Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. september 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216763
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117216763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobkyne: Ľ. Y., nar. XX. XX. XXXX,

bytom S. XX, XXX XX S., štátny občan SR, v konaní zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený
názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, v konaní zast. Beňo & partners,
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 286,98 EUR a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 286,98 EUR spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 286,98 EUR od 25. 10. 2017 do zaplatenia, v lehote

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, čo sa týka uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia, o ktorých výške rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z a m i e t a .

IV. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, čo sa týka uplatneného nároku vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o ktorých výške
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.6.2017 sa domáhala na žalovanom uloženia
povinnosti vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 286,98 EUR, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 286,98 EUR, od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému, do
zaplatenia sumy 286,98 EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne sa domáhala

určenia,žezmluvnápodmienkauvedenávZmluveoposkytnutípôžičkyč.XXXXXXXXXX,z20.1.2014,v
časti 13. POPLATKY, POKUTY, ÚROK Z OMEŠKANIA, v bode 13.3., v znení: „Spoločnosť je oprávnená
požadovať od Klienta zmluvnou pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením
ktorejkoľvek Jednotlivej Splátky. V 30-deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu
vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu o
poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX, dňa 20.1.2014. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo
výške 1.500 EUR, s mesačnou splátkou vo výške 45,82 EUR, ročnou úrokovou sadzbou vo výške 22,20
%, RPMN vo výške 22,20 %, priemernou RPMN vo výške 45,94 %. Celkovú sumu pôžičky vo výške2.199,36 EUR mala žalovanému uhradiť do 1/2018. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorila
ako spotrebiteľka so žalovaným, dodávateľom finančnej služby. Zmluva o spotrebiteľskom úvere mala
obsahovať náležitosti podľa 9 ods. 2/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a

účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Konkrétne podľa ZoSÚ, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí mala obsahovať: - druh spotrebiteľského úveru
(§ 9 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ), - adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c/ ZoSÚ), - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. íl ZoSÚ), - ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ), - výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ).

3. Poukázala na to, že podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a) až k), r) a y). Zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX, z 20.1.2014 neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods . 2 písm. a/, c/, f/, j/ a k/ ZoSÚ, preto je predmetný úver pod ľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ,
bezúročný a bez poplatkov. Bezdôvodné obohatenie uplatnila vo výške rozdielu medzi mojimi platbami
v celkovej výške 1.786,98 EUR a výškou úveru 1.500 EUR, teda 286,98 EUR.

4. Ďalej namietala, že zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX, z 20.01.2014 obsahuje aj
neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v časti 13. POPLATKY, POKUTY, ÚROK Z OMEŠKANIA, v bode
13.3., v znení: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient
dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-deň po dobe splatnosti je Klient

povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva
aj splatnou. " Podľa § 52 ods. 1 OZ „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. " Podľa § 53 ods. 1 OZ „Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech .spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“

5. V priebehu konania bolo súdom zistené, že ku dňu 1.1.2018 žalobca zanikol rozdelením a následným
zlúčením s nástupnickými spoločnosťami, a to VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 820

05 Bratislava, IČO: 31 318 045, ktorá prevzala všetky práva a povinnosti z existujúcich právnych
vzťahov pokiaľ ide o produkt QCar a Triangel - splátkový predaj a VÚB, a.s., so sídlom Mlynské
nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, ktorá prevzala všetky práva a povinnosti z existujúcich
právnych vzťahov v ostatných zložkách podnikania zanikajúcej spoločnosti. Uvedené vyplýva z Projektu
rozdelenia zlúčením zo dňa 11.12.2017 uzavretého medzi zanikajúcou spoločnosťou a nástupnickými

spoločnosťami v zmysle § 69 ods. 9 a § 218m a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,
spísaného formou notárskej zápisnice č. N 3283/2017, Nz 54215/2017 zo dňa 11.12.2017 notárkou
JUDr. Ľubicou Floriánovou.

6. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 7.11.2017 a uviedol, že podľa jeho názoru

predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Druh spotrebiteľského úveru podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) ZoSÚ je výslovné špecifikovaný v štandardných európskych informáciách o
spotrebiteľskom úvere, ktoré sú nedielnou súčasťou zmluvy. Pokiaľ ide o adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v súlade s § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ poukázal
na to, že v záhlaví zmluvy je špecifikovaný veriteľ - Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné

námestie 12 ,060 01 Kežmarok. Tiež v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere,
ktoré sú súčasťou zmluvy je presne špecifikovaná adresa.

