Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/341/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216209392
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216209392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.

Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s.,
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. V., časť C., T.
Q. XXX/X, o zaplatenie 1.665,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda z 22. mája 2017 č. k. 12C/180/2016-50, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti povolenia zaplatiť dlh v splátkach p
o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu
1.759,40 eur a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.835,76 eur od 19.09.2015 do 21.09.2015, zo sumy
1.811, 24 eur od 23.09.2015 do 19.10.2015, zo sumy 1.755,70 eur od 21.10.2015 do 27.11.2015, zo
sumy1.754,44eurod28.11.2015do30.11.2015,zosumy1.744,44eurod01.12.2015do29.12.2015,zo
sumy 1.729,30 eur od 31.12.2015 do 24.03.2016, zo sumy 1.723,39 eur od 25.03.2016 do 29.03.2016,
zosumy1.713,39eurod30.03.2016do21.04.2016,zosumy1.692,17eurod23.04.2016do23.05.2016,
zo sumy 1.665,93 eur od 25.05.2016 do 25.07.2016, zo sumy 1.663,20 eur od 26.07.2016 do zaplatenia

a zo sumy 95,51 od 19.09.2015 do zaplatenia v splátkach po 80 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca,
pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Súd konanie v časti o zaplatenie
2,73eurzastavil.Súdžalobcovipriznalvočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2, O. z. (Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 151, § 232 ods. 4
CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho predpisu). Vecne zdôvodnil

Vyhodnotením vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli platne
písomnú úverovú zmluvu, ktorá mala slúžiť na poskytnutie peňažných prostriedkov pre žalovaného.
Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný úver spotreboval, avšak riadne nesplatil. Žalovaný nárok žalobcu po
vecnej (skutkovej), ani po právnej stránke nesporoval. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že
žaloba bola podaná dôvodne, preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel (mimo späťvzatej časti), vrátane
dohodnutéhoúrokuajúrokuzomeškania,ododňauplatnenéhožalobcom,keďžežalovanýsasvrátením
úveru preukázateľne dostal do omeškania. Súd umožnil žalovanému dlh voči žalobcovi splácať, avšak

v prípade, že sa omešká čo len s jednou splátkou, stane sa zvyšok dlho splatný v celosti. Podľa § 255
ods. 1 CSP súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobcovi, ako po procesnej
stránke úspešnej strane sporu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, výlučne len v časti povolenia zaplatiť
dlh v splátkach, navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnila
nesprávnym právnym posúdením veci. Odvolateľka namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku
v odvolaním napadnutej časti povolenia splátok. Žalobkyňa namietala povolenie splácania dlhu
mesačnými splátkami z dôvodu, že súd prvej inštancie postupoval podľa neplatnej právnej úpravy

(§ 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. júna 2016). Ustanovenie § 232
ods. 3 CSP, na ktoré súd prvej inštancie odkazuje, uvádza, že lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu. Pokiaľ ide o
posúdenie samotných okolností prípadu, má žalobkyňa za to, že súd nedostatočne zistil skutkový
stav týkajúci sa možností žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku a jeho rozhodnutie je v tejto časti
nepreskúmateľné. Posúdenie finančných možností žalovaného na účely náhrady dlžnej pohľadávky by

malo byť súčasťou aktivít v proces prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde k
dôslednému zisteniu majetku žalovaného, ako i k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia.
Pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky tak budú rozhodujúce celkové majetkové pomery žalovaného.
Nebola tak naplnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu
na plnenie. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí tak rozhodol nad zákonom dovolený rozsah, čo je

v priamom rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolateľka podporne poukázala
na viaceré rozhodnutia súdov v obdobných veciach.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Vzhľadom na to, že žalobkyňa odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie len v časti povolenia
zaplatiť dlh v splátkach, vo zvyšnej časti, t.j. vo vyhovujúcej časti, v časti zastavenia konania a v časti
náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom
odvolacieho prieskumu.

8. Odvolateľka nedôvodne namietala, že súd rozhodoval podľa neplatnej právnej úpravy § 160 ods. 1
OSP, keď z obsahu odôvodnenia je jednoznačné, že súd prvej inštancie rozhodoval v časti povolenia
splátok podľa § 232 ods. 4 CSP.

9. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

10. Povolenie mesačných splátok žalovanému bolo odôvodnené jeho nespôsobilosťou zaplatiť dlh

jednorazovo, prihliadajúc na výšku peňažného plnenia a výšku príjmov (650,- eur mesačne) a výdavkov
(dve vyživovacie povinnosti). Z ustanovenia § 232 ods. 4 CSP vyplýva možnosť povolenia mesačných
splátok na zaplatenie dlhu žalovanou stranou a hoci ustanovenie § 160 Občianskeho súdneho poriadku,
účinného do 30. júna 2016, na ktoré poukazovala žalobkyňa, účinnosť stratilo, na základe čl. 4 CSP by
rozumné usporiadanie procesných vzťahov, odôvodňovalo povolenie mesačných splátok na zaplatenie

dlhu žalovaným (aj bez výslovnej úpravy v ustanovení § 232 ods. 4 CSP).

11. Princíp vyváženej ochrany oboch procesných strán, vzhľadom na neúnosnosť jednorazového
plnenia, odôvodňoval povolenie splátok na zaplatenie dlhu žalovaným. Výška splátok napĺňa ipožiadavku primeranosti k celkovej dĺžke doby zaplatenia dlhu (istina 1.759,40 eur bude pri splátkach
80,- eur mesačne splatená do 22 mesiacov). Do troch rokov od právoplatnosti rozsudku by malo dôjsť
k úplnému uspokojeniu veriteľa aj v prípade povolenia pravidelných mesačných splátok žalovanému.

12. Povolenie mesačných splátok je pritom podmienené ich riadnym a včasným plnením, inak v prípade
omeškania žalovaný stráca výhodu splátok a vznikne mu povinnosť zaplatiť dlh jednorazovo.

13. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti povolenia zaplatiť dlh v splátkach v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

14. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s

týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

15. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.