Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/99/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205172
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117205172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcov: 1. N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Q. XX, XXX XX F., 2. X. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX F., 3. P. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX F., 4. O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. A. XX, XXX XX
F., všetci žalobcovia právne zastúpení advokátom JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 196,- Eur a neprijateľnosť zmluvnej podmienky, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 17Csp/60/2017-50 zo dňa 02. októbra

2017, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s upresnením, že o výške priznanej náhrady trov prvoinštančného konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd určuje, že do dedičstva po nebohom X. G., zomr. XX.X.XXXX patrí pohľadávka voči žalovanému
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 196 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

196 Eur od 22.3.2017 do zaplatenia.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z XX.X.XXXX uvedená v
bode XX vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane
poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak,
ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane
tejto zmluvy. Časť poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšná časť zahŕňa náklady na vypracovanie

a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“, je neprijateľná.

III. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100% od žalovaného.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok vo výške XXX
Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 5, 6, § 39, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458
ods. 1, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1
písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 20.03.2013, § 137, §
298 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 3 ods. 1, 3, 5, § 5 ods.1, 2, § 4 ods. 2 písm. a), b), c), 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku
dňu 20.03.2013, Smernica č. 93/13/EHS, § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

3. Vychádzal zo zistenia, že X. G. uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX N. o úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v sume 200,- Eur, ktorý mal vrátiť zvýšený o poplatok 196,-
Eur, teda v celkovej výške 396,- Eur v jednej splátke. X. G. zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho právnymi
nástupcami sú jeho deti, žalobcovia v 1. - 4. rade. Dňa 10.11.2016 vydal OS Prešov v konaní sp.
zn. 9C/223/2016 rozsudok, ktorým určil, že do dedičstva po nebohom X. G. patrí pohľadávka voči

žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10,- Eur s prísl.. Žalobu podali rovnakí
žalobcovia ako v tomto konaní. Súd v rozsudku pod bodom 6 až 8 konštatoval, že žalovaný nerozporoval
tieto skutočnosti, a teda ich považuje za preukázané a nezaoberal sa ďalšími námietkami, keďže bolo
preukázané, že úver bol poskytnutý v rozpore s ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a preto je
takýto úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 10,- Eur s prísl.. Z výpisu histórie splátok úveru č. XXXXXXXXX vyplýva, že úver bol splácaný od

XX.XX.XXXXX do XX.XX.XXXX v splátkach po 33,- Eur mesačne v počte 12 splátok.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský spor a súd je povinný
ex offo vykonať súdny prieskum spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej dňa 20.03.2013 medzi právnym
predchodcom žalobcov a žalovaným. Súd zistil, že v zmluve je v nesprávnej výške uvedená RPMN, keď

správna výška vypočítaná cez internetovú kalkulačku je 309,98% a nie 98%, a taktiež je v nesprávnej
výške uvedená úroková sadzba 39,15%, lebo v skutočnosti je 97,99%. Takýto úver je úžerný, v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka a ide o absolútne neplatný právny úkon.
Zmluva ďalej neobsahovala údaj podľa § 9 ods. 2 psím. a), t.j. obchodné meno, sídlo, identifikačné
číslo veriteľa, ďalej adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosti, čo

je porušením § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. , a tiež podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z. neobsahuje výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami na účely splatenia úveru, ďalej neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2
písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.. Takýto úver je aj podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010

Z. z. bezúročný a bez poplatkov. Ak žalovaný prijal ako plnenie sumu nad poskytnutú výšku úveru 200,-
Eur, získal tak plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je povinný vydať tomu, na úkor koho sa obohatil.
Pohľadávka predstavuje rozdiel medzi zaplatenými úhradami pôvodného spotrebiteľa vo výške 396,-
Eur a poskytnutým úverom 200,- Eur, vrátane úrokov za omeškanie z istiny 196,- Eur vo výške 5 %,
keď omeškanosť žalovaného začala nasledujúcim dňom po doručení žaloby, t.j. dňom 22.03.2017 a trvá

do zaplatenia.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie právne odôvodnil ust.
365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože v odôvodnení rozhodnutia súd musí stručne, jasne

