Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707212027
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6707212027.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci žalobcu G..
P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. M. XXXX/XX, XXX XX N., právne zastúpeného ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. JÁN SEGEČ, s. r. o., IČO: 47 258 039, so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému Mesto Zvolen, IČO: 320 439, so sídlom Námestie slobody 22, 960 01
Zvolen, právne zastúpenému JUDr. Janou Biroščákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom
Trhová 1, 960 01 Zvolen, o zaplatenie náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme
pohrebiska v sume 222.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/156/2007-1548 zo dňa 15. 08. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e.

II. VovýrokuII.ktorýmsúdprvejinštancie,žalobuvozvyškuzamietol mení tak,žežalovanýje povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 34.687,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 16.10.2007 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
náhradutrovkonaniavrozsahu7%,dotrochdníodprávoplatnostiuznesenia,ktorýmsúdprvejinštancie
rozhodne o ich výške.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 25 %, do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 83.684,28 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 83.684,28 Eur od

10.07.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok).
Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. výrok).
Žalovanému priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 24 % (III. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
17.10.2007 v spojení s jej zmenou zo dňa 27.04.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady
za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska Mesta N. - civilného cintorína, v

lokalite X., zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra N., katastrálne územie N. na LV č. XXXX
vo výške 118.372,02 s prísl., následne rozšírením žaloby (došlým súdu dňa 13.12.2013) vo výške
222.000 Eur s príslušenstvom. Žalobca predmetné nehnuteľnosti kúpil na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 06.08.2003 za účelom výstavby rodinných domov. Žalobu odôvodnil tým, že podľa územného plánuMesta Zvolen schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva Zvolen č. 144/04 zo dňa 03.12.2004 sa
parcely číslo EKN XXXX/X a XXXX/X, ktorých je výlučným vlastníkom v celosti nachádzajú v mestskom
sektora Q., v lokalite X., na plochách určených pre nové obytné územie, t.j. výstavbu rodinných domov.

Dňa 30.05.2007 doručil žalovanému žiadosti a uviedol, že má záujem na parcelách realizovať výstavbu
troch rodinných domov. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Zvolen a Krajský stavebný úrad
Banská Bystrica vo svojich stanoviskách potvrdili zákonnú požiadavku dodržať ustanovenie § 16 ods.
8 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve, t.j. vytvoriť ochranné pásmo 50 metrov okolo pohrebiska a
neumiestňovať do tohto pásma budovy. Zákon č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve nadobudol účinnosť dňa

01.11.2005. Prijatím tohto zákona sa diametrálne zmenila jeho pozícia. Žalovaný je podľa zákona č.
470/2005 Z.z. o pohrebníctve zriaďovateľom pohrebiska Mesta Zvolen - cintorína (civilného) v lokalite
X., katastrálne územie N.. So žalovaným pred podaním žaloby na súd sa snažil dohodnúť o výške
tejto náhrady, keď primeranú náhradu žiadal žiadosťami zo dňa 16.06.2006, 18.09.2006, 06.10.2006
28.09.2007. V dôsledku uvedeného sa voči žalovanému domáha podľa § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005
Z.z. o pohrebníctve nároku na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom

pásme pohrebiska.

3.Žalovanýuviedol,žečasťparcielžalobcusanachádzaajnaplochách,ktoréniesúurčenénazástavbu
a sú ponechané ako trvalé trávnaté porasty. Územný plán Mesta Zvolen nebol riešený v podrobnosti
územného plánu zóny. Pozemky, ktoré sú predmetom sporu nie je možné označiť za pozemky stavebné.

Podľa prechodného ustanovenia § 36 ods. 3 zákon č. 131/2010 Z.z., sa výnimka vzťahuje aj na situáciu
žalobcu, nakoľko ide o existujúce pohrebisko, teda nie je obmedzený. Návrh na zaplatenie odplaty za
obmedzenie užívania pozemkov je v celom rozsahu nedôvodný, pretože podľa legislatívneho stavu nie
je v prípade žalobcu nevyhnutný zákaz umiestnenia budovy na jeho pozemkoch. Nemožno žalobcovi
priznať náhrady za budúce v presne neurčenej dobe a presne neurčenom rozsahu plánované ďalšie

rozšírenie pohrebiska, ku ktorému napokon ani nemusí dôjsť. V rámci procesnej obrany okrem iného
vzniesol žalovaný i námietku premlčania voči rozšírenému nároku žalobcu na sumu 222.000 Eur s
príslušenstvom. Tiež mal výhrady k výške nároku, keď suma 222.000 Eur je to takmer 12-násobok
nadobúdacej ceny pozemkov, pričom žalobca naďalej zostáva ich vlastníkom, uplatnený nárok je v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Namietal, že časť pozemkov žalobcu,

kde sa nachádza ochranné pásmo plynovodu a cesta nemožno spolu posudzovať znaleckým posudkom
na ohodnotenie obmedzenia práva stavby, keďže cesta, aj plynovod existovali už v čase nadobudnutia
pozemkov žalobcom a taktiež v čase vzniku ochranného pásma pohrebiska, preto na nich nebolo možné
stavať budovy nezávisle od zákona o pohrebníctve č. 470/2005 Z.z., eventuálne zákona o pohrebníctve
č. 131/2010 Z.z..

4. O žalobe žalobcu prvoinštančný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 14C/156/2007-1270 zo dňa
22.05.2014, ktorým uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 118.372,02 Eur s prísl. z titulu
náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska Mesta Zvolen - civilného
cintorína v lokalite X., zapísaných v katastri nehnuteľností X. katastra N., katastrálne územie N. na LV

č. XXXX, za parc.č. CKN XXXX/XX, trvalé trávnaté porasty za výmeru 3.041 m2, za parc.č. CKN XXXX/
XX, zastavané plochy a nádvoria za výmeru 424 m2, za parc.č. CKN XXXX/XX, trvalé trávnaté porasty
za výmeru 111 m2, za parc.č. CKN XXXX/XX, ostatné plochy za výmeru 124 m2 s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 118.372,02 Eur od 16.10.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, v zvyšujúcej časti žalobu zamietol, o trovách konania účastníkov a štátu vyslovil, že

rozhodne o týchto nárokoch do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5.Naodvolaniežalobcuažalovanéhoprotirozsudkuč.k.14C/156/2007-1270zodňa22.05.2014Krajský
súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania zistil skutkový stav, ktorý posúdil, podľa § 16 ods. 8, §
16 ods. 9, § 33 ods. 4 zákona č. 470/2005 Z.z., § 15 ods. 2, 7, 8, § 36 ods. 3, § 35 ods. 3 zákona č.
131/2010 Z.z., § 100 ods. 1, 2 prvá veta, § 101, § 3 ods. 1, § 558 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 1,
2, § 11 ods. 6, § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb..

7. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná
v časti o zaplatenie sumy 83.684,28 Eur s príslušenstvom a nedôvodná v časti o zaplatenie sumy
138.315,72 Eur s príslušenstvom.8. Žalobca sa žalobou doručená súdu dňa 17.10.2007 domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady za
obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska Mesta Zvolen - civilného cintorína v

lokalite X. nachádzajúcich sa na jeho výlučnom vlastníctve v sume 118.372,02 Eur. Nárok uplatnil podľa
§ 16 ods. 9 v spojení s § 16 ods. 8 Zákona č. 470/2005 Z.z., následne rozšírením žaloby (došlom súdu
dňa 13.12.2013) celkovej sumy 222.000 Eur s príslušenstvom.

9. Žalobca v konaní preukázal, že je výlučným vlastníkom v celosti pozemkov, za ktoré požaduje

náhradu. Tieto nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zo dňa 05.07.2003. Pozemky kupoval za
účelom výstavby rodinného domu. Nadobudol ich pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z.
o pohrebníctve, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.11.2005, tiež pred schválením územného plánu mesta
Zvolen uznesením Mestského zastupiteľstva vo Zvolene č. 144/04 zo dňa 03.12.2004.

10. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že podľa územného plánu Mesta Zvolen,
schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva Zvolen č. 144/04 zo dňa 03.12.2004 sa parcely č.
EKN XXXX/X a XXXX/X nachádzajú v mestskom sektore F. v lokalite X. na plochách určených pre nové
obytné územie, t.j. výstavbu rodinných domov. Územný plán v záväznej časti (strana 311), uložil pre
dané územie obstarať a schváliť územný plán zóny. Pre danú lokalitu územný plán zóny doposiaľ nebol

obstaraný a schválený ako územnoplánovacia dokumentácia.

11. Nakoľko územný plán zóny pre danú lokalitu nebol doposiaľ obstaraný, ani schválený, preto čo sa
týka charakteru pozemkov žalobcu, možno vychádzať len z platného Územného plánu mesta Zvolen,
schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva Zvolen č. 44/04 zo dňa 03.12.2004, teda že pozemky

žalobcu sa nachádzajú na plochách určených pre nové obytné územie, t.j. výstavbu rodinných domov, a
teda majú charakter stavebných pozemkov v zmysle § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého
stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce, alebo územným plánom
zóny alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Pokiaľ v súdnom
konaní boli stranami dokladané urbanistické štúdie, ktoré boli spracované pre danú lokalitu, tieto nie sú

záväznou územnoplánovacou dokumentáciou, preto z nich nemožno vychádzať, čo vyplýva z právnej
úpravy v zákone č. 50/1976 Zb..

12. Žalovaný po znaleckom dokazovaní znalcom G.. P. M. vrámci prejednania veci dňa 17.05.2012
uviedol, že nespochybňuje geometrický plán č. ZV-6/2010 zo dňa 14.05.2010 geodetickej kancelárie

Urban - Lauko, ktorý bol overený Správou katastra N. dňa 21.05.2010 pod č. 240/10 a to ohľadne
zamerania pozemkov na stav CKN, po premietnutí záberu pozemkov žalobcu do ochranného pásma
cintorína a to geometrickým plánom č. 44583486-021/2009 zo dňa 04.03.2009 geodetickej kancelárie
Valentíny, s.r.o., z ktorej vyplynulo, že z pozemkov žalobcu v ochrannom pásme cintorína geodeticky sa
nachádza 3 700 m2. Súčasné parcely parc.č. CKN XXXX/XX, CKN XXXX/XX, CKN XXXX/XX a CKN

XXXX/XX vznikli z pôvodných parciel parc.č. EKN XXXX/X, EKN XXXX/X. o vierohodnosti týchto údajov
súd nemal žiadne pochybnosti.

13. Podľa tejto zmeny žalobca v súdnom konaní upravil žalobu. Žalovaný v rámci prejednania veci dňa
17.05.2012 uviedol, že nespochybňuje geometrický plán č. ZV-6/2010 zo dňa 14.05.2010, a to ohľadne

zamerania pozemkov na stav CKN, a ani skutočnosť, že z pozemkov žalobcu v ochrannom pásme
cintorína sa nachádza 3 700 m2. Až vo vyjadrení zo dňa 13.05.2014, ktoré bolo doručené súdu dňa
16.05.2014 žalovaný vzniesol námietku, že podľa zákresov v mapách a záberu aktuálneho ochranného
pásma výmera ochranným pásmom dotknutej plochy predstavovala 979,46 m2, ochranné pásmo môže
viesť iba od hranice skutočného a existujúceho pohrebiska, preto žalobcom tvrdená výmera 3.700 m2

nie je dotknutá ochranným pásmom pohrebiska, keďže táto výmera vychádza z hranice ochranného
pásma pohrebiska určenej územným plánom mesta.

