Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/130/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108217666
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3108217666.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava
Manďáka a členiek senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcov: 1/ N. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 2/ N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 3/ N. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U., F., R. XXX/XX, 4/ I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 5/ I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXX, 6/ M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., R. XXXX/XX, 7/ Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., R.

XXXX/XX, všetci zastúpení JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Trenčín, Nám. Sv. Anny 25,
proti žalovanej B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Kanabom, advokátom
so sídlom Trenčín, J. Zemana 3141/101, o určenie, že vec patrí do dedičstva ev. o zriadenie vecného
bremena, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/190/2008 - 471 zo dňa
23. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j .

II. Žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, p r i z n á v a voči žalovanej spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým ( v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti vytvorené
geometrickým plánom č. plánu 12C/190/2008 zo dňa 28.10.2014 overeným Okresným úradom Trenčín,
katastrálny odbor dňa 8.12.2014 pod č. 1425/14 a tvoriacim súčasť doplnenia znaleckého posudku č.
1/2013 zo dňa 29.10.2014 znalca Ing. Ivety Strhanovej ako novovytvorené parc. č. 198/2 - zastavané

plochy a nádvoria vo výmere 75 m2 a parc. č. 198/3 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2,
ich odčlenením od nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v katastri
nehnuteľností pre okres Trenčín, obec Soblahov a katastrálne územie Soblahov na liste vlastníctva
č. 522 ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 198 - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 361 m2, patria v podiele 1/6 do dedičstva po poručiteľovi Jozefovi Tvrdoňovi, nar.
22.5.1876 a zomr. dňa 19.4.1951, ktorý bol v čase smrti vlastníkom týchto nehnuteľností v podiele
1/6. Neoddeliteľnou súčasťou rozsudku je geometrický plán č. plánu 12C/190/2008 zo dňa 28.10.2014

overený Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor dňa 8.12.2014 pod č. 1425/14 a tvoriaci súčasť
doplnenia znaleckého posudku č. 1/2013 zo dňa 29.10.2014 znalca Ing. Ivety Strhanovej. O trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ až 7/ sa po zmene
žaloby domáhali určenia, že vyššie popísané nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom č. plánu

12C/190/2008 zo dňa 28.10.2014 (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“) patria v podiele 1/6 do dedičstva
po poručiteľovi N. U., ktorý bol v čase smrti vlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 1/6; eventuálne
zriadenia v prospech vlastníkov stavby domu súp. č. XXX na parc.č. XXX, zapísanej na liste vlastníctvač. XXX pre kat. úz. G., vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok parc.č. 198
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 361 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz.
G. v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne tvoriacom prílohu znaleckého posudku. Súd prvej

inštancie vychádzal zo skutkových okolností, zistených vykonaným dokazovaním. V súčasnosti je podľa
LV č. 522 pre k.ú. Soblahov výlučnou vlastníčkou C KN parc. č. 198- zastavané plochy a nádvoria s
výmerou 361 m2 žalovaná. Katastrálny odbor Okresného úrad Trenčín na žiadosť žalobcu 2/ mu listom
zo dňa 20.5.2015 oznámil výsledok prešetrenia vzniku C KN par.c č. 198 a 199 vo vzťahu k pôvodnému
stavu. V tomto liste uviedol, že pozemky parc. č. 198 a 199 boli vytvorené v rámci katastrálneho

vymeriavania a mapovania, ktoré bolo v bývalej Československej republike nariadené zák. č. 177/1927
Zb. V parcelnom registri katastrálneho operátu bola parc. č. 198 evidovaná ako spoločná cesta o výmere
426 m2 a parc. č. 199 ako lúka o výmere 287 m2. V mape pozemkového katastra bol v roku 1937 priebeh
hranice oboch pozemkov vedený „rovnobežne vedľa seba, po celej dĺžke susediacich pozemkov“. V
roku 1965 bola v katastrálne mape vyznačená zmena priebehu hranice pozemkov medzi parc. č. 198 a
parc. 199. Parc. č. 198 bola zhruba v polovici dĺžky zalomená a napojená na priebeh pôvodnej parcely č.

199. Priebeh parcely č. 199 bol v tej časti zrušený a označený ako pokračovanie parcely č. 198. Zmena
priebehu hranice parciel č. 198 a 199, ako aj okolitých parciel bola orgánmi geodézie prešetrovaná pri
tzv. komplexnej údržbe vykonávanej podľa § 5 ods. 2 vyhl. č. 23/1964 Zb. (vždy v priebehu 5 rokov). V
rámci komplexnej údržby bol dňa 13.8.1964 vyhotovený Poľný náčrt č. 7, ktorý bol do katastrálne mapy
zakreslený vo februári 1965. Z poľného náčrtu č.7 a z katastrálne mapy je zrejmé, že dom súp. č. 153

(pôv. č. 162) bol sčasti postavený aj na pôvodnej spoločnej ceste- parc. č. 198 (ešte „nezalomenej“) .
Z pôvodného priebehu parc. č. 198 zostala pri múre domu zo spoločnej cesty už len šírka cca 1 m, čo
nebolo na využívanie spoločnej cesty dostatočné a preto bol priebeh parcely č. 198 v teréne upravený
„zalomením“aždosusednejparc.č.199.Komplexnouúdržbouboldomapyvyznačenýskutočnýpriebeh
parciel v teréne, nie právne zmeny vo vlastníctve. Právne vzťahy parciel č. 198 a č. 199 vychádzali z

pôvodného„rovnobežnéhopriebehuparciel“svlastníctvomvtomčaseevidovanomvpozemkovejknihe.
K právnej zmene v evidencii nehnuteľností k parc. č. 198 došlo v roku 1971 zápisom kúpnej zmluvy RI
369/71 pod položkou v.z. 38/71, kedy došlo k zápisu parc. č. 198, č. 194 na ktorej bol postavený dom súp.
č. 162 a parc. č. 196 na LV č. 522. Zápis bol vykonaný na základe kúpnej zmluvy registrovanej bývalým
Štátnym notárstvom pod RI 369/71, na základe ktorej kúpil D. I. a B. I. pkn. parc. č. 212/1 evidovanú v

pkn. záp. č. XX v k.ú. G. v celosti od H. I. s manž. Z. rod. I., ktorí ju nadobudli v minulosti na základe
rozsudku Okresného súdu Trenčín č. 5C 950/70 zo dňa 1.2.1971. Tento rozsudok však nerozhodoval
o vlastníctve spoločnej cesty parc. č. XXX. Technickým podkladom k zápisu kúpnej zmluvy RI 369/71
do EN bola identifikácia parciel č. 300/70, podľa ktorej bola EN parc. č. 194,196 a 198 vytvorená z
pkn. parc. č. 212/1. Podľa uvedených skutočností je súčasná parc. č. 198 (po zalomení) evidovaná na

