Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/156/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707212027
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6707212027.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu G.. P. Č.,

A.. XX.XX.XXXX, S. W. Y.. M. XXXX/XX, XXX XX N., právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
JUDr. JÁN SEGEČ s.r.o., IČO: 47 258 039, so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému Mesto Zvolen, IČO: 320 439, so sídlom Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, právne
zastúpenému JUDr. Janou Biroščákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960
01 Zvolen, o zaplatenie náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska v
sume 222.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 83.684,28 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5

% ročne zo sumy 83.684,28 Eur od 10.07.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 24 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.10.2007, ktorá bola doručená súdu dňa 17.10.2007 v spojení s jej
zmenou zo dňa 27.04.2011, ktorá bola doručená súdu dňa 27.04.2011 a v spojení s jej ďalšou zmenou
zo dňa 11.12.2013, ktorá bola doručená súdu dňa 13.12.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia

náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska Mesta Zvolen - civilného
cintorína v lokalite Sarvaška, zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra Zvolen, katastrálne
územie Zvolen na D. Č.. XXXX v celkovej výške 222.000,- Eur s príslušenstvom, a to konkrétne sumy
182.460,- Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 97.289,01 Eur od 16.10.2007 do
zaplatenia za parcelu číslo CKN 4580/73 trvalé trávnaté porasty za výmeru 3041 m2, sumy 25.440,-
Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.564,79 Eur od 16.10.2007 do zaplatenia za
parcelu číslo CKN 4580/74, zastavané plochy a nádvoria za výmeru 424 m2, sumy 6.660,- Eur spolu s

8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.551,16 Eur od 16.10.2007 do zaplatenia za parcelu číslo
CKN 5166/73, trvalé trávnaté porasty za výmeru 111 m2, sumy 7.440,- Eur spolu s 8,5 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 3.967,06 Eur od 16.10.2007 do zaplatenia za parcelu číslo CKN 5166/74,
ostatné plochy za výmeru 124 m2 (pôvodne za časť parcely číslo EKN 4555/1 v zóne plánovej IBV ako
za stavebný pozemok o výmere 2423 m2, za časť parcely číslo EKN 4555/1, 4555/3 ako za ornú pôdu
o výmere 577 m2, za časť parcely číslo EKN 4555/1, mimo zóny plánovanej výstavby IBV, ako za ornú
pôdu o výmere 858 m2, spolu v sume 118.372,02 Eur s príslušenstvom), tiež náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že podľa územného plánu Mesta Zvolen schváleného uznesením Mestského
zastupiteľstva Zvolen č. 144/04 zo dňa 03.12.2004 sa parcely číslo EKN 4555/1 a 4555/3, ktorých je
výlučným vlastníkom v celosti nachádzajú v mestskom sektora VÝCHOD, v lokalite SARVAŠKA, na
plocháchurčenýchprenovéobytnéúzemie,t.j.výstavburodinnýchdomov.NaparcelyčísloEKN4555/1,4555/3 bola v roku 2005 vypracovaná „Urbanistická štúdia IBV Zvolen - Sarvaška, parc. č. XXXX/X,
XXXX/X, 4555/3“. Urbanistickú štúdiu obstaral žalovaný na jeho náklady. Túto spracoval Ing. arch. A.
Bánovský. Táto urbanistická štúdia bola schválený Mestským zastupiteľstvom Zvolen „uznesením č.

10/2005 zo dňa 03.10.2005“ ako územnoplánovací doklad pre vydanie územného rozhodnutia. Dňa
30.05.2007 doručil žalovanému dve žiadosti označené ako „Žiadosť o územnoplánovaciu informáciu,
výstavba rodinných domov v k.ú. Zvolen na parcele číslo EKN 4555/1“. V jednej z týchto žiadostí v
krátkom popise zámeru uviedol, že na tejto parcele má záujem realizovať výstavbu dvoch rodinných
domov a v ďalšej žiadosti uviedol, že na tom istom pozemku má záujem realizovať výstavbu jedného

rodinného domu, t.j. spolu výstavbu troch rodinných domov. Žalovaný vo svojej odpovedi na tieto
žiadosti značky č. 05-1606/TE7/2007 zo dňa 29.06.2007 mu uviedol, že v súčasnom období prebieha
proces prerokovania a schvaľovania Urbanistickej štúdie Zlatý potok - Sarvaška II. Najmä kvôli
zosúladeniu riešenia urbanistickej štúdie so zákonom č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve, bol v rámci
procesu prerokovania požiadaný Regionálny úrad verejného zdravotníctva Zvolen o vydanie záväzného
stanoviska a Krajský stavebný úrad Banská Bystrica o vydanie metodického usmernenia k ďalšiemu

postupu regulovania výstavby v riešenom území. Obidve inštitúcie vo svojich stanoviskách potvrdili
zákonnú požiadavku dodržať ustanovenie § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve, t.j.
vytvoriť ochranné pásmo 50 metrov okolo pohrebiska a neumiestňovať do tohto pásma budovy. Zákon č.
470/2005 Z.z. o pohrebníctve nadobudol účinnosť dňa 01.11.2005. Prijatím tohto zákona sa diametrálne
zmenila jeho pozícia voči žalovanému. V podstate v priebehu rokovaní sa stal z neho poškodený,

žiadajúci žalovaného o náhradu škody. Žalovaný je podľa zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve
zriaďovateľom pohrebiska Mesta Zvolen - cintorína (civilného) v lokalite Sarvaška, katastrálne územie
Zvolen. V dôsledku uvedeného sa voči žalovanému domáhal podľa § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z.
o pohrebníctve svojho nároku na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom
pásme pohrebiska a to žiadosťami zo dňa 16.06.2006, zo dňa 18.09.2006, zo dňa 06.10.2006 a zo

dňa 28.09.2007, keď prílohou žiadosti zo dňa 28.09.2007 bol i návrh „Dohody o poskytnutí náhrady
za obmedzenie užívania pozemkov zo dňa 28.09.2007“, ktorá bola vypracovaná v súlade s § 16 ods.
9 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve. Podkladom pre určenie náhrady bol znalecký posudok č.
8/2007 zo dňa 23.01.2007 vypracovaný znalkyňou Ing. Danou Kováčovou a doplnok č. 1 k nemu zo
dňa 23.09.2007. Žalovaný v akceptačnej lehote uvedenej v žiadosti zo dňa 28.09.2007 do 15.10.2007

návrh jeho dohody neprijal. Preto z dôvodu ochrany svojich práv je nútený domáhať sa ich žalobou na
súde s poukazom na § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve, a to tretia veta „Ak sa vlastník
pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej
súd“. Nakoľko vyčerpal všetky mimosúdne možnosti na vyriešenie sporu, bol nútený podať žalobu na
súd.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.02.2008, ktoré bolo doručené súdu dňa 19.02.2008 k žalobe
uviedol, že niekoľkokrát rokoval so žalobcom o poskytnutí náhrady za obmedzenie užívania pozemkov
v ochrannom pásme cintorína, avšak žalobca ani jednu ponuku neakceptoval. Pokiaľ žalobca v žalobe
uvádza, že podľa územného plánu Mesta Zvolen, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva

Zvolen č. 144/04 zo dňa 03.12.2004 sa parcely číslo EKN 4555/1 a 4555/3, ktoré sú vlastníctvom
žalobcu nachádzajú v mestskom sektore VÝCHOD, v lokalite SARVAŠKA, na plochách určených pre
nové obytné územie, t.j. výstavbu rodinných domov, toto tvrdenie sa nezakladá úplne na pravde, keďže
tieto parcely sa nachádzajú aj na plochách, ktoré nie sú určené na zástavbu a sú ponechané ako trvalé
trávnaté porasty. Podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v

znení neskorších predpisov, stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom
obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný
stavbou.Územnýplánstanovilvosvojomnávrhuprefunkciubývaniadanúlokalituvpodrobnostiriešenia
mierky M : 10 000. Územný plán Mesta Zvolen nebol riešený v podrobnosti územného plánu zóny a
neriešil podrobnejšie funkčné využívanie pozemkov. Túto povinnosť ustanovil v záväznej časti tým, že

definoval, že v danej lokalite je potrebné obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu zóny. Táto však do
dnešnéhodňaobstaranánieje.Vyhláškyč.85/1976Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,zrušenázákonom
č.237/2000Z.z.,ktorýnovelizovalzákonč.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku,za
stavebný pozemok považovala časť územia určenú územným plánom zóny alebo územným projektom
zóny, územným plánom sídelného útvaru spracovaným v mierke 1 : 5000 alebo vo väčšej mierke

alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný hlavnou stavbou. Z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ bol pre sídelný útvar vypracovaný územný plán, musel byť vypracovaný v mierke
1 : 5000 alebo vo väčšej mierke preto, aby poskytoval príslušný stupeň podrobnosti a čitateľnosti
parciel, z ktorých je už možné jednoznačne identifikovať jednotlivé stavebné pozemky. Je pravdou, že napredmetné parcely bola v roku 2005 vypracovaná „Urbanistická štúdia IBV Zvolen - Sarvaška, parcelné
číslo XXXX/X, XXXX/X Y. XXXX/X“. Túto štúdiu obstaral on na podnet žalobcu kvôli jeho záujmu o
výstavbu rodinného domu na predmetných parcelách. Táto bola spracovaná na náklady žalobcu a jej

spracovanie zadal Ing. arch. A. Bánovský. Táto bola schválená „uznesením Mestského zastupiteľstva
Mesta Zvolen č. 10/2005 zo dňa 03.10.2005“. Výsledný návrh urbanistickej štúdie naznačil, že na
predmetných pozemkoch by mohol byť vytvorený len jeden stavebný pozemok o výmere 1000 m2. Sama
urbanistická štúdia ešte nezadefinovala, že sa jedná o stavebný pozemok, tento by bol zadefinovaný až
v územnom rozhodnutí. Urbanistická štúdia je len smerný, ale nie je záväzný dokument, bola schválená

len ako územnoplánovací podklad. Urbanistická štúdia nemá záväznú časť, nevyhlasuje sa formou
všeobecne záväzného nariadenia ako územný plán mesta, alebo územný plán zóny. Urbanistická štúdia
je podľa § 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku len podkladom pre
územné rozhodnutie, ale samotné územné rozhodnutie ani neexistujúci územný plán zóny nenahrádza.
Znalecký posudok č. 8/2007 a doplnok č. 1 k nemu vyhotovený znalkyňou Ing. Danou Kováčovou mu
bol zaslaný pre účely dohody o finančnej náhrade z dôvodu ochranného pásma. Znalkyňa v tomto

znaleckom posudku vyčíslila náhradu za pozemky ako keby boli zaťažené vecným bremenom. V tomto
prípade vlastník pozemkov, teda žalobca je povinný rešpektovať ochranné pásmo pohrebiska a zdržať
sa výstavby na svojich pozemkoch, avšak pozemky, ktoré sú predmetom sporu nie je možné označiť za
pozemky stavebné a žalobca by na nich odhliadnuc od zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve žiadnu
stavbu vzhľadom na súčasný platný stav, ako stav platný pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona,

za daného stavu bez vydania územného a stavebného povolenia postaviť nemohol. Z týchto dôvodov
žiadal žalobu zamietnuť.

3. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zo dňa 13.05.2014 uviedol, že v prvom rade poukazuje na skutočnosť,
že počas súdneho konania došlo k zmene legislatívy, dňom 01.01.2011 nadobudol účinnosť zákon č.

131/2010 Z.z. o pohrebníctve, ktorým sa zrušil predošlý zákon č. 470/2005 Z.z., účinný od 01.11.2005.
Opakovane poukázal na svoj právny názor, že podľa zákona o pohrebníctve nie je v prípade žalobcu
povinnosť ochranné pásmo dodržať, pričom tieto stanoviská sa vzťahovali ešte na predchádzajúci
predpis. Zákon č. 131/2010 Z.z., ponechal v ustanovení § 15 ods. 7 existenciu ochranného pásma
v rozsahu 50 metrov od hranice pohrebiska, avšak zároveň zakotvil aj prechodné ustanovenie §

36 ods. 3, kde je uvedené „v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 metrov je možné
umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo boli
schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 1. novembrom 2005“.
To znamená, že znenie prechodného ustanovenia upravuje výnimky zo všeobecného zákazu povoľovať
budovy v ochrannom pásme. Táto výnimka sa vzťahuje aj na situáciu žalobcu. Pokiaľ ide o prvý

predpoklad a to existujúce pohrebisko, zákon v ustanovení § 15 ods. 2, 3 pojmovo rozlišuje 3 situácie
„rozšírenie priestoru existujúceho pohrebiska“, „zriadenie ďalšieho pohrebiska“ alebo „zabezpečenie
pochovávania na pohrebisku v inej obci“. Z výkladu daného znenia vyplýva, že zriadenie nového
pohrebiska zákonodarca nestotožnil s rozšírením existujúceho pohrebiska. Preto aj v relevantnej situácii
Mesta Zvolen podľa skutkového stavu vyvodil, že v územnom pláne z roku 2004 zapracoval rozšírenie

existujúceho pohrebiska, pretože toto územne bezprostredne nadväzovalo na doterajší dlhoročný stav.
Preto je možné určiť, že ustanovenie § 36 ods. 3 citovaného zákona sa na tento skutkový stav z titulu
existujúceho pohrebiska použije. K rozšíreniu pohrebiska došlo územným rozhodnutím Obce Kováčová
pod č.j. SÚ 385/2006/3-roz. zo dňa 15.03.2006. Týmto rozhodnutím došlo k územnému rozhodnutiu
o využití územia a o umiestnení stavby civilného cintorína - 1. časť na pozemkoch špecifikovaných v

tomto územnom rozhodnutí. Predmetné územie bolo funkčne vymedzené podľa územného plánu Mesta
Zvolen, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva vo Zvolene č. 144/04 zo dňa 03.12.2004 pre
posudzovaný predmet využitia ako verejnoprospešná stavba, ale nie v celom rozsahu podľa územného
plánu. Následne sa stavba - rozšírenie civilného cintorína vo vymedzenom oplotenom území stavebne
zrealizovala na základe stavebného povolenia vydaného Obcou Kováčová pod č.j. SÚ 605/2007/3-roz.

zodňa23.04.2007vobdobírokov2007až2008akolaudačnýmrozhodnutímvydanýmObcouKováčová
pod č. j. SÚ 1827/2009 - šu zo dňa 17. 06. 2009, ktorým sa uviedla stavba do užívania. Možno preto
konštatovať, že pohrebisko bolo už pred 01.01.2011, to jest pred účinnosťou zákona č. 131/2010 Z.z.
zriadené a existujúce, preto ustanovenie § 36 ods. 3 tohto zákona riešiace existujúce pohrebiská sa naň
aplikuje, a to i keď by bolo sporné delenie. Na rozšírenie priestoru existujúceho pohrebiska, zriadenie

ďalšieho pohrebiska alebo zabezpečenia pochovávania na pohrebisku v inej obci. Ďalšou podmienkou
aplikácie výnimky pri povoľovaní budov bolo schválenie dotknutej budovy v územných plánoch pred 1.
novembrom 2005 alebo schválenie v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred
01.11.2005. V tomto smere zdôraznil, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo Zvolene, ktorýje dotknutým orgánom vydávajúcim záväzné stanovisko k schvaľovaniu pohrebísk pri tzv. rozporovom
konaní na Mestskom úrade vo Zvolene konanom dňa 28.10.2009 práve k výkladu ochranného pásma
pohrebísk a jeho zapracovaniu do územného plánu Mesta Zvolen konštatoval, že v zmysle usmernenia

Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 24.08.2007 pod č. OHŽP-7076/2007 je možné navrhované
stavby v blízkosti pohrebiska v lokalite IBV Sarvaška, dohodnuté v územnom pláne Mesta Zvolen v roku
2004 akceptovať. Zároveň na sporné parcely bola v roku 2005 na náklady investora so súhlasom Mesta
Zvolen vypracovaná urbanistická štúdia IBV Zvolen - Sarvaška, ktorú spracoval Ing. arch. Bánovský.
Táto bola schválená uznesením Mestského zastupiteľstva vo Zvolene č. 118/2005 dňa 03.10.2005

ako územnoplánovací podklad, t.j. ako základný smerný dokument pre riadenie investičnej výstavby
v riešenom území. Pôvodne žalobca požiadal o povolenie umiestnenia stavby 1 rodinného domu.
Následne bola na podnet Mesta Zvolen v roku 2006 vytvorená Ing. arch. Bánovským urbanistická štúdia
Zlatý potok - Sarvaška II. so spracovaním širšieho rozvojového územia IBV Sarvaška severne od cesty
na Bakovu jamu vrátane pozemkov žalobcu, kde už boli zakreslené novo navrhované rodinné domy,
avšak tu sa počítalo s preparcelovaním pozemkov kolmo na cestu tak, aby mohli byť umiestnené mimo

ochranného pásma. Z uvedených dôvodov je názoru, že išlo v danom prípade v čase účinnosti zákona
č. 131/2010 Z.z. už o existujúce pohrebisko a súčasne išlo o budovu - rodinný dom, resp. rodinné domy
schválené v územnom pláne v decembri 2004 a súčasne vo väčšej podrobnosti schválený uznesením
Mestského zastupiteľstva Zvolen č. 118/2005 zo dňa 03.10.2005 v obsahu urbanistickej štúdie. Preto
návrh na zaplatenie odplaty za obmedzenie užívania pozemkov je v celom rozsahu nedôvodný, pretože

podľa legislatívneho stavu nie je v prípade žalobcu nevyhnutný zákaz umiestnenia budovy na jeho
pozemkoch. Ďalej poukázal na zásadnú okolnosť, že skutočná hranica rozšíreného pohrebiska podľa
územného rozhodnutia z roku 2006 nie je totožná s hranicou uvedenou v znaleckom posudku Ing.
Babiša, ale ani v skorších posudkoch. Vychádza z toho, že znalci vychádzali z nákresu plánovaného v
územnom pláne z roku 2004, alebo niektorej z uvedených urbanistických štúdií. Avšak následne došlo

len k čiastočnej realizácii pohrebiska nie podľa stavu zamýšľaného v územnom pláne, ale podľa stavu
aktuálnych potrieb a finančných možností mesta, t.j. výrazne menšom. Ochranné pásmo môže však
viesť iba od hranice skutočného a existujúceho pohrebiska, tým je podľa aktuálneho stavu hranica
podľa náčrtu, ktorý doložil, v prírode je hranica smerom k žalobcovým pozemkom vymedzená plotom.
Rozsah tejto prvej etapy rozširovania pohrebiska vyplýva z územného rozhodnutia Obce Kováčová Č.j.

SÚ 385/2006/3-roz. Nemožno preto žalobcovi priznať náhrady za budúce v presne neurčenej dobe a
presne neurčenom rozsahu plánované ďalšie rozšírenie pohrebiska, ku ktorému napokon ani nemusí
dôjsť, pokiaľ obec usúdi, že terajšia kapacita spolu s posledným rozšírením je postačujúca. Náhrada za
obmedzenie užívania môže nastať len v rozsahu 50 metrov od reálnej hranice pohrebiska. Jeho odbor
podľa zákresov v mapách a záberu aktuálneho ochranného pásma vymedzil tieto výmery nasledovne:

z pozemku parc. č. CKN 4580/73 je to výmera 868,46 m2, z pozemku parc. č. CKN 5166/73 je to
výmera 111 m2, z pozemku parc. č. CKN 4580/74 tento je pod cestou, preto z tohto nepatrí žiadna
výmera, keď potom celkovo výmera ochranného pásma dotknutej plochy by predstavovala 868,46
m2 + 111 m2 = 979,46 m2. V rámci procesnej obrany okrem iného vzniesol i námietku premlčania
voči rozšírenému nároku žalobcu na sumu 222.000,- Eur s príslušenstvom v zmysle jeho procesného

návrhu zo dňa 11.12.2013, t.j. nad rámec pôvodnej žaloby z roku 2007 s istinou 118.372,02 Eur s
príslušenstvom. Nárok, ktorý si žalobca uplatňuje je nárokom majetkovým, ktorý podobne ako každý
iný podlieha premlčaniu. Premlčacia doba, keďže zákona o pohrebníctve ako hmotnoprávny predpis
neupravuje osobitnú dobu je v tomto prípade podľa § 101 Občianskeho zákonníka všeobecná trojročná.
Táto plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Prvý raz mohol žalobca zistiť, že jeho

pozemky by mohli byť zahrnuté v ochrannom pásme pohrebiska zákonom o pohrebníctve č. 470/2005
Z.z. účinným od 01.11.2005 a súčasne porovnaním podľa územného plánu Mesta Zvolen schváleného
v decembri 2004. Jeho vedomosť o nároku je zjavná aj z jeho žiadosti zo dňa 16.06.2006, zo dňa
18.09.2006 a zo dňa 16.07.2007, ktoré žalobca doložil k žalobe a napokon i so samotnej žaloby zo dňa
17.10.2007. Od júna 2006 plynula premlčacia doba na uplatnenie si nárokov čo do dôvodu, aj výšky.

Napokon už pri podaní žaloby žalobca mal k dispozícii znalecký posudok na určenie výšky odplaty,
ktorej sa domáhal. Preto suma podľa zmenenej žaloby nad rámec pôvodnej istiny s príslušenstvom
už bola v čase podania na súde v roku 2013 premlčaná. Tiež mal výhrady k výške nároku, keď mal
za to, že sa hodnota pozemkov, resp. cena zníženia ich hodnoty mala posudzovať podľa stavu v
čase vzniku nároku, t.j. v roku 2006, kedy došlo k rozšíreniu cintorína, najneskôr však v roku 2007,

kedy si žalobca svoje majetkové právo uplatnil na súde, nie však podľa stavu trhových cien v roku
2013. Kúpnu cenu dotknutých pozemkov, ktorú za tie isté pozemky žalobca predávajúcim podľa kúpnej
zmluvy z roku 2003, keď išlo o sumu 18.920,53 Eur (570.000,- Sk) treba porovnať podľa znaleckého
posudku Ing. Babiša č. 35/2013 za obmedzenie stavby, čo je suma 222.000,- Eur, keď je to takmer 12-násobok nadobúdacej ceny pozemkov, pričom žalobca naďalej zostáva ich vlastníkom. Tento zjavný
nepomer medzi ním uhradenou trhovou cenou a peňažnou sumou vymáhanou z verejných prostriedkov
touto žalobou je zjavne dôvodom na poukázanie, že uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi

podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Tiež ďalej poukázal na to, že v priebehu súdneho konania žalobca
z hľadiska geodetického vykonal účelové zmeny dotknutých pozemkov spočívajúce v zmene z EKN
na CKN stav. Opakovane namietal, že časť pozemkov žalobcu, kde sa nachádza ochranné pásmo
plynovodu a cesta nemožno spolu posudzovať znaleckým posudkom na ohodnotenie obmedzenia práva
stavby, keďže cesta, aj plynovod existovali už v čase nadobudnutia pozemkov žalobcom a taktiež v čase

vzniku ochranného pásma pohrebiska, preto na nich nebolo možné stavať budovy nezávisle od zákona
o pohrebníctve č. 470/2005 Z.z., eventuálne zákona o pohrebníctve č. 131/2010 Z.z..

