Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218202307
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218202307.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.MartinaValentováasudcovJUDr.
Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: F. A., nar. XX.X.XXXX, adresa I., V. P. K.
XXXX/XX, proti žalovanému: M. B., nar. X.X.XXXX, adresa: B., K. XX, zastúpenému splnomocnencom:
C&T Advokáti s. r. o., so sídlom Bratislava, Fedinova 3b, IČO: 51 284 961, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda

zo dňa 24.5.2018, č. k. 9C/29/2018-43, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie p o t v r d z u j e .

II. Výrok II. o náhrade trov konania r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu a výrokom I. nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému zakázal scudziť, darovať alebo dať do zálohu v prospech tretích osôb
nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v registri „C“, ako stavba 7- garáž, nachádzajúcej sa v
katastrálnom území V., na parcele č. 2340, o výmere 19 m2, ako zastavané plochy a nádvoria, vedený
Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, ktorej vlastníkom je v podiele 1/1 žalovaný;
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v registri „E“, ako druh pozemku - orná pôda, nachádzajúca

sa v katastrálnom území V., parcelné č. 1284, o výmere 14900 m2, a nehnuteľnosť vedenú v registri
„C“, ako druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2589/9 o výmere 232 m2, parc. č.
2592/3 o výmere 169 m2 a parc. č. 2592/6 o výmere 2 m2 v katastrálnom území V., vedený Okresným
úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, ktorých vlastníkom je v podiele 1/24 vzhľadom k
celku žalovaný; nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v registri „E“, ako druh pozemku - orná pôda,
nachádzajúca sa v katastrálnom území V., parcelné č. 826 o výmere 12840 m2, vedený Okresným

úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, ktorých vlastníkom je v podiele 1/24 vzhľadom k celku
žalovaný; a to až do právoplatného skončenia súdneho sporu vo veci vedenej na Okresnom súde
Dunajská Streda pod sp. zn. 9C/27/2018. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d), §

326 ods. 1, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1 až 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha určenia,
že právny úkon - darovacia zmluva je neúčinná. V rámci tohto konania sa žalobca domáhal aj nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému scudziť, darovať alebo dať do zálohu v

prospech tretích osôb nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXXX, XXXX a XXXX
nachádzajúce sa v kat. úz. V., vedený Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom,ktoré sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve žalovaného do času, kým súd nerozhodne vo veci samej.
Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval tým, že je vlastníkom bytu č. X na
adrese F. F.. XX v V., ktorý získal v dražbe. Pani L. B. (predchádzajúca vlastníčka bytu) byt užívala bez

právneho dôvodu odo dňa dražby, t. j. od 2.8.2007 do 16.2.2018. Od apríla 2013 za tento byt neplatila
nájomné žalobcovi, ani poplatky za správu bytu. Žalobca za ňu uhrádzal všetky poplatky týkajúce sa
predmetného bytu a tak mu vznikla pohľadávka voči nej v celkovej výške 38.468,23 Eur. V tejto veci je
vedené konanie na OS Dunajská Streda pod sp. zn. 11C/15/2008, kde súd ustálil, že nárok žalobcu voči
L. B. nie je premlčaný a v konaní bude súd pokračovať. L. B. je matkou žalovaného, mala vedomosť, že

od apríla 2013 je povinná platiť poplatky za užívanie bytu žalobcovi, resp. správcovi bytov. Správca si
nárokuje v konaní vedenom na OS DS pod sp. zn. zaplatenie 7.200,54 Eur v súvislosti s užívaním bytu
aj voči L. B. ako žalovanej 2. Výťažok z dražby predmetného bytu v sume 31.209,29 Eur bol uložený v
notárskej úschove a dňa 15.6.2017 boli prostriedky vyplatené L. B.. V snahe vyhnúť sa plneniu svojho
peňažného záväzku, ktorý má voči žalobcovi, prevádza svoj majetok na svojho syna M. B., ktorý je v
tomto konaný žalovaným. Prevod nehnuteľného majetku bol Okresným úradom, katastrálnym odborom

