Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 8, 2012

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/138/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510010328
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2012:3510010328.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom v trestnej veci

obžalovaného Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., B. Š., Č.. XXX/XX, trestne stíhaného na
slobode pre pokračovací prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. l Trestného zákona Trestného
zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. augusta 2012 v Novom Meste nad Váhom t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Ľ. F. A. W. S. J. W., nar. XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom A., B. Š., Č.. XXX/XX, na slobode

j e v i n n ý , ž e

dňa 19.09.2008 v čase od 14.15 hod. do 14.50 hod. vo svojom trestnom oznámení podanom na
Obvodnom oddelení polície Myjava, dňa 27.01.2009 v čase od 10.35 hod. do 11.10 hod. vo svojej
výpovedi svedka a dňa 03.02.2009 v čase od 10.10 hod. do 10.50 hod. pri konfrontácii medzi svedkami
vykonanej na Obvodnom oddelení polície Myjava po riadnom poučení s upozornením na zodpovednosť
za uvedenie nepravdivých údajov vedome uviedol nepravdivé údaje o tom, že O. I., nar. XX.XX.XXXX v

S.,trvalebytomS.,D. XXX/XX,dňa18.09.2008včaseo16.00hod.privýkonesvojejprávomociakočlen
rybárskej stáže Slovenského rybárskeho zväzu, pri vodnej nádrži v obci Brestove, okres Myjava, mal
žiadať od Ľ. F. úplatok vo výške 2.000 Sk /66,39 Eur/, na základe ktorých bolo O. I. dňa 13.02.2009 pod
číslom ČVS: PPZ-169/BPK-Z-2008 vznesené obvinenie za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. l,
ods. 2 Trestného zákona v súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. l písm. a) Trestného zákona, pričom spáchanie skutku nebolo O. I. preukázané a trestné stíhanie
bolo zastavené, pretože bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie proti
O. I.,

t e d a

- opakovane iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie,

č í m s p á c h a l

- pokračovací prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. l Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3,
ods. 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu
odňatia slobody a podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa mu u r č u j e skúšobná doba v trvaní 5 /päť/
rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa§51ods.4písm.e)Trestnéhozákonasaukladáobvinenémupovinnosťosobnesaospravedlniť
poškodenému O. I., XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., D. Č.. XXX/XX, pred probačným úradníkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený O. I., XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., D. Č..
XXX/XX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto
nad Váhom Pv 431/09 - 39 zo dňa 22.09.2012, doručená tunajšiemu súdu dňa 24.09.2012, trestné
konanie proti obžalovanému pre pokračovací prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného

zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Vo veci súd vydal dňa 29.09.2010 trestný rozkaz, proti ktorému prokurátor a obžalovaný prostredníctvom
obhajcu v zákonnej lehote odpor. Preto súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie.

Po otvorení hlavného pojednávania predseda senátu zistil, že prokurátor a obžalovaný nechcú uzatvoriť
dohodu o vine a treste.

Popredneseníobžaloby,pozákonnompoučeníobžalovanéhoojehoprávachapoučeníobžalovanéhov
intenciách § 257 Trestného poriadku vyhlásil obžalovaný, že je nevinný, preto súd vykonal dokazovanie

v celom rozsahu.

Z výpovede obžalovaného Ľ. F. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že neodmietol vypovedať. Syn mu
volal, že má problém s rybárskou strážou, keď tam prišiel vykrikoval niečo o pytliactve. Bol tam aj pán
I., ktorý si tam pripravoval nejaké náčinie. Povedal mu, že syn rybárky lístok má, ale on mu povedal,

že jeho to nezaujíma, a následne od neho bokom pýtal peniaze. Potom odišiel preč, syn si zbalil
veci a išli tiež preč. Keď odchádzal videl I., s tým sa porozprával sa sním , išiel n a Myjavu, volal
advokátovi na Myjavu, volal pánovi G., že čo sa stalo, povedali mu, aby to išiel oznámiť a skončilo
to až na súde. Potom išiel oznámiť tú vec, ktorá sa stala. Uviedol, že bol poučený o následkoch
krivého obvinenia pri podaní trestného oznámenie. Nevie, či sa dňa 21.11.2008 dostavil na doplnenie

