Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 1T/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617010036
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gombárová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2019:8617010036.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd B., samosudca JUDr. Q. X., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. februára 2019,

v trestnej veci proti obž. V. D., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/ Tr.
zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

V. D., nar. XX.XX.XXXX v W., H. republika trvale bytom Y. č. XX, okr. B.

sa uznáva za vinného, že

dňa 21.11.2016 v čase o 11.30 hod. prišiel na Y. úrad Y., okr. B. za účelom overenia jeho podpisu
na tlačive o príjme dôchodku, kde o tento administratívny úkon požiadal starostu obce Y. Q. A., ktorý
mu uviedol, že toto overenie mu vykoná až počas stránkových hodín od 12.00 hod., načo obvinený
bezdôvodne zaútočil a fyzicky napadol tohto starostu obce tak, že mu svojou ľavou rukou chytil pravú
ruku a päsťou svojej pravej ruky ho jeden krát udrel do nosa a následne odišiel preč z obecného úradu,
pričom pri tomto útoku starostovi Q. A. spôsobil zranenia, a to pohmoždenie nosa a tváre a pohmoždenie
ľavého predlaktia bez práceneschopnosti,

teda

použil násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa a na mieste verejnosti prístupnom sa fyzicky
dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

prečinútokunaverejnéhočiniteľapodľa§323ods.1písm.b/Tr.zákonavsúbehusprečinomvýtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

r o z h o d o l :

Podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, 38 ods. 2 Trestného
zákona a s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o

d k l a d á a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo B. podal na tunajší súd dňa 2.2.2017, sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX
obžalobu na obvineného V. D. a to pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/

Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

- dňa 21.11.2016 v čase o 11.30 hod. prišiel na Y. úrad Y., okr. B. za účelom overenia jeho podpisu
na tlačive o príjme dôchodku, kde o tento administratívny úkon požiadal starostu obce Y. Q. A., ktorý
mu uviedol, že toto overenie mu vykoná až počas stránkových hodín od 12.00 hod., načo obvinený

bezdôvodne zaútočil a fyzicky napadol tohto starostu obce tak, že mu svojou ľavou rukou chytil pravú
ruku a päsťou svojej pravej ruky ho jeden krát udrel do nosa a následne mu slovne začal nadávať
slovami „zabijem ťa aj tvojich“ a následne odišiel preč z obecného úradu, pričom pri tomto útoku
starostovi Q. A. spôsobil zranenia, a to pohmoždenie nosa a tváre a pohmoždenie ľavého predlaktia
bez práceneschopnosti.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný V. D. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je
nevinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe.
Následne súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedka poškodeného Q. A., výsluchom svedka V. S., prehratím zvukového záznamu oznámenia

vykonaného na linku 158 zo dňa 21.11.2016 a listinnými dôkazmi a to: lekárskymi správami, záznamom
zo služby, osvedčením, podpisovými vzormi, kópiou preukazu ZŤP, odpismi z registra trestov, správou
Sociálnej poisťovne, správou ÚPSVaR, správou OÚ B. a lustráciou v Registri priestupkov.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 21.11.2016, potom čo vystúpil z autobusu asi o 11.17
hod. prišiel na Obecný úrad Y. za starostom Q. A., pretože od neho potreboval potvrdenie v súvislosti
s dôchodkom. B. Q. A. bol vtedy na obecnom úrade sám a obžalovanému povedal, že práve má
obedňajšiu prestávku a aby prišiel poobede. Obžalovaný mu na to povedal, že už viackrát bol za ním na
obecnom úrade, ale nikdy ho tam nenašiel. Starosta mu na to odvetil, že mal nechať odkaz alebo mu mal

zatelefonovať a aby odišiel preč. Obžalovaný ďalej uviedol, že ešte starostovi niečo povedal a následne
odišiel z úradu preč. Išiel smerom k obchodu, ktorý je vedľa obecného úradu. Vonku sa stretol s V. S. (ide
o V. S. a svedok nesprávne uviedol jeho rodné meno), ktorému povedal, že mu starosta nechce potvrdiť
tlačivo. V obchode urobil nákup a autom odišiel domov. Obžalovaný poprel žeby poškodeného fyzicky
napadol, pretože je invalidný dôchodca, má diabetickú nohu a doma sa pohybuje pomocou invalidného

vozíka, pri chôdzi používa palicu.

