Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616216091
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6616216091.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu I. G., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom J. 8, XXX XX H., občan SR, zast. Dr. Zuzana Wagner LL.M., so sídlom Jazerná, 940 71 Nové
Zámky, proti žalovanému SMSCREDITS s.r.o., IČO: 44769911, so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, zast.
advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Hronček s.r.o., IČO: 47 248 327 so sídlom Národná 10, 010 01
Žilina, o zaplatenie 212,11 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.
k. 7Csp/197/2016-126 zo dňa 30. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 7Csp/197/2016-126 zo dňa 30. 06. 2017 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 212,11 € s 5,25 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 11,96 € od 24.12.2013 až do zaplatenia, s 5,25 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 23,65 € od 09.01.2014 až do zaplatenia, s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 35,30 € od 29.01.2014 až do zaplatenia, s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 35,30 € od
13.02.2014 až do zaplatenia, s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 35,30 € od 04.03.2014 až

do zaplatenia, s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 35,30 € od 05.04.2014 až do zaplatenia,
s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 35,30 € od 11.04.2014 až do zaplatenia v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok) a žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania
(druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za to, že
žaloba je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že žalovaný so žalobcom uzavreli 7 zmlúv o pôžičke

(viď body 4 - 10 tohto rozsudku), na základe ktorých žalovaný poskytol žalobcovi peňažné prostriedky
v celkovej výške 2.450 € a vrátil celkovo sumu vo výške 2.662,11 €. Uvedené zmluvy o pôžičke č.
1 -7 sú upravená v § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len ,,OZ“).
Podľa § 658 ods. 1 OZ možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Tieto zmluvy sú zároveň zmluvami
spotrebiteľskými podľa § 52 a nasl. OZ, nakoľko zmluvy boli uzavretá medzi dodávateľom (ktorý konal
pri uzatváraní a plnení zmlúv o pôžičke v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti) - žalovaným a
spotrebiteľom (fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmlúv o pôžičke nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) - žalobcom. V prípade predmetných zmlúv o pôžičke sa
v zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 18.12.2013, t.j. k
uzavretiu prvej zmluvy o pôžičke (ďalej len „ZSÚ) nejedná o spotrebiteľský úver alebo spotrebiteľskúpôžičku, avšak podľa § 24 ZSÚ sa vzťahujú na takéto zmluvy o pôžičke okrem iných aj ustanovenia
§ 9 ods. 1, 2 a § 11 ZSÚ. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ je povinnou obsahovou súčasťou takejto
zmluvy aj doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru. Takýto údaj v samotných textoch zmlúv č. 1 až 7 absentuje. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) je
obligatórnou obsahovou náležitosťou zmluvy aj úroková sadzba spotrebiteľského úveru a podľa § 9
ods. 2 písm. k) ZSÚ výška, počet a termíny splátok istiny úroku a iných poplatkov, príp. poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatením zostatkov s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho platenia. Tieto údaje rovnako v samotnom texte zmlúv o pôžičke

č. 1 - 7 absentujú. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že niektoré náležitosti sú uvedené v obchodných
podmienkach súd prvej inštancie vzhľadom k charakteru zmluvných podmienok, mal zato, že takéto
uvedenie obligatórnych častí zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
poukázal na právny záver vyslovených náleze Ústavného súd ČR I. ÚS/3512/11 zo dňa 11.11.2013.
Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť súčasťou
tzv. VOP, ale len v samotnej spotrebiteľskej zmluve. Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k

spotrebiteľovi,ktorýjeslabšouzmluvnoustranoupoctivo,vopačnomprípademuniejemožnéposkytnúť
právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v
oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať ujednania
technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby v nich dodávateľ ukryl

ujednania, ktoré sú pre spotrebiteľov nevýhodné a u ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Z
uvedených dôvodov považoval súd prvej inštancie za konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi
podľa§4ods.8zákonač.250/2007Z.z.a§3OZtakútopraktiku,keďžalovanýumiestnildoobchodných
podmienok podstatné náležitosti tzv. inej spotrebiteľskej pôžičky podľa § 24 ZSÚ s odkazom na § 9
ods. 2 písm. f), k) ZSÚ, pretože takéto konanie je v rozpore so zásadami čestnosti, ktoré môže privodiť

