Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613211053
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2613211053.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D. č. X,
F., zastúpený JUDr. Jurajom Procházkom, advokátom, Lakšárska Nová Ves č. 403, proti žalovaným: 1/
J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, 2/ G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, zastúpený Mgr.
Milanom Sadloňom, advokátom, V.P.Tótha č. 30, Senica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 24. júna 2014, č.k. 11C/131/2013-90,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje sa, že žalobca je

vlastníkom garáže bez súpisného čísla na parc. č. 588/4 zapísanej v KN na LV č. XXXX pre obec a kat.
územie T. v celosti.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovanému 2/ v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa na
žalovaných 1/, 2/ domáhal určenia, že je vlastníkom garáže bez súpisného čísla, na parcele č. 588/4,
zapísanej na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie T. v celosti. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že
v rokoch 1999 - 2002 vybudoval pre svoj osobný automobil spornú garáž. V čase výstavby vlastníkmi

pozemku, na ktorom ju hodlal vybudovať boli rodičia žalobcu, preto figurovali formálne ako žiadatelia
o vydanie stavebného a kolaudačného povolenia, avšak skutočným stavebníkom bol žalobca. V roku
2010 po rozvode rodičov previedla matka žalobcu svoj podiel na žalovaného 2/, takže momentálne sú
podielovými spoluvlastníkmi spornej garáže žalovaní 1/, 2/ v podiele 1/2 každý. Žalovaný 1/ s návrhom
súhlasil, žalovaný 2/ uviedol, že nie je pravdou, že by žalobca bol stavebníkom spornej garáže, tento sa
mohol podieľať na stavebných prácach a financovaní nákupov stavebných materiálov ako syn vtedajších
vlastníkov. Nič mu nebránilo, aby sa už v čase povoľovania stavby stal stavebníkom a následne

spoluvlastníkom spornej garáže. Skutočnosť, že po postavení garáže túto užíval nepotvrdzuje jeho
faktické vlastníctvo garáže, ale len to, že vlastníci mu dovolili túto garáž užívať. Žalobca nikdy doposiaľ
neprejavil záujem vlastniť garáž. Požiadavku voči vlastníkom nikdy nevzniesol. Žalobca odvodzuje svoje
vlastnícke právo ku garáži ku skutočnosti, že zakúpil a zabudoval určitý materiál do stavby garáže
a od ústnej dohody o užívaní garáže po jej výstavbe, ktorej obsah je navyše nejasný. Ani jedna
skutočnosťnepostačujenarozhodnutieotom,ževlastníkomgarážeježalobca.Zvýsledkovvykonaného
dokazovania vyvodil súd prvej inštancie záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Súd mal výsluchom

účastníkov, výsluchom svedkov ako aj listinnými dôkazmi jednoznačne za preukázané, že sporná garáž
bola postavená na pozemku, ktorý bol v čase jej výstavby v BSM manželov R. - J. a P.. Stavebné a
kolaudačné rozhodnutie a aj napokon zápis garáže do katastra nehnuteľností bol vykonaný na základe
žiadosti týchto osôb, teda manželov R.. Je možné, že určitý materiál na jej výstavbu financoval zo svojichprostriedkov žalobca, čo však bez ďalšieho neznamená, že je výlučným vlastníkom spornej garáže.
Žalobca sa bránil tým, že evidencia bola vedená na jeho rodičov len formálne, pretože boli vlastníkmi
pozemku, pričom táto jeho obrana neobstojí, pretože tu je potrebné prisvedčiť k tvrdeniu žalovaného

2/, že už v čase výstavby spornej garáže žalobcovi nič nebránilo, aby sa už v čase povoľovania stavby
stal stavebníkom a následne vlastníkom. Svedkyňa P. R. - matka žalobcu a žalovaného 2/, bývalá
manželka žalovaného 1/ vypovedala, že garáž si staval jej manžel, t.j. žalovaný 1/ pre seba a pretože boli
manželia, boli zapísaní ako jej spoluvlastníci obaja. Od roku 2002 do roku 2010 kedy svedkyňa darovala
svoj podiel žalovanému 2/ nič nebránilo žalobcovi resp. jeho rodičom, aby otázku vlastníckych vzťahov

