Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. október 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10C/210/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716209695
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716209695.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne: 1) F.. A. A., nar.

XX.X.XXXX, trv. bytom B.-J., Q. XXXX/XX, 2) J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom V. K., K. I. 1, 3) P.
Q., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom V. K., K. I. 1,4) D. X., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom V. K., K. I. 1, 5) C.
M., nar. X.X.XXXX, trv. bytom V. Q. XXX, 6) D. M. A., nar. X.X.XXXX, trv. bytom V. K., K. I. 1, 7) D.. M.
X., nar. X.X.XXXX, trv. bytom A.- Q. F., Z. L. Z. XXXX/X a 8) T. X., nar. X.XX.XXXX proti žalovaným:
1) GASMONTA s. r. o., so sídlom Herlianska 1070/87, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 36 477 613,
zastúpený Beňo & partners, s. r. o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 93 a 2) HOREZZA , a.s., so
sídlom Teplická 81, 921 01 Piešťany, IČO:36280127, o určenie neplatnosti zmluvy s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o žalobnom návrhu žalobcu v 2) rade a žalobkyne v 3) rade z a s t a v u j e a v prevyšujúcej
časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaní v 1) a 2) rade majú voči žalobcom v 1), 4) - 8) rade právo na náhradu trov konania, o ktorých
súd rozhodne samostatným uznesením.

Žalobcom v 2) a 3) rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 5.11.2015

uzavretej medzi žalovanými v 1) a 2) rade.

2.Dôvodompodaniažalobyjeskutočnosť,žeuvedenouzmluvoudošlokodpredajupozemkovvblízkosti
bytového domu Vostok 1, pozemky sú zapísané na LV č. XXXX pre obec a k.ú Q. Q.. Žalobcovia sa
domáhajú určenia absolútnej neplatnosti pre rozpor zmluvy so zákonom a dobrými mravmi, nakoľko
žalovaný v 2) rade svojim konaním znemožnil žalobcom parcely odkúpiť a navyše sa jedná o priľahlý
pozemok bytového domu. Podaním doručeným dňa 30.8.2017 zobrali žalobcovia v 2) a 3) rade žalobu

späť.

3. Žalovaný v 1) rade s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť. Poprel žalobné tvrdenia
žalobcov v tom smere, že by nemali možnosť sami pozemky odkúpiť.
Kúpna zmluva zo dňa 5.11.2015 bola uzavretá až po tom, čo žalobcovia dvakrát žiadnym spôsobom
nereagovali na výzvu žalovaného v 2) rade ako vlastníka pozemku parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/
XX Nakoľko žalovaný v 1) rade bol jediným, kto na výzvu žalovaného v 2) rade reagoval, pozemky

boli kúpnou zmluvou predané práve žalovanému v 2) rade. Namietol nedostatok naliehavého právneho
záujmu žalobcov, nakoľko ich právne postavenie sa určením neplatnosti kúpnej zmluvy žiadnym
spôsobom nezmení.4. Žalovaný v 2) rade taktiež navrhol žalobu zamietnuť s tým, že sa pripojil k vyjadreniu žalovaného
v 2) rade a poprel žalobné tvrdenia žalobcov. V súčasnosti vlastní cca 90 % okolitých pozemkov v K.
I., v Z. X. a postupne sa snaží obyvateľom všetkých domov tieto pozemky ponúknuť. Pokiaľ vlastníci

bytov v bytových domoch nemajú o pozemky záujem, resp. nemajú záujem o nadobudnutie podielového
spoluvlastníctvakpozemkom,realizujesaprevodvlastníckehoprávanazáujemcu,ktorýzáujemprejaví.
Namietol nedostatok podmienok konania i naliehavého právneho záujmu žalobcov.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi strán sporu a listinnými dôkazmi založenými v spise, z

čoho zistil tento skutkový stav:

6. Žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou neplatnosti zmluvy, ktorou žalovaný
v 1) rade nadobudol pozemky v okolí bytového domu K. I. 1, zmluvu žalobcovia považujú za absolútne
neplatnú, nakoľko ide o nedovolený právny úkon odporujúci zákonu a je v rozpore s hmotným
právom. Podaný žalobný návrh žalobcovia odôvodnili tvrdením, že predmet absolútne neplatnej kúpnej