LV č. 522 v prospech B. N. rod. I. v 1/1. Z uvedeného vyplýva, že časť parc. č. 198 (zalomená časť)
bola podľa poľného náčrtu č. 7 z komplexnej údržby ( v r. 1964) vytvorená aj z časti pôvodnej parc. č.
199, ktorá mala pri mapovaní v roku 1937 rovnobežný priebeh so susednými pozemkami. K evidencii
vlastníckych vzťahov k parc. č. 199 o výmere 194 m2 uviedol katastrálny odbor, že k právnej zmene v
EN došlo v roku 1971 zápisom notárskej zápisnice NZ 4/71 registrovanej Štátnym notárstvom ako kúpna

zmluva RI 79/71 pod pl. vz. 16/71. Na základe nej predali Z. I. rod. I. a R. Q. rod. I. svoje spoluvlastnícke
podiely (35/240-in a 35/960-in) v pkn. parc. č. 213/1 a 213/2 evidovaní v pkn. záp. č. 36 k.ú. Soblahov v
prospech N. H. s manž. Y.. Zápisom do EN bol „založený“ list vlastníctva č. XXX a zapísaní do neho aj
ostatní spoluvlastníci z pozemkovej knihy. Podľa identifikácie parciel č. 1089/69, ktorá bola technickým
podkladom k NZ 4/71 zodpovedali pkn. parc. č. 213/1a 213/2 z pkn. vl. č. 36 v stave podľa En parc. č.

200, 201 a 199. Pkn. parc. č. 212/1, 213/1 a 213/2 boli samostatne neidentické. Z grafickej identifikácie
parciel- príloha č. 2.2. doplnenia č. 1 znaleckého posudku (č.l. 285 spisu) a geometrického plánu -
príloha č. 1.2 (č.l. 283 spisu) ako aj z geometrického plánu z roku 1947 (č.l. 180-181 spisu) a vyjadrenia
znalkyne vyplýva bez pochybností, že týmto znaleckým posudkom novovytvorené C KN par.c č. 198/2
a 198/3 boli vytvorené z pozemnoknižnej parc. č. 213/2. Táto pôvodná pozemnoknižná parcela č. 213/2

a 212/2 (to je predná časť, zadná časť má č. 213/1,212/1) boli podľa kópie mapy pozemnoknižnej a
katastrálnej z roku 1947 (na č.l. 181 spisu) rozčlenené na parc. č. 194/2 až 199/2 (zase ide o predné
časti parciel bližšie k ceste) pozemkového katastra. Podľa geometrického plánu č. 224/47 z roku 1947
(č.l. 180 spisu) sú uvedení ako noví majitelia pkn. parc. 213/2 - st. poz. (aj pkn. č. 212/2 - st. poz.) H.
I. so ženou Z. I., teda nie je tam uvedený N. U.- právny predchodca žalobcu 2/. Pozemnoknižná parc.

č. 213/2 je zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 36 k.ú. G. (č.l. 192 spisu) pod A 35 iným písmom a
po slovensky, na rozdiel od predchádzajúcich parc. pod č. 1. až 34., ktoré majú názov po maďarsky. V
tejto pkn. vložke č. 36 (na č.l. 191 spisu) pod A 3 je zapísaná pkn. parc. č. 213- záhrada vnútrajška s
dopísaným „/1“. Podľa časti B.Vlastníctvo došlo pod B45 k zapísaniu poznámky, že o vyvlastňovacomkonaní pre H. I. v G. podľa výmeru ONV v Trenčíne zo dňa 24.10.1947 a pod B 46 dňa 20.12.1949 na
základe čd 3220 k zápisu rozčlenenia pkn. parc. č. 213 podľa geom. plánu zo dňa 10.6.1947 na pkn.
parc.č.213/1a213/2.NáslednepodB47došlokodpísaniuztejtopkn.vložkypkn.parc.č.213/2dopkn.

vložky č. 1107 na základe vyvlastňovacieho výmeru zo dňa 14.5.1948 a zároveň sa pod B 48 vymazala
poznámka pod B 45, ktorá hovorí o tom, dňa 4.11.1947 došlo Čd 2333, podľa ktorého sa poznamenalo
do pozemkovej knihy vyvlastňovanie pre H. I. v G.. Z tohto vyplýva, že geometrický plán z roku 1947
(na č.l. 180-181 i č.l. 389 - 394 spisu) bol vytvorený za účelom vyvlastnenia pkn. parc. č. 213/2 a 212/2
v prospech H. I., právneho predchodcu žalovanej k vyvlastňovaciemu výmeru pre H. I. s manželkou Z.

rod. I. zo dňa 14.5.1948 (na č.l. 387). Tento stav v pkn. vl. č.l. 36 však trval len do 16.5.1952, kedy
podľa zápisu pod B 49 (č.l. 201 spisu) došlo k zápisu Čd 306 na základe uznesenia z 15.5.1952, ktorým
bola zapísaná späť do tejto pkn. vložky (z pkn. vl. č. 1107) pkn. parc. č. 213/2 v prospech vtedajších
vlastníkov.Tedavyvlastneniebolozrušené,aledomprávnychpredchodcovžalovanejnaparcč.194stál,
nebol zrútený a podľa grafickej identifikácie znalkyne na č.l. 285 spisu ako aj vyjadrenia katastrálneho
úradu zo dňa 20.5.2015 (č.l. 335 spisu) nachádzal sa na parc. č. 194 i 196 a zasahoval do pôvodne

spoločnejcestyparc.č.198vprednejčastiasidopolovicešírky.Žalovanánapojednávanídňa23.3.2018
uviedla, že je rodičia I. začali rodinný dom (na pôvodnej parc. č. 194) stavať v päťdesiatych rokoch
minulého storočia. Z uvedených pozemnoknižných zápisov vo pkn. vl. č. 36 k.ú. Soblahov vyplýva, že
právny predchodca žalovanej H. I. sa mohol cítiť byť vlastníkom pkn. parc. č. 213/2 k.ú. Soblahov len v
období od júna až októbra 1947 do 15. mája 1952 na rozdiel od Z. I. r. I. pod B XX v podiele 140/960-