14. V zmysle záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol prvoinštančný súd viazaný
a na návrh žalovaného po odvolacom konaní okresný súd doplnil dokazovanie na zistenie skutočného

rozsahu plošných záberov ochranného pásma existujúceho pohrebiska do parciel žalobcu znaleckým
dokazovaním. Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2017 znalca G.. U. Q. jednoznačne zistil, že po
zameraní skutočnej hranice pozemku existujúceho pohrebiska a vytýčení v teréne hranice ochranného
pásmapohrebiskavrozsahupotrebnomnaurčenieplošnýchzáberovdoparcielžalobcujecelkovýzáberdo parciel žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska 1.398 m2. Po podaní tohto znaleckého posudku
žiadna zo strán sporu tieto skutkové zistenia znalcom a týmto znaleckým posudkom v tomto ohľade
nenamietala. Okresný súd tak po odvolacom konaní zistil, že v ochrannom pásme pohrebiska podľa

skutočného zamerania sa nachádza plošná výmera 1.398 m2 z pozemkov žalobcu.

15. Medzi stranami v konaní bolo nesporné, že zriaďovateľom pohrebiska je žalovaný.

16. Podľa § 16 ods. 8 a ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z., o pohrebníctve, ktorý nadobudol účinnosť

dňom 01.11.2005, ochranné pásmo pohrebiska je 50 m; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať,
ani umiestňovať budovy. Vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu
za obmedzenie užívania pozemku. Náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme
uhrádza zriaďovateľ pohrebiska. Ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska
o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd. Z ustanovenia § 33 ods. 4 zákona č. 470/2005 Z.z.
o pohrebníctve vyplýva, že šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m sa nevyžaduje pre pohrebiská

zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zákon č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve bol zrušený
s účinnosťou od 01.01.2011 zákonom č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Podľa § 15 ods. 7 a ods. 8 zákona
č. 131/2010 Z.z., o pohrebníctve, ochranné pásmo pohrebiska je 50 m od hranice pozemku pohrebiska;
vochrannompásmesanesmúpovoľovaťaaniumiestňovaťbudovyokrembudov,ktoréposkytujúslužby
súvisiace s pohrebníctvom. Vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu

za obmedzenie užívania pozemku. Podľa § 36 ods. 3 tohto zákona, v ochrannom pásme existujúceho
pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 1.
novembrom 2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu
pred 1. novembrom 2005.

17. V konaní okresný súd považoval za potrebné ustáliť, či nárok žalobcovi vznikol, kedy vznikol a pod
režim ktorého zákona o pohrebníctve je tento potrebné podriadiť. Tiež bolo potrebné ustáliť, že ak nárok
vznikol podľa zákona č. 470/2005 Z.z., či vzhľadom na novú právnu úpravu počas súdneho konania
zákonom č. 131/2010 Z.z., možno túto novú právnu úpravu aplikovať na nárok žalobcu vzniknutý počas
účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z.

18. Vo veci bolo nepochybné, že dňa 15.03.2006 obec Kováčová, spoločný obecný úrad - odbor
stavebného úradu, pod Č.j.:SU385/2006/3-rozh. verejnou vyhláškou vydala územné rozhodnutie o
využití územia a o umiestnení stavby pod názvom „Zvolen - nový civilný cintorín, 1.časť“, na pozemkoch
v katastrálnom území Zvolen parc. KN „C“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX. Toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňom 18.04.2006. Dňa 23.04.2007 pod Č.j.:SU605/2007/3-rozh. bolo vydané
stavebné povolenie pre stavbu pod názvom „Rozšírenie cintorína - nový civilný cintorín 1.časť 2.etapa“.
K realizácii tejto stavby došlo, bolo povolené užívanie stavby „Rozšírenie cintorína - nový civilný
cintorín 1.časť 2.etapa“ kolaudačným rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2009
Č.j.:SU1827/2009-Šu.

19. Na základe uvedeného došlo k rozšíreniu pohrebiska, t.j. k zmene hranice pôvodného pohrebiska.
V podstate išlo o nové územie určené na pochovávanie. Sám žalovaný v konaní potvrdil, že táto
stavba bola realizovaná v zmysle týchto stavebných dokumentov, pričom bola zrealizovaná nie v celom
rozsahu podľa územného plánu ale vo vymedzenom oplotenom území, keď skutočná hranica tejto

stavby - rozšíreného pohrebiska bola zameraná na základe znaleckého dokazovania. K vytvoreniu
skutočnej hranice pohrebiska a ďalšieho nového územia určeného na pochovávanie reálne došlo
za účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z., dňom nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia
ohľadne tejto stavby dňa 09.07.2009. Zákon č. 470/2005 Z.z., ustanovil ochranné pásmo pohrebiska
50 m. Kolaudáciou stavby - rozšíreného pohrebiska došlo zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 16

ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z., došlo k reálnemu vzniku ochranného pásma pohrebiska 50 m. Nakoľko
žalobca bol už v tomto čase výlučným vlastníkom v celosti pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom
pásme pohrebiska, dňom 09.07.2009 došlo k jeho obmedzeniu užívania pozemkov v ochrannom pásme
pohrebiska, a teda v zmysle § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z., k vzniku nároku na primeranú
náhradu za toto obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska, keďže vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že v ochrannom pásme pohrebiska sa z pozemkov žalobcu nachádza
výmera 1 398 m2. Toto obmedzenie v tomto rozsahu vzniklo a trvá, rozsah bol zistený Znaleckým
posudkom č. 2/2017 znalcom G.. U.G. zo dňa 15.02.2017.20. I keď počas súdneho konania došlo k zrušeniu zákona č. 470/2005 Z.z., ktorý bol zrušený s
účinnosťou od 01.01.2011 zákonom č. 131/2010 Z.z., k vzniku nároku žalobcu došlo za účinnosti zákona
č. 470/2005 Z.z.. Zmenou režimu na základe prijatia novej právnej normy zákonodarca nevstúpil do už

nadobudnutých práv žalobcu daných zákonom č. 470/2005 Z.z..

21. Vznikom ochranného pásma pohrebiska dňom 09.07.2009 vzniklo obmedzenie žalobcu v užívaní
jeho pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme pohrebiska, ktoré vzniklo zo zákona a je 50
m v zmysle § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z., keď v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať, ani

umiestňovať budovy. Týmto žalobcovi vznikol i nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania
pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme pohrebiska v zmysle § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005
Z.z..

22. V prechodných ustanoveniach zákona č. 131/2010 Z.z., v § 36 ods. 3 je uvedené, že v ochrannom
pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v

územných plánoch pred 01.11.2005, alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného
stavebného úradu pred 01.11.2005. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca do 01.11.2005
nebol stavebníkom, nebolo mu vydané žiadne územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie, ktoré by
jeho práva stavebníka zakladali. Za schválenie nemožno považovať územný plán mesta, pretože tento
neschvaľoval konkrétne budovy, ani urbanistickú štúdiu, ktorá je len územnoplánovacím podkladom, t.j.

podkladom pre územné rozhodnutie.

23. V posudzovanom prípade nejde o pohrebisko zriadené pred nadobudnutím účinnosti zákona č.
470/2005 Z.z. Na základe kolaudačného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2009
bolo povolené užívanie stavby „Rozšírenie cintorína - nový civilný cintorín 1.časť 2.etapa“. Tým došlo k

rozšíreniu síce pôvodného pohrebiska, ktoré bolo zriadené pred účinnosťou zákona č. 470/2005 Z.z.,
ale súčasne i o určenie nového územia na pochovávanie, a teda k vzniku novej hranice pohrebiska,
a to za účinnosti už zákona č. 470/2005 Z.z., a teda i k vzniku ochranného pásma pohrebiska
podľa § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z. Zo stavebných dokumentov doložených v súdnom konaní
vyplýva, že pohrebisko a jeho hranica, tak ako existuje v súčasnej podobe nebolo zriadené pred

nadobudnutím účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z., došlo k rozšíreniu pohrebiska a určeniu nového
územia na pochovávanie, potom je vylúčená na prípad aplikácia § 33 ods. 4 zákona č. 470/2005 Z.z.,
v tom, že by sa nevyžadovala pre dané pohrebisko ochranného pásma 50 m. Nemožno nepoukázať
na cieľ právnej úpravy zákona o pohrebníctve, ktorým je nepochybne predovšetkým ochrana zdravia
obyvateľstva pred negatívnymi vplyvmi pohrebiska. Je neprijateľný výklad ustanovenia § 33 ods. 4

zákona č. 470/2005 Z.z. žalovaným, že v prípade rozšírenia pohrebiska, šírka ochranného pásma
pohrebiska 50 m sa nevyžaduje. Takýmto výkladom by nebol naplnený cieľ právnej úpravy zákona o
pohrebníctve a je absurdné pripustiť, že v posudzovanom prípade rozšírenia pohrebiska sa ochranné
pásmo pohrebiska 50 m nevyžaduje.

24. Žalobca pred 1.novembrom 2005, nebol stavebníkom, nebolo mu vydané žiadne územné
rozhodnutie, ani stavebné povolenie, ktoré by zakladalo jeho práva stavebníka, preto na pozemkoch
nachádzajúcich sa v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska nemôže umiestniť budovy, a ani
nemôže mať povolenú výstavbu žiadnej budovy, čím vzniklo jeho obmedzenie v zmysle § 16 ods. 8
zákona č. 470/2005 Z.z.

25. Podľa § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z., vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na
primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Zákon č. 470/2005 Z.z., čo sa týka výšky náhrady
za obmedzenie užívania pozemku vypovedal len o jej primeranosti.

26. Okresný súd na zistenie primeranej náhrady za obmedzenie užívania pozemku vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami. Výšku primeranej náhrady okresný súd zistil na základe
kontrolného znaleckého dokazovania znaleckým posudkom Ing. Q. W. č. 35/2013 zo dňa 07.05.2013
zo záverov ktorého vyplýva, že pri zistení všeobecnej hodnoty pozemkov znalec použil tak metódu
polohovej diferenciácie ako i metódu porovnávaciu. Metódou polohovej diferenciácie bola ustálená

všeobecná hodnota práv a závad z titulu ochranného pásma cintorína u pozemkov žalobcu na
sumu 200.000 Eur, porovnávacou metódou na sumu 222.000 Eur. Žalovaný voči tomuto znaleckému
posudku nevzniesol žiadne konkrétne výhrady, žalobca po odvolacom konaní na závery a zistenia
tohto znaleckého posudku i sám poukazoval. Okresný súd znalecký posudok Ing. Q. W. považovalza preukazný, zohľadňujúci všetky skutočnosti uvádzané v súdnom konaní. Na základe uvedeného
potom okresný súd pre účely výšky náhrady vychádzal z tohto znaleckého posudku. Znalecký posudok
vychádza z vyhlášky č. 492/2004 Z.z. MSSR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení

neskorších predpisov. V zmysle tohto znaleckého posudku po modifikácii, že predmetom obmedzenia
užívania pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska je výmera z týchto pozemkov 1.398 m2,
potom výška primeranej náhrady predstavuje čiastku 83.684,28 Eur (59,86 Eur/m2).