a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň mal
súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé, čo však odôvodnenie predmetného
rozhodnutia tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa. Uviedol, že je toho názoru, že žalobcovia
na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemajú naliehavý právny záujem. Poukázal pritom na

ust. § 137 C.s.p. z ktorého je zrejmé, že C.s.p. vôbec nepripúšťa žalobu o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky. Ďalej v podanom odvolaní vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v predmetnom prípade je
potrebné poukázať na zákonné ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a trojročnú objektívnu
premlčaciu dobu. Mal za to, že požadovaný nárok žalobcov sa stal premlčaným v objektívnej premlčacej

lehote v rozsahu 163,- Eur dňa 14.02.2017. Žalobcovia uplatnili svoj nárok až dňa 27.02.2017, čo nie je
sporné. Uviedol, že žalobca nijako nepreukázal možnosť uplatnenia 10-ročnej premlčacej lehoty. Tiež
poukázal na to, že nárok žalobcov je premlčaný aj v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu
dňa 18.03.2016, t.j. uhradením poslednej splátky 33,- Eur. Uviedol, že na začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu sa

vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť žalobcov o tom, kto na ich úkor získal majetkový
prospech v akej výške predstavuje vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Vedomosť
o obsahu práva je ovládaná zásadou neznalosť práva neospravedlňuje. Vedomosť o tom, že zmluva
neobsahuje požadované údaje je potrebné na strane žalobcov viazať k okamihu podpisu zmluvy. Podpiszmluvy predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym úkonom. Ako prejav súhlasu logicky zahŕňa
aj prejav znalostí obsahu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane

trov odvolacieho konania.

6. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, nesprávnym skutkovým zistením, inou vadou
konania nepreskúmateľnosťou rozhodnutia, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

10. Žalovaný tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo
7/2010).

11. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel

k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

12. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní

jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právny
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre

rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postojstrany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať

v súlade s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

13. Žalovaný ďalej namietal i nepreskúmateľnosť rozsudku, čo podľa neho zakladá inú vadu konania. Tu
odvolací súd uvádza, že prípadnú nepreskúmateľnosť rozsudku možno subsumovať iba pod odvolací

dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. - porušenie práva na spravodlivý proces, a nie pod odvolací
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. - inú vadu, lebo tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. K nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd uvádza, že iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné,

ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto
právne závery v žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú. Z
odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu
potom odôvodnenie tu napadnutého rozsudku rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality

a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné.

15. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé

súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd
prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu
jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo
strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

16. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s obsahom podaného odvolania dopĺňa nižšie uvedené.

17. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,

že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským
v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere je štandardnou formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
právny predchodca žalobcov bol spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že X. G. zomrel dňa XX.XX.XXXX. V spise sa
tiež nachádzal rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 9C/233/2016-44 zo dňa 10.11.2016, kde sporové
strany boli rovnaké ako sporové strany v predmetnej veci.

19. K námietke žalovaného týkajúcej sa premlčania a plynutia premlčacej doby, odvolací súd uvádza,
že oprávnená osoba sa môže domáhať svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia len v rámci
plynutia tak objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby. V prípade ak dôjde k uplynutiu jednej z
nich, oprávnený nemá možnosť domáhať sa svojho práva z bezdôvodného obohatenia, nakoľko došlo

k jeho premlčaniu.

20. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že žaloba bola zo strany žalobcov podaná po uplynutí
tak objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby. Odvolací súd poukazuje na to zákon pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o

bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom
na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť mal a mohol" pritom obsahuje v iných
prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil.21. Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,,dozvie“ sa, potiera rozdiel
medzi objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade
rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu

na úroveň ich mysle. (OGH 3Ob592/77 ,,Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný
menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť.“)

22. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila. Z nateraz
zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca s odstupom času po tom ako zaplatil sporné úroky

sa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o úvere dozvedel až o Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa M. v mesiaci august 2016, kedy bol informovaný o tom, že predmetná zmluva nemá
náležitosti prepísané zákonom a obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

23. Ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce
poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia), no okolností nie zo zmluvy, ale

okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k
porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma
okolnosťami). Zdá sa teda, že nepostačujú pochybnosti, ale ,,dozvedenie“ sa o skutkových okolnostiach
bezdôvodného obohatenia.