in, čo je necelá 1/7-ina, (na č.l. 200 spisu), ktorá bola vedená ako spoluvlastníčka od 9.5.1938 do
konca vedenia pozemkovej knihy. Žalobcovia tvrdili, že podľa pozemnostných hárkov z konca roku 1942
spoluvlastníkom (spoludržiteľom) parc. č. 199 pozemkového katastra / čo však nie je pravda- viď č.l. 186
spisu/, ktorá bola vytvorená z pkn. parc. č. 213/1 a 213/2 bol aj N. U., právny predchodca žalobcu 2/ a to
ten istý, ako N. U., zapísaný pod B 9 v pkn. vl. č. 36 k.ú. Soblahov. Podľa tohto hárku bola parc. č. 199

miestnou traťou s výmerou 287 m2 v užívaní R. Q. rod. I. v X/X-inách, H. I. v X/X-ine s manž. Z. rod.
I. v X/X-inách a N. I. v X/X-inách. N. U., právny predchodca žalobcu 2/ bol podľa pozemnostného hárku
č. 893 k.ú. Soblahov (na č.l. 183 spisu) spoludržiteľom parc. č. 198- miestna trať ( dopísané aj spoločná
cesta) bez uvedenia výmery v podiele 2/16-iny spolu aj s R. Q. v 2/32-in, Z. I. v 27/32-ina a ďalšími.
Podľa B 49 predmetnej pkn. vložky č. 36 od mája 1952 sa stali vlastníkmi pkn. parc. č. 213/2 jej vtedajší

vlastníci. Zo zápisu B 46 vyplýva, že pôvodná pkn. parc. č. 213- bez uvedenia výmery (zapísaná pod A
3 bola rozdelená na 2 časti až v roku 1947, čo bolo do PK zapísané dňa 20.12.1947. Pod B. Vlastníctvo
tejto pkn. vložky je uvedené nasledovné: - pod B 9 N. U. ( od r. 1888) v časti parc. pod č. A 1 - 9, 16,17,
21 - 34 s poznámkou B16 z r. 1900 a v. 45= B 45 vyššie uvedené vyvlastňovanie v prospech H. I. - do
16.5.1952, teda BEZ A. 35- pkn. parc. č. 213/2, ďalší prevod nie je vyznačený, - pod B 8- N. U. ( od

r. 1986) v časti parc. pod A 1 - 9, 16,17,21-34 ( pod A 3 pkn. parc. č. 213 pred rozdelením) , teda BEZ
A 35.= pkn. parc. č. 213/2 s poznámkou B 16 a v. 31= B 31 a tu sa uvádza, že došlo 16.júna 1926
pod č. 1190 a na základe Okresného súdu Trenčín pod č. D 814/5/925 vkladá sa právo vlastníctva na A
1-9,11,16.-17.,21.-22, 24.-34+ r.č.1. pod B 8,25 na meno N. U. zapísanú titulom dedičnosti v jednakých
dielochvprospech:a)I.I.r.U.,b)mal.Y.U.,c)mal.N.U.amal.Y.U.,-podB25(došlo7.12.1929č.2370)

je uvedené, že N. U. pod B 25 s poznámkou v. 31( v. 31= B 31 a tu sa uvádza, že došlo 16. júna 1926
pod č. 1190 a na základe Okresného súdu Trenčín pod č. D 814/5/1925 vkladá sa právo vlastníctva na A
1-9,11,16.-17.,21.-22, 24.-34+ r.č.1. pod B 8,25 na meno N. U. zapísanú titulom dedičnosti v jednakých
dieloch v prospech: a)I. I. r. U., b) mal. Y. U., c) mal. N. U. a mal. Y. U.) a pod B 26 až 29 I. I. r. U., mal.
N. U., mal. Y. U. a mal. Y. U. zdedili po B. U. = B 2 jeho podiel v rovnakých podieloch, -pod B 40 ( došlo

12.5.1938 čd 2132) sa uvádza, že na 35/240 Y. U. B 29,31/d sa podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa
9.5.1938 vkladá vlastnícke právo Z. S. rod. I. (140/960 t.j. 35/240-in t.j. 7/48-in t.j. necelá 1/7-ina). Ďalší
prevod tohto podielu nebol uvedený. V konaní bolo pritom zistené, že N. U. vedený pod B8, 25,31 bola
iná osoba ako právny predchodca žalobcov, a to slobodný muž, ktorý zomrel dňa 1.1.1915 na ruskom
fronte a jeho dedičmi boli jeho nevlastní súrodenci, uvedení pod B31(č.l. 198 spisu). V Poľnom nákrese

č. 19 z obdobia 16.-18. VI. 1937 (č.l 189-190 spisu) boli zakreslené parcely pozemkového katastra a to
par. č. 198 a 199 takmer rovnobežne vedľa seba, bez splynutia prednej časti parc. č. 198 do parc. č. 199.
Parcela pozemkového katastra č. 199, vytvorená z pkn. č. 213/2, uvedená na poľnom náčrte z r. 1937
má na jej ploche napísané meno: I. I. r. U. č.d. XX. Hneď vedľa tejto parcely vedie vedľa nej rovnobežne
parcela poz. katastra č. 198 s označením „spol. cesta“ a písmenom a) a na boku je uvedené pod a):

Spoločná cesta pre 4 I., N. U., zast. R. Z. a ďalších, bez I..

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z poľného náčrtu z r. 1937 a pozemnostných hárkov č. 893 a
1113, vyplýva, že na N. U., bytom R. nebol písaný ako na držiteľa pre daňové účely žiadny podiel zparcely poz. katastra č. 199 (zelená farba), ktorej podľa grafickej identifikácie parciel súdnej znalkyne na
č.l. 285 spisu zodpovedá v čase pred jej vznikom pkn. parc. č. 213 (žltá farba), (v tom čase ešte nebola
rozdelená) a v súčasnosti C KN parc. č. 198/2 a /3. Avšak bol na neho písaný ako na držiteľa podiel

