Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233278
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8113233278.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
XX, XXX XX H., právne zastúpeného JUDr. Rastislavom Strakom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova
9, 085 01 Bardejov proti žalovanému O.. Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I.. gen. J. XX, o zaplatenie
sumy 37.000,- eur s prísl. a protižalobe, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov,

č.k. 20C/19/2013-243 z 13.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti t.j. okrem výroku I. a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne:

I.Vzájomnúžalobuozaplatenieúrokuzomeškaniavovýške9%ročnezosumy7.500,-eurod24.6.2009
do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 7.833,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 27.833,33 eura od 29.4.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobu žalobcu prevyšujúcu sumu 27.500,- eur z a m i e t a.

IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 23,96%, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V. Súdna znalkyňa O.. P. P. má nárok na náhradu trov konania za znalecké úkony voči žalobcovi v
rozsahu 61,98% a voči žalovanému v rozsahu 38,02%.

VI. Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 61,98% a voči žalovanému v
rozsahu 38,02%.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 50a, § 48 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2,
§ 457, § 100 ods. 1-3, § 107 ods. 1, ods. 2, § 544 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 10c, § 3 nar. vlády SR č. 87/1995Z.z., § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP. Výrok o trovách
konania ustanoveniami § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvy o

uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 09.06.2009, uzavretej medzi ním ako kupujúcim a žalovaným ako
predávajúcim, pričom neskôr rozšíril svoju žalobu aj o zaplatenie sumy 37.000,-Eur predstavujúcejním na základe napádanej zmluvy vyplatené zálohy žalovanému. Žalovaný si protižalobou uplatnil
nárok na zaplatenie sumy 7.500,-Eur ako zábezpeky v zmysle napádanej zmluvy a sumy 27.833,33Eur
titulom úhrady nájomného za užívanie nehnuteľnosti z predmetu sporu za obdobie od 24.06.2009 do

29.04.2010. Predmetom tohto sporu sú všetky vyššie uvedené nároky žalobcu a žalovaného, okrem
určenia neplatnosti zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, ktoré boli z pôvodného konania vylúčené na
samostatné konanie.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 09.06.2009 uzatvorená

zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej žalovaný ako predávajúci sa zaviazal žalobcovi ako
kupujúcemu predať nehnuteľnosti bližšie špecifikované v tejto zmluve, pričom v bode III. tejto zmluvy sa
strany dohodli, že žalobca ako kupujúci vyplatí žalovanému ako predávajúcemu finančnú zábezpeku v
celkovej výške 35.000,-Eur, vyplácanú po častiach a v termínoch v zmluve špecifikovaných. Súčasne
sa strany v bode 4.11 zmluvy dohodli, že ak by k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo v dôsledku
nedodržania lehôt na potvrdenie prijatia a doplnenia návrhu kúpnej zmluvy z viny kupujúceho (žalobcu),

má predávajúci (žalovaný) právo požadovať zmluvnú pokutu až do výšky dohodnutej zábezpeky na
kúpnu cenu nehnuteľnosti v plnej výške, na iné sankcie, úroky z omeškania, ani náhradu škody
nemá nárok. Žalovaný listom zo dňa 20.04.2010, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 23.04.2010, vyzval
žalobcu na úplne vyplatenie zábezpeky vo výške 35.000,-Eur, na uzatvorenie kúpnej zmluvy a k zloženiu
dohodnutej kúpnej ceny, zároveň žalovaný týmto listom od zmluvy o budúcej zmluve platne odstúpil a

vyzval žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti.

5. Na základe toho súd prvej inštancie ustálil, že zmluva o budúcej zmluve sa v dôsledku platného
odstúpenia od nej, zrušila ex tunc, lebo strany si nedojednali iný časový okamih. Každá zo strán je tak
povinná druhej vrátiť to, čo podľa zmluvy dostala. Mal za preukázané, že žalobca vyplatil žalovanému

sumu 27.500,-Eur, a túto by bol žalovaný povinný žalobcovi vydať. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy
9.500,-Eur, v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by ju bol žalovanému vyplatil. Nárok
žalovanéhonazaplateniesumy7.500,-Eursúdprvejinštancieposúdilakodôvodný,atotitulomzmluvnej
pokuty, ktorá v dôsledku odstúpenia od zmluvy nezaniká, a ktorá bola dojednaná platne, a na ktorú
má žalovaný nárok v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcu. Tento nárok titulom

doplatenia zábezpeky súd prvej inštancie neuznal, lebo tento nárok odstúpením od zmluvy zanikol.
Rovnako za dôvodný súd prvej inštancie považoval nárok žalovaného na zaplatenie sumy 27.833,33Eur
titulom bezdôvodného obohatenia sa žalobcu na úkor žalovaného za užívanie nehnuteľností po dobu
10 mesiacov bez právneho titulu, pričom výšku obvyklého nájomného určil na základe ZP Ing. G.
č. XX/XXXX. Po odpočítaní úspechu žalobcu (27.500,-Eur) od úspechu žalovaného (7.500,-Eur a

