Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116210847
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116210847.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v konaní o návrhu navrhovateľa JUDr. T. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom Z. V. M. XX, C., na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby: Mgr. Q. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom Z. V. M. XX, C., zastúpená splnomocnencom: Marián Galbavý, advokátska kancelária, s.r.o.,
Kapitulská6,TrnavaavkonanízastúpenáprocesnouopatrovníčkouMgr.P.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
Z. V. M. XX, C., za účasti Okresnej prokuratúry Trnava, o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná,
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19. septembra 2018, č.k. 19Ps/6/2016-118, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním obmedzil Mgr. Q. E., nar. XX.X.XXXX, v
spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá rozhodovať o svojej liečbe v súvislosti s duševnou
poruchou - ťažkou závislosťou od alkoholu. Zároveň súd ustanovil JUDr. T. E., nar. XX.X.XXXX za
opatrovníka Mgr. Q. E., ktorý je oprávnený a povinný zastupovať opatrovanca v rozhodovaní o jeho
liečbe. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov, ani štát, nemá nárok na náhradu trov konania. Z
odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 6.5.2016 domáhal,

aby súd obmedzil jeho dcéru Q. E. v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá rozhodovať
o svojom zdravotnom stave a umiestnení do zdravotníckej starostlivosti a môže byť do ústavného
zariadenia vykonávajúceho zdravotnícku starostlivosť umiestnená bez svojho súhlasu. Zároveň žiadal,
aby bol ustanovený za jej opatrovníka a to z dôvodu, že jeho dcéra Q. už veľmi dlhú dobu trpí závislosťou
na alkohole. Všetky doterajšie pokusy pomôcť jej tento vážny problém vyriešiť skončili neúspechom,
nakoľko každé protialkoholické liečenie, ktorému sa podrobila, predčasne ukončila. Proti jej vôli ju totiž
nemohlihospitalizovaťaliečiť.Počasdobytakmer20rokov,čotrpízávislosťounapožívaníalkoholických

nápojov bola na viacerých protialkoholických liečeniach. Ani v jednom prípade liečbu neukončila, vždy
požiadala o jej predčasné ukončenie. V záujme pomôcť jej vysporiadať sa so spomínanou závislosťou a
zachrániť ju, spolu s manželkou (matkou závislej dcéry) takmer rok pravidelne navštevovali komunitu H.
v W., ktorá sa úspešne zaoberá riešením podobných problémov. Spolu navštívili aj komunitu v Taliansku
pri A. usilujúc o to, aby v nej dcéra zostala a komunita by jej pomohla spomínaný problém vyriešiť.
Dcéra to však po troch dňoch tam strávených odmietla. Závislosť dcéry na požívaní alkoholu sa za
posledné obdobie značne prehĺbila a jej dôsledky ťažko dopadajú na jej zdravie, tak i na psychiku a

zdravotný stav osôb, s ktorými žije. Hoci je matkou maloletého dieťaťa - P., nar. XX.X.XXXX, nedokáže
sa v dôsledku spomínanej závislosti o tohto sama riadne postarať. V období, keď pije, t.j. období cca 10
dní, skonzumuje denne aj 1,5 litra tvrdého alkoholu a privedie sa do stavu, že sa už nedokáže ani udržať
na nohách, padá, viackrát si spôsobila pádom vážnejšie zranenia. Jej maloletý syn ju v takomto stavevidí. Faktom je, že po spomínaných 10 dňoch nadmerného požívania alkoholických nápojov nasleduje
obdobie, v ktorom dcéra nepije a správa sa v podstate normálne. Niekedy to obdobie trvá i 3 týždne,
zväčša však 10 až 14 dní. Ani v tomto období však nie je ochotná a schopná sebareflexie a vytrvalo

odmieta všetky návrhy smerujúce k podstúpeniu liečby. Len v minulom roku bola trikrát hospitalizovaná
v Pinelovej nemocnici Pezinok na oddelení drogových závislostí. Opakovane na vlastnú žiadosť ju
po niekoľkých týždňoch museli prepustiť. Je evidentné, že po takých veľkých dávkach alkoholu, aké
konzumuje, to jej telo a orgány vydržať nemôžu a ona sa upije k smrti. To, že jej ide o život, dokazuje
posledné obdobie, keď v dôsledku dlhodobého požívania alkoholu bola hospitalizovaná, prijatá na

urgentnom príjme s nameranou hladinou alkoholu 4,5 promile, ležala na oddelení JIS, prepustená bola
1.3.2017. Toto trvá už niekoľko desaťročí, nemá žiadnu možnosť proti jej vôli dosiahnuť, aby keď začne
piť, bolo toto pitie hneď prerušené a aby to nedopadlo tak ako sa to stáva. Keď bola hospitalizovaná,
u ošetrujúcej lekárky sa informoval o jej zdravotnom stave, bolo mu povedané, že je v ohrození života,
že sa jej rozpadávajú svalové vlákna, boli zistené aj nejaké somatické poruchy, po liečbe sa však
toto upravilo. Chcel, aby následne bola hospitalizovaná na psychiatrii, čo však odmietla. Preto chce

dosiahnuť, aby mohol sám rozhodovať o jej liečbe. Mgr. Q. E. uviedla, že chápe, že otec sa uvedeného
domáhasnajlepšímúmyslomapocitombezmocnosti,čomunezazlieva,žiadavšaknávrhzamietnuťato
s poukazom na to, že priznáva a vie, že je alkoholička. Keď bola hospitalizovaná zľakla sa keď zistila, že
skutočnemázdravotnéproblémy,samasivybavilaliečbuvoVeľkomZáluží,kdenastupujeod13.3.2017,
v trvaní 8 -10 týždňov. Chce sa vyliečiť a prestať robiť hanbu otcovi ako i synovi, chce syna vychovávať.