k spornej garáži dali do poriadku aj po právnej stránke. Teda mohli previesť garáž na žalobcu, čo sa
však nestalo. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na určení, pretože nepreukázal súdu, že by
bol výlučným vlastníkom spornej garáže. Výsluchom svedkov, ktorých navrhol vypočuť, ako aj listinnými
dôkazmi a fotodokumentáciou, ktoré predložil žalobca, len preukázal, že sa podieľal na jej výstavbe a
čiastočnom financovaní a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému 2/ priznal náhradu trov konania, žalovanému 1/ túto nepriznal,

nakoľko si ju neuplatnil. Určil tak žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ sumu 373,06 eur za trovy
právneho zastúpenia do rúk jeho právneho zástupcu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil.

Nezobral do úvahy množstvo listinných dôkazov o nákupe stavebného materiálu, doklady o čerpaní
prostriedkov zo stavebného sporenia žalobcu a výpovede vo veci nezaujatých svedkov jednoznačne
preukazujúce skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe. Dôvodnosť žaloby potvrdil i žalovaný 1/, ktorý vo
svojej výpovedi potvrdil, že výlučným stavebníkom spornej garáže bol žalobca a teda je v súčasnosti jej
legitímnym vlastníkom. Z výpovedí účastníkov a svedkov vyplynulo, že žalobca je najmladším dieťaťom

svojich rodičov, v čase výstavby garáže bol slobodný s trvalým bydliskom v rodinnom dome rodičov na
adrese T. č. XXX. Ostatné deti bývali mimo obce T. a mali vlastné bývanie. Bol teda predpoklad, že
žalobca zostane bývať vo veľkom dvojgeneračnom rodinnom dome rodičov. Vzťahy medzi rodičmi a
žalobcom boli v tom čase veľmi dobré, rodičia žalobcu nevlastnili osobný automobil a ani nikdy neboli
držiteľmi vodičského oprávnenia. Neexistoval žiadny racionálny dôvod, aby žalobca vynakladal finančné

prostriedky na formálny prevod vlastníckeho práva ku garáži na svoju osobu, keď toto jeho vlastnícke
právo všetci rodinní príslušníci plne rešpektovali. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,
že od doby kolaudácie garáže v roku 2002 až do roku 2012 bol výlučným držiteľom a užívateľom tejto
garáže žalobca a nikto z rodinných príslušníkov toto jeho neformálne vlastnícke právo nespochybňoval.
Súd prijal výpoveď svedkyne P. R. o tom, že garáž si staval jej manžel teda žalovaný 1/ pre seba, napriek

skutočnosti, že v tej istej výpovedi sama uviedla, že žiadne z jej detí okrem syna G., teda žalovaného
2/ sa s ňou nerozpráva a teda jej vzťah k žalobcovi nemožno považovať za nezaujatý. Rovnako táto
svedkyňa nepreukázala, že by z jej prostriedkov získaných z predaja akcií z kupónovej privatizácie
zakúpila kvádre na stavbu garáže alebo že by tieto peniaze dala manželovi na zakúpenie týchto kvádrov.
Svedok N. R. - starosta vo svojej výpovedi výslovne uviedol, že J. R. pri konaní o vydaní stavebného

povolenia prehlásil, že túto garáž ide postaviť jeho syn Z., pretože si kúpil auto a toto auto pod bránou
zavadzia. V odôvodnení rozsudku však súd uviedol len to, že o financovaní spornej garáže svedok
nevie nič. Svedkyňa F. O. vo svedeckej výpovedi uviedla, že garáž bude patriť Z., keďže si ju staval pre
svoje auto. Svedok W. R. uviedol, že Z. sa rozhodol, že si postaví garáž, stavebný materiál na stavbu
garáže zháňal žalobca, ktorému radil, kde sa dá aký materiál výhodne zakúpiť. Svedok W. R. uviedol,

