Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/245/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221722
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6713221722.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu W.. O. D.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ľ.E. XXXX/XX, XXX XX X., proti žalovanej W.. G. D., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom T. XXX, XXX XX Y., zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Svatuškom, Advokátska kancelária
so sídlom Námestie Slobody 25, 066 01 Humenné, o náhradu ujmy vzniknutej predbežným opatrením,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2013 žiadal žalobca zaviazať žalovanú na náhradu ujmy

vzniknutej predbežným opatrením podľa ustanovenia § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vo
výške 7.000,-- €. Dňa 13.12.2011 rozhodnutím Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp.
zn. XXC XXX/XXXX bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd uložil žalobcovi, aby dočasne
nevstupoval do 2-izbového bytu s kuchyňou a príslušenstvom, na II. podlaží, nachádzajúceho sa vo
X., na ulici Ľ.E. XX, súpisné XXXX, ktorého uznesenie si prevzal dňa 23.12.2011. Rozhodnutiu súdu
prvej inštancie predchádzalo rozhodnutie odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. XXCo XXX/
XXXX, ktorým krajský súd predbežným opatrením rozhodol, aby žalobca dočasne nevstupoval do vyššie

uvedeného bytu, kde mal zároveň aj trvalé bydlisko. Dňa 10.2.2012 Krajský súd v Banskej Bystrici v
konaní vedenom pod sp. zn. XXCo XX/XXXX rozhodol o zrušení predbežného opatrenia, proti ktorému
podal žalobca odvolanie.

1.1.S poukazom na ustanovenie § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sa žalobca domáhal sa
priznania ujmy, ktorá mu vznikla nariadením predbežného opatrenia. Ujma pozostávala tak z majetkovej,
ako aj nemajetkovej. Samotné rozhodnutie o nariadenom predbežnom opatrení prevzal dňa 23.12.2011,

t.j. jeden deň pre vianočnými sviatkami, keď z práce prišiel do miesta trvalého bydliska a týmto mal
pokazené celé sviatky. Žalovaná mu neumožnila byť s maloletými deťmi, čím mu vznikla majetková
ujma vo forme nákladov na cestovanie z miesta výkonu práce T., okres C. do X. na návštevu maloletých
detí, ako aj následné náklady na právne služby advokátom, nakoľko sa proti uzneseniu okresného súdu
odvolal. Ďalšia ujma, ktorú si v konaní uplatňoval bola ujma nemajetková s tým, že žalovaná všade
prezentuje ako dôkaz uvedené predbežné opatrenie.

1.2.Na výzvu súdu žalobca doplnil písomnú žalobu podaním doručeným súdu dňa 7.4.2014, kde vyčíslil
tak majetkovú, ako aj nemajetkovú ujmu. Náhradu škody majetkovej ujmy vyčíslil na sumu 1.005,-- € s
tým, že napriek tomu, že platil nájomné a energie v mieste trvalého bydliska cca 230,-- € mesačne tak
nemohol užívať obydlie v mieste trvalého bydliska. Len na nájomnom a energiách za uvedené obdobiemu vznikla škoda vo výške 460,-€. Ďalšie boli náklady na cestovanie, keďže precestoval 530 km autom,
išlo o deň pred vianočnými sviatkami, pri spotrebe 6 litrov na 100 km a cene PHM 1,50 € za liter bez
amortizácie auta a straty času vyčíslil škodu na sumu 48,-- €. Keďže sa žalovaná nezdržiavala v mieste

trvalého bydliska s maloletými deťmi a odcestovala k rodičom do okresu Y. a ak chcel byť s deťmi musel
cestovať následne zo X. do Y. 320 km. Teda z C. cestoval 530 km. Rozdiel predstavuje 210 km jedným
smerom o čo sa mu zvýšili náklady na cestovanie. Pri priemernej spotrebe pohonných hmôt tak vyšla
táto cesta na 75,-- €. Ďalšie náklady mu vznikli pri podávaní odvolania proti rozhodnutiu Okresného súdu
Zvolen, ktoré podávala advokátska kancelária, ktorá si vyúčtovala 80,-- €. Následne k tomu pripočítal

úroky za dva roky od 20.2.2012 do 19.2.2014 v sume 122,-- € a strata času, kde si rátal 4x 8 hodín, teda
4x 55,-- €, spolu 220,-- €. Celkovo tak hmotnú škodu vyčíslil na sumu 1.005,-- €.

