Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207883
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317207883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu Prima banka Slovensko,

a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému Z. L., nar. X. X. XXXX, C. XXXX/XX, J., o
zaplatenie 1685,13 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 403,94 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 27. 7. 2017 na tunajší súd žalobou, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy 1685,13 eur s úrokom 28% ročne od 28. 6. 2017 do zaplatenia a na náhradu trov
konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23. 10. 2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet. Počas
trvania zmluvného vzťahu žalovaný podľa bodu 3.8 VOP bol povinný mať na účte dostatok finančných
prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle

Sadzobníka. Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť tým, že sa dostal do nepovoleného debetu na
osobnom účte vo výške žalovanej sumy. Nakoľko žalovaný nevyrovnal dlh, žalobca zatvoril účet. Listom
a výpisom z účtu ku dňu 27. 6. 2017 oznámil žalobca žalovanému, že eviduje na jeho účte debetný
zostatok v sume 1685,13 eur. V zmysle 3.12 VOP, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ
účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Keďže žalovaný túto povinnosť nesplnil, žalobca podal na súd
žalobu.

2. Podaním doručeným súdu dňa 25. 9. 2017 žalobca doplnil žalobu a špecifikoval, že žalovaná suma
je nepovoleným debetom predstavujúcim (záporný) rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami
na účte, ktorý vznikol na základe omeškania žalovaného s úhradou peňažnej sumy, poskytnutej mu v
rámci služby povolené prečerpanie. Žalovaný mal poskytnutý limit povoleného prečerpania vo výške 800
eur, avšak porušil svoje povinnosti a dostal sa do nepovoleného prečerpania - nepovoleného debetu.
Zmluva na bežnom účte bola ukončená na základe odstúpenia zo strany banky z dôvodu neuhradenia
nepovoleného debetu na účte, čím sa skončila platnosť všetkých súvisiacich bankových produktov a

služieb viažucich sa k bežnému účtu.

Poukázal na prehľad operácií, z obsahu ktorého vyplývajú debetné operácie, ktorými žalovaný reálne
vyčerpal sumu 10 916,88 eur a to: platba kartou 285,80 eur, výber z automatu žalobcu 2690 eur, výber zautomatu inej banky 6100 eur, bezhotovostná platba 261,08 eur, výber hotovosti 1580 eur. V prospech
týchto debetných operácií boli ďalej započítané poplatky v celkovej výške 1281,19 eur a to za transakcie,
za balík služieb, úroky/daň, za avízo o nezrealizovaní príkazu, za rušenie TP, za výzvu - debet, za

upozornenie - debet, za zistenie zostatku na automate inej banky SR, ďalej prenos zostatkov, zmena PIN
a poplatok za vedenie exekúcie. Ďalej z obsahu tohto prehľadu vyplývajú kreditné operácie v celkovej
výške10512,94eurato:úroky/daň0,02eur,prijatábezhotovostnáúhrada2978,67eur,vkladvhotovosti
na pobočke 526,16 eur, vnútorný prevod na BÚ 6947,17 eur, odmena za platby PK 0,92 eur, konverzia
klienta 40 eur a základný vklad 20 eur.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so Zmluvou
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, Všeobecnými obchodnými podmienkami
Prima Banky, a.s., Sadzobníkom poplatkov, zmluvou o povolenom prečerpaní, výpismi z účtu,
oznámením - odstúpením od zmluvy a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 23. 10. 2013 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Súčasťou zmluvy bola tiež dohoda o vydaní a používaní platobnej karty, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol čerpať do výšky poskytnutého limitu.
Žalovaný sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných

peňažných prostriedkov na účte. V zmluve nebolo dojednané povolené prečerpanie.

5. Bližšie podmienky zmluvy mali byť upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banky
Slovensko, a.s..

Podľa bodu 3.8 VOP Prima banky, a.s., majiteľ účtu zodpovedá za nakladanie s prostriedkami na
bežnom účte zákonným spôsobom. Klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov
postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky
v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke.

Podľa bodu 3.12 VOP Prima banky, a.s., pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom
platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi
bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.
Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu
nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené

prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku
sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť.
Nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená

povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka. Banka upozorní klienta ba nesplnenie
povinnosti formou krátkej textovej správy ( SMS ) alebo písomnou zásielkou alebo prostredníctvom
elektronickej pošty ( e-mailom ) alebo klientovi uloží do priečinka Správy v internet bankingu klienta.
V prípade, že je účet klienta v nepovolenom prečrpaní aj po upozornení banky, toto nepovolené
prečerpanie sa považuje za ďalšie porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená

povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka.

6. Žalobca súdu predložil Sadzobník poplatkov, v zmysle ktorého úrok pri nepovolenom prečerpaní je
28%.

7. Žalobca súdu predložil listinu - Zmluvu o povolenom prečerpaní, ktorá však nebola ani datovaná a ani
podpísaná stranami sporu, preto na túto listinu súd neprihliadal.

8. Žalobca súdu predložil jednotlivé Výpisy z účtu, z ktorých vyplývajú kreditné, ako aj debetné obraty
za jednotlivé mesiace a to v období od marec 2015 - jún 2017.