Čo sa týka jej zdravotného stavu, má šťastie, že sa vždy zregeneruje, bola hospitalizovaná na oddelení
JIS metabolické, nik jej nepovedal, že je v ohrození života. Chce, aby si svoj život mohla riadiť sama,
vie si to sama vyriešiť. Procesná opatrovníčka uviedla, že sa snaží maloletému zachrániť mamu, keď
je v takom stave, že je pod vplyvom alkoholu snaží sa, aby bola čo najďalej od maloletého, lebo jej
prejavy sú skutočne otrasné, toto je už posledné štádium, keď je potrebné to vyriešiť, nakoľko maloletý

je už vnímavý, začína byť z takejto situácie v strese, preto podporuje navrhovateľa v tomto konaní. Je
za obmedzenie spôsobilosti dcéry tak, aby nemohla rozhodovať o svojom zdravotnom stave, tak, ako to
navrhuje navrhovateľ. Zástupca okresnej prokuratúry uviedol, že si myslí, že je v záujme Mgr. Q. E., aby
to bolo tak, ako to navrhujú jej rodičia. Vzhľadom na to, že ani súd nevie posúdiť jej duševný stav, navrhol
pribrať do konania znalca - psychiatra, alebo aj požiadať o ústavný posudok. Oceňuje, že menovaná sa

sama chce liečiť, avšak vzhľadom na predchádzajúcu neúspešnú liečbu je toho názoru, že je potrebné
zistiť jej duševný stav a posúdiť jej schopnosti ohľadom posúdenia vlastného zdravotného stavu a
potreby liečby. Súd prvej inštancie za týmto účelom nariadil znalecké dokazovanie, do konania pribral
znaleckú organizáciu - Psychiatrickú nemocnicu Philippa Pinela Pezinok, ktorá vypracovala znalecký
psychiatrický posudok č. 08/2017 dňa 17.9.2017, z ktorého vyplýva, že konzumáciu alkoholu Mgr. Q.

E. možno považovať za nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Menovaná trpí ťažkou závislosťou
od alkoholu, ktorá sa datuje podľa jej vlastného údaju asi od roku 2006, v roku 2008 sa už liečila
zo závislosti hospitalizačne. Závislosť od alkoholu je trvalým ochorením. Pacient si je vedomý, že je
alkoholik a musí trvalo abstinovať od alkoholu. Mgr. Q. E. si svoju závislosť uvedomuje, čo dosvedčila
na súdnom konaní o zverení dieťaťa do starostlivosti jej rodičov. Uvedomuje si následky svojho konania.

Napriek tomu v rámci svojej poruchy osobnosti zapája obranné mechanizmy a vždy nájde dôvod, prečo
zrecidivovala v pití - obviňovaním iných. Požívaním alkoholu jednoznačne ohrozuje svoj život a zdravie,
jej zdravotné ohrozenie extrémne vysokými dávkami alkoholu je neodvratné ak bude pokračovať v
doterajšom požívaní alkoholu. Už dlhodobo nie je schopná rozhodovať o vlastnom zdravotnom stave,
pretože sa opakovane pýta z liečenia na reverz, zapája svoje nezrelé obranné mechanizmy a nedokáže

dospelým spôsobom čeliť svojim zlyhaniam. Jej rozhodnutia o jej zdravotnom stave mali doteraz vždy
iba negatívny dopad na jej zdravie. Napriek tomu, že terapeuti v tomto roku vyslovili infaustnú prognózu
o nevyliečiteľnosti jej ochorenia je pochopiteľné, že ani ona, ani jej rodičia sa s týmto nemôžu zmieriť.
Táto choroba liečiteľná je - trvalou abstinenciou od alkoholu a to čím skôr, pokiaľ nenastane nezvratné
poškodenie jej zdravia. Mgr. Q. E. argumentuje tým, že ak súd rozhodne v jej neprospech - teda

o obmedzení svojprávnosti, bude to pre jej psychiku ešte horšie. Takéto tvrdenia patria do plejády
racionalizačných myšlienkových pochodov typických u ľudí so závislosťou. Sama sa mohla za ostatné
mesiace presvedčiť o tom, že iné riešenie nemá. Jej predsavzatia sú zatiaľ neuskutočniteľné. Musí
sa liečiť dostatočne dlho, byť následne dlhodobo v resocializačnom zariadení, aby nastala reštitúcia
nielen jej telesného, ale najmä duševného zdravia. Až keď liečba hlboko zmení jej osobnosť a obranné

postoje, potom nastanú predpoklady, že dokáže riešiť životné nároky aj bez pomoci alkoholu. Znalci sa
zjednotili v závere, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozhodovaní o svojej liečbe je plne
opodstatnené. Mgr. Q. E. uviedla, že nemá žiadne pripomienky k znaleckému posudku, nesúhlasí s ním,
pretože dospel k záveru, s ktorým nie je stotožnená. Navrhovateľ uviedol, že jeho dcéra nastúpila naliečenie do Zálužia, bolo to niekoľko dní po pojednávaní, ktoré sa konalo v marci 2017, v zmysle svojho
prísľubu. Toto predčasne ukončila podpísaním reverzu a niekoľko dní potom začala už konzumovať
alkoholické nápoje a od uvedenej doby medzičasom práve kvôli požívaniu alkoholu stratila zamestnanie,