2/16-in z parcely pozemkového katastra č. 198 (zelenou farbou)- spoločnej cesty, ktorej podľa grafickej
identifikácie parciel súdnej znalkyne na č.l. 285 spisu zodpovedá v čase pred jej vznikom pkn. parc. č.
212- žltou farbou (v tom čase ešte nebola rozdelená) a v súčasnosti v prednej časti C KN parc. č.
196- čiernou farbou. Z pozemnostných hárkov vyplýva, že N. U., bytom R. užíval niekedy od r. 1937
až 1942 podiel 2/16-iny z parc. poz. katastra č. 198- spoločnej cesty (a nie parc. č. 199 poz. katastra),

ktorej pred tým podľa grafic. identifikácie z č.l. 285 spisu zodpovedala pkn. parc. č. 212 , rozdelená v
r. 1947 na pkn. parc. č. 212/1 a 212/2 a ktorej v súčasnosti zodpovedá C KN parc. č. 196, ktorá však
nie je predmetom konania. Z pkn. vložky vyplýva, že tento N. U. bol od r. 1988 spoluvlastníkom v 1/6-
ine pkn. parc. č. 213 ešte pred jej rozdelením to r. 1949, kedy bola jej predná časť, po rozdelení ako
parc. č. 213/2 vyvlastnená pre právnych predchodcov žalovanej a to H. I. s manž. Z., a však iba do
16.5.1952,kedydošlokzrušeniutohtovyvlastneniaavráteniavlastníckehoprávapôvodnýmvlastníkom,

teda aj N. U. v podiele 1/6-na. Ďalšie záznamy v tejto pkn. vl. č. 26 k.ú. G. už neboli vykonané. Z
poľných náčrtov, pozemnmostných hárkov, pkn. vložiek a vyjadrenia katastrálneho úradu vyplýva, že
pkn. vlastníci pkn. parc. č. 213, po rozdelení na pkn. parc. č. 213/1 a 2013/2, kam patril ja N. U. v
1/6-ne a vlastníci susednej pkn. parc. č. 212, po rozdelení na pkn. parc. č. 212/1 a 212/2 si vytvorili
spoločnú cestu a táto bola zakreslená v r. 1937 na mieste parc. č. 198 pred zalomením (v r. 1964) a

túto užívali takto a podľa názoru súdu až do začatia vyvlastňovacieho konania v r. 1947.Vyvlastnenie
pkn. parc. č. 212/2, kam patrila aj táto spoločná cesta parc. č. 198 v prednej časti, bolo zapísané do
pkn. knihy v decembri 1949. Po tomto vyvlastnení z 14.5.1948 bol postavený rodinný dom právnych
predchodcovžalovanejatoH.I.amanž.Z.,čopotvrdilažalovanávyjadrením,žetejtodombolpostavený
v 50tych rokoch. Po zrušení vyvlastnenia tento rodinný dom stál, nebol zbúraný a nachádzal sa aj na

pôvodnej spoločnej ceste parc. č. 198 pred zalomením asi v polovici jej šírky. Podľa názoru súdu prvej
inštancie spoluvlastníci pôvodných dvoch susedných pkn. parc. č. 212 a 213 po zrušení vyvlastnenia
a možno aj počas doby trvania vyvlastnením získaného vlastníctva pkn. parc. č. 212/2 B. I. s manž. v
dôsledku zastavania spoločnej cesty pkn. parc. č. 198 si posunuli spoločnú cestu vedľa tohto domu t.j. do
susednej pôvodnej pkn. parc. č. 213/1, neskôr označenej ako parc. č. 199, avšak bez vyznačenia zmeny

vlastníckych práv jednotlivých spoluvlastníkov pôvodných pkn. parc. č. 213/2 a 212/2 v pozemkovej
knihe. Teda aj keď došlo k posunu spoločnej cesty na parc. č. 198 pred zalomením z poľného náčrtu z
č.l. 189 na parc. č. 199, nedošlo k zmene resp. nebola preukázaná žiadna zmena vlastníckeho práva
na pkn. parc. č. 213/2 vo vzťahu k N. U. pod B9 v 1/6-ine, právnemu predchodcovi žalobcu 2/-7/. Tento
stav užívania trval až do r. 1964, kedy podľa vyjadrenia katastrálneho úradu došlo ku komplexnej údržbe

a bol vyhotovený Poľný náčrt č. 7, ktorý bol zakreslený do katastrálnej mapy vo februári 1965 a v nej
bol vyznačený skutočný priebeh tejto spoločnej cesty, avšak neboli zapísané žiadne právne zmeny vo
vlastníctve, pričom právne vzťahy par. č. 198 a 199 vychádzali z pôvodného „rovnobežného priebehu“
parciel s vlastníctvom podľa pozemkovej knihy. Z toho vyplýva, že v r. 1964-5 sa pôvodná spoločná
cesta v prednej časti dostala na miesto par. č. 199 v prednej časti a nahradila ju, avšak spoluvlastnícke

vzťahy k zostali podľa vlastníckeho stavu parc. č. 199, teda aj pre N. U. v 1/6-ine. Katastrálny úrad
v konaní potvrdil, že na novovytvorenú par. č. 198 boli zapísané vlastnícke práva B. I. (žalovanej) a
D. I. (brata žalovanej) v r. 1971 po kúpe pkn. parc. č. 212/1. Z geometrického plánu a výkazu plôch
na vyvlastnenie časti parc. kat. č. 194-199 zo dňa 11.6.2047 ( č.l. 389-394 spisu) vypláva a je na ňom
vidieť, že na žiadnej z pôvodných parc. č. 212 a 213 nie je postavené žiadna stavba a boli evidované

ako záhrady bez výmery. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 8.4.1971, ktorú predložila žalovaná, predávajúci
H. I. s manž. Z. rod. I. (rodičia žalovanej) predali jej (žalovanej)- B. I., nar. X.X.XXXX a t.č. neb. bratovi
žalovanej - D. I., nar. XX.XX.XXXX, každému v polovici, nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe vo
vl č. XX pre k.ú. Soblahov a to pkn. parc. č. 212/1- záhradu vo vnútornosti pod A I.r.č. 5 pod B23, 27, 28,
35, 39a/,b/ v celosti aj podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č. 5C 950/70 zo dňa

1.2.1971, ktorej v evidencii nehnuteľností Strediska geodézie v Trenčíne zodpovedala v k.ú. Soblahov
na evid. liste č. 292 parc. pod č. 194,196,198,199 ako dom č. 162 vo výmere 1.020 m2, záhrada vo
výmere 462 m2, neplodná plocha vo výmere 361 m2 a lúka vo výmere 194 m2. Žalovaná uviedla, že po
smrti svojho bezdetného brata D. I., zdedila jeho polovičný podiel v týchto nehnuteľnostiach.

