. rade zo dňa 20.7.2005 zodpovedajú číslam
dielom pod ktorými PPA eviduje tieto parcely, podľa ktorých poskytli dotácie. V danom prípade parcele
XXX/X zodpovedá diel XXXX/X a parcele č. XXXX/X diely XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X.

40. Svedok I. /č.l.94/ pracoval v roku 2005 ako vedúci služieb spoločnosti Agroteam spol. s r.o. a v rámci
svojej náplni zabezpečoval aj výkon prác v uvedenom roku pre žalobcu. Pokiaľ sa týka vecného rozsahu
týchto prác, tieto práce sa odsúhlasovali jednak podľa ortofotomapy, ktorú vyhotovovala PPA a tieto
práce sa dali odsúhlasiť aj s meraním samotného mechanizmu, ktoré tieto práce vykonával. Uvedené

práce boli prevedené na podnet samotného žalobcu a zodpovedajú tomu čo je uvedené v potvrdeniach o
ich výkone /č.l.14-16/. Svedok potvrdil, že PHM dodával samotný žalobca, ktorá položka bola odpočítaná
od samotnej ceny.

41. Svedok potvrdil, že práce boli vykonané na parcelách, dieloch evidovaných PPA. Ďalšiemu výkonu

prác bolo zabránené v čase, keď malo dôjsť k zasiatiu uvedených parciel zo strany žalovaného v 1.rade.

42. Žalovaní 1.2. vo svojom podaní zo dňa 14.11.2008 /č.l.99/ uviedli, že pokiaľ sa týka prác, príprava
pôdy k sejbe korundom tieto práce vykonal žalovaný v 1. rade vo vlastnej réžii a nie žalobca respektíve
spoločnosť, ktorá pre neho zabezpečoval túto službu. Náklady žalovaného v 1. rade na vykonanie

strednej orby, pokiaľ by túto prácu vykonával sám predstavovali 710.-Sk na 1 ha a náklady na diskovanie
vo vlastnej réžii predstavovali 320.-Sk na 1ha. Spolu by náklady predstavovali na strednú orbu a
diskovanie 122.400.-Sk. Náklady žalovaného v 1. rade na zatrávnenie uvedených parciel predstavovali
na 1 ha čiastku 14.284.-Sk a keďže výmera svojvoľne preoraná žalobcom predstavuje 120,80 ha
výška škody, ktorá vznikla žalovanému v 1. rade predstavuje sumu 1.725.507,20 Sk /14.284x120,80/.

Na výzvu súdu žalovaným uznesením zo dňa 10.9.2008 /č.l.96/ žalovaný 1. predložil súdu nájomnú
zmluvu č. 41290/05 zo dňa 2.6.2005 predmetom ktorej bol nájom pozemkov na dobu od 1.1.2005 do
31.10.2014 /č.l.101-124 vrátane dodatkov/. V článku V. bol dohodnutý čas nájmu konkrétne od 1.1.2005
do 31.10.2014 /č.l.102/. V článku III. v bode 2. je uvedené, že špecifikácia pozemkov je uvedená v prílohe
č. 1,2, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy. Príloha č. 1 a príloha č. 2 k nájomnej zmluve, ktorú predložil

žalovaný v 1. rade neobsahuje presnú špecifikáciu pozemkov.

43. Na základe výzvy súdu adresovanej Slovenskému pozemkovému fondu zo dňa 14.12.2009 /č.l.209/,
fond predložil súdu prílohu č. 1,2 k vyššie citovanej nájomnej zmluve /č.l.214-215/ vrátane zoznamu
parciel, ktorý tvorí prílohu uvedenej nájomnej zmluvy /č.l.216-227/. V uvedenej prílohe, zozname parciel

C nie sú uvedené dotknuté parcely 700/1 a 2045/1 k.ú. Rakovec nad Ondavou.

44. Na pojednávaní dňa 27.11.2008 predseda žalobcu Ing. Dušan Krnáč /č.l.130/ vypovedal, že pokiaľ
sa týka prípravy pôdy korundom, ktorú položku žalovaní neuznávajú výkon týchto prác je nutný, aby
pôda bola úplne rozdrobená čo je nutné pri siatí repky a nemá pochybnosti o tom, že tieto práce boli

dodávateľom žalobcu riadne prevedené a opodstatnené, fakturované, bez prevedenia týchto prác by
nebolo možné previesť siatie repky. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka parcely č. XXXX/X . táto
parcela má výmeru 87 ha z toho 11 ha je pôda neznámych vlastníkov a žalovaný v 1. rade nepodal
ani jednu žiadosť na vydanie takejto pôdy, predpokladom čoho by bolo uzatvorenie nájomnej zmluvyso známymi vlastníkmi. Pokiaľ sa týka parcely č. XXX/X D. v tomto prípade nie je evidovaná žiadna
pôda neznámych vlastníkov, teda Slovenský pozemkový fond ani nemohol dať do nájmu túto parcelu
žalovanému v 1. rade, respektíve žalovanému v 2. rade.

