Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113218402
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2113218402.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: X. U., nar.

XX.X.XXXX, V. O. XXXX/XX, W., zast. JUDr. Darina Kurňavová, advokátka, Kapitulská 5, Trnava, a
žalovanej: P. Y., nar. X.X.XXXX, T. XXXX/X, W., zast. JUDr. Peter Zelenay, advokát, 29.augusta 19,
Bratislava, o zaplatenie 18.600 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.7.2013 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia o uložení povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 18.600 eur s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy

od 25.5.2012 do zaplatenia a priznania náhrady trov konania.

2. Žalobca tvrdil, že žalovaná mala vo výlučnom vlastníctve nehnuteľnosť, a to jednoizbový byt č. XX na
6.p. bytového domu na ul. J. Y. XX v W., súpis.č. XXXX na parc.č. XXXX/XX o úžitkovej ploche bytu a
pivnice 28,78 m2 v celosti a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
obytného domu o veľkosti 2878/464913, zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu W. katastrálny
odbor pre okres W., obec W., katastrálne územie W. (ďalej aj „sporný byt“). Nehnuteľnosť nadobudla

titulom kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena, právoplatnej dňa 25.5.2005. Vecné bremeno
spočívalo v práve doživotného bývania a užívania predmetného bytu spolu s jeho súčasťami žalobcom.
Žalovaná ako predávajúca a zároveň povinná z vecného bremena a žalobca ako oprávnený z vecného
bremena uzavreli dňa 7.5.2012 s kupujúcim Z.. W. X., nar. XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu so zrušením
vecného bremena, ktorej predmetom bol sporný byt. Žalobca poukázal na čl. VI kúpnej zmluvy, v ktorom
sa vecné bremeno ruší za podmienky, že žalovaná uhradí žalobcovi sumu 18.600 eur do 10 dní od
okamihu pripísania celej kúpnej ceny, splatnej do 14.5.2012, na jej účet. Z toho vyplynula splatnosť

sumy 18.600 eur do 24.5.2012. Žalovaná si svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. VI kúpnej zmluvy nesplnila,
sumu žalobcovi nezaplatila ani po viacerých urgenciách z 26.2.2013 a z 8.4.2013. K zrušeniu vecného
bremena napriek tomu došlo a kupujúci Z.. W. X. nemá žiadne povinnosti z vecného bremena. Žalovaná
žalobcovi sumu 18.600 eur doposiaľ neuhradila. Na preukázanie tvrdení označil žalobca dôkazy, a to
kúpnu zmluvu so zrušením vecného bremena zo 7.5.2012, výzvu z 26.2.2013 s doručenkou, výzvu z
8.4.2013, čiastočný výpis z LV č. XXXX k 8.7.2013.

3. V skrátenom konaní vydal súd platobný rozkaz č.k. 14Ro/136/2013-25 dňa 29.1.2014, ktorý sa zrušil
z dôvodu žalovanou podaného odporu, v ktorom namietala existenciu žalovanej pohľadávky, nakoľko vo
svojej obrane tvrdila, že považovala celú záležitosť ohľadne zaplatenia žalovanej sumy medzi stranami
za vyriešenú a uzavretú, keď bola riešená aj u JUDr. Romana Cibulku.4. Žalobca v replike použil prostriedky procesného útoku, keď na námietku žalovanej uviedol, že k zmene
záväzkužalovanejvočižalobcovinikdynedošloatrvalnazaplatenížalovanejsumyztitulukúpnejzmluvy

zo 7.5.2012.

5. Súd vo veci pojednával, vykonal dokazovanie výsluchom strán, ich právnych zástupcov, oboznámil
sa s obsahom listinných dôkazov, a to kúpnou zmluvou zo 7.5.2012, výzvou z 26.2.2013 s doručenkou,
výzvou z 8.4.2013, čiastočným výpisom z LV č. XXXX k 8.7.2013 a k 26.10.2015, kúpnou zmluvou z

19.4.2005, darovacou zmluvou z 19.4.2005 s dodatkom č. 1, rozhodnutím Správy katastra Trnava číslo
vkladu V 2045/12 z 5.6.2012, žiadosťou o opravu z 19.10.2015, oznámením vo veci začatia konania o
oprave chyby z 27.10.2015, rozhodnutím Okresného úradu Trnava katastrálny odbor číslo X 84/2015
z 20.11.2015, záznamom z jednania z 28.11.2012, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým
materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci.
6. Žalobca je nevlastný otec žalovanej. Kúpnou zmluvou zo dňa 19.5.2005, právoplatnou 25.5.2005,

nadobudla žalovaná ako kupujúca od predávajúcej Y. F. nehnuteľnosť, a to jednoizbový byt č. XX na
6.p. bytového domu na ul. J. Y. XX v W., súpis.č. XXXX na parc.č. XXXX/XX o úžitkovej ploche bytu a
pivnice 28,78 m2 v celosti a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
obytného domu o veľkosti 2878/464913, zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu W. katastrálny odbor
pre okres W., obec W., katastrálne územie W. (sporný byt). Zároveň bolo touto zmluvou zriadené vecné