povolený dňa 9.3.2018 na základe darovacej zmluvy, kde ako darca vystupuje L. B. a obdarovaným je
žalovaný. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia podľa žalobcu je to, aby žalovaný s predmetnými
nehnuteľnosťami nenakladal, t. j. aby ich neprevádzal na tretie osoby v snahe obísť povinnosť darkyne
zaplatiť žalobcovi uplatňovanú pohľadávku, ktorá je omnoho vyššia, ako je cena týchto nehnuteľností.
Žalobca sa domnieva, že darovacia zmluva bola urobená účelovo, aby sa darkyňa vyhla plneniu.

Neodkladné opatrenie navrhol žalobca nariadiť až do doby, kým nebude jeho nárok zo strany L. B.
uspokojený.

4. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená,

nakoľko zo žalobcom predložených listinných dôkazov, zo zápisnice a pripojeného súdneho spisu
jednoznačne vyplýva, že na Okresnom súde Dunajská Streda je vedené konanie s totožnými subjektmi
pod sp. zn. 10C/64/2008 o žalobe na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností, v
ktorom súd právoplatne zamietol žalobu žalobkyne L. B. dňom 29.9.2017, ďalej konanie vedené pod
sp. zn. 11C/15/2008 o zaplatenie 135.000,- Sk titulom vzniknutých nákladov žalobcu spojených s

neoprávneným užívaním bytu L. B., ako aj konanie vedené pod sp. zn. 10C/64/2008 v ktorom si žalobca
uplatnil titulom ušlého nájomného zaplatenie 15.000,- Sk. Prevodom, prípadne ďalším zmenšovaním
majetku žalovaného by došlo k obmedzeniu, ak nie k zmareniu možnosti vymôcť preukázateľnú
pohľadávku voči L. B.. Na základe toho dospel prvoinštančný súd k záveru, že v danom prípade
sú podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené. Súd uviedol, že upustil od uloženia

povinnostižalobcovipodaťvstanovenejlehotežalobuvovecisamej,nakoľkotáužbolanasúdepodaná,
pričom ide o žalobu o zaplatenie sumy 135.000,- Sk, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 11C/15/2008,
ako aj žaloba o vyslovenie neúčinnosti prevodu nehnuteľností, ktoré konanie je vedené pod sp. zn.
(9C/27/2018, pozn. odvolacieho súdu).

5. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalovaný (formálne nazvané sťažnosť,
ale posúdiac podanie podľa obsahu, ide o odvolanie, pozn. odvolacieho súdu), ktorým sa domáhal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu zamietne a súčasne prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% dôvodiac, že súd vec nesprávne skutkovo aj právne vyhodnotil. Argumentoval tým, že

podaná žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu je neopodstatnená v celom rozsahu a zo strany
žalobcu sa jedná iba o šikanózny výkon práva podávať neopodstatnené žaloby bez toho, aby o jeho
pohľadávkach predtým právoplatne rozhodol súd. Dôvodom, pre ktorý súd nariadil dané neodkladné
opatrenie, bolo možné zmarenie vymoženia údajnej pohľadávky žalobcu voči matke žalovaného, čo je
už samo o sebe absurdné, keďže žalobca sa voči žalovanému nedomáha zaplatenia akejkoľvek sumy,

ale určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorého bol žalovaný adresátom a ktorý považuje žalobca
za odporovateľný. Vyšší súdny úradník (ide tu o omyl, mal byť sudca, pozn. odvolacieho súdu) sa
však zjavne nezaoberal tým, kto je účastníkom konania sp. zn. 9C/2/2018, ako aj čo je podstatou
odporovateľnosti právnych úkonov, keďže ak by tak urobil, nemohol by vydať napadnuté uznesenie.
Inštitút odporovateľnosti je totiž inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom návrhu podľa

