Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217201014
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217201014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov: Mgr.

Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v právnej veci žalobcu: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
G. XXX, G., zastúpený splnomocnencom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10. januára 2018, č.k.
14C/5/2017-67, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 973,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 973,41 eur od
21.11.2016 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a druhým výrokom rozhodol, že
žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %. Svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. § 34, § 39, § 40 ods. 1, § 43c ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2,

§ 46 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 107 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), § 497 Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „OBZ“), ako aj § 9 ods. 1,
2 písm. c), f), k), § 11 ods. 1 písm. a), b), c), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej aj ako „ZoSÚ“) a vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sporové
strany uzavreli úverovú zmluvu dňa 07.10.2013. Z charakteru zmluvy, ako aj jej účastníkov je zrejmé,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva bola pripravená vopred na formulári, vrátane znenia zmluvných
dojednaní tejto zmluvy, ktorý vopred zo strany žalovaného bol pripravený bez možnosti žalobcu meniť

obsah a text uvedenej zmluvy. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd prvej inštancie mal za
to, že predmetná zmluva o poskytnutie revolvingového úvere je absolútne neplatná. Žalobca podpísal
formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere, ako to vyplýva
zo zmluvných dojednaní čl. 2.-2.1. (č.l. 9), že sa zmluva uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa.
Tútožiadosťsúdprvejinštancieposúdilakonávrhnauzatvoreniezmluvy.Predmetnázmluvapredložená
žalobcom, ale aj žalovaným ako dôkaz nie je platnou zmluvou podľa § 40 ods. 1 OZ, nakoľko zmluva
o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 40 ods. 1 OZ). Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali
potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvy musia mať písomnú formu. V súlade s § 46 ods. 2
OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému
prijatiu, pričom musia byť splnené podmienky v § 43a, § 44 ods. 1 a 2 OZ. Z predmetnej žiadosti, čobol formulár návrhu zmluvy, jednoznačne vyplýva, že dlžník mal vyplniť jednotlivé body, okrem bodu 6
tejto žiadosti. Podľa bodu 13 žiadosti neoddeliteľnou súčasťou sú aj zmluvné dojednania - všeobecné
podmienky. V bode 2 zmluvných dojednaní tejto zmluvy sa uvádza, že zmluva o revolvingovom úvere

sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru
podpísaná dlžníkom, spoludlžníkom 1 a 2, je návrhom na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere.
Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka,
spoludlžníka 1, 2 a veriteľa. Podľa všeobecných podmienok dlžník má vyplniť do formulára - žiadosti
požadovanú výšku úveru a dáva súhlas s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka

splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode
5. žiadosti, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného
dlžníkom v bode 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. V bode 2.2. zmluvných dojednaní
zmluvy sa uvádza, že veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníka a
jeden rovnopis zmluvy. Oznámenie veriteľa podľa predchádzajúcej vety podľa všeobecných podmienok
bude okrem uvedeného obsahovať nasledujúce údaje - schválenie výšky úveru, splatnosť úveru, výšku

mesačnej splátky úveru, dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru,
periodicitu splácania úveru, RPMN úveru, predpokladanú výšku RPMN úveru po vykonaní revolvingu,
úverový limit, zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru a podobne. V konaní bolo preukázané, že dlžník
predložil žalobcovi formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, t. j. v súlade s § 43a OZ
dal návrh na uzatvorenie zmluvy veriteľovi. Podľa § 44 OZ by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia

jeho návrhu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím
návrhu a toto sa považuje podľa § 44 ods. 2 OZ za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý (v
tomto prípade dlžníkom - žalobcom). Údaje v bode 6 žiadosti sa v plnom rozsahu nezhodujú s údajmi v
bode 5 tej istej žiadosti. V žiadosti žalobcu č. 8500032874 bol údaj týkajúci sa predpokladanej RPMN za
úver vo výške 70,01 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 63,32 %, pričom