zmluvy je priľahlým pozemkom, ktorý roky slúžil výhradne obyvateľom bytového domu, bol do užívania
nájomcov bytov poskytnutý. Časť pozemku mala byť využívaná ako parkovisko, na ďalšej časti bol
umiestnený prašiak, sušič, tak isto aj stojisko na smetné nádoby. Na pozemku boli tiež predzáhradky,
oddychová zóna s lavičkami, ako aj schodisko, ktoré viedlo k železničnej stanici, toto je toho času
odstránené svojvoľným zásahom kupujúceho. Podľa žalobcov predaj pozemku bytového domu sa

spravuje špeciálnym režimom stanoveným zákonom o vlastníctve bytov a priľahlý pozemok nie je možné
predať inak ako do podielového vlastníctva vlastníkom bytových a nebytových priestorov v bytovom
dome. Ďalej poukázali na rozpor s dobrými mravmi, nakoľko celý proces predaja pozemku považujú
za účelový. Účelovosť žalobcovia vidia v krátkej lehote na vyjadrenie sa k odpredaju pozemku, bez
rešpektovania potreby zvolania schôdze vlastníkov bytov. V 14-násť dňovej lehote nebolo možné vôbec

schôdzu zvolať a ešte k tomu vznikla patová situácia v rozdelení počtu hlasov. Ďalej účelovosť vidia
žalobcovia vo vyčlení pozemku, ktorý bol ponúknutý na odkúpenie geometrickým plánom v rozlohe
väčšej ako bol pozemok využívaný nájomcami. Žalobcovia namietali aj osadenie rampy žalovaným v
1) rade, ktorou sa momentálne bráni vo vstupe na pozemok, parkovisko a ostatné priľahlé pozemky.
Potvrdili, že im výzvy na odkúpenie boli doručené, a že na ne nereagovali, plánovali zvolanie schôdze

vlastníkov bytov, ale ani k tomuto kroku nepristúpili.

7. Žalovaný v 1) rade poprel žalobné tvrdenia žalobcov a uviedol, že žalobcovia nemajú naliehavý právny
záujem a súčasne nie sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby. Čo sa týka tvrdení žalobcov o priľahlom
pozemku, žalovaný v 1) rade poukázal na zákonnú úpravu, zákon č. 182/1993 Z.z. s tým, že pokiaľ

žalobcovia nenadobudli do svojho vlastníctva s prevodom bytu aj tento priľahlý pozemok a zastavaný
pozemok, môžu sa domáhať maximálne tak určenia vecného bremena užívať tento pozemok. Pokiaľ ide
o verejné priestranstvá, ktoré svojou povahou a spôsobom užívania neslúžia výlučne obyvateľom domu,
nemôže ísť o priľahlý pozemok. Uviedol, že žalobcovia podali tiež podnet prokuratúre, ktorá v procese
predaja nezistila nedostatky. Štatutárny zástupca uviedol, že žiadal o zvolanie schôdze vlastníkov bytov,

čo však bolo odmietnuté s tým, že obyvateľom bytového domu stačí pozemok v rozsahu 1m od domu.
Navrhol žalobu zamietnuť.

8. Žalovaný v 2) rade taktiež poprel žalobné tvrdenia žalobcov a uviedol, že vlastní 90 % okolitých
pozemkov v K. I., v Z. X.. Postupne sa snaží obyvateľom všetkých domov tieto pozemky ponúknuť.

Keď nemajú o pozemky záujem, resp. nemajú záujem o nadobudnutie podielového spoluvlastníctva
k pozemkom, realizuje sa prevod vlastníckeho práva na záujemcu, ktorý záujem prejaví. Žalobcovia
neprejavili záujem, nijako sa k výzve žalovaného v 2) rade nevyjadrili. Navrhol žalobu zamietnuť.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, bytovým
domom (ďalej len „dom”) sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica
podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za

podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov
a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov.11. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločnými
časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne
tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto

zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa
nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).

12. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zmluva o
prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná

a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome
a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla
bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia
bytu a nebytového priestoru v dome, b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka
bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť

spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k
úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku
nepostupuje podľa písmena e), c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
príslušenstvaapriľahléhopozemkuaprípadnéurčenie,ktoréspoločnéčastidomuaspoločnézariadenia
domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci

nebytových priestorov, d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e)
vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu
alebonebytovéhopriestorusvlastníkomdomu,f)zistenietechnickéhostavubytuanebytovéhopriestoru
podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich
mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada, g) vyhlásenie nadobúdateľa

bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k
zmluve o výkone správy, h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po
predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej

miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

14. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je
naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Vo všeobecnosti sa vychádza z toho, že naliehavý právny

záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými
právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla.

17. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov (vzťahov),

ktoré sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych
povinností iným subjektom.