že J. R. ho oslovil, či by neprišiel Z. pomôcť stavať garáž. Z rozhovorov vedel, že garáž si vybavoval
a staval Z. R. teda žalobca. Žalobca doložil súdu množstvo nesporných listinných dôkazov, doklady
o nákupe stavebné materiálu, doklady o čerpaní prostriedkov zo stavebného sporenia. Je nesporné,
že tieto doklady by nemal vo svojej držbe, ak by stavebný materiál na nich uvedený sám nekupoval
a nefigurovalo na nich jeho meno ako kupujúceho. Naproti tomu žalovaný 2/ nepredložil ani jediný

doklad o tom, že stavebný materiál na spornú stavbu kupovala jeho právna predchodkyňa, prípadne
jej manžel. V súvislosti s preukázaním skutočností, či všetok materiál zo svojich prostriedkov hradil
žalobca, je potrebné poukázať na skutočnosť, že žiadny z dokladov o nákupe stavebného materiálu
nebol predávajúcimi vystavený v období medzi 06.07.2000 - 29.03.2001 teda v období, kedy žalobca
vykonával vojenskú prezenčnú službu. Ak by bolo pravdivé tvrdenie svedkyne P. R. o tom, že garáž si

staval jej vtedajší manžel J. R. pre seba, bol by tento nepochybne využil ako hlavnú stavebnú sezónu na
stavbu garáže a nákup stavebného materiálu leto roku 2000 a nečakal by na návrat jedného zo svojich
štyroch detí z vojenskej prezenčnej služby. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť
súdu na ďalšie konanie.3. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že tvrdeniu žalobcu, že bol
stavebníkom spornej garáže odporujú listinné dôkazy a to kolaudačné rozhodnutie OÚ Senica zo

dňa 02.05.2002, v ktorom ako stavebníci vystupujú manželia J. a P. R., prehlásenie pre kataster
nehnuteľností zo dňa 17.04.2002, v ktorom manželia R. uviedli, že garáž postavili zo spoločných
prostriedkov na svojom pozemku a žiadali, aby bola zapísaná do ich BSM. Ak mal byť žalobca
stavebníkom a následne sa aj mal stať vlastníkom garáže, mal sa vysporiadať aj s nákladmi, ktoré by
predstavovali zápis jeho vlastníckeho práva k stavbe. Svoje vlastnícke právo garáže si mohol uplatniť

i po zápise vlastníctva garáže do BSM oboch rodičov, čo však neurobil. Neurobil tak ani vtedy, keď v
roku 2010 matka žalobcu previedla svoj podiel na garáži do vlastníctva žalovaného 2/, ani v roku 2012,
keď garáž začal užívať žalovaný 2/. Ostatné listinné dôkazy predložené súdu nevypovedali o vlastníctve
garáže vôbec nič. Z dôkazov predložených súdu vyplýva, že doklady o kúpe stavebného materiálu v
celkovej hodnote 84.578,- Sk boli žiadateľovi Z. R. vrátené Prvou stavebnou sporiteľňou späť a tieto
už súdu nepredložil. Vzhľadom na výšku príjmu žalobcu (čistý príjem za 9 mesiacov 94.928,- Sk) je

evidentné, že z vlastných zdrojov žalobca nemohol financovať výstavbu garáže. V lete roku 2012 potom,
čo žalovaný 2/ proti vôli žalobcu zobral do užívania spornú garáž znemožnil ju užívať ako dielňu aj
žalovanému 1/, tento poškodil garážovú bránu a spôsobil mu tak škodu 648 eur. Potom, čo sa v súdnom
konaní o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia preukázalo, že vlastníkmi sú žalovaní 1/,
2/, podal žalobca žalobu o určenie vlastníckeho práva ku garáži. Žalobca potom, ako žalovaný 2/ podal

na polícii oznámenie o poškodení garážovej brány otcom, vo vyšetrovaní neuviedol, že je vlastníkom
celejgaráže,alelenvlastníkomgarážovejbrány.Podanienávrhujeúčelovýmkrokomztohodôvodu,aby
ochránil otca od nevyhnutnej náhrady škody. Vyjadrenie žalovaného 1/ je preto potrebné vnímať v tomto
kontexte. Žalobca nikdy doposiaľ neprejavil záujem vlastniť garáž. Svoje vlastnícke právo odvodzuje od
skutočnosti, že zakúpil a zabudoval určitý materiál do stavby garáže a od ústnej dohody o užívaní garáže