Poškodený Q. A. vo výpovedi uviedol, že dňa 21.11.2016 bol od rána na obecnom úrade a asi o 11.30
hod. za ním prišiel obžalovaný. Keď obžalovanému povedal, že sa chystá na obedňajšiu prestávku
a že má prísť po 12.00 hod., začal mu obžalovaný vulgárne nadávať a vyhrážať sa. Potom čo si

poškodený obliekol vetrovku a vyťahoval z vrecka kľúče, obžalovaný na neho fyzicky zaútočil s tým, že
ho chcel pravou rukou udrieť do oblasti tváre. Poškodený sa bránil tým, že svojou pravou rukou odvracal
úder, pričom obžalovaný ľavou rukou chytil jeho pravú ruku a päsťou pravej ruky udrel poškodeného
jedenkrát do nosa, z ktorého mu začala tiecť krv. Následne obžalovaný odišiel. Poškodený zavolal na
tiesňovú linku 158, vyčkal na príchod policajnej hliadky a potom odišiel na lekárske ošetrenie. Uviedol,

že vonku sa stretol s V. S., ktorý bol vo vzdialenosti 15-20 metrov od obecného úradu. Poškodený
dodal, že bol síce na lekárskom ošetrení, ale práceneschopný nebol a neuplatnil si ani žiadnu náhradu
škody. Podľa poškodeného príčinou tohto správania sa obžalovaného bola skutočnosť, že asi 2 týždne
pred skutkom odmietol potvrdiť manželke obžalovaného podpis obžalovaného na čistom nevyplnenom
tlačive. Dovtedy s obžalovaným žiadne problémy nemal. Poškodený na dotaz prokurátora doplnil svoju

výpoveď a uviedol, že predtým než ho obžalovaný napadol vyhrážal sa, že ho zabije „všetkých tvojich“.

Svedok V. S. vypovedal, že dňa 21.11.2016 krátko po 11.30 hod. prišiel autom pred Obecný úrad v
obci Y., lebo hneď vedľa je obchod, kde si chcel kúpiť pečivo. Keď vystúpil z auta, zbadal ako starosta
zamkýna dvere na obecnom úrade. Pretože bol k nemu otočený len čiastočne, nevidel mu do tváre a

nevedel preto potvrdiť, či mal alebo nemal nejaké zranenia. Svedok tiež uviedol, že obžalovaný v tomčase stál pred obchodom, ktorý je od obecného úradu vzdialený asi 6 metrov a starostovi hovoril: „Ja
som tu už bol pred 11.30 hod., mal si mi to potvrdiť, zle si začal“.

Z prehratého zvukového záznamu a zo sprievodnej správy vyplýva, že poškodený dňa 21.11.2016 o
11.38 hod. urobil telefonicky na linku 158 oznámenie o tom, že ho na obecnom úrade fyzicky napadol
obžalovaný, ale nemá na to svedkov.

Z lekárskej správy MUDr. V. M. je zrejmé, že dňa 21.11.2016 bol u nej na ošetrení poškodený Q. A.,

u ktorého boli lekárkou predbežne zistené tieto zranenia: pohmoždenie tváre, pohmoždenie nosa a
pohmoženie ľavého predlaktia. Menovaný mal poškodený nos. Poškodený pri ošetrení uviedol, že bol
napadnutý známou osobou a udretý rukou do tváre, nosa a ľavého predlaktia. Ošetrujúca lekárka sa k
spôsobu vzniku poranenia vyjadrila rovnako, teda že bol napadnutý inou osobou. Spôsobené zranenie
označila za ľahké, spojené s bolestivosťou a nevyžadujúce práceneschopnosť. V ten istý deň o 14.53 bol
poškodený ošetrený aj u MUDr. K. A. (otorinolaryngológ), ktorá potvrdila diagnózu pohmoždenie nosa

a poslala poškodeného na RTG nosa (správa na č.l. 43). MUDr. T. M., chirurg, vo svojej správe zo dňa
23.11.2016, teda dva dni po skutku popísal objektívny nález u poškodeného ako diskrétny opuch nosa,
bez krepitu, palpačná bolestivosť ľavej polovice tváre a palpačná bolestivosť predlaktia vľavo. Obdobný
nález, pokiaľ ide o poranenie tváre, zistil aj MUDr. M. M., neurológ, čo vyplýva z jeho správy zo dňa
30.11.2016. Poškodený bol týmto lekárom odoslaný na CT vyšetrenie mozgu.