27.833,33Eur), tak zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 7.833,33 s 9% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 27.833,33Eur od 29.04.2010 do zaplatenia, žalobu žalobcu nad sumu 27.500,-Eur
zamietol, rozhodol o trovách konania, trovách štátu a nároku znalkyne podľa pomeru úspechu v spore.
V časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, konanie zastavil.

6. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadli obe strany sporu.

7. Žalobca ho napadol vo výrokoch II. až IV. citujúc odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm.
b/, f, h/ CSP. Žalobca vytýka súd prvej inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia opomenul vyhodnotiť
dôkazy, ktoré boli vykonané v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve, ako bol napr.

výsluch svedka P. Ďalej súdu prvej inštancie vytýka, že aj keď navrhol pripojiť spis sp. zn. 8C/34/2011,
ktorý podľa neho bezprostredne súvisí s prejednavaným sporom, ten pripojený nebol, čím žalobcovi
znemožnil využiť dôkazy z tohto spisu. V ostatnom namietal závery, podľa neho nereálneho znaleckého
posudku, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal pri určení obvyklého nájomného. Navrhol rozsudkom
zmeniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 37.000,-Eur s prísl. a vzájomnú žalobu žalovaného

o zaplatenie sumy 27.833,33Eur zamietnuť a rozhodnúť o trovách konania.

8. Žalovaný ho napadol vo výrokoch II. až VI. citujúc odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm.
b/, d/, f/, g/, h/ CSP. V odvolaní sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti zaplatenia sumy
27.833,33Eur titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľností, no mal za to,

že tento jeho nárok s prísl. spolu s nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7.500,-Eur má byť
explicitne priznaný v rozsudku a zároveň je podľa neho potrebné explicitne zamietnuť žalobcov návrh v
celej výške s príslušenstvom. Nebolo súdom prvej inštancie určené, aby bola zmluva o budúcej zmluve,
resp. niektoré jej ustanovenia určená/é za neplatné, preto podľa žalovaného táto zmluva ostáva platná.Ďalej v odvolaní poukázal na znenie čl. 4.6 v spojení s čl. 1.1 zmluvy o budúcej zmluve, v zmysle ktorých
jej platnosť končí posledným dňom vypršania lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorým dňom je deň
24.07.2009, pričom súd prvej inštancie nesprávne potom dospel k záveru, že ku platnému odstúpeniu

od zmluvy došlo listom žalovaného zo dňa 20.04.2010, lebo od neexistujúcej zmluvy nemožno platne
odstúpiť. Je teda zrejme, že ani jeden z účastníkov zmluvu preukázateľne nezrušil v dobe jej platnosti
a účinnosti „ex tunc“. Žalobca má v zmysle čl. 4.2 zmluvy právo ponechať si zábezpeku v plnej výške,
lebo toto ustanovenie nemohlo byť zrušené neplatným odstúpením. Ak by bolo odstúpenie od zmluvy
o budúcej zmluve platným, ostal by žalovanému nárok na sankcie. Naproti tomu nárok žalobcu je

nedôvodný s poukazom na čl. 3.3 a 4.2 zmluvy o budúcej zmluve. Ani pri existujúcom rozhodnutí podľa
žalovaného úspešnosť žalobcu nemožno vyčísliť inak ako nulový. Na základe toho navrhol rozsudok
zmeniť a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, zaviazať žalobcu na zaplatenie sumy 27.833,33Eur
s 9% ročným úrokom z omeškania od 29.04.2010 do zaplatenia a sumy 7.500,-Eur, zaviazať žalobcu
zaplatiť trovy štátu a trovy dôkazu v plnej výške, rozhodnúť o trovách strán, alternatívne napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Ďalšie podania strán dané neboli.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani
na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozhodnutia.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok strán
sporu, i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale

iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp.
zn. II.ÚS 78/05).