po jej výstavbe, ktorej obsah sa nepreukázal. Ani jedna skutočnosť tvrdená žalobcom nepostačuje na
rozhodnutie o tom, že vlastníkom garáže je žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd nesprávne posúdil vec, lebo garáž
financoval žalobca a celá jeho rodina mu pritom pomáhala a v dobe stavania garáže býval žalovaný 2/

v U.. Pre nezhody v rodine, keď sa žalovaný 2/ dozvedel, že nie je jeho otec, tak ho napadol nožom, je
veľmiagresívny.Dňa02.03.2008hodobil,začobolajsúdený.Sexmanželkoužiadnedetinekomunikujú,
pretožeichvyhnalaavšetoksvojmajetok,tedapôduajpolovičkudomu,darovalasynoviG.-žalovanému
2/. Najstaršia dcéra 48-ročná, je mentálne postihnutá, neudrží moč, má padúcnicu, je na úrovni 5-
ročného dieťaťa. Žalovaný 2/ raz v nedeľu, keď boli v kostole vylomil dvere a multikárou vytiahol

žalobcovi von auto z garáže a dal si tam svoje, potom mu ešte znemožnil parkovanie aj pod bránou,
kde umiestnil nepojazdnú multikáru, ktorej odmontoval kolesá a Z. tak musel parkovať na ulici. Vtedy sa
nahneval a rozbil bránu na diaľkové ovládanie. Polovica domu je stále jeho a aspoň jedno parkovacie
miesto tiež a žalovaný 2/ si zabral parkovanie aj pod bránou, aj v garáži, ktorá je navyše žalobcova.
Nech žalovaný 2/ ukáže aspoň jeden doklad čo platil, či už na dome alebo na garáži a teraz všetkých

vyháňa z domu, ktorý staval žalovaný1/.

5. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom dňa 24.06.2014. Odvolací súd v dôsledku
odvolania žalobcu vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 02.12.2015, č.k. 11Co/695/2014-125 tak, že
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti - garáže je žalobca. V

dôsledkupodanéhodovolaniavovecirozhodovalNajvyššísúdSR,ktorýuznesenímzodňa 31.01.2018,
sp.zn. 2Cdo/70/2017 rozsudok odvolacieho súdu č.k. 11Co/695/2014 z 08.01.2016 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu procesných pochybení súdu, nevykonania a nezopakovania dokazovania
v súlade s ust. § 213 ods. 3 O.s.p.

6. Krajský súd v Trnave po zrušení a vrátení veci dovolacím súdom, ako súd odvolací, po zistení, že
odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) prejednal vec a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11C/131/2013 je určenie
vlastníckeho práva žalobcu ku garáži bez súpisného čísla, postavenej na parcele číslo 588/4, zapísanej
na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie T. v celosti.8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba žalobcu ako nedôvodná zamietnutá.

9. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 25.10.2013
sa žalobca domáhal na žalovanom 1/ - svojom otcovi a žalovanom 2/ - svojom bratovi, ktorí sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, garáže každý v podiele 1/2, určenia vlastníckeho práva vo
svoj prospech ku garáži bez súpisného čísla, postavenej na parcele číslo 588/4, zapísanej na LV č.
XXXX pre obec a katastrálne územie T. a to z dôvodu, že garáž vybudoval žalobca v rokoch 1999 - 2002

pre svoj osobný automobil. Keďže vlastníkmi pozemku, na ktorom garáž hodlal vybudovať, boli v čase
výstavbyrodičiažalobcu,žalovaný1/J.R.aP.R.figurovaliformálneakožiadateliaovydaniestavebného
a kolaudačného povolenia, ktoré boli vystavené na ich mená. Skutočným stavebníkom a vlastníkom
stavby však bol žalobca. Žalovaní sú v súčasnosti zapísaní ako podieloví spoluvlastníci predmetnej
garáže. Rodičia ku stavbe garáže nemali výhrady, so stavbou na jeho náklady súhlasili a sami požiadali
o vydanie stavebného a užívacieho povolenia. Za dobu od kolaudácie garáže do nadobudnutia