Z osvedčenia Miestnej volebnej komisie v Y. zo dňa 1.12.2014 je zrejmé, že poškodený Q. A., bol dňa
15.11.2014 zvolený za starostu obce Y. a súčasne bol tiež osobou oprávnenou podpisovať verejné listiny
vydané orgánmi samosprávy, ktoré obsahujú údaje o osobnom stave na použitie v cudzine (listina na
č.l. 56 spisu).

Podľa§323ods.1písm.b/Trestnéhozákona,ktopoužijenásilieprevýkonprávomociverejnéhočiniteľa,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na

mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá
sa odňatím slobody až na tri roky.

V zmysle § 128 ods. 1 Trestného zákona sa verejným činiteľom na účely tohto zákona rozumie, okrem
iných, aj starosta, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu

bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená .

Vykonané dôkazy súd vyhodnotil tak, že obžalovaného zo spáchania skutku priamo usvedčuje svedok
poškodený, ktorý presne a podrobne popísal priebeh fyzického útoku či už v prípravnom konaní ako
aj v konaní pred súdom, pričom súd nemal dôvod jeho výpovedi neveriť. Ako poškodený uviedol, s

obžalovaným nemal nikdy žiadny problém a ani v priebehu konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti,
ktoré by jeho výpoveď spochybňovali. Navyše krátko po útoku nahlásil poškodený túto udalosť na
telefónnu linku 158, podľa záznamu operačného odboru KR PZ to bolo v čase o 11,38 hod., kde
poškodený popísal bezprostredne zažitú udalosť a podľa názoru súdu tu bol minimálny časový priestor
na prípadné špekulatívne konanie zo strany poškodeného vo vzťahu k obžalovanému. Obžalovaný aj

poškodený zhodne tvrdili, že na obecnom úrade boli sami, nikto iný tam v tom čase nebol. V podstate
rovnako vo svojich výpovediach uviedli aj čas a dôvod, pre ktorý sa na obecnom úrade stretli. Bolo
to niekoľko minút pred 11.30 hod., teda pred obedňajšou prestávkou starostu a dôvodom pre ktorý
obžalovaný na obecný úrad prišiel bolo to, že od starostu potreboval, aby mu potvrdil tlačivo pre účely
poberania dôchodku z H. republiky. Starosta však uvedené tlačivo odmietol hneď potvrdiť, pretože mu

začínala obedňajšia prestávka s tým, že tlačivo potvrdí až po jej skončení. Obžalovaný na to zareagoval
tak, že na starostu fyzicky zaútočil. Bezprostredne po čine videl obžalovaného pred obecným úradom
svedok S., bolo to približne o 11,30 hod., pričom vypovedal, že obžalovaný poškodenému ešte vonku
pred obecným úradom povedal slová: „ja som tu už bol pred 11,30 hod., mal si mi to potvrdiť, zle si
začal“. Uvedené nasvedčuje tomu, že medzi menovanými existoval v tom čase určitý konflikt. Svedok

však ani nepotvrdil ani nevyvrátil to, či starosta bol zranený, pretože mu do tváre videl len čiastočne.
ZraneniastarostualedostatočnepreukazujúlekárskesprávyMUDr.M.aMUDr.A.,ktorébolivyhotovené
v deň útoku, teda 21.11.2016 v popoludňajších hodinách, ako aj lekárske správy MUDr. M. a MUDr. M.,
vyhotovené v nasledujúcich dňoch po útoku.Všetky tieto nepriame dôkazy spolu s priamym svedectvom poškodeného podľa názoru súdu dostatočne
preukazujú, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného, ako starostu obce Y., pretože mu nechcel

potvrdiť tlačivo pre účely poberania dôchodku. Tohto fyzického útoku sa dopustil v budove Obecného
úradu Y., teda na mieste prístupnom verejnosti. Obžalovaný tak použil násilie pre výkon právomoci
verejného činiteľa a súčasne sa na mieste verejnosti prístupnom fyzicky dopustil výtržnosti tým, že
napadol iného, čím naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa
podľa § 323 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.