trestného oznámenia, po nahliadnutí do zápisnice uviedol, že tam bol prítomný, asi bol poučený o
následkoch krivého obvinenia. Predmetom trestného oznámenia bolo, že I. pýtal od neho peniaze.
Osobu označil až keď sa dozvedel ako sa volá. Jeho meno sa dozvedel od pána G.. Krstným menom
ho v oznámení neoznačil. Po nahliadnutí do pôvodnej zápisnice z trestného oznámenia, uviedol, že
možno vyšetrovateľka mu povedala, že sa volá O. I., toto písala vyšetrovateľka, ona vedela jeho meno,

pre neho bolo podstatné jeho priezvisko, ale nevie, či meno O. diktoval. Vypovedal aj na ÚBOK Nitra
ako svedok a vypovedal rovnako ako na OO PZ Myjava. Potvrdil aj to, že sa zúčastnil konfrontácie s
poškodeným. Tu tvrdil, že zobral a on tvrdil, že nezobral. Bol poučený v zmysle § 345 Trestného zákona,
ak to v tej zápisnici je a podpísal to. Obvinil ho z toho, že poškodený od neho pýtal peniaze - 2 000,-Sk za
to, že porušil syn nejaký predpis, rybárskym predpisom nerozumie, stále tvrdil, že je pytliak, že pytliači.

Povedal mu, že syn má rybársky lístok. Syn nemal rybársky lístok. Rybársky preukaz mal u pána G. a
jeden lístok mal pri sebe, že môže byť pri vode. Trestné oznámenie podal až po rozhovore s pánom G.
a dohovore s jeho advokátom. Mal vedomosť, že čoho bol O. I. obvinený, nemal vedomosť o tom aký
trest mu z toho hrozil. Má vedomosť, že konanie voči I. bolo zastavené, ale nevie z akých dôvodov.

Z výpovede poškodeného O. I. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že neodmietol vypovedať. Z následnej
výpovede vyplynulo, že od obžalovaného žiadny úplatok nepožadoval. Priestupok syna obžalovaného,
ktorý spočíval v tom, že lovil ryby bez rybárskeho lístka, bezprostredne po jeho zistení oznámil
predsedovi miestnej organizácie rybárskeho zväzu a vec vyriešil pohovorom, ktorý mu oznámil, že syn
obžalovaného má vystavený rybársky lístok, ale si ho nevyzdvihol.Z výpovede svedka A. F. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je synom obžalovaného, neodmietol
vypovedať a ku skutku vypovedal. Z jeho výpovede vyplýva, že v inkriminovaný deň bol na Brestovskej
priehrade, od cesty pri hrádzi, začal si vybaľovať náčinie, prišiel porybný, ktorý si pýtal lístok, ktorý ale

nemal pri sebe. Potom volal otcovi, aby mu ho priviezol. Prišiel otec, začali sa medzi sebou rozprávať,
svedok sa začal baliť. V ten deň ryby nechytal. Vedel, že na chytanie rýb potrebuje náčinie a povolenie.
V ten deň ho nemal pri sebe, asi ho mal doma. Otec mal jeho rybársky lístok. Po tom, čo so vybalil
náčinie, prišiel porybný mu povedal, že je rybárska stráž, volal otcovi, aby doniesol rybársky lístok. Otec
mu povedal, aby tam počkal. Otec prišiel a potom sa začal rozprávať s porybným. Najprv boli pri ňom,

potom išli od neho ďalej. Nepočul o čom sa rozprávali pár minút. Nevie, či na seba kričali. Potom s
otcom odišli a porybný odišiel preč. Svedok sedel na mieste spolujazdca a išli priamo domov. Nikde
sa nezastavili, s nikým sa otec nerozprával. Na miesto rybolovu prišiel štvorkolkou. Nevolal zo svojho
telefónu pánovi G.. Nepoznal ho. Poškodenému sa nepáčilo, že nemá pri sebe rybársky lístok, rozprával
niečo o pytliactve. Nekričal na neho. Obviňoval ho z toho, že je pytliak. Povedal, mu, že za chvíľu príde
jeho otec s lístkom. Okrem otca s nikým iným netelefonoval.