spoluvlastníckeho podielu žalovaným 2/ nikdy nedošlo zo strany žalovaných k spochybneniu žalobcovho
vlastníctva garáže, teda až do roku 2012, kedy si žalovaný 2/ začal nárokovať užívacie právo ku garáži.
Z LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie T. je zrejmé, že sporná garáž je evidovaná ako samostatne
stojaca garáž bez súpisného čísla postavená na parcele č. 588/4. Okrem nej je tu aj zápis vlastníckeho
práva k rodinnému domu číslo súpisné XXX postavenému na parcele číslo 588/3. Vlastníkmi týchto

nehnuteľností sú žalovaní 1/, 2/, každý v podiele 1/2. Z dokladov o pohybe vlastníckych práv k spornej
garáži je zrejmé, že táto bola zapísaná do katastra nehnuteľností spolu s rodinným domom číslo súpisné
XXX, na základe prehlásenia pre kataster nehnuteľností zo dňa 17.06.2002, z ktorého prehlásenia je
zrejmé, že ho napísali manželia J. a P. R., pričom uviedli, že rodinný dom číslo súpisné XXX aj garáž
postavili na parcele číslo 588/3, 588/4 v roku 2002 zo spoločne nadobudnutých prostriedkov a preto

žiadali, aby boli tieto nehnuteľnosti zapísané do ich BSM. Z rozhodnutia OÚ Senica, odbor životného
prostredia zo dňa 02.05.2002 súd zistil, že povolenie na užívanie stavby - garáž pre osobný automobil
postavenej na parcele číslo 588/4 v k.ú. T., aj kolaudačné rozhodnutie bolo vydané v prospech manželov
R., ktorí si podali aj žiadosť o povolenie stavby.

10. Súd prvej inštancie i odvolací súd vykonali dokazovanie výsluchmi svedkov. Svedok N. R. na
pojednávaní dňa 18.03.2014 uviedol, že je starostom obce. Svojho času prišiel na obecný úrad žalovaný
1/ s tým, že požiadal o vydanie stavebného povolenia, kedy povedal toľko, že jeho syn Z. si ide postaviť
garáž, pretože si kúpil auto a toto auto im pod bránou zavadzia. Presne si už nepamätá, ale myslí
si, že stavebné povolenie bolo vydané na pána J. R.. K financovaniu garáže sa vyjadriť nevie. Na

odvolacom pojednávaní dňa 12.3.2019 svedok vypovedal, že za ním na úrad prišiel žalovaný 1/, tvrdil,
že syn Z. si kúpil auto, nemá kde parkovať a preto chcú postaviť vedľa domu garáž. Po prečítaní jeho
predchádzajúcej výpovede svedok uviedol, že keď na okresnom súde vypovedal, že žalovaný 1/ mu
povedal, že garáž si ide stavať jeho syn Z., môže to tak byť, dnes si to už nepamätá. Svedkyňa F. O.
uviedla, že býva v susedstve R., žalovanému 1/ chodí pomáhať s jeho postihnutou dcérou. V čase, keď

sa garáž stavala vôbec nevedela o existencii pána G. R.. Tento tam v tom čase nebýval. Do domu začal
chodiť neskôr, nikoho nezdravil. Potom jej žalovaný 1/ povedal, že je to jeho syn. Garáž, pokiaľ vie, sa
išlastavaťzdôvodu,žeZ.sikúpilauto.Ďalejuviedla,žegarážmalapatriťasiZ.,keďsijustavalpresvoje
auto. Toto jej povedal žalovaný 1/. Odvolací súd zopakoval pri tejto výpovedi dokazovanie jej prečítaním,
nakoľko svedkyňa medzičasom zostala imobilnou a strany sporu nemali k prečítanej výpovedi žiadne

pripomienky. Svedok W. R. na súde prvej inštancie uviedol, že žalobca je jeho švagrom. Žalobca si
kúpil auto a preto sa rozhodol, že si postaví garáž. On v tom čase staval rodinný dom, ovládal stavebné
práce, preto chodil žalobcovi pomáhať. Kto financoval materiál nevie, ale o všetko v tejto súvislosti sa
zaujímal žalobca, ktorý sa ho pýtal a on mu poradil kde, čo dostane kúpiť lacnejšie. Na odvolacom súde
zopakoval svoju výpoveď a na otázky odpovedal, že si presne nepamätá aký materiál so žalobcom

