Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. jún 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24Csp/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201394
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118201394.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobcu: O. C., G.. XX.X.XXXX, K. B.

XXX, XXX XX B., právne zastúpeného: Mgr. Stanislava Tichá, advokátka so sídlom Zákvašov 1519/55,
017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
82496Bratislava,IČO:35792752,právnezastúpenému:AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2 985,05 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 24.2.2017 do zaplatenia, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.2.2018 domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 982,93 eur od žalovaného. Tvrdil, že so žalovaným ako veriteľom uzatvoril dňa
22.11.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu mal žalovaný ako veriteľ poskytnúť
úver vo výške 810 eur, v skutočnosti mu však poskytol len 611,47 eur, pričom sumu 198,53 eur započítal

ako odplatu na základe dohody o poskytnutí služby. V predmetnej zmluve absentuje údaj o konečnej
splatnosti úveru, údaj o výške splátok istiny, úrokov, poplatkov, údaj o presnej výške úveru, zmluva je
nesúladná ohľadom výšky ročnej percentuálnej miery nákladov a výška odplaty za poskytnutie úveru
je neprimeraná, nakoľko prevyšuje odplatu stanovenú zákonom. Ako dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení predložil žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere, zmluvné
dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,
prehľad splátok žalobcu. Konanie je vedené pod spisovou značkou 24Csp/16/2018.

2. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.2.2018 domáhal aj vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 2 002,12 eur od žalovaného. Tvrdil, že so žalovaným ako veriteľom uzatvoril dňa
27.6.2012zmluvuospotrebiteľskomúvere,nazákladektorejmumalžalovanýakoveriteľposkytnúťúver
vo výške 1 500 eur, v skutočnosti mu však poskytol len 1 132,51 eur, pričom sumu 367,49 eur započítal
ako odplatu na základe dohody o poskytnutí služby. V predmetnej zmluve absentuje údaj o konečnej
splatnosti úveru, údaj o výške splátok istiny, úrokov, poplatkov, údaj o presnej výške úveru, zmluva je

nesúladná ohľadom výšky ročnej percentuálnej miery nákladov a výška odplaty za poskytnutie úveru
je neprimeraná, nakoľko prevyšuje odplatu stanovenú zákonom. Ako dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení predložil žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere, zmluvnédojednania Zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,
prehľad splátok žalobcu. Konanie je vedené pod spisovou značkou 24Csp/17/2018.

3. Uznesením č.k. 24Csp/6/2018-61 zo dňa 20.4.2018 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod
spisovými značkami 24Csp/16/2018 a 24Csp/17/2018, nakoľko sa týkajú tých istých sporových strán a
skutkovo spolu súvisia s poukazom na zásadu hospodárnosti civilného procesu.

4. Žalovaný s podanými žalobami nesúhlasil a podstatou jeho vyjadrenia bolo to, že predmetná zmluva

obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu o revolvingovom
úvere.

5. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 18.6.2018 za účasti žalobcu, právna zástupkyňa žalobcu
a právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnili svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní. Súd
vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov.

6. Z predložených listinných dôkazov a vyjadrení sporových strán súd zistil, že žalobca ako dlžník a
žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 26.11.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úver vo výške 810 eur, s mesačnou splátkou 41,61 eur,
počet splátok 48, celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola vo výške 1 997,28 eur. Predpokladaná

RPMN za úver bola vo výške 70,02 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02%, priemerná RPMN za úver
uvedená v zmluve bola vo výške 46,35%. Poskytnutá čiastka revolvingu bola dohodnutá v sume 339,54
eur,celkováčiastkarevolvingu,ktorúmaldlžníkzaplatiťbolavovýške998,64eur.PredpokladanáRPMN
úveru po poskytnutí revolvingu bola 64,19 %, ročná úroková sadzba revolvingu bola 80,98%. V zmluve
chýba rozpis splátok istiny, úrokov a poplatkov, dátum konečnej splatnosti úveru, navyše údaj o RPMN

je uvedený nesprávne. Žalovaný žiadnym spôsobom neskúmal schopnosť žalobcu splácať poskytnutý
úver. V oznámení o schválení úveru zo dňa 26.11.2012 je uvedený dátum konečnej splatnosti úveru
k 26.11.2016. Žalovaný v skutočnosti poskytol žalobcovi úver vo výške 611,47 eur, žalobca zaplatil za
úver poskytnutý na základe tejto zmluvy 1 594,40 eur, pričom poslednú splátku uhradil dňa 26.2.2016.