4. Zo spisu súdu sp. zn. 5C/950/70 vyplynulo, že dňa 4.12.1970 H. I. s manž. Z. rod. I. ako navrhovatelia
(žalobcovia) podali na súd žalobu proti odporcom (žalovaným) D. R., N. U., Y. H., rod. U., Z. U. rod.
F., Z. S. rod. F. a I. Q. rod. Z. o určenie vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov 1/, 2/ vo výške
10/12- (t.j. 5/6-in) k nehnuteľnostiam to parc. č. 194 ( dom č. 162), parc. č. 196 (záhrada), parc. č.198 ( neplodná pôda) a parc. č. 199 (lúka) zo zápisnice č. 33 k.ú. Soblahov, ktoré mali byť totožné s
parc. č. 212/1 k.ú. Soblahov. Žalovaní 1/ až 6/ uznali nárok žalobcu z dôvodu, že už v minulosti došlo
k majetko-právnemu usporiadaniu a jednak v r. 1926 v prípade N. U. a v roku 1952 u nich ostatných,

a to ústne zámenou pozemkov. Na základe súhlasu žalovaných súd žalobe vyhovel. Podľa pkn. vl.
č. 33 k.ú. Soblahov (na č.l. 210 spisu) , kde bola zapísaná pod A.5 pkn. parc. č. 212/1 boli žalovaní
spoluvlastníkmi tejto parc. a žalobkyňa 2/ Z. I. rod. I. bola pod B 35 vlastníkov 2/12-inách t.j. 1/6-ine
na základe kúpne zmluvy zo dňa 9.5.1938. Podľa identifikácie parciel Strediskom geodézie zo dňa
6.4.1970 (č.l. 292 spisu) týmto EN parc. č. 194,196,198 a prečiarknutej 199 zodpovedá pkn. parc.č.

212/1 z pkn. vl. č. 33 k.ú. Soblahov a užíva ju I. H.. Podľa grafickej identifikácie parciel súdnej znalkyne z
č.l. 286 ako aj zo všetkých máp vyplýva, že nehnuteľnosti boli postavené len v časti parciel označených
ako pkn. 212/2 a 2013/2 v zadnej časti s lomenom /1 nie sú žiadne nehnuteľnosti, z čoho vyplýva, že
identifikácia je nesprávna v časti za lomenom. Napriek tomuto je zo súdneho spisu zrejmé, že došlo k
uznaniu nadobudnutia vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalovanej k pozemkom v časti pkn. č.
212/2, ktorej zodpovedali EN parc. 194 (pod domom), 196,198 a 199 v podieloch 10/12-in a v roku 1970

už pod EN parc. č. 198 katastrálny úrad (v tom čase Stredisko geodézie) evidovalo v skutočnosti parc.
č. 199, patriacu N. U.i v 1/6-ine. Ani jeden z účastníkov tohto súdneho sporu z r. 1970 netvrdil, že by
došlo k ústnej dohode o zámene pozemkov aj so susedom- N. U., ktorý ani nebol účastníkom konania,
hoci v skutočnosti došlo komplexnou úpravou v r. 1964 k „zabratiu“ aj prednej časti jeho pozemku EN
parc. č. 199.

5. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že v r. 1964 došlo k vyznačeniu v evidencii
nehnuteľností posunu polohy parc. č. 198 v prednej časti na miesto parc. č. 199 v prednej časti bez
zmeny pôvodných vlastníckych vzťahov, čo nebolo na listoch vlastníctva výslovne uvedené a tým došlo
k rozšíreniu pozemku právnych predchodcov žalovanej na pozemok spoluvlastníkov pkn parc. č. 213/2

vrátane N. U. v 1/6-ine. Pri ďalších prevodoch po tomto roku , ako aj v súdnom spore z r. 1970 sa
vychádzaloztohtoumiestneniaparcielbezpovšimnutiasi,ževlastníctvo sapri„posune“spoločnejcesty
vôbec nezmenilo, ale zostalo v pôvodnom stave podľa pkn. parc. č. 213/2. Právny predchodca žalovanej
vsúdnomsporezr.1970sadomáhalurčeniasvojhovlastníckehoprávakpozemkomzpkn.vl.č.33,teda
nie z predmetnej vl. č. 36, kde bola zapísaná EN parc. č. 199 pred zalomením EN parc. č. 198, žaloval

pkn. vlastníkov z pkn. vl. č. 33 a tvrdil, že v minulosti došlo k ústnej výmene pozemkov v roku 1926 v
prípadeN.U.avroku1952unichostatných(žalovaných)-čojevroku,kedybolazrušenévyvlastneniev
prospech B. I. s manž. a to ústne zámenou pozemkov. Týmto vlastne došlo k vysporiadaniu vlastníckych
vzťahov H. I. s manž. Z. k pkn. parc. č. XXX/X z pkn. vl. č. 33 k.ú. Soblahov podľa dohody z r. 1952,
kedy na mapách EN parc. č. 198 ešte viedla rovnobežne s par.c č. 199 a nebola zalomená tak, že

súdnym rozhodnutím mu bolo deklarované spoluvlastníctvo v 10/12-in a jeho manželka vlastnila 1/12-nu
z pozemkov- pkn. parc. č. 212/2 v pkn. vl. č. 33 k.ú. Soblahov, i keď v súdnom rozhodnutí 5C/950/70 bol
uvedený priebeh resp. umiestnenie En parc. č. 198 už v zmenenom - zalomenom stave, ktorý vykonala
geodézia v roku 1964. Na základe tohto súdneho rozhodnutia, ktorý však deklaroval vlastnícke právo B.
I. s manž. Z. podľa mapového stavu z roku 1952 a na zmenu hranice parc. č. 198 z r. 1964 nereagoval a

nevysporiadal sa s ňou, bolo zapísané vlastníckeho právo právneho predchodcu žalovanej B. I. s manž.
Z. na parc. č. 198 v stave po zalomení. Dalo by sa povedať, že žalobcovia vychádzali z evidenčného
stavu v evidencii nehnuteľností (dnes správa katastra) v tom čase a sami neuviedli, že došlo k posunu
spoločnej cesty v čase ich vlastníctva na základe vyvlastnenia, a po zrušení vyvlastnenia už spoločná
cesta sa nemohla vrátiť na pôvodné miesto, lebo si na nej postavili dom. Dôkazom toho, že o tomto

vedeli bola samotná žaloba sp. zn. 5C/950/70, kde uviedli, že v r. 1952 po zrušení vyvlastnenia sa s
pôvodnými spoluvlastníkmi z pkn. vl. č. 33 dohodli na výmene pozemkov, teda pozemky- aj spoločnú
cestu, ktorú v tom čase zabrali, nezískali zadarmo od spoluvlastníkov, ale za úhradu vo forme výmeny
pozemkov. Z dôvodu, že v žalobe a ani v súdnom rozhodnutí nikto neuviedol zmenu hranice parc. č.
198 v r. 1964, N. U. so svojim spoluvlastníckym podielom v 1/6-ine nebol účastníkom tohto súdneho