4. O žalobe žalobcu prvoinštančný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 14C/156/2007-1270 zo dňa
22.05.2014, ktorým uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 118.372,02 Eur z titulu náhrady
za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska Mesta Zvolen - civilného cintorína

v lokalite SARVAŠKA, zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra Zvolen, katastrálne územie
Zvolen na LV č. XXXX, za parc.č. CKN 4580/73, trvalé trávnaté porasty za výmeru 3.041 m2, za parc.č.
CKN 4580/74, zastavané plochy a nádvoria za výmeru 424 m2, za parc.č. CKN 5166/73, trvalé trávnaté
porasty za výmeru 111 m2, za parc.č. CKN 5166/74, ostatné plochy za výmeru 124 m2 s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 118.372,02 Eur od 16.10.2007 do zaplatenia, do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku, v zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol, o trovách konania účastníkov a
štátu vyslovil, že rozhodne o týchto nárokoch do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5.Naodvolaniežalobcuažalovanéhoprotirozsudkuč.k.14C/156/2007-1270zodňa22.05.2014Krajský
súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie uznesením č.k. 13Co/1379/2014-1357 zo dňa 29.04.2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2016. V zrušujúcom uznesení odvolací súd poukázal na to,
že v súlade so zákonom č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve, účinného dňom 01.11.2005 podľa § 16 ods.
8 a 9, ochranné pásmo pohrebiska je 50 m; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať ani umiestňovať
budovy. Vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie

užívaniapozemku.Náhradyzaobmedzenieužívaniapozemkuvochrannompásmeuhrádzazriaďovateľ
pohrebiska. Ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady
nedohodnú, rozhodne o nej súd. Odvolací súd ďalej mal za to, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že
zriaďovateľompohrebiskaježalovaný.Podľaprechodnýchustanovenízákonač.470/2005Z.z.§33ods.
4, šírka ochranného pásma 50 m sa nevyžaduje pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona. Z obsahu spisu podľa záverov zrušujúceho uznesenia sa odvolaciemu súdu javilo, že
pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z., bolo už pohrebisko zriadené, a teda v súlade
s ustanovením § 33 ods. 4 zákona č. 470/2005 Z.z. šírka ochranného pásma 50 m sa nevyžadovala.
Na základe stavebného povolenia zo dňa 23.04.2007 a kolaudácie právoplatnej „17.06.2009“ došlo
k rozšíreniu pohrebiska, t.j. k zmene hranice pohrebiska. V podstate išlo o nové územie určené na

pochovávanie. V priebehu konania s účinnosťou od 01.01.2011 došlo k zrušeniu zákona č. 470/2005
Z.z. a k prijatiu zákona č. 131/2010 Z.z.. Zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, účinný od 01.01.2011 v
§ 15 ods. 7 a 8 upravil podobne ako zákon č. 470/2005 Z.z. ochranné pásmo pohrebiska tak, že toto je
50 m od hranice pozemku pohrebiska. Zákon upravil, že v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani
umiestňovať budovy, okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. V prechodných

ustanoveniach tohto zákona v § 36 ods. 3 je uvedené, že v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska
50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 01.11.2005,
alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005.
Nový zákon o pohrebníctve v § 15 ods. 8 rieši náhradu za obmedzenie užívania tak, že vlastník pozemku
v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náhradu

uhrádza zriaďovateľ pohrebiska; ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska
o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd. Je nesporné, že od účinnosti zákona č. 131/2010
Z.z. o pohrebníctve, t.j. od 01.01.2011 sa v ochrannom pásme pohrebiska, ktoré je 50 m od hranice
pozemku pohrebiska, nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy, okrem budov, ktoré poskytujú služby
súvisiace s pohrebníctvom. Zákon č. 131/2010 Z.z. nadobudol účinnosť v čase, keď už existovalo

pohrebisko, a to rozšírené na základe kolaudačného rozhodnutia právoplatného dňa „17.06.2009“. Do
tejto doby platil zákon č. 470/2005 Z.z. a šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m sa nevyžadovala
pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Z odôvodnenia rozsudku súdu
prvého stupňa nie je zrejmé, či a ako sa prvostupňový súd vysporiadal s ustanovením § 33 ods. 4zákona č. 470/2005 Z.z., a ako ho aplikoval, na základe čoho je potom rozhodnutie súdu prvého stupňa
nepreskúmateľné, pretože v prípade ak šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m sa nevyžadovala
pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak išlo o pohrebisko, ktoré bolo

zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, tak by nevznikol ani nárok na primeranú náhradu
(za účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z.). Tiež nie je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého
stupňa, či ak došlo k obmedzeniu užívania pozemkov žalobcu (pričom sa javí, že k nemu došlo),
kedy k tejto skutočnosti došlo, čo je rozhodujúca skutočnosť pre priznanie výšky primeranej náhrady,
ako aj posúdenia premlčania nároku. Výšku nároku možno určiť len s ohľadom na čas, kedy došlo k

obmedzeniu. Keď v priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy, je potrebné na daný stav aplikovať
aj zákon č. 131/2010 Z.z.. Tento zákon je účinný od 01.01.2011, pričom v § 36 ods. 3 uvádza, že v
ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť okrem budov poskytujúcich služby
súvisiace s pohrebníctvom, len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 01.11.2005,
alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005.
Z obsahu vykonaného dokazovania podľa odvolacieho súdu možno vyvodiť záver, že na pozemkoch

žalobcu nachádzajúcich sa v ochrannom pásme cintorína nie je možné umiestniť budovy (okrem budov
poskytujúcich služby súvisiace s pohrebníctvom), žalobca nebol do 01.11.2005 stavebníkom, nebolo
vydané žiadne územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie, ktoré by jeho práva stavebníka zakladali.
Z dôvodovej správy k zákonu č. 131/2010 Z.z. vyplýva, zo všeobecnej časti, že po prijatí zákona o
pohrebníctve, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.11.2005 z praxe vyplynuli nemalé problémy s aplikáciou

niektorých ustanovení, a to najmä v oblasti ochranných pásiem. Zákon č. 131/2010 Z.z. preto presne
uvádza, čo možno, resp. nemožno stavať v ochrannom pásme pohrebiska. Vzhľadom na zmenu zákona
a potrebu rešpektovať zásadu zákazu pravej retroaktivity, z ktorej vyplýva, že vznik právnych vzťahov
a nároky z nich vzniknuté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa zásadne posudzujú podľa právnej
úpravy platnej v dobe ich vzniku ako aj vzhľadom na potrebu spravodlivého usporiadania veci, odvolací

súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť nepochybne ustáliť, kedy došlo k vzniku nároku a na daný
stav následne aplikovať zákon č. 131/2010 Z.z.. Vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté ak
vznikli pred účinnosťou novej právnej úpravy uložil posúdiť podľa právnej úpravy platnej v dobe ich
vzniku. Ďalej odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal na to, že pre rozhodnutie je rozhodujúce
i to, či je žalobca obmedzený v užínaní pozemkov a v akom rozsahu z dôvodu ochranného pásma

pohrebiska. Z obsahu spisu sa odvolaciemu súdu javilo, že časť pozemkov žalobcu sa nachádza v
ochrannom pásme pohrebiska, ktoré je 50 m od hranice pohrebiska. Vzhľadom na ustanovenie § 36
ods. 3 zákona č. 131/2010 Z.z., žalobca nemôže umiestniť v ochrannom pásme pohrebiska stavby
alebo budovy (okrem budovy resp. budov poskytujúcich služby súvisiace s pohrebníctvom), nakoľko
žiadne konkrétne budovy na jeho pozemkoch neboli schválené pred 01.11.2005, ani v územnom konaní

rozhodnutím príslušného stavebného úradu. Za schválenie nemožno považovať územný plán mesta,
pretože tento neschvaľoval konkrétne budovy, ani urbanistickú štúdiu, ktorá je len územno-plánovacím
podkladom, t.j. podkladom pre územné rozhodnutie (§ 3, 4 zákona č. 50/1976 Zb.). Podľa odvolacieho
súdu ďalej prvostupňový súd sa nezaoberal ani námietkou žalovaného, že reálne ochranné pásmo
pohrebiska zasahuje do pozemkov žalobcu vo výmere 979,46 m2 a nie tak, ako uplatňuje žalobca vo

výmere 3.700 m2 a ako definoval prvostupňový súd ochranné pásmo vzhľadom na znenie zákona o
pohrebníctve. Zákon o pohrebníctve určuje ochranné pásmo pohrebiska - 50 m od hranice pozemku
pohrebiska. Rozhodujúci je skutočný stav v akom rozsahu bola stavba pohrebiska zrealizovaná, a to
na základe kolaudácie (kolaudácia prebehla „v júli 2009“), pretože podľa odvolacieho súdu ochranné
pásmo môže existovať v súlade so zákonom tam, kde sa napĺňa jeho účel. Účelom ochranného pásma je

chrániť pred negatívnymi účinkami daného objektu, resp. pred negatívnymi účinkami na daný objekt pre
ktorý sú ochranné pásma určené. Prvostupňový súd vychádzal z dôkazu, ktorým bol geometrický plán
z marca 2009, keď v tomto čase evidentne nedošlo ešte k reálnemu ukončeniu stavby, ani ako uviedol
žalobcaneboloúčinnéVšeobecnezáväznénariadenieč.125/2010,ktorýmsameníadopĺňaVšeobecne
záväzné nariadenie č. 83/2004, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 23.04.2010. Posúdenie skutočnosti v

akom rozsahu prechádza pozemkami žalobcu ochranné pásmo cintorína je pre posúdenie nároku
rozhodujúca, a preto je potrebné odstrániť akékoľvek pochybnosti, a to aj vzhľadom na skutočnosť,
že podľa tvrdení žalovaného ide o nie nepatrný rozdiel v rozlohe. Ďalej tu odvolací súd doplnil, že
pre danú vec nie je rozhodujúci územný plán mesta (pretože tento ukladá len rezervovať územie pre
prípadnú potrebu rozšírenia pohrebiska), ale skutočná hranica pozemku pohrebiska. Zákon definuje, že

ochranné pásmo je 50 m od hranice pozemku pohrebiska. Je preto nevyhnutné v konaní presne určiť
hranicu ochranného pásma a záber do pozemkov žalobcu, pretože len vlastník pozemku v ochrannom
pásme má nárok na primeranú náhradu, ak jeho pozemky nie sú v ochrannom pásme pohrebiska, nemá
nárok na primeranú náhradu. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne vykonanédokazovanie, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď uložil povinnosť prvostupňovému
súdu v ďalšom konaní náležite zistiť rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie a aplikovať príslušné
ustanovenia zákona. Rozhodujúce skutočnosti odvolací súd videl v tom, či a kedy došlo k vzniku

obmedzenia. Ak prvostupňový súd zistí, že pozemky žalobcu sa nachádzajú v ochrannom pásme
pohrebiska, a to do 50 m od hranice pohrebiska (rozhodujúca je skutočná hranica pohrebiska), zistí
výšku nároku. Pre výšku primeranej náhrady je rozhodujúci aj rozsah obmedzenia, t.j. rozdiel medzi
tým, ako by mohol byť pozemok reálne využívaný ak by nebol v ochrannom pásme, a ako je ho
možné reálne využívať, prípadne treba zohľadniť aj iné faktory obmedzujúce užívanie pozemkov. Po

zistení kedy presne došlo k obmedzeniu v užívaní pozemkov, t.j. k vzniku ochranného pásma, vzniku
nároku na primeranú náhradu, posúdi prvostupňový súd i námietku premlčania vznesenú žalovaným
(všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať
(uplatniť) po prvý raz, týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním
návrhu (žaloby) na súde. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní vrátane tvrdenia
žalobcu, že došlo k uznaniu nároku na základe jednaní a korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným

prvostupňový súd ďalej posúdi, či uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi
vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní.

6. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol
zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ktorom

v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v prvej vete CSP
sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej
veci, ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.

7. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Do odvolacieho konania súd vo veci vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi:

9. Podľa výpisu z LV č. XXXX Správy katastra Zvolen zo dňa 31.05.2010 pre okres Zvolen, pre obec
Zvole a pre katastrálne územie Zvolen žalobca je výlučným vlastníkom v 1/1-ine pozemkov - parciel
registra “C“, evidované na katastrálnej mape parc. č. CKN 4580/73, trvalé trávnaté porasty o výmere
3243 m2, parc. č. CKN 4580/74, zastavané plochy a nádvoria o výmere 424 m2, parc. č. CKN 5166/73,

trvalé trávne porasty o výmere 111 m2 a parc. č. CKN 5166/74, ostatné plochy o výmere 124 m2 (ďalej
len „parcely v ochrannom pásme pohrebiska“).

10. Tieto parcely v ochrannom pásme pohrebiska boli vytvorené geometrickým plánom č. ZV-6/2010 zo
dňa 14.05.2010, vyhotoveného geodetickou kanceláriou URBAN - LAUKO s.r.o., Študentská 20, 960 01

Zvolen, IČO: 36 796 336, keď bol tento overený Správou katastra Zvolen dňa 21.05.2010 pod č. 240/10
a to z pôvodných parciel parc. č. EKN 4555/1, orná pôda o výmere 3791 m2, parc. č. EKN 4555/3, orná
pôda o výmere 111 m2. Predmetný geometrický plán bol zapísaný do katastra nehnuteľností Správy
katastra Zvolen, o čom svedčí výpis z LV č. XXXX k.ú. Zvolen zo dňa 31.05.2010 a kópia katastrálnej
mapy k.ú. Zvolen č.z. K12004/10, mapový list č. Zvolen 7-2/31, 7-2/33 zo dňa 31.05.2010.

11. Tento geometrický plán zameriava predmetné parcely v ochrannom pásme pohrebiska s tým, že
korešponduje geometrickému plánu č. 44583486-021/2009 vyhotoveného VALENTÍNY s.r.o., Opálová
16, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 583 486 zo dňa 04. 03. 2009, ktorý však nie je overený príslušnou
správou katastra, keď týmto boli zamerané pôvodné parcely parc. č. EKN 4555/1 a parc. č. EKN 4555/3

v ochrannom pásme pohrebiska.

12. Obidva vyššie označené geometrické plány predložil do konania žalobca.

13. Žalobca predmetné parcely ešte ako parcely parc. č. EKN 4555/1, parc. č. EKN 4555/3, popri nich

i parcelu parc. č. EKN 4555/2 orná pôda o výmere 66 m2 (táto nie je predmetom sporu) nadobudol
do svojho výlučného vlastníctva v celosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.07.2003, ktorú uzavrel
ako kupujúci s predávajúcou P. M., H.. X., W. W. XXXX/XX, N. za kúpnu cenu 570.000,- Sk, keď vkladvlastníckeho práva na žalobcu na základe tejto kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra Zvolen
dňa 06.08.2003 pod č. V 1826/03.

14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v Meste Zvolen platí Územný plán Mesta Zvolen zo
septembra 2004, ktorý v záväznej časti (strana 311), Určenie území, na ktoré je potrebné obstarať a
schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu, územný plán zóny, toto stanovuje aj pre riešené územie:
Zvolen - Východ, vrátane Zlatého potoka, keď tento územný plán mesta bol schválený uznesením
Mestského zastupiteľstva č. 144/2004 zo dňa 03.12.2004 a platí pre danú lokalitu, keď medzi stranami

sporu ďalej nebolo sporné, že doposiaľ územný plán zóny pre danú lokalitu nie je spracovaný.

15.Napôvodnéparcelyparc.č.EKN4555/1,parc.č.EKN4555/2,parc.č.EKN4555/3bolavypracovaná
projektantom REPROS - Ing. arch. Alexander Bánovský, Kozáčeka 16, 960 01 Zvolen na žiadosť
obstarávateľa, ktorým bol žalovaný Urbanistická štúdia Individuálna bytová výstavba Zvolen - Sarvaška,
ktorej predmetom riešenia bola len časť tejto lokality (jeden pozemok), keď z nej vyplýva, že vzhľadom

na podmienky územia sa z parc. č. EKN 4555/1 vymedzuje jeden stavebný pozemok, ktorého približná
plocha je 1000 m2, keď Mestské zastupiteľstvo vo Zvolene uznesením Mestského zastupiteľstva
č. 118/2005 zo dňa 03.10.2005 schválilo urbanistickú štúdiu „Individuálna bytová výstavba Zvolen -
Sarvaška parc. č. 4555/1, 4555/2, 4555/3 ako základný smerný dokument pre riadenie investičnej
výstavby v riešenom území a ako podklad pre vydávanie územných rozhodnutí“.

16. Žalobca do súdneho konania ďalej dokladal Zápis z pracovného stretnutia k Urbanistickej štúdii
- Zvolen - Zlatý potok - Sarvaška II konaného dňa 21.02.2005 na Mestskom úrade Zvolen, ďalej
zápis z pracovného stretnutia k Urbanistickej štúdii - Zvolen - Zlatý potok - Sarvaška II konaného
dňa 10. 05. 2006 na Mestskom úrade Zvolen, Zápis z pracovného stretnutia k výmene pozemkov

a vybudovaniu inžinierskych sietí v zmysle spracovávanej Urbanistickej štúdie - Zvolen - Sarvaška,
konaného dňa 16.11.2006 na Mestskom úrade Zvolen, Zápis z pracovného stretnutia k výmene
pozemkov a vybudovaniu inžinierskych sietí v zmysle spracovávanej Urbanistickej štúdie - Zvolen -
Sarvaška konaného dňa 05.12.2006 na Mestskom úrade Zvolen, ďalej Zápis z pracovného stretnutia
k výmene pozemkov vybudovaniu inžinierskych sietí v zmysle spracovávanej Urbanistickej štúdie -

Zvolen - Sarvaška, konaného dňa 18.12.2006 na Mestskom úrade Zvolen, Zápis z pracovného stretnutia
k výmene pozemkov a vybudovaniu inžinierskych sietí v zmysle spracovávanej Urbanistickej štúdie
- Zvolen - Sarvaška, konaného dňa 11.01.2007 na Mestskom úrade Zvolen, ktorými preukazoval, že
parcely, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve v celosti sa nachádzajú v ochrannom pásme pohrebiska.
Tiež nimi preukazoval, aké rokovania prebiehali pred tým, ako sa začal domáhať súdnej ochrany.

17.Žalobcapredpodanímžalobynasúdsaniekoľkýmižiadosťamidomáhalužalovanéhosvojhonároku
na primeranú náhradu za obmedzenie užívania jeho parciel v ochrannom pásme pohrebiska, konkrétne
žiadosťou zo dňa 06.06.2006, zo dňa 31.07.2006, zo dňa 18.09.2006, zo dňa 06.10.2006, zo dňa
19.02.2007, zo dňa 16.07.2007, zo dňa 28.09.2007, keď ku tejto pripojil i návrh Dohody o poskytnutí

náhrady za obmedzenie užívania pozemkov zo dňa 28.09.2007, ku ktorej žalovaný nepristúpil, keď
súčasne predložil i stanovisko žalovaného zo dňa 18.07.2006 k jeho žiadosti zo dňa 06.06.2006, z
ktorého vyplýva, že na základe územného plánu Mesta Zvolen nie je možné rozhodovať, či parcely EKN
4555/1 a 4555/3 celou svojou výmerou alebo len čiastočne spadajú do obytného územia navrhnutého v
územnom pláne Mesta Zvolen, keď toto rozhodnutie je možné uskutočniť len na základe podrobnejšej

územnoplánovacej dokumentácie, prípadne územnoplánovacieho podkladu, akými sú územný plán
zóny alebo urbanistická štúdia, keď žalovaný v tomto stanovisku navrhol výmenu stavebného pozemku
žalobcu za iný pozemok vo vlastníctve Mesta Zvolen v lokalite Na hôrke, Zvolen s tým, že ostatné
pozemky odkúpi od žalobcu za cenu 10,- Sk/m2, prípadne, že ak žalobca neakceptuje túto ponuku, je
ochotný odkúpiť stavebný pozemok o výmere 1000 m2 za cenu uvedenú v cenovej mape Mesta Zvolen,

to jest 1000,- Sk/m2 a ostatné pozemky za cenu 10,- Sk/m2, ďalej návrh žalovaného na majetko-právne
vysporiadanie pozemkov zo dňa 12.02.2007, z ktorého vyplýva stanovisko žalovaného, že navrhuje
výkup pozemkov žalobcovi do vlastníctva Mesta Zvolen, konkrétne parc. č EKN 4555/1, orná pôda o
výmere 3791 m2, parc. č. EKN 4555/2, orná pôda o výmere 66 m2, parc č. EKN 4555/3, orná pôda o
výmere111m2,spoluvovýmere3968m2zajednotkovúkúpnucenu450,-Sk/m2,celkomza1.785.600,-

Sk, v prípade však, že nedôjde k dohode o odkúpení pozemkov, žalovaný navrhol žalobcovi náhradu za
obmedzenieužívaniapozemkovvovýške580.000,-Sk,ďalejstanoviskožalovanéhozodňa03.08.2007,
v ktorom tento uviedol, že pre výpočet výšky náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom
pásme pohrebiska možno za stavebný pozemok v zmysle Urbanistickej štúdie „IBV Zvolen - Sarvaškaparc. č. 4555/1, 4555/2, 4555/3“ považovať pozemok o výmere 1000 m2, pričom výšku nájmu za rok na
m2 je možné určiť na základe Zásad hospodárenia s majetkom mesta, t.j. 5,-Sk/m2/rok, teda prichádza
do úvahy vyplatenie náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme pohrebiska v sume

66.500,- Sk.

18. Žalobca tiež listom zo dňa 30.05.2007 požiadal Mesto Zvolen, odbor územného plánovania o
územnoplánovaciu informáciu - výstavba rodinných domov v k.ú. Zvolen na pozemku parc. č. EKN
4555/1, keď na túto žiadosť Mesto Zvolen, odbor územného plánovania zaslalo stanovisko zo dňa

29.06.2007, v ktorom uviedlo, že na základe metodického pokynu Krajského stavebného úradu je
potrebné urbanistickú štúdiu dopracovať do územného plánu zóny (do záväznej časti zapracovať
ochranné pásmo cintorína) a do doby schválenia územného plánu zóny žiadne stavby v území riešenom
urbanistickou štúdiou nepovoľovať.

19. Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica vo svojom

liste: ÚPN Mesta Zvolen - metodické usmernenie zo dňa 30.04.2007 adresovanom žalovanému
uviedol, že územný plán Mesta Zvolen vymedzil plochy rozšírenia cintorína, ako i plochy bývania
formou individuálnej bytovej výstavby v čase, keď zákon č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve nebol v
platnosti. Na základe uvedenej územnoplánovacej dokumentácie boli spracované urbanistické štúdie
riešiace výstavbu rodinných domov v danom území, avšak vlastníci pozemkov o vydanie územného

rozhodnutia nepožiadali. V danom čase ešte nebolo vydané územné rozhodnutie na rozšírenie cintorína.
Nakoľko následne vstúpil do platnosti zákon č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve a bolo vydané územné
rozhodnutie na rozšírenie cintorína, je v rámci lokality na bývanie potrebné ustanovenie § 16 ods. 8
tohto zákona, z ktorého vyplýva povinnosť vytvoriť 50 metrov ochranné pásmo cintorína, rešpektovať.
Územný plán Mesta Zvolen stanovil vo svojom návrhu pre funkciu bývania danú lokalitu v podrobnosti

riešenia mierky M1 : 10 000. Územný plán Mesta Zvolen nebol riešený v podrobnosti územného
plánu zóny a neriešil podrobnejšie funkčné využívanie pozemkov. Túto povinnosť ustanovil v záväznej
časti tým, že definoval, že v danej lokalite je potrebné obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu
zóny. Spracovaním územnoplánovacej dokumentácie zóny môže obstarávateľ stanoviť taký spôsob
usporiadania pozemkov, ktorý zabezpečí rešpektovanie stanoveného ochranného pásma cintorína (v

ktorom nie je možné realizovať žiadne budovy, ale iným spôsobom využitie pozemkov neobmedzuje),
ale zároveň zabezpečí aj možnosť realizácie bytovej výstavby.

20. Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici v ďalšom svojom liste zo dňa 02.04.2008 označenom ako
Urbanistická štúdia „Zvolen - Podborová“ - stanovisko podľa § 4 Stavebného zákona, ktorý adresoval

žalovanému uviedol, že upozorňuje na platný územný plán Mesta Zvolen schválený uznesením
Mestského zastupiteľstva vo Zvolene č. 144/04 zo dňa 03.12.2004, ktorý v záväznej časti medzi
vybranými územiami určil aj lokalitu „Podborová s Borovou horou“ ako územie, na ktoré je potrebné
obstarať a schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu zóny. Z tejto skutočnosti vyplýva, že urbanistická
štúdia nemôže nahradiť územnoplánovaciu dokumentáciu zóny územia, ktoré bolo určené schváleným

územným plánom mesta.

21. Žalobca listom zo dňa 17.03.2008 požiadal Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici, odbor
územného plánovania o poskytnutie územnoplánovacej informácie a odborného stanoviska, keď Krajský
stavebný úrad v Banskej Bystrici listom zo dňa 25.03.2008 žalobcovi na túto žiadosť oznámil, že definícia

stavebného pozemku je v ustanovení § 43h ods. 1 Stavebného zákona: „Stavebným pozemkom sa
rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným
rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou“. Územný plán Mesta Zvolen bol schválený
uznesením Mestského zastupiteľstva Mesta Zvolen č. 144/04 dňa 03.12.2004. Podľa výkresu č. 3 v
merítku 1 : 10 000 „Komplexný výkres priestorového usporiadania funkčného využívania územia je

lokalita Sarvaška určená pre obytné územie - plochy zástavby rodinných domov“. To znamená, že
územný plán Mesta Zvolen určil túto časť územia ako stavebný pozemok. Urbanistická štúdia ako
územnoplánovací podklad v súlade s § 4 Stavebného zákona rieši čiastkové problémy v území. V
zadaní sa určí špecifický účel použitia urbanistickej štúdie, či bude slúžiť na spodrobnenie alebo
overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch územného plánu, či sa spracuje ako návrh

koncepcie priestorového usporiadania funkčného využívania územia pri príprave nového územného
plánu. Urbanistická štúdia, keďže je územnoplánovací podklad, nemôže byť schválená. Územný plán
zóny podľa § 12 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona sa spracúva pre čas obce, ak schválený územný
plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce. Obsah návrhu územnéhoplánu zóny musí byť v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie
územného plánu obce v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona.

22. Žalobca k žalobe pripojil znalecký posudok č. 8/2007 zo dňa 23.01.2007 a Doplnok č. 1 k tomuto
znaleckému posudku zo dňa 23.09.2007 vypracovaný Ing. Danou Kováčovou, Jedľová 1364/1, Zvolen,
ktorým bola stanovená všeobecná hodnota parciel parc. č. EKN 4555/1 a parc. č. EKN 4555/3 pre účel
stanovenia záberu ochranného pásma verejného cintorína, z ktorého vyplýva hodnota obmedzenia parc.
č. EKN 4555/1 - časť v zóne zamýšľanej IBV v kultúre orná pôda 2.397.235,54 Sk, parc. č. KNE 4555/1,

4555/3 - časť pod cestou v kultúre orná pôda 637.294,17 Sk a parc. č. EKN 4555/1 - časť mimo zóny
zamýšľanej IBV v kultúre orná pôda 531.545,99 Sk.

23. Nakoľko predmetný znalecký posudok neobsahoval žiaden geodetický podklad ohľadne sporných
pozemkov, súd k tomuto znaleckému posudku na doplnenie vypočul ako svedkyňu G.. T. O.Ú..

24. Z výpovede G.. T. O., ako svedkyne súd zistil, že podklady, z ktorých vychádzala pri znaleckom
posudku sú vymenované v znaleckom posudku, čo sa týka stanovenia pozemku ako stavebného,
vychádzala z platného grafického územného plánu mesta. Ako jeden z ďalších podkladov slúžil i
vytyčovací náčrt vypracovaný Ing. Smolkovou, keď súd však zistil zo znaleckého posudku a z doplnku
k nemu, že žiaden vytyčovací náčrt nie je jeho súčasťou. Svedkyňa trvala na záveroch svojho

znaleckého posudku, keď pri vyčíslení hodnoty vychádzala obdobne, ako pri určovaní hodnoty práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu.