od tej doby nepracuje a jej alkoholické výpadky trvajú tak ako dovtedy - do doby kedy bol vypracovaný
znaleckýposudoksväčšímiamenšímiprestávkami,naposledytobolomesiac,čoabstinovala,aleočoje
dlhšia doba abstinencie o to je dlhšie a závažnejšie obdobie, kedy neúmerne požíva alkoholické nápoje.
Myslí si, že od doby vypracovania znaleckého posudku bola asi trikrát na detoxe, v septembri 2018 boli
na spoločnej dovolenke spolu aj s maloletým, prvé dva dni bola dcéra silne pod vplyvom alkoholu, potom

sa z toho dostala, odvtedy sa drží. Dcéra je veľmi háklivá, keď sa komunikácia sústredí na jej problém s
alkoholom resp. riešenie tohto problému, kedy je útočná. Opatrovníčka uviedla, že pokiaľ dcéra bude na
liečení, budú ju v tom podporovať, starať sa jej o dieťa, udržiavať také dobré vzťahy, aké mali v minulosti.
Mgr. Q. E. uviedla, že znalecký posudok nie je objektívny, bol vypracovaný najmä na základe zdravotnej
dokumentácie, jej otec sa možno viac rozprával so znalkyňou ako ona samotná. Zástupca okresnej
prokuratúry po znaleckom dokazovaní uviedol, že do konania vstúpil na ochranu práv vyšetrovanej, a

tiež aby dohliadol na zákonnosť priebehu konania. Dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne.
Musí vysloviť znepokojenie, keď dúfal, že do termínu pojednávania budú zo strany vyšetrovanej urobené
a podniknuté kroky, dobrovoľne, za účelom podstúpenia liečby, nestalo sa tak, vyšetrovaná sama zo
svojej vôle nepodnikla žiadne opatrenia, aby aspoň začala s liečbou a čiastočne sa preliečila. Táto liečba
samozrejme nie je jednoduchá, vyšetrovaná neurobila žiadny úkon, aby zastavila tento proces. Čo sa

týka znaleckého posudku vypracovaného v predmetnom konaní, je komplexný, je úplne jednoznačný,
väčšina znaleckých posudkov vychádza v prevažnej miere zo zdravotných záznamov a vo väčšine
prípadov nie je potrebné rozsiahle vyšetrenie osoby. I zo znaleckého dokazovania a výpovede znalkyne
je zrejmé, že takéto osoby bývajú nekritické. Je názoru, že je v záujme vyšetrovanej, aby návrhu
bolo vyhovené, nemá námietky voči tomu, aby za opatrovníka bol ustanovený navrhovateľ. Súhlasí

s tým, a navrhuje, aby bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony tak, že nebude spôsobilá
rozhodovať o svojej liečbe týkajúcej sa diagnózy závislosti od alkoholu. Nevidí dôvod pre vypracovanie
ďalšieho znaleckého posudku. Znalecký posudok vypracoval tím znalcov, od vypracovania znaleckého
posudku uplynula dlhšia doba, počas ktorej nebola skutočná snaha o zlepšenie a zmenu stavu zo strany
vyšetrovanej. Súd prvej inštancie zistil z prepúšťacej správy z psychiatrického oddelenia H. N. C. z

hospitalizácie v období od 2.6.2018 do 5.6.2018, že Mgr. Q. E. bola privezená RZP, ktorú volal otec.
Bola prijatá ako akútny stav, pri prijatí v popredí ebrieta simplex - ALTEST 2,50 promile. Na 4. deň
hospitalizácie žiada o okamžité prepustenie na reverz. Z ďalšej prepúšťacej správy z psychiatrického
oddelenia H. C. z hospitalizácie od 12.6.2018 do 15.6.2018 súd zistil, že opäť bola privezená RZP
ako intoxikácia alkoholom a možná intoxikácia liekmi, sérový etanol 3,53 g/l. Od počiatku hospitalizácie

nalieha na prepustenie do domáceho prostredia. Doporučená pokračujúca liečba závislosti cestou
psychiatrickejnemocnice,čoopakovanestriktneodmieta.Kproblematikezávislostiabsolútnenekritická,
bez motivačného systému. Vzhľadom k tomu, že má teoretické vedomosti o závislosti, problémom je
dodržanie extramurálnej abstinencie. Preto doporučujú nástup do komunity (resocializačné zariadenie),
čo taktiež striktne odmieta. Na 4. deň žiada o okamžité prepustenie na reverz, ktoré bolo aj zrealizované.

Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 10 ods. 2 OZ, § 231 písm. a), § 243, § 248 ods.
1, 2 Civilného mimosporového poriadku. Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne
preukázané, že Mgr. Q. E. trpí duševnou poruchou - ťažkou závislosťou od alkoholu, závislosť od
alkoholu je trvalým ochorením. Požívaním alkoholu ohrozuje svoj život a zdravie, jej zdravotné ohrozenie
extrémne vysokými dávkami alkoholu je neodvratné, ak bude pokračovať v doterajšom požívaní

alkoholu. Menovaná už dlhodobo nie je schopná rozhodovať o vlastnom zdravotnom stave, pretože sa
opakovane pýta z liečenia na reverz, teda nedokáže ukončiť liečbu, nedokáže dospelým spôsobom čeliť
svojim zlyhaniam. Jej rozhodnutia o jej zdravotnom stave mali doteraz vždy iba negatívny dopad na jej
zdravie.PretosúdobmedzilMgr.Q.E.vspôsobilostinaprávneúkonytak,ženiejespôsobilározhodovať
o svojej liečbe v súvislosti s duševnou poruchou - ťažkou závislosťou od alkoholu. Vyšetrovaná Mgr. Q.

