Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky
Judgement was issued by Mgr. Božena Csibrányiová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/29/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417205686
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417205686.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu : Y. sa oplatí
s.r.o., S.: XX XXX XXX, so sídlom R. 2, XXX XX P.-mestská časť T. mesto, právne zastúpený: J.,
advokátska kancelária, s.r.o., S.: XX XXX XXX, so sídlom R. X4, 811 XX P., proti žalovanému: J. L., nar.
XX.X.XXXX, bytom X., o zaplatenie 299,59 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 20.3.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 299,59 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.
2.Žalobcasadomáhalzaplateniažalovanej sumyakopostupníknaktoréhobolapostúpenápohľadávka
spoločnosťou Slovak Telekom a.s. podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa domáhal od
žalovaného úhrad faktúr uvedených v žalobe.
3. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa vo veci uskutočnilo sa nedostavil žalobca, ani jeho právny
zástupca, prítomný bol žalovaný. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil písomne.
Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie doručené postupom podľa § 106 ods. 2 C.s.p..
4. Podľa 179 ods. 1 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Podľa§180C.s.p.povyvolanívecisúdzistí,čisadostaviliosoby,ktorébolinapojednávaniepredvolané.
Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí
pojednávanie.
5. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti žalobcu a žalovaného a to aj z
dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise.
7. Ako bolo uvedené, žalobca sa v konaní domáha od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy ako
postupca, ktorému bola zo strany spoločnosti Slovak Telekom, a.s., postúpená pohľadávka, ktorá mala
vzniknúť titulom zmluvného vzťahu, ktorý mal vzniknúť medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., a
žalovaným.8 . Podľa § 153 ods. 1,2,3 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojený sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určení čas poskytovania platí , že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj s odkazom na tarifu.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
8. Ako však bolo uvedené vyššie, pohľadávka žalovaná v tomto konaní, mala vzniknúť zo zmluvného
vzťahu medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s. a žalovaným. Žalobca však v žalobe nijakým
spôsobom bližšie nešpecifikoval na základ akého konkrétneho zmluvného vzťahu, kedy a akou zmluvou
uzavretého. Napriek tomu, že žalobca súdu predložil množstvo listinných dôkazov, samotnú zmluvu,
preukazujúcu existenciu zmluvného vzťahu a konkrétneho obsahu tohto zmluvného vzťahu / vzájomné
práva a povinnosti zmluvných strán/ žalobca súdu nepredložil, ani ju v žalobe nešpecifikoval. Žalobca
teda v konaní neuviedol a ani nepreukázal, akú konkrétnu zmluvu, kedy konkrétne, s akým konkrétnym
obsahom spoločnosť Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzavreli. Bez preukázania existencie konkrétneho
záväzkového vzťahu, z ktorého mala vzniknúť pohľadávka žalovaná v tomto konaní nie je možné
zistiť, aké konkrétne práva a povinnosti mali zmluvné strany dohodnuté a z dôvodu porušenia ktorých
konkrétnych zmluvným povinností, alebo titulom akých konkrétnych dojednaných práv pohľadávka
vznikla. Je zrejmé, že žalobca nebol priamy účastník zmluvného vzťahu, z ktorého mala vzniknúť
žalovaná pohľadávka. Účastníkmi, resp. zmluvnými stranami zmluvného vzťahu, z ktorého mala
vzniknúť predmetná pohľadávka mali byť na jednej strane žalovaný a na druhej strane spoločnosť
Slovak Telekom, a.s.. Žalobca mal uvedenú pohľadávku nadobudnúť len ako postupník, ktorému
mala byť táto postúpená postupcom, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a to zmluvou o postúpení
pohľadávkyz12.2.2016.Keďževšakzvykonanéhodokazovania,oboznámenímsa slistinnýmidôkazmi
predloženými žalobcom, nemal súd preukázané akú konkrétnu zmluvu a kedy spoločnosť Slovak
Telekom a,.s. a žalovaný uzavreli, t.j. nemal preukázané akým konkrétnym právnym titulom vznikla
pohľadávka žalovaná v tomto konaní, dospel súd k záveru, že žalobca svoju vecnú aktívnu legitimáciu
v konaní nepreukázal. Aktívnou vecnou legitimáciou je pritom také hmotnoprávne postavenie účastníka,
z ktorého vyplýva subjektu / žalobcovi/ ním v žalobe uplatnené právo, t.j. hmotnoprávny nárok a
tým pádom aj procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatniť v súdnom konaní. Žalobca však
nepreukázal, že skutočne vznikla a na základe akého konkrétneho zmluvného vzťahu pohľadávka ,
ktorá mala byť predmetom postúpenia. Vzhľadom na uvedené súd žalobu pre nedostatok , resp.
nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 C.s.p.. V konaní bol plne úspešný žalovaný,
nakoľko bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu. Preto by mal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu žalovaný. Nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, súd mu nárok na
ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.