spotrebiteľovi-žalobcoviujmu.Tentozávermápodľasúduprvejinštanciesvojeopodstatnenievzhľadom
k zmyslu uvedených náležitostí, keď zmyslom náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ je, aby bol
spotrebiteľ už pri podpise zmluvy informovaný, kedy má nastať údaj o konečnej splatnosti v zmluve a
podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ je potrebné, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy informovaný v akej
výške, ako dlho a v akých termínoch je povinný splácať istinu, úroky a iné poplatky.

3. Súd prvej inštancie ďalej považoval skutočnosť, že výška RPMN zmlúv o pôžičke v rozsahu 936,22
% p. a. do 1006,96% p. a. % v porovnaní s priemernými RPMN pre spotrebiteľské úvery na obdobie v
trvaní od 3 do 6 mesiacov (viď ostané spotrebiteľské úvery neuvedené v č. 1 až 5 vo výške od 1500 € do
6500 € vrátane v tabuľke na č. l. 55, 56 ktoré súd prvej inštancie považoval z hľadiska podmienok podľa

§ 53 ods. 6 OZ za porovnateľné) za tretí štvrťrok 2013 vo výške 75,53 % p. a. a za štvrtý štvrťrok 2013
69,17 % p. a. niekoľko násobne prevyšujú priemernú RPMN, za ktoré boli poskytované spotrebiteľské
úveryvSR.Jednásatedaoodplatužalovaného,ktorápodstatneprevyšujeodplatuobvyklepožadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch s poukazom na obdobné najbližšie
parametre času, nezabezpečenie spotrebiteľského úveru, najbližšie uvedené lehoty splatnosti v zmysle

§ 53 ods. 6 OZ. Nakoľko odplata žalovaného predstavuje takmer 13 násobné navýšenie RPMN, pri
ktorej boli veriteľmi poskytované úvery, je takáto odplata súdom kvalifikovaná ako civilnoprávna úžera
a z uvedeného dôvodu je takéto dojednanie neplatné podľa § 39 OZ, pretože ide o dojednanie, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ. Súd prvej inštancie odkázal pri argumentácii aj na
závery rozsudkov týkajúce sa neprimeraných úrokov ako odplaty v spotrebiteľskej zmluve v rozsudku

Najvyššieho súdu SR z 26.04.2012 sp. zn. 5Cdo/26/2011, príp. rozsudkami Krajského súdu Prešov sp.
zn. 16Co/71/2011, 3Co/151/2013 a 3Co/3/2011.

4. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, žalobe vyhovel, keď mal preukázané, že
zaplatením zo strany žalobcu a zo strany žalovaného prijatím sumy vo výške 11,96 € zaplatenej nad

rámec poskytnutej pôžičky 350 € zo zmluvy o pôžičke č. 1, sumy vo výške 23,65 € zaplatenej nad
rámec poskytnutej pôžičky vo výške 350 € zo zmluvy o pôžičke č. 2, sumy vo výške 35,30 € zaplatenej
nad rámec poskytnutia 350 € zo zmluvy o pôžičke č. 3, sumy vo výške 35,30 € zaplatenej nad rámec
poskytnutej pôžičky vo výške 350 € zo zmluvy o pôžičke č. 4, sumy vo výške 35,30 € zaplatenej
nad rámec poskytnutej pôžičky vo výške 350 € zo zmluvy o pôžičke č. 5, sumy vo výške 35,30 €

zaplatenej nad rámec poskytnutej pôžičky vo výške 350 € zmluvy o pôžičke č. 6 a sumy vo výške 35,30 €
zaplatenej nad rámec poskytnutej pôžičky vo výške 350 € zo zmluvy o pôžičke č. 7 došlo u žalovanému
k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 OZ v celkovej výške 212,11 € (11,96 + 23,65 + 35,30+ 35,30 + 35,30 + 35,30 + 35,30). Žalovaný získal uvedený majetkový prospech bez právneho dôvodu
a podľa § 456 OZ je povinný vydať tento majetkový prospech vo výške 212,11 € žalobcovi.

5. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný zároveň v rámci svojej obrany vzniesol námietku
premlčania. Podľa § 107 ods. 1 OZ sa právo na bezdôvodné obohatenia premlčí za 2 roky odo dňa,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Jedná
sa o tzv. subjektívnu lehotu premlčania. Žalobca predložil súdu písomný dôkaz, ktorý preukázal jeho
vedomosť o tom, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil, až na základe komunikácie s E. D. dňa

26.08.2016, z ktorého pochádza písomný dôkaz, na základe ktorého žalobca poslal svoje zmluvy o
pôžičkenaposúdeniedňa01.09.2016.Zuvedenéhojezrejmé,ževzhľadomnato,žežalobabolapodaná
až dňa 21.12.2016, t.j. súd vzal do úvahy deň, keď sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom zaslaní zmlúv
na posúdenie E. D. dňa 01.09.2016, t. j. subjektívna 2 ročná lehota takto bola zachovaná. Zároveň
právo na bezdôvodné obohatenie v zmysle § 107 ods. 2 OZ sa premlčí za 3 roky, od kedy došlo k
bezdôvodnému obohateniu. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke č. 1, táto bola

uzavretá 18.12.2013. Ako vyplýva z písomného dôkazu Vyjadrenie k Vašej žiadosti zo dňa 20.10.2016
na č. l. 38 pôžička 350 € bola splatná 22.12.2013. Žalobca dňa 23.12.2013 vyrovnal celú sumu vo výške
361,96 €. Plnením tohto dňa došlo k bezdôvodnému obohateniu u žalovaného a týmto dňom začala
plynúť objektívna trojročná lehota v prípade plnenia podľa zmluvy o pôžičke č. 1, ktorá uplynula dňa
23.12.2016. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná 21.12.2013, bola podaná v lehote a nárok nie je

premlčaný. Zvyšné zmluvy o pôžičke č. 2 až 7 boli poskytnuté a zaplatené neskôr ako zmluva o pôžičke
č. 1 (viď bod č. 5 až 10 tohto rozsudku), a teda ani u nich neuplynula objektívna trojročná premlčacia
doba. Preto súd prvej inštancie na námietku premlčania neprihliadol ako na relevantnú.

6. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento súd prvej inštancie priznal na základe žalobcom uplatneného

nároku, t.j. keďže k úhrade zo zmluvy o pôžičke č. 1 došlo 23.12.2013 nasledujúcim dňom sa žalovaný
dostal do omeškania a súd prvej inštancie priznal úrok žalobcovi zo sumy 11,96 € úrok z omeškania od
24.12.2013 v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. vo výške 5,25 %
p. a. (úrok ECB 0,25 % + 5 %). Na základe zmluvy o pôžičke č. 2 zo dňa 30.12.2013 bola žalovanému
poskytnutá pôžička so splatnosťou 08.01.2014, žalobca dňa 07.01.2014 vyplatil celú pôžičku a sumu

odplaty a dňom 08.01.2014 sa žalovaný dostal do omeškania, žalobca si uplatnil úrok z omeškania od
09.01.2014, ktorý súd prvej inštancie žalobcovi priznal vo výške 5,25 % p. a.. V prípade zmluvy o pôžičke
č. 3 s dátumom splatnosti 27.01.2014 súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnený 5,25 % ročný úrok
z omeškania zo sumy 35,30 € od 28.01.2014, kedy žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie. Zo
zmluvy o pôžičke č. 4 so splatnosťou 12.02.2014 súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na 5,25