27. Okresný súd uzavrel, že dva z dotknutých pozemkov, parc.č. CKN XXXX/XX a parc.č. CKN XXXX/XX

sú síce v katastri nehnuteľností registra C vedené pokiaľ ide o druh pozemku ako trvalé trávne porasty
(parc.č. CKN XXXX/XX je vedená ako zastavaná plocha a nádvoria), však i napriek tejto skutočnosti
vychádzal z toho, že aj u týchto dvoch pozemkoch vznikol zákonný dôvod obmedzenia ich užívania
žalobcom, pretože aj tieto dva pozemky sú stavebnými pozemkami, keďže sú podľa územného plánu
mesta Zvolen určené na zastavanie. Preto i na tieto dva pozemky platí obmedzenie vyplývajúce z
§ 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z.. Námietka žalovaného, že ide o poľnohospodársku pôdu na

obmedzenie užívania ktorej sa zákon o pohrebníctve nevzťahuje, keďže žalobca ju môže využívať na
poľnohospodárske účely, nie je dôvodná.

28. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že vzhľadom na ochranné pásmo pohrebiska je žalobca
obmedzený v užívaní svojich pozemkov v rozsahu 1 398 m2, tak ako to vyplýva zo záverov

znaleckého posudku G.. Q., a pokiaľ v danej lokalite nie je schválený územný plán zóny, teda
podrobnejší územnoplánovací dokument k územnému plánu mesta Zvolen, ktorý by bližšie určoval
polohu jednotlivých pozemkov určených na zastavanie včítane ich rozparcelovania okresný súd mal za
to, že žalobca preukázateľne v rozsahu 1.398 m2 je obmedzený v užívaní svojich pozemkov vzhľadom
na ochranné pásmo pohrebiska, tak ako to vyplýva zo zákona o pohrebníctve. Že v danej lokalite

doposiaľ nie je schválený územný plán zóny, nemôže ísť na ťarchu žalobcu.

29. Z vykonaného dokazovania znaleckým posudkom č. 2/2017 znalca G.. U. Q. zo dňa 15.02.2017
vyplynulo (príloha č. 2 znaleckého posudku), že na dotknutých pozemkoch žalobcu v ochrannom pásme
pohrebiska sa nachádzajú i plošné zábery iných objektov a inžinierskych sietí, pričom žalovaný žiadal

v konaní tieto iné obmedzenia zohľadniť pri určení rozsahu obmedzenia užívania pozemkov žalobcu v
ochrannom pásme pohrebiska. Podľa žalovaného pri prvej variante potom by bol žalobca obmedzený
v užívaní pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska vo výmere 788 m2, pri druhej variante vo výmere
529 m2. Okresný súd posúdil dané skutočnosti a uviedol, že tieto obmedzenia už boli zohľadnené ako
obmedzujúce faktory pri určení výšky náhrady v znaleckom posudku G.. W. č. 35/2013 ako celkový

redukujúci faktor z titulu týchto skutočností na hodnotu 0,85. Tento redukujúci faktor potom duplicitne
sa nemôže odrážať v rozsahu plošného záberu týchto inžinierskych sietí do pozemkov žalobcu v
ochrannom pásme pohrebiska. U všetkých ďalších obmedzeniach je možná ich prekládka, pokiaľ ide
o ochranné pásmo pohrebiska u tohto žiadna prekládka do úvahy neprichádza vzhľadom na charakter
tohto obmedzenia.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností a ich zhodnotenia potom okresný súd dospel k záveru,
že žalobca je obmedzený v užívaní pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska v plošnej výmere 1 398
m2 , za čo mu prináleží náhrada v sume 83.684,28 Eur, v prevyšujúcej časti, v sume 138.315,72 Eur
s príslušenstvom, ktorou žalobca žiadal náhradu za obmedzenie, z dôvodu ochranného pásma ešte

nedobudovaného pohrebiska žalobu žalobcu zamietol.

31. Námietku premlčania okresný súd považoval za neopodstatnenú, keďže žalobca podal žalobu o
zaplatenie sumy 118.372,02 Eur na súde dňa 17.10.2007, t.j. predčasne, nárok vznikol až po podaní
žaloby, a teda nepodlieha v časti o zaplatenie prisúdenej sumy 83.684,28 Eur premlčaniu.

32. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené uznanie nároku na základe jednaní a korešpondencie medzi ním
a žalovaným, zo žiadnej korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným doloženej v súdnom konaní
nevyplýva, že by žalovaný v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka uznal písomne svoj dlh z titulu nároku
žalobcu určený čo do dôvodu aj výšky.

33. O nároku na úrok z omeškania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 517 ods. 1 prvá veta, ods.
2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 10c, § 3 ods. 1Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. Pri predmetnomnároku osobitný zákon neupravuje otázku času splnenia nároku. Analogicky preto súd vychádzal z
ustanovenia§563Občianskehozákonníka,podľaktorého,akčassplnenianiejedohodnutý,ustanovený
právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho

o plnenie veriteľ požiadal.

34. V tomto prípade nárok žalobcu vznikol dňa 09.07.2009 kolaudáciou rozšírenej stavby cintorína, v
tomto čase nárok bol už uplatnený na súde, žalovaný mal vedomosť o tom, že má plniť, preto odo dňa
nasledujúceho, t.j. odo dňa 10.07.2009 priznal žalobcovi z priznanej sumy nárok na zaplatenie úrokov

z omeškania, a to až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti nárok zamietol.

35. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Žalovanému preto priznal nárok
voči žalobcovi na náhradu trov konania pomerom úspechu vo veci, ktorý predstavuje 24 %).

36. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca aj žalovaný.

37.Žalovanýpodalodvolaniedoprvéhovýrokua tretiehovýroku,ktorénavrholzmeniťtak,žesúdžalobu
v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100
%. Odvolanie žalovaný podal v súlade s § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalovaný nesúhlasil s právnym

názorom súdu prvej inštancie v bode č. 134, 135 rozsudku, že odčítanie obmedzenia pozemkov inými
ochrannými pásmami inžinierskych sietí či spevnenou cestou spolu vo výmere 996 m2 nie sú relevantné,
pretože ich už znalec zahrnul do oceňovania ako redukujúce faktory ich hodnoty. Ochranné pásma
inžinierskych sietí a cesta obmedzujú vlastníka, preto je namieste rozsah ich záberu do predmetných
pozemkov žalobcu umiestnených v ochrannom pásme pohrebiska odčítať od celkovej plochy záberu

ochranného pásma. Po zmene legislatívy, t. j. po nadobudnutí účinnosti nového zákona č. 131/2010 Z.
z. je možnosť povolenia výstavby v danom mieste, čo podľa zákona č. 470/2005 Z.z. podľa stanovísk
príslušných úradov nebolo možné. Žalovaný poukázal na stanoviská dopytovaných úradov uvedené v
bode 78. rozsudku, ktorých obsah okresný súd nevyhodnotil. Za nesprávnu a odporujúcu si považoval
aplikáciu prechodného ustanovenia v § 36 ods. 3 zák. č. 131/2010 Z.z. v bode 121, 123 odôvodnenia

rozhodnutia. Žalobca neskôr nepožiadal o stavebné povolenie, a preto nemohlo byť objektívne zistené,
či po posúdení jeho žiadosti je obmedzený vo výstavbe na predmetných pozemkoch. Žalobca nie je
obmedzený v užívaní pozemkov, ide prevažne o trvalé trávnaté porasty, t.j. poľnohospodársku pôdu,
ktorej využitie na primárny účel nie je zákonom o pohrebníctve obmedzený. Poukázal na rozsudok
OS Ružomberok sp. zn. 7C82/2012 z 29. 01. 2013 a uznesenie ÚS SR IV.US 807/2013, z ktorých

vyplynul právny názor, že rozhodujúci je právny stav pozemkov uvedený v katastri nehnuteľností. Podľa
žalovaného súd nesprávne právne posúdil nárok na úrok z omeškania, nakoľko podľa § 16 ods. 9 zák. č.
470/2005 Z.z. ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady
nedohodnú rozhodne o nej súd. Súd rozhodnutím konštitutívne určí samotný nárok - jeho výšku, preto
až právoplatné súdne rozhodnutie môže zakladať záväzok žalovaného na plnenie v konkrétnej výške.

Súd mal teda aplikovať § 16 ods. 9 posledná veta zákona č. 470/2005 Z. z a nie ust. § 563 OZ. Okresný
súd tiež pri určení lehoty na plnenie mohol prihliadnuť na značnú výšku plnenia i subjekt žalovaného a
určiť lehotu aspoň 15 dní od právoplatnosti. Záber pozemkov žalobcu v ochrannom pásme pohrebiska
je v menšom rozsahu a väčšia časť pozemkov žalobcu leží mimo ochranného pásma pohrebiska
(približne 3 : 2), teda s neobmedzenou možnosťou výstavby, pokiaľ žalobcovi zostane zachovaná

možnosť výstavby na dotknutých pozemkoch za predpokladu posunutia umiestnenia stavby za hranicu
ochranného pásma, nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby hradil vysoké „náhrady za
obmedzenie užívania" . Pri právnom posúdení mal súd vychádzať z ustanovenia § 16 ods. 9 zák. č.
131/2005 Z.z., keď zákonodarca dáva prednosť úhrade nákladov spojených s technickými úpravami
pred úplnými peňažnými náhradami za obmedzenie užívania, nakoľko žalobca nie je obmedzený vo

výmere cca 2.400 m2 . Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne ako dôkaz vyhodnotil aj
územnoplánovací podklad - urbanistickú štúdiu (UŠ), UŠ IBV Zvolen-X. spracovanú G.. arch. W., ktorá
bola schválená Mestským zastupiteľstvom Zvolen uznesením č. 118/2005 zo dňa 03.10.2005. Pokiaľ
bola UŠ dostatočne záväzným územnoplánovacím dokumentom pre Vodné dielo Žilina, mala by stačiť
aj na účely vymedzenia umiestnenia rodinného domu žalobcu.

38. Žalobca podal odvolanie do druhého výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a do tretieho
výroku, navrhol rozhodnutie zmeniť tak, že súd žalovaného zaviaže na plnenie za obmedzenie užívania
jeho pozemkov v zmysle žaloby vo výške 222.000 Eur a 8,5 % úrokom z omeškania od 16.10.2007zo sumy 118.372,02 Eur a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, prípadne rozsudok súdu
prvej inštancie zruší. Odvolanie podal podľa § 365 ods.1 pís. f, b, d, h CSP. Žalobca videl nesprávnosť
právneho posúdenia veci v tom že, súd prvej inštancie viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu sp. zn.