konania a žiadny z účastníkov súdneho konania nespomínal, že by malo dôjsť k ústnej dohode aj
s N. U. a vyplateniu jeho spoluvlastníckeho podielu v nejakej forme. Toto netvrdila ani žalovaná. V
znaleckom posudku č. 1/2013 súdnej znalkyne Ing. Yvety Strhanovej zo dňa 15.1.2013 s doplnením
zo dňa 29.10.2014 s geometrickým plánom je vysvetlený vznik pkn. parciel č. 213/1, 213/2, 212/1 a
212/2 ako aj písomná a grafická identifikácia i sútlač (prekrytie) pozemnoknižných, EN a súčasných CKN

parciel. Geometrickým plánom bola vyčlenená z C KN parc. 198 nová C KN parc. č. 198/2 a 198/3,
ktorá zodpovedajú pôvodnej EN parc. č 199 pred zalomením. Na grafickej identifikácii- príloha č. 2.2 na
č.l. 285 spisu je oranžovou farbou vyznačená hranica pôvodnej pkn. parc. č. 212/1, 212/2- (na strane
žalovanej) i pkn. parc. č. 213/1, 213/2 (na strane žalobcov), ktorí idú rovno bez zalomenia a nové ENparc. č. 194-198 sú súčasťou pkn par.c č. 212/2 a z nej boli vytvorené C KN parc. č. 194 (na nej dom )
a 196. Ďalej je zreteľne vidieť zalomenie CKN parc. č. 198 (stav katastra nehnuteľností) za hranicou
pkn parc. č. 212/2 do „susedov“ (žalobcov) - do pkn. parc. č. 213/2 (stav pozemkovej knihy) na miesto

pôvodnej EN parc. č. 199 (stav pozemkového katastra). Zo spisu súdu sp. zn. D 597/54 bolo zistené, že
poručiteľom bol N. U. z R., zomr. XX.X.XXXX v R. č. 35, nar. XX. mája XXXX, jeho manželka bola I. rod.
D., zomr. X.X.XXXX a mal deti N. U., nar. XX.X.XXXX, F. XXX a Z. R., nar. XXXX a neboli predmetom
dedenia žiadne nehnuteľnosti z k.ú. Soblahov. V dodatočnom prejednaní dedičstva vedenom pod sp.
zn. 17D/438/2009 OS Trenčín boli prejednané nehnuteľnosti v k.ú. Soblahov, avšak okrem predmetnej

spornej C KN parc. č. 198 k.ú. Soblahov. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 17D/438/2009-71 (OS
Trenčín), D not 78/2009 notára JUDr. Dušana Mikitu zo dňa 16.6.2009, dedičmi po neb. N. U., nar.
XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX boli: - po neb. synovi N. U. vnuk N. U., nar. r. XXXX- žalobca 3/,- po neb.
dcére Z. R. a po neb. vnukovi M. R. pravnučka I. R. nar. r. XXXX- žalobkyňa 4/, pravnuk I. R., nar. č.
XXXX- žalobca 5/, pravnuk M. R., nar. č. XXXX- žalobca 6/, pravnuk N. R., nar. XXXX - žalobca 2/, - po
neb. vnukovi D. R. pravnučka Z. D., rod. R., nar. XXXX- žalobkyňa 7/.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 132 ods. 1,2, § 134 ods. 1 až 4, § 130 ods. 1, §
151o ods. 1,2, 3 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že v prejednanej veci bolo bez pochybností
preukázané, že právni predchodcovia žalovanej, jej rodičia H. I. s manž. Z. rod. I. boli za svojho života
vlastníkmi pôvodnej pkn. parc. č. XXX v časti, kde si postavili dom na EN parc. č. 194 až 198, vo

všetkých listinách pri ich právnych úkonoch i súdnom spore 5C 950/70 sa uvádzajú pozemky iba z
pkn. vl. č. 33 k.ú. Soblahov, kde bola zapísaná len pkn. parc č. 212 (a nie aj pkn. parc. č. 213), nikdy
títo a ani žalovaná a ani spoluvlastníci z pkn. vl. č. 33 k.ú. Soblahov netvrdili, že by H. I. s manž. Z.
mali byť vlastníkmi aj časti susedných pozemkov z pkn. vl. č. XX k.ú. G. a to z pkn. parc. č. 213, z
ktorej neskôr bola vytvorená parc. č. 199 a následne „prečíslovaná“ po zalomení na C KN parc. č.

198. Na túto skutočnosť nemá vplyv nesprávna identifikácia z r. 1969 a 1970 a ani komplexná údržba
-Poľný náčrt č. 7 zo dňa 13.8.1964 Strediska nehnuteľností, pretože vlastnícke vzťahy sa nemenia
identifikáciami a ani komplexnými údržbami, ale buď podľa § 132 Občianskeho zákonníka platnými
a účinnými a zavkladovanými (registrovanými) zmluvami alebo podľa §§ 134 a 130 Občianskeho
zákonníka nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním na základe preukázania dobromyseľnosti

držiteľa o jeho vlastníctve (napr. existencia ústnej, kúpnej, zámennej, darovacej zmluvy, nezapísaného
dedičského rozhodnutia a pod). V prejednanej veci nebolo tvrdené a ani nevyplývalo zo žiadnych listín,
že by v minulosti mohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva H. I. s manž. Z. súčasnej C KN parc. č. XXX
k.ú. G. v časti po zalomení t.j. podľa geometrického plánu súdnej znalkyne novovytvorených C KN parc.
č. 198/1 a 198/2 pred r. 1952 i po r. 1952, t.j. po zrušení vyvlastnenia, preto tieto novovytvorené parcely

aninemohlipredaťvr.1971svojimdeťomžalovanejajejt.č.neb.bratoviD.I.apojehosmrtižalovanáani
nemohla zdediť jeho podiel v týchto predmetných pozemkoch. V konaní bolo preukázané, že vlastnícke
právo N. U. v podiele 1/6-ina v pkn. parc. č. 213 z pkn. vl. č. XX k.ú. Soblahov, ktorej v súčasnosti
zodpovedá súdnou znalkyňou novovytvorená C KN parc. č. 198/2 a 198/2 v podiele 1/6-ina, bolo
zachované, nebolo prevedené na inú osobu a zároveň ani nebolo prededené po jeho smrti. Žalovaná

netvrdila a ani nepreukázala, že by ona, alebo jej t.č. neb. brat D. alebo jej t.č. neb. rodičia H. I. s manž.
Z. od N. U. alebo jeho právnych nástupcov nadobudli nejakým spôsobom tento jeho spoluvlastnícky
podiel. V minulosti do r. 1964 sa vlastnícke vzťahy ( evidovali) resp. vkladali do pozemkovej knihy a
užívacie vzťahy pre daňové účely sa evidovali v pozemnostných hárkoch (kde sa používa termín držiteľ
a nie vlastník) a tieto hárky sami o sebe „nemenili“ vlastnícke vzťahy, preto v danej veci je rozhodujúci