kupoval, zdá sa mu, že tehly a nevie, či v F. alebo v Y., lebo pochodili viacero stavebnín. Je pravda,
čo vypovedal na okresnom súde a aj čo povedal teraz, o všetko ohľadne stavby garáže sa zaujímal Z.
a keď nejaký materiál spolu kúpili, tak Z. ho zaplatil. Svedok W. R. uviedol, že žalobca a žalovaný 2/
sú jeho bratranci. Žalovanému 1/ - svojmu strýkovi pomáhal už pri stavbe rodinného domu. Tento ho
oslovil, či by nešiel pomôcť Z. postaviť garáž. Myslí si, že to bolo niekedy v roku 1999 - 2000. Komu

garáž patrí alebo pozemok nevie, bolo mu povedané, že Z. si vybavuje a stavia garáž pre seba. Nič
bližšie k tomu uviesť nevie. Pred odvolacím súdom v podstate zopakoval svoju výpoveď a na položené
otázky uviedol, že nevie presne kedy sa garáž stavala, ale v roku 1999 skončil pracovný pomer u Q. a do
roku 2005 bol doma, takže mal čas. Svedkyňa P. R. - matka žalobcu a žalovaného 2/ uviedla, že pokiaľsa týka garáže, vie toľko, že jej bývalý manžel, teda žalovaný 1/ si garáž staval pre seba. Auto, ktoré
si Z. svojho času kúpil tiež zaplatil žalovaný 1/. Svoj podiel podarovala žalovanému 2/, túto garáž so
žalovaným 2/ potrebujú, pretože tam majú umiestnené nové auto. Ostatné deti sa s ňou nerozprávajú.

So žalovaným 1/ v čase výstavby garáže boli manželia, financie mali spoločné, takže materiál kupovali
spoločne, vybavovanie okolo toho však prenechala manželovi. Predala kupónovú privatizáciu spolu za
15.000,- Sk, ktoré investovala do materiálu potrebného na stavbu garáže. Všetkým varila a prala. Podiel
na nehnuteľnostiach darovala synovi G., pretože manžel ju vyhodil z kuchyne ako prašivého psa a nikto
okrem syna G. sa jej nezastal. Poprela, že by niekedy uzatvorili so žalovaným 1/ a žalobcom nejakú

dohodu, čo i len ústnu o tom, že garáž bude vlastnícky patriť Z. Žalovaný 1/ nikdy nespomínal, že by
niekedy garáž mala patriť Z. Pri zopakovaní svedeckej výpovede uviedla, že manžel sa je pýtal, či má
stavať garáž, na čo mu povedala, nech ju postaví, auto s manželom nikdy nevlastnili. Ona dala zo svojich
peňazí 10.000,- Sk, ktoré dostala z kupónovej privatizácie, za ktoré sa kúpili kvádre a za ďalších 5.000,-
Sk sa kúpilo drevo na krov. V garáži parkovala aj dcéra, keď prišli na návštevu, mala aj diaľkový ovládač.
Myslí, že garáž sa stavala, keď sa syn vrátil z vojny, staval ju manžel so synom Z., nechodil im pomáhať

nikto, elektriku robil svat so zaťom, nikoho iného nevidela. Po dobu 16 rokov pracovala v kuchyni, do
domova dôchodcov odišla v roku 2004, nezaplatila žiadny vstupný vklad 55.000,- Sk. Hrobové miesto
upravila za sumu 30.000,- Sk, boli to peniaze, ktoré dostala z poistky, ktorú si platila 10 rokov. Na
uvedenej cene úpravy hrobu zotrvala aj po predložení dokladu z kamenárstva o zaplatení ceny za
úpravu hrobového miesta a pomníka v sume 16.960,- Sk. Odvolací súd mal za to, že zo svedeckých

výpovedí okrem výpovede matky žalobcu vyplynulo, že garáž si staval žalobca pre svoje auto. Jedine
svedkyňa P. R. toto poprela, tvrdila, že garáž staval jej manžel pre seba spolu so synom Z., no svedeckú
výpoveď odvolací súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú, keď sama svedkyňa potvrdila, že žalovaný 2/ je
jediný člen rodiny, s ktorým nie je pohnevaná a ktorý jej zabezpečuje starostlivosť a aj do budúcna bude
na jeho pomoc odkázaná.