13Co/1379/2014 zo dňa 29. 04. 2016, za rozhodujúce vo vzťahu k určeniu rozsahu obmedzeniu žalobcu
v užívaní pozemkov titulom ochranného pásma pohrebiska považoval len skutočnú hranica, skutočne
vybudovanej prvej časti rozšíreného pohrebiska a nie jeho celkovo plánovaný rozsah v zmysle platného
územného plánu mesta. Žalobca je reálne obmedzený v užívaní svojich pozemkov viac ako 11 rokov
titulom ochranného pásma pohrebiska v celom rozsahu jeho plánovaného rozšírenia v zmysle platného

územného plánu Mesta Zvolen a to už od momentu nadobudnutia účinnosti zákona o pohrebníctve. Pri
určovaní rozsahu obmedzenia súd nesprávne postupoval iba podľa zákona o pohrebníctve č. 470/2005
Z.z. a nezohľadnil právnu úpravu obsiahnutú v stavebnom zákone, ktorý je v tomto prípade lex generalis,
nakoľko obsahuje kompletnú úpravu ochranných pásiem. Pohrebisko ako verejnoprospešnú stavbu
je možné zriadiť a uskutočniť len na základe a v súlade s vopred schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou. Hranica ochranného pásma už bola presne určená organom územného plánovania.

Žalobca a rovnako aj žalovaný sú povinní rešpektovať ustanovenia o ochrannom pásme pohrebiska.
Celkový plánovaný rozsah pohrebiska v súlade so VZN Mesta Zvolen č. 83 účinného od 20.01.2005
je záväzný pre všetkých a je záväzným podkladom na samotné vydávanie územných rozhodnutí a ÚP
neumožňuje na pozemkoch žalobcu vydať územné rozhodnutie o umiestnení stavby budovy. Ochranné
pásmo dotknutého pohrebiska vzniklo zo zákona, existuje rozhodnutie iného orgánu verejnej moci (VZN

Mesta Zvolen č. 83 v spojení s VZN č. 125/2010 o záväznej časti ÚPN Mesta Zvolen - zmeny a doplnky
05) o ňom s čím sa súd mal v zmysle § 194 ods. 2 CSP vysporiadať, t.j. prečo určitú otázku posúdil
inak ako orgán verejnej moci. Hranica OP bola presne určená orgánom územného plánovania, a to
aktualizáciou územného plánu ÚPN M Zvolen - Zmeny a doplnky 05 a v súlade s platným ustanovením §
30 zák. č. 50/1974 Zb.. Z množstva listinných dôkazov (čl. 420, 525-526, 527, 10-12, 195, 44a- 45, 422,

514 - 515, 528, 959-961) nepochybne vyplýva, že žalobca je obmedzený v užívaní svojich pozemkov
titulom ochranného pásma pohrebiska v celom rozsahu jeho plánovaného rozšírenia v zmysle platného
územného plánu mesta Zvolen, a to už od momentu nadobudnutia účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z.,
preto tvrdenie odvolacieho súdu, že pre rozhodnutie „nie je rozhodujúci územný plán, pretože tento
ukladá len rezervovať územie pre prípadnú potrebu rozšírenia pohrebiska“, je absurdné nemajúce,

žiadnu oporu v zákone. Žalovaný uznal rozsah ochranného pásma v rozsahu 3700 m2 na pojednávaní
09.03.2010, 17.05.2012. Nárok nie je premlčaný, žalobu podal riadne a včas, len upresnil výšku náhrady,
ktorej primeranú výšku má ustáliť súd a rozhodnúť o jej výške. Nežiadal o priznanie primeranej náhrady
za minulé obdobie, ale za všetky budúce obdobia tohto časovo neobmedzeného trvania obmedzenia,
nasledujúce po podaní žaloby, obmedzenie zatiaľ nie je možné nazvať obmedzením trvalým. Prináleží

mu nárok na primeranú náhradu, opačný záver t.j. názor o neexistencii práva vlastníka pozemku na
náhradu za nútené obmedzenie jeho vlastníckeho práva za takto časovo ohraničené obdobie, by bol v
rozpore s ust. § 16 ods. 9 zákona č. 470/2005 Z.z., § 15 ods. 8 zákona č. 131/2010 Z.z., § 128 ods. 1 OZ,
Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a v neposlednom rade by to bolo aj v rozpore s Čl. 11 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne o nároku na náhradu

trov konania, pretože do práva žalobcu bolo zasiahnuté, čo je základné, výška plnenia závisela od úvahy
súdu.

39. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené,
pozemky v jeho vlastníctve sú stavebné, určené na zastavanie individuálnou bytovou výstavbou, v

užívaní je obmedzený. Nejde o rozhodnutie súdu konštitutívne, a preto má od 10.07.2009 nárok na
úrok z omeškania. Požadovaná náhrada je opodstatnená a primeraná. Všetky návrhy žalovaného o
vyriešenie veci boli jednoznačne neseriózne a absolútne neakceptovateľné. Zákon s obmedzením spája
primeranú náhradu.

40. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie nepovažuje za dôvodné. Pokiaľ
argumentuježalobca,žesasúdnevysporiadalsovšetkýmipredloženýmidôkazmi,vyjadreniamiorgánov
verejnej štátnej správy a pod., poukázal na to, že súd nie je povinný sa vysporiadať s každým tvrdením
či dôkazom strany v konaní, ale najmä s tými, ktoré sú pre vec podstatné. Zvlášť to platí v prípade, keď
súdny spis obsahuje viac ako 1000 strán, z ktorých značné množstvo tvoria práve stanoviská tretích

orgánov (neraz vzájomne si protichodné, stanoviská bez bližšej znalosti veci). Ide o majetkové právo,
ktoré podlieha premlčaniu. Súd nemôže priznať nárok z iného titulu ako žiadal žalobca, a je viazaný
výškou nároku uplatneného žalobou.41. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, nariadil
pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil v súlade
s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne, vo výroku II., III. rozhodnutie zmenil v súlade s § 388 SP,

nakoľko neboli splnené podmienky na potvrdenie, ani zrušenie rozhodnutia.

42. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

43. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

44. Odvolanie žalovaného do výroku I. nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali
zmenu rozhodnutia.

45. Na zdôraznenie správnosti výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na

odvolacie dôvody žalovaného udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 ods. 1 CSP rozhodol na
základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva,
ktorú správne interpretoval.

46. Súd prvej inštancie výrokom I. vecne správne rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovisumu83.684,28Eursúrokomzomeškaniavovýške8,5%ročneod10.07.2009dozaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, titulom vzniku obmedzenie žalobcu v užívaní jeho pozemkov
nachádzajúcich sa v ochrannom pásme pohrebiska, ktoré vzniklo na základe zákona a je 50 m v zmysle
§ 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z., pričom obmedzenie upravuje aj zákon č. 131/2010 Z.z. (ktorým
bol zrušený zákon č. 470/2005 Z.z.).

47.OdvolacísúdsavcelomrozsahustotožnilsodôvodnenímrozhodnutiavčastivýrokuI.Vsúdenejveci
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom
súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový
stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne

rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v
podrobnostiach na ne odkazuje.

48. Vzhľadom na odvolanie žalovaného odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie posudzoval v
tejto časti uplatnený nárok žalobcu na primeranú náhradu za obmedzenie užívania jeho pozemkov, z

dôvodu, že sa nachádzajú v ochrannom pásme už reálne dobudovaného pohrebiska.

49. Súd prvej inštancie správne zistil, že žalobca sa stal vlastníkom predmetných pozemkov na základe
kúpnejzmluvyuzavretej dňa05.07.2003.Pozemkykupovalzaúčelomvýstavbyrodinnýchdomov.Podľa
územného plánu Mesta Zvolen, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva Zvolen č. 144/04 zo

dňa 03.12.2004 sa parcely vo vlastníctve žalobcu nachádzajú v mestskom sektore východ, v lokalite X.,
na plochách určených pre nové obytné územie, t. j. výstavbu rodinných domov.

50. Následne od 01.11.2005 nadobudol účinnosť zákon č. 470/2005 Z.z o pohrebníctve, ktorý upravil
vznik ochranného pásma, ako aj rozsah obmedzenia s tým súvisiaci. Uvedený zákon bol zrušený

zákonom č. 131/2010 Z.z., ktorý presne určuje plošný rozsah ochranného pásma, rozsah obmedzení,
jeho vznik.

51. Súd prvej inštancie správne zistil na základe znaleckého posudku, že pozemky žalobcu vo výmere

1.389 m2 sa nachádzajú v ochrannom pásme už dobudovaného rozšíreného pohrebiska.

52. Pohrebisko bolo rozšírené v súlade s územným plánom na základe stavebného konania. Dňa
15.03.2006 bolo vydané územné rozhodnutie o využití územia a o umiestnení stavby pod názvom
„Zvolen - nový civilný cintorín, 1.časť“, dňa 23.04.2007 bolo vydané stavebné povolenie, následne bolo

povolené užívanie stavby „Rozšírenie cintorína - nový civilný cintorín 1.časť 2.etapa“. Na základe týchto
dokumentov vydaných v súlade so stavebným konaním došlo k rozšíreniu pohrebiska, t.j. k zmene
hranice pôvodného pohrebiska (bod 120 rozsudku). Súd prvej inštancie správne uzavrel, že išlo o nové
územie určené na pochovávanie, (nejde teda o už existujúce pohrebisko), preto nie je možné aplikovaťustanovenie § 33 ods. 3 zák. č. 470/2005 Z.z. podľa, ktorého šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m
sa nevyžaduje pre pohrebiská zriadené pred 01.11.2005. Nové územie určené na pochovávanie (aj keď
išlo o rozšírenie existujúceho pohrebiska) nemožno považovať pred jeho vybudovaním za existujúce

pohrebisko, tak ako to tvrdí žalovaný.
53. Ani zákon č. 131/2010 Z.z., (§ 36 ods. 3) neumožňuje v ochrannom pásme pohrebiska umiestniť
budovy, ktoré neboli schválené v územných plánoch pred 01.11.2005, alebo v územnom konaní
rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005 (okrem budov, ktoré poskytujú služby
súvisiace s pohrebníctvom). Súd prvej inštancie správne zistil, že žalobca do 01.11.2005 nebol

stavebníkom, nebolo mu vydané žiadne územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie, ktoré by jeho
práva stavebníka zakladali. Za schválenie nemožno považovať územný plán mesta, pretože tento
neschvaľoval konkrétne budovy, ani urbanistickú štúdiu, ktorá je len územnoplánovacím podkladom,
t.j. podkladom pre územné rozhodnutie. Nie je teda možné povolenie výstavby rodinných domov na
spornom území, čím vzniklo obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu.