E. nesúhlasila so závermi znaleckého posudku, považovala ho za neobjektívny. Súd k tejto námietke
uviedol, že na posudku sa podieľali kolektívne viacerí znalci, mali k dispozícii veľmi presvedčivú
zdravotnú dokumentáciu, závery korešpondujú s tým, že obmedzenie jej spôsobilosti jej dáva šancu
na život. Priamo znalecky ju nevyšetrovali, lebo niektoré veci keď sú jasné, si povedia na porade a
boli napokon hospitalizácie vyšetrovanej v ich nemocnici, takže znalci mali dobrý prehľad a nebolo

potrebné, aby ju ešte raz volali a vyšetrovali. Súd je názoru, že vyšetrovaná neuviedla žiadne relevantné
skutočnosti spochybňujúce záver znaleckého posudku a jeho objektivitu. Od vypracovania posudku
dňa 17.9.2017 uplynul jeden rok, ako však vyplýva zo záveru znaleckého posudku, vyšetrovaná sa
musí liečiť dostatočne dlho, byť následne dlhodobo v resocializačnom zariadení, aby nastala reštitúcianielen jej telesného, ale najmä duševného zdravia. Táto choroba liečiteľná je - trvalou abstinenciou od
alkoholu. Až keď liečba hlboko zmení jej osobnosť a obranné postoje, potom nastanú predpoklady, že
dokáže riešiť životné nároky aj bez "pomoci" alkoholu. Súd mal v konaní jednoznačne preukázané a to

výpoveďou navrhovateľa, opatrovníčky ako i prepúšťacími správami zo dňa 5.6.2018 a 15.6.2018, že v
období od vypracovania znaleckého posudku bola vyšetrovaná Mgr. Q. E. opakovane hospitalizovaná
z dôvodu nadmerného požitia alkoholu a i napriek tomu, že jej zdravotný stav vyžadoval pokračujúcu
hospitalizáciu, hospitalizáciu a liečbu striktne odmietla, žiadala o okamžité prepustenia na reverz, čomu
bolo s poukazom na neexistenciu zákonných dôvodov pre držanie pacientky proti jej vôli vyhovené.

Vzhľadom k uvedenému je vylúčené, že by následne po vypracovaní znaleckého psychiatrického
posudku došlo k takej výraznej zmene zdravotného stavu menovanej, že by obmedzenie spôsobilosti v
rozsahu rozhodovania o liečbe v súvislosti so závislosťou od alkoholu, bolo nedôvodné, práve naopak,
menovaná týmto svojim konaním opätovne preukázala svoju neschopnosť racionálne rozhodovať o
svojom zdravotnom stave, o liečbe, čím ohrozuje nielen svoje zdravie ale i život, keď z posudku
jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak bude pokračovať v doterajšom požívaní alkoholu, pričom

menovaná preukázateľne v požívaní alkoholu vo vysokých dávkach pokračuje, jej zdravotné ohrozenie
je neodvratné. V súlade s § 248 ods. 1, 2 CMP súd ustanovil Mgr. Q. E. opatrovníka - jej otca, ktorý
súhlasil s ustanovením, súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by ho vylučovali z vykonávania tejto funkcie.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP, o trovách štátu, ktoré vznikli v súvislosti
so znaleckým dokazovaním rozhodol v zmysle § 251 od.s 1 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie osoba, o
ktorej spôsobilosti sa koná a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) až h) CSP a § 62 ods. 1
CMP. Poukázala na článok 14, článok 16 ods. 1, článok 19 ods. 2 Ústavy SR, článok 8 ods. 1, článok
14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článok 12 ods. 1, 2 Dohovoru OSN o

právach osôb so zdravotným postihnutím. Poukázala na uznesenie NS SR sp.zn. 8Cdo 276/2014, v
ktorom Najvyšší súd uviedol mimoriadne dôležité konštatovanie: „konaním o spôsobilosti na právne
úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej
spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a
spravodlivo chránili hodnoty aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej

činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo
dôjsť k nedôvodnému svojvoľnému obmedzeniu či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto
kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom.“ Súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o existencii duševnej poruchy
menovanej a to závislosti na alkohole. Ako je zrejmé z vyššie citovanej judikatúry, pri rozhodovaní

o obmedzení spôsobilosti na právne úkony musí nepochybne skúmať aj vplyv duševnej choroby na
kognitívne schopnosti osoby posúdiť význam a dôsledky svojich úkonov. V konaní bolo potrebné posúdiť
okrem iného, či má duševná porucha menovanej vplyv na jej kognitívne schopnosti rozhodovať o
svojej liečbe, resp. odmietnutí liečby, či si dostatočne uvedomuje dôsledky svojho konania. Záver o
potrebe obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nemožno vyvodiť iba na základe konštatovania,