v zmysle údajov o schválení úveru žalovaným RPMN predstavovala výšku 69,79 % a predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 70,01 %. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah,
ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať.
Žalovaný navyše ani v konaní netvrdil ani jednoznačne nepreukázal, že by žalobcovi zaslal "oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi" (č.l. 36) v zmysle bodu 2.1 zmluvných dojednaní. Keďže nebola

dodržaná písomná forma zmluvy o revolvingovom úvere, práve z dôvodu, že nedošlo k akceptácii
nového návrhu veriteľa spotrebiteľom, ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon, ide o absolútne neplatný
právny úkon. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný
vrátiťdruhémuvšetko,čopodľanejdostal.Vdôsledkuneplatnostitejtozmluvy,neboldôvodposudzovať,
či predmetná zmluva obsahuje zákonom predpísané obligatórne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o

spotrebiteľskýchúveroch.Napriekuvedenémusúdprvejinštancienaviacpoukázalnaďalšienedostatky.
Žalobca správne vo svojom vyjadrení zo 17.07.2017 uvádzal, že vo výpočte RPMN žalovaný nezahrnul
odplatu vo výške 215,75 eur (bod 8.1 Zmluvy; č.l. 8) v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g) zákona o
spotrebiteľskýchúveroch.Apretotakýtovýpočetaninemôžebyťsprávny.Navyšeročnáúrokovásadzba
vo výške 70,01 % je vyššia hodnota, ako samotný údaj RPMN 69,79%, čo matematicky nie je možné

a teda takto uvedený údaj o RPMN spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého
úveru (§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Chýba
tiež údaj o konečnej splatnosti revolvingového úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch). Nie je splnená ani podmienka uvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, keďže chýba splátkový kalendár, ktorý by tvoril neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy /§ 9 ods.

2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch/. Na základe takto zisteného skutkového a právneho
stavu veci súd prvej inštancie dospel k názoru, že v konkrétnom prípade došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 1 OZ, ktoré je konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na
úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2
OZ upravené ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Na základe uvedeného vznikol medzi sporovými

stranami záväzkový vzťah, teda záväzok z bezdôvodného obohatenia, pretože medzi nimi neexistuje
iný právny vzťah. Preto žalobca sa dôvodne domáha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 973,41 eur podľa § 451 ods. 2 OZ, ktoré vzniklo na strane žalovaného v dôsledku preplatenia
nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov žalovaným titulom úveru (nad sumu 1.284,55 eur).
Žalovanému bola vyplatená žalobcom suma v celkovej výške 2.476,55 eur, pričom žalovaným bola

žalobcovi poskytnutá suma vo výške 1.284,25 eur. Rozdiel týchto plnení je vo výške 1.192,3 eur, práve o
túto sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil. V prípade bezdôvodného obohatenia ide o získanie plnenia
z neplatného právneho úkonu v súvislosti s plnením bez právneho dôvodu. Išlo o právny úkon absolútne
neplatný od začiatku. Žalobca však žiadal vydať žalovaným bezdôvodné obohatenie vo výške 973,41eur. V tejto súvislosti žalovaný vzniesol tiež námietku premlčania. Trojročná objektívna premlčacia
doba na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia začala plynúť u sumy 705,27
eur poskytnutej žalovanému z titulu poslednej splátky úveru dňa 17.09.2015 týmto dňom; ďalej zrážky

vykonané zamestnávateľom žalobcu v období od januára 2015 do augusta 2015 v celkovej sume 642,96
začali plynúť dňom vykonaných mesačných zrážok. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného
vzniklo z titulu neplatného právneho úkonu (zmluvy o revolvingovom úvere) a začiatok jej plynutia
je určený dňom, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Vo vyššie uvedených prípadoch - splátok
úveru došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vyplatením jednotlivých splátok úveru žalovanému.