45. Konateľ žalovaného v 1. a v 2. rade na tomto pojednávaní vypovedal, že žalovaný v 1. rade mal
uzatvorenú nájomnú zmluvu so správkyňou podstaty PD D. a taktiež mal uzavretú aj nájomnú zmluvu
so Slovenským pozemkovým fondom aj pred rokom 2005. Ďalej uviedol, že žalovaný v 2. rade za rok
2004 a za rok 2005 dostal aj dotácie od PPA v Michalovciach na uvedené parcely. Priznal, že boli určité

nezrovnalosti pokiaľ sa týka priznania tejto dotácie avšak existuje dohoda medzi žalovaným v 1. rade
a žalovaným v 2. rade v tom zmysle, že žalovaný v 2. rade túto pôdu obrába aj keď nájomcom tejto
pôdy je žalovaný v 1. rade.

46. Svedok I. agronóm u žalovaného v 2. rade v roku 2005 /č.l.133/ vypovedal, že v roku 2005 nezistil,
aby na sporných parcelách boli prevedené práce: príprava pôdy S korundom s tým, že bola prevedená,

iba skúška na prípravu pôdy týmto strojom. Ani nevidel, aby práce týmto strojom boli prevádzané.

47. Žalovaní v 1. a v 2. rade predložili vzájomnú dohodu zo dňa 1.1.2005 predmetom ktorej bola
okrem iného aj poľnohospodárska pôda k.ú. D. teda sporné parcely. V uvedenej dohode je uvedené,
že nájomné zmluvy na pôdu sú uzatvorené na žalovaného v 1. rade, ktorý platí záväzky z nájmu avšak

dotácie budú poskytnuté žalovanému v 2. rade, ktorý si uplatňuje náklady spojené s obhospodarovaním.
Nedokončená výroba z roku 2005 bude začiatkom roku 2006 preúčtovaná na žalovaného v 1. rade /
č.l.158-159/.

48. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17.2.2009 súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie /

č.l.168-169/.

49. Úlohou znalca bolo stanoviť cenu prác, špecifikácia ktorých je uvedená vo faktúre žalobcu na č.l.
21, a druhá alternatíva:
a/ pokiaľ by tieto práce previedol žalovaný v 1. rade vo vlastnej réžii

b/ pokiaľ by tieto práce previedol žalovaný v 2. rade na základe zmluvy so žalovaným v 1. rade.

Ďalej bolo uložené znalcovi, aby uviedol, či bolo nutné previesť fakturované práce príprava pôdy S
korundom z hľadiska technologického postupu pri príprave pôdy.

50. Znalec v znaleckom posudku č..o dňa 9.6.2009 /č.l.179-192/ v závere uviedol, že pokiaľ by práce
previedol žalovaný v 1. rade vo vlastnej réžii strednú orbu by vykonal na úrovni 900-1.100.-Sk na 1 ha,
diskovanie by vykonal na úrovni 450.-550.-Sk za 1 ha. Pokiaľ sa týka určenia ceny na základe zmluvy
žalovaného v 2. rade so žalovaným v 1. rade toto sa určuje zákazkovou metódou a v roku 2005 sa ceny
pohybovali v regióne na úrovni za strednú orbu 1.600.- až 1900.-Sk, diskovanie 600.-Sk až 900.-Sk,

za predsejbovú prípravu pôdy na úrovni 600-900.-Sk. Znalec uviedol, že žalovaný v 1. rade vykonával
práce podľa vlastného cenníka za strednú orbu za 1.600.-Sk, za diskovanie 440.-Sk a smykobránenie
510.-Sk za 1 ha.

51. Na druhú otázku pokiaľ sa týka prevedenia prác systémom korund k tomu uviedol, že tento špeciálny

stroj zabezpečuje ekologickú prípravu pôdy ako ja kvalitnú prípravu pôdy. Vychádzajúc z toho, že tieto
pozemky predtým boli zatrávnené až v mesiaci jún boli poorané strednou orbou a následne v júli
diskované a vychádzajúc z výsledkov vlhkosti bolo potrebné na prípravu k sejbe vykonať aj práce týmto
strojom /č.l.188/.