bremeno v prospech žalobcu, a to právo doživotného bývania a užívania predmetného bytu. V ten istý
deň, teda 19.5.2005 bola medzi stranami uzatvorená aj darovacia zmluva v znení jej dodatku č. 1 zo
dňa 24.5.2005, ktorou žalobca ako darca daroval žalovanej ako obdarovanej spoluvlastnícky podiel v
rozsahu 1 trojizbového bytu č. XX na 7.p. bytového domu na ulici K. č. X v W.. Žalovaná sa tým stala
vlastníčkoupredmetnéhobytuvcelosti.Vtejtozmluveboldohodnutýzáväzokobdarovanej,žežalobcovi

v prípade ochorenia poskytne lekársku pomoc, bude mu zabezpečovať lieky, stravu, pranie, žehlenie,
upratovanie, riadne ho dochová a doopatruje a po smrti mu vystrojí dôstojný pohreb.

7.Žalovanáakopredávajúcaazároveňpovinnázvecnéhobremenaažalobcaakooprávnenýzvecného
bremena uzavreli dňa 7.5.2012 s kupujúcim Z.. W. X., nar. XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu so zrušením

vecnéhobremena,ktorejpredmetombolspornýbyt.Kúpnacenavovýške38.200eurmalabyťzaplatená
najneskôr do 7 dní od podpisu zmluvy, teda do 14.5.2012. Z čl. VI kúpnej zmluvy vyplýva prehlásenie
oprávneného z vecného bremena, že súhlasí so zrušením vecného bremena spočívajúceho v práve
doživotnéhobývaniaaužívaniapredmetnéhobytuspolusjehosúčasťamizapodmienky,žepredávajúca
uhradí oprávnenému z vecného bremena čiastku 18.600 eur do 10 dní od pripísania celej sumy na

účet predávajúcej. Žalovaná ako povinná z vecného bremena žalobcovi ako oprávnenému z vecného
bremena sumu 18.600 eur nezaplatila. Vecné bremeno zrušené bolo.

8. Vklad vlastníckeho práva a zrušenia vecného bremena k spornému bytu bol v KN povolený pod č. V
2045/12 dňa 5.6.2012 a následne bol v jeho zmysle vykonaný zápis v LV č. XXXX.

9. Žalobca vypočutý ako strana sporu i prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa
6.8.2015 uviedol, že sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 18.600 eur spolu s príslušenstvom s
odôvodnením, že žalovaná bola vlastníčkou bytu č. XX zapísaného na LV č. XXXX, ktorú nehnuteľnosť
nadobudla kúpnou zmluvou so zriadením vecného bremena zo dňa 25.5.2005, pričom vecné bremeno

- právo doživotného bývania a užívania predmetného bytu spolu s jeho súčasťami v prospech žalobcu
bolo vyznačené na príslušnom LV v časti C. Následne žalovaná ako predávajúca a súčasne povinná
z vecného bremena a žalobca ako oprávnený z vecného bremena uzavreli dňa 7.5.2012 s kupujúcim
W. X. kúpnu zmluvu spolu so zrušením vecného bremena na byte č. XX, keď v článku VI tejto kúpnej
zmluvy bolo dohodnuté, že žalobca súhlasí so zrušením vecného bremena a zároveň sa vecné bremeno

ruší za podmienky, že žalovaná uhradí žalobcovi žalovanú sumu v lehote do 10 dní od pripísania kúpnej
ceny na účet žalovanej. Žalobca nedisponuje dôkazom o čase zaplatenia kúpnej ceny kupujúcim, ale
predpokladá, že v zmysle článku IV kúpnej zmluvy, bola táto zaplatená dňa 14.5.2012 a od 25.5.2012
žiada žalobca aj úrok z omeškania od žalovanej, lebo žalovaná mala povinnosť zaplatiť žalovanú sumu
najneskôr do 24.5.2012. Túto povinnosť si nesplnila ani na základe opakovaných výziev zo strany

žalobcu. Medzi stranami sporu bola snaha o vyriešenie veci cestou JUDr. Cibulku a JUDr. Horvátha,
ale k vyriešeniu následne nedošlo. Žalobca uviedol, že potom ako žalovanej daroval polovicu bytu na
K.i v W., sa nasťahoval do bytu č. XX na J. Y. XX. So žalovanou sa dohodol, že ho bude navštevovať.
Žalovaná sa však o neho vôbec nestarala. Potom ako bol byt na J. Y. predaný, sa žalobca presťahovaldo malometrážneho bytu na Vl. O. v W.. Žalovanej povedal, že bude lepšie, aby byt prenajala, no ona
ho predala a aj všetko vybavovala okolo predaja. V realitnej kancelárii sa strany stretli, no žalobca
nesúhlasil s podpisom zmluvy bez toho, aby si ju prečítal. Zmluvu si žalobca prečítal a podpísal ju,

lebo žalovanej dôveroval, že sa oňho postará. Pokiaľ ide o sumu 18.600 eur, vypočítali ju v realitnej
kancelárii, vychádzali z polovice kúpnej ceny a žalobca s tým súhlasil. Asi o mesiac išiel žalobca spolu
so žalovanou, pánom z realitnej kancelárie a kupujúcim na kataster. Tam dali žalobcovi podpísať nejaký
lístok, podľa neho išlo o vecné bremeno. Z katastra išli do banky a dohodli sa, že peniaze 18.600 eur
budú uložené v schránke. Žalobca viackrát žalovanú telefonicky kontaktoval, aby mu zaplatila sumu

18.600 eur. Žalovaná mu povedala, že mu nič nedá.