1.3.Ďalší nárok uplatňovaný v tomto konaní predstavoval nemajetkovú ujmu s tým, že nariadeným
predbežným opatrením súd vážne zasiahol do jeho ľudských práv a slobôd a to zásahom do práva
na nedotknuteľnosť obydlia garantovanou článkom 12 listiny základných práv a slobôd. Zdôraznil, že

Slovenská republika sa zaviazala tieto plniť a rešpektovať. Nariadeným predbežným opatrením súd
poškodil jeho dobré meno a umožnil žalovanej diskreditovať jeho osobu v spoločenskom, profesnom,
súkromnom živote a všade prezentovať nariadené predbežné opatrenie ako dôkaz. Uvedeným
predbežným opatrením došlo aj k izolácii žalobcu od jeho dvoch maloletých detí. V tejto súvislosti
poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C XXX/XXXX-XXX zo dňa 5.12.2011,

kde citoval časť rozhodnutia a rovnako rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XXCo
XXX/XXXX-XXX zo dňa 6.9.2011, z ktorého časť rovnako citoval. V období od decembra 2011 do
20.2.2012 mu žalovaná neumožňovala byť s maloletými deťmi a to aj s poukazom na rozhodnutia
súdov, ktoré citoval, ktoré vychádzali z neoverených informácií od žalovanej. Nariadeným predbežným
opatrením mu vznikla nevyčísliteľná, nehmotná škoda najmä čo sa týka vzťahov medzi ním a jeho

dvomi maloletými deťmi a navyše predbežné opatrenie vážne poškodilo a aj stále poškodzuje jeho dobré
meno, umožňuje žalovanej diskreditáciu jeho osoby v spoločenskom, profesnom, súkromnom živote a
zasiahlo do jeho ľudských práv a slobôd a to zásahom do práva na nedotknuteľnosť obydlia. Hoci ide
o nevyčísliteľné škody tak žiadal iba pre „poučenie“ všetkých zainteresovaných zaplatenie nehmotnej
škody v symbolickej výške 5.995,-- €. Spolu žiadal priznať 7.000,-- € s úrokom z omeškania vo výške

9,5% ročne od 22.12.2013.

1.4.Po nariadení pojednávania sa žalobca na pojednávanie nedostavil, ospravedlnil neúčasť písomným
podaním dňa 25.8.2017, žiadal súd, aby konal bez jeho osobnej účasti na pojednávaní, vykonával
dokazovanieaabybezprítomnostižalobcurozhodol.Súčasťoupísomnéhovyjadreniaboloajstanovisko

k námietke žalovanej ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie. Poukázal na to, že k zrušeniu
predbežného opatrenia nedošlo výhradne len z dôvodu nesplnenia procesných podmienok, ale aj z
dôvodu, že žalovaná (v tom konaní žalobkyňa) ničím neosvedčila potrebnosť predbežného opatrenia.
Zdôraznil, že súd nenariadil predbežné opatrenie bez návrhu na základe vlastnej činnosti, ale na základe
návrhu žalovanej.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 26.1.2015. V prvom rade
vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti tunajšiemu súdu. Ďalej mala za to, že žaloba je nesprávna z
dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej
a ujmou, ktorú sa snaží preukázať žalobca podanou žalobou. Žalobca odvodzuje svoj nárok z

predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Zvolen následne zrušeným rozhodnutím Krajského
súduvBanskejBystrici,pričomnároknanáhraduuplatňujevočižalovanejakoosobe,ktorápodalanávrh
na nariadenie tohto predbežného opatrenia. Poukazovala na obsah zrušujúceho uznesenia odvolacieho
súdu, ktorý zrušil rozhodnutie Okresného súdu Zvolen z dôvodu nesplnenia procesných podmienok,
pretože o predbežnom opatrení nerozhodoval príslušný zákonný sudca. Žalobu žiadala v celom rozsahu