13. Ak žalobca súdu prvej inštancie vytýka, že ten vo svojom rozhodnutí opomenul vyhodnotiť dôkazy
prevedené v inom konaní, resp., že aj napriek jeho návrhu nepripojil spis, ktorý bezprostredne súvisí

s prejdnávaným sporom, tu odvolací súd uvádza nasledovné. Konanie o žalobcom pôvodne podanej
žalobe, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy bolo vedené pod sp.
zn. 9C/43/2010. V tomto konaní potom došlo k rozšírenie žaloby zo strany žalobcu, ale i k podaniu
protižaloby zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/43/2010-328
z 14.03.2012 v spojení s opravným uznesením č.k. 9C/43/2010-337 z 19.03.2012 tak, že žalobe v časti

určenia neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve vyhovel a ostatné nároky žalobcu a žalovaného vylúčil na
samostatné konanie. Tento rozsudok vo vyhovujúcej časti bol uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k.
19Co/71/2012-366 z 26.02.2013 zrušený a vo vzťahu ku výroku o vylúčení, bolo odvolanie odmietnuté.
Následne konanie o určenie neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve bolo vedené pod pôvodnou sp. zn.
9C/43/2010, a konanie o ostatných nárokoch pod sp. zn. 20C/19/2013. Žaloba o určenie neplatnosti

zmluvy o budúcej zmluve bola právoplatne zamietnutá rozsudkom č.k. 9C/43/2010-398 z 10.3.2014.
Výsluch svedka P., ako i návrh na pripojenie spisu sp. zn. 8C/34/2011 bol vykonaný, resp. navrhnutý v
konaní o určenie neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve vedenom pod sp. zn. 9C/43/2010, a nie v konaní
o ostatných nárokoch, ktoré je vedené pod sp. zn. 20C/19/2013. Preto súd prvej inštancie nemohol
pochybiť, ak na dôkazy vykonané v inom konaní, resp. na návrhy na vykonanie dôkazov v inom konaní,

v tomto spore nereflektoval. Navyše ani z obsahu tu preskúmavaného spisu neplynie, aby bol žalobca
v tu súdenom spore urobil návrhy v naznačenom smere. Preto sú tieto odvolacie námietky žalobcu
nedôvodné.14. K námietke žalovaného, že jemu prisúdené nároky majú byť vo výroku rozsudku explicitne priznané,
odvolacísúduvádza.Akžalovanýsvojouprotižalobouuplatníkompenzabilnýnárok,čovsúdenomspore
aj žalovaný uplatnil, spravidla postačí jediný rozsudočný výrok o tejto veci.

15. Z obsahu tu napadnutého rozhodnutia je zrejme, že súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť
jednotlivých nárokov uplatnených stranami sporu vychádzajúc zo záveru o platnom odstúpení
žalovaného od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. S takýmto záverom a právnym posúdením sa však
odvolací súd nemôže stotožniť z dôvodov nižšie uvedených.

16. Zo spisu je nepochybné, že dňa 09.06.2009 strany sporu písomne uzatvorili Zmluvu o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy podľa § 50a Občianskeho zákonníka. V čl. 1.1. došlo medzi stranami k dohode
o určení doby, v ktorej sa zmluvné strany zaväzujú budúcu zmluvu uzavrieť (najneskôr do 45 dní
od uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, t.j. v tomto prípade najneskôr do 24.07.2009). Je taktiež
nepochybné, že k uzavretiu budúcej (hlavnej) zmluvy nedošlo.

17. K listu zo dňa 20.04.2010, ktorým podľa súdu prvej inštancie došlo k platnému odstúpeniu od
zmluvy o budúcej zmluve odvolací súd poznamenáva. Nemožno odstúpiť od zmluvy v čase, kedy tá
už neexistovala. Automatický zánik zmluvy o budúcej zmluve bol vyvolaný naplnením rozväzovacej
podmienky uvedenej v čl. 4.6. tejto zmluvy, v zmysel ktorého „v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej

zmluvy z akéhokoľvek dôvodu najneskôr do doby určenej v tejto zmluve, platnosť tejto zmluvy končí
posledným dňom vypršania lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy“, a v prejednávanom spore bol týmto
dňom 24. júl 2009.

18. Ustanovenie § 50a Občianskeho zákonníka umožňujúce účastníkom urobiť písomne záväzok, že do

dohodnutej doby uzatvoria zmluvu, na ktorej podstatných náležitostiach sa dohodnú, dáva stranám tejto
zmluvymožnosť,abysavprípade,ženedôjdedodohodnutejdobykuzatvoreniupredpokladanejzmluvy,
mohli v lehote jedného roka od daného termínu domáhať nahradenia prejavu vôle súdnym rozhodnutím.
Po túto dobu sa tak právo na uzatvorenie zmluvy stáva súdne vymáhateľným nárokom. Záväzok zo
zmluvy o budúcej zmluve zaniká pri takejto zmene okolností, pri ktorej nemožno spravodlivo požadovať

uzatvorenie zmluvy. Ušlo však pozornosti súdu prvej inštancie, že z tohto ustanovenia nevyplýva, aby
uplynutím dohodnutej doby záväzky zo zmluvy o budúcej zmluve bez ďalšieho zanikli, a v podstate sa
premenili iba v súdno vymáhateľný nárok na uzatvorenie zmluvy, ktorý sa po roku prekluduje.