11. Podľa § 123 O.z., vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12. Podľa § 132 ods. 1 O.z., vlastníctvo veci si možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou

zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.
Pri nadobúdaní vlastníckeho práva zmluvou hovoríme spravidla o prevode vlastníckeho práva. Pri
nadobúdaní vlastníckeho práva dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom hovoríme spravidla o prechode vlastníckeho práva. O prevod ani o

prechod vlastníckeho práva nejde v prípadoch nadobúdania vlastníckeho práva k novovzniknutej veci
doteraz nikomu nepatriacej.

13. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie
na preukázanie skutkového stavu, avšak vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že stavebníkom garáže bol žalobca, ktorý si garáž fakticky postavil. Uvedené
považoval odvolací súd za preukázané zisteným skutkovým stavom a tiež listinnými dôkazmi o kúpe
stavebného materiálu na garáž. Na týchto dokladoch figuruje meno žalobcu (faktúra za dvojkrídlové
dvere na garáž č.l. 42, prehlásenie G. Y. z č.l.41, faktúra za dodávku a montáž vchodovej brány č.l. 39),
alebo sú to doklady bez uvedenia mena kupujúceho predložené žalobcom. Za preukázané považoval

skutočnosti ohľadne rodinnej situácie v čase výstavby garáže a po nej, keď žalobca býval u rodičov
a hodlal tam aj zostať bývať, nakoľko ostatní súrodenci (okrem mentálne postihnutej sestry) už boli
odsťahovaní, s výstavbou začal po návrate z vojenskej služby v apríli 2001, kedy si kúpil auto. V tej dobe
bol riadne zamestnaný u zamestnávateľa v Českej republike a dosiahol príjem 114.493 Kč za obdobie
od 2.4.2001 do 30.8.2002, čo je po prepočte na Sk vyššia suma (potvrdenie zamestnávateľa na č.l. 86),

mal zriadené stavebné sporenie od 01.11.1995 s minimálnym mesačným vkladom 150 Sk zvýšeným
od 04.12.1998 na 240 Sk mesačne s aktuálnym stavom účtu k 04.12.1998 20.697,00 Sk. Svedkovia
potvrdili, že nevedia, kto financoval garáž, ale chodili pomáhať Z., ktorý si staval garáž, ktorý sa zaujímal
o kúpu materiálu, kde sa tento dá výhodne zohnať. Žalobca predložil viaceré listinné dôkazy o kúpe
materiálu na garáž, s tým, že nie je spravodlivé požadovať od neho, aby predložil doklady o nákupe

všetkého použitého materiálu a to vzhľadom na odstup času viac ako 10 rokov a na dobré rodinné vzťahy
v dobe výstavby garáže. Za vykonané práce na stavbe neplatil, keďže táto sa stavala svojpomocne, čo
tiež potvrdili svedkovia. Matka žalobcu, v dobe výstavby garáže bezpodielová spoluvlastníčka pozemku
pod garážou, nepredložila žiaden doklad o výstavbe garáže, tvrdila, že garáž si staval žalovaný 1/, tedajej manžel pre seba, napriek tomu, že nikdy nevlastnil motorové vozidlo, čo však tento ako strana sporu
poprel a tvrdil, že garáž si postavil žalobca za svoje peňažné prostriedky a pre svoju potrebu. Žalobca
navyše garáž nerušene od roku 2002 po dobu do roku 2012 užíval.