52. Podaním zo dňa 14.12.2009 /č.l.210-211/ súd požiadal Poľnohospodársku platobnú agentúru v
Michalovciach /v ďalšom len PPA/, aby PPA uviedla, ktorý z účastníkov deklaroval podporu na pozemky
v roku 2005, zároveň požiadal aj o zaslanie žiadosti o deklaráciu, záznam z krížovej kontroly a samotné
rozhodnutie o priznanie podpory za rok 2005 a taktiež aj dotaz ohľadom toho, či pri priznaní podpory
bola braná do úvahy dohoda uzatvorená medzi žalovaným v 1 a v 2. rade zo dňa 1.1.2005 /č.l.158-159/.

53. PPA podaním zo dňa 18.12.2009 /č.l.212/ uviedla, že uvedené podklady sú v archíve z tohto dôvodu
nemôže zaslať súdu požadované údaje. Následne podaním zo dňa 12.1.2010 /č.l.247/ oznámil, že
dotácie za rok 2004 a 2005 na citované parcely boli priznané žalovanému v 2. rade a žiadosti podalaj žalobca, iba za rok 2005, pričom dotácie mu neboli priznané za uvedený rok. PPA ďalej uviedla, že
pri rozhodovaní o poskytovaní podpory neskúma vlastnícky vzťah k pôde, iba preukaznosť, že žiadateľ
skutočne pôdu na ktorú požaduje dotácie užíva tak, že splní a dodrží podmienky, ktoré sú uvedené v

žiadosti.

54. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmosť s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

55. V danom prípade sa jedná o vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. a v 2. rade obchodnoprávny,
keďže týka sa ich podnikateľskej činnosti a všetci účastníci spĺňajú náležitosti podnikateľa upravené
obchodným zákonníkom.

56.Podľa§1ods.2Obchodnéhozákonníka,akniektoréotázkynemožnoriešiťpodľatýchtoustanovení/

rozumej obchodného zákonníka/ riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

57. Keďže bezdôvodné obohatenie nie je upravené v obchodnom zákonníku tieto vzťahy je potrebné
riešiť podľa občianskeho zákonníka.

58. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí
obohatenie vydať.

59. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

60. Z citovaných ustanovení je zrejme, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená
povinnosť toho kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať, na koho úkor bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný.

61. Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia predpokladov: a/ vznik
bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej osoby /
obohatený/.
62.b/kzískaniumajetkovéhoprospechunastraneobohatenéhodošlonazákladeprávnychskutočností,

ktoré sú výslovne uvedené v zákone § 451 ods.2 a § 454 Občianskeho zákonníka.
63. c/ vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu /
oprávneného/, pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na
strane obohateného.

64. Žalovaný v 1. rade viackrát v konaní tvrdil, že sporné nehnuteľnosti mal v nájme. Predložil nájomnú
zmluvu č. 4129005 uzavretú medzi Slovenským pozemkovým fondom a žalovaným v 1. rade zo dňa
2.6.2005 /č.l.101-110/ avšak k uvedenej zmluve nepredložil zoznam parciel, ktoré mal v nájme a
následne Slovenský pozemkový fond zaslal presnú špecifikáciu pozemkov, ktoré tvoria prílohu č. 1 a 2.
zmluvy podľa článku III. bod 2. /č.l.216-227/ v ktorých prílohách nie sú uvedené citované parcely.

65. Za bezdôvodné obohatenie možno považovať len ten prospech o ktorý obohatený na úkor druhého
buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, pričom pri normálnom
priebehu okolnosti by sa tak stalo. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažitá čiastka, ktorá
zodpovedá čiastkam vynakladaných obvykle v danom mieste a čase. V danom prípade obohatený získal

majetkový prospech spočívajúci v cene prác, ktoré previedol žalobca pri príprave pôdy na sejbu repky,
ktoré práce využil obohatený vo svoj prospech a o túto cenu prác sa jeho majetok nezmenšil, ušetril
tieto práce, čiže v danom prípade sa jedná o plnenie, ktoré získal plnením bez právneho dôvodu, keďže
nebola uzavretá zmluva medzi žalobcom a samotnými žalovanými.