19. Rovnako súdu prvej inštancie ušlo, že bez ohľadu na to, či zmluva o budúcej zmluve, na základe

ktorej bolo poskytnuté plnenie, bola uzatvorená platne alebo nie, je dostatočným právnym dôvodom
na plnenie aj prísľub budúceho odplatného prevodu práv, pre ktorý nie je forma predpísaná. Podstatné
je, že plnenie bolo poskytnuté pred tým, než bola uzatvorená hlavná zmluva, a že bolo poskytnuté a
prijaté v súvislosti s uvažovanou hlavnou zmluvou. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka platí, že na
to, čo dal pred uzatvorením zmluvy niektorý z účastníkov, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, že

ak pred uzatvorením hlavnej zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho
záväzku, je stanovená vyvrátiteľná právne domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté pred
uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok vzniknúť, považuje za preddavok, t.j. za splátku na dohodnuté
plnenie. Nárok na vrátenie zálohy poskytnutej v súvislosti so zamýšľaným prevodom práv, ktorý sa
neskôr nezrealizoval, je potom po právnej stránke treba posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol ( § 451 ods. 2 OZ).

20. Je masívnou rozhodovacou praxou súdov ustálené, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu je zo
zákona viazaná na zavinené porušenie povinnosti povinným subjektom, pričom zavinenie povinného
subjektu sa predpokladá. Dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia potom spočíva na povinnom

subjekte. Z hľadiska ustanovenia § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka postačuje na naplnenie
podmienky zavinenia nevedomá nedbalosť, ktorá predstavuje psychický vzťah povinnej osoby k
porušeniu povinnosti charakterizovanej tým, že povinný subjekt nechcel, aby k porušeniu povinnosti
došlo, a ani nevedel, že spôsob zabezpečenia jej splnenia, ktorý zvoli, nie je dostačujúci a ku splneniu
povinnosti nevedie, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje postavenie či osobné pomery vedieť

mal a mohol. Zmluvnou pokutou môžu byť zaistené povinnosti oboch účastníkov zmluvy prípadne len
niektorého z nich alebo len niektoré z povinností, preto je treba hodnotiť zavinenie vždy vo vzťahu k
porušeniu tej ktorej povinnosti, z ktorej sa nárok na zmluvnú pokutu vyvodzuje.21. V prípade, ak niekto užíva cudziu vec bez právneho dôvodu, je potrebné, aby takýto nárok
bol posudzovaný podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia v podobe obvyklého nájomného.
V prejednávanom spore súd prvej inštancie pri určení výšky obvyklého nájomného vychádzal zo

znaleckého posudku znalca O.. G., č. XX/XXXX, ktorý dal vypracovať žalovaný, a ktorý ho aj do konania
predložil. Tento znalecký posudok však nemá atribúty súkromného znaleckého posudku ( § 209 CSP),
preto ho možno použiť iba ako listinný dôkaz. Na proti tomu v tomto spore bolo súdom prvej inštancie
za účelom stanovenia výšky obvyklého nájomného nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. P.,
ktorá podala znalecký posudok č. XXX/XXXX s jeho následným doplnením č. 1. Žiaden dôkaz nemá

predpísanú zákonnú silu. Súd hodnotí dôkaz znalcom ako každý iný dôkaz, pričom skúma, či posudok
vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný a či z hľadiska pravidiel formálnej logického
myslenia je presvedčivý. Ak sa však súd pri hodnotení výsledkov konania odchýli od výsledku dôkazu
znalcom, svoj postup musí presvedčivo odôvodniť. V súdenom spore tak súd prvej inštancie neučinil.

22. Odvolaciemu súdu tak potom neostávalo nič iné, ako postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušiť rozsudok v napadnutej časti (okrem odvolaním nenapadnutého výroku I.) a postupom podľa § 391
CSP v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie odstrániť odvolacím súdom všetky vytýkané nedostatky, pri

svojom novom rozhodnutí zohľadniť všetky aspekty načrtnuté odvolacím súdom, a následne znovu vo
veci rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj
náležite odôvodniť.

24. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania

(§ 396 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).