18.Podexistenciounaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčenísarozumienaliehavýprávny
záujem žalobcu. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami: žalovaným je

popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp.
právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný. Jedná sa o existenciu aktuálneho stavu objektívnej
právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty
právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.19. Určovacia žaloba má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej
prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom

zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Uplatní sa tiež v prípadoch, v ktorých
určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného
právneho vzťahu, a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s
predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie

týchto funkcii, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou
o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobcovia žalobou domáhajú.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že žalobcovia neosvedčili naliehavý
právny záujem na vydaní určovacieho výroku. Určením neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy sa
situácia nijako nezmení, nakoľko ani bez požadovaného určenia nie je žiadne právo žalobcov ohrozené,

ich postavenie nie je neistým a nijako sa požadovaným určením nezmení. Sami žalobcovia potvrdili,
že za podmienok stanovených vo výzve žalovaného v 2) rade na odkúpenie pozemkov, o pozemky
záujem nemajú, preto na jeho výzvy nijako nereagovali, zhromaždenie vlastníkov bytov nezvolali.
Vyhovením žalobe by sa tak právne postavenie žalobcov nijako nezmenilo. Žalovaný v 2) rade odmietol
o výmere predávaného pozemku či požadovanej cene akokoľvek vyjednávať, teda je zrejmé, že jediným

záujemcom o predmet sporu by bol opätovne len žalovaný v 1) rade.

21. Pokiaľ by súd aj pripustil existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov, tak čo sa týka žalobných
tvrdení žalobcov, že predmet sporu, t.j. kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, v tomto
smere súd konštatuje, že žalobcovia okrem svojich tvrdení v konaní žiadnym spôsobom nepreukázali,

že by sa v prípade parcely KN-C parc. č. XXX/XX a parcely KN-C parc. č. XXX/XX jednalo o priľahlý
pozemok v zmysle cit. ustanovenia § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Nijako neodôvodnili, prečo by bytový dom so 6 bytovými jednotkami a 5 nebytovými
priestormi mal mať priľahlý pozemok o výmere XXXXmX (celková výmera oboch parciel) a navyše ani
nepreukazovali, že by sa skutočne jednalo o priľahlý pozemok, ktorý by mal byť v zmysle § 5 ods. 1

zákona č. 182/1993 Z.z. súčasťou zmlúv o prevode vlastníctva bytov.

22. S prihliadnutím na vyššie uvedené má súd za to, že žalobcovia by vo veci dôkazné bremeno
neuniesli.

23. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom
konanízaloženénaprejednacejzásade,ktorájevyjadrenávcitovanomustanovení§čl.8C.s.p.Sporové

konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou
účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.

24. Aby mohli žalobcovia so svojou argumentáciou v sporovom konaní uspieť, musia k svojim skutkovým
tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru,

že majú právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáhajú. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade
vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak žalobcovia potrebné
dôkazy nepredložili, znamená to, že neuniesli dôkazné bremeno, následkom čoho nemôžu v konaní
uspieť.

25. Záverom súd dodáva, že pokiaľ žalobcovia namietajú rozpor s dobrými mravmi, je to práve ich
konanie, ktoré je v tomto rozpore.

26.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

27. Zneužitie práva - abusus iuris je konanie zdanlivo dovolené, ale usilujúce o nedovolený výsledok
napr. šikanózny výkon práva. V tomto smere má súd za to, že konanie žalobcov je voči žalovanýmšikanózne a v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy (bonos mores) patria k zásadám súkromného
práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie
obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu

normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,
pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy patrí vždy od prípadu k prípadu.
Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti žalobného návrhu je nevyhnutné, aby sa tento
posúdil aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného

pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Subjekt vykonávajúci právo
musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ,
ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi
(napr. uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2014).

28. Žalobcovia sami v žalobe i svojich vyjadreniach potvrdili, že im boli výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy
doručené, a že na výzvy nijako nereagovali, nakoľko o pozemok záujem nemali.
Jetedazrejmé,žezostranyžalobcovjepodanýžalobnýnávrhvrozporesdobrýmimravmiašikanóznym
výkonom práva a jediným výsledkom vyhovujúceho rozhodnutia by bolo šikanovanie žalovaných v 1) a

2) rade. Toto by nepochybne odporovalo zásadám spravodlivosti i dobrým mravom.

29. Vzhľadom na späťvzatie žaloby J. Q. a P. Q. súd konanie o ich návrhu zastavil.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a v konaní úspešným žalovaným priznal náhradu

trov konania, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. Žalobcom v 2) a 3) rade súd náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.