10. Žalovaná žiadala vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.10.2015 žalobu v plnom rozsahu zamietnuť
s odôvodnením, že ustanovenie čl. VI kúpnej zmluvy zo 7.5.2012 nie je obligačným ustanovením, z
ktorého by mohol žalovanej vzniknúť splatný záväzok, ale je ho potrebné vykladať tak, že zaplatenie
protiplneniazazrušenievecnéhobremenajeodkladacoupodmienkoudohodyzmluvnýchstránozrušení

vecného bremena. Nakoľko v dohodnutej lehote nedošlo k zaplateniu predmetnej sumy 18.600 eur,
nebola splnená odkladacia podmienka súhlasu so zrušením vecného bremena. Vecné bremeno teda
nemohlo zaniknúť, nakoľko odkladacia podmienka nenastala. Pokiaľ príslušná správa katastra napriek
tomu povolila vklad, ktorým zrušila a vymazala vecné bremeno, postupovala podľa žalovanej v rozpore s
§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorý v poslednej vete ustanovuje, že katastrálny úrad pri rozhodovaní

o vklade prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa názoru žalovanej vecné bremeno a práva z neho plynúce napriek jeho výmazu z katastra i
naďalej existujú. Žalovaná tvrdila, že vzhľadom na to, že z kúpnej zmluvy so zrušením vecného bremena
žalovanej nikdy nevznikla povinnosť plniť voči žalobcovi, nie je na strane žalovanej daná pasívna
vecná legitimácia. Napriek tomu žiadala žalovaná prerušiť predmetné súdne konanie až do skončenia

katastrálneho konania o oprave pod číslom X-84/2015. Návrh žalovanej na prerušenie konania bol
zamietnutý uznesením tunajšieho súdu č.k. 8C/95/2014-120 zo 7.1.2016, právoplatným 5.2.2016.

11. Žalobca na pojednávaní dňa 10.11.2015 doplnil, že na Okresnom úrade katastrálnom odbore v
Trnave sa vedie konanie pod číslom X 84/2015 vo veci opravy chyby na LV č. XXXX v časti zápisu

ťarchy vecného bremena v prospech žalobcu. Obranu žalovanej, že sa jedná o odkladaciu podmienku
v kúpnej zmluve, považoval žalobca za účelovú, lebo túto argumentáciu použila žalovaná prvýkrát až
v tomto konaní, dva roky po podaní žaloby na súd. Žalovaná si bola vedomá, že banka kupujúceho,
ktorá mu poskytla úver, požaduje čistý list vlastníctva bez zápisu tiarch v časti C a toto bol účel zrušenia
vecného bremena. V opačnom prípade by nebol sporný byt predaný terajšiemu vlastníkovi, ktorý uzavrel

úverovú zmluvu s bankou, z ktorého úveru bola zaplatená dohodnutá kúpna cena. Žalobca tvrdil, že v
súčasnosti už kataster nemôže rozhodnúť o zápise práva vecného bremena, nakoľko neexistuje titul
o vzniku vecného bremena medzi súčasným vlastníkom a žalobcom. Pasívna legitimácia žalovanej v
konaní je podľa žalobcu daná tým, že žalovaná suma predstavuje odplatu, ktorú sa zaviazala žalovaná
zaplatiť žalobcovi za zrušenie vecného bremena po zaplatení, resp. pripísaní kúpnej ceny na jej účet.

12. Žalovaná na tomto pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že žalobca obýva
malometrážny byt, kde mu je poskytovaná aj lekárska starostlivosť a nie je potrebné, aby využíval
prípadné právo z vecného bremena, ktoré sa podľa žalovanej nezrušilo. Keďže sa jednalo medzi
stranami o blízke rodinné vzťahy, žalovaná viac krát navštívila žalobcu v súvislosti s predajom

predmetného bytu, kedy sa žalobca vyjadril tak, že si celkom nie je istý, zobral si všetky podklady
súvisiace s predajom a týždeň ich mal u seba. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalovaná sa
mu zaviazala zaplatiť žalovanú sumu, naopak v zmysle dohody o zrušení vecného bremena vyplýva,
že k zrušeniu vecného bremena dôjde potom ako bude zaplatená dohodnutá suma. Žalobca navštívil
realitnú kanceláriu s tým, že ho tam odkázala žalovaná, ktorá podpíše, čo si on dohodne. A potom bola

podpísaná kúpna zmluva so zrušením vecného bremena. Po podpise zmluvy išli spolu so žalobcom
do banky, pretože žalobca mal špeciálnu požiadavku, aby žalovaná suma bola zložená na špeciálnom
účte alebo v schránke, ktorej vlastníci by boli žalobca i žalovaná, keďže žalobca nemal dobré vzťahy so
svojimi deťmi z prvého manželstva a hotovosť aktuálne nepotreboval. Keď však prišli do banky s touto
požiadavkou, bolo im oznámené, že toto sa realizovať nedá, že vlastníkom účtu alebo schránky môže

byť len jedna osoba, načo sa žalobca vyjadril tak, že na zaplatení sumy potom netrvá. Žalovaná pri
podpise kúpnej zmluvy podpísala zároveň i návrh na kataster. Ku dňu podania návrhu po podpise zmluvy
žalobca od žalovanej žalovanú sumu nežiadal. Návrh na vklad podávala realitná kancelária. Keď prišielvýpis z katastra žalobcovi, žalovaná mala za to, že žalobca si uhradenie žalovanej sumy vysporiadal
s realitnou kanceláriou.