54. Pokiaľ žalovaný uvádza, že z vyjadrení orgánov a aj podľa neho je možné na danom území žalobcom
stavať, odvolací súd zdôrazňuje, že ochranné pásmo je istý pás regulácie územia, kde vo verejnom
záujme je obmedzené plné využívanie nehnuteľnosti, predovšetkým pozemkov. Ak je ochranné pásmo
upravené zákonom (t.j. plošný rozsah, rozsah obmedzenia), nie je možné ho meniť iným spôsobom.
V danom prípade zákon o pohrebníctve stanovuje ochranné pásmo pohrebiska - 50 m od hranice

pozemku pohrebiska a určuje aj obmedzenia, nevyžaduje sa rozhodnutie správneho orgánu na jeho
vznik. Stavebný úrad musí rešpektovať ustanovenia o ochrannom pásme pohrebiska, preto odvolacia
námietka žalovaného, že súd nevyhodnotil stanoviská úradov uvedené v bode 78 odôvodnenia,
nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Stavebný úrad je povinní rešpektovať ustanovenia o
ochrannom pásme pohrebiska (bez ohľadu na prípadne aj iné stanovisko dotknutého orgánu). V danom

prípade vzhľadom na zistený skutkový stav, tvrdenia žalovaného v odvolaní nespochybnili záver súdu
prvej inštancie, o tom, že žalobca je obmedzený v užívaní svojho vlastníctva v zistenom rozsahu, z
dôvodu záberu ochranného pásma už dobudovaného pohrebiska. Na daných pozemkoch (ktoré sú
v súlade s § 43h ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. stavebnými pozemkami), ktoré kúpil za účelom výstavby
rodinných domov, nemôže stavať pretože nešlo o pohrebisko, zriadené pred nadobudnutím účinnosti

zákona 470/2005 Z.z. kedy by sa šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m nevyžadovala (§ 33 ods.
4 zák. č. 470/2005 Z.z.), stavať na pozemkoch nie je možné ani na základe ust. 36 ods. 3 zák. č.
131/2010 Z.z., nakoľko žiadne budovy na dotknutých pozemkoch neboli schválené v územných plánoch
pred 1. novembrom 2005 alebo v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred
1. novembrom 2005.

55. So zisteným obmedzením spája jednoznačné následky zákon o pohrebníctve, a to nárok za
primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme pohrebiska.

56. K námietkam žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil pokiaľ ide o

výšku náhrady za obmedzenie v bode 134, 135 rozsudku, keď existujú iné obmedzenia zaťažujúce
nehnuteľnosť žalobcu, odvolací súd udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci
súdom prvej inštancie, ktorý pri posudzovaní výšky náhrady vychádzal zo znaleckého posudku G.. Q.
W. č. 35/2013 zo dňa 07.05.2013 a vysporiadal sa aj s námietkami žalovaného, ktoré uplatnil v odvolaní
podrobne v bode 135 odôvodnenia. Iné obmedzujúce faktory na pozemkoch žalobcu boli zohľadnené

pri určení výšky náhrady v znaleckom posudku, ako celkový redukujúci faktor, a teda okresný súd iné
obmedzenia pri výške náhrady zohľadnil.

57. Odvolací súd námietku žalovaného, že predmetné pozemky sú určené podľa LV na iné využitie,
TTP, tj. poľnohospodársku pôdu, ktorej využitie nie je zákonom o pohrebníctve obmedzené, považoval

za nedôvodnú. V súdenej veci bolo zistené, že pozemky vo vlastníctve žalobcu sú v súlade s § 43h ods.
1 zák. č. 50/1976 Zb. stavebnými pozemkami. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR IV. ÚS 807/2013-10, z tohto rozhodnutia nevyplýva, že by predmetom konania boli v súlade
s § 43h ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. stavebné pozemky.

58. Odvolací súd k námietke žalovaného, že priznaná náhrada k výške kúpnej ceny je v rozpore s
dobrými mravmi, udáva, že primeraná náhrada za obmedzenie užívania nehnuteľnosti bola v konaní
objektívne zisťovaná za pomoci znaleckého posudku, ktorú zistenú jednotkovú hodnotu obmedzenia
žalovaný ani nerozporoval.59. Námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o príslušenstve pohľadávky,
pretože nárok žalobcu vznikol až rozhodnutím súdu, odvolací súd udáva, že sa v plnom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancii v tejto časti ( bodmi 140 až 147), okresný súd
správne aplikoval ustanovenie § 563 OZ. Rozhodnutie súdu nemá charakter konštitutívne rozhodnutie,
ktoré by zakladalo, menilo alebo zrušilo práva a povinnosti, uvedené rozhodnutie len autoritatívne
potvrdzujú vzniknuté práva a povinnosti.
60. Pokiaľ ide o určenie lehoty na plnenie súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 232 ods. 3 CSP,

žalovaný v prvoinštančnom konaní neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce určenie dlhšej lehotu na
plnenie.

61. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku
žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania (výroky II. a III.) zmenil v súlade s § 388 CSP,
nakoľko neboli splnené podmienky na potvrdenie, ani zrušenie rozhodnutia v tejto časti.

62. Odvolací súd zdôrazňuje, že mohol preskúmal vec len v rozsahu podľa § 379, 380 CSP (viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania).

63. Vzhľadom na dôvody odvolania žalobcu odvolací súd skúmal, či okresný súd vec správne právne

posúdil, či žalobca je obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva na základe ním tvrdených
skutkových okolností, a či vzhľadom na charakter obmedzenia mu patrí nárok na náhradu za
obmedzenie vlastníckeho práva aj v rozsahu, v ktorom súd prvej inštancie žalobu zamietol.

64. V súdenej veci sa žalobca domáhal nároku na primeranú náhradu za obmedzenie užívania

pozemkovvjehovlastníctvepodľazák.č.470/20015Z.z..Vžalobežalobca uviedol,že podľaúzemného
plánu mesta Zvolen sa pozemky v jeho vlastníctve nachádzajú na plochách určených pre nové obytné
územie - výstavbu rodinných domov, t.j. ide o stavebné pozemky. Na predmetných pozemkoch mal
záujem realizovať výstavbu 3 rodinných domov. Prijatím zákona o pohrebníctve č. 470/2005 Z.z. sa
jeho situácia zmenila z dôvodu, že jeho pozemky sú v ochrannom pásme pohrebiska, zákon obmedzil

výstavbu v ochrannom pásme pohrebiska.

65. Žalobca tvrdil, že územný plán Mesta Zvolen určil priestor za účelom rozšírenia pohrebiska a
vzhľadom k tomu, že v stavebnom konaní je potrebné rešpektovať územný plán a do jeho pozemkov
zasahuje ochranné pásmo „rozšíreného pohrebiska“, čo musí stavebný úrad rešpektovať, bráni to

realizácii rodinných domov na pozemkoch v jeho vlastníctve. Žalobca žiadal náhradu za obmedzenie
užívania pozemkov v jeho vlastníctve zabratých ochranným pásmom pohrebiska vo výške 118.372,02
Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 16.10.2007 do zaplatenia za výmeru 3.858 m2, po
úprave 3700 m2, po vykonaní dokazovania znaleckým posudkom žalobca podaním došlým súdu dňa
13.12.2013 rozšíril žalobu o sumu 103.627,98 Eur.

66. Súd prvej inštancie v súlade so závermi odvolacieho súdu správne posúdil nárok žalobcu na
primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu z dôvodu, že jeho
pozemky vo výmere 1.390 m2 sa nachádzajú v ochrannom pásme už dobudovaného pohrebiska.
Uvedené správne súd prvej inštancie posudzoval podľa ustanovení zákona č. 470/2005 Z.z. (zákona

o pohrebníctve) účinného v čase vzniku obmedzenia, pričom obmedzenie trvá aj po nadobudnutí
účinnosti zákona č. 131/2010 Z.z., ktorý nahradil pôvodný zákon o pohrebníctve. Vo zvyšnej časti
nárok žalobcu súd prvej inštancie zamietol, z dôvodu, že nebolo ešte zriadené - dobudované pohrebisko
v rozsahu určenom v územnom pláne, a teda žalobcovi nevznikol nárok v súlade so zákonom o
pohrebníctve.

67. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že zatiaľ nebolo vydané územné rozhodnutie na rozšírenie
pohrebiska v rozsahu ako je určený jeho celkový rozsah v územnom pláne mesta.

68. Žalobca v žalobe tvrdil, že je obmedzený v užívaní pozemkov, z dôvodu že ich nemôže užívať

na účel, pre ktorý ich kúpil, a to výstavbu rodinných domov. Uviedol, že územný plán Mesta Zvolen
určil priestor za účelom rozšírenia pohrebiska a vzhľadom k tomu, že v stavebnom konaní je potrebné
rešpektovať územný plán a do jeho pozemkov zasahuje ochranné pásmo „rozšíreného pohrebiska“, čo
musí stavebný úrad rešpektovať, bráni to realizácii rodinných domov na pozemkoch v jeho vlastníctve.69. Odvolací súd na základe rozhodujúcich skutočností uvedených žalobcom v žalobe skúmal, či
vlastnícke právo žalobcu je obmedzené aj vo zvyšnej časti (zásahom ochranného pásma plánovaného

pohrebiska), či žalobcovi možno priznať ním uplatnený nárok.

70. Odvolací súd pri hodnotení skutočností uvedených žalobcom vychádzal zo zásady civilného
konanie, ktoré je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd), podľa ktorej účastníci konania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia

veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd, tak skúma, či tvrdené skutočnosti účastníkom možno
podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné
vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie
je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie
rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito

skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a
je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav
dopadajú (por. uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5Cdo 196/2009).

71. Po preskúmaní veci odvolací súd z obsahu tvrdení žalobcu uzavrel, že je možné vyvodiť, že sa

žalobca domáha náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, z dôvodu, že pozemky v jeho vlastníctve
nemôže využiť na výstavbu rodinných domov a z dôvodu tohto obmedzenia si uplatňuje náhradu za
obmedzenie svojho vlastníckeho práva.

72. Odvolací súd posúdil zistený skutkový stav aj v súlade s § 128 OZ, Čl. 20 ods. 4 Ústavy čl. 11 ods. 4

Listiny (zák. 23/1991 Zb), v tejto súvislosti vyzval účastníkov, aby sa v zmysle ust. § 382 CSP vyjadrili
k možnému použitiu ust. § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Čl. 20 ods. 4 zák. č. 460/1992 Zb., Čl.
11 ods. 4 ústavného zák. č. 23/1991Zb. v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu za obmedzenie
užívania pozemkov.

73. Podľa Čl.11 ods. 4 ústavného zák. č. 23/1991Zb. vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. Podľa Čl.20
ods. 4 zák. č. 460/1992 Zb. vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa §
128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo

obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

74. V konaní bolo nesporne zistené, že žalobca predmetné nehnuteľnosti v meste Zvolen kúpil v roku
2003 za kúpnu cenu 570000,-SKK (č.l. 207 spisu). Územný plán mesta Zvolen bol schválený uznesením
MsZ Zvolen č. 144/04 zo dňa 03.12.2004, vrátane plochy ustanovenej pre rozšírenie civilného cintorína

naXX). - X. v sektore Zvolen - Q. (VZN č. 83).

75. Podľa územného plánu zo dňa 03.12.2004 sa nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú
predmetom konania nachádzajú v mestskom sektore XX. Podľav lokalite X., na plochách určených pre
nové obytné územie t.j. výstavbu rodinných domov.