zamietnuť. O námietke miestnej nepríslušnosti rozhodol tunajší súd uznesením zo dňa 20.4.2015,
rozhodnutím, ktoré bolo odvolacím súdom zo dňa 29.4.2016 potvrdené. Žalovaná sa na pojednávanie,
na ktoré bola riadne a včas predvolaná nedostavila, ospravedlnila neúčasť na pojednávaní, súhlasila s
prejednaním veci bez jej osobnej účasti a bez osobnej účasti právneho zástupcu, prípadne rozhodnutím
vo veci. Zdôraznila, že so žalobou a dôvodmi uvádzanými v žalobe nesúhlasí a žiadala, aby súd

nárok žalobcu v celom rozsahu zamietol. Navyše zdôraznila, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobou uplatnený nárok
nebol podložený dôkazmi a podľa žalovanej vychádza len zo snahy žalobcu ublížiť žalovanej. Rovnako
zotrvala na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie s tým, že ak sa cíti žalobca poškodenýsúdnym rozhodnutím má možnosť domáhať sa náhrady škody od štátu za nesprávne úradné, resp.
súdne rozhodnutie postupom podľa zákona 514/2003 Z.z..

3. Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXC XXX/XXXX spolu
s odvolaním a rozhodnutím odvolacieho súdu. Žiadal pripojiť a oboznámiť sa s uvedeným spisom. Po
pripojení a oboznámení sa so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXC XXX/XXXX bolo zistené, že
dňa 13.6.2011 podala W.. G. D. na tunajší súd proti W.. O. D. návrh na nariadenie predbežného opatrenia
podľa ustanovenia § 76 ods. 1, písm. g/ O.s.p.. Pôvodne rozhodol Okresný súd Zvolen uznesením zo

dňa 15.6.2011, ktorým návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Z dôvodu podania odvolania
vo veci rozhodoval odvolací súd, ktorý v konaní pod sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa 6.7.2011 uznesenie
Okresného súdu Zvolen zo dňa 15.6.2011 č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zmenil tak, že uložil odporcovi W..
O. D., aby dočasne v lehote do 6.10.2011 nevstupoval do 2-izbového bytu s kuchyňou a príslušenstvom
č. bytu XX, na II. podlaží, nachádzajúceho sa vo X., ul. Ľ.E. XX, súpisné č. XXXX. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Súčasne uložil navrhovateľke podať návrh na začatie konania na súde vo veci

samej a rozhodol o trovách odvolacieho konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 28.7.2011.
Opätovne dňa 30.11.2011 doručila navrhovateľka súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o
ktorom rozhodoval Okresný súd Zvolen, ktorý nariadil predbežné opatrenie a uložil odporcovi W.. O. D.,
aby dočasne nevstupoval do 2-izbového bytu s kuchyňou a príslušenstvom, č. bytu XX, na II. podlaží,
nachádzajúceho sa vo X., na ulici Ľ.E. XX, súpisné č. XXXX a to do času právoplatného skončenia

konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 9C XXX/XXXX. Uznesenie je zo dňa 13.12.2011
a W.. O. D. prevzal uznesenie dňa 23.12.2011. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote
W.. O. D. odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa
10.2.2012 uznesenie okresného súdu zrušil, konanie o návrhu W.. G. D. na nariadenie predbežného
opatrenia podaný dňa 30.11.2011 a zapísaný do senátu 12C Okresného súdu Zvolen zastavil a vec

postúpil na rozhodnutie zákonnému sudcovi senátu 9C Okresného súdu Zvolen. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 21.2.2012.

4. Súd si pripojil a oboznámil sa aj so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C XXX/XXXX, z ktorého
bolo zistené, že dňa 22.9.2011 podala Ing. G. D. na tunajšom súde proti W.. O. D. návrh na vylúčenie

druhého manžela z užívania bytu podľa ustanovenia § 705a Občianskeho zákonníka. Následne
vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp. zn. XXC XXX/XXXX
rozhodoval tunajší súd v konaní o vylúčenie druhého manžela z užívania bytu aj o návrhu navrhovateľky
na nariadenie predbežného opatrenia, kde uznesením zo dňa 1.3.2012 návrh navrhovateľky na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 21.3.2012.

Pred začatím pojednávania podaním doručeným súdu dňa 25.6.2012 zobrala navrhovateľka návrh v
celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Okresný súd Zvolen rozhodol vo veci dňa 23.7.2012,
konanie zastavil, rozhodol o trovách konania, ako aj o vrátení kráteného súdneho poplatku. Uznesenie
o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňom 22.8.2012.