13. Z rozhodnutia Okresného úradu Trnava katastrálny odbor číslo X 84/2015 z 20.11.2015 súd zistil,
že návrh žalovanej na opravu zápisu na LV č. XXXX týkajúci sa zápisu zrušeného vecného bremena
v prospech žalobcu spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania sporného bytu žalobcom,
bol zamietnutý. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že žiadny z účastníkov konania (t.j. žalobca,
žalovaná, ani kupujúci) o povolení vkladu nenamietal nedodržanie dohodnutých podmienok v zmluve zo

7.5.2012 a všetky zmluvné strany naďalej (aj po uplynutí lehoty na splnenie podmienky) vyvíjali kroky,
aby správny orgán vklad celej zmluvy (oboch právnych úkonov - kúpa a zrušenie vecného bremena)
povolil,pretoSprávakatastraTrnavavkladvlastníckehoprávaajzrušeniavecnéhobremenakspornému
bytu povolila rozhodnutím dňa 5.6.2012 pod č. V 2045/12. Rozhodnutie prevzal oprávnený z vecného
bremena, teda žalobca, dňa 18.6.2012. Žiadny z účastníkov zmluvy predmetné rozhodnutie o povolení
vkladu ako nesprávne za viac ako 3 roky nenapadol, prokurátor do 5.6.2015 protest nepodal, ani nebola

podaná správna žaloba na súd. Správny orgán sa v odôvodnení tohto rozhodnutia tiež vyjadril, že v čl.
VI zmluvy zo 7.5.2012 nešlo o záväzok, ale o odkladaciu podmienku. Nesplnenie odkladacej podmienky
znamená, že z platného právneho úkonu právne následky vôbec nenastanú. Avšak pri zámernom
zmarení podmienky účastníkom, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, sa podmienený právny
úkon zmení na nepodmienený (§ 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

14. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25.4.2016 doplnila, že žalobca bol manželom jej matky
a vyrastala s ním v jednej rodine. V roku 2002 mama žalovanej zomrela, žalobca v dedičskom konaní
zdedil 1/8 bytu, ktorý podiel v roku 2005 daroval žalovanej pod podmienkou, že sa o neho bude starať
a vystrojí mu pohreb. Žalovaná sa tak stala vlastníčkou celého trojizbového bytu, ktorý predala a kúpila

dva jednoizbové byty. V jednom z nich zriadila vecné bremeno v prospech žalobcu. Ten sa následne
odsťahoval do väčšieho nájomného bytu, kde bola zabezpečená seniorská starostlivosť a oznámil
žalovanej, že súhlasí s predajom jednoizbového sporného bytu so zriadeným vecným bremenom.
Žalobca podľa vyjadrenia žalovanej súhlasil s predajom bytu bez akýchkoľvek ďalších podmienok.
Následne v realitnej kancelárii žalobca oznámil, že pripravenú kúpnu zmluvu nepodpíše, lebo si ju musí

doma preštudovať. Potom sa dostal do zmluvy článok VI, ktorý sformuloval žalobca s pracovníkom
realitnej kancelárie. Čiastku 18.600 eur určil žalobca a mala slúžiť ako zábezpeka v prípade straty
ubytovania žalobcu. Žiadal, aby táto čiastka bola uložená v banke na účte; tvrdil, že sú to stále peniaze
žalovanej, lebo nechcel, aby ich zdedili v prípade smrti jeho tri deti z predchádzajúceho manželstva, s
ktorými žalobca zle vychádzal. V banke sa žalobca vyjadril, aby „to žalovaná nechala tak“ a peniaze boli

uložené na účte žalovanej. V tom čase boli vzťahy medzi stranami dobré, žalobca oznámil žalovanej,
že si má kúpiť väčší byt, keď jemu ostalo po dedičskom konaní auto aj garáž. Následne sa vzťahy v
rodine zhoršili, žalovaná sa starala o staršieho brata, čo jej žalobca vyčítal a zakazoval jej stretávať sa s
bratmi. Potom sa strany sporu stretávali menej často, lebo žalovaná na odporúčanie psychiatra prestala
komunikovať so žalobcom. Uviedla, že v čase zápisu zrušenia vecného bremena do katastra oznámila

žalobcovi, že byt je vyplatený a on povedal „nechaj to tak“, preto mala za to, že žalobcovi nič nedlhuje.