14. Pokiaľ sa týka listinných dôkazov prehlásenia pre kataster a rozhodnutia o povolení užívania
stavby garáže, tak odvolací súd má za to, že manželia R. v roku 2002 riešili primárne svoj rodinný
dom, jeho zápis do katastra nehnuteľností a určenie súpisného čísla, kde v listine o jeho určení zo
dňa18.07.2002 uviedli, že rodinný dom bol daný do užívania v januári 1976. V prehlásení pre

kataster nehnuteľností však obaja uviedli, že rodinný dom a garáž postavili v roku 2002 zo spoločne
nadobudnutých prostriedkov. Právny zástupca žalovaného 2/ tvrdil, že žalovaný 1/ v tomto potvrdení
klamal, keď uviedol, že garáž je postavená zo spoločných prostriedkov s manželkou. V tomto potvrdení
však klamali obaja, keď tvrdili, že rodinný dom bol postavený v roku 2002, takže uvedené potvrdenie,
na základe ktorého bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností nemožno považovať za presvedčivé.
Geometrický plán bol vyhotovený v roku 2002 za účelom zamerania rodinného domu a novostavby

garáže. Takže prvoradým zámerom bolo dať do poriadku, zapísať do katastra rodinný dom manželov a
popritom v jednom konaní aj zlegalizovať garáž.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd tak mal za preukázané, že stavebníkom garáže
bol žalobca. Pri novovzniknutej stavbe možno považovať za kľúčový moment pre nadobudnutie

vlastníckeho práva kolaudáciu. V danej veci však bolo stavebné povolenie aj kolaudačné rozhodnutie
vydané na vlastníkov pozemku, na ktorom bola garáž postavená a to rodičov žalobcu, o čom žalobca
mal vedomosť, v tej dobe (výstavby a kolaudácie) voči tomu nemal výhrady, keďže býval s rodičmi,
mienil s nimi zostať bývať, nikto mu v užívaní garáže nebránil, a bolo to administratívne jednoduchšie
a bezproblémovejšie. Po dobu do roku 2012 nemal dôvod uvedenú situáciu riešiť, keďže až v tomto

roku mu žalovaný 2/, ktorý sa stal spoluvlastníkom pozemku aj garáže darom od svojej matky znemožnil
užívanie garáže.

16. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného v čase začatia konania (v čase rozhodovania §137 písm. c)
CSP), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.
Daný je v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a tiež vtedy, ak by bez tohto určenia
bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo ak by bez tohto určenia bolo právne postavenie navrhovateľa
neisté.

17. Keďže bolo preukázané, že žalobca si na základe dohody s rodičmi (otec - žalovaný 1/ dohodu
potvrdil a matka žalobcu nijakým spôsobom nepreukázala, že by žalobcovi bránila vo výstavbe garáže,
alebo by mala nejaké výhrady voči nákupu stavebného materiálu žalobcom, alebo voči jeho užívaniu
garáže) v čase výstavby garáže ako spoluvlastníkmi pozemku postavil na tomto garáž, čím sa stal je

vlastníkom ako stavebník, a v súčasnosti sú v katastri nehnuteľností vedení ako spoluvlastníci garáže
žalovaní 1/, 2/ každý v podiele 1/2, má naliehavý právny záujem v súlade s cit. ust. na určení svojho
vlastníctva. Údaje katastra uvedené v § 7 katastrálneho zákona sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak (§ 70 katastrálneho zákona č. 2/3/2002 Z.z.) a v danom prípade bolo preukázané, že stavebníkom
garáže bol žalobca, ktorý sa tak originálnym spôsobom stal jej vlastníkom, čiže bolo preukázané, že

zapísaným vlastníkom garáže ich vlastnícke právo nesvedčí.

18. Odvolací súd tak považoval žalobu žalobcu za dôvodnú, keď tento preukázal, že bol stavebníkom
garáže a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalobe žalobcu vyhovel a určil
jeho vlastnícke právo k predmetnej garáži.

19. O práve na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, 2 CSP za
použitia ust. § 255 ods. 1 CSP. Keďže v konaní bol úspešný žalobca, vznikol mu nárok na náhradu trov
konania voči neúspešným žalovaným1/, 2/. Odvolací súd však dospel k záveru, že právo na náhradu
trov konania mu vzniklo iba voči žalovanému 2/ a nie aj voči žalovanému 1/, nakoľko tento musel

byť ako spoluvlastník garáže zapísaný na LV v určovacej žalobe účastníkom, teda žalovaným, avšak
svojím správaním nedal dôvod žalobcovi na to, aby podal predmetnú žalobu a v konaní nárok žalobcu
nespochybňoval, so žalobou sa od svojho prvého vyjadrenia v spore stotožnil.20. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).