Subjektívna dvojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa oprávnený (žalobca) dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Za tento deň je možné považovať dátum 08.06.2015, kedy podľa vyjadrenia žalobcu (č.l. 56)
začal plniť nad rámec „údajne poskytnutej istiny v celkovej výške 1.500 eur, čím dobromyseľne uhradil
všetky údajne vzniknuté záväzky zo zmluvy“. Nakoľko žalovaný nepristúpil na riešenie predmetnej veci
mimosúdnou cestou, na ktoré ho vyzval žalobca, bol následne nútený podať žalobu, ktorú doručil súdu

prvej inštancie dňa 23.01.2017. Teda dňom 08.06.2015 začala plynúť subjektívna premlčacia doba v
rozsahu dvoch rokov podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá u posudzovaných a vyššie
uvedených nárokov (pohľadávky splátok z úveru), pričom do podania žaloby neuplynula (najskoršia
splátka úveru, vykonaná formou zrážky zo mzdy za január 2015). Žalobca si preto uplatnil nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia na súde prvej inštancie včas pred uplynutím premlčacej doby. Preto

námietku premlčania vznesenú žalovaným súd prvej inštancie hodnotil ako nedôvodnú. Z uvedeného
je zrejmé, že žalobca si však uplatnil len sumu vo výške 973,41 eur z titulu bezdôvodného obohatenia,
ako aj úrok z omeškania vo výške 5% počnúc od 21.11.2016 v súlade s právnym poriadkom. O trovách
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd prvej

inštancie mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v plnom rozsahu.
Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného
sporového poriadku. Tvrdil, že závery súdu prvej inštancie sú nesprávne, odporujú Občianskemu

zákonníku a právnej úprave vzniku zmluvy, a tiež ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z.z. Určenie
podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka. Podľa
uvedeného ustanovenia Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky. Z toho vyplýva, že pre vznik úverovej zmluvy primárne žiadna dohoda o RPMN
(aj keby bola reálne možná pozn.) nie je potrebná; napokon z § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva,
že ak zmluva neobsahuje RPMN, potom zmluva nie je neplatná ale bezúročná a bez poplatkov. Tvrdil
preto, že v konaní pred súdom prvej inštancie neboli dokázané žiadne skutočnosti, v zmysle ktorých
by súd mohol dospieť ku korektnému záveru o neuzavretí zmluvy. Rozhodnutie súdu je založené na

závere o neuzavretí zmluvy pre náležitosť, na ktorej sa strany pre vznik zmluvy nikdy dohodnúť nemusia
a súčasne, na ktorej sa ani dohodnúť nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa
teda navrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva v prvom rade z právnej úpravy a tiež aj zo súdnej praxe.
Zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o „RPMN“ bude dohodnutý. Ak súd
prvej inštancie uviedol, že tento údaj medzi stranami dohodnutý nebol, potom by v prvom rade mal

zdôvodniť že tento údaj sa dá dohodnúť. Toto v napádanom rozsudku chýba úplne. Poukázal na § 2
písm. i), l) zákona č. 129/2010 Z.z. Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe
spojenia „vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“),
ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho,
že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Z napádaného rozsudku nie je

zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN.
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj
o predpokladanej RPMN. Na základe uvedených skutočností tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne
posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove, č. k.
3Co/106/2016 zo dňa 03.11.2016. Ak teda súd prvej inštancie dospel k tomu, že k neuzavretiu zmluvy

došlo z dôvodu rozdielnych údajov RPMN, potom ide o nesprávny a nezákonný záver. Údaj RPMN bol
uvedený do každej zmluvy v čase jej uzavretia, tak ako to vyžaduje zákonná úprava. Táto skutočnosť
teda nie je zákonným dôvodom preto, aby súd mohol žalobe vyhovieť. Ako druhý dôvod rozhodnutia
súd uviedol, že v zmluve o revolvingovom úvere bola nesprávne určená RPMN, pretože do nej nebolzapočítaný poplatok podľa dohody o poskytnutí služby. Žalovaný napáda tento záver súdu, pretože súd
pri záveroch o nesprávnosti RPMN nepoužil príslušné ustanovenia zákona. Poukázal na § 2 písm. g), i)
zákona č. 129/2010 Z.z. Dohoda o poskytovaní služieb nebola podmienkou pre získanie úveru. V konaní

