Rozsudok pre zmeškanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cb/120/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116223110
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2116223110.5

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci navrhovateľov: 1./ ZSE Energia,
a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281, 2./ ZSE Energia CZ, s.r.o., so sídlom Lidická
1873/36, Černé Pole, Brno, Česká republika, IČO: 044 85 262, obaja právne zastúpení: Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: TT KONTAJNERY s.r.o, so
sídlom Lovčická 655/79, Brestovany, IČO: 46 734 538, o zaplatenie sumy 337,36 eur s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu vo výške 337,36 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 106,22 eur od 15.01.2015 do zaplatenia a úrokom z
omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 227,56 eur od 14.05.2015 do zaplatenia, a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

II.Návrhvčastiúrokuzomeškaniavovýške0,05%dennezosumy3,98eurod15.01.2015dozaplatenia
z a m i e t a.

III. Návrh navrhovateľa v 2. rade z a m i e t a.

IV. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi v 1. rade trovy konania v plnom rozsahu. O výške
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

V. Odporca nemá nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 19.10.2016, formou tlačiva podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), domáhali, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 337,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 %
denne zo sumy 110,20 eur od 15.01.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 0,05 %
denne zo sumy 227,56 eur od 14.05.2015 do zaplatenia, alternatívne, aby uvedenú sumu odporca
zaplatil navrhovateľovi v 2. rade. Taktiež sa domáhali, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľoviv1.rade,alternatívnenavrhovateľoviv2.radenáhradutrovkonaniavovýške104,34eur.

2. Z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade poskytol odporcovi dodávku elektriny do
odberného miesta odporcu v dohodnutom množstve, čase a kvalite, zabezpečil distribúciu elektriny pre
odberné miesto odporcu. Navrhovateľ v 1. rade vystavil odporcovi za poskytnutie uvedených služieb
faktúručísloXXXXXXXXXXnasumu110,20eur,splatnúdňa14.1.2015afaktúručísloXXXXXXXXXXna
sumu 227,56 eur, splatnú dňa 13.05.2015, ktoré odporca neuhradil. Navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľ

v 2. rade uzavreli dňa 13.09.2016 Rámcovú komisionársku zmluvu, obsahom ktorej okrem iného aj
úprava správy, vymáhania a likvidácie pohľadávok navrhovateľa v 1. rade. Navrhovateľ v 2. rade je ododňanadobudnutiaúčinnostiKomisionárskejzmluvyoprávnenývovlastnommeneanaúčetnavrhovateľa
v 1. rade spravovať, vymáhať a likvidovať tie pohľadávky navrhovateľa v 1. rade, ktoré mu navrhovateľ
v 1. rade za týmto účelom zverí. V zmysle prílohy č. 1 ku Komisionárskej zmluve navrhovateľ v 1. rade

poveril navrhovateľa v 2. rade správou, vymáhaním a likvidáciou pohľadávky navrhovateľa v 1. rade
voči odporcovi.

3. Podľa čl. 2 ods. 1 vety prvej Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota

pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu
nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.

4. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom
má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

5. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán nenamieta. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

6. Podľa ustanovenia § 577 Obchodného zákonníka komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje,
že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa

zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

7. Podľa ustanovenia § 581 vety prvej Obchodného zákonníka z konania komisionára nevznikajú
komitentovi vo vzťahu k tretím osobám ani práva, ani povinnosti.

8. Komisionárska zmluva zakladá právny vzťah medzi komisionárom a komitentom, ktorý má povahu
tzv. nepriameho zastúpenia. Komisionár ako nepriamy zástupca komitenta, koná na účet komitenta, ale
vo vlastnom mene, preto z jeho konania voči tretím osobám nevznikajú priamo žiadne práva a povinnosti
zastúpenému. Aby mohol komisionár vymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju tento zákonom
predpísaným spôsobom postúpiť. Vo vzťahu k dlžníkovi potom komisionár vystupuje ako vlastník

pohľadávky. Plnenie dlžníka komisionárovi má účinky splnenia záväzku dlžníka len u pohľadávky,
ktorá patrí komisionárovi, lebo plnenie tretej osoby komisionárovi nemá voči komitentovi žiadne účinky.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. decembra 2011, sp. zn. 1M Obdo V 6/2009)

9. Charakteristickým znakom nepriameho zastúpenia je, že zástupca koná vo vlastnom mene.

Komisionár, ako nepriamy zástupca komitenta, koná síce na účet komitenta, ale vo vlastnom mene.
Práva a povinnosti z jeho úkonov nevznikajú komitentovi, ale komisionárovi, ktorý je povinný ich previesť
na komitenta. Konanie na účet zastúpeného pri nepriamom zastúpení nespočíva v tom, že už v konaní
zástupcu alebo vo výsledku jeho konania je vyjadrené, že práva alebo povinnosti konaním nadobudnuté
patria zastúpenému. Uvedené slovné spojenie vyjadruje len povinnosť vzájomného vysporiadania