Zo sumarizácie týchto výpisov vyplýva, že žalovaný reálne vyčerpal sumu 10 916,88 eur (debetné
operácie) a to: platba kartou 285,80 eur, výber z automatu žalobcu 2690 eur, výber z automatu inej banky
6100 eur, bezhotovostná platba 261,08 eur, výber hotovosti 1580 eur. V prospech týchto debetnýchoperácií boli ďalej započítané poplatky v celkovej výške 1281,19 eur a to za transakcie, za balík služieb,
úroky/daň, za avízo o nezrealizovaní príkazu, za rušenie TP, za výzvu - debet, za upozornenie - debet, za
zistenie zostatku na automate inej banky SR, ďalej prenos zostatkov, zmena PIN a poplatok za vedenie

exekúcie.

Nakreditnéoperáciebolazapočítanásuma10512,94eurato:úroky/daň0,02eur,prijatáplatba9925,84
eur, vklad v hotovosti 526,16 eur, odmena za platby PK 0,92 eur, konverzia klienta 40 eur a základný
vklad 20 eur.

9. Listom zo dňa 13. 6. 2017 žalobca odstúpil od zmluvy o účte z dôvodu vykazovaného nepovoleného
prečerpania 1648,75 eur.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné
vyhovieť len čiastočne.

Podľa ustanovenia §708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa ustanovenia §710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to
v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa ustanovenia §48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku

zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ustanovenia §451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právnehodôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

11. Napriek tomu, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka (§261 ods. 6 písm. d) a § 708 a nasl. ObZ), v danom prípade sa jedná o právny

vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa
a žalobca v postavení dodávateľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v predmete svojej
činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia
§52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,

ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Aj napriek tomu, že ide o zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol
vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný
žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právnyvzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom
zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

12. Súd mal za preukázané, že žalobca listom zo dňa 13. 6. 2017 odstúpil od zmluvy o bežnom účte.

Podľa Občianskeho zákonníka, v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od
začiatku (ex tunc, §48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia
od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody).

Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú
jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich
zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie

spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutých medzi stranami sporu
sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Predmetná vec sa týka aj práva európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na

dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení §54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru

pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený

v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom
právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co
113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný
(napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu

(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. 3.11.5 zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre žalovaného nevýhodnejšie oproti úprave v §48 v spojení
s §54 ods. 1, 5 a §457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení §52 až §54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedáaj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. §23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý za
spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka).

Ustanovenie §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie §54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8

smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva,
no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré
bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu
zákonníku, §54 ods. 1 OZ).

V zmysle čl. 3.11.5. Všeobecných obchodných podmienok, banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom

účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými
právnymi predpismi. Odstúpenie musí byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu
doručenia odstúpenia. Vzájomné záväzky z nej vyplývajúce sú klient a banka povinní vysporiadať bez
zbytočného odkladu po zániku zmluvy. Odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich bankových
produktov a služieb viažucich sa k bežnému účtu. Zároveň sa rušia všetky platobné prostriedky vydané

k bežnému účtu. Klient musí tieto platobné prostriedky banke bezodkladne vrátiť.

Zmluvná podmienka, ktorá pri odstúpení od zmluvy zaväzuje spotrebiteľa na úhradu nad rámec
povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, potom táto zmluvná podmienka nie je vyvážená
a naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac

je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postaveniežalovanéhospotrebiteľa.Slovamizákona(§54ods.1OZ) ideo,,odchýleniesavneprospech
spotrebiteľa“, ktoré jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Veriteľ pritom
nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné inštitúty
súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaného platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení už
na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie po
odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením

vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, čím sa zmluva
od začiatku zruší, pričom v súlade s ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva zrušená,
je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje §457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.

13. Žalobcovi teda aj v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným. Súd mal v danej veci za preukázané reálne čerpania
zostranyžalovanéhovcelkovejvýške10916,88eur(platbakartou285,80eur,výberzautomatužalobcu
2690 eur, výber z automatu inej banky 6100 eur, bezhotovostná platba 261,08 eur, výber hotovosti 1580

eur)akreditnéoperácievprospechžalovaného10512,94eur(úroky/daň0,02eur,prijatábezhotovostná
úhrada 2978,67 eur, vklad v hotovosti na pobočke 526,16 eur, vnútorný prevod na BÚ 6947,17 eur,
odmena za platby PK 0,92 eur, konverzia klienta 40 eur a základný vklad 20 eur).Z dôvodu odstúpenia od zmluvy žalobcom, čím došlo k zrušeniu tejto zmluvy s účinkami ex tunc, tak
žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi len bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi
reálnymi čerpaniami zo strany žalovaného a jeho kreditnými operáciami, t.j. vo výške 403,94 eur a teda

súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a v prevyšujúcej časti žalovanej sumy súd žalobu zamietol a to
aj vrátane požadovaného úroku z úveru, ktorý pri bezdôvodnom obohatení žalobcovi nepatrí.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Zo žalovanej sumy 1685,13 eur súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 403,94 eur a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Z tohto výsledku konania vyplýva, že v konaní bol úspešnejší
žalovaný a teda by mu patrila náhrada trov konania a to po odpočítaní rozsahu jeho neúspechu v konaní

odrozsahujehoúspechuvkonaní.Žalovanémuvšak trovykonanianevznikli,pretomuichsúdnepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.