že menovaná dlhodobo odmieta svoju liečbu, podpisuje reverzy, nedokončuje liečbu. Odmietnutie
liečby patrí medzi základné práva pacientov zakotvené vo viacerých právne záväzných dokumentoch.
Každému pacientovi prináleží právo odmietnuť liečbu. Správanie menovanej predstavuje realizáciu
uvedeného práva. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že menovaná si sama uvedomuje prítomnosť
svojej duševnej choroby, nepochybne si uvedomuje dôsledky svojho správania, opakovane sa vyjadrila

o tom, že si uvedomuje potrebu liečiť sa. Sama opakovane iniciovala svoju liečbu. Ukončenie rovnako
dokáže odôvodniť neúčinnosťou/nevhodnosťou liečby, pričom sama tvrdí, že potrebuje nájsť vhodný
typ liečby. Správanie menovanej sa môže javiť ako nesprávne, avšak ide o rozhodnutie, na ktoré
nevplýva prítomnosť duševnej choroby. Rozhoduje sa menovaná samostatne, plne si uvedomujúc
dôsledky svojho rozhodnutia. V konaní nebolo nijako preukázané, že duševná choroba menovanej má

vplyv na jej schopnosť urobiť záver o liečbe a odmietnutí liečby. Nezostáva nič iné, než konštatovať,
že je to jej voľba, pričom v modernom chápaní ľudských práv sa aj právo na sebadeštrukciu vníma
ako ľudské právo, pokiaľ si je človek plne vedomý následkov a rizík s tým spojených. V konaní
nebolo vykonané potrebné dostatočné dokazovanie k otázkam, či a aký má duševná choroba vplyv
na jej schopnosť posúdiť dôsledky svojho správania, či má duševná choroba vplyv na kognitívne

schopnosti porozumieť informáciám poskytovaným doktormi a zdravotníckymi pracovníkmi a či má
duševná choroba vplyv na schopnosť udeliť súhlas, resp. nesúhlas s poskytovanou liečbou. Poukázala
na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 313/2012 a na nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 299/06. Súd
formalisticky prevzal záver znaleckého posudku, podľa ktorého nie je menovaná schopná samarozhodovať o svojej liečbe. Z výsluchu menovanej je zrejmé, že tá si uvedomuje celkovú situáciu
i hrozbu trvalého poškodenia zdravia a vplyv takejto skutočnosti na jej budúci život, uvedomuje si
potrebu liečiť sa. Súd tak založil svoje rozhodnutie len na existencii duševnej poruchy o odmietaní

liečby menovanou, bez dôslednejšieho skúmania vplyvu duševnej poruchy na schopnosť menovanej
rozhodovať o svojej liečbe. Naopak, vykonané dokazovanie však svedčí o tom, že menovaná si je plne
vedomá následkov svojho správania. Závery znaleckého posudku sú založené ťažiskovo na zdravotnej
listinnej dokumentácii vyšetrovanej, pričom absentuje riadne, dôsledné a osobné vyšetrenie dotknutej
osoby. Znalecká organizácia sa v posudku vyjadruje aj k okolnostiam, ktoré jej neprináleží hodnotiť.

Ide o záver o opodstatnenosti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Vyslovuje záver o tom, že
menovaná si uvedomuje svoju závislosť, v závere však absolútne alibisticky, stroho konštatuje, že
nie je schopná rozhodovať o svojej liečbe na základe jej odmietania liečby. Vypracovanie posudku sa
uskutočnilo v neprimeranej dlhej dobe pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom ide o
dobu, počas ktorej mohlo prísť k zmenám na strane menovanej. Znalecké dokazovanie považuje za
nedostatočné. Posudok nedáva odpoveď na otázky, ktoré je potrebné nevyhnutne skúmať, vyslovuje

strohé konštatovania bez bližšieho a hodnoverného podloženia logickými argumentami. Menovaná v
konaní uvádzala, že procesná opatrovníčka za ňu preberá opakovane zásielky zo súdu a o zásielkach
ju neinformuje. Dokonca sám navrhovateľ menovanú informoval o pojednávaniach až tesne pred
konaním pojednávania. Takéto správanie procesnej opatrovníčky viedlo nepochybne k porušeniu práva
nespravodlivý súdny proces. Úkony procesnej opatrovníčky neboli v záujme menovanej a celé konanie

preto trpí vadou, ktorá robí napadnuté rozhodnutie nezákonným. Sama procesná opatrovníčka uviedla,
že prevzala samotný znalecký posudok za menovanú, ktorú o ňom neinformovala, je nepochybné,
že správanie procesnej opatrovníčky predstavuje kolíziu záujmov medzi účastníkom konania a jeho
procesným opatrovníkom. Pokiaľ sa týka opatrovníka, tak vznikajú aj tu pochybnosti o vhodnosti osoby
navrhovateľa ako opatrovníka pre účely rozhodovania o liečbe menovanej. Absentuje riadna úvaha

súdu prvej inštancie, ktorá viedla k ustanoveniu navrhovateľa za osobu opatrovníka. Navyše v konaní
došlo k procesnej vade, keď dňa 17. septembra 2018, dva dni pred konaním pojednávania, v rámci
ktorého prišlo okrem iného k vykonaniu výsluchu znalkyne a vyhláseniu samotného rozhodnutia, prišlo k
prevzatiu právneho zastúpenia menovanej právnym zástupcom, ktorý žiadal o odročenie pojednávania,
čo zdôvodnil okrem iného aj tým, že v rámci zachovania 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania nemá

možnosť oboznámiť sa so spisom a tým riadne zastupovať záujmy menovanej. Výrok rozsudku považuje
za nevykonateľný, obmedzenie je uvedené veľmi široko. Liečba v súvislosti s duševnou poruchou je
slovným spojením nejasným, neurčitým a nezrozumiteľným. Nie je zrejmé, či má ísť o liečbu samotnej
duševnej poruchy alebo aj o liečbu chorôb alebo ochorení, ktoré okrajovo súvisia so závislosťou na
alkohole ale sú spôsobené stavom opilosti alebo odmietaním liečby. Takto formulovaný výrok zakladá

neprimerane široký priestor na svojvôľu opatrovníka rozhodovať o liečbe odporkyne. V závere odvolania
namietla odvolateľka nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo v súlade s ust. § 247ods. 1 CMP konanie zastaviť.