§ 42a OZ z pohľadu žalujúceho veriteľa je dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený
úkon,ktorýskracujeveriteľovivymáhateľnépohľadávky,jevočinemu(veriteľovi)právneneúčinný,avšak
uvedené nemá vplyv na platnosť takéhoto úkonu. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe
potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného protidlžníkovi domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v
prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je

dobre možné, musí sa veriteľ domáhať toho, aby ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol
prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo
iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne
vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného

právneho úkonu. Vzhľadom na to, že podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho
úkonu v súdnom konaní, nie je vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
prospech, a to k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nemôže v danej veci dôjsť scudzením
nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy k zhoršeniu právneho postavenia žalobcu v
konaní o vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu. Nakoľko v prípade odporovacieho návrhu, ide
o rozhodnutie konštitutívne, pretože sa ním vyhlasuje právny úkon dlžníka vo vzťahu k veriteľovi za

relatívne neúčinný, stáva sa takýto rozsudok vykonateľný, len čo nadobudne právoplatnosť, a preto sa
nemožno dovolávať ohrozenia výkonu takéhoto rozsudku, a to ani ďalším nakladaním s nehnuteľnosťou,
ktorej sa neúčinný právny úkon týka. Nakladaním žalovaného s nehnuteľnosťami teda nemôže byť
ohrozený výkon súdneho rozhodnutia o neúčinnosti darovacej zmluvy voči žalobcovi. Žalobca sa
neopodstatnene dovoláva potreby nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu bezproblémového

výkonu rozhodnutia a rovnako nedôvodne argumentuje obavou, že by výkon rozhodnutia, týkajúci sa
jehopohľadávky,moholbyťohrozenýkonanímžalovaného,keďžepredmetomkonaniavovecisamejnie
je zaplatenie akejkoľvek peňažnej pohľadávky, lebo žalobca takúto ani voči žalovanému nemá, a preto
sa neopodstatnene voči žalovanému domáha ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Rovnaký právny
názor je obsiahnutý aj v konštantnej judikatúre odvolacích súdov, ktoré v konaniach o odporovateľnosti

právnych úkonov v zásade nepripúšťajú nariadenie neodkladných opatrení, nakoľko to je v rozpore s
účelom a zmyslom odporovateľnosti právnych úkonov. Podľa žalovaného je nepochopiteľné, že súd
nariadilneodkladnéopatrenie,keďajžalobcasámvnávrhukonštatoval,žeúdajnýdlžníkžalobcu,matka
žalovaného získala peňažné prostriedky v sume 31.209,29 Eur, a teda je zrejmé, že p. B. disponuje
majetkom v dostatočnej výške na to, aby mohla prípadne uspokojiť právoplatne priznanú pohľadávku

voči žalobcovi. Pohľadávka žalobcu je však sporná a súd o nej doteraz právoplatne nerozhodol, pričom
jej výška nie je právne ani skutkovo ničím podložená. Ak teda nie je právoplatne ustálená výška
pohľadávky žalobcu voči matke žalovanej, nie je možné ani tvrdiť, že došlo darovaním nehnuteľností
žalovanému ako jej synovi k ukráteniu žalobcu ako možného veriteľa a teda že predmetná darovacia
zmluva môže byť odporovateľným právnym úkonom, keďže iba taký úkon, ktorým dochádza k ukráteniu

veriteľa môže byť právne neúčinný. Aj z tohto dôvodu sám žalobca navrhoval prerušenie konania o
neúčinnosti právneho úkonu do skončenia konania o zaplatenie voči matke žalovaného. Nariadené
neodkladné opatrenie absurdne zasahuje do oprávnených záujmov žalovaného. Okrem toho hodnota
predmetu daru predstavuje iba zlomok žalobcom tvrdenej pohľadávky, čo tvrdí aj sám žalobca, a teda
nie je zrejmé, prečo by malo byť potrebné nariadiť uvedené neodkladné opatrenie. Žalobca vyvoláva