66. V rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obdo 27/2011 zo dňa 30.11.2011 / č.l. 354 - 357 na strane
7/ dovolací súd konštatuje, že žalobca nepreukázal , že poskytol plnenie žalovanému v 2.rade a
žaloba napriek tomu, že nemal právo nehnuteľnosti užívať, vykonával na nich poľnohospodárske práce
vo svoj prospech. Následné užívanie nehnuteľností žalovaným v 2. rade nemožno považovať zanaplnenie skutkovej podstaty získania majetkového prospechu na úkor žalobcu bez právneho dôvodu /
str.7 citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu/. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí zároveň konštatuje,
že uvedený právny záver odvolacieho súdu je správny a nespochybňuje ho ani ďalšie konštatovanie

odvolacieho súdu, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

67. Naopak, Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí II. ÚS 99/2012 / č.l. 373 - 380 / konštatuje : na strane
13, :“Pokiaľ najvyšší súd vo vyššie citovanom rozhodnutí uvažoval o plnení bez právneho dôvodu a

odmietol za plnenie považovať také plnenie, ktoré sťažovateľ nemal právo realizovať ,dostal sa tým do
rozporu s ustanovením § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

68. Skutočnosť, že žalobca objektívne nebol oprávnený pozemky užívať, neznamená, že by ním
vykonané poľnohospodárske práce, ktoré žalovaný 2 zužitkoval / skonzumoval / sa nemali považovať
za bezdôvodné obohatenie. Je totiž samou podstatou plnenia získaného z neplatného právneho úkonu

alebo bez právneho dôvodu také plnenie, ktoré nemá platný právny podklad resp. vôbec žiadny právny
podklad“

69. Berúc do úvahy aj vyššie citovaný právny názor Ústavného súdu je nepochybne zrejmé, že žalovaný
v 2.rade získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu v súlade s ust. § 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka.

70. Pokiaľ sa týka pasívnej vecnej legitimácie podľa názoru súdu v danom prípade je pasívne vecne
legitimovaný žalovaný v 2.rade. Tento žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.1.2010 /č.l.249-250/
potvrdil, že sejbu repky vykonávali pracovníci žalovaného v 2. rade o čom predložil súdu aj záznam o

výkonetýchtoprác/č.l.252-260/.Ďalšímdôvodom,žepredmetnénehnuteľnostiužívalžalovanýv2.rade
je podpora, ktorú obdržal na uvedené parcely od PPA tak ako je to vyššie uvedené, pričom podmienkou
tejto podpory je skutočnosť, že žiadateľ skutočne pôdu na ktorú požaduje dotácie užíva tak, ako je to
uvedené v podaní PPA zo dňa 12.1.2010 /č.l.247/. Pričom za rok 2005 žalovaný 2. dotácie obdržal.
Ďalším dôvodom, že žalovaný v 2. rade užíval predmetnú nehnuteľnosť je dohoda medzi žalovaným v

1. a v 2. rade zo dňa 1.1.2005, v ktorej je uvedené, že dotácie budú poskytnuté žalovanému v 2. rade
a nedokončená výroba z roku 2005 bude preúčtovaná začiatkom roku 2006 na žalovaného v 1. rade.
Z obsahu tejto dohody je zrejme, že v roku 2005 uvedené parcely na ktorých bola zasiata repka užíval
žalovaný v 2. rade.

71. Pokiaľ sa týka výšky majetkového prospechu, ktorý získal žalovaný v 2. rade, na úkor žalobcu táto
čiastka v danom prípade zodpovedá cene prác, ktorú ušetril žalovaný v 2. rade, o ktorú cenu sa jeho
majetok nezmenšil. V danom prípade je potrebné vychádzať zo znaleckého posudku č. 9/2009 znalca
Ing. Bc. Tichomíra Bučku zo dňa 9.6.2009 /č.l.179-192/. Uvedený znalec zodpovedal na otázky, ktoré
mu boli uložené v závere v článku III. Jednak na otázku pokiaľ by žalovaný v 1. rade previedol práce vo

vlastnej réžii, ktorý záver pre danú vec je nepoužiteľný, keďže žalovaný v 1. rade nie je pasívne vecne
legitimovaný.