7. K námietke žalobkyne ohľadne absencie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v súlade s § 9 ods.2 písm. f ) ZoSÚ žalovaný mal za

to, že v zmluve je uvedený počet splátok 48, aj ich termíny (termín konečnej splatnosti je 1/2018).
Vychádzajúc z počtu splátok a ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti je zhodný
s dátumom splatnosti konečnej splátky. Podľa žalovaného bola konečná splatnosť určená zrozumiteľne
a určito. Doba trvania zmluvy (doba určitá) bola uvedená v štandardných európskych informáciácho spotrebiteľskom úvere. Žalovaný poukázal na článok 10 ods. 2 písm. c/ smernice európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa uvádza
len dĺžka trvania zmluvy o úvere, teda nespomína sa termín konečnej splatnosti úveru. Vo vzťahu

k výške ročnej úrokovej sadzby a výške RPMN žalovaný poukázal na to, že v zmluve je uvedená
správna hodnota RPMN 22,20%, ako aj fixná ročná úroková sadzba 22,20%, čo znamená, že žalovaný
okrem úrokov nepožadoval od žalobkyne žiadne ďalšie poplatky ani plnenia. Zákonodarca nestanovil
podrobeniu testu „neprijateľnosti“ samotnú výšku úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, ale výšku
odplaty spotrebiteľského úveru. RPMN spotrebiteľského úveru sa vypočítala podľa vzorca uvedeného v

prílohe č. 2. (ods. 1). Mal za to, že zo zákonných ustanovení je zrejmé, že odplata za spotrebiteľský úver
sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, ktoré sa
na zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzajú jednak v celom čísle ako aj v ročnom percentuálnom údaji
- v podobe údaja o RPMN. V zmluve bola dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
vo forme spotrebiteľského úveru vo výške 22,20 % ročne, teda je zrejmé, že žalovaný ako veriteľ
nepožadoval od spotrebiteľa „nad rozsah“ úrokovej sadzby žiadne ďalšie poplatky a ani iné plnenia

súvisiace s poskytnutím spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy.

8. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy neexistoval vykonávací predpis,
ako tomu je v súčasnosti alebo ako tomu bolo do účinnosti zákona 258/2001 Z. z., ktorý by mal exaktne
stanovovať maximálnu výšku odplaty.

9. V hodnotení primeranosti odplaty mal za potrebné brať na zreteľ tú skutočnosť, že odo dňa 1.6.2014
vstúpilo do platnosti nariadenie vlády č. 141/2014 Z. z., ktorým sa novelizovalo nariadenie vlády č.
87/1995 Z. z., ktoré stanovilo najvyššie prípustnú výšku odplaty ako dvojnásobok priemernej RPMN
bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov

zverejnená podľa osobitného predpisu, pričom v čase uzatvorenia zmluvy bolo RPMN spotrebiteľských
úverov bánk a pobočiek zahraničných vo výške 11,71 %, čo by v nadväznosti na dikciu novej právnej
úpravy (v prípade eventuálneho použitia danej normy) znamenalo, že najvyššia prípustná odplata
(RPMN) pri takejto finančnej službe by bola vo výške 23,42 %, pri teoretickej aplikácii novej právnej
úpravy by bola odplata dojednaná v zmluve vo výške 22,20 % nižšia, ako najvyššia prípustná výška

odplaty,stanovenánariadením141/2014Z.z.akovykonávajúcimprávnympredpisomknovelizovanému
§ 53 ods. 6 OZ, ktorý stanovuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Žalovaný poukázal na to, že
inkasoval od žalobkyne ako dlžníčky výhradne len úroky, ktoré zodpovedajú zmluvnému vyjadreniu
RPMN vo výške 22,20 %, čo predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom vo výške 1.500 EUR. Žalovaný mal za to, že týmto spôsobom si splnil povinnosť jemu uloženú

v § 9 ods. 2 ZoSÚ, a teda žalobné námietky ohľadom absencie týchto údajov sú neopodstatnené. V
súvislosti so žalobnou námietkou poukázal na Rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15. Vo
vzťahu k námietke ohľadne zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienke, uviedol, že zmluvná
pokuta je štandardným zabezpečovacím inštitútom slovenského záväzkového práva, prostredníctvom
ktorej zmluvná strana vyžadujúca splnenie určitej záväzkovej povinnosti je oprávnená vymieniť si pre

prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, ktorej obsahom je záväzok účastníka, ktorý
túto povinnosť poruší, zaplatiť pokutu na ktorej zaplatenie sa zaviazal. Zmluvná pokuta je legitímnym
nástrojom žalovaného ako veriteľa zabezpečiť si splnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu
založeného Zmluvou. Poukázal na to, že zmluvná pokuta bola dojednaná písomne a obsahuje všetky
náležitosti podľa predmetného ustanovenia, pričom je organickou súčasťou zmluvy, konkrétne čl. 13