stav podľa pozemkovej knihy, pokiaľ sa nepreukáže opak. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhovel
prvej časti návrhu eventuálneho petitu o určenie vlastníckeho práva a o druhej časti o zriadenie vecného
bremena podľa § 151o Občianskeho zákonníka už nerozhodoval a v tejto časti nie potrebné žalobu
zamietnuť a ani zamietnuť žalobu voči žalobkyni 1/ ako strany sporu len v tejto druhej časti žalobného
návrhu. Podľa § 255 ods. 2 CSP súd prvej inštancie nepriznal stranám sporu náhradu trov konania z

dôvodu čiastočného úspechu vo veci, pretože na základe pôvodnej žaloby o zriadenia vecného bremena
by súd žalobe nevyhovel, keď podľa znaleckého posudku je možné po úprave žumpy používať vlastný
pozemok žalobcami a po zmene žaloby na eventuálny petit by v prípade neúspechu určovacej časti
petitu bola zamietnutá aj druhá časť o zriadenie vecného bremena.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov
konania. Namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedla, že N. U. nikdy na
predmetných parcelách nevlastnil žiaden spoluvlastnícky podiel a pokiaľ v minulosti niektorú z parcielv zadnej časti pozemku užíval, mal ich vysporiadané v dávnej minulosti. V prednej časti, o ktorú je
spor, pradedo žalobcov nikdy nič nevlastnil. Poukázala na to, že v konaní pôvodne žalobcovia žalovali
zriadenie vecného bremena - práva prechodu, aby mali prístup k rodinnému domu s.č. 152. Žalovaná od

počiatkutvrdila,ževecnébremenojemožnézriadiťlenvtomprípade,akniejemožnézriadiťinýprechod
alebo prístup na parcelu (§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka). Uvedená zákonná podmienka
však nebola splnená. Žalobcovia si postavili na vlastnom pozemku vodovodnú šachtu nevhodne, museli
prechádzať popri nej cez pozemok žalovanej. Znalec Ing. Maruška určil, že úpravou šachty je možné
dosiahnuť, aby po nej mohli chodiť osobné aj nákladné autá, žalobcovia videli, že v konaní neuspejú,

a preto navrhli pripustiť zmenu žaloby. Napriek vstupu žalobcov 3/ až 7/ do konania nikto nenavrhol
výsluch týchto svedkov na strane žalobcov, pričom žalovaná nemala dôvod toto navrhovať, pretože
výpovede žalobcov 3/ až 7/ sú vo vzťahu k úpravu šachty nepoužiteľné. Menovaní podľa jej názoru
nemajú vedomosť o údajnom spoluvlastníctve nehnuteľností ich pradeda N. U.. V geometrickom pláne,
ktorý je súčasťou rozsudku, nie je vodovodná šachta zakreslená, pretože táto je práve v prechode,
umiestnená nevhodne, bráni v prechode cez vlastný pozemok žalobcom, ale títo majú možnosť si dať

opraviť.V..G. jejpovedala,žebybolovhodnévykonaťobhliadkupozemkužalobcov,apretožiadala,aby
súd po zrušení rozsudku nariadil obhliadku parciel žalobcov, pretože podielu 1/6-ina z pozemku parc.č.
198 predstavuje 60 m2, avšak v celej dĺžke parcely od cesty až po koniec parcely, čo predstavuje zhruba
šírku 15 centimetrov. Týchto 15 centimetrov však ide od miestnej komunikácie až po zadnú časť parcely,
nie ako si žalobcovia predstavujú, že tento podiel majú v prednej časti, a z tohto dôvodu budú nezákonne

používať prístup tak, ako doposiaľ. I napriek takémuto výsledku nebudú mať žalobcovia prístup na svoju
nehnuteľnosť, pokiaľ si vodovodnú šachtu neupravia. Aj v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku
bude totiž ich pozemok širší len o 15 centimetrov prednej časti, čo nepostačuje na prechod a vlastný
prístup k ich rodinnému domu.

8. Žalobcovia 1/ až 7/ sa k odvolaniu žalovanej písomne vyjadrili tak, že odvolacie námietky žalovanej
sa v podstatnej časti týkajú skutočností, ktoré neboli predmetom rozhodovania podľa napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, a preto nemajú na posúdenie vecnej správnosti rozsudku žiadny
právny význam. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, týkajúcu sa nevypočutia žalobcov ako strany sporu,
táto nemá opodstatnenie, pretože z odôvodnenia rozsudku ako aj z obsahu spisu je zrejmé, že

rozhodujúcimi dôkaznými prostriedkami boli listiny a znalecký posudok, s ktorými sa súd prvej inštancie
v rozhodnutí vysporiadal, pričom výsluch žalobcov ako strany sporu nebol navrhnutý, a teda neboli
splnené podmienky na jeho vykonanie podľa § 195 ods. 1 CSP. Všeobecné tvrdenie žalovanej o tom,
že N. U. nikdy na predmetných pozemkoch nevlastnil žiaden spoluvlastnícky podiel a pokiaľ by aj v
minulosti niektorých pozemkov v zadnej časti užíval, tak to bolo usporiadané už v minulosti, je nielen

nekonkrétne, ale aj nesprávne, keď zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré súd podrobne
odôvodnené v napadnutom rozsudku, vyplýva pravý opak. Je bez významu úvaha žalovanej o prípadnej
šírke pozemku, ktorá by mala pripadať na spoluvlastnícky podiely 1/6, pretože podiel na spoločnej
veci vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
spoluvlastníctvakspoločnejveci,alenepredstavujekonkrétnučasťspoločnejveci,tedavlastníckeprávo

spoluvlastníka sa nevzťahuje len na určitú konkrétnu časť veci a neoprávňuje ho užívať len určitú reálnu
časť veci. Pre posúdenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie sú tieto úvahy bez významu. Žiadali,
aby odvolací súd po preskúmaní veci napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správne. Uplatnili si trovy odvolacieho konania.

9. Žalovaná následne ( dňa 20.06.2018) do spisu bez ďalšieho doložila nedatovanú a bližšie
neidentifikovanú listinu podpísanú žalobcami 1/,2/ (kópia), v ktorej žiadali, aby bola zamietnutá
nešpecifikovaná žaloba. Dňa 06.02.2019 žalovaná do spisu doložila úradné vysvedčenie zo dňa
10.01.1949 sp.zn. Nc II 844/48, ktorým Okresný súd v Trenčíne potvrdil na žiadosť H. I. a jeho manželky
Z., že podľa odhadu vykonaného 28.12.1948 pribraním znalcov na nehnuteľnosť v k.ú. G. č. 826 m.č.