25. Žalobca na to doložil Technickú správu vypracovanú Ing. Beátou Smolkovou, geodetické práce,
V. P. Tótha 17, Zvolen, o ktorú požiadal, keď Technická správa žalobcovi bola predložená na základe

jeho objednávky Ing. Beátou Smolkovou, geodetické práce dňa 18.01.2007, keď z tejto vyplýva, že bolo
vykonanéurčenievýmerzáberuochrannéhopásmaverejnéhocintorínavoZvolenenazákladepodkladu
urbanistickej štúdie vyhotovenej Ing. arch. Bánovským v júli 2006 v digitálnej forme vo formáte DWG.
Určenie výmer bolo vykonané dňa 18.01.2007 v prostredí AUTOCAD.v.2007 nasledovne: 1. plocha
záberučastiparcelyKNEp.č.4555/1podplánovanouIBV=2478m2,2.plochazáberučastiparcelyKNE

p.č. 4555/1 pod existujúceho cestnou komunikáciou, vrátane jej projektovaného rozšírenia = 450 m2, 3.
plocha záberu časti parcely KNE p.č. 4555/1 mimo plánovanej IBV = 857 m2, keď prílohou technickej
správy bolo grafické znázornenie ochranného pásma na podklade urbanistickej štúdie.

26. Žalobca v konaní tvrdil, že grafické znázornenie ochranného pásma ohľadne jeho pozemkov mu

zaslal samotný žalovaný ako prílohu listu zo dňa 16.01.2007, v zmysle ktorého žalovaný na základe
záverov pracovného rokovania zo dňa 11.01.2007 zaslal žalovanému zápis z rokovania a snímky z
pozemkovej mapy s vyznačením parciel vo vlastníctve žalobcu a s označením záberu pozemku pre
využitie stavebných parciel rodinných domov, rozšírenia jestvujúcej komunikácie s parkoviskami.

27. Žalobca ďalej do súdneho konania dokladal fotodokumentáciu pozemku parc. č. EKN 4555/1,
4555/3, fotodokumentáciu radovej výstavby na Sekier - Hôrke a fotodokumentáciu zrealizovanej
výstavby v lokalite Sarvašky (čl. 167 - 169), keď ďalej dokladal stav ohľadne územnoplánovacej
dokumentácie - územného plánu zóny Oznámením o prerokovaní zadania územného plánu zóny
Zvolen - Sarvaška (aktualizované dňa 25.01.2008), Zadanie územného plánu zóny Zvolen - Sarvaška

z decembra 2007, keď ako súd už uvádza v dôvodoch, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že
doposiaľ územný plán zóny Zvolen - Sarvaška ako územnoplánovací dokument nebol schválený, ďalej
Zápis z pracovného stretnutia k Urbanistickej štúdii Zvolen - Zlatý potok - Sarvaška II konaného dňa
10.05.2006 na Mestskom úrade Zvolen, Oznámenie o prerokovaní urbanistickej štúdie „Zvolen, Zlatý
potok - Sarvaška II“ zo dňa 21.03.2007, ako i Zápis z verejného prerokovania Urbanistická štúdia - Zlatý

potok - Sarvaška II konaného dňa 04.04.2007 na Mestskom úrade Zvolen a Oznámenie o spracovaní
pripomienok z prerokovania Urbanistickej štúdie Zlatý potok - Sarvaška II zo dňa 12.07.2007, keď týmito
listinnými dôkazmi žalobca preukazoval, že pre danú lokalitu bola spracovaná aj ďalšia urbanistická
štúdia.

28. K Urbanistickej štúdii Sarvaška II žalovaný predložil i grafickú časť, tiež Vyhodnotenie pripomienok
k urbanistickej štúdii Zlatý Potok Sarvaška II, keď žalobca vzniesol dňa 11.01.2007 ako vlastník parciel
KNE 4555/1, 4555/2 a 4555/3 k.ú. Zvolen pripomienky, keď žiadal zmeniť rozmery navrhovaných
pozemkov 1 až 6, žiadal aby všetky pozemky 1 až 6 boli rovnaké široké 24,5 m. Týmto riešenímsa posunie hranica pozemku č. 1 o 10 metrov juhozápadným smerom, keď ďalej navrhol, aby boli
do riešenia urbanistickej štúdie zapracované prekládky jestvujúcich inžinierskych sietí vedúce cez
navrhované stavebné pozemky 1 až 6, keď jeho pripomienky boli akceptované, ďalej Oznámenie o

prerokovaní zadania Územného plány zóny Zvolen - Sarvaška zo dňa 24.01.2008.

29. K listu Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 25.03.2008 (vybavovala Ing. arch.
Magicová) súd ako svedkyňu vypočul Ing. arch. Darinu Magicovú, bytom Trieda Hradca Králové
3999/12, Banská Bystrica, ktorá k tomuto listu doplnila a z jej výpovede súd zistil, že základnou

územnoplánovacou dokumentáciou je územný plán obce, keď územný plán obce sa delí na smernú
časť a záväznú časť, najdôležitejšou je záväzná časť, ktorá je vlastne výstupnou častou základného
územného plánovacieho dokumentu. V danej veci jednoznačne platí územný plán Mesta Zvolen z
roku 2004. Čo sa týka predmetných pozemkov, jednoznačne sú stavebnými pozemkami, pretože platí
územný plán Mesta Zvolen z roku 2004. Po prijatí zákona o pohrebníctve v roku 2005 Mesto Zvolen
malo urobiť zmeny a doplnky tohto základného plánovacieho dokumentu a to vzhľadom na tento

zákon, keď Mesto Zvolen uvedené neurobilo. Za súčasného stavu jednoznačne platí, že predmetné
pozemky sú stavebnými pozemkami. Územný plán zóny tento rieši konkrétne umiestnenie, priestorové
rozloženie pozemkov, stavieb na nich, polohové výšky, vzdialenosť od uličnej čiary, teda z územného
plánu zóny by bolo možné zistiť konkrétnu výmeru stavebných pozemkov. V prípade územného
plánu zóny sa umožňuje upustiť od územného konania. Čo sa týka urbanistickej štúdie, táto nie je

územnoplánovacím dokumentom, ani právne relevantným dokumentom, nemá žiadnu záväznosť. Len
sa prerokováva, urbanistických štúdií môže byť vyhotovení niekoľko s rôznymi alternatívami, teda ide len
o územnoplánovací podklad. Je zamestnankyňou odboru územného plánovania Krajského stavebného
úradu v Banskej Bystrici ako odborný radca a to od času, ako tento úrad vznikol, teda od roku 1996.

30. K predmetnému listu Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici (vybavuje Ing. arch. Magicová)
zo dňa 25.03.2008, nakoľko tento je podpísaný Ing. Miroslavom Malejčíkom, prednostom, súd vypočul
ako svedka G.. P. P., W. X. XXXX/XX, W. W., z výpovede ktorého súd zistil, že je prednostom Krajského
stavebného úradu v Banskej Bystrici od 12.09.2006, je stavebným inžinierom. Pokiaľ v územnom pláne
mesta, obce sú určité pozemky v danej lokalite určené pre výstavbu, zastavanie budovami, tieto sú

stavebnými pozemkami, teda majú stavebný charakter, i keď sa necíti byť až takým odborníkom v
oblasti územnoplánovacej dokumentácie. Predmetný list podpísal ako štatutár úradu. Územný plán zóny
podrobnejšie rieši územný plán obce.

31.ZvýpovedesvedkaIng.arch.PetraKaššu,bytomSNP451/76,Budčasúdzistil,žejezamestnancom

žalovaného, pracuje u neho ako vedúci odboru územného plánovania od apríla 2008, približne od
roku 2005 pracoval u žalovaného ako samostatný referent na tomto odbore. Pokiaľ ide o územný
plán Mesta Zvolen, ktorý je spracovaný v mierke 1 : 10 000, tento nie je vypracovaný na podklade
katastrálnychmáp,atedaznehonemožnovidieťhranicepozemkovaurčiťkonkrétneplochyzastavania.
Uvedené by bolo možné zistiť z podrobnejšej územnoplánovacej dokumentácie, ktorou je územný plán

zóny. V súčasnom období Mesto Zvolen spracováva územný plán zóny pre lokalitu Sarvaška, Mesto
Zvolen je obstarávateľom územného plánu zóny v danej lokalite. Tento je v štádiu zadania, ktoré nebolo
prerokované, zadanie bolo dané koncom roku 2007, doposiaľ neboli spracované pripomienky k tomuto
zadaniu. Pre danú lokalitu Sarvaška bola vypracovaná a spracovaná urbanistická štúdia v septembri
2006, prerokovaná v mesiacoch marec a apríl 2007, keď túto mieni žalovaný použiť ako koncept

pre spracovanie územného plánu zóny v danej lokalite. Urbanistická štúdia je územnoplánovacím
podkladom. Sú v nej riešené aj pozemky žalobcu. Ide o urbanistickú štúdiu Zlatý potok - Sarvaška
II Zvolen z júla 2006. Čo sa týka pozemkov žalobcu, táto ich rieši v súlade s platným územným
plánom. Na pozemkoch žalobcu spolu so susediacim pozemkom parcelné číslo 4553/1 je podľa tejto
urbanistickej štúdie vytvorených 6 stavebných pozemkov v priemere o výmere 1100 m2. Z pozemku,

resp. z pozemkov žalobcu na 6 týchto parciel zhruba 1/3 z výmery bude použitá na stavebné pozemky.
Je pravdou, že Mesto Zvolen nezačalo konanie ohľadne zmeny územného plánu mesta po prijatí zákona
o pohrebníctve, ale práve preto bolo zadané obstaranie územného plánu zóny, ktorý má riešiť a bude
riešiť danú lokalitu už v súlade so zákonom o pohrebníctve. Všetky územnoplánovacie dokumenty,
teda územný plán mesta, ako aj územný plán zóny musia byť v súlade s týmto zákonom. Čo sa týka

územného plánu zóny v danej lokalite, je tu cieľ dokončiť ho koncom roku 2008 a schváliť ho v mestskom
zastupiteľstve v I. štvrťroku roku 2009.32. Z výpovede svedkyne G.. O. S., W. P.. H.. Š. XXXX/XX, N. súd zistil, že pracuje ako
samostatný odborný referent pre územné plánovanie na odbore územného plánovania Mestského úradu
Zvolen, keď túto funkciu zastáva od 01.06.2000. Z pohľadu územnoplánovacej dokumentácie účelom

územnoplánovacej dokumentácie je rozparcelovanie jednotlivých pozemkov a umiestnenie stavieb na
jednotlivých pozemkoch podľa územného plánu zóny, teda Mesto Zvolen môže zamietnuť pripomienky
vlastníkov k tomuto rozparcelovaniu, teda k navrhovanému rozparcelovaniu, keď táto možnosť vyplýva
priamo zo Stavebného zákona. Čo sa týka navrhovaného urbanistického riešenia, z pohľadu mesta, ako
aj z pohľadu vlastníkov je najideálnejšie. Ťažko možno povedať, či je jediným riešením. Územný plán

mesta, obce rieši funkčné, priestorové určenie určitej časti územia, teda plochy, územný plán zóny rieši
konkrétne funkčné, priestorové určenie pozemkov spadajúcich do plochy, ktorá bola v zmysle územného
plánu mesta určená pre zastavanie. Preto aj územný plán Mesta Zvolen v záväznej časti odkazuje na
vypracovanie územného plánu zóny. Územný plán Mesta Zvolen v mierke ako je vypracovaný 1 : 10
000 nemôže určiť, ktorý z pozemkov pre danú časť územia bude stavebným pozemkom, práve toto má
riešiť územný plán zóny.

33. Žalovaný do súdneho konania dokladal znalecký posudok č. 16/2007 zo dňa 31.01.2007,
vypracovaný znalcom Ing. Danielom Bartkovičom, bytom Tulská 2461/29, Zvolen ohľadne stanovenia
všeobecnej hodnoty pozemkov parc. č. KNE 4555/1, 4555/2 a 4555/3 pre účel prevodu vlastníckych
práv, keď jeho zadávateľom bol žalovaný, pričom tento znalecký posudok stanovil všeobecnú hodnotu

predmetných parciel podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku na sumu 4.000.000,- Sk, keď k tomuto znaleckému posudku Mesto Zvolen,
odbor územného plánovania listom zo dňa 16.01.2007 znalcovi poskytlo územnoplánovaciu informáciu
k využitiu pozemkov parc. č. KNE 4555/1, 4555/3 v k.ú. Zvolen v tom zmysle, že podľa územného plánu
Mesta Zvolen sa väčšia časť parciel KNE 4555/1, 4555/3 k.ú. Zvolen nachádza v navrhovanom obytnom

území - plochy zástavby rodinných domov, menšia časť parciel predstavuje stávajúci trvalo trávnatý
porast, na ktorom je navrhované doplniť rozptýlený zeleň v území. Na tieto časti parciel je navrhnutá aj
trasa novej cesty C2 MO 8/40.

34. Z výpovede svedkyne G.. Y. P., W. X. I. XXXX/XX, N. súd zistil, že je zamestnankyňou Mestského

úradu Zvolen od roku 1995, pracuje na odbore správy majetku. V čase výsluchu bola poverená vedením
tohto odboru. K predmetu sporu uviedla, že žalobca sa obrátil na Mesto Zvolen o náhradu škody
za obmedzenie užívania svojich pozemkov v ochrannom pásme cintorína. Boli vyvolané rokovania
medzi ním a ďalšími vlastníkmi pozemkov, aby došlo vzájomnou dohodou medzi nimi k preparcelovaniu
pozemkov priečne, kolmo na cestu Sarvaška, aby to bolo v súlade s návrhom urbanistickej štúdie,

ktorú zabezpečovalo mesto. Išlo o urbanistickú štúdiu z roku 2005. Aby sa docielila dohoda medzi
žalobcom a ostatnými spoluvlastníkmi pozemkov, mesto navrhovalo, že uhradí náklady na geometrický
plán potrebný k realizácii, k výmene pozemkov s odhadnutými nákladmi 40.000,- Sk, ako aj ďalšie
náklady. Predovšetkým išlo o náklady na vybudovanie prípojok k dvom navrhnutým rodinným domom
pre žalobcu, pretože tieto po preparcelovaní by boli vzdialenejšie od cesty, čo boli odhadom náklady

500.000,- Sk. K dohode medzi žalobcom a ďalšími vlastníkmi pozemkov ohľadne preparcelovania v
zmysle návrhu urbanistickej štúdie nedošlo. Preto mesto sa začalo zaoberať ohľadom náhrady za
obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pre žalobcu. Dalo si vyhotoviť znalecký posudok, a
to znalcom Ing. Danielom Bartkovičom, a ponúklo žalobcovi, že odkúpi pozemky od neho, s čím žalobca
nesúhlasil. Predložil posudok znalkyne Ing. Dany Kováčovej, ako aj návrh dohody ohľadne úhrady za

obmedzenie užívania pozemkov, keď mesto na to reagovalo tak, že sa nebude dohadovať o výške tejto
náhrady do spracovania územného plánu zóny, keďže stále boli problémy v určení rozsahu stavebných
pozemkov. Predtým, než sa začali tieto rokovania, zo strany mesta boli také návrhy, že mesto ponúklo
cenu výkupu pre jeden stavebný pozemok pre žalobcu a to navrhnutý podľa urbanistickej štúdie, ktorú
vypracoval Ing. arch. Alexander Bánovský, keď túto zadal žalobca, podľa ktorej bol navrhnutý jemu jeden

stavebný pozemok o výmere 1000 m2. Na základe tejto urbanistickej štúdie mesto navrhlo, že vykúpi
tento stavebný pozemok od žalobcu za 1000,- Sk/m2 podľa cenovej mapy mesta a zvyšujúcu časť, že
vykúpi za nižšiu cenu výkupu, lebo tento nebol určený, resp. táto nebola určená ako stavebný pozemok.
Tiež mu bol ponúknutý na výmenu iný stavebný pozemok v IBV na Hôrke, s čím žalobca nesúhlasil.
Čo sa týka nákresu (čl. 85 súdneho spisu), potvrdila, že tento bol prílohou listu Mesta Zvolen zo dňa

16.01.2007, keď tento nákres vypracovával odbor územného plánovania Mesta Zvolen zrejme podľa
pripravovanejkomplexnejurbanistickejštúdiipreodborsprávymajetku,abymohlabyťvypočítanákúpna
cena za výkup pozemkov od žalobcu.35. Z výpovede svedka G.. Y.. Y. W., W. U.. O. XXXX/XX, N. súd zistil, že urbanistická štúdia, resp.
pri spracovaní urbanistickej štúdie, ktorú zadával žalobca nebol riešený žiaden iný vlastnícky vzťah k
iným pozemkom, okrem vlastníckeho vzťahu pozemku žalobcu. Čo sa týka urbanistickej štúdie, táto

vychádzala z územného plánu mesta, keď tento zadefinoval dané územie pre výstavbu rodinných
domov. Je to obytné územie, navrhované pre výstavbu rodinných domov. Urbanistická štúdia to je návrh
projektanta, ktorý ju spracuje, jej záväznosť je ďalej záležitosťou obstarávateľa. Je to územnoplánovací
podklad. Čo sa týka urbanistickej štúdie Sarvaška II, v tejto sú spracovávané dve alternatívny územného
riešenia, keď v jednej alternatíve je riešených 5 rodinných domov a v druhej alternatíve 6 rodinných

domov. V ďalšom priebehu jej pripomienkovania výsledkom môže byť prijatie jednej z nich, alebo žiadnej
z nich. Zadanie pre spracovanie územného plánu zóny Sarvaška II bolo spracované koncom roku 2007
a riadne odovzdané mestu. Ak zadanie bude schválené v mestskom zastupiteľstve, na základe tohto
schválenéhozadaniasaurobíúzemnýplánzóny,ktorývďalšomprocesemusíbyťzverejnenýatiežpred
schválením pripomienkovaný. Územný plán mesta alebo obce rieši funkčné využitie územia v plochách.
Tu sa rieši len plocha a jej využitie, nikdy sa na základe tohto nedá povedať napríklad koľko bude na

danej ploche rodinných domov a ako budú vytvorené stavebné pozemky.

36. Žalobca ďalej do súdneho konania dokladal Žiadosť o poskytnutie územnoplánovacej informácie vo
veci posúdenia súladu Urbanistickej štúdie Zlatý potok - Sarvaška II s platným územným plánom Mesta
Zvolen zo dňa 17.10.2008, ktorá bola adresovaná Mestskému úradu vo Zvolene, odboru územného

plánovania,ďalejStanoviskoMestaZvolenktejtožiadostizodňa14.11.2008,ďalejŽiadosťoposkytnutie
územnoplánovacej informácie vo veci posúdenia súladu Urbanistickej štúdie Zlatý potok - Sarvaška
II s platným územným plánom Mesta Zvolen zo dňa 26.11.2008 adresovanú Krajskému stavebnému
úradu v Banskej Bystrici, odboru územného plánovania a Stanovisko Krajského stavebného úradu v
Banskej Bystrici, odboru územného plánovania k tejto žiadosti zo dňa 02.12.2008, keď z týchto právne

významné je stanovisko Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 02.12.2008, z ktorého
vyplýva, že urbanistická štúdia ako územnoplánovací podklad v zmysle § 4 ods. 1 Stavebného zákona
rieši čiastkové problémy v území. Jej špecifický účel použitia je určený v zadaní urbanistickej štúdie,
na ktoré dáva súhlas orgán územného plánovania, ktorý garantuje štátne, regionálne, resp. komunálne
záujmy. Predmetná urbanistická štúdia má slúžiť pri príprave územného plánu zóny Zvolen - východ,

vrátane Zlatého potoka, kde patrí aj lokalita Sarvaška, ktorý bol pre túto časť Mesta Zvolen určený
územnoplánovacou dokumentáciou vyššieho stupňa, ktorou je územný plán Mesta Zvolen schválený
Mestským zastupiteľstvom vo Zvolene uznesením č. 144/04 zo dňa 03.12.2004. V záväznej časti
platného územného plánu Mesta Zvolen „regulatívy kompozičné B.22..2.3.“ pod bodom 5 a tretím
podbodom obsahujú záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, pripomienky využitia územia

a umiestňovanie stavieb v súlade s § 12 ods. 6 Vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích
podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Na kópii predloženej urbanistickej štúdie, ktorá tvorí
prílohu podania, toto záväzné pravidlo nie je dodržané, nakoľko v nej navrhované rodinné domy
sú lokalizované na opačnej strane pozemku. Predmetná urbanistická štúdia neobsahuje údaje o
výškových a priestorových parametroch navrhovaných rodinných domov, preto ich súlad s platným

územným plánom mesta nie je možné posúdiť. Územný plán zóny ako územnoplánovacia dokumentácia
nižšieho stupňa ustanovuje najmä zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch,
do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov v súlade
so záväznými pravidlami stanovenými v záväznej časti schválenej územnoplánovacej dokumentácie
vyššieho stupňa. Obsah návrhu územného plánu zóny musí byť v súlade so záväznou časťou schválenej

územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa.

37. Z výpovede svedkyne P. Š., W. U. XXXX/XX, N. súd zistil, že sa zúčastnila osobne
územnoplánovacích konaní na Mestskom úrade vo Zvolene. Bolo to v roku 2007 ohľadne
pripomienkovania urbanistickej štúdie, ktorú robil Ing. arch. Bánovský. So sestrou zdedili po polovici

parcely, ktoré sa nachádzajú v danej lokalite. Čo si pamätá ohľadne štúdie, na parcelách, ktoré majú v
tejto lokalite so sestrou Y. Q. bolo naplánovaných 6 domov. Žalobca ich oslovil, či by mu neodpredali
pozemok, ktorý je v susedstve jeho pozemku, teda hneď vedľa. Ich pozemky však nie sú v ochrannom
pásme cintorína. K urbanistickej štúdii nemala pripomienky, pretože ešte boli plánované ďalšie jednania.
V tom čase súhlasila s rozparcelovaním podľa urbanistickej štúdie.

38. Žalobca dokladal do súdneho konania zápisom z verejného prerokovania urbanistickej štúdie -
Zlatý potok - Sarvaška II konaného dňa 04.04.2007 na Mestskom úrade Zvolen, že P.H. Š. X. tohto
nezúčastnila, a zápisom z pracovného stretnutia k urbanistickej štúdii - Zvolen - Zlatý potok - SarvaškaII konaného dňa 10.05.2006 na Mestskom úrade Zvolen dokladal, že P. Š. sa zúčastnila tohto pracovná
stretnutia, nemala tu žiadne pripomienky. Žalobca listom zo dňa 06.06.2006, ktorý adresoval P. Š., a
ktorý tejto bol doručený dňa 09.06.2006 oznámil svoje stanovisko k návrhu urbanistickej štúdii Zlatý

potok - Sarvaška II.

39. Z výpovede svedkyne Ing. arch. Miroslavy Valkovej, bytom Horná 388/81, Banská Bystrica súd
zistil, že je zamestnankyňou Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici, keď pracovala tu ako
vedúca oddelenia na úseku územného plánovania v období od 01.07.2005 do 30.04.2007. K listu

zo dňa 30.04.2007 Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici (vybavuje Ing. arch. M. Valková) s
podpisom Ing. Miroslav Malejčík, prednosta uviedla, že územnoplánovacími dokumentmi sú územné
plány miest a zón, čo sa týka urbanistických štúdií, tieto sú územnoplánovacími podkladmi. Pri
prerokovaní urbanistických štúdií nepôsobili ako orgán štátne správy so záväzným stanoviskom. Z
pohľadu krajského úradu v danom prípade hlavným problémom bolo to, že krajský úrad zastával názor,
že zákon o pohrebníctve nevymedzil ochranné pásmo cintorína v tejto lokalite, preto si išli naštudovať

daný územnoplánovací podklad, teda urbanistickú štúdiu. Zákon o pohrebníctve niekde v záverečných
ustanoveniach uvádza, že sa nevzťahuje na ochranné pásmo pohrebiska, resp. na cintoríny zriadené
pred účinnosťou zákona. Mali za to, že ochranné pásmo cintorína v danej lokalite, vzhľadom k tomu,
že pohrebisko už bolo zriadené, neplatí. Okresný hygienik mal však iný názor. Na základe uvedeného
doporučili Mestu Zvolen tak, ako mu ukladá územný plán mesta, aby obstaralo územný plán zóny, ktorý

jednoznačnevymedzíspôsobužívaniajednotlivýchpozemkovochrannýchpásiem,umiestneniastavieb,
či jednotlivých stavieb, alebo i stavieb dopravného a technického vybavenia a tento územný plán zóny
nech prerokuje so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy, teda aj s okresným hygienikom. Hygienik
trval na tom, že ochranné pásmo tu platí, a preto navrhli Mestu Zvolen, aby jednoznačne spracovalo
územný plán zóny a vymedzilo stavebné pozemky a určilo spôsob využívania jednotlivých pozemkov

v danom území. Jej osobný názor na vec je taký, že ochranné pásmo pohrebiska v zmysle zákona o
pohrebníctve v danej lokalite vymedzené nie je, nakoľko pohrebisko bolo zriadené predo dňom účinnosti
daného zákona, pričom metodické usmernenie Úradu verejného zdravotníctva, z ktorého vychádzal i
okresný hygienik, nemá právnu silu zákona.

40. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vo svojom liste zo dňa 20. 08.
2008 súdu oznámilo, že územným plánom sú určené funkcie využitia územia. Ak je podľa územného
plánu plocha určená na zastavanie, pozemky, ktoré sa na nej nachádzajú sú stavebnými pozemkami.