76. Podľa § 43h ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená
územným plánom obce, alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavenie
a pozemok zastavaný stavbou. Pozemky žalobcu potom v súlade s územným plánom treba
považovať za stavebné a na to, aby žalobca na nich mohol vybudovať stavbu by bolo potrebné vydať

územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Žalobca pred 1.novembrom 2005, nebol stavebníkom,
nebolo mu vydané žiadne územné rozhodnutie, ani stavebné povolenie, ktoré by zakladalo jeho práva
stavebníka. Za schválenie nemožno považovať územný plán mesta, pretože tento neschvaľoval
konkrétne budovy, ani urbanistickú štúdiu, ktorá je len územnoplánovacím podkladom, t.j. podkladom
pre územné rozhodnutie.

77. Po nadobudnutí sporných pozemkov žalobcom a schválení územného plánu, dňom 01.12.2005
nadobudol účinnosť zákon č. 470/2005 Z.z., ktorý v § 16 ods. 8 určil ochranné pásmo pohrebiska 50 m
a určil obmedzenie, že v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy. Podľa § 33ods. 4 zák. č. 470/2005 Z.z. šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m sa nevyžadovala pre pohrebiská
zriadené pred nadobudnutím účinnosti zákona o pohrebníctve.

78. V konaní na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozšírenie pohrebiska
podľa územného plánu nebolo vybudované v celom rozsahu plánovanom v územnom pláne. Obec ako
zriaďovateľ pohrebiska pristúpila k rozšíreniu pohrebiska, len v časti.

79. Žalobca tvrdil, že je obmedzený v užívaní nehnuteľností v jeho vlastníctve, z dôvodu, že pozemky

nemôže užívať na účel, pre ktorý ich kúpil, a to výstavbu rodinných domov, vzhľadom k tomu, že
v stavebnom konaní je potrebné rešpektovať územný plán a do jeho pozemkov zasahuje ochranné
pásmo plánovaného „rozšíreného pohrebiska“, čo bráni realizácii rodinných domov na pozemkoch v
jeho vlastníctve.

80. Odvolací súd skúmal, či žalobca je, alebo nie je obmedzený vo výkone jeho vlastníckeho práva,

vzhľadom na skutkové okolnosti ním tvrdené, pričom uvedené posudzoval aj v súlade s § 128 OZ, Čl.
20 ods. 4 Ústavy, Čl. 11 ods. 4 Listiny (zák. 23/1991 Zb).

81. Vlastnícke právo patrí do kategórie základných práv a slobôd jednotlivca, je však obmedziteľné,
a to v prípade kolízie s iným základným právom alebo v prípade nevyhnutného presadenia ústavne

aprobovateľného verejného záujmu. Jeho prípadné obmedzenie vyžaduje poskytnutie kompenzácie,
náhrady. Obmedzením vlastníckeho práva je treba rozumieť len také obmedzenie, ktoré vylučuje
realizáciu vlastníckeho práva buď celkom, alebo v rozsahu, ktorý podstatnou mierou znemožňuje výkon
vlastníckeho práva v niektorých jeho zložkách. Za znaky kvalifikovaného obmedzenia vlastníckeho
práva, ktoré vyžaduje poskytnutie náhrady, je obmedzenie vlastníckeho práva idúceho nad rámec

povinnosti, ktoré zákon všeobecne určuje pre všetky subjekty vlastníckeho práva za dodržania princípu
rovnosti. Druhou podmienkou je intenzita obmedzenia vlastníckeho práva, ktorá môže byť vyjadrená
viacerými faktormi, a to predovšetkým otázkou rozsahu samotného obmedzenia a dĺžkou trvania
obmedzenia, teda či ide o obmedzenie dočasné alebo trvalé.

82. Pri posudzovaní obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu odvolací súd vychádzal z toho, že právne
normy nepôsobia vo vákuu, ale v reálnej spoločnosti, kde práva jednotlivca môžu byť obmedzené
právami iného subjektu. Preto pri ich vzájomnom prelínaní je potrebné postupovať dôsledne pri
vyhodnocovaní zásahov do práv rôznych subjektov a riadiť sa zásadou proporcionality. Ochrana
vlastníckeho práva je zaručená tak Ústavou Slovenskej republiky Čl. 20, ako aj Čl. 1 Dodatkového

protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Obmedzenie
vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona.

83. Právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať je vecným bremenom. V prípade vecných bremien zriaďovaných priamo

zo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti.
Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez
toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka. Pri nedostatku
inej právnej úpravy právo na náhradu za vzniknuté zákonné obmedzenie (obmedzenie ukladajúce
vlastníkom nehnuteľností povinnosť strpieť výkon obmedzení - zákonné vecné bremená) možno odvodiť

aj zo všeobecne uznávaných právnych princípov ako príkazov na ochranu základných práv a slobôd,
teda aj základného práva vlastniť a užívať majetok (NS SR 4 Cdo 89/2008 ), je teda možné odvodiť
poskytnutie náhrad za obmedzenie priamo aj z Čl. 11 ods. 4 Listiny, Čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky, z § 128 ods. 2 Obč. zákonníka ,
ktorý je však len zopakovaním obsahu uvedených ústavných noriem.

84. Aj keď obmedzenie žalobcu má nesporný verejnoprávny prvok daný spôsobom jeho vzniku a účelu,
ktorému slúži, nemožno prehliadať, že má aj významný prvok súkromnoprávny.

85. V konaní na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozšírenie pohrebiska

podľa územného plánu nebolo vybudované v celom rozsahu plánovanom v územnom pláne.

86. Presný plošný záber ochranného pásma dobudovaného pohrebisku (1 398 m2) a podľa
územného plánu aj plánovaného pohrebiska na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu bol zistený súdomprvej inštancie (bod 65 odôvodnenia) na základe Geometrického plánu č. 44583486-021/2009 zo dňa
04.03.2009 (č. l. 464-467 spisu), keď v ochrannom pásme dobudovaného a plánovaného pohrebiska
sa nachádza spolu 3 700 m2 pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Na pojednávaní dňa 17.05.2012 uznal

tento záber aj žalovaný (č. l. 838-856 spisu).

87. Predmetom odvolacieho konania v časti zamietnutia nároku sa stala otázka, či žalobca má nárok
na náhradu za obmedzenie jeho vlastníctva, na základe tvrdenia, že pozemky v jeho vlastníctve vo
výmere 3700 m2 - 1 398 m2 = 2032 m2 nemôže užívať, pretože územný plán určil plochy pre

rozšírenie pohrebiska a pozemky žalobcu sa nachádzajú v ochrannom pásme tohto územným plánom
„plánovaného“ pohrebiska.

88. Je nesporné, že Územný plán mesta Zvolen schválený uznesením MsZ Zvolen č. 144/04 zo dňa
03.12.2004,určilajplochy prerozšíreniedotknutéhocivilnéhocintorínanaN.N.-X.vsektoreZvolen-Q.
(VZN č. 83), pričom zatiaľ nebolo vydané žiadne územné rozhodnutie na ďalšie rozšírenie pohrebiska,

zriaďovateľ pohrebiska nežiadal o zriadenie rozšírenia pohrebiska.

89. Územným plánovaním sa vo verejnom záujme určuje hospodárne využitie zastavaného územia a
chráni nezastavané územie. Orgány územného plánovania premietajú konkrétne zámery do územia a
koordinujú verejné záujmy. Základnými nástrojmi územného plánovania sú územné plány. Záväznými

časťami územného plánu obce sú regulatívy funkčného využívania územia a zásady usporiadania
územia, hranice zastavaného územia, zásady a regulatívy ochrany a tvorby prírodného a kultúrneho
dedičstva, usporiadanie verejného dopravného a technického vybavenia územia.

90. Územný plán obce je záväzný pre obstaranie a schválenie územného plánu zóny, pre územné

rozhodovanie. Platným územným plánom obce ZVOLEN v súlade s § 13 ods. 4 zák. č. 50/1976 Zb, v
záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie boli ustanovené v obci plochy pre verejnoprospešné
stavby, t.j. vrátane rozšírenia pohrebiska. V súvislosti s pohrebiskom zákon vyžaduje ochranné pásmo.

91. Ochranné pásmo je istý pás regulácie územia, kde vo verejnom záujme je obmedzené plné

využívanie nehnuteľnosti, predovšetkým pozemkov. „Jadrom“ ochranného pásma býva určitá stavba,
alebo iný objekt. Ochranné pásmo nikdy nie je konštitutívne zriadené územným plánom. Orgány štátnej
správy: a.) buď sami zriaďujú ochranné pásmo vo forme rozhodnutia alebo iného administratívno-
právneho aktu b.) alebo premietajú ochranné pásmo z právnych predpisov a noriem do svojich
záväzných stanovísk. Obsahom ochranného pásma je vždy obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka

nehnuteľnosti. Ak je ochranné pásmo upravené v rámci zákona, nie je možné ho meniť iným spôsobom.
Teda, ak zákon stanovuje, že napr. ochranné pásmo je 50 m od nejakého bodu a určí aj rozsah
obmedzenia nemôže žiaden iný orgán, ako zákonodarca neskorším predpisom, zmeniť túto kvalitu
ochranného pásma. Pri zákonnom ochrannom pásme, t.j. takom, ktoré je presne vymedzené v zákone
(koľko metrov od akého bodu) platí prezumpcia, že stavebný úrad, ako správny orgán, pozná právo a

teda musí takéto ochranné pásmo pri rozhodovaní zohľadniť.

92. V danom konkrétnom prípade neexistuje reálne chránený objekt (pohrebisko), nebolo vydané žiadne
územné rozhodnutie (územným rozhodnutím je rozhodnutie o umiestnenie stavby, rozhodnutie o využití
územia, rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, rozhodnutie o stavebnej uzávere).

Uvedené však neznamená, že by žalobcovo vlastnícke právo nebolo obmedzené, na základe tvrdenia,
že pozemky v jeho vlastníctve vo výmere 2032 m2 nemôže riadne užívať, pretože územný plán určil
plochy pre rozšírenie pohrebiska a jeho pozemky sa nachádzajú v „ochrannom pásme“ tohto územným
plánom „plánovaného“ pohrebiska.

93. Zákon ustanovuje povinnosť zriadiť pohrebisko v súlade s územným plánom a na základe
stavebného povolenia. Hranica ochranného pásma pohrebiska je od roku 2010 zachytená aj v platnom
ÚPN M Zvolen.