3. Okresná prokuratúra Trnava v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že toto považuje za účelové,

plne sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie pre jeho vecnú
správnosť potvrdiť.

4. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné,
navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Odvolateľka namietala, že súd neposudzoval vplyv jej

duševnej choroby na schopnosť rozhodovať o svojej liečbe, iba formalisticky prevzal závery znaleckého
posudku. S týmto názorom sa nestotožňuje. Zo znaleckého posudku, zo zdravotnej dokumentácie i
zo samotnej výpovede vyšetrovanej je evidentné, že jej odmietanie liečby, podpisovanie reverzov a
predčasné odchody z liečební bezprostredne súvisia s jej alkoholizmom, keď táto napriek tomu, že
si i podľa tvrdení uvedených v odvolaní uvedomuje potrebu liečiť sa, takúto liečbu následne odmieta,

prípadne ukončuje v presvedčení, že svoju závislosť zvládne sama bez potrebnej odbornej pomoci.
Koná tak napriek tomu, že toto jej presvedčenie sa už tisíckrát ukázalo ako nereálne. Pokiaľ odvolateľka
uvádza, že človek má právo aj na sebadeštrukciu, pokiaľ je si vedomý následkov svojho správania a rizík
s tým spojených, tak konštatuje, že menovaná svojou závislosťou a správaním sa pod vplyvom alkoholu
neohrozuje iba svoje zdravie a svoj život ale ohrozuje zdravie a duševný život svojich najbližších,

najmä svojho 5,5 ročného syna, ktorý veľmi ťažko prežíva obdobia, kedy s ním jeho matka nemôže
komunikovať,prípadnesaotakútokomunikáciusnažívstave,kedyjejniejeschopná,čovňomvyvoláva
odpor a strach. Nie je ťažké si predstaviť, čo takéto skúsenosti maloletého so správaním sa jeho chorej
matky - alkoholičky narobia s jeho psychikou, keď sa pravidelne striedajú obdobia, kedy sa dcéra knemu správa ako milujúca a starostlivá matka v čase, keď je triezva a následne, keď pije sa od neho
odvracia, uteká z domu a on ju vidí sa potácať, padať, nezrozumiteľne bľabotať. Takisto neobstojí názor,
že v predmetnej veci súd nedostatočne zistil skutkový stav. Ani v odvolaní sa neuvádza, aké konkrétne

dôkazy by mal súd prvej inštancie naviac vykonať. Závery znaleckého posudku korešpondujú s ďalšími
vo veci vykonanými dôkazmi, vrátane osobného výsluchu odvolateľky. Predmetný znalecký posudok
nevypracovával jeden znalec, ale znalecký ústav. Na jeho vyhotovení sa podieľali traja znalci, ich závery
boli zhodné. Za neopodstatnené považuje i námietky týkajúce sa jeho osoby a jeho ustanovenia za
opatrovníka a tiež argumentáciu, že už samotná skutočnosť, že maloleté dieťa odvolateľky bolo zverené

navrhovateľovi a manželke do náhradnej starostlivosti, vyvoláva vážnu pochybnosť o jeho vhodnosti za
ustanovenie opatrovníka, nakoľko pozícia opatrovníka mu vraj umožňuje akékoľvek rozpory týkajúce sa
styku dieťaťa s matkou, prípadne iné riešiť zavretím dcéry do blázinca. Takéto tvrdenia sú v príkrom
rozpore s tým, ako sa k svojej dcére doposiaľ správal, ako riešil jej zlyhania a problémy, ako sa voči nej
a jej synovi správa dosiaľ. Dcéra žije s ním a manželkou v spoločnej domácnosti, aby jej bolo umožnené
mať so svojím maloletým synom neobmedzený styk a spolupodieľať sa spolu s nimi na jeho výchove. V

období, keď nepije, sa k dieťaťu správa ako milujúca a starostlivá matka, naviac si dokáže nájsť prácu
a riadne pracovať. Samozrejme až do doby, pokiaľ jej zamestnávateľ toleruje jej absencie v práci. Spolu
s dcérou, maloletým P. a otcom maloletého trávili rodinnú dovolenku pri mori. Spolu chodia na výlety a
pod. To všetko sa dá, keď je dcéra triezva. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že to bol on, kto v predmetnej
veci navrhol prerušenie konania, keď sa dcére znovu podarilo zamestnať a táto dlhšiu dobu abstinovala,

čo v ňom a manželke vzbudilo nádej, že sa predsa len stane zázrak a podarí sa jej závislosť zvládnuť.
Žiaľ, nestalo sa tak. Nádeje sa nenaplnili a on z dôvodov, ktoré sú zo spisu zrejmé, navrhol pokračovať
v tomto konaní. Ochranu jej práv v tomto konaní zabezpečovala aj okresná prokuratúra, ktorá práve za
uvedeným účelom vstúpila do konania a jeho návrh na čiastočné obmedzenie spôsobilosti jeho dcéry,
po oboznámení sa s výsledkami dokazovania v plnom rozsahu podporila.

5. Odvolateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ, znalecká
organizácia a následne aj súd bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní arbitrárne konštatujú,
že alkoholizmus má právny vplyv na schopnosť menovanej rozhodovať o svojej liečbe a menovaná
nie je preto schopná o liečbe rozhodovať. V zmysle judikatúry samotné odmietanie liečby nemožno

považovať za dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony je postup ultima ratio, ktorý by mal byť využitý len v prípadoch, ak nie sú dostupné iné
mechanizmy. Dostupné či už na ochranu samotnej osoby trpiacej duševnou poruchou alebo na ochranu
života a zdravia osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s takou osobou. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že
správanie menovanej je život ohrozujúce pre jej syna, pre všetky osoby žijúce v spoločnej domácnosti,

mal skúmať, či pre dosiahnutie ochrany života a zdravia takýchto osôb existujú aj iné mechanizmy,
ktorých využitie v zmysle zásady ultima ratio predchádza obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony.
Pokiaľ sa týka nedostatkov pri ustanovení opatrovníka a kolízneho opatrovníka, tak je potrebné držať
sa merita veci, právnej úpravy a relevantnej úpravy týkajúcej sa ustanovenia kolízneho opatrovníka
a opatrovníka pri obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony. Identifikovali nezákonnosť postupu

kolíznej opatrovníčky, ktorej postup predstavuje vážny zásah do práva menovanej na spravodlivý
súdny proces a tiež vzniesli pochybnosť o vhodnosti navrhovateľa ako osoby opatrovníka, s poukazom
na judikát R 3/1979, ktorý vyslovene poukazuje na nevhodnosť navrhovateľov pre ustanovenie do
funkcie opatrovníka pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Samotný vstup a prítomnosť okresnej
prokuratúry Trnava v konaní automaticky bez ďalšieho nemôže znamenať, že práva menovanej, vrátane

práva na spravodlivý súdny proces neboli porušené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podmienky
zákonnosti súdneho procesu a rozhodovania súdu v civilnom konaní nespĺňa.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 7 ods. 1 v spojení s § 236 CMP, § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý
rozsudok je v celosti vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 19Ps/6/2016 je obmedzenie
spôsobilosti Mgr. Q. E., nar. XX.X.XXXX, k právnym úkonom tak, že nie je spôsobilá rozhodovať o svojej
liečbe v súvislosti s duševnou poruchou - ťažkou závislosťou od alkoholu a ustanovenie opatrovníka
Mgr. Q. E., ktorý je oprávnený a povinný zastupovať ju v rozhodovaní o jej liečbe.8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým obmedzil Mgr. Q. E. v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá rozhodovať o svojej

liečbe v súvislosti s duševnou poruchou - ťažkou závislosťou od alkoholu a ustanovil JUDr. T. E., nar.
XX.X.XXXX, za opatrovníka Mgr. Q. E., ktorý je oprávnený a povinný zastupovať ju v rozhodovaní o
jej liečbe.

9. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za

to, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného
nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel
k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom
uplatneného nároku, teda čiastočného pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, pričom sa vysporiadal
s podstatnými argumentami účastníkov konania a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, tieto v

súvislostisdanouvecouisprávnevyložil,spoukazomnaust.§387ods.2CSPodvolacísúdodkazujena
písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a preto nemôže dať
za pravdu odvolateľovi, ktorý neuviedol také relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nebol vysporiadal, alebo ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

10. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že pokiaľ sa týka znaleckého posudku, tak tento
považoval odvolací súd za riadny, odborný, ktorý spolu aj s výpoveďou jedného zo znalcov vo svojom
závere dostatočným spôsobom poskytol odpovede na kladené otázky a vyslovil jednoznačný záver, že
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony o svojej liečbe je u Mgr. Q. E. plne opodstatnené. Skutočnosť,

že od vypracovania znaleckého posudku do rozhodnutia súdu uplynulo dlhšie obdobie, počas ktorého
mohlo dôjsť k zmene pomerov, odvolací súd nepovažoval za relevantné, pretože správanie vyšetrovanej
sa žiadnym podstatným spôsobom nezmenilo, napriek prísľubu, že nebude požívať alkoholické nápoje
a bude sa liečiť, v dôsledku čoho navrhovateľ požiadal o prerušenie konania, svoje sľuby nedodržala
a naďalej požíva alkoholické nápoje a neurobila žiadne kroky a rozhodnutia smerujúce k jej liečbe a

zlepšeniu jej zdravotného stavu ( opakované hospitalizácie ukončené pred skončením liečby na vlastnú
žiadosť vyšetrovanej).