15. Žalovaná na pojednávaní dňa 26.4.2016 doplnila, že jej mama (manželka žalobcu) sa dlhodobo
liečila z vážnej choroby a pred svojou smrťou sa viackrát v rámci celej rodiny vyjadrila, aby po jej smrti
trojizbový byt zdedila žalovaná. Bolo to matkine prianie. Bratia žalovanej a žalobca s tým vtedy súhlasili.

V roku 2002 matka žalovanej zomrela a prebehlo dedičské konanie. Bratia žalovanej akceptovali
vôľu ich matky a vzdali sa dedičských podielov pokiaľ išlo o byt v jej prospech. Žalobcovi tak ostala
podľa žalovanej 1/8 predmetného bytu. V roku 2005 si žalovaná chcela usporiadať majetkové vzťahy,
preto požiadala žalobcu, aby splnil to, čo sľúbil. Žalobca súhlasil a prisľúbil previesť na žalovanú 1/8
bytu pod podmienkou, že sa oňho do smrti postará. Na základe darovacej zmluvy sa stala žalovaná

vlastníčkou celého bytu. Následne tento trojizbový byt predala a v úmysle zabezpečiť aj žalobcu kúpila
dva jednoizbové byty a v jednom z nich zriadila v prospech žalobcu vecné bremeno. Žalobca tento
sporný byt aj obýval a po nejakom čase sa z neho vysťahoval do dvojizbového bytu, ktorý dostal do
nájmu od mesta. Pri odovzdávaní kľúčov od bytu žalovanej uviedol, že si má kúpiť väčší byt a on dodrží
slovo, ktoré dal jej matke pred smrťou. Zároveň uviedol, že pri predaji bytu si nebude robiť žiadne

nároky. Niekoľko mesiacov po jeho odsťahovaní z bytu našla žalovaná cez realitnú kanceláriu kupca.
Žalobca vtedy výslovne súhlasil s odpredajom bytu bez akýchkoľvek ďalších podmienok. V realitnej
kancelárii sa všetci stretli a žalobca bez ďalšieho vysvetlenia uviedol, že zmluvu nepodpíše, kým sa s
ňou podrobne neoboznámi. Potom žalobca nástojil na tom, aby bol v zmluve uvedený dodatok, že vprípade, ak by prišiel bez vlastného zavinenia o ubytovanie, suma 18.600 eur zložená na spoločnom
bankovom účte, by slúžila ako určitá zábezpeka, aby si mohol zabezpečiť nejaké bývanie. V realitnej
kancelárii znenie článku zmluvy sformuloval žalobca spolu s pracovníkom realitnej kancelárie. Žalovaná

tvrdila, že znenie tohto ustanovenia si poriadne neprečítala; ihneď po rokovaní v realitnej kancelárii išli
so žalobcom do banky zriadiť účet. V banke im uviedli, že účet resp. schránka môže znieť len na jedného
vlastníka. Žalobca vtedy povedal, že to vlastne nemá význam a že to má žalovaná „celé nechať tak“.
Pochopila to vtedy tak, že upustil od svojej podmienky. Realitná kancelária vybavovala komplet celú
právnu a administratívnu stránku. Keď prišli žalovanej peniaze na účet za byt, oznámila to žalobcovi,

ktorýzopakoval„nechajtotak“.Vtomčasebolivzťahymedzistranamidobré.Následnedošlokvážnemu
zhoršeniu vzťahov, keď žalobca žalovanej vyčítal, že ho nenavštevuje, že sa oňho nestará.

16. Žalobca na vyjadrenie žalovanej reagoval tak, že ho považuje za irelevantné, bezúčelové v
snahe presvedčiť súd o tom, že žalobca netrval na zaplatení predmetnej sumy. Žalovaná vo svojej
výpovedi nesprávne uviedla, že žalobca jej darovacou zmluvou z 19.4.2005 daroval 1/8, pričom išlo o

spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 na byte. Ihneď po uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 19.4.2005
uzavreli kúpnu zmluvu dňa 19.4.2005, ktorej predmetom bola kúpa bytu č. XX na ulici H. Y. a ktorý bol
následne predmetom prevodu dňa 7.5.2012 vrátane zrušenia vecného bremena. Žalobca má za to, že
bolozrušenévecnébremenoanebolsplnenýzaopatrovacízáväzok.Bolnútenýbývaťvmalometrážnom
byte a žiadal, aby v kúpnej zmluve zo dňa 7.5.2012 bola ustanovená povinnosť žalovanej zaplatiť mu

18.600 eur. Žalovaná bola uzrozumená s tým, že v prípade nezrušenia vecného bremena, nebude
možné byt predať, vedela teda, čo podpisuje a mala vôľu zložiť peniaze či už na účet žalobcu alebo
na ich spoločný účet. Realitná kancelária nemala s ich vecným bremenom nič spoločné. Predmetom
sprostredkovania bolo len nájsť kupujúceho a vyhotoviť kúpnu zmluvu. Poukázal tiež na to, že po podaní
žaloby žalovaná navštívila žalobcu s tým, že mu nesie peniaze. Tieto mu však doposiaľ nevrátila.