94. V konaní bolo preukázané, že do pozemkov žalobcu v rozsahu 3 700 m2 - 1 398 m2 = 2032

m2 v súvislosti s územným plánom by zasahovalo ochranné pásmo pohrebiska, ktorého vznik upravil
zákona o pohrebníctve (zák. č.470/2005 Z.z., v súčasnej dobe zák. 131/2010 Z.z.). Ide o ochranné
pásmo upravené priamo v zákone, ktoré nie je možné meniť iným spôsobom, teda ak zákon stanovuje,
že ochranné pásmo je 50 m od hranice pohrebiska a je určený aj rozsah obmedzenia, nemôžežiaden iný orgán ako zákonodarca zmeniť túto kvalitu ochranného pásma. V danom prípade nejde o
pohrebisko zriadené pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z., ide o územným plánom
plánované rozšírenie pohrebiska - rozšírenie jeho plochy na iné pozemky, čo možno len na základe

stavebného konania, a teda v súlade s § 33 ods. 4 zák. č. 470/2005 Z.z. a contrario je potrebné
rešpektovať v územnom konaní šírku ochranného pásma 50 m a obmedzenie uvedené v zákone,
rovnako rešpektovať zákon 131/2010 Z.z., ktorý nahradil pôvodný zákon o pohrebníctve od 01.01.2011
a určuje ochranné pásmo. Ustanovenie § 36 ods. 3 zák. č. 131/2010 Z.z. umožňuje v ochrannom
pásme existujúceho pohrebiska 50 m umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných

plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného
stavebného úradu pred 1. novembrom 2005. Aby žalobca na sporných pozemkoch mohol vybudovať
stavbu je potrebné vydať územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Žalobca pred 1.novembrom 2005,
nebol stavebníkom, nebolo mu vydané žiadne územné rozhodnutie, ani stavebné povolenie, ktoré by
zakladalo jeho práva stavebníka. Za schválenie nemožno považovať územný plán mesta, pretože tento
neschvaľoval konkrétne budovy, ani urbanistickú štúdiu, ktorá je len územnoplánovacím podkladom, t.j.

podkladom pre územné rozhodnutie.

95. Stavebný orgán vzhľadom na platný územný plán mesta Zvolen musí v územnom konaní zákon o
pohrebníctve rešpektovať a nemôže žalobcovi povoliť umiestnenie budov na jeho pozemku, v súčasnej
dobe okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom, ak tomu bráni zákon, v tomto

prípade zákon o pohrebníctve. Osadením rodinných domov na predmetných konkrétnych pozemkoch
žalobcu by nebolo dodržané ochranné pásmo územným plánom plánovaného pohrebiska.

96. Z uvedeného vyplýva, že keďže podľa Územného plánu mesta Zvolen schváleného uznesením MsZ
Zvolen č. 144/04 zo dňa 03.12.2004 sa nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v rozsahu 2032 m2, ktoré

sú predmetom konania nachádzajú na plochách určených pre nové obytné územie - výstavba rodinných
domov, ide o stavebné pozemky, ktoré boli určené pre realizáciu IBV, následne však od účinnosti
zákona č. 470/2005 Z.z. (od 01.11.2005) došlo k obmedzeniu vlastníctva práva žalobcu, tak, že na
pozemkoch nemohol umiestňovať žiadne budovy (do 01.01.2011), t.j. ani stavbu rodinných domov, na
ktorý účel kúpil pozemky, od 01.01.2011 po nadobudnutí účinnosti zákona 131/2010 Z.z., okrem budov,

ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom.

97. Z uvedeného vyplýva, že pozemky vo vlastníctve žalobcu sú aj v rozsahu nad 1 398 m2 zaťažené
voverejnomzáujme,pričomtentostavtrváodúčinnostizákona470/2005Z.z.,t.j.od01.11.2005doteraz,

keď v súčasnej dobe obmedzenie upravuje zákon 131/2010 Z.z. (t.j. viac ako 13 rokov). Aj keď zákon
priamo výslovne nestanovuje, že by žalobcovi patrila náhrada za obmedzenie jeho vlastníckeho práva,
za daných skutkových okolností (pohrebisko je len plánované v ÚP, a teda náhrada za obmedzenie
nevyplýva priamo zo zákona o pohrebníctve), neznamená to že žalobcovi ako vlastníkovi takto
zaťažených pozemkov by nepatrila náhrada za obmedzenie jeho vlastníckeho práva, čo je v súlade s §

128 OZ, Čl. 20 ods. 4 Ústavy, Čl. 11 ods. 4 Listiny (zák. 23/1991 Zb). Niet žiadnej zákonnej prekážky
na to, aby sa vlastníkovi trpiaceho pozemku priznala náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich
inštitút vecného bremena. Právo na odškodnenie a ochranu má každý, kto „ani pri dodržaní rozumnej
miery obozretnosti“ nemohol neskorší stav predvídať a svedčilo mu preto legitímne očakávanie o
možnosti využitia predmetu svojho vlastníctva. Nie je možné nútene obmedziť vlastnícke právo bez

poskytnutia náhrady. Opačný názor by bol protiústavný, pretože vlastnícke právo patrí medzi tzv. práva
absolútne a požíva najvyššiu ochranu.

98. Odvolací súd poukazuje na podporu tohto záveru aj na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 950/2017
zo dňa 19.12.2017 podľa, ktorého opatrenie všeobecnej povahy vymedzujúce územnú rezervu môže

predstavovať obmedzenie vlastníckeho práva, za čo patrí náhrada podľa Čl. 11 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd. Pri posudzovaní, či má byť náhrada poskytnutá, je však vždy treba posúdiť okolnosti
konkrétneho prípadu a zaoberať sa rozsahom obmedzenia, ktoré územná rezerva pre konkrétneho
vlastníka predstavuje, ako aj dĺžku obmedzenia. Nie je možné nútene obmedziť vlastnícke právo bez
poskytnutia náhrady.

99. Vymedzením pozemku pohrebiska v územnom pláne, tak že hranica pohrebiska by sa nachádza vo
vzdialenosti bližšej ako 50 m od hranice pozemkov žalobcu má za následok obmedzenie vlastníckeho
práva žalobcu. Obmedzenie spočíva v tom, že mu je bránené, aby na pozemkoch realizoval výstavbu avyužíval ich spôsobom, ktorý pôvodne zamýšľal (výstavbu rodinných domov, čo bolo v súlade s prijatým
územným plánom). Už samotné vymedzenie verejnoprospešnej stavby v územnom pláne a s ňou
spojené zákonné ochranného pásma zasahujúce na pozemky žalobcu predstavuje značné obmedzenie

jeho vlastníckeho práva. V územnom konaní musí byť zohľadnené, že pozemky žalobcu by boli v
ochrannom pásme plánovaného pohrebiska. Pri posudzovaní intenzity dopadu tohto obmedzenia na
vlastníka pozemku súd vychádzal z toho, že je v podstate totožné s obmedzením vlastníka pozemkov
v ochrannom pásme už dobudovaného pohrebiska, vychádzal z toho ako pozemky zamýšľal žalobca
využívať, ako ich vzhľadom na obmedzenie môže užívať. Žalobca predmetné pozemky kúpil za

účelom výstavby rodinných domov, v čom je obmedzený a iné využitie sa javí len ako hypotetické,
obmedzením sa tiež znížila hodnota nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené považoval súd obmedzenie
za podstatný zásah do vlastníckeho práva žalobcu, pričom vzhľadom na záväznosť územného plánu
toto obmedzenie posudzoval ako trvalé. Nie je možné spravodlivo požadovať, aby žalobca strpel
obmedzenie svojho vlastníckeho práva bez náhrady, keďže je obmedzený nad spravodlivú mieru.

100. Určenie primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva nie je otázkou skutkovou, ale sa
jedná o otázku právnu. Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva má byť preto určená úvahou súdu,
ktorá zohľadní konkrétne okolnosti.

101. V danom prípade žalobca sa stal vlastníkom predmetných pozemkov na základe kúpnej zmluvy

uzavretej dňa 05.07.2003. Pozemky kupoval za účelom výstavby rodinných domov. Podľa územného
plánu Mesta Zvolen, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva Zvolen č. 144/04 zo dňa
03.12.2004 sa parcely vo vlastníctve žalobcu nachádzajú v mestskom sektore východ, v lokalite
Sarvaška, na plochách určených pre nové obytné územie, t. j. výstavbu rodinných domov, ide teda o
stavebné pozemky (§ 43h ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb). Následne dňom 01.11.2005 nadobudol účinnosť

zákon o pohrebníctve, ktorý upravil vznik ochranného pásma, ako aj rozsah obmedzenia s tým súvisiaci
(zák. č. 470/2005 Z.z., nahradený zákonom č. 131/2010 Z.z.).

102. Pokiaľ ide o pozemky, ktoré sú predmetom konania 3 700 m2 - 1 398 m2 = 2032 m2 , tak sa na ne
vzťahujú závery súdu ako na pozemky, za ktoré bola žalobcovi priznaná náhrada výrokom I. rozhodnutia

prvoinštančného súdu vo výške 83.684,28 Eur, a to pokiaľ ide o záver okresného súdu, že sa jedná o
stavebné pozemky (§ 43h ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb.), na ktorých žalobca nemôže stavať, pretože nejde
o pohrebisko zriadené pred nadobudnutím účinnosti zákona 470/2005 Z.z., tiež na pozemkoch nie je
možné stavať ani na základe ust. 36 ods. 3 zák. č. 131/2010 Z.z., nakoľko žiadne budovy na dotknutých
pozemkoch neboli schválené v územných plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo v územnom konaní

rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 1. novembrom 2005.

103. Žalobca je teda obmedzený aj v užívaní zvyšku pozemkov 2032 m2 (3 700 m2 - 1 398 m2 ) a
patrí mu náhrada za obmedzenie jeho vlastníckeho práva.

104. Pri posudzovaní finančnej náhrady súd zohľadnil skutočnosť, že žalobca nehnuteľnosti nadobudol
pred vznikom zákonného obmedzenia, boli zmarené jeho legitímne očakávania, že nehnuteľnosti
využije na výstavbu rodinných domov, že svojou povahou ide o trvalé obmedzenie, obmedzenie

znižujúce hodnotu nehnuteľností, ako aj možnosť jej predaja.

105. Súd zhodnotil, že v danom prípade finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je
jednorazová, pričom vychádzal z toho, že ide o majetkové právo osoby, ktorá je povinným subjektom
z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka

zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať
samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik
vecného bremena je potom nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je
nelogické, aby pri každej prípadnej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok
na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Tento nárok je teda len jeden a podľa názoru súdu

ho má ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý nehnuteľnosť vlastní v čase vzniku vecného bremena. K
obmedzeniu vlastníka - žalobcu došlo jednorazovo, na základe platného územného plánu, účinnosťou
zákona o pohrebníctve, t,j. 01.11.2005, ktorý určil ochranné pásmo pohrebiska. Uvedeným dňom došlo
ex lege k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu vecným bremenom, uvedeným dňom mu v zmyslevšeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka vzniklo právo na náhradu za toto obmedzenie, od
uvedeného dňa mal vlastník možnosť uplatniť svoje právo na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckych
práv v občianskym zákonníkom stanovenej dobe.