nebola takáto skutočnosť ani preukázaná, čiže konajúci súd nemal v konaní preukázaný žiadny dôvod,
ktorý by v zmysle označeného zákonného ustanovenia ho oprávňoval k zaradeniu nákladov podľa
dohody o poskytovaní služieb do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom
a teda aj do výpočtu RPMN. Konajúci súd pri svojom rozhodovaní ani nepostupoval podľa označených
zákonných ustanovení, čo znamená že jeho závery o nesprávnej hodnote RPMN sú nesprávnymi aj

po právnej stránke a neopierajú sa o žiadne zákonné ustanovenie. Ani po stránke skutkovej neboli
preukázané také skutočnosti, ktoré by oprávňovali súd k tomu, aby náklady podľa dohody o poskytovaní
služieb zaraďoval do výpočtu RPMN. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
43CoR/5/2016. Ak súd prvej inštancie poukazuje na to, že hodnota RPMN nemôže byť nižšia ako
hodnota úrokovej sadzby, potom mal zdôvodniť práve to, či RPMN je určená nesprávne alebo úroková
sadzba je určená vo vyššej výške, ako je reálna hodnota. V konaní bol predložený dôkaz o výpočte

RPMN v zmysle zákona; tento výpočet a dôkaz ani spochybnený nebol. Je preto nepreskúmateľné,
prečo sa ním súd pri rozhodovaní nezaoberal. Záver súdu o nedostatku náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je v rozpore so zmluvou, pretože tá obsahuje tak výšku splátky, jej
splatnosť a aj počet splátok. Navrhol, aby Krajský súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol
v celom rozsahu.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14C/5/2017 je vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca domáhal na žalovanom vo výške 973,41 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 973,41 eur od 21.11.2016 do zaplatenia, do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. Pretože odvolací súd vo veci samej preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide
o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vykonal dokazovanie

potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach správne vyhodnotil. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

7. „Právny úkon je platný od toho momentu, ak bol urobený v súlade s požiadavkami platnej právnej
úpravy, teda v súlade s platným právom. Zmluva je teda platná od jej uzavretia (vzniku), pokiaľ
boli splnené všetky zákonom stanovené náležitosti tohto dvojstranného právneho úkonu vrátane jeho
formy a ďalej, ak sa taký právny úkon, ak je to potrebné, dostal do dispozičnej sféry toho, komu bol
adresovaný.“ (Justičná akadémia Slovenskej republiky: Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv:

Zásahy súdov do obsahu súkromnoprávnych zmlúv, Kol. autorov, rok vydania 2014, strana 15, )

8. K odvolacej námietke žalovaného, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy, je na mieste uviesť,
že platnosť zmluvy nastáva od okamihu, kedy ju zmluvné strany v súlade s právnym poriadkom
uzavreli. V prípade, že nie je dohodnuté v zmluve inak, zmluva nadobúda účinnosť okamihom jej

uzavretia, pričom účinnosť zmluvy umožňuje domáhať sa práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy.
Účinnosť zmluvy však nemožno zamieňať s účinkami zmluvy, nakoľko účinky zmluvy je potrebné
vykladať ako dosiahnutie sledovaných právnych následkov, napr. zmena vlastníctva predmetu kúpy.
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8500032874 zo dňa7.10.2013 na č.l. 7-8 (ďalej len „zmluva o úvere“) obsahuje bod 13, ktorý určuje: „Riadnym vyplnením a
následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom
Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvnú dojednania (na zadnej