72. Na alternatívu uvedenú v bode 1.b/ stanovenie ceny prác pokiaľ by ich previedol žalovaný v 2. rade
na základe zmluvy uzavretej so žalovaným v 1. rade, znalec uviedol, že určenie ceny na základe zmluvy

žalovaného v 2. rade so žalovaným v 1. rade sa určuje metódou zákazkovou. V roku 2005 uvedené
ceny na základe potvrdenia o vykonaní prác sú reálne a sa pohybovali v regióne na úrovni: za strednú
orbu 1600.-Sk až 1900.-Sk, diskovanie 600.-Sk až 900.-Sk a za predsejbovú prípravu pôdy na úrovni
600.-Sk až 900.-Sk, pričom znalec ďalej uviedol, že na základe poskytnutých údajov od žalovaného v
1. rade v roku 2005, tento žalovaný vykonával práce podľa vlastného cenníka, strednú orbu za 1.600.-

Sk, diskovanie za 440.-Sk a smykobránenie za 510.-Sk.

73. Na úlohu uvedenú v bode 2. či bolo nutné previesť fakturované práce, prípravu pôdy strojom
korundom, znalec uviedol, že v danom prípade systém Corund je špeciálny stroj, pre predsejbovú
prípravu pôdy a v danom roku vzhľadom na vlhkosť bolo nutné predsejbovú prípravu z hľadiska

technologického bolo potrebné týmto strojom previesť /č.l.178/.

74. Keďže znalec v znaleckom posudku uviedol, že mal informácie od žalovaného v 1. rade o cenníku
v roku 2005, podľa ktorého tento prevádzal tieto práce, pričom v samotnom znaleckom posudku, jehosúčasťou nie je tento cenník, súd si vyžiadal od žalovaného v 1. rade cenník prác za rok 2005, ktorý
cenník žalovaný v 1. rade predložil súdu /č.l.274/. V danom prípade žalovaní v 1. a v 2. rade sú
personálne a majetkovoprávne prepojené je logické, že predmetné práce by pre žalovaného v 2. rade

vykonal žalovaný v 1. rade, ktorý mal aj technické prostriedky stroje na vykonanie týchto prác, čo vyplýva
aj zo zoznamu základných prostriedkov u žalovaného v 1. rade /č.l.261-262/. Podľa cenníka služieb za
rok 2005 /č.l.274/ cena strednej orby za 1 ha 1.500.-Sk, za diskovanie 430.-Sk za 1 ha, a smykovanie
500.-Sk za 1 ha /č.l.274/. Za daného stavu berúc do úvahy množstvo hektárov, ktoré je uvedené v
potvrdeniach o vykonaní prác a služieb vykonaných pre žalobcu úč.l.14-16/. Celková cena prác je

nasledovná: stredná orba 118 ha x 1.500.-Sk= 177.000.-Sk, diskovanie 117 ha x 430.-Sk= 50.310.-Sk,
príprava pôdy 110 ha x 500.-Sk= 55.000.-Sk. Celková cena prác = 282.310.-Sk /9.370,98 EUR/.

75. Žalobca na pojednávaní dňa 26.2. 2010/ č.l. 278/ uviedol, že pokiaľ v cenníku služieb za rok 2005
žalovaného v 1. rade nie je uvedené, že sa jedná o ceny s DPH je potrebné vychádzať, že tieto ceny sú
bez DPH, čo vyplýva aj z osobitného výnosu Ministerstva financií. Podľa názoru súdu v danom prípade

pokiaľ v cenníku nie je uvedené, že sa jedná o ceny bez DPH je potrebné považovať tieto ceny vrátane
DPH. Toto vyplýva aj z § 3 ods. 3 Zákona o cenách č. 18/1996 Z.z. v ktorom je uvedené: „ Ak nie je
dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty.“
Súd preto vychádzal pri stanovení vyššie uvedenej ceny z toho, že súčasťou tejto ceny je aj daň z
pridanej hodnoty.

76. Prvostupňový súd v súlade so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu zo dňa 24.5.2017 skúmal,
či konanie žalobcu bolo alebo nebolo v rozpore s dobrými mravmi / § 3 OZ/, prihliadnuc na jeho tvrdenie,
že konal v dobrej viere/ bod 44 /a taktiež poukázal na to, že samotný Ústavný súd SR vo svojom náleze
uložil Najvyššiemu súdu vyporiadať sa s námietkou žalobcu podľa ktorej uplatnenie nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia, vyplývajúceho zo zákona, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ale tiež
s ďalšou námietkou, podľa ktorej prípadnému rozporu s dobrými mravmi bráni skutočnosť, že žalobca
konal v dobrej viere / bod 42 uznesenia na strane 12/.