41. Žalovaný do súdneho konania dokladal list Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

zo dňa 24.08.2007, z ktorého vyplýva, že v prípadoch, keď pred 01.11.2005 boli v územných plánoch
navrhované a schválené stavby v blízkosti pohrebiska, je možné tieto návrhy akceptovať s tým, že táto
skutočnosť bude preukázaná v schválenom územnom pláne pred účinnosťou zákona č. 470/2005 Z.z..

42. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v liste zo dňa 13.04.2006, ktorý bol adresovaný

Mestu Zvolen uviedol, že v zmysle § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve sa jednoznačne
uvádza, že ochranné pásmo pohrebiska je 50 metrov. V ochrannom pásme sa nesmú povoľovať, ani
umiestňovať budovy. Zákon č. 470/2005 Z.z. neobsahuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo výnimku.
Pretoprezámervýstavbyrodinnýchdomov,akoajrozšíreniacintorínajenutnéprehodnotiť,resp.zmeniť
územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s požiadavkami tohto zákona.

43. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v liste zo dňa 03.08.2007 adresovanom Úradu
verejnéhozdravotníctvaSRBratislavauviedlo,želenod01.11.2005saprinovozriadenýchpohrebiskách
musí vytýčiť ochranné pásmo v šírke najmenej 50 metrov, kde je zakázané umiestňovať stavby. Keďže
takáto právna úprava už existuje, zhľadiska ochrany zdravia by sa teda nemali povoľovať stavby, ktoré

by boli umiestnené vo vzdialenosti kratšej ako 50 metrov aj od pohrebiska, ktoré nie je novozriadené.

44. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Zvolen v liste zo dňa 19.02.2009 žalobcovi oznámilo, že v
zmysle § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z., ochranné pásmo pohrebiska je 50 metrov a v ochrannom
pásme pohrebiska sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy. Dané ustanovenie sa vzťahuje aj na

konkrétny prípad rozšírenia civilného cintorína vo Zvolene v lokalite Zlatý potok.

45. Dňa 15.03.2006 Obec Kováčová, spoločný obecný úrad - odbor stavebného úradu, Námestie
Slobody 22, 960 01 Zvolen pod Č.j.: SÚ 385/2006/3-rozh. verejnou vyhláškou vydala územnérozhodnutie o využití územia a o umiestnení stavby pod názvom „Zvolen - nový civilný cintorín, 1. časť“,
na pozemkoch v katastrálnom území Zvolen parc. KN „C“ č. 4559/1, 4635/1, 4625/4, 2000/396. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.04.2006.

46. Dňa 23.04.2007 Obec Kováčová, spoločný obecný úrad - odbor stavebnej správy Nám. Slobody
22, 960 01 Zvolen, pod Č.j.: SÚ 605/2007/3-rozh. vydala stavebné povolenie pre stavbu pod názvom
„Rozšírenie cintorína - nový civilný cintorín 1. časť 2. etapa“, ktorá bude umiestnená v katastrálnom
území Zvolen, parcely KN „C“ č. 2000/396, 4559/1, 4565/1, 4625/4, keď rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňom 18.05.2007.

47. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Bratislava v liste zo dňa 24.03.2009 žalobcovi na
jeho žiadosť zo dňa 16.02.2009 oznámil, že pri zriaďovaní pohrebiska po účinnosti zákona č. 470/2005
Z.z., teda po 01.11.2005 je nutné vytýčiť ochranné pásmo najmenej 50 metrov, kde nie je možné
umiestniť budovy.

48. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Zvolen v posudku číslo spisu: 2006/193-14-Lc zo dňa
13.01.2006 uviedol, že k územnému konaniu stavby „Zvolen - nový civilný cintorín 1. časť“ vydáva
súhlasné záväzné stanovisko.

49. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Bratislava vo svojom liste zo dňa 21.02.2007
uviedol, že zákaz povoľovania a umiestnenia budov na pozemkoch v 50 metrov ochrannom pásme
pohrebiska s účinnosťou od 01.11.2005, bez ohľadu na dobu zriadenia pohrebiska, ustanovuje § 16
ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z.. Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona nie je povolené povoľovať a
umiestňovať nové budovy v 50 metrov ochrannom pásme pohrebiska. Z ustanovenia § 33 ods. 4 prvej

vety prechodných ustanovení tohto zákona vyplýva, že dodržanie šírky ochranného pásma v rozsahu
50 metrov sa neuplatňuje len vo vzťahu k budovám vybudovaným pred nadobudnutím účinnosti zákona
č. 470/2005 Z.z..

50. Žalobca ďalej do súdneho konania predložil znalecký posudok č. 33/2009 zo dňa 02.05.2009,

vypracovaný znalcom Ing. Ľubomírom Hurajtom PhD., ul. Hrdinov SNP 5633/64, Martin ohľadne
stanovenia všeobecnej hodnoty - vecného bremena k pozemku parcela číslo 4555/1 a 4555/3 v k.ú.
Zvolen pre účel majetko-právneho usporiadania práva k nehnuteľnosti, v zmysle ktorého obmedzenie v
podobeochrannéhopásmacintorínaakoobdobahodnotyvecnéhobremenaohľadnepozemkovžalobcu
bola vyčíslená na sumu 238.718,45 Eur, keď žalobca tento znalecký posudok predložil na preukázanie

svojho tvrdenia o tom, že za obdobie posledných 2 rokov od vypracovania znaleckého posudku č. 8/2007
a jeho doplnku č. 1 zo strany znalkyne Ing. Dany Kováčovej došlo na trhu z nehnuteľnosti k výraznému
nárastu cien pozemkov a tým aj k zvýšeniu z toho vychádzajúceho ocenenia náhrady za obmedzenie
užívania jeho pozemkov z titulu ochranného pásma miestneho cintorína ako obmedzenia vlastníckeho
práva zo zákona zodpovedajúceho vecnému bremenu. Byť si vedomý toho, že znalecký posudok je

listinným dôkazom, ktorý v konaní žalovaný môže rozporovať, navrhol súčasne s jeho predložením dňa
27.05.2009 vo veci vykonať znalecké dokazovanie.

51. Žalovaný namietal tento listinný dôkaz, tento znalecký posudok, keď tento má len povahu listinného
dôkazu, nie znaleckého posudku a preto jeho obsah namietal. Poukázal na to, že o jeho vypracovávaní

nebol vôbec uzrozumený. Žiadal, aby znalec bol ustanovený oficiálnou cestou súdom, a aby znalecký
posudok bol vypracovaný za súčinnosti obidvoch strán sporu.

52. Žalobca ďalej predkladal ďalšie listinné dôkazy svoje pripomienky k návrhu územného plánu
Mesta Zvolen - Zmeny a doplnky 05 zo dňa 27.05.2009, stanovisko Regionálneho úradu verejného

zdravotníctva Zvolen zo dňa 19.02.2009, z ktorého vyplýva, že ochranné pásmo pohrebiska je 50
metrov a v ochrannom pásme pohrebiska sa nesmú povoľovať, ani umiestňovať budovy, keď dané
ustanovenie § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z., sa vzťahuje aj na konkrétny prípad rozšírenia civilného
cintorína vo Zvolene v lokalite Zlatý potok, stanovisko Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici
zo dňa 27.05.2009, ďalej zápis z konania o dohode medzi Krajským stavebným úradom v Banskej

Bystrici a Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Zvolen zo dňa 28.10.2009, stanovisko Mesta
Zvolen k pripomienkam zo dňa 27.01.2010, stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja
SR zo dňa 18.12.2009, výkres č. 3/3 návrhu územného plánu Mesta Zvolen - zmeny a doplnky 05,
výkres č. 8/3 návrhu územného plánu Mesta Zvolen - zmeny a doplnky 05, výkres č. 8/1 návrhuúzemného plánu Mesta Zvolen - zmeny a doplnky 05 - legenda, strana 84, strana 85, strana 88 návrhu
územného plánu Mesta Zvolen - zmeny a doplnky 05, strana 278 záväznej časti územného plánu Mesta
Zvolen z roku 2004, strana číslo 39 návrhu územného plánu Mesta Zvolen - zmeny a doplnky 05,

stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 01.02.2010, zápis z konania o dohode medzi
Krajským stavebným úradom Banská Bystrica a Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Zvolen
zo dňa 19.02.2010, zápis Mesta Zvolen z opätovného prerokovania pripomienok zo dňa 03.03.2010
a územnoplánovaciu informáciu Mesta Zvolen zo dňa 22.06.2009, ktorými žalobca preukazoval, že
lokalitaSarvašky,schválenánavýstavbuIBVúzemnýmplánomMestaZvolenzroku2004,jepredmetom

územného plánu Mesta Zvolen - zmeny a doplnky 05.

53. Ako podklady k znaleckému dokazovaniu žalobca ďalej doložil cenovú mapu Mesta Zvolen, verejno-
obchodnú súťaž na odpredaj pozemku parc. č. CKN 1850/25 v k.ú. Zvolen, Uznesenie Mestského
zastupiteľstva vo Zvolene zo dňa 26.10.2009, zo dňa 14.12.2009, zo dňa 25.01.2010 a zo dňa
22.02.2010, tiež zo dňa 26.04.2010, ktorými preukazoval cenu pozemkov v danej lokalite, predovšetkým

poukázal na uznesenie č. 43/2010 Mestského zastupiteľstva vo Zvolene zo dňa 26.04.2010, ktorým bol
schválený predaj pozemku CKN parc. č. 2850/25 o výmere 1662 m2 za kúpnu cenu 166.700,- Eur.

54. Súd na návrh žalobcu zadovážil zo Správy katastra Zvolen kúpne zmluvy č. V 555/10, č. V 1311/2010
a č. V 1692/10, keď podľa kúpnej zmluvy č. V 555/10 zo dňa 15.03.2010 Mesto Zvolen odpredalo

pozemok CKN parc. č. 2361/29 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2 v k.ú. Zvolen za kúpnu
cenu 1.800,- Eur, podľa kúpnej zmluvy č. 1692/10 zo dňa 23.06.2010 Mesto Zvolen odpredalo pozemok
CKN parc. č. 2372/18 zastavaná plocha o výmere 22 m2 k.ú. Zvolen za kúpnu cenu 2.500,- Eur a podľa
kúpnej zmluvy č. V 1311/10 zo dňa 17.05.2010 Mesto Zvolen odpredalo pozemok CKN 1850/25 ostatná
plocha o výmere 1662 m2 v k.ú. Zvolen za kúpnu cenu 166.700,- Eur.

55. Uznesením č.k. 14C/156/2007-685 zo dňa 11.07.2011 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie,
keď do funkcie znalca ustanovil Ing. Miroslava Halaja, bytom Cesta armády 703/90, Pliešovce.

56. Znalec Ing. Miroslav Halaj podal vo veci znalecký posudok č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012, ktorým

vyčíslil všeobecnú hodnotu práv a závad (vecné bremeno - ochranné pásmo pohrebiska) na sumu
97.200,- Eur.

57. Žalovaný namietal tento znalecký posudok, predovšetkým v tom, že znalecký posudok nezohľadňuje
skutočnosť, že nehnuteľnosti, predmetné parcely sa nachádzajú aj v ochrannom pásme letiska, pričom

podmienky na využívanie pozemkov v ochrannom pásme letiska stanovuje zákon č. 143/1998 Z.z. o
civilnom letectve (Letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tiež znalecký posudok
nezohľadňuje, že cez uvedený pozemok ide plynovod, keď podľa § 56 zákona č. 656/2004 Z.z. o
energetike, v znení neskorších predpisov, vzniklo na tomto pozemku ochranné pásmo. Zriaďovať
stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase

prevádzkovateľa siete. V redukujúcich faktoroch pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov tak
znalec neuviedol, že pozemky sú zaťažené ochranným pásmom pohrebiska, ochranným pásmom
letiska a ochrannom pásme plynovodu. Tiež poukázal ďalej na skutočnosť, že pozemky CKN parc. č.
5166/74, 4580/74, 5166/73 sa nachádzajú pod účelovou komunikáciou, alebo v ochrannom pásme tejto
komunikácie. Zo znaleckého posudku ďalej nevyplýva, akým spôsobom bolo určené znalcom percento

plochy dotknutej obmedzením tak, že ho stanovil na 95 % plochy pozemku.

58. Žalobca tiež namietal tento znalecký posudok, keď z tohto vyplýva, že znalec stanovil všeobecnú
hodnotu vo výške 26,89 Eur/m2, avšak tento jeho odborný odhad je na míle vzdialený od reality,
keď skutočná trhová cena obdobných stavebných pozemkov v danej lokalite a v danom čase je v

porovnaní so všeobecnou hodnotou, ktorú vo svojom znaleckom posudku stanovil znalec, minimálne
o 200 % vyššia, čo je odchýlka absolútne neakceptovateľná. Priemerná predajná cena jeho pozemkov
je 88,63 Eur/m2, čoho dôkazom sú údaje uvádzané realitnými kanceláriami na základe ich znalosti
trhu a sprostredkovaných predajov obdobných pozemkov vo Zvolene, keď sú už zrealizované predaje
pozemkovurčenýchnavýstavbuIBVvposlednomobdobíatopriamovdanejlokaliteSarvašky.Namietal

tak, že znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku nevychádzal z porovnávacej metódy stanovenia
všeobecnej hodnoty, keď táto je podľa neho vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu
a typ nehnuteľnosti, čo nie je pravdivé. Pri zhrnutí porovnal znalecký posudok znalca Ing. Daniela
Bartkoviča č. 16/2007 zo dňa 31.01.2007, ktorý ustálil všeobecnú hodnotu v Eur/m2 pozemkov na33,44 Eur, znalecký posudok Ing. Dany Kováčovej č. 8/2007 zo dňa 23.01.2007, ktorý ju ustanovil
na 44,34 Eur, znalecký posudok Ing. Ľubomíra Hurtaja, PhD., č. 33/2009 zo dňa 02.05.2009, ktorý
ju stanovil na 65,80 Eur a samotný znalecký posudok znalca Ing. Miroslava Halaja č. 1/2012 zo dňa

05.01.2012, ktorý ju stanovil na 26,89 Eur. Znalecký posudok považoval za neakceptovateľný, žiadal
vo veci vykonal kontrolné znalecké dokazovanie, keď k vyjadreniu doložil Oznámenie trhovej hodnoty
ABC Realitná s.r.o., zo dňa 13.02.2012, z ktorého vyplýva, že cena ponúk pozemkov v danom území
sa pohybuje v rozpätí od 100,- Eur/m2 do 110,- Eur/m2, ak je na pozemku vybudovaná infraštruktúra vo
forme inžinierskych sietí, oznámenie M & M Reality Holding, a.s., zo dňa 13.02.2012, z ktorého vyplýva,

že ceny pozemkov v danej lokalite vhodných na individuálnu výstavbu rodinných domov dosahujú
priemernú trhovú hodnotu 90,- Eur za m2, oznámenie SD Trade, s.r.o., realitná kancelária Zvolen zo
dňa 13.02.2012, z ktorého vyplýva, že predmetné pozemky môžu dosahovať trhovú hodnotu cca 80,-
Eur - 85,- Eur/m2, oznámenie TU Reality, s.r.o. Banská Bystrica zo dňa 15.02.2012, z ktorého vyplýva,
že predmetné pozemky môžu dosahovať trhovú predajnú cenu 85,- až 95,- Eur/m2, keď ďalej doložil
informácie o predaji stavebných pozemkov získané z www.sarvaska.sk , z

inzercie predaja stavebného pozemku v Pliešovciach a z inzercie predajov stavebných pozemkov v
okrese Zvolen (Veľká Lúka, Kováčová, Budča).

59. Znalecký posudok č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012 znalca Ing. Miroslava Halaja súd doplnil výsluchom
tohto znalca a jeho vyjadrením, keď z týchto vyplýva, že posudok vypracoval nestranne a nezaujato.

Pripustil, že niektoré koeficienty pri polohovej diferenciácii neurčil podľa predstáv žalobcu, ale určite
to nebolo preto, aby niekoho vedome poškodil. Spôsob výpočtu primeranej náhrady za ochranné
pásmo pohrebiska určil ako vecné bremeno obmedzujúce vlastníka s povinnosťou strpieť závadu, v
tomto prípade ochranné pásmo pohrebiska. Má za to, že je to vhodná metóda na určenie primeranej
náhrady. Pri určení primeranej náhrady za obmedzenie užívania pozemkov z hľadiska ochranného

pásma pohrebiska mal zobrať do úvahy aj skutočnosti, že pozemky je možné naďalej užívať doterajším
spôsobom v súlade s aktuálnym zápisom druhu pozemku na liste vlastníctva a že pri pozemkoch
aktuálne nie sú inžinierske siete, nie je riadna verejná komunikácia. Pri zohľadnení týchto skutočností a
vykonanej obhliadky určil koeficienty tak, ako sú uvedené v znaleckom posudku. Je možné, že u iných
znalcov, ktorí poznajú situáciu dôkladnejšie, môžu byť určené aj ináč. Porovnávaciu metódu nepoužil,

nakoľko sa jedná o pozemky, pre ktoré mal zadané, že sa na nich inžinierske siete nenachádzajú a nie
je riadna verejná komunikácia. Len ťažko by ich bolo možné porovnať s inými stavebnými pozemkami
vo Zvolene. Ďalej pokiaľ žalovaný upozorňuje aj na iné riziká spojené s využívaním pozemkov, ako
je ochranné pásmo letiska Sliač a plynovodu, ktorý prechádza cez predmetný pozemok, s uvedením
neuvažoval, lebo to nebolo v zadaní pre vypracovanie znaleckého posudku. Hodnotu 95 % určil plochou,

ktorá je obmedzená ochranným pásmom pohrebiska, čo vyplývalo z geometrického plánu, ktorý je
súčasťou súdneho spisu. Nebránil sa tomu, ak to súd určí, aby vo veci bol vypracovaný kontrolný
znalecký posudok. Čo sa týka ceny 26,89 Eur za m2, vie, že takáto cena je nízka pre Zvolen, ale z
hľadiska využitia, že ide o poľnohospodárske pozemky je v tom, že táto cena je reálna. Ak by pozemky
v blízkosti mali možnosť napojenia na inžinierske siete, malo by to vplyv na výšku ocenenia pozemkov,

lebo v takomto prípade by bol použitý úplne iný koeficient na ocenenie.

60. Po vyššie uvedenom znaleckom dokazovaní žalobca predložil do súdneho konania znalecký
posudok č. 20/2012 zo dňa 07.05.2012 znalca Ing. Jána Čierneho, bytom A. Hlinku 2311/16, Zvolen
na stanovenie výšky primeranej náhrady za obmedzenie užívania pozemkov vzhľadom k ochrannému

pásmu civilného cintorína, z ktorého vyplýva, že takmer celý pozemok (3700 m2) sa nachádza v
ochrannom pásme pohrebiska, ktoré je 50 metrov od hranice cintorína. Mimo tohto ochranného pásma
leží len 202 m2. Vedľa pozemku vedia spevnená asfaltová komunikácia, ten sa nachádza vo vzdialenosti
asi 700 metrov od sídliska Zlatý potok, ktoré má približne 6000 obyvateľov. Na parcele 4580/73 je
vedené potrubie strednotlakového plynovodu o dĺžke asi 200 metrov. Ochranné pásmo plynovodu je

široké 2 metre na dĺžke asi 200 metrov. Potom na parcele je ochranné pásmo o ploche asi 400 m2.
Na pozemku je možné osadiť rodinné domy a ostatné stavby tak, aby rešpektovali toto ochranné
pásmo plynovodu. Navyše je možná preložka predmetného plynovodu. Vzhľadom na ochranné pásmo
plynovodu uviedol redukujúci faktor 0,95. Podľa vyjadrenia Leteckého úradu SR je pre ochranné pásmo
letiska Sliač na parcele 4580/73 záväzný výška objektov (vrátane komínov, antén a iných zariadení na

strechách) 368,7 - 371,2 metra n.m.Bpv. Pri zástavbe určenej územným plánom mesta, jednopodlažné
rodinné domy s obytným podkrovím a sedlovou strechou, ktorých výška je v rozpätí 7 - 9 metra,
to nie je obmedzujúca podmienka. Spevnená asfaltová komunikácia vedúca pozdĺž pozemku nie je
redukujúcim faktorom jeho ohodnotenia. Podmienka, že okná obytných miestností musia najmenej 3metre od okraja pozemnej komunikácie je štandardná a je ňou zaviazaný každý pozemok pri cestnej
komunikácii. Stanovenú všeobecnú hodnotu pozemku je možno porovnať s realizovanými predajmi
pozemkov v danej lokalite, resp. s ponukami realitných kancelárií na internete. Na porovnanie z ponuky

ceny pozemkov v Lokalite Sarvaška A a B, ktoré sú v súčasnosti na predaj a určené na výstavbu
rodinných domov, je tu asi 25 voľných pozemkov o rozlohe približne 1000 m2, na ktorých sa budujú
inžinierske siete, tieto sú predávané za jednotkovú cenu 100,- Eur/m2. Takisto Mesto Zvolen predáva
pozemkyvII.zónezaminimálnucenu100,-Eur/m2.Zozáverovtohtoznaleckéhoposudkuďalejvyplýva,
že všeobecná hodnota metódou polohovej diferenciácie je vhodnou metódou na stanovenie všeobecnej

hodnoty pozemkov, keď všeobecnú hodnotu pozemkov touto metódou určil na sumu 318.311,- Eur,
pričom vyčíslil všeobecnú hodnotu práv a závad na týchto pozemkoch v sume 295.000,- Eur. Všeobecná
hodnota pozemku za 1 m2 je podľa záverov jeho znaleckého posudku 86,03 Eur za m2.

61. K znaleckému posudku č. 20/2012 zo dňa 07.05.2012 súd vypočul ako svedka znalca Ing. Jána
Čierneho, keď z jeho svedeckej výpovede vyplynulo, že k všeobecnej hodnote pozemku v znaleckom

posudku dospel podľa metodiky výpočtu Žilinskej univerzity metódou polohovej diferenciácie. Je
pravdou, že pred spracovaním znaleckého posudku mal k dispozícii i znalecký posudok Ing. Halaja.
Rovnako ako Ing. Halaj vo svojom znaleckom posudku nepoužil porovnávaciu metódu, pretože k
tomuto nemal podklady. Preto použil metódu polohovej diferenciácie. Rozdielne všeobecné hodnoty
pozemku v jeho znaleckom posudku a v znaleckom posudku Ing. Halaja sú spôsobené použitím rôznych

koeficientom, ktoré vyjadrujú polohovú diferenciáciu pozemku. Zotrvával na záveroch svojho znaleckého
posudku.

62. Žalobca po znaleckom dokazovaní žiadal, aby znalec Ing. Miroslav Halaj vo veci vypracoval
doplňujúci znalecký posudok, v ktorom by sa vysporiadal so všetkými jeho námietkami voči znaleckému

posudku č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012, keď z dôvodu, aby mohla byť použitá pri tomto doplňujúcom
znaleckom posudku i metóda porovnávacia dokladal pre tieto účely ďalšie listinné dôkazy, kúpnu zmluvu
č. 21/2011/06/P zo dňa 31.01.2011, kúpnu zmluvu č. 510/2011/06/P zo dňa 31.01.2011, kúpnu zmluvu
č. 766/2011/06/F zo dňa 19.07.2011, kúpnu zmluvu č. 1209/2011/06/P zo dňa 19.01.2012, zmluvu o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. 1448/2011/06/P zo dňa 15.02.2011, zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej

zmluvy č. 1301/2011/06/P zo dňa 21.11.2011, kúpnu zmluvu č. 1055/2011/06/P z roku 2011, kúpnu
zmluvu č. 505/2011/06/P zo dňa 13.07.2011, kópiu LV č. XXXX - vkladové konanie č. V 1001/2012, keď
súd na jeho návrh túto kúpnu zmluvu č. V 1001/12 zo dňa 25.04.2012 zadovážil od Správy katastra
Zvolen.

63. Žalobca ďalej pre účely ďalšieho dokazovania predložil stanovisko Leteckého úradu Slovenskej
republiky,Bratislavazodňa31.05.2012ohľadnestanoveniamaximálnejvýškyrodinnýchdomovnaparc.
č. 4580/73 k.ú. Zvolen, lokalita Sarvaška, z ktorého vyplýva, že pri riešení plánovanej výstavby rodinných
domov musia byť rešpektované obmedzenia vyplývajúce z ochranných pásiem letiska Sliač určených
rozhodnutím Štátnej leteckej inšpekcie zn. 1-430/92/ILPZ zo dňa 27.10.1992, keď výškové obmedzenie

rodinných domov je stanovené: ochranným pásmom vzletového a približovacieho priestoru v rozmedzí
výšok 368,7 - 371,2 metra n.m.B.p.b. v sklone 1:70 v smere od letiska ochranným pásmom kužeľovej
plochy v rozmedzí výšok 368,9 - 375,3 metra n.m.B.p.b. v sklone 1:25 v smere od letiska. Pre objekty
je záväzná výška určená ochranným pásmom s nižšou hodnotou, tzn. 368,7 - 371,2 metra n.m.Bbp.
Vzhľadom na približné výšky odčítané z mapového podkladu je to cca v rozmedzí výšok 11,1 - 21,2

metra nad pôvodným terénom (v smere od letiska). Záväzné výšky sú nadmorské výšky.

64. Na návrh žalobcu, a vzhľadom na rozporovanie znaleckého posudku Ing. Miroslava Halaja súd vo
veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie uznesením č.k. 14C/156/2007-925 zo dňa 21.11.2012,
keď do funkcie znalca na túto úlohu ustanovil Ing. Vladimíra Babiša, bytom Pestovateľská 18, Banská

Bystrica.