% ročný úrok z omeškania zo sumy 35,30 € od 13.02.2014 t. j. po dni kedy došlo k bezdôvodnému
obohateniu žalovaného. Zo zmluvy o pôžičke č. 5 s dátumom splatnosti 03.03.2014 súd prvej inštancie
priznal 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 35,30 € od 04.03.2014 až do zaplatenia. Na základe
zmluvy o pôžičke č. 6 so splatnosťou dňa 04.04.2014 súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na úrok
z omeškania vo výške 5,25 % p. a. zo sumy 35,30 € sumy od 05.04.2014, kedy sa žalovaný dostal do

omeškania s vrátením bezdôvodného obohatenia. Na základe Zmluvy č. 7 so splatnosťou 10.04.2014
súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % p. a. zo sumy 35,30 € od
30.04.2014, t. j. deň nasledujúci po zaplatení navýšenej sumy pôžičky.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“). Súd prvej inštancie žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania, nakoľko bol v konaní v plnom rozsahu úspešný.

8.Protirozsudkuprvoinštančnéhosúdupodalžalovanývzákonnejlehoteodvolanie,vktoromžiadal,aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu a súčasne

aby mu priznal náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Odvolanie po právnej stránke
odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

9. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením súdu, že zmluvy o pôžičkách uzatvorené medzi žalobcom
a žalovaným neobsahujú zákonom č. 129/2010 Z. z. požadované náležitosti, a to dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termín splátok istiny úroku a iných poplatkov, príp. poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho platenia. Údaje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. - doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti sú obsiahnuté v bode 5. Zmluvných podmienok
žalovaného. Následne tiež žalobca obdŕžal do svojho klientského účtu znenie zmluvy o pôžičke, kde je v
bode 2 lehota splatnosti riadne uvedená. V súvislosti s tvrdením, že zmluvy o pôžičke neobsahujú údaje

podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, tieto informácie jednoznačne uviedol rovnako vo svojich zmluvných podmienkach (bod.
5. - 6.) ako i v každej jednotlivej zmluve o pôžičke v bodoch 1 a 2 každej jednotlivej zmluvy o pôžičke. Čo
sa týka údaja podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., t.j. úroková sadzba spotrebiteľského
úveru,itátoinformáciajeupravenávZmluvnýchpodmienkachatovbode4,kdejeuvedené,žepeňažné

prostriedky sa spotrebiteľovi poskytujú za odplatu, ktorej výška je v tomto bode uvedená pre jednotlivé
výšky a lehoty splatnosti v prehľadných tabuľkách.

10. Žalovaný mal ďalej za to, že výška RPMN vo všetkých zmluvách uzatvorených medzi žalobcovom
a žalovaným je určená a uvedená v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. (v súlade s ust.
§ 19 ods. 1, ktorý ustanovuje, že výška RPMN sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 tohto

zákona). RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na pôžičku vyjadrené ako ročné percento
z celkovej výšky pôžičky. Nakoľko žalovaný poskytuje krátkodobé pôžičky s dobou splatnosti 5 až 15
dní, pri prepočte nákladov na obdobie kalendárneho roka, t.j. 365 dní je výška RPMN pri jednotlivých
pôžičkách poskytnutých žalobcovi plne primeraná a v súlade s platnými právnymi predpismi.

11. Na záver žalovaný uviedol, že ak by súd, napriek vyššie uvedenému danú vec posúdil inak, mal za
to, že takýto nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný a tvrdenie žalobcu, že
sa o ňom mal údajne dozvedieť až na jeseň 2016 z internetu je neopodstatnené, nepreukázané a ničím
nepodložené, pričom mal za to, že na preukázanie tejto skutočnosti nepostačuje predloženie printscreen
komunikácie prostredníctvom aplikácie Facebook za obdobie od 26.08.2016 do 01.09.2016.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že žalobcovi nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči nemu vo výške ako to žiada žalobca nevznikol, avšak ak by napriek
tomuto názoru žalovaného, súd dospel po vykonanom dokazovaní k inému záveru, mal za to
že uplatnený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný. Z tohto dôvodu

považoval uplatňovaný nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a trov konania
za bezpredmetný.

