Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118200548
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118200548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. V., G..

XX.X.XXXX, E. K. I. XX, XXX XX I., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka a. s., so sídlom Mlynské
Nivy1,82990Bratislava,IČO:31320155,právnezastúpená:ČERNEJOVÁ&HRBEK,s.r.o.,sosídlom
Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia 235,10 Eur a neprijateľnosť zml.
podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 235,10 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 235,10 eur od 25.2.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluvných podmienkach Zmluvy o pôžičke, č. 3119802190, zo
6.11.2013, v čl. 13, Poplatky, pokuty, úrok z omeškania, bod 13.3., v znení: ,, Spoločnosť je oprávnená
požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu, v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením
ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu
vo výške 10% z dlžnej Splátky“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.1.2018 domáhala voči žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 235,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto
sumy od druhého dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia ako aj náhrady
trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného uzatvorila dňa 6.11.2013
zmluvu o pôžičke č. 3119802190, pričom žalovaný jej na základe tejto zmluvy poskytol úver vo výške
656 eur s mesačnou splátkou 82,90 eur, úrokom vo výške 34,11 % ročne, RPMN vo výške 34,11 %. Z
predmetnej zmluvy žalobkyňa ako spotrebiteľka vyčerpala 656 eur a poukázala platby vo výške 891,10
eur. Dôvodila, že v zmluve absentujú povinné údaje podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010
Z. z., preto je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Žalobkyňa
preto žalovala o vyplatenie rozdielu t. j. 235,10 Eur podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

3. Zároveň žalobkyňa v žalobe žiadala aj určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v znení,
že ,,Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu, v prípade, ak sa Klient dostal do
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinnýzaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej Splátky“ z dôvodu, že predmetná zmluvná podmienka
umožňuje, aby veriteľ uložil spotrebiteľovi za omeškanie, okrem regulérnych úrokov aj ďalšiu sankciu
za omeškanie, ktorú spotrebiteľ vo formulárovej zmluve nemôže odmietnuť, ak chce úver získať, pričom

nejde o individuálne dojednanie a navyše takáto zmluvná podmienka už bo,a právoplatne judikované
ako neprijateľná.

4. Žalovaný písomným podaním zo dňa 23.4.2018 so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Dôvodil,
že zmluva o úvere je platným právnym úkonom a obsahuje všetky náležitosti. Konštatoval, že doba

trvania zmluvy je 10 mesiacov, pričom smernica EÚ nevyžaduje rozdelenie splátok na istinu, úroky a
poplatky. Poukázal na rozsudky SD EÚ, rozhodnutí všeobecných súdov a na potrebu eurokonformného
výkladu. Potrebu rozčleniť splátky na istinu, úroky a iné poplatky považoval za formalistický výklad.
Dôvodil, že európsky zákonodarca vyžaduje jedine uvedenie celkových splátok úveru. Zároveň vzniesol
námietku premlčania vo vzťahu k plneniam žalobkyne za obdobie 2 rokov pred dátumom 18.1.2016,
t. j. v období viac ako da roky pred podaním žaloby. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu

trov konania.

5. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 16.9.2018 vyjadrila
žalobkyňa, ktorá uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že predmetná zmluva obsahuje
všetky obligatórne náležitosti. Dôvodila, že uvedenie vzorca pre výpočet RPMN nie je nie je naplnením

zákonnej požiadavky. Poukázala na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov svedčiace jej argumentácii
vo vzťahu k náležitostiam zmluvy. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, argumentovala, že o tom,
že sa žalovaný na jej úkor obohatil sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
9.6.2017, o čom predložila prehlásenie.

6. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, najmä žalobou, zmluvou o pôžičke,
vyjadreniami strán sporu , ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Právny predchodca žalovaného ako veriteľ (Consumer Finance Holding, a.s.) a žalobkyňa ako dlžník
uzavreli dňa 6.11.2013 zmluvu o pôžičke č. 3119802190, pričom veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 656
eur na financovanie bielej techniky - chladničky. Mesačná splátka bola vo výške 80,56 eur, s poistením
82,90 eur, celková čiastka bola vo výške 805,60 eur, s poistením 829 eur, RPMN ako aj ročná úroková

sadzba boli vo výške 34,11 eur a priemerná hodnota RPMN 46,06 %. Termín konečnej splatnosti je
označený ako 12/2014.

10. Podľa prehľadu splátok a úhrad (č. l. 8 a nasl.) žalovaný z tejto pôžičky uhradil v splátkach spolu
celkovo 891,10 eur, čo nebolo sporné.

11. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 9.6.2017 vyplýva, že sa
na združenie obrátila žalobkyňa ako spotrebiteľka a v uvedený deň bola informovaná o zmluvných
podmienkach týkajúcich sa jej zmluvy s právnym predchodcom žalovaného.

12. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie takto právne posúdil:

13. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Právny vzťah medzi účastníkmi bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom podľa tohto zákona sa rozumie fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

18. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

21. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného

zákona. Medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miere
nákladov. Pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k /, / a y/.

23. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(ďalej len „RPMN“), pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver
uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca
v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda

spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj
tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady
použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že
je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd
preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v

zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN.
V zmluvných podmienkach je síce uvedený vzorec na výpočet RPMN, avšak tento je zložitý a pre
priemernéhospotrebiteľaistelenťažkopochopiteľný,navyšelensodkazomnazákonospotrebiteľských
úveroch. Preto aj táto absencia spôsobuje fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

24. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych predpisov súd prvej
inštancie konštatuje, že je nesporné, že zmluva o úvere neobsahuje tiež obligatórnu náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere týkajúcu sa konečnej splatnosti úveru v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Je potrebné si uvedomiť, že zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právnypredpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Spotrebiteľ by mal
mať presne určené do kedy má úver splácať a ponechať to na počítanie mesiacov (ako v danom
prípade 10 mesiacov) nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia. Nepochybne teda

zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok, pretože inak by
sa uspokojil s už so spomínanou ďalšou náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.,
kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a preto termín konečnej
splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co 286/14 zo dňa
27.5.2014).

25. Podľa názoru súdu nepostačuje, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere má písomnú formu a
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. si nemožno vykladať tak, že musia byť
kumulatívne splnené podmienky nedostatku písomnej formy a absencie niektorej z tam vymenovaných
náležitostí zmluvy. Takýto výklad nemá základnú logiku a viedol by k absurdnému záveru, že stačilo by
ak by dodávateľ v zmluve uviedol len výšku spotrebiteľského úveru bez ďalších náležitostí, čo určite

nebolo zámerom zákonodarcu. Citované ustanovenie sa žiada vykladať tak, že záver o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru je potrebné prijať pri nedostatku písomnej formy o spotrebiteľskom úvere alebo
pri absencii konkrétnych obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výklad a aplikácia §
11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Predpísaná písomná
forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam, ktoré sú vymenované v

§ 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Pokiaľ zmluva neobsahuje niektorú z náležitostí
vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. a/, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná
forma (rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 21Co 10/2015-74 zo dňa 26.11.2015.

26. Len na margo súd prvej inštancie konštatuje, že v zmluve je v rovnakej výške uvedená RPMN a

fixná úroková sadzba vo výške 34,11 %, čo rovnako skresľuje rozhodovanie spotrebiteľa o podmienkach
úveru a navyše tieto hodnoty by objektívne nemali byť rovnaké.

27. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné
podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby

spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,
ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

28. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka
poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo

nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú
slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho
pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR
I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

29. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

31. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

32. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

33. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.34. Súd prvej inštancie preto vyhlásil v zmysle vyššie citovaných právnych ustanovení zmluvnú
podmienku uvedenú vo výroku tohto rozsudku za neprijateľnú, pretože vo vopred pripravenom texte
pôvodného veriteľa žalovaného absentuje vôľa zmluvných strán dohodnúť sa na povinnosti dlžníka

platiť takúto sankciu bez ohľadu na to, že žalobca ako klient mal podľa predtlače zmluvy prehlásiť, že
súhlasí so zmluvnou pokutou, všetko v snahe získať úver. Dlžník - žalobca nemal nijakú možnosť túto
zmluvnúpodmienkuovplyvniť,pričomjefaktom,žetátozmluvnápodmienkabolaužviackrátprávoplatne
judikovaná ako neprijateľná.

35. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

36. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

38. Žalobkyňa teda mala žalovanému zaplatiť len sumu 656 Eur, ktorú reálne ako úver vyčerpala a

keďže mu zaplatila až 891,10 Eur, bolo dôvodné zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 235,10 Eur
predstavujúcu jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

39. Čo sa týka námietky žalobkyne týkajúcej sa potrebu rozčleniť splátky na istinu, úroky a iné poplatky

súd uvádza, že tieto neboli súdom prvej inštancie reflektované pri ustálení úveru za bezúročný a bez
poplatkov.

40. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

41. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

42. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná

vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal.
Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr
(rozsudok Najvyššieho súdu 2CZ 35/77 zo dňa 17.12.1978).

43. Pri bezdôvodnom obohatení musí súd prihliadať v zmysle citovaného § 107 ods. 1 a 2 OZ tak na

uplynutie subjektívnej lehoty (dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil) ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo). Vo vzťahu
k subjektívnej lehote žalobkyňa uviedla a prehlásením doložila, že o bezdôvodnom obohatení sa
dozvedela v júni 2017, teda dvojročná subjektívna premlčacia lehota jej uplynie až v júni 2019, pričom

v konaní nebolo preukázané, že by toto tvrdenie nebolo pravdivé. Pre absenciu akéhokoľvek dôkazu
opaku tak súd nemohol považovať námietku premlčania z hľadiska subjektívnej premlčacej lehoty za
dôvodnú. Súd tak námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú.

44. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.

45. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

46.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

47. V danom prípade žalobca od žalovaného požadoval úroky z omeškania až od druhého dňa
nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t. j. od 25.2.2018. V tom čase úroky z omeškaniapredstavovali 5 % p. a., preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

48. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

49. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto má voči
neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.