65. Ešte na doplnenie súd dodáva, že žalovaný po znaleckom dokazovaní znalcom Ing. Miroslavom
Halajom vrámci prejednania veci dňa 17.05.2012 uviedol, že nespochybňuje geometrický plán č.
ZV-6/2010 zo dňa 14.05.2010 geodetickej kancelárie Urban - Lauko, ktorý bol overený Správou katastra

Zvolen dňa 21.05.2010 a to ohľadne zamerania pozemkov na stav CKN, po premietnutí záberu
pozemkov žalobcu do ochranného pásma cintorína a to geometrickým plánom č. 44583486-021/2009
zo dňa 04.03.2009 geodetickej kancelárie Valentíny, s.r.o., z ktorej vyplynulo, že z pozemkov žalobcu v
ochrannom pásme cintorína geodeticky sa nachádza 3700 m2.66. Žalobca ku kontrolnému znaleckému dokazovaniu doložil ďalšie dôkazy, kúpnu zmluvu zo
dňa 11.02.2013, územnoplánovaciu informáciu č. 05-1017/TE7/2013 zo dňa 02.04.2013, stanovisko

Pohrebníctva Hanuska zo dňa 04.04.2013, stanovisko Kamenárstva Dana Beláková zo dňa 05.04.2013
a záväzné regulatívy pre sektor Východ, strana 47 - 49 územného plánu Mesta Zvolen, ďalej stanovisko
Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Banská Bystrica č. 2633/2013-103 zo dňa 19.04.2013,
stanovisko Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. č. 993/621/2013 zo dňa 23.
04. 2012 a stanovisko Stredoslovenskej energetiky - Distribúcie, a.s. č. P 20202013040349 zo dňa

23.04.2012.

67. Znalec Ing. Vladimír Babiš vo veci podal znalecký posudok č. 35/2013 zo dňa 07.05.2013, zo záverov
ktorého vyplýva, že pri zistení všeobecnej hodnoty pozemkov použil metódu tak polohovej diferenciácie,
ako i metódu porovnávaciu. Metódou polohovej diferenciácie ustálil všeobecnú hodnotu pozemkov na
sumu 255.000,- Eur, porovnávacou metódou ustálil všeobecnú hodnotu pozemkov na sumu 282.000,-

Eur, keď vyčíslil všeobecnú hodnotu práv a závad z titulu ochranného pásma cintorína u pozemkov zo
všeobecnej hodnoty pozemkov vypočítanej metódou polohovou diferenciácie na sumu 200.000,- Eur a
zo všeobecnej hodnoty pozemkov vypočítanej porovnávacou metódou na sumu 222.000,- Eur.

68. Žalobca i voči znaleckému posudku Ing. Vladimíra Babiša č. 35/2013 vzniesol námietky. Poukázal

v nich na to, že všeobecná hodnota pozemkov vypočítaná metódou polohovej diferenciácie je vo
všeobecnosti znalcami najpoužívanejšou metódou na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov.
Vyplýva to zo skutočnosti, že vyžaduje najmenej podkladov a je aplikovateľná takmer pre každý
pozemok. Jej veľkou nevýhodou je však veľká miera subjektivity pri určení hodnôt jednotlivých
koeficientov polohovej diferenciácie. Riziko nesprávnosti stanovenia hodnôt koeficientov polohovej

diferenciácie sa naplno prejavilo aj v prípade tohto znaleckého posudku, keď všeobecná hodnota
pozemkov ním určená vo výške len 68,84 Eur/m2 metódou polohovej diferenciácie nezodpovedá
definícii všeobecnej hodnoty a reálnemu stavu na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase.
Žiadal,abyznalecbližšiezdôvodnilnímurčenéhodnotyjednotlivýchkoeficientovpolohovejdiferenciácie
vo väzbe na konkrétne charakteristiky ohodnocovaného pozemku. Čo sa týka porovnávacej metódy,

medzi jej hlavné výhody patrí to, že svojim postupom sa najviac približuje definícii všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti, nakoľko pri jej aplikácii sa vychádza z reálnych údajov o trhu s nehnuteľnosťami v
danom mieste a čase. V zmysle platných predpisov pre túto oblasť je nutné vždy voľbu hodnôt
jednotlivých faktorov presne popísať a náležite zdôvodniť, pri porovnávaných pozemkoch je potrebné
komplexne uviesť popis ich hlavných charakteristík a to vo väzbe na konkrétne faktory porovnávania k

posudzovanému pozemku, čo však v znaleckom posudku č. 35/2013 absolútne absentuje a jednotlivé
čiastkové koeficienty nie sú vôbec zdôvodnené, čo je v rozpore s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti
SR č. 492/2004 Z.z. Na zohľadnenie odlišností porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku
je v zmysle predmetnej vyhlášky možné určiť ekonomické, polohové a fyzické faktory dvoma spôsobmi
a to buď vo forme percentuálnej prirážky, resp. zrážky alebo na báze koeficientov. Výsledná hodnota

faktora porovnávania na báze koeficientov, ktorú použil Ing. Vladimír Babiš sa pre porovnanie s každým
jedným porovnateľným pozemkom stanoví ako ich vzájomný súčin. Faktory pritom vo vzájomnom súčine
vytvárajú geometrický rad, preto je výsledná hodnota faktora porovnávania na báze koeficientov ešte
podstatne citlivejšia na veľkosť a správnosť určenia hodnôt čiastkových faktorov, ako pri ich určovaní
pomocou percentuálnej prirážky, resp. zrážky. Ani všeobecná hodnota ohodnocovaných pozemkov

určená týmto znaleckým posudkom porovnávacou metódou vo výške 76,24 Eur/m2 nezodpovedá však
základnej definícii všeobecnej hodnoty pozemku a v skutočnej situácii na trhu s nehnuteľnosťami v
danommiesteačase.Žiadal,abyznaleczdôvodnilnímpoužitéhodnotyjednotlivýchfaktorovporovnania
a to s konkrétnym uvedením popisu hlavných charakteristík a odlišností porovnávaných pozemkov, a
to v priamej väzbe na konkrétny faktor porovnávania k posudzovanému pozemku a k hodnote tohto

faktora. Tiež žiadal o zdôvodnenie, prečo bol znalcom použitý spôsob určenia faktorov porovnávania na
báze koeficientov a nie formou percentuálnej prirážky, resp. zrážky. Ďalej žiadal zdôvodnenie prečo pri
výpočte nájmu za pozemok znalec neurčil obdobie návratnosti na 20 rokov v zmysle platnej metodiky
oceňovania.Tiežnakoľkoodhadstratynanájomnomvznaleckomposudkuniejeabsolútnezdôvodnený,
preto žiadal o presnú špecifikáciu predpokladov, z ktorých vychádzal znalec a na základe ktorých

dospel k názoru, že strata na nájomnom by mala podľa neho predstavovať výšku 10 % z vypočítaného
ročného nájomného. Znalec tiež v znaleckom posudku bližšie nešpecifikoval spôsob vyčíslenia percenta
obmedzenia z titulu ochranného pásma pohrebiska vo výške 90 %, teda nezdôvodnil akým podielom
by sa na znížení obmedzenia zo 100 % na 90 % mali podieľať ním spomínané možnosti užívaniapozemku pre účel budov poskytujúcich služby súvisiace s pohrebiskom, parkoviská, komunikácie a
zeleň. Žalobca v týchto námietkach bol tiež názoru, že zo záveru znaleckého posudku by malo vyplývať
zdôvodnenie použitia zistenia všeobecnej hodnoty len jednou vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie

vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty.

69. Žalovaný voči znaleckému posudku č. 35/2013 znalca Ing. Vladimíra Babiša nevzniesol žiadne
námietky.

70. K písomnému znaleckému posudku č. 35/2013 súd vypočul znalca Ing. Vladimíra Babiša, ktorý
na námietky žalobcu voči znaleckému posudku reagoval i písomne, keď z jeho písomného vyjadrenia
a doplňujúceho výsluchu súd zistil, že všeobecná hodnota stanovená polohovou diferenciáciou je
spravidla najpoužívanejšia, avšak v zmysle ustanovení platného cenového predpisu je ustanovená ako
1. možnosť stanovenia všeobecnej hodnoty porovnávaním. Stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov
vykonal aj porovnávaním na základe relevantných podkladov, reálne uzatvorených kúpnych zmlúv,

ktoré boli doložené do súdneho spisu. Vzhľadom na skutočnosti, že metódou polohovej diferenciácie
došiel k odlišnosti 9,7 % pri jednotlivých metódach ho to utvrdilo, že hodnoty stanovil správne. Vyjadril
sa tiež k jednotlivým koeficientom, z ktorých vychádzal pri použití metódy polohovej diferenciácie.
Čo sa týka všeobecnej hodnoty pozemkov vypočítanej porovnávacou metódou, jednotlivé pozemky,
ktoré porovnával sú podrobne popísané v znaleckom posudku. V popise je uvedená ich výmera,

hodnota, na základe akého podkladu boli do výpočtu zaradené. Hodnota jednotlivých koeficientov sa
stanovuje odborným odhadom z charakteristík pozemkov uvedených v popise. Pri výpočte faktorov
porovnávania na báze koeficientov sa jednotlivé koeficienty násobia. Do výpočtu sa zadávajú hodnoty
vystupujúce ako zrážka, aj prirážky, čím sa hodnota výsledného faktora objektivizuje. Ďalší prvok, ktorý
objektivizuje cenu je ten, že z výsledných hodnôt porovnávaných pozemkov sa vypočíta aritmetický

priemer. Pri jeho prepočítaní koeficientov na percentá bola ním stanovená všeobecná hodnota
porovnávaním v znaleckom posudku zmenená o 0,63 % oproti všeobecnej hodnote porovnávaním
s použitím koeficientov. Tento fakt dokazuje, že pri určovaní výšky jednotlivých faktorov postupoval
citlivo, opodstatnene a správne. Pri výpočte výšky nájmu pozemkov za obdobie predpokladanej
návratnosti investície stanovuje spravidla na 15 až 40 rokov. Podľa platnej vyhlášky a usmernení k

nej sa spodná hranica odporúčaného intervalu stanovuje ako spodná hranica vhodná pre pozemky s
vysokým predpokladom návratnosti a s dobrými fyzickými charakteristikami. Ohodnocované pozemky
nie sú osadené v centre mesta a na pozemkoch v zmysle schváleného územného plánu je možné
stavať rodinné domy s jedným nadzemným podlažím a podkrovím. Pri takýchto nehnuteľnostiach nie je
možnéočakávaťvysokýnájom,akopriinýchnehnuteľnostiach.Nímstanovenieobdobiepredpokladanej

návratnostiinvestíciebolo25rokov,približnevstredeintervaluapodľajehonázoruobjektívnestanovené
pre daný typ pozemkov. Čo sa týka výpočtu všeobecnej hodnoty pozemkov dvomi metódami, urobil
tak v zmysle zadania súdu. Má za to, že ako spracovateľ posudku využil všetky možnosti v zmysle
metodických postupov, aby čo najobjektívnejšie vypracoval súdom zadané úlohy.

71. Žalobca v priebehu výsluchu znalca Ing. Vladimíra Babiša predložil znalcovi ďalšie listinné dôkazy
(čl. 1070 - 1107), keď žiadal, aby znalec sa pri výsluchu k nim vyjadril s ohľadom na svoj znalecký
posudok. Nakoľko listinné dôkazy boli znalcovi predložené len pri jeho výsluchu, znalec bez bližšieho
oboznámenia sa s nimi nemohol k nim zaujať stanovisko. V zásade sa vyjadril, že trvá na záveroch
svojho písomného znaleckého posudku. Doplnil, že podľa neho objektívnejšie v danom prípade by

bolo použitie metódy porovnávacej, ktorá vychádza z reálnych hodnôt pozemkov v danej lokalite. Mal
dostatok podkladov preto, aby použil i túto metódu pri určení všeobecnej hodnoty pozemkov.

72. Po doplnení zo strany žalobcu ďalších dôkazov situačného výkresu umiestnenia rodinných domov
na pozemku CKN 4580/73, kúpnej zmluvy zo dňa 07.03.2013, LV č. XXXX, kúpnej zmluvy zo dňa

15.05.2013, LV č. XXXX a prehľadu hodnôt ornej pôdy a TTP v okrese Zvolen a po podrobnejšom
oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil znalcovi pri jeho výsluchu znalec podal vo
veci doplňujúce písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, k osadeniu pozemku „SONARIO s.r.o.“, keďže
tento je osadený na ulici Ferienčíkova vo Zvolene, ktorá ústi na ulicu V. P. Tótha vo Zvolene a na konci
sa stretáva s ulicou J. Kozáčeka, ktorú možno považovať za jednu z hlavných obchodných ulíc Mesta

Zvolen,keďnarohtejtouliceporovnávanýpozemokjevzdialenýpribližne400metrov.Ztejtokrižovatkyk
novému obchodnému centru Europa je približne 100 metrov. V tejto lokalite sa začína pešia zóna mesta,
keď túto časť mesta pokladá za obchodné centrum a centrum turistického ruchu. Z uvedených dôvodov
z hľadiska umiestnenia, lokality, prístupu a dostupnosti dopravy a centra mesta vyhodnotil, že pozemokje z hľadiska polohových faktorov o 30 % lepší ako hodnotené pozemky žalobcu. Hlavnou skutočnosťou
pri stanovení fyzických faktorov pri tomto pozemku bola hlavne infraštruktúra, možnosť napojenia na
existujúce siete v okolí pozemku, okolitá zástavba a možnosť zástavby. Roklina, s ktorou oponuje

žalobca nemá vplyv na fyzické vlastnosti oceňovaného pozemku, čoho dôkazom bola jeho realizovaná
cena v roku 2010. Z týchto dôvodov vyhodnotil, že pozemok je z hľadiska fyzických faktorov o 25 % lepší
ako hodnotené pozemky žalobcu. Pri polohových faktoroch pozemkov Obšut, Schwarts boli zohľadnené
výhody z hľadiska atraktivity a výhľadu z pozemkov. Z uvedených dôvodov vyhodnotil, že pozemky sú
z hľadiska fyzických faktorov o 5 % lepšie ako hodnotené pozemky žalobcu. Pri fyzických faktoroch

pozemkov Obšut, Schwarts boli zohľadnené výhody z hľadiska možnosti napojenia na inžinierske siete,
orientácia pozemkov a veľkosť pozemkov. Z uvedených dôvodov vyhodnotil, že tieto pozemky sú z
hľadiska fyzických faktorov o 15 % lepšie ako hodnotené pozemky žalobca. Otázky ohľadom výpočtu
polohovej diferenciácie, výpočtu nájmu pozemkov, výpočtu vecného bremena, výpočtu hodnoty práv
a závad boli zodpovedané pri jeho výsluchu a pri predchádzajúcom vyjadrení k námietkam žalobcu.
Ostatné otázky a tvrdenia žalobcu porovnávajú skutočnosti, ktoré by viedli k tomu, aby bolo možné

stanoviť vyššiu hodnotu za dané pozemky a vyššiu hodnotu práv a závad. Tieto tvrdenia porovnávajú
hodnoty s posudkom podaným Ing. Čiernym a smerujú k tomu, ako by sa daná hodnota dala dosiahnuť,
keby k posudku pristupoval ako menovaný znalec. K vypracovaniu znaleckého posudku pristupoval
podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomie, objektívne a bez ovplyvnenia spornými stranami.

73. Po vyjadrení znalca Ing. Vladimíra Babiša k listinným dôkazom, ktoré žalobca doložil do súdneho
konania po podaní písomného znaleckého posudku, žalobca podľa znaleckého posudku Ing. Vladimíra
Babiša upravil výšku požadovanej náhrady na sumu 222.000,- Eur.

74. Žalovaný na dôkaz v konaní predložil i kolaudačné rozhodnutie Obce Kováčová spoločného

obecného úradu - odboru stavebnej správy, Námestie Slobody 22, Zvolen, zo dňa 17.06.2009, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2009 Č.j. SÚ 1827/2009-Šu, ktorým bolo povolené užívanie stavby
„rozšírenie cintorína - nový civilný cintorín 1. časť 2. etapa“, ako i náčrty rozšíreného pohrebiska podľa
aktuálneho stavu.

75. Žalovaný ďalej doložil geometrický plán č. 32/2009 zo dňa 18.05.2009 vyhotovený Ing. Rastislav
Kamenský, Na štepnici 3, Zvolen, overený Správou katastra Zvolen dňa 24.06.2009 pod č. 323/09,
z ktorého vyplýva vyčíslenie záberu ochranného pásma pohrebiska u žalobcu pri parcele číslo CKN
4580/73 983 m2, pri parcele číslo CKN 4580/74 304 m2, pri parcele číslo CKN 5166/73 111 m2, pri
parcele číslo CKN 5166/74 0 m2, spolu výmera 1398 m2.

76. Po odvolacom konaní žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.06.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa
20.06.2016 zaujal stanovisko k právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení č.k.
13Co/1379/2014-1357 zo dňa 29.04.2016. Z jeho záverov vyplýva, že žalobca je presvedčený, že
pokiaľ by rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho právne názory v ňom uvedené mali

byť vykladané zo strany prvostupňového súdu inak, t.j. smerom k absolútnej „neexistencii“ nároku
žalobcu na primeranú náhradu za obmedzenie užívania jeho pozemkov v časti doteraz nevybudovaného
pohrebiska, bol by takýto výklad v extrémnom nesúlade s vykonaným dokazovaním, skutkovými i
právnymizisteniamiasobsahomprávnejpraxe,zároveňbyabsolútnymspôsobompopieralustanovenia
platného stavebného zákona ako kogentnej právnej normy, a to bez toho, aby bol pri tom dostatočne

podložený relevantnými právnymi dôvodmi na základe čoho, ktorého právne ustanovenia by ku vzniku
obmedzenia užívania pozemku v ochrannom pásme pohrebiska malo dôjsť až dňom jeho kolaudácie
alebo na základe čoho, ktorej právnej normy, by mal byť on povinný od nadobudnutia účinnosti zákona
č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve až do kolaudácie novobudovaného pohrebiska trpieť, k dnešnému dňu
už viac ako 10 rokov reálne a preukázne trvajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva, bez akejkoľvek

náhrady. Zároveň, pokiaľ by mal prvostupňový súd resp. on akceptovať a riadiť sa právnym názorom
odvolacieho súdu vykladaným v tom smere, že nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania
pozemku v ochrannom pásme pohrebiska mu vzniká až dňom kolaudácie stavby cintorína, viedlo by to k
evidentnému jeho poškodeniu i v tom, že jeho skutočný nárok, t.j. už skutočne relevantne posudzovaný v
zmysle platnej legislatívy, teda v súlade so zákonom o pohrebníctve, stavebným zákonom, občianskym

zákonníkom, uplatnený hoci aj presne v deň nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia
zvyšnej časti pohrebiska po jej dobudovaní, by sa stal v takomto prípade už skutočne premlčaným. Takto
prípadne vykladané a ponímané rozhodnutie odvolacieho súdu by bolo absolútne nespravodlivé, jeho
závery neprijateľné a iracionálne, arbitrárne, rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a s článkom 6Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zakladajúce jeho právo obrátiť sa na Európsky
súd pre ľudské práva, ktoré by v tomto prípade aj jednoznačne uplatnil.

77. Prvoinštančný súd po odvolacom konaní doplnil dokazovanie nasledovnými dôkazmi:

78. Po odvolacom konaní žalovaný sa obrátil na tri ústredné orgány štátnej správy so žiadosťou o
metodické usmernenie, konkrétne žiadosťou zo dňa 31.05.2016 na Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR, Bratislava zo dňa 31.05.2016, Ministerstvo zdravotníctva SR, Bratislava

žiadosťou zo dňa 20.05.2016 a podľa jeho tvrdení i na Úrad verejného zdravotníctva SR, Bratislava, keď
túto žiadosť nedoložil. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v odpovedi na žiadosť
žalovaného zo dňa 31.05.2016, ktorá je datovaná dňom 09.06.2016 zaujalo nasledovné stanovisko:
Mesto Zvolen má platnú územno-plánovaciu dokumentáciu schválenú mestským zastupiteľstvom
uznesením č. 144/2004 zo dňa 03.12.2004 v znení „Územný plán mesta Zvolen - Doplnok a zmena
04“, schválenú mestským zastupiteľstvom uznesením č. 22/2009 zo dňa 23.02.2009. V záväznej

časti územného plánu mesta Zvolen s.266 kapitola B.22.1.2 "V oblasti funkčného členenia mesta" v
bode 3 je predmetná lokalita Sarvaška začlenená do funkčnej plochy bývanie v sektore „Východ -
rozšírenie obytného súboru Zlatý Potok, Sarvaška“. Taktiež v záväznej časti územného plánu mesta
Zvolen s.278 v kapitole B.22.2.3 Východ, sú stanovené zásady navrhovanej plochy obytnej zástavby
v lokalite Sarvaška. „Územný plán mesta Zvolen - Doplnok a zmena 04“ stanovuje pre pomernú časť

lokality Sarvaška ochranné pásmo existujúceho pohrebiska. Podľa § 36 ods.3 zákona o pohrebníctve v
ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené
v územných plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím
príslušného stavebného úradu pred 1. novembrom 2005. Budovy postavené v ochrannom pásme do
50 m od pohrebiska pred 1 . novembrom 2005 zostanú zachované. „Územný plán mesta Zvolen -

Doplnokazmena04“nezmenilfunkčnévyužitiepredmetnejlokalityzpôvodnéhoúzemnéhoplánumesta
Zvolen a z tohto dôvodu malo by sa na predmetnú lokalitu vzťahovať ustanovenie § 36 ods. 3 zákona
o pohrebníctve. Zároveň je konštatované, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
nie je gestorom zákona o pohrebníctve, preto je potrebné požiadať o metodické usmernenie gestora
zákona o pohrebníctve. Odpoveď Ministerstva zdravotníctva SR na žiadosť zo dňa 20.05.2016 žalovaný

v konaní nedoložil. Doložil stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 06.06.2016 adresované
Ministerstvu zdravotníctva SR, z ktorého vyplýva, že Úrad verejného zdravotníctva SR riadi, kontroluje
a koordinuje výkon štátnej správy uskutočňovaný iba regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva a
metodicky neusmerňuje iné orgány štátnej ani verejnej správy. Otázka uplatňovania zákona č. 131/2010
Z.z. v danom prípade spadá v plnom rozsahu do kompetencie vecne a miestne príslušného orgánu

verejného zdravotníctva, a to Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom vo Zvolene. Z
vecného hľadiska na základe informácii, ktoré boli Úradu verejného zdravotníctva SR predložené je
realizácia výstavby rodinných domov podľa aktuálneho územného plánu mesta Zvolen schváleného
uznesením mestského zastupiteľstva vo Zvolen č. 32/2010 (Územný plán mesta Zvolen - zmeny a
doplnky 05) možná nakoľko funkčné využitie územia definované ako obytné územie určené pre výstavbu

rodinných domov bolo schválené pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z.. V danom
prípade sú splnené predpoklady pre uplatnenie § 36 ods. 3 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve.

79.Žalovanýkvyššieuvedenýmdôkazomdoplnil,žeichpredkladákokolnostiam,ktoréuvádzaodvolací
súdnastrane14vods.4svojhozrušujúcehouznesenia.Tuodvolacísúdpolemizuje,činároknanáhradu

žalobcovi vznikol alebo nie.

80. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 20.06.2016 žalovaný doplnil, že z tohto vyjadrenia vyplýva to,
že žalobca nesúhlasí s právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, hlavne pokiaľ
ide o právny názor uvedený na strane 15 a 16 zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Akokoľvek

by žalobca s právnym názorom odvolacieho súdu nesúhlasil, prvostupňový súd je právnym názorom
odvolacieho súdu viazaný. Otázky, ktoré žiada odvolací súd v konaní ďalej vyriešiť, sú otázky prevažne
právne, keď ide o otázku vzniku nároku, rozsahu a výšky nároku, ako aj výkladu prechodných
ustanovení zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Odvolací súd tiež nariadil zistiť aký je skutočný
stav ochranného pásma pohrebiska. V tomto smere žalovaný po odvolacom konaní navrhol vykonať

znalecké dokazovanie na ustálenie záberu do pozemkov žalobcu vzhľadom na hranicu ochranného
pásma pohrebiska. Znalecké dokazovanie žalovaný navrhol vykonať z eventuálnym návrhom vykonania
ohliadky na mieste samom.81. Žalobca dal na zváženie doplnenie dokazovania po odvolacom konaní znaleckým dokazovaním,
keďže mal za to, že ochranné pásmo pohrebiska bolo v konaní zamerané už do odvolacieho konania
Ing. Kamenským, a to v časti realizácie stavby nového pohrebiska. Toto zameranie nebolo ničím

spochybnené a medzi stranami je nesporné. Preto ani prvostupňový súd pred odvolacím konaním
nenariaďoval v tomto ohľade znalecké dokazovanie. Tiež medzi stranami nebol sporný priebeh
ochranného pásma pohrebiska podľa územného plánu mesta Zvolen. Zotrvával na svojom tvrdení,
že rozšírenie pohrebiska bolo novou stavbou posúdenou v samostatnom stavebnom a kolaudačnom
konaní. Je to tak, či to niekto chce alebo nie je. Ďalej poukázal na to, že on uplatňuje v konaní náhradu

nielen za skutočný záber pozemkov do ochranného pásma cintorína, ale požaduje aj náhradu za záber
pozemkov pokiaľ ide o priebeh hranice ochranného pásma cintorína podľa územného plánu, čo v
súčasnosti ešte nie je realizované, on to však považuje za skutočný záber do svojich pozemkov. Ak súd
nariadi znalecké dokazovanie na návrh žalovaného, požadoval, aby znalec zodpovedal i otázku hranice
prebiehajúcej pokiaľ ide o ochranné pásmo cintorína na pozemkoch žalobcu podľa územného plánu
mesta Zvolen.