106. Určenie náhrady má byť primerané ujme, ktorú utrpí vlastník pozemku v dôsledku obmedzenia.
Konkrétny postup súdu pri určení presnej výšky náhrady za obmedzenie - vecné bremeno neustanovuje
žiadny predpis. Odvolací súd zistil primeranú náhradu primerane ujme, ktorú trpí vlastník pozemku, v
dôsledku obmedzenia jeho vlastníctva, ktorá pokiaľ ide o rozsah a intenzitu obmedzenia je obdobná, ako

pri plochu záberu 1 398 m2 (už reálne existujúce pohrebisko a ochranného pásma), a teda vychádzal
zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie a nim vykonaného dokazovania a určil primeranú
náhradu za obmedzenie 59,86 Eur/m2 x 2302 m2 = 137.797,72 Eur (vychádzajúc zo znaleckého
posudku Ing. XX/XXXX).W. č. 35/2013). Odvolací súd pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že pozemky
sú zaťažené aj inými bremenami poukazuje na to, že toto bolo zohľadnené znalcom správne ako
redukujúce faktory pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov, pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca môže

stavaťnasvojichpozemkoch,ktorésúmimoochrannéhopásmatakútoskutočnosťžalobcanepreukázal.

107. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, však súd mohol priznať žalobcovi len
celkovú sumu uplatneného nároku do výšky 118.372,02 Eur, t.j. 34.687,74 Eur (118.372,02 Eur -
83.684,28 Eur - už priznaný nárok).

108. V danom prípade ide o majetkové právo. Územným plánom v spojení s účinnosťou zákona č.
470/2005 Z.z. t,j. 01.11.2005, ktorý určil ochranné pásmo pohrebiska došlo ex lege k obmedzeniu
vlastníckeho práva žalobcu vecným bremenom. V zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka vzniklo právo na náhradu za obmedzenie po nadobudnutí účinnosti zákona o pohrebníctve

a vlastník mal možnosť uplatniť svoje právo na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckych práv v
občianskym zákonníkom stanovenej dobe, t.j. podľa § 101 OZ v trojročnej premlčacej dobe, ktorá
začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. 02.11.2005, 16.05.2007. Pokiaľ
žalobca právo na náhradu za obmedzenie svojho vlastníctva v celom rozsahu neuplatnil v stanovenej
dobe, došlo k premlčania práva v rozsahu jeho neuplatnenia v premlčacej lehote. Žalobca až podaním

doručeným súdu dňa 13.12.2013, (po uplynutí premlčacej doby) rozšíril žalobu na zaplatenie sumy vo
výške 222.000,- Eur.

109. Ktvrdeniužalobcuonepremlčanínárokuodvolacísúdudáva,ževpredmetnejvecinejdeopredmet
konania, keď by súd mohol prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť im viac, než čoho sa domáhali, ako

to upravovalo ustanovenie § 153 OSP, nakoľko nešlo o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu alebo
konanie, kedy by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Rovnako ustanovenie § 216 CSP neumožňuje vzhľadom na predmet sporu prekročiť návrh žalobcu.
Žalobca v tomto konaní v žalobe presne vyjadril, v akej výške sa domáha svojho nároku, žalobou uplatnil
nárok na zaplatenie sumy vo výške 118.372,02 Eur, ako primeranej náhrady za obmedzenie užívania

pozemkov v jeho vlastníctve, nachádzajúcich sa v ochrannom pásme pohrebiska. Žalobca nepodal
návrh na určenie povinnosti plniť primeranú náhradu, resp napr. na platenie opakovanej náhrady za
určitý časový úsek, bez uvedenia konkrétnej výšky. Dané konanie možno začať len na základe žaloby.
Žalobca v žalobe vymedzil predmet sporového konania, a to pokiaľ ide o : 1/ konkrétny právny vzťah, 2/
konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, 3/ výšku plnenia, ktoré z daného dôvodu žiadal priznať. Súdy

poskytujú ochranu len nároku, ktorý si strana uplatní, a to len vo výške v akej si ho uplatní v žalobe,
ak nejde o konania, v ktorých sa uplatní výnimka zo zásady non ultra petita (napr. § 291 ods. 1 CSP,
142 OZ, § 149 ods. 3 a § 150 OZ, 438 OZ). Žalobca v tomto konaní v žalobe presne vyjadril, v akej
výške sa domáha svojho nároku. Až podaním doručeným súdu dňa 13.12.2013, (po uplynutí premlčacej
doby) rozšíril žalobu na zaplatenie sumy vo výške 222.000,- Eur, a preto mu súd v súlade s § 100 OZ

nemohol premlčané právo priznať.

110. Odvolací súd udáva, že námietka premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, v tomto
prípadeaniniejevýrazomzneužitiaprávazostranyžalovaného,apretoodvolacísúdpovažovaltvrdenia
žalobcu, že námietka premlčania vznesená žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi za nedôvodnú.

O konanie vykazujúce znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka nie je možné uvažovať
z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale len z konkrétnych
okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli
byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípuprávnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania (uznesenie Najvyššieho súdu ČR
z 31. augusta 2004, sp. zn. 25 Cdo 2648/2003).

111. Žalobca v súvislosti s tvrdením, že jeho nárok nie je premlčaný uviedol, že jeho nárok pokiaľ
ide rozšírenú sumu 103.627,98 Eur, treba posudzovať podľa zákona č. 131/2010 Z.z. účinného od
01.01.2011, a teda nie je premlčaný. Odvolací súd udáva, že skutočnosť, že zákon č. 470/2005 Z.z. bol
zrušený zákonom 131/2010 Z.z., ktorý nahradil pôvodný zákon o pohrebníctve nespôsobila vzhľadom
na obsah zákonov zánik nadobudnutých práv žalobcu. Obmedzenie jeho vlastníckeho práva nezaniklo,

aj zákon 131/2010 Z.z. ponechal ochranné pásmo cintorína a to 50 m od hranice pozemku pohrebiska.
K základným princípom právneho štátu v zmysle Čl. 1 Ústavy patrí právna istota a dôvera občanov a
právnických osôb v právo a právny poriadok. Všeobecne platí, že právne predpisy nepôsobia spätne
(lex retro nom agit). Právne vzťahy, nároky z nich vyplývajúce a pod. sa musia spravovať normami,
ktoré platili v čase ich vzniku. Podľa štandardného normotvorného prístupu sa pri časovom strete dvoch
právnych predpisov novou úpravou spravujú aj vzťahy založené zrušenou normou. Táto úprava vstupuje

doprávnychvzťahovvzniknutýchvminulostistým,žeododňasvojejúčinnostiichmôženovoregulovať-
meniť,dopĺňať,rušiť,spájaťsnimiinéprávaapovinnostiatď..Zalegislatívnekorektnémožnopovažovať
iba také riešenie, aby samotný vznik vzťahov a práva z nich vyplývajúce do účinnosti neskoršieho
predpisu sa posudzovali podľa zrušenej úpravy (nepravá retroaktivita). Inštitút nepravej retroaktivity
slúži preto na zabezpečenie kontinuity a stability spoločenských vzťahov a ich právnych úprav. V

prejednávanej veci sa jedná o nepravú retroaktivitu, nakoľko zákonodarca novým právnym predpisom
priniesolurčitézmenytýchprávapovinností,ktorévzniklizaplatnostiskoršiehozákona.Zmenourežimu,
na základe prijatia novej právnej normy však zákonodarca nevstúpil do už nadobudnutých práv žalobcu.
Vzhľadom na uvedené je potrebné aj okamih vzniku majetkového práva žalobcu posudzovať podľa
zákona účinného v čase vzniku obmedzenia, t.j. od účinnosti zákona 470/2005 Z.z. t.j. 01.11.2005.

112. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zo strany žalovaného došlo k uznaniu dlhu, a teda uplatnený nárok nie
je premlčaný, odvolací súd udáva, že v tomto v plnom rozsahu odkazuje na bod 138 odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie. V súlade s § 558 OZ uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka
adresovanýveriteľovi,ktorýokremvšeobecnýchnáležitostípredpísanýchpreprávneúkony,preplatnosť

vyžaduje písomnú formu, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh, uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Určitosť
prejavu vyžaduje určitosť a zrozumiteľnosť, čo do dôvodu a aj výšky, čo musí byť poznateľné z listiny.
Žalobca v konaní nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci uznanie dlhu zo strany žalovaného,
ktorého obsahom by bol prísľub zaplatiť dlh, uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Aj žalobca udáva,
že obsahom „uznania dlhu“ nebola výška dlhu, podľa neho však stačí, že výška dlhu je objektívne

určiteľná. Tvrdené uznanie nemožno vzhľadom na dané skutkové okolnosti považovať za určité.

113. Pre úplnosť odvolací súd vzhľadom na tvrdenia žalovaného udáva, že priznaná náhrada k
výške kúpnej ceny nie je v rozpore s dobrými mravmi, primeraná náhrada za obmedzenie užívania
nehnuteľnosti bola v konaní objektívne zisťovaná za pomoci znaleckého posudku, ktorú zistenú

jednotkovú hodnotu obmedzenia žalovaný ani nerozporoval. Súd rozhodoval na základe platného a
účinného zákona, nemohol zohľadňovať skutočnosť, či prípadne dôjde/nedôjde k zmene na zákona o
pohrebníctve, tak ako to uvádza žalovaný.

114. O nároku na úroky z omeškania v časti, v ktorej odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej

inštancie a priznal žalobcovi sumu 34.687,74 Eur, rozhodoval odvolací súd v súlade s § 517 ods.
1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10c, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Rozhodnutie súdu nemá charakter konštitutívneho rozhodnutia, ktoré by zakladalo, menilo alebo zrušilo
práva a povinnosti, uvedené rozhodnutie len autoritatívne potvrdzujú vzniknuté práva a povinnosti.
Keďže pri predmetnom nároku osobitný zákon neupravuje otázku času splnenia nároku, analogicky

treba vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je
dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Odvolací súd potom priznal žalobcovi nárok na úrok
z omeškania v súlade s uplatneným návrhom od 16.10.2007.

115. O lehote na plnenie rozhodol odvolací súd v súlade s § 232 ods. 3 CSP, žalovaný neuviedol
skutočnosti odôvodňujúce určiť dlhšiu lehotu na plnenie.

116. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vo zvyšku žalobu zamietol, z dôvodu premlčania nároku.117. Odvolací súd v súlade s § 396 ods. 2 CSP z dôvodu, že zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie,
rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, a to v súlade s § 255 ods. 2 CSP.

Úspešnejší v konaní bol žalobca, keď tento bol úspešný, čo do sumy 118.372,06 Eur s prísl., vo zvyšku
bol nárok zamietnutý, z dôvodu premlčania. Žalovaný bol úspešný do sumy 103.628 Eur. Žalobca má
preto nárok voči žalobcovi na náhradu trov prvoinštančného konania vzhľadom na pomer jeho úspechu
vo veci vo výške 7 % (53,32% - 46,67% = 6,65%, t.j. 7 %.). V danom prípade súd nezistil okolnosti, pre
ktoré by žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. V prípade zamietnutia nároku z dôvodu premlčania

súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci a nepriznanie nároku
z dôvodu premlčania sa odráža v rozsahu neúspechu účastníka v konaní.

118. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255
ods. 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca sa odvolal do sumy 138.315,72 Eur, úspešný v odvolacom konaní bol v rozsahu 34.687,74 Eur,

t.j. 25 %, žalovaný bol v celom rozsahu v odvolacom konaní neúspešný, a preto odvolací súd priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu pomeru jeho úspechu, t.j. 25 %. V
súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

119. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.

2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).