5. Žalobca podával žalobu za účinnosti ustanovení občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
ustanovenie § 77 ods. 3 O.s.p. znelo: „ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného
dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo
uspokojené, navrhovateľ je povinný uhradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne
o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie“.

6.Dňom1.7.2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),
ktorý v ustanovení § 470 ods. 1 upravuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. V ustanovení § 340 ods. 1 a ods. 2 CSP sa uvádza: „ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo
bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že
právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu
neodkladným opatrením vznikli. Ods. 1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa §

325 ods. 2, písm. e/; všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté“.8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

9. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR súd považuje za potrebné uviesť, že
neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 Ústavy SR je aj princíp
právnej istoty a spravodlivosti, ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu
odôvodnenie očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych

predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II ÚS 10/99, tiež II ÚS 234/03). Rešpektovanie
princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti
normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá
dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV ÚS 92/09; I
ÚS 54/02, nález z 13.11.2002 zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002-druhý polrok strana
750).

10. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno ignorovať ich účel a zmysel, ktorý nie je
možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, v ktorom sú vžy prítomné aj princípy
uznávané demokratickými právnymi štátmi. Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k
extrémne nespravodlivému záveru znamená porušenie základných práv (nález Ústavného súdu ČR zo

dňa 7.3.2012 sp. zn. I ÚS 1826/11).

11. Tak ako bolo vyššie konštatované žalobca podával žalobu v čase účinnosti a platnosti občianskeho
súdneho poriadku, ktorý v ustanovení § 77 ods. 3 O.s.p. umožňoval tomu, ktorému bola spôsobená
predbežným opatrením ujma domáhať sa uspokojenia náhrady ujmy, ktorá mu vznikla. V čase

rozhodovania súdu prvej inštancie vstúpil do platnosti a účinnosti nový procesný predpis a to civilný
sporový poriadok, ktorý obdobne upravuje možnosť strán sporu domáhať sa náhrady ujmy v prípade ak
neodkladným opatrením takáto ujma vznikla. V ustanovení § 340 CSP je obdobne ako bolo v ustanovení
§ 77 ods. 3 umožnené domáhať sa náhrady škody a inej ujmy u toho komu neodkladným opatrením
takáto ujma alebo škoda vznikla. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy však je vylúčený ten, u

koho bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 325 ods. 2, písm. e/ CSP, teda ktorému
bolo uložené nevstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej
je dôvodne podozrivý z násilia. Aj napriek tomu, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol v
platnosti a účinnosti nový procesný predpis, súd v snahe zachovať princíp právnej istoty posudzoval
nárok žalobcu v zmysle ustanovení občianskeho súdneho poriadku, teda v zmysle ustanovení, podľa

ktorých žalobca žalobu podával a nárok posudzoval v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy (ktorá
bola platná a účinná v čase podávania žaloby).

12. Žalovaná v písomnom stanovisku k žalobe poukazovala na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
s tým, že pokiaľ žalobcovi vznikla nariadením predbežného opatrenia škoda alebo ujma, má právo

domáhať sa náhrady tejto voči štátu, nakoľko škoda alebo ujma mu vznikla v dôsledku rozhodnutia
okresného súdu. Žalobca poprel nedostatok pasívnej legitimácie, trval na tom, že žaloba správne
smeruje voči žalovanej. Mal za to, že pasívne legitimovanou je žalovaná. Rovnako aj súd bol
toho názoru, že žalobca správne označil žalovanú ako pasívne vecne legitimovanú. Právna úprava
zodpovednosti žalobcu za ujmu spôsobenú predbežným opatrením odráža skutočnosť, že súd nariaďuje

predbežné opatrenie na základe žalobcom tvrdených a osvedčených skutočností, o ktorých sa spravidla
nevykonáva dokazovanie a ku ktorým nemá žalovaný možnosť sa dopredu vyjadriť. Zodpovednosť
za škodu alebo inú ujmu spôsobenú nariadením predbežného opatrenia tak logicky nesie ten, kto o
nariadeniepredbežnéhoopatreniapožiadalatobezzreteľanato,čipredbežnéopatreniebolonariadené
v súlade so zákonom alebo nie. Podstatné je iba to, že k zániku alebo zrušenia predbežného opatrenia

došlo z iného dôvodu ako preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo žalobcu
bolo uspokojené. Z tohto dôvodu mal súd za to, že pasívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu
ujmy podľa ustanovenia § 77 ods. 3 O.s.p., ale aj v zmysle ustanovenia § 340 CSP je ten kto požadoval
nariadiť vo veci predbežné opatrenie (v súčasnosti neodkladné opatrenie).