82. Žalovaný v rámci navrhnutého znaleckého dokazovania, keďže podľa jeho informácií sú na
pozemkoch žalobcu v súčasnosti uložené i inžinierske siete žiadal, aby v rámci znaleckého dokazovania
znalec vytýčil tieto inžinierske siete nachádzajúce sa na pozemkoch žalobcu a tiež plošnú výmeru ich
ochranného pásma, keďže tieto inžinierske siete tvoria prekážku pri využívaní pozemku na zástavbu

rodinnými domami. Budúce umiestnenie rodinných domov bude musieť rešpektovať uvedenú polohu
inžinierskych sietí alebo zabezpečiť ich finančne dosť náročnú prekládku. Išlo o elektrické vedenie
VN22kV č. 348, uložené v zemi, elektrický silový NN kábel AYKY 4Bx50, uložený v zemi, ktorý je
vo vlastníctve StVS a.s. Banská Bystrica, prívodné vodovodné potrubie z vodojemu Bakova jama do
vodojemuSarvaškazazbestocementovýchrúrDN250,verejnýstrednotlakovýplynovodDN200,100kPa

z oceľových rúr. Tiež žiadal, aby znalec zameral i hranice a plošnú výmeru cesty (spevnenej alebo
nespevnenej komunikácie) vedúcej cez pozemky žalobcu.

83. Na návrh žalovaného súd uznesením č.k. 14C/156/2007-1423 zo dňa 14.10.2016 nariadil vo veci
znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jánom Šimunom, bytom Horné Príbelce 117, 991 25 Príbelce, z

odboru: Geodézia a kartografia, z odvetvia: Geodézia, kartografia a fotogrametria. Nenariadil znalecké
dokazovanie podľa návrhu žalobcu, keďže odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyslovil názor, že pre
ustálenie nároku žalobcu čo do jeho rozsahu (geodetického) nie je rozhodujúca hranica ochranného
pásma cintorína určená územným plánom mesta Zvolen, ale skutočná hranica pozemku pohrebiska.

84. Vo veci bol na základe nariadenia súdu podaný znalecký posudok č. 2/2017 zo dňa 15.02.2017
vyhotovený znalcom Ing. Jánom Šimunom, bytom Horné Príbelce 117, 991 25 Príbelce, ktorý je
znalcom v odbore: Geodézia a kartografia. Zo záverov tohto znaleckého posudku a jeho príloh č.
1, ktorou je Znalecký nákres č. 1 a č. 2, ktorou je Prehľad plošných záberov objektov, inžinierskych
sietí, resp. ich ochranných pásiem do parciel žalobcu vyplýva, že znalec zo zameraného ochranného

pásma pohrebiska výpočtom prienikov parciel žalobcu a ochranného pásma pohrebiska stanovil veľkosť
plošných záberov ochranného pásma pohrebiska do parciel žalobcu. Celkový záber do parciel žalobcu
podľa záverov znaleckého posudku je 1.398 m2. Tento záber znalec určil po zameraní skutočnej hranice
pozemku existujúceho pohrebiska a vytýčení v teréne hranice ochranného pásma pohrebiska v rozsahu
potrebnom na určenie plošných záberov do parciel žalobcu. Hranicu pohrebiska a hranicu ochranného

pásma pohrebiska znalec vyznačil červenou farbou v Znaleckom nákrese č. 1, ktorý tvorí prílohu č. 1,
znaleckého posudku. Veľkosť jednotlivých záberov do parciel žalobcu spracoval znalec v prehľadnej
tabuľke - poradové číslo 1 (diely č. 1, 2, 3) v prílohe č. 2 znaleckého posudku. Plošné zábery ochranného
pásma pohrebiska do parciel žalobcu znalec vyznačil červenou farbou ako diely č. 1, 2, 3 v Znaleckom
nákrese č. 1, ktorý tvorí prílohu č. 1 znaleckého posudku. Pohrebisko sa nachádza na parcele CKN č.

4559/4. Z parcely CKN č. 4580/73 sa nachádza v ochrannom pásme pohrebiska plocha o výmere 983
m2, z parcely CKN č. 4582/74 sa nachádza v ochrannom pásme pohrebiska plocha o výmere 304 m2
a z parcely CKN č. 5166/73 sa v ochrannom pásme pohrebiska nachádza plocha o výmere 111 m2,
keď v ochrannom pásme pohrebiska sa z týchto parciel žalobcu nachádza spolu plocha o výmere 1.398
m2. Ďalej zo znaleckého posudku a jeho záverov vyplýva, že znalec zo zamerania spevnenej asfaltovej

cesty a ostatných inžinierskych sietí určil súradnice podrobných bodov a vytvoril VGI súbor (súbor
pre výmenu grafických informácii) pre ďalšie spracovanie výpočtov a grafických výstupov v programe
KOKEŠ. Prehľadné zobrazenie hranice spevnenej asfaltovej cesty, priebehu jednotlivých inžinierskych
sietí a ich ochranných pásiem s vyznačením jednotlivých plošných záberov (výmer) do parciel žalobcuznalec znázornil s vyznačením jednotlivých plošných záberov (výmer) do parciel žalobcu v Znaleckom
nákrese č. 1, ktorý tvorí prílohu č. 1 znaleckého posudku a v prehľadnej tabuľke jednotlivých plošných
záberov (výmer) ochranných pásiem do parciel žalobcu, ktorá tvorí prílohu č. 2 znaleckého posudku. Z

prílohy č. 2 znaleckého posudku vyplýva, že spevnená asfaltová cesta nezaradená do siete miestnych
komunikácii sa nachádza v ochrannom pásme pohrebiska na pozemkoch žalobcu o plošnej výmere 254
m2 (247 m2 na parc.č. CKN 4580/74, 7 m2 na parc.č. CKN 5166/73) pričom nemá žiadne ochranné
pásmo. Strednotlakový plynovod DN200, 100 kPa z oceľových rúr bol zameraný v dvoch variantách, a to
mimo zastavaného územia obce a pre zastavané územie obce. Pri variante mimo zastavaného územia

obce má ochranné pásmo 4 m, v ochrannom pásme pohrebiska sa potom nachádza pri tejto variante
na pozemkoch žalobcu o plošnej výmere 442 m2, pričom sa nachádza na parc.č. CKN 4580/73. Pri
variante pre zastavané územie obce má ochranné pásmo 1 m a v takomto prípade je jeho plošný záber
v ochrannom pásme pohrebiska na pozemku žalobcu parc.č. CKN 4580/73 o výmere 110 m2. Prívodné
potrubie vodovodu Bakova jama - Sarvaška (azbesto-cementové rúry DN 250 mm) má ochranné pásmo
1,625 m, vzhľadom na toto ochranné pásmo a plošné zameranie v ochrannom pásme pohrebiska je

jeho plošný záber na pozemkoch žalobcu spolu 184 m2 (173 m2 na parc.č. CKN 4580/73, 11 m2 na
parc.č. CKN 4580/74). Podzemné elektrické vedenie VN22kVč.300 pri ochrannom pásme 1 m má plošný
záber na pozemkoch žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska 25 m2, keď sa nachádza na parc.č.
CKN 4580/73. Elektrický silový NN kábel AYKY 4bx50 nebolo možné zamerať ani určiť plošný záber
jeho ochranného pásma do parciel žalobcu, pretože nebol zistený jeho priebeh vzhľadom na to, že ani

jeden z oslovených správcov IS nemal toto vedenie evidované vo svojom majetku, ani v správe. Znalec
zistil ďalej, že ďalšie inžinierske siete - odberné potrubie IBV Zlatý potok (oceľové rúry DN 150mm) sa
nenachádza v ochrannom pásme pohrebiska na pozemkoch žalobcu, podzemné elektrické vedenie pre
napájanie verejného elektrického osvetlenia mesta Zvolen pri ochrannom pásme 1 m má plošný záber
v ochrannom pásme pohrebiska na pozemkoch žalobcu 91 m2, z toho 21 m2 na parc.č. CKN 4580/74

a 70 m2 na parc.č. CKN 5166/73. Siete elektronických komunikácii spoločnosti Slovak Telekom, a.s.
neboli zistené v ochrannom pásme pohrebiska na pozemkoch žalobcu. Zo záverov znaleckého posudku
vyplynula však aj tá skutočnosť, že plošné zábery ochranného pásma jednotlivých inžinierskych sietí do
parciel žalobcu sa navzájom v niektorých miestach prekrývajú, pretože sa jednotlivé inžinierske siete
navzájom križujú alebo sú inžinierske siete pokladané v súbehu.

85. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.02.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 28.02.2017 k znaleckému
posudku č. 2/2017 zo dňa 15.02.2017 znalca Ing. Jána Šimuna uviedol, že záber asfaltovej komunikácie
do jeho pozemkov ležiacich v ochrannom pásme už vybudovanej 1. etapy rozšíreného cintorína
bol znalcom určený v celkovej výmere 254 m2, čo je však úplne irelevantné, nakoľko sa jedná o

čiernu stavbu, ku ktorej sa nikto nehlási. Nie je výsledkom stavebnej činnosti žalovaného a nie je ani
zaradená do sietí miestnych komunikácii čo potvrdil i samotný žalovaný vo svojej písomnej informácii
zo dňa 25.01.2017, ktorá je súčasťou znaleckého posudku. Pokiaľ ide o strednotlakový plynovod, jeho
pozemok na ktorom sa tento nachádza je urečnený územným plánom mesta na zastavanie, preto
z pohľadu posúdenia ochranného pásma plynovodu jednoznačne sa naň vzťahuje ustanovenie § 79

ods. 2 písm. e/ zákona č. 251/2012 Z.z., teda ochranné pásmo len 1 m na každú stranu od osi
potrubia plynovodu, nie 4 m na každú stranu od osi potrubia plynovodu. Odberné potrubie IBV Zlatý
potok, telekomunikačné vedenie tak ako vyplýva zo znaleckého posudku tieto ležia mimo vytýčeného
ochranného pásma pohrebiska. Existencia podzemného elektrického vedenia pre napájanie verejného
osvetlenia na jeho pozemkoch v ochrannom pásme je v podstate jedinou novou informáciou získanou

znaleckým dokazovaním. Toto verejné osvetlenie bolo však vybudované až po tom, čo sa stal vlastníkom
pozemkov. Podľa záverov znaleckého posudku sa toto nachádza v plošnej výmere 91 m2 na jeho
pozemkoch v ochrannom pásme pohrebiska. On ako vlastník týchto pozemkov nemá žiadnu vedomosť
o tom, že by na podzemné elektrické vedenie pre napájanie verejného osvetlenia bolo vydané stavebné
povolenie. Pokiaľ žalovaný zriadil podzemné elektrické vedenie pre napájanie verejného osvetlenia

na týchto jeho pozemkoch, a to bez toho, že by ho o tom informoval, pričom k pozemkom nemá
zriadené žiadne právo, či už vo forme vecného bremena alebo nájmu, v každom prípade sa tak jedná o
neoprávnenústavbu.Ztýchtodôvodovnesúhlasilabyvýmeraochrannéhopásma91m2tohtoverejného
osvetlenia akýmkoľvek negatívnym spôsobom zohľadňovala sa v jeho neprospech v tomto súdnom
konaní. Pokiaľ ide o prívodné potrubie k vodojemu Sarvaška, podzemné elektrické vedenie VN22kv, ani

existencia týchto inžinierskych sietí na jeho pozemkoch v ochrannom pásme pohrebiska nie je pre neho
novou skutočnosťou. Táto bola známa už v čase znaleckého ocenenia výšky primeranej náhrady a bola
teda známa znalcovi, ktorý podával znalecký posudok Ing. Ondrejovi Babišovi. Tento túto skutočnosť
zohľadnil v znaleckom posudku č. 35/2013 zo dňa 07.05.2013 pri určení výšky primeranej náhrady.Podstatnou a novou skutočnosťou však je, že predmetné vodovodné potrubie bude v blízkej budúcnosti
s jeho doterajšej trasy preložené a vedené tak úplne novým koridorom, konkrétne cez jeho pozemok
parc.č. CKN 4580/73 len pozdĺž jeho severnej hranice, a nie priečne, ako je tomu doteraz, čím sa jeho

trasa skráti na jeho pozemku z pôvodných približne 57 m len na dĺžku približne 22 m, čím sa zároveň
zmenší aj jeho ochranné pásmo až o 61 %, t.j. z pôvodných 184 m2 len na približne 72 m2. V tomto
smere poukázal na Verejnú vyhlášku Okresného úradu Zvolen, odboru starostlivosti o životné prostredie,
o začatí vodoprávneho konania o stavebné povolenie objektov vodných stavieb spolu s jej grafickou
prílohou, ktorá bola oficiálne zverejnená na webovej stránke mesta Zvolen. V záveroch trval na tom, že

mu náhrada za obmedzenie užívania jeho pozemkov titulom ochranného pásma pohrebiska prináleží
za celú výmeru v zmysle platného územného plánu mesta Zvolen t.j. za výmeru 3.700 m2, a nie len za
výmeru 1.398 m2 už medzičasom zrealizovanej 1. etapy rozšírenia cintorína.

86. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.03.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.03.2017 uviedol, že
znalec zameral zásah ochranného pásma pohrebiska do pozemkov žalobcu tak, že z celkovej plochy

približne 3.700 m2 týchto pozemkov sa nachádza v ochrannom pásme pohrebiska 1.398 m2. Preto na
pozemku parc.č. CKN 4580/73 spolu s parc.č. CKN 4580/74 a 5166/74 vo zvyšnej ploche by mohli byť
(s prihliadnutím na vyjadrenia orgánov štátnej správy a prechodné ustanovenia zákona o pohrebníctve,
že ochranné pásmo pohrebiska v tomto prípade nebráni výstavbe na týchto pozemkoch) umiestňované
stavby. Nie je daný dôvod platiť náhradu za údajnú nemožnosť umiestnenia stavby na týchto pozemkoch

v ochrannom pásme pohrebiska, pokiaľ v prevažnom rozsahu zvyšku dotknutých parciel stavať možno.
Nemožno od orgánu samosprávy spravodlivo požadovať, aby vyplácal plnú cenu pozemkov alebo ich
častí stavebníkovi, ktorý si môže bez obmedzení postaviť stavbu o niekoľko metrov ďalej. K zmenám
v úradných rozhodnutiach o umiestnení stavieb oproti požiadavkám stavebníkov môže dochádzať aj v
iných prípadoch z rôznych právnych či skutkových dôvodov, pričom to automaticky neznamená nárok

na odškodnenie za zmeny umiestnenia stavby. Preto aj tu by bola situácia iná, pokiaľ by sa žalobcovi
stavba nedala realizovať vôbec (čo od začatia konania žalobca tvrdil) a iná je z pohľadu možných
náhrad vtedy, ak sa realizovať dá, čo je táto situácia. Zo znaleckého posudku resp. z náčrtu v prílohe
č. 1 znaleckého posudku vyplýva, že pozemky žalobcu, osobitne však ich časť situovaná v ochrannom
pásme pohrebiska sú zároveň v podstatnom rozsahu zasiahnuté ochrannými pásmami z iných dôvodov

- plynovodom, vodovodom, elektrickými vedeniami, SEK Slovak Telekomu, spevnenou cestou. Pozemok
parc.č. CKN 4580/73 je v jeho časti zasiahnutej v ochrannom pásme pohrebiska výrazne obmedzený
ostatnými ochrannými pásmami s minimálnou možnosťou reálnou výstavby. Práve touto časťou totiž
križujú vodovod, plynovod, elektrické vedenia a siete Slovak Telekomu. Tieto by musel stavebník tiež
dodržať bez ohľadu na pásmo pohrebiska. Čiže tak ako argumentoval aj tieto zásahy iných ochranným

pásiem a obmedzení zákonnými vecnými bremenami inžinierskych sietí majú vplyv na (ne)využitie
pozemkov na výstavbu. Ochranné pásma uvedených inžinierskych sietí bránia umiestneniu stavby v
ich rozsahu, a to bez ohľadu na blízkosť pohrebiska. Nie je tým daný legitímny dôvod na peňažné
náhrady za údajné obmedzenie výstavby rodinného domu z titulu ochranného pásma pohrebiska v
zábere 50 m od jeho existujúcej hranice, pokiaľ výstavba na danom mieste už bola obmedzená aj

skôr rozsiahlymi pozemkami križujúcimi ochrannými pásmami inžinierskych sietí. Tieto znalec vyčíslil
celkom na 996 m2 s možnými presahmi v niektorých častiach pri variante A s ochranným pásmom
plynovodu 4 m podľa aktuálneho stavu v KN, čo z celkovej výmery pozemkov žalobcu zasiahnutej
ochrannýmpásmompohrebiskavovýmere1.398m2,predstavujeväčšinu.Žiadal,abysúdzobralvšetky
tieto výsledky znaleckého dokazovania do úvahy, vyhodnotil reálnosť umiestnenia stavby v ochrannom

pásme pohrebiska nezasiahnutej časti pozemkov, resp. nereálnosť umiestnenia v ním zasiahnutej časti
aj z dôvodu rozsiahlych ochranných pásiem inžinierskych sietí a následne žalobu žalobcu zamietol v
celom rozsahu.

87. Znalec Ing. Ján Šimun vo vyjadrení zo dňa 04.04.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 06.04.2017

na základe požiadavky žalovaného vyčísliť výmery celkového záberu ochranných pásiem uvedených
v znaleckom posudku pod poradovými číslami 2 až 8 v prílohe č. 2 na strane 12 znaleckého posudku
vypočítal celkový záber ochranných pásiem v zmysle požiadavky - uvedené v tabuľke č. 1. Kvôli
komplexnosti priložil výpočet pre ochranné pásmo plynovodu tak 1 m, ako aj 4 m. Vzhľadom na prieniky
jednotlivých inžinierskych sietí v ochrannom pásme pohrebiska vypočítal celkový záber ochranných

pásiem týchto inžinierskych sietí na pozemkoch žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska 610 m2 pri
variantesochrannýmpásmomplynovodu1m,869m2privariantesochrannýmpásmomplynovodu4m.88. K znaleckému posudku a k vyjadreniu znalca súd znalca Ing. Jána Šimuna i vypočul, keď tento
v rámci výsluchu zotrvával na záveroch znaleckého posudku v spojení s vyjadrením na doplnenie
znaleckého posudku.

89. Dňa 01.11.2005 nadobudol účinnosť Zákon č. 470/2005 Z.z., o pohrebníctve a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ zákon č. 470/2005 Z.z“).

90. Podľa § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z., ochranné pásmo pohrebiska je 50 metrov; v ochrannom
pásme sa nesmú povoľovať, ani umiestňovať budovy.

91. Podľa § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z., vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok
na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náklady spojené s technickými úpravami
v ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza

zriaďovateľ pohrebiska. Ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške
náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd.

92. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 470/2005 Z.z., šírka ochranného pásma pohrebiska 50 metrov sa
nevyžaduje pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ak má pohrebisko

dom smútku bez chladiaceho zariadenia, prevádzkovateľ pohrebiska je povinný do 3 rokov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zabezpečiť vybavenie domu smútku chladiacim zariadením.

93. Zákon č. 470/2005 Z.z., bol zrušený s účinnosťou od 01. 01. 2011 Zákonom č. 131/2010 Z.z., o
pohrebníctve (ďalej len „zákon č. 131/2010 Z.z.“).

94. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 131/2010 Z.z., ochranné pásmo pohrebiska je 50 metrov od hranice
pozemku pohrebiska; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov,
ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom.

95. Podľa § 15 ods. 8 zákona č. 131/2010 Z.z., vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok
na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náklady spojené s technickými úpravami
v ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza
zriaďovateľ pohrebiska; ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške
náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd.

96. Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 131/2010 Z.z., v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 metrov
je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 1. novembrom 2005
alebobolischválenévúzemnomkonanírozhodnutímpríslušnéhostavebnéhoúradupred1.novembrom
2005. Budovy postavené v ochrannom pásme do 50 metrov od pohrebiska pred 1. novembrom 2005

zostanú zachované.

97. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 131/2010 Z.z., ak je kapacita pohrebísk v katastrálnom území
obce nedostatočná, obec je povinná určiť priestor na rozšírenie existujúcich pohrebísk, zriadiť ďalšie
pohrebisko alebo zabezpečiť pochovávanie na pohrebisku v inej obci.

98. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 131/2010 Z.z., ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, použijú sa na
občianskoprávne vzťahy ustanovenia Občianskeho zákonníka.

99. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

100. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práv s
výnimkou vlastníckeho práva.

101. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.102. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

103. Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(Stavebný zákon), v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“), územnoplánovacia
dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje
záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje

regulatívy priestorového usporiadania funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia
sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.

104. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a) koncepcia
územného rozvoja Slovenska, b) územný plán regiónu, c) územný plán obce, d) územný plán zóny.

105. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb., územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba
obstarať a schváliť územný plán zóny.

106. Podľa § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená
územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a

pozemok zastavaný stavbou.

107. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

108. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti
o zaplatenie sumy 83.684,28 Eur s príslušenstvom a nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 138.315,72
Eur s príslušenstvom.

109. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.10.2007, ktorá bola doručená súdu dňa 17.10.2007 domáhal voči
žalovanému zaplatenia náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska
Mesta Zvolen - civilného cintorína v lokalite Sarvaška nachádzajúcich sa na jeho výlučnom vlastníctve
v celosti pôvodne zapísaných v katastri nehnuteľností bývalej Správy katastra Zvolen, v k.ú. Zvolen na
LV č. XXXX, konkrétne za časť parcely č. EKN 4555/1 v zóne plánovej IBV ako za stavebný pozemok o

výmere 2.423 m2, za časť parcely č. EKN 4555/1, 4555/3 ako za ornú pôdu o výmere 577 m2, za časť
parcely č. EKN 4555/1, mimo zóny plánovej výstavby IBV, ako za ornú pôdu o výmere 858 m2, spolu
za výmeru 3.858 m2 v sume 118.372,02 Eur. Nárok uplatnil podľa § 16 ods. 9 v spojení s § 16 ods. 8
Zákona č. 470/2005 Z.z., o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť od 01.11.2005

(ďalej len „zákon č. 470/2005 Z.z.“). So žalovaným pred podaním žaloby na súd sa snažil dohodnúť o
výške tejto náhrady, keď primeranú náhradu žiadal žiadosťami zo dňa 16.06.2006, zo dňa 18.09.2006,
zo dňa 06.10.2006 a zo dňa 28.09.2007.

110. Žalovaný v úvode svojej obrany neuznával nárok žalobcu preto, lebo síce parcely č. EKN 4555/1 a

4555/3,ktorésúvlastníctvomžalobcusanachádzajúvmestskomsektoreVýchodvlokaliteSarvaška,na
plochách určených pre nové obytné územie t.j. výstavbu rodinných domov, avšak uvedené sa nezakladá
úplne na pravde, keď tieto parcely sa nachádzajú aj na plochách, ktoré nie sú určené na zástavbu a sú
ponechané ako trvalé trávnaté porasty.

111. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že podľa územného plánu Mesta Zvolen,
schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva Zvolen č. 144/04 zo dňa 03.12.2004 sa parcely č.
EKN 4555/1 a 4555/3 nachádzajú v mestskom sektore Východ v lokalite Sarvaška na plochách určených
pre nové obytné územie, t.j. výstavbu rodinných domov. Medzi stranami sporu nebolo v konaní sporné,
že v Meste Zvolen platí Územný plán mesta Zvolen zo septembra 2004, ktorý v záväznej časti (strana

311), Určenie území, na ktoré je potrebné obstarať a schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu, t.j.
územný plán zóny toto stanovuje aj pre riešené územie: Zvolen - Východ, vrátene Zlatého potoka. Ďalej
medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že pre danú lokalitu územný plán zóny doposiaľ nebol
obstaraný a schválený ako územnoplánovacia dokumentácia. Podľa § 8 ods. 2 Zákona č. 50/1976 Zb. oúzemnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon), v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 50/1976 Zb.“), územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria podľa písm. c/ územný plán obce, d/
územný plán zóny, keď podľa § 11 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb., územný plán obce ustanovuje, pre

ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny. Tak, ako vyplynulo ďalej z dokazovania
územný plán zóny rieši konkrétne umiestnenie, priestorové rozloženie pozemkov, stavieb na nich,
polohové výšky, vzdialenosť od uličnej čiary, teda z územného plánu zóny je možné zistiť konkrétnu
výmeru pozemkov na plochách určených pre nové obytné územie v Územnom pláne Mesta Zvolen,
ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva Zvolen č. 144/04 zo dňa 03.12.2004. Tieto

skutočnosti vyplývajú nielen z citovanej právnej úpravy, ale aj z dôkazov vykonaných v konaní, najmä z
listu Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 30.04.2007, tiež zo dňa 02.04.2008, tiež z
výpovede svedkyne Ing. arch. Dariny Magicovej, z výpovede ktorej vyplýva, že územný plán zóny rieši
konkrétne umiestnenie, priestorové rozloženie pozemkov, urbanistická štúdia nie je územnoplánovacím
dokumentom, nemá žiadnu záväznosť, tiež z výpovede svedkyne G.. O. S., z ktorej vyplýva, že územný
plán mesta rieši funkčné, priestorové určenie určitej časti územia, teda plochy, územný plán zóny

rieši konkrétne funkčné, priestorové určenie pozemkov spadajúcich do plochy, ktorá bola v zmysle
územného plánu mesta určená pre zastavanie. Preto aj územný plán Mesta Zvolen v záväznej časti
odkazuje na vypracovanie územného plánu zóny. Podporne uvedené vyplýva i z výpovede svedkyne
Ing. arch. Miroslavy Valkovej, z ktorej výpovede vyplynulo, že Mestu Zvolen, tak ako ukladá územný
plán mesta bolo doporučené, aby obstaralo územný plán zóny, ktorý jednoznačne vymedzí spôsob

užívania jednotlivých pozemkov. Nakoľko územný plán zóny pre danú lokalitu nebol doposiaľ obstaraný,
ani schválený, preto čo sa týka charakteru pozemkov žalobcu, možno vychádzať len z platného
Územného plánu mesta Zvolen, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva Zvolen č. 44/04
zo dňa 03.12.2004, teda že pozemky žalobcu sa nachádzajú na plochách určených pre nové obytné
územie, t.j. výstavbu rodinných domov, a teda majú charakter stavebných pozemkov v zmysle § 43h

ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená
územným plánom obce, alebo územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím na zastavanie a
pozemok zastavaný stavbou. Skutočnosť, že žalovaný doposiaľ neobstaral a nezabezpečil schválenie
územného plánu zóny pre danú lokalitu tak ako mu táto povinnosť vyplýva zo záväznej časti územného
plánu Mesta Zvolen nemôže byť na ujmu žalobcovi v tom ohľade, že doposiaľ územným plánom zóny

nie sú určené konkrétne výmery pozemkov žalobcu nachádzajúce sa na plochách určených územným
plánom mesta Zvolen na zastavanie, a majúcich tak charakter stavebných pozemkov. Pokiaľ v súdnom
konaní boli stranami dokladané urbanistické štúdie, ktoré boli spracované pre danú lokalitu, tieto nie
sú záväznou územnoplánovacou dokumentáciou, preto z nich nemožno vychádzať, čo vyplýva jednak
z právnej úpravy v zákone č. 50/1976 Zb., a napokon i z vykonaného dokazovania. S touto úvodnou

obranou žalovaného sa súd preto vyporiadava tak, že pokiaľ nie je vypracovaný územný plán zóny pre
danú lokalitu, nutné je vychádzať u týchto pozemkov žalobcu, že sa nachádzajú na plochách, ktoré sú
určené na zástavbu.