11. K namietanej procesnej opatrovníčke Mgr. P. E. - matke vyšetrovanej, odvolací súd udáva, že táto
bola do konania ustanovená v súlade s ust. § 240 CMP. V zmysle tohto ustanovenia, jeho odseku 1,

súd ustanoví procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa koná, ak nemá zákonného zástupcu.
Podľa odseku 2, ak sú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v rozpore s
procesnými úkonmi osoby o ktorej spôsobilosti sa koná alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu,
ktorého si táto osoba zvolí, posúdi súd, ktorý procesný úkon je v záujme tejto osoby. Podľa § 71 CSP,
súd ustanoví za procesného opatrovníka blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia strany,

ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade
so záujmami strany (osoby o ktorej spôsobilosti sa koná) a s ustanovením súhlasí. Ak takejto osoby
niet, súd za procesného opatrovníka ustanoví obec, v ktorej mala strana (osoba o ktorej spôsobilosti
sa koná) poslednú adresu trvalého pobytu. Odvolací súd mal za to, že Mgr. P. E. spĺňa všetky kritériá
uvedené v § 71 CSP. Je matkou menovanej, žije s ňou v spoločnej domácnosti, má vo svojej opatere

zvereného syna menovanej, o ktorého sa riadne stará a v podstate sa riadne stará ešte aj o menovanú.
Súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by Mgr. P. E. nemohla byť ustanovená za procesnú opatrovníčku
v tomto konaní. Skutočnosť, že prevzala znalecký posudok za menovanú, ktorú o ňom neinformovala,
sa v konaní nepreukázala, nakoľko vyšetrovaná Mgr. Q. E. na pojednávaní dňa 19.9.2018 uviedla, že
znaleckýposudokjejdoručenýnebol,neviektopodpísaldoručenku,avšakotom,žejeznaleckýposudok

v jej neprospech vedela od jej otca, z jeho reakcií, ona sama ho nedokáže prečítať, pretože to v nej
vyvoláva stres, aj si ho chcela prísť pozrieť, ale to nedokázala. Preto si zvolila právneho zástupcu. Z
tejto výpovede nevyplýva, že by Mgr. P. E. bránila vyšetrovanej v tom, aby sa oboznámila s obsahom
znaleckého posudku, teda nevyplýva z toho žiadne porušenie povinností opatrovníka ani konanie v
neprospech vyšetrovanej.

12. I k ďalšej namietanej skutočnosti a to procesnej vade spočívajúcej v tom, že súd konal napriek tomu,
že právny zástupca vyšetrovanej prevzal právne zastúpenie dva dni pred vytýčeným pojednávaním na
deň 17.9.2018, odvolací súd dodáva, že postup súdu nepovažoval za procesne vadný. Vyšetrovanáv liste zo dňa 27.6.2018, doručenom súdu prvej inštancie dňa 28.6.2018 uvádzala, že v budúcnosti,
najneskôr v septembri, keď sa jej zdravotný stav zlepší, lieky budú nastavené, nastúpi opäť do práce,
bude mať dostatok finančných prostriedkov, chce využiť svoje právo dať sa zastupovať právnym

zástupcom,keďžesamatotokonanienezvládaaúplnejuvmysleníparalyzuje.Návrhnazačatiekonania
v danej veci bol na súd prvej inštancie doručený dňa 6.5.2016. Následne dňa 21.10.2016 Mgr. Q. E.
prevzala návrh spolu s poučením, ktoré obsahovalo aj poučenie o možnosti zastúpenia v konaní. V
danej veci bol vytýčený termín na deň 12.9.2018. Na tento termín svoju neúčasť ospravedlnila Mgr. Q.
E. z dôvodu PN a takisto aj znalec požiadal o zmenu termínu. Súd prvej inštancie žiadosti vyhovel a

termín zmenil na 19.9.2018, avšak pri tejto zmene oznámil vyšetrovanej, že nebude prihliadať na ďalšie
návrhy o odročenie pojednávania a uložil jej, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si ustanovila
zástupcu, s tým, že v prípade nedostavenia sa na pojednávanie, bude súd v konaní pokračovať v jej
neprítomnosti. Vyšetrovaná si právneho zástupcu zvolila až dňa 17.9.2018, teda dva dni pred konaním
pojednávania.Právnyzástupcapožiadaloodročenietohtopojednávania,zuvedenéhodôvodusúdprvej
inštancie však právnemu zástupcovi obratom oznámil, že toto jeho ospravedlnenie nebude akceptovať

a pojednávanie sa bude riadne konať. Na toto pojednávanie sa právny zástupca dostavil. Takže odvolací
súd má za to, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k žiadnemu procesnému pochybeniu ani k
žiadnemu ukráteniu vyšetrovanej na jej procesných právach, keď táto mala od 21.10.2016 dostatok
priestoru na to, aby si zvolila právneho zástupcu.

13. Odvolateľka ďalej v odvolaní namietala ustanovenie JUDr. T. E. za opatrovníka, odvolací súd však
má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď určil za opatrovníka JUDr. T. E. a to z dôvodu, že
JUDr. T. E. - otec menovanej takisto býva v spoločnej domácnosti s menovanou, o túto sa riadne stará,
má ju rád, záleží mu na nej, na jej zdravotnom stave. Spolu s manželkou má zvereného svojho vnuka,
teda syna vyšetrovanej do osobnej starostlivosti, o ktorého sa takisto riadne stará. Tvrdenia, že by mohol

brániť matke v styku s maloletým, sú neopodstatnené, irelevantné, nakoľko z priebehu celého konania
vyplynulo, že v čase pokiaľ matka maloletého je triezva, tak sa stará o svojho syna, spolu so svojimi
rodičmi absolvovala aj s dieťaťom dovolenky. V prípade, že menovaná požíva alkoholické nápoje, tak
práve navrhovateľ je ten, kto jej volá rýchlu zdravotnú pomoc a ktorému na jej zdraví záleží. Odvolateľka
neuviedla v odvolaní žiadnu takú skutočnosť, ktorá by bránila navrhovateľovi vo výkone jeho funkcie

opatrovníka.

14. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd považoval rozhodnutie súdu
prvej inštancie za vecne správne aj riadne odôvodnené a preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

16. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).