13. Ďalšou otázkou, ktorú súd potreboval riešiť okrem posúdenia, podľa ktorej právnej normy bude
vec posudzovať a vyriešenia otázky vecnej pasívnej legitimácie žalovanej vzhľadom na námietku,
skúmal, či je vo veci oprávnený konať a rozhodovať. Žalobu, ktorou sa domáhal žalobca náhrady ujmy
posudzoval ako žalobu opodstatnenú, podanú na tunajšom súde, kde sa nariadilo predbežné opatrenie.Aj zo samotného znenia zákona vyplýva, že na prejednanie a rozhodnutie vo veci o tejto žalobe bude
príslušný súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie. Súd pri rozhodovaní postupoval podľa tretej časti
občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ by žalobca smeroval svoj nárok k pôvodnému konaniu, v ktorom

bolo vydané predbežné opatrenie, jednalo by sa o inštitút procesného práva. Nakoľko však vo veci
nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej, správne potom smeroval žalobca svoj nárok samostatnou žalobou
na priznanie náhrady ujmy, ktorá ako tvrdí mu predbežným opatrením vznikla. Pred skúmaním samotnej
ujmy, ktorá v prípade žalobcu má povahu nielen majetkovú, ale aj nemajetkovú, súd skúmal, či je
preukázaný základ nároku, teda zrušenie alebo zánik predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 77

ods. 3 O.s.p. a až po preukázaní opodstatnenosti žaloby by sa zaoberal výškou samotnej ujmy. Podľa
ustanovenia § 77 ods. 3 OSP musí ísť o predbežné opatrenie, ktoré zaniklo alebo bolo zrušené z
iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa
bolo uspokojené. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne ak a/ navrhovateľ
nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania; b/ návrhu vo veci samej sa nevyhovelo; c/
návrhu vo veci samej sa vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d/ uplynul

určenýčas,poktorýmalotrvať.Súdkonštatuje,žeanijedenzozákonnýchdôvodovzánikupredbežného
opatrenia nenastal. V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 O.s.p. a teda predbežné opatrenie nezaniklo
v dôsledku zákonom predpokladaných skutočností. Dôvodom pre uplatnenie nároku na náhradu ujmy
podľa § 77 ods. 3 okrem zániku predbežného opatrenia je aj dôvod zrušenia z iného dôvodu než
preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 2 O.s.p. dôvod na zrušenie predbežného opatrenia je ak pominú dôvody,
pre ktoré bolo nariadené. Ani o daný dôvod v zmysle ustanovenia § 77 ods. 2 sa v konkrétnej veci
nejedná. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k zániku a ani k zrušeniu predbežného opatrenia zo zákonom
vymedzených dôvodov tak ako to má na mysli ustanovenie § 77 ods. 1 a § 77 ods. 2 O.s.p. nie je
možné konštatovať, že v danej veci bol nárok žalobcu opodstatnený a žaloba bola podaná dôvodne.

V súdenej veci sa nejedná ani o jeden zo zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu
ujmy, či už majetkovej alebo nemajetkovej tak, ako to upravovala vtedajšia právna úprava v ustanovení
§ 77 ods. 3 O.s.p., preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Z týchto dôvodov
sa nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody, ktorými je existencia príčinnej
súvislosti medzi vydaným predbežným opatrením a vzniknutou ujmou a ani skúmaním vzniku samotnej

ujmy k čomu žalobca tak ako namietala a konštatovala žalovaná nedoložil žiaden relevantný listinný
dôkaz. Nakoľko však nie je preukázaný nárok žalobcu na podanie takejto žaloby súd sa ďalšími
skutočnosťami nezaoberal. Rovnako z týchto dôvodov zamietol súd aj návrhy žalobcu na doplnenie
dokazovania, nakoľko by toto dokazovanie bolo nehospodárne.

14. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

15. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovení civilného sporového poriadku a o
nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola v plnom
rozsahu úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100%. Až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP bude súd

rozhodovať o výške týchto trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).