77. Ústavný súd vo svojom vyššie citovanom rozhodnutí na str. 15 konštatuje: „v ďalšom konaní bude

najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu. Bude sa teda musieť vysporiadať s námietkou
žalobcu, podľa ktorej uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho zo zákona
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ale tiež s ďalšou námietkou, podľa ktorej prípadnému rozporu
s dobrými mravmi bráni skutočnosť, že žalobca konal v dobrej viere / č.l. 380/.

78. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 6.5.2015 / č.l. 404-405/ poukázal na vyššie citovaný právny názor
Ústavného súdu SR, podľa ktorého žalovaný v 2.rade získal bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V článku I. uviedol, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru žalobcu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi
to, ak sa niekto domáha svojich práv, ktoré mu priamo vyplývajú zo zákona, teda ktoré mu priamo

priznal zákon.

79. Pokiaľ sa týka dobrej viery žalobcu, že môže predmetné nehnuteľnosti obrábať v roku 2005, k tomu
uviedol, že samotné konanie na tunajšom súde pod č.k. 8C 193/2005 začalo podaním žaloby 3.8.2005,
teda až potom, keď došlo k pooraniu sporných parciel žalobcom a k ich príprave na siatie. Naviac, až

potom, keď žalovaný v 2.rade zasial na sporných parcelách repku olejnú. Žalobca uviedol, že až do
vzniku sporu, teda do 3.8.2005 bol dobromyseľný, že oprávnene užíva sporné parcely, lebo ich užíval
niekoľko rokov predtým. Poukázal na to, že vo veci 8C 193/2005 bol nárok žalobcu zamietnutý, avšak
z dôvodu, že nájomné zmluvy boli neplatné, teda nie z dôvodu, že žalobca vošiel na nehnuteľnosti
bez akéhokoľvek titulu, ale z dôvodu neplatnosti týchto zmlúv. Aj z uvedeného vyplýva, že žalobca

bol dobromyseľným užívateľom, pretože mal uzatvorené zmluvy, teda nevošiel na cudzie pozemky bez
akéhokoľvek titulu. Až právoplatným rozhodnutím dňa 25.1.2007, že nie je oprávneným užívateľom bolo
možné posúdiť, že nie je oprávneným užívateľom, čo by posúdil bežný človek, ktorý by posudzoval
tento vzťah. Poukázal na to, že k výzve zo strany žalovaného v 1.rade, že žalobca nie je oprávnený
obhospodarovať predmetné nehnuteľnosti došlo až následne potom keď žalobca pripravil pôdu na siatie.

V bode IV. tohto vyjadrenia poukázal na to, že konanie v rozpore s dobrými mravmi bolo konanie
žalovaných v 1.a 2.rade, nakoľko títo čakali, až pokiaľ pôda nebude pripravená na siatie a až následne
začali uplatňovať svoje právo na užívanie. Keď iný subjekt podľa žalovaných mal neoprávnene orať apripraviť pôdu na sejbu, tak mal hneď zakročiť a to už dňa 20.6.2005, kedy žalobca začal vykonávať
práce na týchto parcelách. Žalobca neoral zem v tajnosti, ale verejne a trvalo to niekoľko dní.

80. Súd v súlade s návrhom Najvyššieho súdu, ktoré vyslovil uznesením 4Obdo 58/2015 zo dňa
30.6.2016 / č.l. 432 / na str. 12 skúmal či uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
vyplývajúce zo zákona nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi a či prípadnému rozporu s dobrými
mravmi bráni skutočnosť, že žalobca konal v dobrej viere.

81. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu, zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

82. Žalobca je toho názoru, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže byť v rozpore s
dobrými mravmi, ak sa niekto domáha svojich práv, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona /vyjadrenie

žalobcu zo dňa 6.5.2015 na č.l. 405/.

83. S týmto názorom žalobcu nemožno jednoznačne súhlasiť, keďže nie je vylúčené, že aj taký výkon
práva, ktorý zodpovedá zákonu môže byť považovaný za rozporný s dobrými mravmi, a že mu preto
bude súdom odopretá právna ochrana. Za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi možno považovať

len také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale
ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi
ujmu / rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 12.11.2014 sp.zn. 31Cdo 3931/2013 /.

84. Postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, keď

k výkonu práva založeného zákonom / vydanie bezdôvodného obohatenia ako je to v tomto prípade /
dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie, vrátenie plnenia, ktoré žalobca poskytol žalovanému
v 2.rade a prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, znevýhodniť povinnú osobu / tzv. šikanózny
výkon práva /.

85. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z
hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov, vzájomných vzťahov medzi ľuďmi.
Nesúlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu
situáciu na oboch stranách sporu / nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom

dotknutej /, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle / zavinenia
toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva /.

86. Podľa názoru súdu konanie žalobcu, ktorým uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ale aj jeho konanie, ktorým vstúpil na sporné parcely v r. 2005 nie je v rozpore s dobrými mravmi a

žalobca konal v dobrej viere, o čom svedčia nasledujúce zistené skutočnosti vykonaným dokazovaním :

1/ Žalovaný v 1.rade predložil súdu 2 nájomné zmluvy uzatvorené so Slovenským pozemkovým fondom.
Nájomná zmluva č. 41290/05 zo dňa 16.5.2005 / č.l. 101 - 124 / bola uzatvorená na dobu určitú od
1.1.2005 do 31.10.2014. Ďalšia nájomná zmluva č. 4748402 bola uzatvorená medzi žalovaným v 1.rade

a Slovenským pozemkovým fondom zo dňa 6.2.2002 s účinnosťou od 1.1.2002 v zmysle článku IV.
zmluvy / č.l. 145 / medzi prenajímateľom D. a žalovaným v 1.rade na prenájom objektov a stavieb. Ani v
jednej z týchto zmlúv nie je uvedené, že predmetom nájmu je parcela č. XXX/X a parcela N.2/ Žalovaný
v 1.rade a žalovaný v 2.rade nepredložil súdu žiaden dôkaz z ktorého by bolo zrejmé, že bol vlastníkom,
nájomcom oprávneným užívateľom týchto dvoch parciel za rok 2005. Samotný konateľ žalovaného v 1.

a 2.rade Diego Roda na pojednávaní dňa 27.11.2008 /č.l. 134/ ako účastník vypovedal, že žalovaný v
1.rade mal uzatvorené zmluvy so SPF na uvedené parcely, avšak tieto zmluvy neboli súdu predložené,
aj napriek výzve súdu. Konateľ žalovaných uviedol, že žalovaný v 2.rade na uvedené parcely obdržal
dotácie za rok 2004 a 2005.
3/ Poľnohospodárska platobná agentúra - Regionálne pracovisko Michalovce, vo svojom podaní zo dňa

12.1.2010 /č.l. 247/ potvrdila, že žalovaný v 2.rade uplatnil dotácie na uvedené parcely za rok 2004 a
2005. Žalobca podal žiadosť o dotácie len za rok 2005. Platobná agentúra uviedla, že pri rozhodovaní
o poskytovaní podpory sa neskúma vlastnícky vzťah k pôde, ale preukázanosť, že žiadateľ skutočne
pôdu užíva, ale musí dodržať podmienky, ktoré sú uvedené v samotnej žiadosti za ten ktorý rok. Ztohto podania je zrejmé, že žalovaní 1,2 nemuseli byť ani vlastníkom, ani nájomcom týchto parciel. Pre
platobnú agentúru bolo rozhodujúce, že žiadateľ o dotáciu predložil žiadosť v ktorej deklaroval užívanie
predmetnej parcely. Bolo bežnou praxou, že podnikatelia podnikajúci na pôde v tomto období sa medzi

seboudohodliprideklarovanípozemkov,naktorésiuplatnilidotácie,beztoho,abymaliktýmtoparcelám
vlastnícky alebo nájomný vzťah a skutoční vlastníci týchto pozemkov ani nevedeli, kto poberá dotácie
za užívanie ich pozemkov. Rozhodujúce v danom prípade je to, že žalobca v r. 2005 uplatnil dotáciu na
uvedené parcely, z čoho možno usudzovať, že sa cítil oprávneným užívateľom týchto parciel.
4/ Žalobca k žalobe pripojil vyhlásenie zo dňa 30.4.2007 / č.l. 13 /, ktoré vyhotovil agronóm žalovaného v