17. Záverom žalobca zhrnul, že medzi žalobcom ako oprávneným z vecného bremena a žalovanou ako
predávajúcou a povinnou z vecného bremena a kupujúcim bola dňa 7.5.2012 uzavretá kúpna zmluva
so zrušením vecného bremena, ktorej predmetom boj sporný jednoizbový byt na ulici J. Y. v W. so
spoluvlastníckym podielom. V čase uzavretia kúpnej zmluvy bolo na LV č. XXXX zriadené v prospech

žalobcu vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní predmetného bytu. Z článku VI
kúpnej zmluvy, označeného ako „zrušenie vecného bremena“ vyplýva, že žalobca ako oprávnený z
vecného bremena súhlasí s jeho zrušením za podmienky, že žalovaná ako predávajúca uhradí žalobcovi
čiastku 18.600 eur, a to do 10 dní od okamihu pripísania celej sumy na účet predávajúcej. Celý postup,
ktorý predchádzal uzavretiu takejto zmluvy so zrušením vecného bremena jednoznačne podľa žalobcu

nasvedčoval tomu, že žalobca ako oprávnený z vecného bremena ruší dohodnuté vecné bremeno za
odplatu, a to 18.600 eur, pričom žalovaná sa zaviazala pred podpisom zmluvy, čo potvrdila podpisom na
tejto zmluve, že sumu 18.600 eur zaplatí do 10 dní od okamihu pripísania celej sumy od kupujúceho na
jej účet. Žalovaná si bola vedomá odplaty za zrušenie vecného bremena a žalobca nikdy neprejavil vôľu
upustiť od tohto jej záväzku. Sama žalovaná si musela uvedomiť, že pokiaľ by žalobca nesúhlasil so

zrušením vecného bremena, byt by bol nepredajný, nakoľko bol prevádzaný na cudziu osobu, ktorá si na
vyplatenie kúpnej ceny vzala úver a tento by nedostala vzhľadom na existenciu ťarchy vyznačenej v časti
C na liste vlastníctva. Nestotožnil sa s právnym názorom žalovanej, že išlo iba o odkladaciu podmienku,
pretože práve táto odkladacia podmienka bola viazaná na zaplatenie 18.600 eur. Postup katastrálneho
úradu, ktorý zapísal na liste vlastníctva nového vlastníka a v časti C vymazal ťarchu, považoval žalobca

za právne irelevantné. V skutočnosti bolo významné iba to, že vecné bremeno, resp. jeho zrušenie bolo
medzi sporovými stranami dohodnuté za odplatu 18.600 eur. Napriek tomu, že v článku VI kúpnej zmluvy
je to kvalifikované ako kvázi odkladacia podmienka, ide skutočne o záväzok dohodnutý jasne, určito a
zrozumiteľne, a to pokiaľ ide o výšku sumy 18.600 eur, ako aj jej splatnosť.

18. Žalovaná záverom uviedla, že strany sporu sa nikdy nedohodli, že za zrušenie vecného bremena
žalovaná zaplatí žalobcovi sumu 18.600 eur. Počas celého konania žalovaná tvrdila, že bolo medzi
stranami dohodnuté zriadenie spoločného konta v banke alebo spoločnej schránky, ku ktorej budú mať
rovnaké práva obaja účastníci a kde žalovaná zloží 18.600 eur s tým, že to mali byť finančné prostriedky
žalovanej zložené za účelom starostlivosti o žalobcu, keby to v budúcnosti potreboval. Predložila listinu,

ktorú podpísali obe strany dňa 28.11.2012, podľa ktorej bolo dohodnuté, že suma 18.600 eur sa mala
zložiť na účet žalovanej. Žalobca s takýmto riešením súhlasil, obe strany listinu podpísali, ktorý úkon
podľa žalovanej treba považovať minimálne za nováciu. Podľa názoru žalovanej došlo k pochybeniu
katastrálneho úradu. V zmluve nebol ustanovený záväzok, iba podmienka, ktorá splnená nebola a tátoskutočnosť ani nebola sporná. Tak ako bola žaloba podaná, neznela dohoda medzi stranami, ani ústna,
ani písomná.

19. Žalobca k záznamu z jednania zo dňa 28.11.2012 uviedol, že nejde o nováciu záväzku, keď z
rokovania vyplynulo, že sporné peniaze mali byť vyplatené oprávnenému, mali to byť jeho peniaze, a až
keď by žalobca zomrel, tak by sa peniaze vyplatili žalovanej.

20. Z listu zo dňa 28.11.2012 spísaného v advokátskej kancelárii JUDr. Romana Cibuľku súd zistil, že

v tento deň sa stretli strany sporu a ich právni zástupcovia, pričom uviedli, že vypracujú návrh dohody,
v zmysle ktorej by sa v banke zložila suma 18.600 eur na meno žalovanej a v prípade, ak by žalobca
prišiel o bývanie, tak by mu boli peniaze vyplatené. Ak by žalobca zomrel a taká situácia by nenastala,
peniaze by sa vrátili žalovanej. Žalobca s tým súhlasil. Chcel mať v budúcnosti zabezpečenú istotu
opatrovania a v prípade potreby mala žalovaná tento záväzok plniť, s čím súhlasila. K uzavretiu dohody
medzi stranami napokon nedošlo.

21. Podľa § 36 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti
možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti
viazaný, sa neprihliada (1). Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu
nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú

(2). Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane
sa právny úkon nepodmieneným (3). Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí
zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech (4). Ak z právneho
úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia (5).