13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, pričom uviedol, že požiadavka zachovania odbornej
starostlivosti pri uzavieraní spotrebiteľských úverových zmlúv resp. obdobných úverových zmlúv podľa

§ 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a požiadavka zrozumiteľnosti spotrebiteľských zmlúv vyžaduje
uvedenie podstatných náležitostí úverovej zmluvy priamo v texte zmluvy a nie len vo všeobecných
obchodných podmienkach. Ukrývanie pre spotrebiteľa relevantných informácii, ktoré sú spôsobilé
ovplyvniťrozhodnutiespotrebiteľazobraťsiúverudanéhoposkytovateľavobsiahlomtextevšeobecných
obchodných podmienok tiež napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky dodávateľa - žalovaného. Cieľ

ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. najmä § 9 ods. 2 je zachovaný, len ak sú náležitosti spotrebiteľskej
úverovej zmluvy vymenované v dotknutom paragrafe uvedené priamo v texte zmluvy o pôžičke a v
rozsahuakotopredmetnýparagrafvyžaduje-tedadobatrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereatermín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej podľa žalobcu body 1 a 2 zmlúv o pôžičke na ktoré

žalovaný odkázal neuvádzajú konkrétny termín splatnosti, len dobu trvania a neuvádzajú tiež úrokovú
sadzbu len odplatu.

14. Žalobca ďalej uviedol, že ako z podaného odvolania žalovaného vyplýva, považuje žalovaný
úžernícku odplatu za primeranú a jej oprávnenosť zdôvodňuje nákladmi a rizikovosťou poskytovania

krátkodobých úverov. Náklady podnikania však nemôžu odôvodňovať 13-násobné navýšenie RPMN
oproti priemernej RPMN za obdobné úvery poskytnuté veriteľmi v danom období. Žalobca citoval v
súvislosti s civilnoprávnou úžerou viaceré rozhodnutia všeobecných súdov.

15. S námietkou premlčania ďalej žalobca nesúhlasil a poukázal na skutočnosť, že keby sa o nekalých

praktikách žalovaného bol dozvedel skôr, bol by žaloval aj ďalších 10 úverových spotrebiteľských zmlúv,
ktoré uzavrel so žalovaným v období od 11.02.2013 do 15.11.2013.16. Na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že odvolanie je nedôvodné, na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu došlo a nárok nie je premlčaný. Preto žiadal odvolací súd aby
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov

konania a trov právneho zastúpenia.

17. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril, pričom uviedol, že všetky zmluvy, ktoré boli uzatvorené
medzi žalobcom a žalovaným, a rovnako všetky zmluvy o pôžičke, ktoré žalovaný uzatvára so svojimi
klientmi spĺňajú všetky náležitosti stanovené a požadované zákonom č. 129/2010 Z. z.. Neoddeliteľnou

prílohou všetkých jednotlivých zmlúv, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným, sú zmluvné
podmienky žalobcu, v ktorých sú tieto požadované náležitosti obsiahnuté za predpokladu, že nie sú tieto
informácie obsiahnuté priamo v texte jednotlivých zmlúv o pôžičke.

18. Žalovaný ďalej opätovne podotkol, že výška RPMN vo všetkých zmluvách uzatvorených medzi
žalobcovom a žalovaným je určená a uvedená v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. (v

súladesust.§19ods.1,ktorýustanovuje,ževýškaRPMNsavypočítapodľavzorcauvedenéhovprílohe
č. 2 tohto zákona). RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na pôžičku vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky pôžičky. Nakoľko žalovaný poskytuje krátkodobé pôžičky s dobou splatnosti
5 až 15 dní, pri prepočte nákladov na obdobie kalendárneho roka, t.j. 365 dní je výška RPMN pri
jednotlivých pôžičkách poskytnutých žalobcovi plne primeraná a v súlade s platnými právnymi predpismi.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný trval na svojom odvolaní zo dňa 25.09.2017 a
skutočnostiach v ňom uvedených, rovnako na skutočnostiach, ktorá uviedol v tomto vyjadrení a žiadal
súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne v celom
rozsahu a súčasne aby mu priznal náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania, ktoré budú v

súlade so zákonom vyčíslené.

20. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril, pričom doplnil, že SMS v ktorej boli uvedené podmienky
pôžičky, bola výška odplaty stanovená podľa zmluvných podmienok spoločnosti River Euro s.r.o., a
žalobca ju mohol akceptovať len ako celok t. z. výška poskytnutej sumy pôžičky za uvedenú odplatu.

Možnosť zmeny jednej hodnoty bez ekvivalentnej zmeny druhej hodnoty SMS neposkytovala.

21. Žalobca ďalej opakovane poukázal na rozhodnutia súdov kde všeobecné súdy posúdili už
percentuálne oveľa nižšie odplaty za úžernícke a teda v rozpore so zákonom, dobrými mravmi a
zásadami na ochranu spotrebiteľa. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobca aby odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia.

22. Žalovaný sa k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu vyjadril, pričom opätovne uviedol, že v každej
jednej zmluve o pôžičke, uzatvorenej na základe rámcového vzťahu zo zmluvy o registrácii medzi

žalobcom a žalovaným je presne uvedená lehota splatnosti - 15 dní, taktiež je presne určený dátum, od
ktorého plynie. Ďalej opätovne uviedol, že žalovaný poskytoval všetky predmetné pôžičky bezúročne,
čo je v každej jednej zmluve o poskytnutí finančných prostriedkov exaktne uvedené - a to v zmluvných
podmienkach žalovaného, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou každej zmluvy o pôžičke. Jedinou formou
odplaty za poskytnuté finančné prostriedky bol vždy jednorazový poplatok, ktorý pokrýval jednak reálne

nákladyžalovanéhospojenésposkytnutímpôžičkyajednaktvoriliodplatuzaposkytnutiepôžičky.Výšku
poplatkov požadoval v primeranej výške a to s ohľadom na finančnú situáciu spotrebiteľa. Podotkol,
že sa jednalo o krátkodobé poskytnutie peňažných prostriedkov na maximálne 15 dní. Napriek tomu
však celková suma odplaty, ktorú žalobca za poskytnutie pôžičiek žalovanému zaplatil bola maximálne
do 10,09 % celkovej poskytnutej sumy pôžičky. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že odplata

požadovaná žalovaným za poskytnutie finančných prostriedkov s ohľadom na všetky okolnosti ich
poskytnutia a mieru rizika s tým spojenú bola plne primeraná.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že návrh žalobcu je plne nedôvodný,
ku vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor nedošlo, a teda trval na svojom odvolaní zo dňa

25.09.2017 a skutočnostiach v ňom uvedených, rovnako na skutočnostiach, uvedených vo všetkých
svojich vyjadreniach a podaniach vykonaných v tomto súdom konaní, a žiadal odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu a
súčasne aby priznal žalovanému náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v celom rozsahu.24. Žalobca sa k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného vyjadril, pričom poukázal na skutočnosť, že
bod 2 zmluvy o pôžičky znie: ,,Lehota splatnosti istiny pôžičky a Odplaty je 15 dní a začína plynúť odo

dňa poskytnutia pôžičky.“. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že v každej jednej zmluve o pôžičke
je presne určený dátum od ktorého plynie lehota splatnosti. Navyše za deň poskytnutia pôžičky a teda
začiatok lehoty splatnosti je v zmysle bodu 2 Zmluvných podmienok deň, kedy budú peňažné prostriedky
pôžičkyodpísanézbankovéhoúčtuveriteľa.Tentodátumsanemáspotrebiteľodkiaľdozvedieť.Zúdajov
uvedených v zmluve teda nie je možné bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum splátky ani v čase

uzavretia zmluvy o pôžičke a už vôbec nie v čase uplatňovania si práv zo spotrebiteľskej zmluvy.

25. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný vo vyjadrení nekonkretizoval, v ktorom ustanovení zmluvy
o pôžičke resp. zmluvných podmienok by sa mala nachádzať zmienka o bezúročnosti pôžičky. Bez
ohľadu na skutočnosť že ani čiastkové zmluvy o pôžičke ani zmluvné podmienky neobsahujú zmienku
o bezúročnosti pôžičky ako to uviedol žalovaný vo vyjadrení, žalobca poukázal na skutočnosť, že

podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke (v prípade, že sa jedná o odplatnú zmluvu) v zmysle § 658
ods. 1 Občianskeho zákonníka je úrok. Rozpor inej formy odplaty je v rozpore so zákonom. Navyše
podľa zmlúv o pôžičke a vyjadrenia žalovaného súd v odplate okrem odmeny za poskytnutie pôžičky
zahrnuté aj náklady žalovaného spojené s poskytnutím pôžičky. Spotrebiteľ teda nemá možnosť posúdiť,
aká časť odplaty predstavuje odmenu za poskytnutie pôžičky (v zmysle zákona úrok) a aká časť náklady

žalovaného spojené s poskytnutím pôžičky a teda nemôže posúdiť výhodnosť resp. nevýhodnosť
danej pôžičky v porovnaní s obdobnými produktmi na trhu. Uvedenie úrokovej sadzby v spotrebiteľskej
úverovej zmluve má práve za cieľ informovať spotrebiteľa o cene úveru a dať mu možnosť, porovnať si
výhodnosť resp. nevýhodnosť úveru s úvermi ponúkanými inými poskytovateľmi finančných služieb.

26. Žalobca na záver konštatoval, že sa plnom rozsahu pridŕža všetkých svojich písomných a ústnych
vyjadrení. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania a trov právneho zastúpenia.

27. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 CSP, preskúmal
vecbezpotrebynariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSP(acontrario)lenvrozsahu
odvolania žalovaného podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 CSP
a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

28. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

29. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s

vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje

žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom
posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

31. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387
ods. 2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty sporu, ktorými reaguje na argumenty

žalovaného uvedené v odvolaní.32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

33. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona
s poukazom na § 1 ods. 8 ZSÚ, kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj

subsidiarita osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo
faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa,
lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné

dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou
podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci
spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).

34. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce

pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie sankcionoval bezúročnosťou a
bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa
vystavuje nerovnému postaveniu.

35. Pre správnosť rozhodnutia a záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov bolo
postačujúce, ak súd zistí, že v zmluvách o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí
vymenovaných v § 11 ods. 1, písm. b) ZSÚ, pretože cit. zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie
všetkých zákonom predpísaných podmienok, aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez
poplatkov.

36. Podľa § 9 ods. 2, písm. f) ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

37. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktoré neobsahujú obligatórnu náležitosť dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, je potrebné zo zákona považovať za bezúročné a bez poplatkov.
V predmetnom spore bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že predmetné zmluvy o pôžičke
neobsahujú obligatórnu náležitosť spočívajúcu v uvedení doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Predložené dôkazy zo strany žalobcu dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahujú.

38. K odvolacej námietke žalovaného, že údaje podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ - doba trvania zmluvy,
termín konečnej splatnosti sú obsiahnuté v bode 5. zmluvných podmienok žalovaného, odvolací súd

uvádza, že v spotrebiteľských zmluvách podstatné náležitosti tak, ako sú vymedzené v ustanovení §
9 ZSÚ musia byť uvedené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ak teda podstatné náležitosti
vymedzené ustanovením § 9 ZSÚ sa uvádzajú vo zmluvných podmienkach, potom nemožno túto
okolnosť hodnotiť inak ako tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje, a teda sa
podľa ust. § 11 ods. 1 ZSÚ považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Takéto zákonné náležitosti nemôžu

byť súčasťou zmluvných podmienok, ale musia byť uvedené priamo v spotrebiteľskej úverovej zmluve.
Zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne na to, aby nebolo nevyhnutné do
každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť
na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme dodávateľukryl dojednania, ktoré môžu byť pre spotrebiteľa také, že sa predpokladá, že jeho pozornosti uniknú.
Pokiaľsatedadodávateľnesprávavprávnomvzťahupoctivo,potomtakémutokonaniunemožnopriznať
právnu ochranu. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že fakticky je pritom zmluvná sloboda spotrebiteľa pri

určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené v zmluve, a ktoré vo zmluvných podmienkach len zdanlivá,
lebo obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ a vzhľadom na nepomer vo vyjednávacej
sile dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ len ťažko môže domôcť
zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní. Súd prvej inštancie tu preto správne zohľadnil aspekt
materiálnej rovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom prejavujúci sa v rovine podústavného práva

ako ochrany spotrebiteľa, ako aj princíp dôvery a poctivosti v zmluvných vzťahoch.

39. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

40. Vo vzťahu k odvolateľom namietanému posúdeniu premlčania uplatneného nároku v subjektívnej
lehote má odvolací súd za to, že závery súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia premlčania nárokov
uplatňovaných žalobcom v tomto konaní sú správne. V tejto súvislosti dáva do pozornosti a stotožňuje
sa so záverom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2004, z ktorého vyplýva, že za
rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať deň, kedy
sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa
potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná

vedomosť oprávneného (pozri Fekete, I.: Občiansky zákonník 1, veľký komentár Bratislava: Eurokódex
2011, str. 514).

41. Podobne česká judikatúra (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.9.2009, sp. zn.
25Cdo/3306/2007) upriamuje pozornosť na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia získaného

plnením z neplatného právneho úkonu, je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci subjektívny
moment, keď oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého bolo
plnené je neplatný. Z hľadiska premlčania nároku zo zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku
neplatnosti právneho úkonu sú rozhodujúcimi informáciami v zmysle uvedeného skutkové okolnosti,
z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon (zmluva) je neplatný a informácie o osobe, ktorej možno

pripočítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu (zmluvy).

42. Práve preto (vychádzajúc z uvedených právnych názorov judikatúry i literatúry) možno upriamiť
pozornosť na to, že ide o subjektívnu lehotu, ktorá ma takýto názov preto, že pri zvažovaní začiatku jej
plynutia treba vždy počítať aj so subjektívnym faktorom, teda s možnosťami a konkrétnymi okolnosťami

viažucimi sa na toho, kto si práva v tejto lehote uplatňuje, tak ako to vyplýva z uvedených názorov. Zo
zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca mal pochybnosti o korektnosti spotrebiteľných zmlúv,
a preto ich poslal na právne posúdenie XX. Žalobu D. dňa 01.09.2016. Pričom od nej sa dozvedel, že
žalovaný sa z dôvodu neprimeraných zmluvných podmienok a úžerníckych úrokov v zmluvách o pôžičke
mohol bezdôvodne obohatiť na jeho úkor.

43. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca podal na súde 22.12.2016, t. j. v rámci
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, pretože o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel v septembri
2016 od E. D.. Žalobca predložil prvoinštančnému súdu o tejto skutočnosti aj dôkaz (č. l. 120 spisu).
Z uvedeného možno vyvodiť, že až týmto okamihom sa žalobca dozvedel, že žalovaný nemal nárok

na žalobcom poskytnuté plnenie s výnimkou istiny úveru, a teda že na strane žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu. V konaní nevyšlo najavo, že by sa žalobca o vzniku bezdôvodného
obohatenia dozvedel skôr.

44. Keďže nie sú splnené náležitosti zmlúv, ktoré majú za následok aj každá osobitne, to, že uver je

bezúročný a bez poplatkov, je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne. Pre vecnú správnosť
rozhodnutia, postačuje ak súd zistí, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z
náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 č. 192/2010 Z. z.. Uvedené nespochybňuje ani odvolateľ. Keďže
zmluvy uzavreté medzi stranami sporu neobsahovali zákonné náležitosti, a to dobu trvania zmluvy ospotrebiteľskom úvere a termín ročnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ročnú percentuálnu mieru
nákladov, v súlade s ust. § 11 ods. 1, písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. sa poskytnutý úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Výšku vyčísleného bezdôvodného obohatenia žalovaný v podanom

odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal. Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa už ďalšími námietkami
uvedenými v odvolaní nezaoberal, keďže tieto nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

45. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné a rozsudok

súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

46. Odvolací súd taktiež potvrdil výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (druhý výrok), keďže
tento vykazoval vecnú správnosť a odvolateľ ho ani nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi

47. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím

§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).