neoprávnene súdne spory, v ktorých si uplatňuje neexistentné pohľadávky voči matke žalovaného,
pričom súčasným konaním do sporov s matkou žalovaného zaťahuje aj žalovaného. Žalovaný prijal
dar od matky, nakoľko to bol prejav jej vďaky za jeho vzornú starostlivosť a pomoc a určite sa nejedná
o jej úmyselné konanie s cieľom ukrátiť veriteľov. Matka žalovaného disponuje finančným majetkom
a je aj poberateľom starobného dôchodku, takže o marení uspokojenia jej veriteľov nemôže byť reč,

preto je aj podaná žaloba o odporovateľnosť darovacej zmluvy nedôvodná. Navyše súd v konaniach sp.
zn. 11C/15/2008 a sp. zn. 10C/64/2008 zamietol viaceré návrhy žalobcu na nariadenie neodkladných
opatrení voči matke žalovaného, keď ich nepovažoval za potrebné, nakoľko uplatnený nárok žalobcu
neboljednoznačnepreukázanýamusíbyťpredmetomdokazovania.Jenepochopiteľné,žesúdrozhodol
o nariadení neodkladného opatrenia práve v tomto konaní, keď v konaniach o zaplatenie obdobný návrh

žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca účelovo zneužíva súd,
keď do dnešného dňa nemusel ani zaplatiť žiadne súdne poplatky. Aj z tohto dôvodu rozšíril žalobca
začiatkom tohto roka pôvodne žalovanú sumu v konaní sp. zn. 11C/15/2008 na sumu 38.468,23 Eur,
ktorá nemá žiadne opodstatnenie. Rovnakým krokom sa žalobca snažil žalovanú sumu rozšíriť aj v
konaní sp. zn. 10C/64/2008, avšak potom, čo mu túto zmenu súd nepripustil, zobral svoj návrh späť.

Je zrejmé, že žalobca zneužíva situáciu a snaží sa voči matke žalovaného a v tomto konaní aj priamo
voči žalovanému získať neodôvodnený nárok, z jeho strany sa jedná o šikanózny výkon práva, ktorý by
podľa čl. 5 CSP nemal požívať ochranu. Aj preto je nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodné.6. Žalobca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril, pričom uviedol,
že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledoval jedine to, aby vzhľadom na to, že L.
B. previedla darovacou zmluvou predmetnú nehnuteľnosť na svojho syna, žalobca nebol ukrátený

na svojich pohľadávkach, ktoré má voči nej. Menovaná si najmä neplní svoje záväzky vyplývajúce
zo schváleného zmieru v konaní sp. zn. 11C/15/2008 a žalobcovi je ku dňu 31.1.2019 dlžná sumu
1.975,74 Eur, žalobcovi tiež dlhuje náhradu trov konania v konaní 8C/435/2007, ako aj v konaní sp. zn.
10C/370/2007 a súčasne dlhuje náhradu trov konania P. A.. L. B. si teda neplní svoje záväzky, najmä
tie s ktorými súhlasila, čím je ohrozený výkon exekúcie. Preto žalobca navrhuje, aby súd ponechal v

platnosti nariadené neodkladné opatrenie a odvolanie zamietol. Žalobca sa bude môcť uspokojiť len z
prípadného výťažku prevedenej nehnuteľnosti, keďže menovaná nemá žiadne peniaze, keď neplatí to,
pod čo sa podpísala a zaviazala sa dobrovoľne plniť.

7. Žalovaný podal k vyjadreniu žalobcu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nariadené neodkladné
opatrenie považuje za neopodstatnené, nakoľko neboli naplnené všetky zákonné požiadavky na jeho

vydanie. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že malo dôjsť sporným darovaním k jeho ukráteniu,
ako aj žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu svojej pohľadávky. Žalobca vo svojom stanovisku
odkazuje na uzatvorený zmier v konaní sp. zn. 11C/15/2008, avšak neuvádza, že v zmysle tohto
zmieru mal žalobca zobrať žalobu o odporovateľnosť právnych úkonov, ako aj návrh na nariadenie
tohto neodkladného opatrenia späť, keďže došlo k urovnaniu všetkých sporných práv medzi ním