1.rade I. z ktorého je zrejmé, že v r. 2004 došlo medzi žalobcom a žalovaným 1 k zámene pozemkov, tak,
že žalobca užíval pozemok žalovaného 1. N. a žalovaný 1 užíval pozemky žalobcu č. XXXX/X a XXX/X
k.ú. D.. V samotnom prehlásení je uvedené : „ výmena parciel podľa dohody“. Z uvedeného prehlásenia,
ktoré vyhotovil samotný pracovník žalovaného 1 vyplýva, že pokiaľ by žalobca nebol oprávneným
užívateľom parcely č. XXXX/X a XXX/X., tak tieto pozemky nemohol zameniť za pozemok žalovaného
1. Z tohto prehlásenia je zrejmé, že v čase keď došlo k výmene týchto pozemkov k 1.1.2014 až do

ukončenia doby ich výmeny žalobca bol si vedomý, že je oprávneným užívateľom, nájomcom týchto
pozemkov. Uvedenou výmenou bolo preukázané, že tak žalobca ako aj žalovaný 1 v čase výmeny boli
si vedomí užívacieho vzťahu k týmto parcelám. Dôkazom dobromyseľnosti žalobcu je aj výkaz katastra
nehnuteľností Katastrálneho úradu v Košiciach, výpis z evidenčného listu č. 388 ku dňu 2.8.2004 v
ktorom je vedený ako užívateľ samotný žalobca / č.l. 12/.

5/ Pokiaľ sa týka konania 8C 193/2005, tak v tejto veci žaloba bola doručená súdu 21.09.2005, teda
po 30.08.2005, kedy žalovaný 1 začal užívať predmetné parcely, kedy žalobca naposledy vstúpil na
tieto pozemky. Je logické konanie žalobcu pokiaľ podal takúto žalobu, keďže žalovaný 1 mu zakázal
užívať predmetné parcely a takéto konanie u žalobcu, uplatnením tejto žaloby, sa nijako neprieči
dobrým mravom. Záujem žalobcu ako osoby, ktorá mala uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi týchto

nehnuteľností je záujem, ktorý je všeobecne akceptovateľný, keďže do 30.08.2005 bol užívateľom
týchto nehnuteľností. Samotné konanie bolo ukončené zamietnutím žaloby rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 14.12.2006, kedy najskôr sa žalobca mohol dozvedieť, že nie je oprávneným
užívateľom týchto parciel. Výsledok tohto konania nemá žiadny vplyv na konanie žalobcu pri príprave
pôdy na uvedených parcelách v mesiaci jún a júl 2005. Aj toto konanie svedčí o tom, že žalobca bol

dobromyseľný a takto by sa správala aj iná osoba, ktorá by bola na mieste samotného žalobcu.
6/ Žalobca poukázal v konaní na list žalovaného v 2.rade zo dňa 20.7.2005 / č.l. 90 /, ktorým tento
žalovaný vyzval žalobcu na náhradu škody, čím poukázal, že aj napriek tomu, že žalovaný 2 vedel o
tom, že žalobca prevádza na týchto parcelách prípravné práce, nijako nezakročil a vyčkal, keď prípravné
práce budú vykonané a až následne na týchto parcelách zasial repku olejku.

87. S poukazom na tieto zistené skutočnosti, vykonaným dokazovaním je zrejmé, že konanie žalobcu
vykonaním prác na predmetných parcelách v roku 2005 a jeho nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia treba považovať za uplatňovanie subjektívnych občianskych práv spôsobom, ktorý je
všeobecne akceptovateľným a ktorý smeruje k stavu, výsledku objektívnym právom dovoleným.

88. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto zaviazal žalovaného v 2.rade zaplatiť žalobcovi istinu
9.370,98 €. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 10% od 11.9.2007 v súlade s ust. § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka platného a účinného v čase omeškania žalovaného v 2.rade, podľa ktorého ak
je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie než je základná úroková sadzba NBS
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka v ktorom došlo k omeškaniu. Keďže
žalobca požadoval 10% úrok z omeškania, tento úrok je opodstatnený v súlade s týmto ustanovením.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 11.9.2007, kedy žalobca prvýkrát vyzval žalovaného v 2.rade
na vydanie bezdôvodného obohatenia / 10.9.2007 žalovaný 2 prevzal žalobu s platobným rozkazom /.

89. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade súd rozhodol podľa ust.
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Podľa § 255 ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

90. Žalobca bol v konaní úspešný do výšky 57% zo žalovanej istiny /9.370,98 x 100 : 16.439,48/ a
neúspešným do výšky 43% zo žalovanej istiny, vznikol mu teda nárok na náhradu trov konania do výšky
14% / 57% - 43% z celkových trov konania, ktoré vznikli žalobcovi/.91. Podľa názoru súdu zastavenie konania do výšky 7.068,51 € treba považovať za neúspech žalobcu,
ktorý procesne zavinil zastavenie konania, keďže v tejto časti zobral žalobu späť.

92. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v pomere 14%, o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3

vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.