strane tejto Žiadosti/Zmluvy).“, čo však nie je v súlade s vyššie uvedenými všeobecnými kogentnými
pravidlami zakotvenými v právnom poriadku. Žalobca ako dlžník bez vyplnenia bodu 6 zmluvu o úvere
podpísal a odoslal ju žalovanému ako veriteľovi. Následne žalovaný ako veriteľ doplnil bod 6, zmluvu
o úvere podpísal a zaslal ju žalobcovi ako dlžníkovi. Z uvedeného je zrejmé, že odpoveď žalovaného
ako veriteľa nemožno označiť za prijatie návrhu (akceptáciu), nakoľko zahŕňalo iný obsah, ako bol

predložený návrh (oferta), a teda išlo o nový návrh, ktorý mal dlžník možnosť buď prijať alebo neprijať.
Keďže nedošlo k prijatiu nového návrhu dodávateľa spotrebiteľom v písomnej forme, ako to pre jej
platnosť vyžaduje zákon, ide o absolútne neplatný právny úkon. Nemožno priznať úspech odvolaciemu
argumentu žalovaného, že nezhoda na inej ako podstatnej náležitosti nemôže spôsobiť, že zmluva o
úvere platne nevznikla, nakoľko ustanovenie § 44 ods. 2 veta prvá OZ nerozlišuje pri definícii nového
návrhu medzi podstatnými náležitosťami a inými ako podstatnými náležitosťami, ale kladie dôraz na

akékoľvek iné zmeny, kam nepochybne patrí aj doplnenie údajov o schválenom revolvingovom úvere,
najmä položka obsahujúca ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania.

9. K odvolacím argumentom žalovaného, že RPMN sa nedá dohodnúť, je potrebné uviesť, že výpočet
RPMNjeupravenýzákonomZoSÚ,pričomvýškaRPMNjeovplyvnenáviacerýmiparametrami.Odvolací

súd v súlade s právnym názorom súdu prvej inštancie ustálil, že síce nie je možné RPMN určiť dohodou,
ale je nevyhnutné RPMN v správne výške uviesť v zmluve o úvere. Dôvodom je tá skutočnosť, že
spotrebiteľ má právo byť o výške RPMN informovaný pred uzavretím zmluvy, nakoľko je to nevyhnutné
na to, aby mal spotrebiteľ možnosť posúdiť výhodnosť alebo nevýhodnosť zmluvy o úvere. Nemožno
zamieňať ani také nedostatky zmluvy o úvere ako uvedenie nesprávnej výšky RPMN a uvedenie dvoch

rozdielnych RPMN v návrhu (oferta) a v prijatí návrhu (akceptácia), nakoľko v prvom prípade dôjde k
dohode (konsenzus), avšak v druhom prípade dohoda (konsenzus) absentuje.

10. K odvolacím argumentom žalovaného, že v zmluve o úvere bola správne určená RPMN, že ani
samotný záver súdu o nesprávnosti RPMN nemá oporu v žiadnom dôkaze, a že zmluva o úvere

obsahuje tak výšku splátky, jej splatnosť a aj počet splátok, je potrebné uviesť, že tieto odvolacie
argumenty žalovaného nesmerujú proti primárnemu dôvodu vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorým
je tá skutočnosť, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere. V tejto súvislosti je potrebné ešte
doplniť,ževdôsledkuabsencievznikuzmluvyoúvere,neboldôvodposudzovať,činávrhzmluvyoúvere
obsahuje ďalšie nedostatky, pričom súd prvej inštancie len pre úplnosť na tieto nedostatky poukázal, čo

aj súd prvej inštancie v úvode bodu 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku správne v krátkosti vysvetlil.

11. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe vyhovel, rozhodol vecne správne, preto
odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými námietkami odvolateľa, s použitím ust. § 387 ods. 1 a
2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o trovách konania, potvrdil,

pričom v podrobnostiach odkazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalobca.

13. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).