24. V predmetnom prípade súd prvej inštancie správne aplikoval na predmetný prípad dvojročnú
subjektívnu premlčaciu dobu, ktorú správne v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka počítal od
doby, kedy sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení, t.j. od oboznámia žalobcu o náležitostiach
spotrebiteľských zmlúv, neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými
mravmi, rozhodnutiami slovenských súdov, či súdneho dvora, a to zo strany Združenia na ochranu

občana spotrebiteľa M.. Uvedené vyplýva aj z Prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
M. zo dňa 06.02.2017 (č.l. 25). Z uvedeného prehlásenia vyplýva, že X. G. bol zo strany Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa informovaný v auguste 2016, pričom žaloba zo strany právnych nástupcov
X. G. bola podaná dňa XX.XX.XXXX, teda v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

25. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, odvolací súd konštatuje, že je potrebné na predmetný
prípad aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu
v zrušujúcom uznesení. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením výšky
úrokov z úveru a poplatkov priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná
sankcia,t.j.ževeriteľ(žalovaný)nebudemôcťoddlžníka(právnehopredchodcužalobcov,resp.žalobcu)

žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou
sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne
s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zmluva o úvere bola uzatvorená medzi právnym
predchodcom žalobcov a žalovaným dňa 20.03.2013, teda možno konštatovať, že žaloba bola podaná

aj v rámci objektívnej 10-ročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov nie je námietka premlčania, na
ktorej žalovaný trval aj v podanom odvolaní, dôvodná.

26. K námietke žalovaného týkajúcej sa absencie naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k určeniu
neprijateľnej zmluvnej podmienky, odvolací súd uvádza, že žalobcovia mali na určení neprijateľnosti

zmluvnej podmienky naliehavý právny záujem a preto povinnosťou súdu prvej inštancie je skúmať v
spotrebiteľských sporoch i ne/prijateľnosť zmluvných podmienok. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014, kde
uviedol, že: „Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav
neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej

dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal
zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia
neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva
naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození
neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaná svojím jednostranným

rozhodnutím.Vkonanípredsúdombymohlabyťpohľadávkavyčíslenávzákonnejvýške,čosažalovaná
snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade
žalovaná výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sama určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať.
Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami vspotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež naliehavý
právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho
súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“.

Odvolací súd má za to, že naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky
je daný, pričom žalobcovia sa v zmysle vyššie uvedeného môžu domáhať vyslovenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky len podaním určovacej žaloby (čo v predmetnom prípade aj urobili), pričom
naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného právneho predpisu, a to zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu ani táto odvolacia námietka žalovaného nebola dôvodná.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené teda možno konštatovať, že žalobcovia ako právny nástupcovia po
otcovi X. G. sa domáhali v rámci plynutia tak objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby svojho
právanavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,pričomzobsahuspisuvyplynulo,žepohľadávkazozmluvy
o úvere uzatvorenej medzi zosnulým X. G. a žalovaným patrí do dedičstva po zosnulom, teda súd prvej
inštancie rozhodol správne o určení predmetnej pohľadávky do dedičstva a tiež o určení neprijateľnosti

zmluvnej podmienky o tom, že časť poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšná časť zahŕňa náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že takýto poplatok vo výške 196,- Eur je neúmerne vysoký
(poskytnutý úver bol vo výške 200,- Eur) a naviac žalovaný vôbec nešpecifikoval o aké konkrétne
administratívne činnosti, teda bližšie nešpecifikoval jeho výšku a účelnosť.

28. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p., stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí
uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý v merite veci ako vecne správny potvrdil.

29. Pokiaľ ide o vecne správny výrok o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že výrok o nároku
na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má
zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade
trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania

v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným
titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti (pozri, NS SR, sp. zn. 6Cdo/222/2016). V zmysle
uvedeného potom odvolací súd upresnil, kto a ako o výške priznanej náhrady rozhodne.

30. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. s vyššie uvedeným upresnením potvrdil

rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

31. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešní boli žalobcovia, ktorým
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia boli v odvolacom konaní pasívni, k odvolaniu

sa nevyjadrili, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili, a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen

nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).