112. Žalobca v konaní preukázal, že je výlučným vlastníkom v celosti pozemkov, za ktoré požaduje

náhradu. Tieto nadobudol do svojho výlučného vlastníctva v celosti na základe kúpnej zmluvy č.
V1826/03 zo dňa 06.08.2003. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 05.07.2003. Pozemky kupoval za
účelom výstavby rodinného domu. Nadobudol ich pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z.
o pohrebníctve, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.11.2005, tiež pred schválením územného plánu mesta
Zvolen uznesením Mestského zastupiteľstva vo Zvolene č. 144/04 zo dňa 03.12.2004.

113. Pôvodné parcely parc.č. EKN 4555/1 a parc.č. EKN 4555/3 boli zamerané v ochrannom pásme
pohrebiska geometrickým plánom č. č. 44583486-021/2009, vyhotoveného Valentíny s.r.o. Banská
Bystrica zo dňa 04.03.2009, ktorý však nie je overený príslušnou správou katastra, avšak tento
korešponduje geometrickému plánu č. ZV-6/2010 zo dňa 14.05.2010 vyhotoveného Urban - Lauko

s.r.o. Zvolen, keď tento bol overený Správou katastra Zvolen dňa 21.05.2010 pod č. 240/10, keď
súčasné parcely parc.č. CKN 4580/73, CKN 4580/74, CKN 5166/73 a CKN 5166/74 vznikli z pôvodných
parciel parc.č. EKN 4555/1, EKN 4555/3. Pôvodný stav parciel EKN na základe geometrického
plánu č. ZV-6/2010 zo dňa 14.05.2010 sa zmenil na súčasný platný stav CKN, ktorý je takto ako
záväzný údaj evidovaný v katastri nehnuteľností, keď o vierohodnosti týchto údajov súd nemal žiadne

pochybnosti, keď na tejto skutočnosti nič nemení to, že geometrický plán žalobca si dal za účelom
vykonaniatejtozmenyvyhotoviťažpočassúdnehokonania.Pokiaľžalovanýžiadalpreveriťnapríslušnej
správe katastra na základe akých skutočností došlo k zmene stavu parciel z EKN na CKN, súd tento
dôkaz nevykonal, považoval ho za nadbytočný, listinnými dôkazmi, ktoré žalobca doložil do súdnehokonania, predovšetkým uvedeným geometrickým plánom jednoznačne boli preukázané tieto údaje,
ich záväznosť, tiež hodnovernosť, žalovaný v súdnom konaní neprodukoval žiaden dôkaz smerujúci
k spochybneniu týchto údajov odôvodňujúci doplnenie dokazovania podľa návrhu žalovaného. Podľa

súčasného platného stavu v katastri nehnuteľností, žalobca je vlastníkom v celosti parciel parc.č. CKN
4580/73, CKN 4580/74, CKN 5166/73 a CKN 5166/74 tak, ako to vyplýva z výpisu z LV č. 7150 Správy
katastra Zvolen zo dňa 31.05.2010 pre katastrálne územie Zvolen, ktoré vznikli z pôvodných parciel
parc.č. EKN 4555/1 a EKN 4555/3.
114. Podľa tejto zmeny žalobca v súdnom konaní i upravil žalobu, teda zmenil žalobu, keď sa zmenenou

žalobou domáhal náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska,
konkrétne za parc.č. CKN 4580/74 za výmeru 424 m2, parc.č. CKN 5166/73 za výmeru 111 m2, parc.č.
CKN 5166/74 za výmeru 124 m2 a parc.č. CKN 4580/73 za výmeru 3041 m2, spolu za výmeru 3.700
m2, čo bolo oproti pôvodnej žalobe obmedzením čo do výmery, keď v pôvodnej žalobe bola uplatnená
náhrada za výmeru 3.858 m2. Žalobca i za výmeru 3700 m2 požadoval náhradu v sume 118.372,02 Eur,
neskôr zmenou žaloby zo dňa 11.12.2013, ktorá bola doručená súdu dňa 13.12.2013 a ktorú zmenu súd

pripustil, rozšíril tento nárok za túto výmeru 3.700 m2, pokiaľ ide o výšku náhrady na sumu 222.000,-
Eur. Žalobu rozšíril podľa výsledkov dokazovania, konkrétne záverov znaleckého posudku znalca Ing.
Vladimíra Babiša č. 35/2013 zo dňa 07.05.2013. Žalovaný v rámci prejednania veci dňa 17.05.2012
uviedol, že nespochybňuje geometrický plán č. ZV-6/2010 zo dňa 14.05.2010, a to ohľadne zamerania
pozemkov na stav CKN, a ani skutočnosť, že z pozemkov žalobcu v ochrannom pásme cintorína sa

nachádza 3.700 m2. Až vo vyjadrení zo dňa 13.05.2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 16.05.2014
žalovaný vzniesol námietku, že podľa zákresov v mapách a záberu aktuálneho ochranného pásma z
pozemku parc.č. 4580/73 v ochrannom pásme cintorína sa nachádza výmera 868,46 m2, z pozemku
parc.č. 5166/73 výmera 111 m2, pozemok parc.č. 4580/74 podľa týchto zákresov je pod cestou, preto
tento nemožno zahrnúť do výmery pozemkov žalobcu v ochrannom pásme cintorína. Celkovo by teda

výmera ochranným pásmom dotknutej plochy predstavovala 979.46 m2. Ďalej namietal, že ochranné
pásmomôževiesťibaodhraniceskutočnéhoaexistujúcehopohrebiska,pretožalobcomtvrdenávýmera
3.700 m2 nie je dotknutá ochranným pásmom pohrebiska, keďže táto výmera vychádza z hranice
ochranného pásma pohrebiska určenej územným plánom mesta.

115. Prvoinštančný súd pri svojom prvom rozhodnutí žalobcovi priznal náhradu za obmedzenie užívania
pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme pohrebiska za uplatňovanú výmeru 3.700 m2, keď
mal za to, že žalobcovi takéto obmedzenie vzniklo. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení zaujal právny
názor, že takýto výklad prvoinštančného súdu nie je správny. Podľa odvolacieho súdu pre danú vec nie
je rozhodujúci územný plán mesta (pretože tento ukladá len rezervovať územie pre prípadnú potrebu

rozšírenia pohrebiska), ale skutočná hranica pozemku pohrebiska. Preto je nevyhnutné presne určiť
hranicu ochranného pásma a záber do pozemkov žalobcu, pretože len vlastník pozemku v ochrannom
pásme má nárok na primeranú náhradu, ak jeho pozemky nie sú v ochrannom pásme pohrebiska,
nemá nárok na primeranú náhradu. V tomto smere vytkol prvoinštančnému súdu, že nedostatočne
zistil skutkový stav, keďže prvoinštančný súd tieto skutočnosti pred vydaním svojho prvého rozhodnutia

o nároku žalobcu nezistil. V zmysle záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorými je
prvoinštančný súd viazaný a na návrh žalovaného po odvolacom konaní súd doplnil dokazovanie na
tieto skutočnosti znaleckým dokazovaním. Na tieto skutočnosti bol podaný znalecký posudok č. 2/2017
znalcom Ing. Jánom Šimunom zo dňa 15.02.2017. Zo záverov tohto znaleckého posudku jednoznačne
vyplýva,žepozameranískutočnejhranicepozemkuexistujúcehopohrebiskaavytýčenívterénehranice

ochranného pásma pohrebiska v rozsahu potrebnom na určenie plošných záberov do parciel žalobcu
je celkový záber do parciel žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska 1.398 m2, z toho z parcely parc.č.
CKN 4580/73 tam patrí výmera 983 m2, z parcely č. CKN 4580/74 výmera 304 m2 a z parcely č. CKN
5166/73 výmera 111 m2, spolu výmera 1.398 m2. Po podaní tohto znaleckého posudku žiadna zo strán
sporu tieto skutkové zistenia znalcom a týmto znaleckým posudkom v tomto ohľade nenamietala. Na

základe tohto dôkazu potom súd v konaní po odvolacom konaní jednoznačne ustálil, že z pozemkov
žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska sa nachádza výmera 1.398 m2, konkrétne výmera 983 m2
z pozemku parc.č. CKN 4580/73, výmera 304 m2 z pozemku parc.č. CKN 4580/74 a výmera 111 m2
z pozemku parc.č. CKN 5166/73. Jednoznačne tak bolo zistené, že z pozemku parc.č. CKN 5166/74
sa v ochrannom pásme pohrebiska nenachádza žiadna plošná výmera. Súd tak po odvolacom konaní

ustaľuje, že v ochrannom pásme pohrebiska podľa skutočného zamerania sa nachádza plošná výmera
1.398 m2 z pozemkov žalobcu.

116. Medzi stranami v konaní bolo nesporné, že zriaďovateľom pohrebiska je žalovaný.117. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uložil povinnosť prvoinštančnému súdu po
odvolacom konaní ustáliť rozhodujúce skutočnosti, t.j. či a kedy došlo k vzniku obmedzenia tvrdeného

žalobcom.

118. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pohrebisko bolo žalovaným zriadené pred nadobudnutím
účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z., o pohrebníctve, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.11.2005. Podľa
§ 16 ods. 8 a ods. 9 tohto zákona, ochranné pásmo pohrebiska je 50 m; v ochrannom pásme sa nesmú

povoľovať, ani umiestňovať budovy. Vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú
náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom
pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska. Ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ
pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd. Z ustanovenia § 33 ods. 4 zákona č.
470/2005 Z.z. o pohrebníctve vyplýva, že šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m sa nevyžaduje pre
pohrebiská zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zákon č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve

bol zrušený s účinnosťou od 01.01.2011 zákonom č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Podľa § 15 ods.
7 a ods. 8 zákona č. 131/2010 Z.z., o pohrebníctve, ochranné pásmo pohrebiska je 50 m od hranice
pozemku pohrebiska; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem
budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. Vlastník pozemku v ochrannom pásme
má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náklady spojené s technickými

úpravami v ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme
uhrádza zriaďovateľ pohrebiska; ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska
o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd. Podľa § 36 ods. 3 tohto zákona, v ochrannom pásme
existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných
plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného

stavebného úradu pred 1. novembrom 2005. Budovy postavené v ochrannom pásme do 50 m od
pohrebiska pred 1. novembrom 2005 zostanú zachované.

119. V konaní bolo potrebné ustáliť súdom, či nárok žalobcovi vznikol, kedy vznikol a pod režim ktorého
zákona o pohrebníctve je tento potrebné podriadiť, teda či pod právny režim zákona č. 470/2005 Z.z.,

alebo pod právny režim zákona č. 131/2010 Z.z.. Tiež bolo potrebné ustáliť, že ak nárok vznikol podľa
zákona č. 470/2005 Z.z. či vzhľadom na novú právnu úpravu počas súdneho konania zákonom č.
131/2010 Z.z., možno túto novú právnu úpravu aplikovať na nárok žalobcu vzniknutý počas účinnosti
zákona č. 470/2005 Z.z..

120. Vo veci je nepochybné a nesporné, že dňa 15.03.2006 obec Kováčová, spoločný obecný
úrad - odbor stavebného úradu, Námestie slobody 22, 96 01 Zvolen pod Č.j.:SU385/2006/3-rozh.
verejnou vyhláškou vydala územné rozhodnutie o využití územia a o umiestnení stavby pod názvom
„Zvolen - nový civilný cintorín, 1.časť“, na pozemkoch v katastrálnom území Zvolen parc. KN „C“
č. 4559/1, 4635/1, 4625/4, 2000/396. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.04.2006.

Dňa 23.04.2007 tento istý úrad pod Č.j.:SU605/2007/3-rozh. vydal stavebné povolenie pre stavbu
pod názvom „Rozšírenie cintorína - nový civilný cintorín 1.časť 2.etapa“, ktorá bude umiestnená v
katastrálnom území Zvolen, parcely KN „C“ č. 2000/396, 4559/1, 4565/1, 4625/4, keď rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňom 15.05.2007. K realizácii tejto stavby došlo o čom svedčí kolaudačné
rozhodnutie Obce Kováčová, spoločného obecného úradu - odboru stavebnej správy, Námestie slobody

22, Zvolen zo dňa 17.06.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2009 Č.j.:SU1827/2009-Šu,
ktorým bolo povolené užívanie stavby „Rozšírenie cintorína - nový civilný cintorín 1.časť 2.etapa“. Na
základe týchto dokumentov vydaných v súlade so stavebným konaním došlo k rozšíreniu pohrebiska, t.j.
k zmene hranice pôvodného pohrebiska. V podstate išlo o nové územie určené na pochovávanie. Sám
žalovaný v konaní potvrdil, že táto stavba bola realizovaná v zmysle týchto stavebných dokumentov,

pričom bola zrealizovaná nie v celom rozsahu podľa územného plánu ale vo vymedzenom oplotenom
území, keď skutočná hranica tejto stavby - rozšíreného pohrebiska bola zameraná po odvolacom konaní
v rámci znaleckého dokazovania. K vytvoreniu skutočnej hranice pohrebiska a ďalšieho nového územia
určeného na pochovávanie reálne došlo za účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z., dňom nadobudnutia
právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia ohľadne tejto stavby dňa 09.07.2009. Zákon č. 470/2005 Z.z.,

účinnýododňa01.11.2005v§16ods.8ustanovilochrannépásmopohrebiska50m.Kolaudácioustavby
- rozšíreného pohrebiska došlo zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z.,
k reálnemu vzniku ochranného pásma pohrebiska 50 m. Nakoľko žalobca už v tomto čase výlučným
vlastníkom v celosti pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme pohrebiska dňom 09.07.2009došlo k jeho obmedzeniu užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska, a teda v zmysle § 16
ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z., k vzniku nároku na primeranú náhradu za toto obmedzenie užívania
pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v

ochrannom pásme pohrebiska sa z pozemkov žalobcu nachádza výmera 1.398 m2. Toto obmedzenie
v tomto rozsahu vzniklo ako súd už dôvodí reálne dňa 09.07.2009 a trvá v nezmenenom rozsahu
keďže ďalšie rozšírenie pohrebiska v zmysle územného plánu mesta Zvolen sa doposiaľ nerealizovalo.
Tak ako žalobca správne poukazoval v konaní, toto skutočné obmedzenie vo výmere 1.398 m2 bolo
zistené už pred odvolacím konaním, a to na základe geometrického plánu č. 32/2009 zo dňa 18.05.2009

vyhotoveného Ing. Rastislavom Kamenským, Na štepnici 3, Zvolen, ktorý bol overený Správou katastra
Zvolen dňa 24.06.2009 pod č. 323/9 a ktorý v konaní doložil samotný žalovaný. Po odvolacom konaní
na túto otázku bolo nariadené znalecké dokazovanie Znaleckým posudkom č. 2/2017 znalcom Ing.
Jánom Šimunom zo dňa 15.02.2017 z ktorého vyplývajú rovnaké závery, teda skutočná plošná výmera
z pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska je 1.398 m2. Na vzniku tohto nároku u žalobcu nič
nemení tá skutočnosť, že žalobca uplatnil nárok na súde predčasne. K zhojeniu predčasného uplatnenia

nároku na súde došlo počas súdneho konania k vzniku tohto nároku.

121. I keď počas súdneho konania došlo k zrušeniu zákona č. 470/2005 Z.z., ktorý bol zrušený s
účinnosťouod01.01.2011zákonomč.131/2010Z.z.,nakoľkokvznikunárokužalobcudošlozaúčinnosti
zákona č. 470/2005 Z.z., aplikácia zákona č. 131/2010 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2011

neprichádza do úvahy. Zákaz totiž spätnej účinnosti (zákaz retroaktivity) právnych noriem tvorí ďalšiu
integrálnu súčasť princípu právnej istoty a možno ho preto považovať aj za definičný znak právneho
štátu, ktorý tvorí významnú demokratickú záruku ochrany práv občanov (napríklad aj nálezy Ústavného
súdu SR sp.zn. PL.ÚS 16/95, PL.ÚS 29/05). Všeobecne platí, že právne predpisy nepôsobia spätne.
Právne vzťahy, nároky z nich vyplývajúce sa musia spravovať normami, ktoré platili v čase ich vzniku.

Podľa štandardného normotvorného prístupu sa pri časovom strete dvoch právnych predpisov novou
úpravou spravujú aj vzťahy založené zrušenou normou. Táto úprava vstupuje do právnych vzťahov
vzniknutých v minulosti s tým, že odo dňa svojej účinnosti ich môže novo regulovať - meniť, dopĺňať,
rušiť, spájať s nimi iné práva a povinnosti. Za legislatívne korektné možno považovať iba také riešenie,
abysamotnývznikvzťahovaprávaznichvyplývajúcedoúčinnostineskoršiehopredpisu,saposudzovali

podľazrušenejúpravy(nepraváretroaktivita).Úpravapodrobnostistretučasovorozdielnychpredpisovje
vecou prechodných ustanovení následného predpisu. Bez princípu nepravej retroaktivity by sa exitujúce
spoločenské vzťahy ocitli v stave právnej bezprízornosti. Za situácie, keď skoršia norma je zrušená a
nová by sa na ne nemala vzťahovať, vznikol by stav právneho vákua. Pri súčasnom tempe novelizácie
zákonov a iných predpisov viedlo by to k závažným deformáciam právneho poriadku. Inštitút nepravej

retroaktivity slúži preto na zabezpečenie kontinuity a stability spoločenských vzťahov a ich právnych
úprav (rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Sžp/29/2012).

122. V prejednávanej veci sa jedná o nepravú retroaktivitu, nakoľko zákonodarca novým právnym
predpisom priniesol určité zmeny tých práv a povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho

zákona. Zmenou režimu na základe prijatia novej právnej normy však zákonodarca nevstúpil do už
nadobudnutých práv žalobcu danému zákonom č. 470/2005 Z.z..

123. Vznikom ochranného pásma pohrebiska dňom 09.07.2009 vzniklo obmedzenie žalobcu v užívaní
jeho pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme pohrebiska, ktoré vzniklo zo zákona a je 50

m v zmysle § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z., keď v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať,
ani umiestňovať budovy. Týmto žalobcovi vznikol i nárok a to týmto dňom na primeranú náhradu za
obmedzenie užívania pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme pohrebiska v zmysle § 16 ods.
9 zákona č. 470/2005 Z.z.. Zo žiadneho prechodného ustanovenia zákona č. 131/2010 Z.z., ktorým bol
zrušený zákon č. 470/2005 Z.z., nevyplýva, že by tento zákon sa mal vzťahovať aj na nároky vzniknuté

za účinnosti zrušeného zákona, teda zákona č. 470/2005 Z.z..

124.Podľa§33ods.4zákonač.470/2005Z.z.,šírkaochrannéhopásmapohrebiska50msanevyžaduje
pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ak má pohrebisko dom smútku
bez chladiaceho zariadenia, prevádzkovateľ pohrebiska je povinný do 3 rokov odo dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona zabezpečiť vybavenie domu smútku chladiacim zariadením.

125. V prechodných ustanoveniach zákona č. 131/2010 Z.z., v § 36 ods. 3 je uvedené, že v ochrannom
pásmeexistujúcehopohrebiska50mjemožnéumiestniťlentiebudovy,ktorébolischválenévúzemnýchplánoch pred 01.11.2005, alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného
úradu pred 01.11.2005.

126. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca do 01.11.2005 nebol stavebníkom, nebolo
mu vydané žiadne územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie, ktoré by jeho práva stavebníka
zakladali. Za schválenie nemožno považovať územný plán mesta, pretože tento neschvaľoval konkrétne
budovy, ani urbanistickú štúdiu, ktorá je len územnoplánovacím podkladom, t.j. podkladom pre územné
rozhodnutie.

127. V posudzovanom prípade ako súd už dôvodí nejde o pohrebisko zriadené pred nadobudnutím
účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z.. Na základe kolaudačného rozhodnutia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 09.07.2009 bolo povolené užívanie stavby „Rozšírenie cintorína - nový civilný cintorín
1.časť2.etapa“.Týmdošlokrozšíreniusícepôvodnéhopohrebiska,ktorébolozriadenépredúčinnosťou
zákona č. 470/2005 Z.z., ale súčasne i o určenie nového územia na pochovávanie, a teda ako súd

už dôvodí k vzniku novej hranice pohrebiska, a to za účinnosti už zákona č. 470/2005 Z.z., a teda
i k vzniku ochranného pásma pohrebiska podľa § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z.. Nakoľko zo
stavebných dokumentov doložených v súdnom konaní vyplýva, že pohrebisko a jeho hranica, tak ako
existuje v súčasnej podobe nebolo zriadené pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z.,
nakoľko došlo k rozšíreniu pohrebiska a určeniu nového územia na pochovávanie, potom je vylúčená

na prípad aplikácia § 33 ods. 4 zákona č. 470/2005 Z.z., v tom, či by sa nevyžadovala pre dané
pohrebisko šírka ochranného pásma 50 m. Nemožno nepoukázať na cieľ právnej úpravy zákona o
pohrebníctve, ktorým je nepochybne predovšetkým ochrana zdravia obyvateľstva pred negatívnymi
vplyvmi pohrebiska. Je neprijateľný výklad ustanovenia § 33 ods. 4 zákona č. 470/2005 Z.z. žalovaným,
že v prípade rozšírenia pohrebiska, šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m sa nevyžaduje. Takýmto

výkladom nebol naplnený cieľ právnej úpravy zákonom o pohrebníctve a je absurdné pripustiť, že v
posudzovanom prípade rozšírenia pohrebiska sa ochranné pásmo pohrebiska 50 m nevyžaduje, keď
je nesporné, že pohrebisko sa nachádza v obytnej zóne a v územnom pláne mesta je plánové ďalšie
jeho rozširovanie, i keď nateraz sa ďalšia realizácia rozšírenia cintorína nepredpokladá vzhľadom na
jeho doterajšiu dostatočnú kapacitu.

128. Žalobca pred 1.novembrom 2005 tak, ako dôvodí aj odvolací súd, nebol stavebníkom, nebolo mu
vydané žiadne územné rozhodnutie, ani stavebné povolenie, ktoré by zakladalo jeho práva stavebníka,
preto na pozemkoch nachádzajúcich sa v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska nemôže umiestniť
budovy, a ani nemôže mať povolenú výstavbu žiadnej budovy, čím vzniklo jeho obmedzenie v zmysle

§ 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z..

129. Podľa § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z., vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na
primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Zákon č. 470/2005 Z.z., čo sa týka výšky náhrady
za obmedzenie užívania pozemku vypovedal len o jej primeranosti.

130.Súdvpredmetnejvecinazistenietejtoprimeranejnáhradyvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi,
znaleckými posudkami, ktoré súdneho konania predkladal žalobca, ale i znaleckým dokazovaním.
Žalobca na preukázanie výšky tejto náhrady predložil listinný dôkaz, znalecký posudok Ing. Dany
Kováčovej č. 8/2007 zo dňa 23.01.2007 a doplnok č. 1 k nemu zo dňa 23.09.2007, ďalej znalecký

posudok Ing. Ľubomíra Hurtaja č. 33/2009 zo dňa 02.05.2009, tiež znalecký posudok Ing. Jána
Čierneho č. 20/2012 zo dňa 07.05.2012, keď vyčíslenie primeranej náhrady podľa týchto dôkazov
žalovaný namietal. Nepovažoval tieto dôkazy za výpovedné. Znalecký posudok Ing. Dany Kováčovej,
ktorá k nemu bola vypočutá i ako svedkyňa bol na preukázanie tejto výšky náhrady nedostatočným
dôkazom, keďže neobsahoval geodetické podklady z ktorých znalkyňa pri vypracovaní znaleckého

posudku vychádzala. Táto síce v rámci svedeckej výpovede objasnila, že vychádzala z geodetického
podkladu, z náčrtu Ing. Beáty Smolkovej a z technickej správy, ktorú táto vypracovala, ale tieto neboli
súčasťou znaleckého posudku. Navyše tento bol vypracovaný pred riadnym geodetickým zameraním
záberu ochranného pásma cintorína do pozemkov žalobcu. Znalecký posudok Ing. Ľubomíra Hurtaja,
ktorý vyčíslil hodnotu primeranej náhrady u žalobcu na sumu 238.718,45 Eur žalovaný rozporoval.