7. Súd taktiež zistil, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 27.6.2012 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úver vo
výške 1 500 eur, s mesačnou splátkou 77,05 eur, počet splátok 48, celková čiastka, ktorú mal dlžník
zaplatiť bola vo výške 3 698,40 eur. Predpokladaná RPMN za úver bola vo výške 70,01 %, ročná
úroková sadzba úveru 70,02%, priemerná RPMN za úver uvedená v zmluve bola vo výške 46,52%.

Poskytnutá čiastka revolvingu bola dohodnutá v sume 628,73 eur, celková čiastka revolvingu, ktorú mal
dlžník zaplatiť bola vo výške 1 849,20 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola
70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu bola 80,98%. V zmluve chýba rozpis splátok istiny, úrokov a
poplatkov, dátum konečnej splatnosti úveru, navyše údaj o RPMN je uvedený nesprávne.
Žalovaný žiadnym spôsobom neskúmal schopnosť žalobcu splácať poskytnutý úver. V oznámení o

schválení úveru zo dňa 29.6.2012 je uvedený dátum konečnej splatnosti úveru k 25.7.2016. Žalovaný
v skutočnosti poskytol žalobcovi úver vo výške 1 132,51 eur, čo odôvodnil tým, že ku dňu poskytnutia
úveru podľa úverovej zmluvy bol splatný poplatok za poskytnutie „služby“, ktorú si žalovaný započítal
oproti úveru žalobcu. Žalobca zaplatil za úver poskytnutý na základe tejto zmluvy 3 134,63 eur, pričom
poslednú splátku uhradil dňa 23.2.2017.

8. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, pričom v skutočnosti
išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nie o zmluvu o revolvingovom úvere, čo jednoznačne vyplýva
aj z oznámenia o schválení úveru. Na právny vzťah sporových strán aplikoval súd zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných

zmlúv.

9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.11. Podľa § 9 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

12. Podľa § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 ,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

13.Podľa§451odsek1a2zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník,ktosanaúkorinéhobezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 456 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

15. Podľa § 107 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

16. Podľa § 107 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

17. Podľa § 54 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa čl. 6 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd zohľadňuje špecifické

potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

19. Podľa § 232 odsek 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, lehota na plnenie je tri dni a
plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.
11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).21. Bezdôvodné obohatenie v zmysle citovanej právnej úpravy je konštruované ako záväzkový vztˇah
(velˇmi podobný zodpovednostnému vztˇahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na
úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v zmysle citovanej úpravy konštruované ako

predmet plnenia, ktorý sa má vydatˇ. Jeho zákonná úprava je taká, aby ak vzniklo, sa vydalo tomu,
na úkor koho bolo získané. Teda platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí toto obohatenie vydatˇ. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Takto vzniká záväzkový vztˇah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný
bezdôvodnéobohatenievydatˇamedzitým,naúkorkohosaniektoobohatil,aktorýmáprávonavydanie

bezdôvodného obohatenia, aj kedˇ to zákon výslovne neustanovuje.
22. Zákon jednoznacˇne hovorí, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydatˇ a túto povinnostˇ
vydatˇ bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného. Subjektom, ktorý má právo žiadatˇ
vydatˇ bezdôvodné obohatenie je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil.
23. Medzi stranami bolo nesporné, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, sporné bolo, či zmluva
obsahujepredpísanézákonnénáležitostiačijemožnéjuztohtodôvodumožnépovažovaťzabezúročnú

a bez poplatkov. Sporné bolo taktiež to, či sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a či je
toto obohatenie povinný vydať.
24. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v predmetnom spore ide o spotrebiteľský právny
vzťah a žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvy, ktoré sú spotrebiteľskými
zmluvami, na základe ktorých žalovaný poskytol žalobcovi úvery vo výške 2 310 Eur, v skutočnosti

mu však poskytol len 1 743,98 eur a za ktorý žalobca ku dňu podania žaloby zaplatil 4 729,03 eur. V
zmluve chýba priamo zákonom vyžadovaný údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (uvedenie tohto
údaja v oznámení o schválení zmluvy o úvere nepostačuje), správny údaj o výške ročnej percentuálnej
miery nákladov (nebola vypočítaná na základe skutočne poskytnutej sumy v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa), údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkoch, preto sa

poskytnutýspotrebiteľskýúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov,žalovanýsatedanaúkoržalobcu
bezdôvodne obohatil. Nakoľko žalobca už uhradil žalovanému sumu 4 729,03 eur, žalovaný sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatil o 2 985,05 eur a toto obohatenie je povinný vydať, preto súd žalobe ako
plne dôvodnej vyhovel.

25. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nie zmluvou revolvingového
typu. Revolvingový úver je úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez
nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Príkladom revolvingového úveru sú kreditné karty, pri
ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a
následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý

úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového
rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. V predmetnej právnej
veci ide o klasickú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi finančné
prostriedky v určitej výške a dlžník sa zaviazal ich do určitej doby vrátiť bez toho, aby sa automaticky
poskytol ďalší úver.

26. Súd skúmal, či bolo dojednanie o splátkach úveru v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch.
V období po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit
Slovakia a.s. poti Kláre Bíróovej bol zvažovaný rozsah aplikácie záverov uvedeného rozsudku. Výklad
obsiahnutý v rozsudku bol v určitom období po vydaní rozsudku aplikovaný v rozhodovacej činnosti

súdov vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských záväzkových vzťahov. Po prehodnotení výkladu
bolo konštatované, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie
je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15
poskytol výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách v spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102//EHS. Nevyjadroval sa k výkladu

zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenia o spotrebiteľských úveroch sú
odlišné od ustanovení smernice č. 2008/48/ES (článok 10, odsek 2 písmeno c) a článok 10, odsek
2 písmeno h)) a nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch a nie smernicu
č. 2008/48/ES, výklad dotknutých ustanovení smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá
vplyv na rozhodovaciu činnosť v spore. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora

EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01) na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami,
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie
smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci
sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi.Z uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15,
nemá vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym súdom. Navyše, text právneho predpisu Slovenskej
republiky síce nemôže ísť proti textu smernice, ale môže ísť nad jej rámec.

27. Pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia,
súd poukazuje na to, že rozhodujúci je subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach,
ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva. Vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo
získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získal, musí byť skutočná a nie iba predpokladaná. Nie

je rozhodujúce ani to, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa mohol
o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti (z hodnotenia
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SSR Cpj37/78 publikované pod R 1/ 79 ).

28.Žalobcauhradilposlednúsplátkužalovanémudňa26.2.2016,resp.dňa23.2.2017,odtohomomentu
mu začala plynúť dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia voči žalovanému. Žalobu podal na súd v 9.2.2018, resp. 12.2.2018, teda v zákonnej lehote.

29. Pri hodnotení predložených dôkazov súd vychádzal predovšetkým z toho, že v pochybnostiach platí
výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, zohľadnil aj sociálne postavenie strán sporu a preto žalobe žalobcu
v plnom rozsahu vyhovel.

30. Súd prvej inštancie záverom zdôraznˇuje, že záujem na vyššej kvalite života spotrebitelˇov dotýkajúci
sa širokých vrstiev obyvatelˇstva sa musí favorizovatˇ pred dopadom rozsudku na dodávatelˇov
používajúcich neprijatelˇné podmienky a nekalé obchodné praktiky. Vlastne ani žiadny záujem na
ochrane nepoctivého dodávatelˇa principiálne existovatˇ nemôže. V tomto smere súd odkazuje na cˇl.

169 Zmluvy o fungovaní EÚ, cˇl. 6 ods. 1, cˇl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, cˇl. 38 Charty
základných práv EÚ a judikatúru Súdneho dvora EU (najmä vo veci Pannon, Océano Grupo editoriale,
Mostaza Claro, POHOTOVOSTˇ/ Korcˇkovská).

31. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh

riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

32. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o konanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania

ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

34. Keďže žalovaný sa nesplnením dlhu žalobcovi dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj nárok
na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 985,05 eur od 24.2.2017 v súlade s dispozičným
úkonom žalobcu.

35. Podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 odsek 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

38. O trovách konania súd rozhodol tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.

1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Prešov, dňa 18. júna 2018