účastníkov tohto vzťahu (najmä povinnosť previesť úžitky z konania na zastúpeného a predložiť mu
vyúčtovanie). To, že zástupca koná na cudzí účet, sa vo vzťahu k tretím osobám nijako neprejavuje a
navonok sa jeho konanie nelíši od konania vo vlastnom mene a na vlastný účet. Z komisionárskej zmluvy
vyplývajúprávaapovinnostilenprejejúčastníkovavničomsanedotýkajúprávapovinnostítretíchosôb.
Tretie osoby, voči ktorým komisionár koná, ani nemusia vedieť, že koná ako komisionár. Keďže nepriamy

zástupca koná vo vlastnom mene, z jeho konania voči tretím osobám nevznikajú priamo žiadne práva
a povinnosti zastúpenému, čo je priamo vyjadrené v § 581 Obchodného zákonníka. Uvedené špecifiká
nepriameho zastúpenia prakticky spravidla vylučujú, aby bez ďalšieho bolo predmetom zariadenia
obchodnej záležitosti na základe komisionárskej zmluvy aj vymoženie pohľadávky komitenta. Keďže
komisionár koná vo vlastnom mene, môže vymáhať pohľadávky, ktoré mu patria. Na to, aby mohol

vymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť. Vo vzťahu
k dlžníkovi potom vystupuje ako vlastník pohľadávky. Plnenie komisionárovi má účinky splnenia záväzku
dlžníka len u pohľadávky, ktorá svedčí (patrí) komisionárovi. Pohľadávka, ktorá patrí komitentovi, nie je
splnená plnením komisionárovi.10. Keďže v danom prípade predložená komisionárska zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré by
bolo možné považovať za postúpenie pohľadávok navrhovateľa v 1. rade na navrhovateľa v 2. rade,

zmluva nemá žiadne účinky na vzťah navrhovateľa v 2. rade ako veriteľa k odporcovi ako dlžníkovi. Z
obsahu posudzovanej komisionárskej zmluvy vyplýva, že komisionár (navrhovateľ v 2. rade) je odo dňa
nadobudnutia účinnosti zmluvy oprávnený vo vlastnom mene a na účet Komitenta (navrhovateľa v 1.
rade) spravovať, súdne vymáhať a likvidovať pohľadávky Komitenta zverené Komisionárovi do správy
podľa Zoznamu zverených pohľadávok (čl. I bod 3 zmluvy), a zmluvné strany sa dohodli, že predmetom

tejto zmluvy je výlučne súdne vymáhanie pohľadávok zverených Komisionárovi do správy (čl. I bod 4
zmluvy).

11. Žalovaná pohľadávka teda aj v zmysle komisionárskej zmluvy naďalej patrí navrhovateľovi v 1. rade
a navrhovateľ v 2. rade ju má len súdne vymáhať, za čo mu patrí dohodnutá odmena. Z toho možno
vyvodiť záver, že navrhovateľ v 2. rade nedisponuje hmotnoprávnym nárokom, na základe ktorého by

sa mohol domáhať žalobou (návrhom) plnenia zo strany odporcu. V prípade navrhovateľa v 2. rade ide
o nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie, preto súd žalobný návrh vo vzťahu k navrhovateľovi v 2.
rade zamietol. Zamietnutím návrhu týkajúceho sa navrhovateľa v 2. rade súd zároveň nepripustil ani
druhú alternatívu žalobného petitu, na základe ktorého sa navrhovatelia domáhajú uloženia povinnosti
odporcovi zaplatiť nárokovanú pohľadávku navrhovateľovi v 2. rade, a to nielen z dôvodu nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v 2. rade, ale tiež preto, že návrhom sa navrhovateľ v 1. rade
nemôže domáhať plnenia v prospech tretej osoby (v tomto prípade v prospech navrhovateľa v 2. rade,
keďže tento stranou sporu nie je pre nedostatok vecnej legitimácie).

12. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len

„Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,

zmluva nie je uzavretá.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to so Zmluvou
o združenej dodávke elektriny zo dňa 01.04.2014, „Obchodnými podmienkami spoločnosti ZSE
Energia, a.s. pre odberateľov elektriny mimo domácností“, s faktúrou č. XXXXXXXXXX, s faktúrou č.