Tento posudok bol vypracovaný na základe zadania žalobcu. Keďže ho žalovaný rozporoval, žalobca
navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie ohľadne zistenia výšky primeranej náhrady na čom
sa zhodli obidve strany sporu. Súd preto vo veci nariadil znalecké dokazovanie, keď vo veci bol
podaný znalecký posudok Ing. Miroslava Halaja č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012, ktorý vyčíslil všeobecnúhodnotu práv a závad pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska na sumu 97.200,- Eur. Tento
znalecký posudok rozporovali obidve strany, predovšetkým žalobca v tom, že tento vychádza len z
metódy polohovej diferenciácie pri zisťovaní primeranej náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v

ochrannom pásme pohrebiska. Žalovaný rozporoval, že tento nezohľadňuje iné obmedzenia žalobcu v
užívaní jeho pozemkov, ktorými sú plynovod, ktorý prechádza cez pozemok žalobcu v danej lokalite,
tiež miestnu komunikáciu, ako aj ochranné pásmo letiska. Žalobca poukazoval na to, a rozporoval
tento znalecký posudok v tom, že tento vychádza z nesprávneho zadania súdu, čo sa týka možnosti
napojenia na inžinierske siete, keď znalec pri zistení skutočného stavu veci, teda pri zistení, že je

možnosť napojenia na inžinierske siete, túto skutočnosť mal uviesť v znaleckom posudku, čo neuviedol.
Vzhľadom na rozporovanie tohto znaleckého posudku stranami, súd nariadil vo veci kontrolné znalecké
dokazovanie, a to i z dôvodu, že žalobca predložil po znaleckom dokazovaní a vypracovaní znaleckého
posudku Ing. Miroslavom Halajom znalecký posudok č. 20/2012 zo dňa 07.05.2012 znalca Ing. Jána
Čierneho, ktorý už zohľadňoval skutočnosti namietané žalovaným, teda otázku plynovodu, ochranného
pásma letiska, ako aj otázku komunikácie. Podľa záverov tohto znaleckého posudku bola vyčíslená

všeobecnáhodnotaprávazávadpozemkovžalobcuvochrannompásmepohrebiskanasumu295.000,-
Eur. Z tohto znaleckého posudku vyplynulo, že plynovod sa tu nachádza, avšak je možná preložka tohto
plynovodu, keď znalec toto zohľadnil pri redukujúcom faktore 0,95. Znalec v tomto znaleckom posudku
sa vysporiadal aj s otázkou ochranného pásma letiska, stanovil, že to nie je obmedzujúca podmienka v
danejlokalite.Spevnenáasfaltovákomunikáciavedúcapozdĺžpozemkutiežniejeredukujúcimfaktorom

ohodnotenia. Napriek uvedenému, keďže tu boli 2, resp. 3 výrazne odlišné dôkazy ohľadne stanovenia
primeranej náhrady, súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Znalecký posudok Ing. Jána
Čierneho tiež vychádzal pri vyčíslení náhrady len z metódy polohovej diferenciácie.

131. Na základe kontrolného znaleckého dokazovania bol podaný znalecký posudok Ing. Vladimíra

Babiša č. 35/2013 zo dňa 07.05.2013 zo záverov ktorého vyplýva, že pri zistení všeobecnej hodnoty
pozemkov znalec použil tak metódu polohovej diferenciácie ako i metódu porovnávaciu. Žalobca po
predchádzajúcom znaleckom dokazovaní a po predložení znaleckého posudku Ing. Jána Čierneho
dokladal do konania listinné dôkazy umožňujúce znalcovi použiť i metódu porovnávaciu pri spracovávaní
kontrolného znaleckého posudku. Metódou polohovej diferenciácie bola ustálená všeobecná hodnota

práv a závad z titulu ochranného pásma cintorína u pozemkov žalobcu na sumu 200.000,- Eur,
porovnávacou metódou na sumu 222.000,- Eur. Žalovaný voči tomuto znaleckému posudku nevzniesol
žiadne konkrétne výhrady. Nevzniesol tieto výhrady ani po odvolacom konaní. Žalobca voči tomuto
znaleckému posudku vzniesol výhrady, súd za podstatnú považoval tú, že zo záverov znaleckého
posudku by malo vyplývať, ktorá metóda pri stanovení náhrady je objektívnejšia. Znalec túto skutočnosť

doplnil výsluchom a uviedol, že objektívnejšia je porovnávacia metóda, keď pre použitie tejto mal
dostatok dôkazov zo spisu. Napriek výhradám žalobcu k tomuto znaleckému posudku súd znalecký
posudok Ing. Vladimíra Babiša považoval za preukazný, zohľadňujúci všetky skutočnosti uvádzané v
súdnom konaní. Potom pre účely výšky náhrady súd vychádzal z tohto znaleckého posudku, a to i po
odvolacom konaní, keď žalobca po odvolacom konaní na závery a zistenia tohto znaleckého posudku i

sám poukazoval. Ako súd už dôvodí, žalovaný po odvolacom konaní voči tomuto znaleckému posudku
nevzniesol žiadne výhrady. Na základe uvedeného potom súd pre účely výšky náhrady vychádzal z
tohto znaleckého posudku. Znalecký posudok vychádza z vyhlášky č. 492/2004 Z.z. MSSR o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto znaleckého posudku po
modifikácii, že predmetom obmedzenia užívania pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska je

výmera z týchto pozemkov 1.398 m2, potom výška primeranej náhrady predstavuje čiastku 83.684,28
Eur (59,86 Eur/m2).

132. Dva z dotknutých pozemkov, parc.č. CKN 4580/73 a parc.č. CKN 5166/73 sú síce v katastri
nehnuteľností registra C vedené pokiaľ ide o druh pozemku ako trvalé trávne porasty (parc.č. CKN

4580/74 je vedená ako zastavaná plocha a nádvoria), súd však i napriek tejto skutočnosti vychádzal
z toho, že aj u týchto dvoch pozemkoch vznikol zákonný dôvod obmedzenia ich užívania žalobcom,
pretože aj tieto dva pozemky sú stavebnými pozemkami, keďže sú podľa územného plánu mesta Zvolen
určené na zastavanie, ktorú skutočnosť súd na základe vykonaného dokazovania v dôvodoch tohto
rozsudku už ustálil. Preto i na tieto dva pozemky platí obmedzenie vyplývajúce z § 16 ods. 8 zákona

č. 470/2005 Z.z., o pohrebníctve... v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať, ani umiestňovať budovy.
Preto námietka žalovaného, že ide o poľnohospodársku pôdu na obmedzenie užívania ktorej sa zákon o
pohrebníctve nevzťahuje, keďže žalobca ju môže využívať na poľnohospodárske účely, nie je dôvodná.
Súd sa nestotožnil s touto argumentáciou žalovaného, keďže aj tieto dva dotknuté pozemky majúcharakter stavebných pozemkov tak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. V územnoplánovacej
dokumentácii k stavebnému využitiu týchto pozemkov, ktoré vydalo Mesto Zvolen dňa 02.04.2013 sa
konštatuje, že tieto parcely sa v zmysle Územného plánu mesta Zvolen schváleného uznesením MsZ

vo Zvolene č. 144/04 zo dňa 04.12.2004 v znení neskorších zmien a doplnkov nachádzajú v mestskom
sektore Východ na juhovýchodnom okraji rozvojového obytného územia - plochy zástavby rodinných
domov. Ďalej v konaní bolo zistené, že pozemky sú určené na zastavanie. Sú umiestnené v prieniku
medziulicami9.májaaNevädzovouulicou.Najuhovýchodnejstraneodpozemkovsanachádzacintorín.
Do centra obce je z pozemkov približne 1,5 km. Zástavka miestnej autobusovej dopravy je od pozemkov

umiestnená približne 500 m. Do centra obce je 5 minút jazdy motorovým vozidlom. V okruhu do 200
m od pozemkov sú umiestnené rodinné domy už existujúcej zástavby, na sever od pozemkov prebieha
výstavba nových rodinných domov. Preto uvedené pozemky majú charakter stavebných pozemkov a
pri výpočte náhrady za obmedzenie užívania týchto pozemkov preto bolo vychádzané aj znalcom Ing.
Vladimírom Babišom v znaleckom posudku č. 35/2013 z ich charakteru ako pozemkov určených na
zastavanie.

133. Dotknuté pozemky žalobcu majú celkovú výmeru zapísanú v katastri nehnuteľností 3.778 m2,
pozemok parc.č. CKN 5166/74 ostatné plochy o výmere 124 m2 nie je dotknutý ochranným pásmom
pohrebiska. Z dotknutých pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska sa nachádza výmera 1.389 m2.
Pokiaľ žalovaný ďalej v konaní namietal, že ak by súd pripustil obmedzenie užívania pozemkov z

dôvodu ochranného pásma pohrebiska spočívajúce vo výstavbe rodinných domov a budov, tak by
toto obmedzenie predstavovalo záber do pozemkov žalobcu len približne v 1/3, pričom vo zvyšku
parciel žalobcu je výstavba možná, a preto nie je dôvod na priznanie náhrady za obmedzenie užívania
pozemkov žalobcu, ani s touto námietkou žalovaného sa súd nestotožnil. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že vzhľadom na ochranné pásmo pohrebiska je žalobca obmedzený v užívaní svojich

pozemkov v rozsahu 1.398 m2, tak ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku Ing. Šimuna, a
pokiaľ v danej lokalite nie je schválený územný plán zóny, teda podrobnejší územnoplánovací dokument
k územnému plánu mesta Zvolen, ktorý by bližšie určoval polohu jednotlivých pozemkov určených na
zastavanie včítane ich rozparcelovania súd má za to, že žalobca preukázateľne v rozsahu 1.398 m2 je
obmedzený v užívaní svojich pozemkov vzhľadom na ochranné pásmo pohrebiska, tak ako to vyplýva

zo zákona o pohrebníctve. Že v danej lokalite doposiaľ nie je schválený územný plán zóny, nemôže ísť
na ťarchu žalobcu.

134. Z vykonaného dokazovania znaleckým posudkom č. 2/2017 znalca Ing. Jána Šimuna zo dňa
15.02.2017 vyplynulo (príloha č. 2 znaleckého posudku), že na dotknutých pozemkoch žalobcu v

ochrannom pásme pohrebiska sa nachádzajú i spevnená asfaltová komunikácia (nezaradená do siete
miestnych komunikácii) o plošnej výmere v ochrannom pásme pohrebiska 254 m2, strednotlakový
plynovod DN200, 100kPa z oceľových rúr o plošnej výmere v ochrannom pásme pohrebiska 110 m2,
ak by sa vychádzalo z jeho ochranného pásma 1 m (v zastavanom území obce), 442 m2, ak by sa
vychádzalo z jeho ochranného pásma 4 m (mimo zastavaného územia obce), keď znalec spracoval

2 varianty vzhľadom k tomu, že pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, avšak v
územnom pláne mesta sú určené na zastavanie, ďalej prívodné potrubie vodovodu Bakova jama -
Sarvaška (azbesto-cementové rúry DN 250 mm) o plošnej výmere v ochrannom pásme pohrebiska 184
m2, podzemné elektrické vedenie Vn22kV č. 300, o plošnej výmere v ochrannom pásme pohrebiska
25 m a podzemné elektrické vedenie pre napájanie verejného elektrického osvetlenia mesta Zvolen o

plošnej výmere v ochrannom pásme pohrebiska 91 m2. Spevnená asfaltová komunikácia nemá žiadne
ochranné pásmo. Plošné zábery jednotlivých týchto objektov a inžinierskych sietí sa však navzájom
v niektorých miestach prekrývali, resp. prekrývajú, preto znalec doplnil podaním zo dňa 04.04.2017
po zameraní týchto prienikov ich plošný záber v m2 v ochrannom pásme pohrebiska na pozemkoch
žalobcu spolu o výmere 610 m2 (variant s ochranným pásmom plynovodu 1 m) a spolu 869 m2 (variant s

ochranným pásmom plynovodu 4 m). Žalovaný žiadal v konaní tieto iné obmedzenia zohľadniť pri určení
rozsahu obmedzenia užívania pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska. Podľa žalovaného
pri prvej variante potom by bol žalobca obmedzený v užívaní pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska
vo výmere 788 m2, pri druhej variante vo výmere 529 m2.

135. Nakoľko pozemky žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska sú určené v územnom pláne mesta
Zvolen na zastavanie a reálne sa nachádzajú v zastavanom území obce pri plošnej zábere objektov a
inžinierskych sietí, resp. ich ochranných pásiem do pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska
je potrebné vychádzať z variantu 1 znaleckého posudku Ing. Jána Šimuna, ktorý vychádza u plynovoduz ochranného pásma 1 m, keď potom plošný záber iných objektov a inžinierskych sietí, resp. ich
ochrannýchpásiemdopozemkovžalobcuvochrannompásmepohrebiska,atoajvzhľadomnaustálené
križovanie je 610 m2. Spevnená asfaltová komunikácia nie je zaradená do siete miestnych komunikácii,

nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, je tzv. „čiernou stavbou“. V konaní neboli doložené žiadne
dôkazy, že by išlo či už o povolenú, alebo oprávnenú stavbu. Táto navyše nemá žiadne ochranné
pásmo, tak ako vyplynulo zo znaleckého dokazovania. Že táto nie je zaradená do siete miestnych
komunikácii potvrdil aj sám žalovaný ako orgán výstavby, životného prostredia a dopravy mesta Zvolen
vo svojej písomnej informácii zo dňa 25.01.2017 k znaleckému dokazovaniu. Táto nemá tak žiaden

vplyv na hodnotu pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska, tak ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania. Táto skutočnosť vyplýva nielen zo znaleckého posudku Ing. Jána Šimuna, ale aj z
predchádzajúcich znaleckých posudkov, napríklad i Ing. Jána Čierneho č. 20/2012 zo dňa 07.05.2012 a
napokon i Ing. Vladimíra Babiša č. 35/2013 zo dňa 07.05.2013. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že
stavba účelovej komunikácie neznižuje hodnotu pozemku z titulu možnej zástavby. Prívodné potrubie
vodovodu Bakova jama - Sarvaška, ako i strednotlakový plynovod s ochranným pásmom 1 m, všetko

na pozemkoch žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska ako obmedzujúce faktory boli zohľadnené
pri určení výšky náhrady v znaleckom posudku Ing. Ondreja Babiša č. 35/2013 zo dňa 07.05.2013
(strana 5) pričom toto obmedzenie bolo zohľadnené ako celkový redukujúci faktor z titulu týchto
skutočností na hodnotu 0,85. Tento redukujúci faktor potom duplicitne sa nemôže odrážať v rozsahu
plošného záberu týchto inžinierskych sietí do pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska.

Odberné potrubie IBV Zlatý potok, ani siete elektronických komunikácii spoločnosti Slovak Telekom,
a.s. neprechádzajú pozemkami žalobcu nachádzajúcimi sa v ochrannom pásme pohrebiska. Rovnako
na pozemkoch žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska nebol zistený elektrický silový kábel NN AYKY
4bx50. Podzemné elektrické vedenie pre napájanie verejného osvetlenia podľa tvrdení žalobcu je
neoprávnenou stavbou. V konaní žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel. Z tejto skutočnosti

súd vychádzal ako z nespornej, keďže žalovaným nebola popretá. Preto zohľadnenie tohto obmedzenia
na úkor náhrady žalobcu nebolo dôvodné. Podzemné elektrické vedenie VN22kV síce prechádza
pozemkami žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska, ale táto skutočnosť bola známa už pri podaní
znaleckého posudku Ing. Vladimírom Babišom. Ku všetkým týmto ďalším obmedzeniam však súd
dodáva, že u všetkých je možná ich prekládka, pokiaľ ide o ochranné pásmo pohrebiska u tohto žiadna

prekládka do úvahy neprichádza vzhľadom na charakter tohto obmedzenia. Pri posúdení nároku treba
zohľadniť i tú skutočnosť, že žalobca nadobudol pozemky do vlastníctva pred vznikom ochranného
pásma cintorína, ktoré vzniklo zo zákona. Preto by bolo nespravodlivé, keby za obmedzenie užívania
nemal priznanú náhradu.

136. Na základe vyššie uvedených skutočností a ich zhodnotenia potom súd dospel k záveru, že žalobca
je obmedzený v užívaní pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska v plošnej výmere 1.398 m2 za čo mu
prináleží náhrada v sume 83.684,28 Eur, v prevyšujúcej časti o zaplatenie náhrady v sume 138.315,72
Eur s príslušenstvom potom súd žalobu žalobcu zamietol.

137. Žalovaný v konaní vzniesol i námietku premlčania, vzniesol ju však neopodstatnene, keďže žalobca
podal žalobu na súde dňa 17.10.2007 o zaplatenie sumy 118.372,02 Eur, rozšíril žalobu o zaplatenie
ďalšej sumy 103.627,98 Eur zmenou žaloby doručenou súdu dňa 13.12.2013. Žalobu o zaplatenie sumy
118.372,02 Eur podal žalobca na súde predčasne, keďže nárok mu vznikol až kolaudáciou stavby,
nadobudnutímprávoplatnostikolaudačnéhorozhodnutiaohľadnepovoleniaužívaniastavbyrozšíreného

cintorína dňa 09.07.2009, teda počas súdneho konania, preto nárok žalobcu i keď bol uplatnený na súde
predčasne nepodlieha v časti o zaplatenie prisúdenej sumy 83.684,28 Eur premlčaniu. Neprichádzalo
potom do úvahy posúdenie, či uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi
vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní. Všeobecná premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz, keď týmto dňom je zásadne deň, keď

právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby. Žaloba bola podaná predčasne, nárok vznikol
až po podaní žaloby, a tak prisúdený nárok nepodlieha premlčaniu.

138. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené uznanie nároku na základe jednaní a korešpondencie medzi ním
a žalovaným, ktorú skutočnosť žalobca začal tvrdiť v rámci odvolania, zo žiadnej korešpondencie

medzi žalobcom a žalovaným doloženej v súdnom konaní nevyplýva, že by žalovaný v zmysle § 558
Občianskeho zákonníka uznal písomne svoj dlh z titulu nároku žalobcu určený čo do dôvody aj výšky.
Z doloženej korešpondencie vyplýva jedine tá skutočnosť, že žalobca pred podaním žaloby na súd sa
niekoľkými žiadosťami domáhal u žalovaného svojho nároku na primeranú náhradu za obmedzenieužívania jeho parciel v ochrannom pásme pohrebiska. Bolo to žiadosťou zo dňa 06.06.2006, zo dňa
31.07.2006, zo dňa 18.09.2006, zo dňa 06.10.2006, zo dňa 19.02.2007, zo dňa 16.07.2007, zo dňa
28.09.2007, keď ku tejto pripojil i návrh „Dohody“ zo dňa 28.09.2007, ku ktorej však žalovaný nepristúpil.

Tútoskutočnosťpotvrdilvkonanísámžalobca.Súčasnevkonaníbolodoloženéistanoviskožalovaného
zo dňa 18.07.2016 k žiadosti žalobcu zo dňa 06.06.2006, z ktorého nevyplýva, že by tento týmto
stanoviskom uznal nárok žalobcu na náhradu. Naopak, z tohto stanoviska vyplýva, že žalovaný mal
za to, že podľa územného plánu mesta Zvolen nie je možné rozhodnúť, či parcely žalobcu celou
svojou výmerou, alebo len čiastočne spadajú do obytného územia navrhnutého v územnom pláne

mesta Zvolen s tým, že sa vyžaduje podrobnejšia územno-plánovacia dokumentácia. Súčasne navrhol
žalobcovi výmenu stavebného pozemku za iný pozemok vo vlastníctve mesta Zvolen s tým, že ak
žalobca nebude akceptovať túto ponuku, je ochotný odkúpiť stavebný pozemok o výmere 1.000 m2 za
cenu uvedenú v cenovej mape mesta Zvolen v tom čase 1.000,- Sk/m2 a ostatné pozemky za cenu
10,- Sk/m2. Ďalší návrh žalovaného bol výkup pozemkov žalobcu za kúpnu cenu v tom čase 450,-
Sk/m2, celkom za 1.785.600,- v tom čase Sk. V prípade, že nedôjde k dohode o odkúpení pozemkov

žalovaný navrhol žalobcovi náhradu za obmedzenie užívania pozemkov vo výške v tom čase 580.000,-
Sk. V ďalšom stanovisku zo dňa 03.08.2007 uviedol, že pre žalobcu prichádza do úvahy vyplatenie
náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme pohrebiska v tom čase 66.500,- Sk. Z
týchto listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný navrhol žalobcovi výmenu pozemkov, výkup pozemkov,
vyplatenie náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme pohrebiska avšak nie v

sume požadovanej žalobcom, ktorú uplatnil v súdnom konaní. Z týchto písomných prejavov nemožno
vyvodiť, že by tým žalovaný uznal nárok žalobcu čo do základu a čo do uplatnenej výšky v súdnom
konaní. Táto korešpondencia nemá povahu uznania v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, a preto ani
nevyvolala jeho účinky. Navyše uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v súdnom konaní
námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšku (rozsahu) nároku veriteľa (R13/1988). Domnienka existencie

dlhu založená uznaním dlhu je totiž vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže
namietať, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania už netrval.

139. Pokiaľ žalovaný po doplnení dokazovania po odvolacom konaní znaleckým dokazovaním navrhol
vykonať ešte ohliadku na mieste samom za účelom zistenia na mieste samom záberu do pozemkov

žalobcu, za účelom zistenia využívania cestnej komunikácie na pozemku žalobcu, súd tento dôkaz na
návrh žalovaného nevykonal, keďže by bol nadbytočný z dôvodu, že záber do pozemkov žalobcu bol
geodeticky zameraný po odvolacom konaní znalcom, na zistenie takéhoto záberu sa vyžadujú odborné
znalostiznalcomgeodetom,ohľadnetejtoskutočnostibolpodanýznaleckýposudok,pokiaľideozistenie
využívania cestnej komunikácie, žalobca v konaní nespochybňoval, že na pozemkoch v ochrannom

pásme pohrebiska sa táto komunikácia nachádza, ani to, že je využívaná, ale ako súd už dôvodí,
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že miestna komunikácia nie je redukujúcim faktorom majúcim
vplyv na určenie výšky primeranej náhrady za obmedzenie užívania pozemkov žalobcu v ochrannom
pásme pohrebiska. Za daného stavu konania ohliadka na mieste samom by nepriniesla zmenu žiadnych
skutkových okolností doteraz zistených v súdnom konaní. Vykonanie tohto dôkazu súd vyhodnotil za

nadbytočné a neúčelné, pričom mal za to, že výsledky ohliadky by v konaní nemohli ozrejmiť iné
skutočnosti, než tie, ktoré už v konaní boli dostatočným spôsobom zistené a preukázané.

140. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd pri posúdení tohto nároku, nakoľko osobitný zákon otázku
úrokov z omeškania neupravuje, vychádzal z Občianskeho zákonníka.

141. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

142. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

143. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.144. Podľa § 10c tohto vládneho nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31.januári 2013.

145. Podľa § 3 ods. 1 tohto vládneho nariadenia, v znení do 31.januára 2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

146. Pri predmetnom nároku osobitný zákon neupravuje otázku času splnenia nároku. Analogicky tu
preto treba vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

147. V tomto prípade nárok žalobcu vznikol dňa 09.07.2009 kolaudáciou rozšírenej stavby cintorína,

v tomto čase nárok bol už uplatnený na súde, žalovaný mal vedomosť o tom, že má plniť, preto odo
dňa nasledujúceho, t.j. odo dňa 10.07.2009 má žalobca z priznanej sumy nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania, a to až do zaplatenia. Ku dňu 10.07.2009 bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 1 %, zvýšená o 8 %-nych bodov bola 9 %, žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania
len vo výške 8,50 % ročne, keď súd je rozsahom žaloby viazaný a nemôže prisúdiť viac, než je žiadané,

preto prisúdil žalobcovi nárok na úroky z omeškania len v žiadanej výške, t.j. vo výške 8,5 % ročne z
prisúdenej sumy od 10.07.2009 do zaplatenia. Pokiaľ žalovaný žiadal prisúdiť úroky z omeškania už za
obdobie od 16.10.2007 do 09.07.2009, za uvedené obdobie súd nárok žalobcu na zaplatenie úrokov
z omeškania zamietol, keďže žalovaný v tomto období nebol v omeškaní. V časti, v ktorej nárok súd
žalobu zamietol, z tejto časti nepriznal žalobcovi ani nárok na úroky z omeškania, keďže v zamietajúcej

časti súd nepriznal ani istinu.

148. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspešnejší v konaní bol žalovaný, keď tento bol úspešný

čo do sumu 138.315,72 Eur, žalobca bol úspešný čo do sumy 83.684,28 Eur. Žalovaný má preto
nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania pomerom úspechu vo veci, ktorý predstavuje 24 %
(138.315,72/222.000,-= 0,62 t.j. 62 %, 83.684,28/222.000,-= 0,38, t.j. 38 %, 62 % - 38 % = 24 %).

149. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí podľa § 262 CSP.

150. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalšísubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).