212, Soblahov č. 36 m.č. 213 vo výmere 6 ar. 73 m2-87 siah štvoročných, vo výmere 6.ar. 70m2 - 86
siah štvoročných je odhadná hodnota za 1 siahu štvoročnú 32,- Kčs. Uviedla, že z tejto listiny vyplýva,
že jej rodičia na základe znalcov určovali cenu pozemkov parc. č. 212 a 213, ktoré patrila jej rodičom,
pretože vyplácali pôvodných vlastníkov a vyplácali znalcov. Touto listinou chcela preukázať, že parcely
patrili celé vlastnícky jej rodičom H. I. a Z. I..

10. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/20158 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov.

12. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovanej
nariaďovať pojednávanie.

13. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto

je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

14. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Žalovaná v odvolaní deklarovala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP .

19. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

20. Nesprávne právne posúdenie veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom

vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy,
keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

21. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci,

dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne
právne posúdil. Súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými
tvrdeniami a argumentami strán, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec
právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa

riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu. Odvolací súd sa na základe výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie stotožnil
sa s jeho záverom, že vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcov N. U. v podiele 1/6-ina k
pozemku, ktorému v súčasnosti zodpovedá súdnou znalkyňou novovytvorená C KN parc. č. 198/2 a

198/2, bolo zachované a nedošlo k jeho nadobudnutiu inou osobou v zmysle § 132 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka, resp. k jeho vydržaniu žalovanou alebo jej právnymi predchodcami a zároveň nedošlo k jeho
prededeniu v dedičskom konaní po N. U.. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti tiež správne uzavrel, že
do roku 1964 sa vlastnícke vzťahy evidovali, resp. vkladali do pozemkovej knihy a v pozemnostných
hárkoch sa evidovali len užívacie vzťahy pre daňové účely, takže údaje v pozemnostných hárkoch samé

osebe nemali vplyv na existenciu či zmenu vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Odvolací súd si v
podrobnostiach osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 CSP
na ne poukazuje. Námietky žalovanej čo do veci samej, uvedené v odvolaní, boli totiž v zásade totožnés námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvej inštancie, a ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal,
vysporiadal sa s nimi a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

22. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta skutočnosti, týkajúce sa (ne)naplnenia zákonných predpokladov
na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok parc.č. 198, k.ú.
Soblahov, ktorého sa cíti byť výlučnou vlastníčkou, súdom v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, odvolací súd pripomína, že žalobcovia sa žalobou, ktorej zmena bola pripustená uznesením
č.k. 12C/190/2008-325 zo dňa 30.04.2015, domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patria v podiele

1/6 do dedičstva po poručiteľovi N. U., ktorý bol v čase smrti vlastníkom týchto nehnuteľností v podiele
1/6 a až eventuálne zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok
parc.č. 198 v prospech vlastníkov stavby domu súp. č. 152 na parc.č. 201, k.ú. Soblahov, v rozsahu
vyznačenom na geometrickom pláne tvoriacom prílohu znaleckého posudku.

23. O žalobu s eventuálnym petitom ide v zmysle právnej teórie vtedy, keď sa žalobca domáha, aby

žalovanému bola uložená určitá povinnosť alebo aby bolo vyhovené inému nároku žalobcu (primárny
petit), a pre prípad, že primárny petit bude súdom zamietnutý, aby bolo rozhodnuté o ďalšom nároku
žalobcu (eventuálny petit). Ak súd rozhoduje o žalobnom návrhu s eventuálnym petitom, pričom tzv.
primárnemu petitu vyhovie, nerozhoduje už o petite eventuálnom; o eventuálnom petite rozhoduje len
v prípade, že primárny petit zamietne.

24.Vdanomprípadesúdprvejinštancienazákladežalobyžalobcovseventuálnympetitomrozhodoltak,
že vyhovel tzv. primárnemu petitu, ktorým sa domáhali určenia, že vec patrí do dedičstva poručiteľovi,
ktorý bol v čase smrti spoluvlastníkom veci a správne potom postupoval, keď o eventuálnom nároku
žalobcov o zriadenie vecného bremena samostatne nerozhodoval. Vzhľadom na uvedené, keďže

odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vyššie, nezaoberal sa
argumentáciou žalovanej ohľadne nedôvodnosti žalobcami uplatneného eventuálneho petitu. Vo vzťahu
k uvedenému primárnemu petitu, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol, a ktorý definuje predmet tohto
súdnehokonania(ourčenie,ževecpatrídodedičstva),jepotombezrelevancieiargumentáciažalovanej
v odvolaní, že ani na základe priaznivého rozsudku súdu prvej inštancie nebudú mať žalobcovia

zabezpečený prechod na svoj pozemok.

25. Pokiaľ žalovaná doložila v odvolacom konaní listiny (nedatovaná a bližšie neidentifikovaná listina
podpísanú žalobcami 1/,2/ v ktorej žiadali, aby bola zamietnutá nešpecifikovaná žaloba a úradné
vysvedčenie zo dňa 10.01.1949 sp.zn. Nc II 844/48), odvolací súd na ne nemohol prihliadať, nakoľko

z ustanovenia podľa § 366 CSP upravujúceho tzv. právo uplatnenia novôt v odvolacom konaní vyplýva,
že nové dôkazy môžu byť predložené v odvolacom konaní len v presne stanovených prípadoch,
ktoré predpokladá zákon, a v žiadnom prípade nie na základe svojvôle. Podľa § 366 CSP prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom
prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,alebod)ichodvolateľbezsvojejviny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade nejde o situáciu ( a žalovaná
to ani netvrdí), kedy by uvedené listiny nemohla odvolateľka bez svojej viny doplniť už v konaní pred
súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť zásadu, "vigilantibus iura scripta sunt", t.j.

"práva patria len bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí
svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

26.Zuvedenýchskutočnostívyplýva,žesúdprvejinštancie rozhodolvoveci nazáklade odôvodnených
skutkových a právnych záverov, a jeho rozhodnutie je správne a zákonné. Vzhľadom na uvedené sú

odvolacie námietky žalovanej uplatnené neoprávnene. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

27. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobcom 1/ až 7/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní

v celom rozsahu.

28. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcov 1/ až 7/ rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).