XXXXXXXXXX, Pokusom o zmier zo dňa 30.04.2015, Pokusom o zmier zo dňa 22.05.2015, Rámcovou
komisionárskou zmluvu zo dňa 13.09.2016, Prílohou č. 2 k rámcovej komisionárskej zmluvy a zistil tento
skutkový a právny stav:

15. Navrhovateľ v 1. rade poskytol odporcovi dodávku elektriny do odberného miesta odporcu,

zabezpečil distribúciu elektriny pre odberné miesto odporcu. Navrhovateľ v 1. rade vystavil odporcovi za
poskytnutie uvedených služieb faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 110,20 eur (splatnú dňa 14.01.2015)
a č. XXXXXXXXXX na sumu 227,56 eur (splatnú dňa 13.05.2015). Navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľ
v 2. rade uzavreli dňa 13.09.2016 Rámcovú komisionársku zmluvu, v zmysle ktorej je navrhovateľ v 2.
rade oprávnený vo vlastnom mene a na účet navrhovateľa v 1. rade spravovať a vymáhať pohľadávky

navrhovateľa v 1. rade, ktoré mu navrhovateľ v 1. rade za týmto účelom zveril, a to vrátane pohľadávky
navrhovateľa v 1. rade voči odporcovi. Odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi v 1. rade nesplnil a
vyfakturované pohľadávky neuhradil.

16. Základom rozsudku je navrhovateľom v 1. rade tvrdený skutkový stav, ktorý súd považuje za

nesporný, vzhľadom na to, že odporca skutkové tvrdenia navrhovateľa v 1. rade nerozporoval, keďže
sa v zmysle čl. 5 ods. 3 Nariadenia nevyjadril v stanovenej lehote k návrhu na uplatnenie pohľadávky,
napriek tomu, že mu vzorové tlačivo C na odpoveď bolo doručené dňa 21.12.2016 (č.l. 35 spisu). Súd
považoval nárok navrhovateľa v 1. rade v priznanej časti za dostatočne osvedčený obsahom žalobného
návrhu a doloženými listinnými dôkazmi, a to aj s poukazom na čl. 7 ods. 3 Nariadenia.

17. Súčasne súd však poukazuje na to, že z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade
vyfakturoval odporcovi sumu 110,20 eur pozostávajúcu z dodávky a distribúciu elektriny vo výške 430,22eur (od ktorej boli odpočítané preddavkové platby vo výške 350 eur), poplatky za vystavenie upomienok
vo výške 26 eur a úroky z omeškania vo výške 3,98 eur.

18. Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi žiadať od dlžníka príslušenstvo
(úrok z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 22. júla 2010, sp. zn. 33 Cdo 2041/2008) Úroky z omeškania sú následkom nesplnenia
peňažného záväzku a vznikajú vtedy, ak si dlžník nesplnil včas a riadne svoju povinnosť, spočívajúcu
v zaplatení peňažného záväzku. Úroky z omeškania nahradzujú škodu, ktorú veriteľ utrpel tým, že

nemohol včas disponovať dlžnou sumou. Zámerom úpravy § 369 Obchodného zákonníka bolo zamedziť
dlžníkovi, aby mohol nezaplatenú sumu využiť na podnikanie, a preto toto zákonné ustanovenie
dáva možnosť dohodnúť výšku úrokov. Úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len jej
príslušenstvom. Oneskoreným zaplatením úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania (§ 369
ods. 1 Obchodného zákonníka). (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca
1995, sp. zn. 6 Obdo 4/94)

19. Úroky z omeškania sú sankciou a teda príslušenstvom pohľadávky, a preto za omeškanie so
zaplatením úrokov z omeškania vo výške 3,98 eur (na základe faktúry č. XXXXXXXXXX) nevzniklo
navrhovateľovi v 1. rade právo na ďalšie úroky z omeškania podľa ustanovenia § 369 Obchodného
zákonníka, pretože v tomto prípade ide o omeškanie so zaplatením príslušenstva pohľadávky. Na

základe uvedeného súd návrh v časti úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3,98 eur od
15.01.2015 do zaplatenia zamietol.

20. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v
peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu

alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak
zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní
uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

21. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia.

22. V rámci čl. X. bod 10.11 Obchodných podmienok spoločnosti ZSE Energia, a.s., si zmluvné strany
(navrhovateľ v 1. rade a odporca) dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý
deň omeškania od dátumu splatnosti faktúry až do jej úhrady.

23. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany

odporcu nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím navrhovateľovi v 1. rade vznikol zákonný nárok požadovať
popri plnení istiny aj úroky z omeškania v dohodnutej výške (0,05 % denne) a to dňom nasledujúcim
po dni splatnosti faktúr, preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade úrok
z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 106,22 eur od 15.01.2015 do zaplatenia a úrokom z
omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 227,56 eur od 14.05.2015 do zaplatenia.

24. Podľa čl. 16 Nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

25. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

26. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.28.Akúspešnejstranesporualebostrane,ktoráprocesnenezavinilazastaveniekonania,preukázateľne
v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov

konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa čl. 16 Nariadenia a § 255 ods. 1 CSP a
navrhovateľovi v 1. rade ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu, vzhľadom na to, že bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky

(úrokov z omeškania). Odporcovi súd nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v 2. rade
nepriznal, pretože napriek tomu, že bol v tejto časti konania úspešný, žiadne trovy mu preukázateľne
nevznikli a ani si žiadne neuplatnil. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).