a matkou žalovaného. Matka žalovaného totiž uhradila celú sumu dohodnutej istiny v zmysle I.
výroku predmetného zmieru, čo potvrdzuje aj sám žalobca, keď vo svojom stanovisku už netvrdí, že
matka žalovaného by mu mala dlžiť akúkoľvek čiastku vyplývajúcu zo sporu 11C/15/2008. Jedinou
spornou pohľadávkou, ktorá v súčasnosti existuje medzi matkou žalovaného a žalobcom je údajná
pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 1.975,74 Eur, avšak túto pohľadávku matka žalovaného

rozporuje, nakoľko podľa jej názoru žalobca nepreukázal, že uhradil sumu príslušenstva vyplývajúceho
zo sporu 7C/52/2012 v zmysle II. výroku daného zmieru. Táto suma je však zanedbateľná vo vzťahu
k hodnote nehnuteľností, ktoré sú predmetom neodkladného opatrenia. Ostatné ním tvrdené nároky
sú rovnako neopodstatnené, keďže aj tieto boli urovnané v zmysle III. výroku predmetného zmieru.
Tým je jednoznačne preukázané, že odpadol dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska

vymožiteľnosti údajnej pohľadávky žalobcu od matky žalovaného, a preto žalovaný navrhuje, aby bolo
napadnuté uznesenie zmenené tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude zamietnutý
a žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. K tomuto vyjadreniu žalovaný pripojil uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k.

11C/15/2008-282 zo dňa 1.10.2018 (bez vyznačenej právoplatnosti, pozn.), podľa ktorého súd schválil
zmier medzi žalobcom F. A. a žalovanou L. B. v znení: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
12.225,- Eur v troch splátkach po 4.075,- Eur splatných do 15.10.2018, 15.11.2018 a 15.12.2018, pod
stratou výhody splátok.... II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi najviac 2.715,- Eur, čo predstavuje
príslušenstvo zo sporu 7C/52/2012, do 10-tich dní od dátumu preukázania žalobcom zaplatenej reálnej

sumy, a to správcovi, ktorým je D. C. - Správa bytov ... III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania v sporoch vedených pod sp. zn. 11C/15/2008, 10C/64/2008, 9C/27/2018 a 9C/29/2018. IV.
Žalobca sa zaväzuje vziať späť celkom spory vedené pod sp. zn. 9C/27/2018 a 9C/29/2018, najneskôr
do 3 dní od zaplatenia poslednej splátky istiny uvedenej vo výroku I. V. Vzájomné nároky strán sporu
zaniknúuhradenímistínvzmyslevýrokuI.aII.VI.Vozvyškuuplatnenéhonárokusúdkonaniezastavuje.

9. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného
sú nepravdivé. Žalobca preukázal, že zaplatil za L. B. penále v sume 2.715,- Eur, avšak vzhľadom
na formuláciu zmieru v konaní 11C/15/2008 vedenom na OS Dunajská Streda žiada od menovanej
sumu 1.975,74 Eur, ktoré mu doteraz nezaplatila a žalobca má obavu, že nemá dostatok finančných

prostriedkov na jej zaplatenie. Ďalej je žalobcovi dlžná rôzne sumy na základe právoplatných rozsudkov
vedených na OS Dunajská Streda pod sp. zn. 8C/435/2007, 10C/370/2007. Tieto pohľadávky žalobcu
nie sú zanedbateľné vo vzťahu k hodnote nehnuteľností, ktoré sú predmetom neodkladného opatrenia.
Žalobca prehlásil, že jeho cieľom nie je pokračovať v súdnom konaní, avšak vzhľadom k tomu, že zročné
pohľadávky nie sú uhrádzané povinnou, keďže nemá finančné prostriedky na ich úhradu, žalobcovi

nezostáva iné, len pokračovať v súdnom konaní, aby sa v prípade priaznivého výsledku v ňom mohol
uspokojiť z nehnuteľností, ktoré sú predmetom neodkladného opatrenia.10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné
priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a

argumenty žalovaného predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či v čase rozhodovania prvoinštančného
súdu boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť žalovanému
neodkladným opatrením dočasný zákaz nakladať (konkrétne scudziť, darovať, alebo dať do zálohu v
prospech tretích osôb) s danými nehnuteľnosťami, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.