Svedok Z. G. na hlavnom pojednávaní neodmietol vypovedať, pričom z jeho výpovede vyplýva, že nebol
svedkom konkrétnych udalostí, rozhovorov poškodeného a obžalovaného alebo iných osôb. Z jeho
výpovede vyplýva, že poškodený mu v inkriminovaný deň oznámil, že má tam hore nejakých pytliakov.
Potom tam prišlo nejaké vozidlo, ku ktorému poškodený išiel. Auto bolo od neho asi 20 - 25 metrov,

takže nič nemohol počuť. Poškodený bol pri tom vozidle, po asi 5 minútach sa vrátil, rozprávali sa o
zarybňovaní a potom svedok odišiel. O obžalovanom sa ani pred príchodom auta ani po jeho odchode
nerozprávali.

Svedok X. I. na hlavnom pojednávaní neodmietol vypovedať, pričom z jeho výpovede vyplýva, že išiel

na ryby, kde na hrádzi stretol F., ktorý mu povedal, že sú kontrolovaný rybárskou strážou. Keď prišiel na
miesto, kde bol poškodený aj s mladým F., poškodený vykríkal, čo tu majú za pytliakov. Udice boli na
zemi. Pýtal sa čo sa stalo. Odpovedal mu povedal, že mladý F., zabudol papiere. Na to svedok povedal,
že takáto vec sa rieši tak, že ak nechytá, pošle ho domov pre papier a potom môže ísť chytať ryby.
Takáto situácia sa rieši dohovorom. Tiež je členom rybárskej stráže. Obžalovaný poškodený sa hádali

o tom, že mladý nie je pytliak. Rozprávali sa hlasnejšie. Potom svedok s obžalovaný a jeho synom išli k
autu obžalovaného. Obžalovaný nič nehovoril o úplatku. Svedok potom išiel svojim autom domov.

Svedok A.. Ľ. D. na hlavnom pojednávaní neodmietol vypovedať, obžalovaný zbavil mlčanlivosti
svedka, ktorý mu v minulosti poskytoval právne služby. Z jeho výpovede vyplynulo, že v tom čase

poskytoval právne služby jeho obchodnej spoločnosti a pri jeho stretnutiach sa rozprávali o obchodných
záležitostiach. Túto vec si pamätá, že sa rozprávali všeobecne, že ako syn bol na rybách a kontroloval
rybárske preukazy a mal nadávať jeho synovi, že je pytliak a následne si mal od neho pýtať nejaké
peniaze bokom, že aby prižmúri oči a neriešil nejaké záležitosti. Dosť ho to rozhodilo, lebo sa to týkalo
jeho syn. Povedal mu, že ak je to pravda, nech podá trestné oznámenie. S obžalovaným sa o tomto

prípade viac nerozprával.

Svedok O.. Z. F. na hlavnom pojednávaní neodmietol vypovedať, svedok bol zbavený mlčanlivosti,
neodmietol vypovedať. Z jeho výpovede vyplynulo, že v predmetnej vec bol vyšetrovateľom od začiatku
až do konečného štádia. Vyjadril sa k okolnostiam výsluchu svedka I. G. v prípravnom konaní, pričom

uviedol, že svedok bol opakovane vypočúvaný vo veci, nemá vedomosť, že by javil znaky choroby,
nemyslí, že by bol pod vplyvom nejakých návykových látok, na svedka nebol vyvíjaný žiadny nátlak.
Zápisnice podpísal dobrovoľne. Jeho výsluch bol opakovaný, lebo tam boli nejaké nejasnosti v súvislosti
s nejakými telefonátmi pána F. a potreboval konkrétnejšie vedieť kedy, kto ho kontaktoval čo sa týka A.
F., ktorý bol pri vode, chcel mať presne zadokumentový priebeh udalostí. Svedok I. G. vypovedal bez

problému, zapisoval presne čo vypovedal.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený spis Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii,
ČVS: PPZ - 169/BPK - Z - 2008 ako aj ďalšie listinné dôkazy k osobe a k veci uvedené v zápisnici z
hlavného pojednávania.