22. Podmienky sa môžu stať obsahom právneho úkonu v prípade, keď to zákon výslovne nevylučuje.
Patria k náhodilým zložkám právneho úkonu a ich zmyslom je urobiť účinky alebo následky právneho
úkonu závislými od určitej právnej skutočnosti. Rozlišujú sa odkladacie (suspezívne), rozväzovacie
(rezolutívne), nejasné, nemožné a nedovolené podmienky. Odkladacia podmienka spôsobuje, že vznik,
zmena alebo zánik práv alebo povinností nastane až vtedy, keď sa splní podmienka. Do splnenia

tejto podmienky vládne právna neistota, či platný právny úkon bude, alebo nebude účinný. Nejasnú
podmienku, t.j. takú, ktorej povahu nemožno spoľahlivo zistiť z obsahu alebo slovného vyjadrenia
právneho úkonu, ku ktorému je pripojená, treba považovať za odkladaciu podmienku. Ide o vyvrátiteľnú
právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Nemožná podmienka predstavuje nesplniteľnú právnu
skutočnosť. Pri nemožnej odkladacej podmienke vôbec nemôžu nastať účinky právneho úkonu. Z toho

možno vyvodiť, že právny úkon je neplatný ako celok. Nemožná rozväzovacia podmienka nebráni
platnosti právneho úkonu. Na takú podmienku sa podľa zákona neprihliada. Nedovolená podmienka nie
je výslovne upravená. Dôsledky takejto podmienky sú však rovnaké ako pri nemožnej podmienke. Ak
je takáto podmienka odkladacia, celý právny úkon je absolútne neplatný. Na rozväzovaciu nedovolenú
podmienku sa takisto neprihliada. Ak splnenie alebo nesplnenie podmienky závisí od vôle účastníka,

treba skúmať aj to, ako účastník zasiahol do procesu splnenia, resp. nesplnenia náhodilej zložky
právneho úkonu a ako sa správal druhý účastník právneho vzťahu.

23. Podľa § 151n ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom
veci na nadobúdateľa.

24. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

25. Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad
do katastra nehnuteľností.26. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 19.5.2005 bola medzi stranami sporu
uzatvorenádarovaciazmluvavzneníjejdodatkuč.1zodňa24.5.2005,ktoroužalobcaakodarcadaroval
žalovanej ako obdarovanej spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1 k trojizbového bytu na ulici K. č. X v W.. V
tejto darovacej zmluve bol dohodnutý záväzok obdarovanej, že žalobcovi v prípade ochorenia poskytne

lekársku pomoc, bude mu zabezpečovať lieky, stravu, pranie, žehlenie, upratovanie, riadne ho dochová
a doopatruje a po smrti mu vystrojí dôstojný pohreb. Žalovaná sa tým stala vlastníčkou predmetného
trojizbového bytu v celosti, ktorý následne predala.

28. Dňa 19.5.2005 uzavrela tiež žalovaná ako kupujúca s predávajúcou Y. F. kúpnu zmluvu, na základe
ktorej nadobudla žalovaná do vlastníctva spornú nehnuteľnosť, a to jednoizbový byt na ulici H. Y. č. XX

v W. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného
domu, zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu W. katastrálny odbor. W. kúpnou zmluvou bolo
zriadené aj vecné bremeno v prospech žalobcu, a to právo doživotného bývania a užívania predmetného
bytu. Sporný byt žalobca obýval, až pokiaľ sa z neho nepresťahoval do obecného malometrážneho bytu
so zabezpečenou seniorskou starostlivosťou.

29. Následne dňa 7.5.2012 žalovaná ako predávajúca a zároveň povinná z vecného bremena a žalobca
ako oprávnený z vecného bremena uzavreli s kupujúcim Z.. W. X. kúpnu zmluvu so zrušením vecného
bremena, ktorej predmetom bol sporný jednoizbový byt na ulici H. Y. XX v W.. Kúpna cena bolo
dohodnutá vo výške 38.200 eur a mala byť zaplatená najneskôr do 7 dní od podpisu zmluvy, teda do

14.5.2012.VčlánkuVIkúpnejzmluvyžalobcaakooprávnenýzvecnéhobremenaprehlásil,žesúhlasíso
zrušením vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetného bytu
spolu s jeho súčasťami za podmienky, že žalovaná ako predávajúca uhradí oprávnenému z vecného
bremena čiastku 18.600 eur do 10 dní od pripísania celej sumy na účet predávajúcej. Vklad vlastníckeho
práva a zrušenia vecného bremena k spornému bytu bol povolený dňa 5.6.2012 a následne bol v jeho

zmysle vykonaný zápis v LV č. XXXX, ktorým došlo k zrušeniu vecného bremena.

30. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že suma 18.600 eur nebola zaplatená žalobcovi, ani nebol
sporný dátum splatnosti sumy 18.600 eur do 24.5.2012. Žalobca sa domáhal voči žalovanej v tomto
konaní zaplatenia žalovanej sumy titulom záväzku, ktorý mal byť obsiahnutý v kúpnej zmluve zo dňa

7.5.2012. Súd považoval podanú žalobu za nedôvodnú, lebo kúpnou zmluvou zo dňa 7.5.2012 v článku
VI si účastníci zmluvy dohodli odkladaciu podmienku, že vecné bremeno sa zruší, ak predávajúca
(žalovaná) uhradí oprávnenému (žalobcovi) čiastku 18.600 eur do 10 dní od okamihu pripísania
kúpnej ceny na účet predávajúcej (žalovanej). Nakoľko odkladacia podmienka splnená nebola (suma
18.600 eur nebola žalovanou zaplatená), právne účinky podmieneného právneho úkonu nemali nastať

(vecné bremeno sa nemalo zrušiť). Ak napriek tomu nastali (so súhlasom, resp. s vedomím žalobcu),
nespôsobuje to povinnosť žalovanej splniť odkladaciu podmienku, lebo nešlo o obojstranný záväzok,
ale o podmienený právny úkon.

31. Z článku IV kúpnej zmluvy nevyplývalo to, čo tvrdil v žalobe a počas celého konania žalobca, že suma

18.600 eur bola „odplatou za zrušenie vecného bremena“, resp. že vznikol obojstranný záväzok strán
sporu. Bola to jasne formulovaná odkladacia podmienka právneho úkonu. Keďže táto nenastala, nemali
nastať ani účinky podmieneného právneho úkonu, t.j. zrušenie vecného bremena. Žalobca si kúpnu
zmluvu pred jej podpisom preštudoval, bol mu poskytnutý priestor na oboznámenie sa s jej obsahom,
a práve z jeho podnetu bol do kúpnej zmluvy pridaný článok VI. Zo správania žalobcu je zrejmé, že

pri uzatváraní zmluvy konal opatrne a obozretne, preto ak mienil poňať obojstranný záväzok do zmluvy
spočívajúci v zaplatení sumy 18.600 eur za zrušenie vecného bremena, mal ho v takom znení uviesť i
do zmluvy. Právo žalobcu na zaplatenie sumy 18.600 eur ako odmeny za zrušenie vecného bremena
však nevyplývalo zo žiadneho ustanovenia kúpnej zmluvy.

32. Pokiaľ sa týka sumy 18.600 eur, strany dňa 28.11.2012 súhlasili, že v banke sa zloží táto suma na
meno žalovanej a ak by prišiel žalobca o bývanie, tak by mu boli peniaze vyplatené. Aj týmto úkonom dal
žalobca najavo, že súhlasí s tým, aby peniaze ostali na účte žalovanej, i napriek nesplneniu podmienky
z kúpnej zmluvy. Žalobca trval na zabezpečení opatrovania zo strany žalovanej do budúcnosti. Žalovanás týmto súhlasila a v prípade potreby zo strany žalobcu bola vtedy ochotná plniť. Na základe uvedeného
malo dôjsť k vypracovaniu dohody medzi stranami. K tejto však napokon nedošlo, teda nemohlo dôjsť
ani k novácii ako tvrdila žalovaná.

33. Na doplnenie súd ešte uvádza, že ustanovenie § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka by nebolo možné
na daný prípad aplikovať (ani ho žalobca nežiadal aplikovať), lebo nemožno považovať za zámerné a
neoprávnené zmarenie odkladacej podmienky konanie (žalovanej), s ktorým bola druhá zmluvná strana
(žalobca) uzrozumená a ku ktorému dala svoj súhlas, keď žalobca uviedol, že asi mesiac po podpise

zmluvy išli účastníci zmluvy na kataster a on tam podpísal lístok, na základe ktorého mu po čase bolo
z katastra oznámené, že vecné bremeno bolo zrušené. Takisto žiadny z účastníkov konania o povolení
vkladu nenamietal nedodržanie dohodnutých podmienok v zmluve zo 7.5.2012 a všetky zmluvné strany
aj po uplynutí lehoty určenej na splnenie podmienky (t. j. do 24.5.2012) vyvíjali kroky, aby správny
orgán vklad celej predloženej zmluvy, teda oboch právnych úkonov /kúpa a zrušenie vecného bremena/
povolil, preto Správa katastra Trnava dňa 5.6.2012 pod č. V 2045/12 vydala rozhodnutie, ktorým

povolila vklad vlastníckeho práva aj zrušenia vecného bremena. Žalobca toto rozhodnutie nenapadol ani
podanímsprávnejžalobynasúd.Takétokonaniepretonemohlobyťposudzovanéakosvojvoľnékonanie
narušujúce dôveru druhej zmluvnej strany, ktoré by bolo treba sankcionovať spôsobom podľa § 36 ods.
3 Občianskeho zákonníka (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29 Cdo 3661/2010).

34. Z kúpnej zmluvy zo dňa 7.5.2012 nevyplývala povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 18.600
eur za zrušenie práva vecného bremena žalobcu k spornému bytu tak ako to tvrdil žalobca v žalobe.
Na základe takto tvrdených rozhodujúcich skutočností žalobcu v žalobe i počas celého sporu nebolo
možné žalobe vyhovieť a zaviazať žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy žalobcovi. Súd preto žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

35. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

37. Vzhľadom na úplný úspech žalovanej v spore súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania
voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.