9C/27/2018.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle §

343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

13. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. c) a d) tohto

ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nenakladala s
určitými vecami alebo právami; alebo aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

17. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť

pomeryajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu

a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

18. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

19. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto
rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade
žalovaný, nie je dlžníkom žalobcu.

20. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

21. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti

tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

22. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto

mal z tohto úkonu prospech.

23. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že Civilný sporový poriadok ustanovuje
v § 329 ods. 2 CSP v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo, podľa
ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Osobitný

význam má potom ust. § 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti
odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací
súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto nemôže založiť
svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na takéto
skutočnosti odvolací súd neprihliada. Platí potom, že osoba, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje,

sa môže v prípade zmeny rozhodujúcich skutočností po nariadení neodkladného opatrenia domáhať
jeho zrušenia v zmysle § 334 CSP.

24. V danom prípade preto predmetom odvolacieho prieskumu nemôže byť vecná správnosť
napadnutého uznesenia z hľadiska skutočností, ktoré nastali až po jeho vydaní súdom prvej inštancie.

Pokiaľ teda žalovaný v danom prípade poukazuje na skutočnosť, že po vydaní napadnutého uznesenia
dňa 24.5.2018, došlo následne k urovnaniu všetkých sporných práv medzi žalobcom a matkou
žalovaného, keď títo uzavreli zmier v konaní sp. zn. 11C/15/2008, ktorý je obsahom uznesenia č. k.
11C/15/2008-282 zo dňa 1.10.2018 a matka žalovaného pohľadávky žalobcu uhradila, odvolací súd
na tieto nové skutkové okolnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia prihliadať nemôže

a pri preskúmavaní vecnej správnosti napadnutého uznesenia vychádza zo stavu v čase vydania
napadnutého uznesenia. Ako bolo vyššie uvedené, v prípade, že žalovaný má za to, že po vydaní
napadnutého uznesenia nastali také skutkové okolnosti, ktoré sú dôvodom pre jeho zrušenie, môže sa
takéhoto rozhondutia domáhať postupom v zmysle ust. § 334 CSP.

25. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ktorým prvoinštančný súd vyhovel návrhu
žalobcu a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v podstate zakázal nakladať s uvedenými
nehnuteľnosťami, odvolací súd dospel k záveru, že zatiaľ v tomto štádiu konania bez vykonania
riadneho dokazovania vo veci samej by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobou vo
veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu, je očividne vylúčený. Vo veci samej (vedenej

pod sp. zn. 9C/27/2018) sa totiž žalobca domáha určenia neúčinnosti voči nemu darovacej zmluvy
uzavretej medzi darkyňou L. B. a obdarovaným žalovaným, ktorý nárok žalobca odôvodňuje tým, že
má vymáhateľnú pohľadávku voči L. B. titulom užívania ňou bytu v období od 2.8.2007 do 16.2.2018 v
celkovej výške 38.468,23 Eur s príslušenstvom, pričom žalobcova dlžníčka previedla svoj nehnuteľnýmajetokdarovacouzmluvounažalovaného,ktorýmprávnymúkonommalodôjsťkukráteniuuspokojenia
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Hoci žalovaný v podanom odvolaní skutkové tvrdenia žalobcu
spochybňuje, na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či je žaloba dôvodná, bude nevyhnutné

vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. K odvolacej námietke žalovaného, že
žalobca nepreukázal, že má voči L. B. vymáhateľnú pohľadávku, odvolací súd uvádza, že pre úspešnosť
odporovacej žaloby sa vyžaduje, aby pohľadávka bola vymáhateľná, pričom „vymáhateľnosť“ v danom
prípade nemožno zamieňať s „vykonateľnosťou“ pohľadávky, pretože kým vykonateľnosť, predstavuje
takú kvalitu veriteľovej pohľadávky, ktorej už svedčí tzv. exekučný titul (vlastnosť na ktorú sa nesprávne