* * * * *Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak ako je uvedený v skutkovej vete
rozsudku je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku,
pričom zotrval na svojich vyjadreniach, že poškodený od neho požadoval úplatok za neoznámenie, resp.

neriešenie priestupku jeho syna v súvislosti s rybolovom bez rybárskeho lístka. Podstatou trestného
činu, ktorý je obžalovanému kladený za vinu je, že páchateľ trestného činu krivého obvinenia lživo obviní
inú osobu zo spáchania trestného činu a to v úmysle jej privodiť trestné stíhanie. Lživým obvineným treba
rozumieť objektívne nepravdivé obvinenie, ktoré sa zakladá ma vymyslených skutkových okolnostiach
teda, kedy, kde a ako došlo k spáchaniu trestného činu a kto ho spáchal. Z pripojeného spisu Prezídia

Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, ČVS: PPZ - 169/BPK - Z - 2008 vyplynulo, že na základe
trestného oznámenia, ktoré podal obžalovaný, začalo dňa 03.12.2008 trestné stíhanie vo veci zločinu
prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a za prečin zneužívania právomocí
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe tam
uvedenom,pričomdňa13.02.2009vzniesolvyšetrovateľaPZobvinenieO.I.prezločinprijímaniaúplatku
podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v súbehu s prečinom zneužívania právomocí verejného

činiteľa podľa § 326 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.
Úrad špeciálnej prokuratúry Uznesením č. k. VII/2 Gv 236/08 - 10 zo dňa 01.04.2009 v celom rozsahu
zrušil uznesenie o vznesení obvinenia a uložil vyšetrovateľovi, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Vyšetrovateľ PZ následne Uznesením ČVS: PPZ - 169/BPK - Z - 2008 zo dňa 14.04.2009 zastavil
trestné stíhanie začaté na základe uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 03.12.2008, ČVS: PPZ - 169/BPK

- Z - 2008, pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a za prečin
zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona z
dôvodu, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Súd sa v tomto
konaní na základe vykonaného dokazovania zaoberal i otázkou, či osoba, ktorá bola obvinená (O. I.), či
skutočne i spáchala trestný čin. Po vyhodnotení dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané

(výpoveď obžalovaného, poškodeného svedkov A. F., Z. G., I. G., X. I. a ako aj listinných dôkazov), ktoré
hodnotilsúdjednotlivoivovzájomnejsúvislosti,dospelohľadneskutkovýchzistenítýkajúcichsaudalostí
zo dňa 18.09.2008 k rovnakým záverom ako ich prezentoval i vyšetrovateľ PZ vo svojom uznesení zo
dňa 14.04.2009. Obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku a v jeho prospech vypovedal jeho
syn A. F.. Ich výpoveď je vyvrátená výpoveďou poškodeného O. I., ako aj svedkov I. G., ktorý síce

na hlavnom pojednávaní vypovedal odchylne, od svojej výpovede z prípravného konania, ale rozpor
nevedel logicky a presvedčivo vysvetliť, preto súd pri hodnotení jeho výpovede vychádzal z prečítanej
výpovede z prípravného konania. O jej pravdivosti súd nemal pochybnosť, pretože táto jeho výpoveďou
korešponduje z jeho výpoveďou v konaní vedenom Prezídiom PZ pod ČVS: PPZ - 169/BPK - Z -
2008 a v podstate potvrdzovali tvrdenia poškodeného O. I.. Okrem toho nie je bez významu výpoveď

svedka X. I., ktorý uviedol, že obžalovaný a poškodený sa hádali, o pýtaní úplatku sa nezmienil a ani
obžalovaný po tom ako sa s poškodeným rozišli, nič nehovoril o tom tomuto svedkovi. Z vykonaného
dokazovania má súd preukázané, že poškodený O. I. ako verejný činiteľ nepýtal dňa 19.09.2008 od
Ľ. F. finančnú hotovosť, za to, že neohlási protiprávne konanie A. F. v súvislosti s jeho neoprávneným
rybolovom. Výpoveď poškodeného nebola ničím a nikým (okrem obžalovaného) spochybnená. Ide

preukázateľne o osobu, ktorá nebola v minulosti nikdy súdne trestaná, sankcionovaná v priestupkovom
konaní, a ktorá si riadne plnila svoju činnosť vyplývajúcu mu z postavenia člena rybárskej stráže.
Vo výpovediach poškodeného od začiatku konania (i pôvodného, v ktorom bol obvinený) nedošlo
k žiadnym zásadným rozporom, ktoré by jeho výpovede v akomkoľvek smere spochybňovali alebo
znižovali ich dôveryhodnosť. Naproti tomu výpoveď obžalovaného v časti obvinenia poškodeného z