zmluvných podmienok. Čo sa týka výšky zmluvnej pokuty uviedol, že zmluvná pokuta je vo výške 10 % z
dlžnej splátky zároveň predstavujúca sankcie za omeškanie podľa § 3a je nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z. v súlade so zákonom. Priemerná hodnota RPMN v čase uzatvorenia zmluvy bola stanovená vo výške
49,67 %, to znamená, že v danom prípade sankcie za omeškanie nemohli prevýšiť 59,67 % a zároveň
trojnásobok úrokov z omeškania, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy boli 9,25% x 3, teda výšku 27,75

%. Uplatnením sankcie za omeškanie s platením jednotlivých splátok, teda zmluvnej pokuty, žalovaný
neprekročil vyššie uvedené zákonné parametre. Žalovaný považoval výšku zmluvnej pokuty v súlade s
platným právom. Ďalej žalovaný vzniesol námietku premlčania časti nároku žalobcu uplatňovaného v
tomto konaní. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila listinné dôkazy, a to zmluvu o poskytnutí pôžičky č.
XXXXXXXXXX, kópie poštových poukazov. Žalovaný predložil tabuľku priemerných úrokových mier,
údaje k RPMN z dotknutého obdobia, prehľad splátok a úhrad.11. Z listinných predložených listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav:

12. V zmysle zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.1.2014 uzatvorenej medzi

Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou, v čl. IV. bola dojednaná
pôžička vo výške 1.500 EUR so splátkou 45,82 EUR, s dojednaným počtom splátok 48, s už uvedenými
celkovými nákladmi spotrebiteľa 699,36 EUR, celkovou čiastkou 2.199,36 EUR, ročnou úrokovou
sadzbou 22,20 %, RPMN 22,20 %, priemernou hodnotou RPMN 45,94 %, termínom konečnej splatnosti
(mesiac/rok) 1/2018.

13. V časti 13 zmluvy s názvom poplatky pokuty, úrok z omeškania v bode 13.3 bolo uvedené, že
spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30. deň po dobe splatnosti je klient povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. Tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.

14. Ďalej súd vo veci vykonal dokazovanie poštovými poukazmi, a to za obdobie od 21.2.2014 až do
15.5.2017, z ktorých mal súd zistené že žalobkyňa uhrádzala na účet č. XXXXXXXXX mesačne 45,82
EUR s uvedením adresáta právneho predchodcu žalovaného.

15. Žalovaný súdu predložil listinné dôkazy, a to priemerné úrokové miery úverov poskytnutých v eurách

odjanuára2014dodecembra2014,zktoréhomalsúdzistené,žeúveryod1do5rokovboliposkytované
úrokovej miere 11,71 % . Podľa súhrnných informácií o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských
úveroch a za 1. štvrťrok 2014 a úvery za obdobie od jedného do piatich rokov sa poskytovali a s
priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 49,67 %.

16. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistené, že žalobkyňa vykonala úhrady vo výške 1.786,98 EUR a
poskytnutý jej bol úver vo výške 1.500 EUR.

17. Súd posudzoval predmetnú úverovú zmluvu podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom ku dňu 20.1.2014.

18. Podľa § 2 citovaného zákona, a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 9 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.
(3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ
povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa § 11 zák.č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 10.6.2013 do 30.4.2014,
(1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti

podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o
príjmoch,výdavkocharodinnomstavespotrebiteľaalebobeznahliadnutiadopríslušnejdatabázyúdajov
o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.21. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa predmetnú zmluvu uzatvárala ako fyzická
osoba nepodnikateľ.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že predmetná zmluva o úvere je svojou
povahou zmluvou spotrebiteľskou a zároveň spĺňa charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne.

30. V sporovom konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa so žalovaným dňa 20.1.2014
uzatvorila platne zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru a je absolútnym
obchodom. Žalovaný (rozumej právny predchodca žalovaného) vystupoval voči žalobkyni ako právnická
osoba, ktorá poskytuje úvery v rámci predmetu svojho podnikania v zmysle § 2 písm. b) zákona o

spotrebiteľských úveroch a žalobkyňa ako fyzická osoba, ktorá nečerpala finančné prostriedky na výkon
povolania, zamestnania alebo podnikania v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Z týchto dôvodov súd daný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným posúdil ako vzťah zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v zmysle ustanovení § 1 ods. 2
uvedeného zákona je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov,
ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť.

31. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni na základe zmluvy
o úvere spotrebiteľský úver vo výške 1.500 EUR. Zmluva obsahuje údaj o počte splátok 48, výške

mesačnej splátky 45,82 EUR, RPMN 22,20 %, ročnú úrokovú sadzbu vo výške 22,20 %, priemernú
hodnotu RPMN 45,94 % o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom vo výške 2.199,36 EUR.32. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením
§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením všeobecne

60-tým mesiacom a 15-tým dňom v poslednom mesiaci, čo nemožno považovať za súladné s vyššie
citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako
dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

33. Citované ustanovenie vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom
k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje
pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

34. Pokiaľ ide o obsahovú náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, tu súd poukazuje pre
úplnosť na právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017,

ktorou sa riadil v ktorý uviedol, že: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách
uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali
presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na
istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza

pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia
eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu
predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy
jeho eurokonformným výkladom.“

35.Keďžeužlendôvodneuvedeniakonečnéhotermínusplatnostispôsobuje,žeúverjebezúročnýabez
poplatkov, z dôvodov hospodárnosti sa súd nevyjadruje k ďalším opakovým námietkam argumentáciám
žalobkyne a žalovaného.

36. Súd akceptoval len túto námietku žalobkyne vo vzťahu k predbežnému posúdeniu, že úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkový podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch, čo bez ďalšieho viedlo následne k dôvodnosti uplatneného nároku o
zaplatenie sumy 286,98 EUR (1786,98-1500).

37. Suma 286,98 EUR predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný získal
plnením bez právneho dôvodu, nakoľko súd úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkový.

38. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd tento priznal od 25.10.2017 s poukazom na to, že žaloba bola
žalovanému doručená dňa 24.10.2017.

39. Žaloba bola súdu doručená dňa 27.6.2017 a nepremlčané splátky preto boli všetky, ktoré uhradila
žalobkyňa od 27.6.2015, ktorých uhradených bolo 12, čo predstavuje sumu (45,82 x 12) 549,84 EUR z,
ktorých súd priznal len 286,98 EUR, ktoré zjavne premlčané neboli.

40. Podľa § 3a ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. - ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka - Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov

ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním

peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

41. Podľa § 544 ods. 1 a
OZ, ak strany dojednajúpre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený

spôsob jej určenia.

42. Podľa § 545a, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá

porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

43. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

44. Čo sa týka výšky zmluvnej pokuty, zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške 10 % dlžnej splátky
zároveň predstavujúca sankciu za omeškanie podľa § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Dojednaná
splátka predstavovala sumu 45,82 EUR, 10 % z toho predstavuje sumu 4,58 EUR.

45. Žalobkyňa odôvodnenie, prečo sa domáha vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, skutkovo

odôvodnila len tým, že poukázala na ustanovenia a na to, že bola súdmi už vyhlásená za neprijateľnú a
poukázala na rozhodnutie zo dňa 20.10.2014, ďalšie skutkové okolnosti k tomu nedoplnila.

46. Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1.1.2008 nielen § 301
Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave stanovenej v §

54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka, nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná
pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú
povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej
pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však

plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí
preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej
povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V
dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká
škoda vznikla. Pokiaľ má vymáhaná sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je

treba rozlišovať medzi neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta
v spotrebiteľskej zmluve môže byť neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v
prípade nespotrebiteľskej zmluvy by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi.

47. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej
funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného
dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s

nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ
má byť sankciou preskúmavanou podľa uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd
len na preskúmavanie toho, či jej výška zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii
sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane
vysokých súm ako sankcie“.

48. Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje
tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno
v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená
to, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď

výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy
dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase
uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované
zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovomokamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice
Rady (ES) 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa
ktorého nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na

ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. V podstate rovnaký obsah má ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
1.3.2010. Podľa neho pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na
samotný text zmluvy a všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré
charakterizujú samotné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy.

49. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky predstavujúcej sankciu za nesplnenie
záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne
dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z
viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného
porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa. Ak výška dojednanej zmluvnej

pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečovanej sumy, ako aj
výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti, nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.
4 písm. k), ods. 5 Občianskeho zákonníka v teraz platnom znení.

50.S prihliadnutímnato,žežalobkyňaneuviedlainékonkrétnejšieaindividuálnejšie skutkovéokolnosti,
pre ktoré sa domáhala vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v tejto časti súd žalobu zamietol.

51. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti

s uplatňovaním alebo bránením práva.

52. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. O trovách konania súd rozhodol osobitne keďže išlo o samostatné nároky podľa úspechu žalobkyne
a žalovaného k tomu ktorému nároku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Prešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.