odvoláva žalovaná), tak vymáhateľnosť, predstavuje žalovateľnosť pohľadávky, t. j. že pohľadávka
veriteľa dospela do takého štádia, že veriteľ si jej zaplatenie môže nárokovať žalobou podanou na súde,
čo je aj daný prípad, keď konanie o zaplatenie sumy 38.468,23 Eur prebieha pred Okresným súdom
Dunajská Streda pod sp. zn. 9C/27/2018, ktorú žalobu žalobca dosiaľ nezobral späť, a to napriek zmieru
schválenému v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/15/2008. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti
považoval odvolací súd prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia za

splnenú.

26. Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je existuje obava, že prípadná exekúcia
bude ohrozená. Vo veci samej vedenej pod sp. zn. 9C/27/2018 (z ktorého konania bol žalobcov

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený uznesením súdu č. k. 9C/27/2018-13 zo dňa
11.5.2018 na samostatné konanie a konanie o nariadení neodkladného opatrenia sa tak ďalej vedie
pod novou sp. zn. 9C/29/2018) sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená,
že v prípade úspechu jeho žaloby, by bol odporovateľný právny úkon (tu darovacia zmluva) voči
veriteľovi (tu žalobca) relatívne neúčinná, čo znamená, že žalobca ako veriteľ, by sa mohol na základe

právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu sporného právneho úkonu
(tu z nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. špecifikovaných vo výroku neodkladného
opatrenia). Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa totiž vzťahuje na konkrétny exekvovateľný
majetok, a nie na osobu žalovaného (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý sa nestáva povinným
v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanému v tom zmysle, že v rámci

exekučného konania proti dlžníkovi (tu dlžníčka L. B.), je povinná strpieť vedenie exekúcie (speňaženie)
na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola účastníkom. Veriteľ teda môže viesť
proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo,
iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného úkonu
prospech a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť (žalovaný).

27. Prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaný ešte pred právoplatným skončením
konania o neúčinnosť právneho úkonu previedol sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade,
by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku
vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok

žalovaného (adresáta odporu), a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne
odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho
rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by
len k množeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k

predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo
stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosť bola prevedená a jej vlastníctvo
by svedčalo v prospech iného. Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným
neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii
pomerov a umožní sa ničím nerušené judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k

obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu,
nakoľko žalovaný nebude žiadnym spôsobom obmedzovaný v ich bežnom užívaní.

28. Vzhľadom na vyššie vedené neobstojí argumentácia žalovaného v podanom odvolaní, že
konštantná judikatúra odvolacích súdov je taká, že v konaniach o odporovateľnosť právnych úkonov

v zásade nepripúšťajú nariadenie neodkladných opatrení. Naopak z konštantnej rozhodovacej činnosti
odvolacích súdov vyplýva, že práve v takomto type konaní (o odporovacej žalobe, pozn.) je nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni ďalším prevodom nehnuteľností dôvodné - porovnaj napr.
rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/208/2012, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.5Co/278/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/23/2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
18Co/44/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým
súd nariadil neodkladné opatrenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o nariadenie
neodkladného opatrenia, v prípade neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo

veci samej (§ 123 a § 128 ods. 1 CSP) o trovách tohto konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

31. Pretože v danom prípade nejde o neodkladné opatrenie vo veci samej, nakoľko bolo podané spolu
so žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu (konanie sp. zn. 9C/27/2018) nebolo potrebné, aby
prvoinštančný súd rozhodoval o náhrade trov konania v súvislosti s týmto neodkladným opatrením. V

súlade s uvedeným odvolací súd zrušil v rozhodnutí súdu prvej inštancie výrok II. o trovách konania
o nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko o trovách konania vzniknutých v súvislosti s týmto
neodkladným opatrením (tak prvoinštančných, ako aj odvolacích) sa bude rozhodovať v konečnom
rozhodnutí, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo § 336 ods.3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v
konaní vo veci samej v spore sp. zn. 9C/27/2018.

32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).