požadovania úplatku je potrebné vyhodnotiť za nepravdivú a nelogickú. Veď poškodený už predtým
ako mal podľa vyjadrenia obžalovaného pýtať úplatok, túto vec osobne po telefóne oznámil vedúcemu
miestnej organizácie rybárskeho zväzu svedkovi I. G., ktorý to vo svojej výpovedi potvrdil. Práve táto
skutočnosť spôsobuje, že výpoveď obžalovaného nemá žiadnu vnútornú logiku. K telefonickým hovorom
v inkriminovanom čase je treba uviesť, že je nepodstatné , či poškodený telefonoval svedkovi I. G. z

vlastného telefónu alebo z telefónu svedka A. F.. Podstatnou okolnosťou, že poškodený už predtým ako
mal podľa vyjadrenia obžalovaného pýtať úplatok, je skutočnosť, že svedok A. F. bol bez rybárskeho
lístka, oznámil vedúcemu miestnej organizácie rybárskeho zväzu I. G. o čom svedčí aj skutočnosť,
že krátko nato prišiel obžalovaný na miesto s rybárskym lístkom svojho syna. I spôsob vybavenia
priestupku poškodeným, ktorého sa dopustil svedok A. F. a to napomenutím, bol podľa výpovede svedka

I. G. z prípravného konania v poriadku a v súlade s normami rybárskeho združenia. Je zrejmé, že v
predmetnej trestnej veci stoja proti sebe výpovede obžalovaného na jednej strane a poškodeného na
strane druhej, ktoré sú v protichodné. Okrem týchto výpovedí, vypočutý svedok I. G., ktorý ako svedok
potvrdil skutočnosti, ktoré vychádzali priamo z výpovede poškodeného a sám potvrdil, že mal vedomosťod poškodeného o tom, že svedok A. F. chytal ryby bez príslušného rybárskeho lístka. Preukázané bolo,
že svedok A. F. mal rybársky lístok, avšak nemal ho pri sebe, ale mal ho nevyzdvihnutý u rybárskeho
združenia. Na základe týchto úvah súd dospel k záveru, že obvinenie poškodeného obžalovaným bolo

účelové s úmyslom poškodiť poškodenému, ktorý si „dovolil“ napomenúť a prejednávať jeho syna z
porušovania zákonov na úseku rybolovu. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru o
vine obžalovaného. Po právnej stránke konanie obžalovaného súd vyhodnotil ako pokračovací prečin
krivého obvinenia podľa § 345 ods. l Trestného zákona, pretože opakovane v dňoch 19.09.2008 (v
trestnom oznámení), 27.01.2009 (vo výpovedi svedka) a 03.02.2009 (pri konfrontácii) iného lživo obvinil

z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie.

Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho osobné
pomery, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd pri úvahách o druhu a výmere
trestu nezistil u obžalovaného existenciu žiadnu priťažujúcu okolnosť a jednu poľahčujúcu jednej

poľahčujúcej okolnosti a to priznanie vedenie riadneho života [§ 36 písm. j) Trestného zákona].
Na predchádzajúce odsúdenia neprihliadol, nakoľko sú buď osvedčené alebo zahladené a hľadí sa
neho akoby nebol odsúdený. Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so
skúšobnou dobou v trvaní 4 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe a
povinnosťou osobne sa ospravedlniť poškodenému. Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v

prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie
odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží
páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude
riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu
skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa

dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené
povinnosti a obmedzenia. Skúšobná doba začne plynúť obvinenému prvým dňom po právoplatnosti
tohto rozhodnutia. V prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obvinený akejkoľvek trestnej
činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t.
j. aj dopravných), zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného

trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obvinený viesť v skúšobnej dobe riadny
život a vyhovie uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už
v priebehu skúšobnej doby, že si trest vykoná. Súd považuje za potrebné obvineného poučiť, že v
prípade, ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade
uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v

skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne
mu môže hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním
trestnýchčinov,aleajvýchovnépôsobenienapáchateľa,ktorémásmerovaťktomu,abyvďalšomživote
viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím
na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a

primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona,
ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj
vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny
život.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.

2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je

poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.