a/ Tr. zákona. Predpokladom pre naplnenie pojmu „použil násilie“ nie je spôsobenie ujmy na zdraví
verejného činiteľa alebo spôsobenie škody vernému činiteľovi. Násilie však musí mať určitú intenzitu, čo
v danom prípade podľa súdu bolo splnené. Obžalovaný je trestne zodpovedný páchateľ (tak z hľadiska
veku ako aj z hľadiska príčetnosti v čase skutku) - subjekt trestného činu. Konaním obžalovaného bol
dotknutý verejný záujem na ochrane riadneho výkonu právomoci verejného činiteľa a súčasne záujem
na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný poriadok

- objekt trestného činu. Z hľadiska subjektívnej stránky konal obžalovaný v priamom úmysle, keďže
chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem ním chránený. Úmysel obžalovaného
súd vyvodil z jeho správania pred skutkom i počas skutku. Obžalovaný vedel, že starosta v danom
prípade vykonáva právomoc verejného činiteľa a použil proti nemu násilie pre výkon takejto právomoci.
Obžalovaný fyzicky starostu napadol z toho dôvodu, že mu tento odmietol potvrdiť tlačivo pre účely

poberania dôchodku z Českej republiky, pričom z vykonaných dôkazov vyplýva, že len starosta v tejto
obci disponoval uvedenou právomocou (obžalovaný za tým účelom chodil za starostom opakovane).

To, že obžalovaný mal poškodenému nadávať „zabijem ťa aj tvojich“ nebolo v konaní okrem výpovede
poškodeného podporené žiadnymi inými dôkazmi. Navyše kým z výpovede poškodeného v prípravnom

konaní i na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný mal poškodenému nadávať pred tým, než ho
napadol, tak z obžaloby i z uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že sa tak malo stať až po fyzickom
útoku na poškodeného. Z tohto dôvodu preto súd skutok ustálil tak, ako je to uvedené v skutkovej vete
rozsudku, čo však nemení právnu kvalifikáciu skutku ako takého.

Pokiaľ obžalovaný vo svojej výpovedi poprel, žeby poškodeného fyzicky napadol, pretože je invalidný
dôchodca, má diabetickú nohu, doma sa pohybuje pomocou invalidného vozíka a pri chôdzi používa
palicu,súdtomutojehotvrdeniuneuveril.Súdjetohonázoru,žeobžalovanývdanomprípadelenvyužíva
to, že nikto iný okrem poškodeného nebol priamym svedkom jeho konania. V rozpore s týmto tvrdením
je aj záverečná reč obžalovaného v ktorej uviedol, že keby bol poškodeného udrel, tak by mal nos

zlomený, nie pohmoždený, pretože ruky má ešte zdravé. Týmto vlastne potvrdil, že napriek svojmu
zdravotnému stavu, by bol takého konania schopný. Súd poukazuje aj na to, že obžalovaný mal motív
pre svoje konanie, keďže, ako sám uviedol, za starostom bol viackrát, avšak neúspešne a aj v predmetný
deň, keď konečne starostu na úrade zastihol, tento mu odmietol tlačivo potvrdiť, z dôvodu obedňajšej
prestávky. V rámci využitia práva posledného slova obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa

kvôli tomu dokonca nechal prepustiť z nemocnice. Práve tento postoj starostu, ktorý mu odmietol potvrdiť
tlačivo„napočkanie“,podľanázorusúdu,viedolktomu,žeobžalovanýpoškodenéhofyzickynapadol.Vo
vzťahu k osobe obžalovaného je potrebné poznamenať, že z odpisu z registra trestov vyplýva, že aj jeho
posledné tri odsúdenia sa týkajú trestného činu výtržníctva a trestného činu ublíženia na zdraví. Tu súd
zdôrazňuje, že z hľadiska rozhodovania o druhu a výmere trestu sa vo všetkých troch prípadoch hľadí

na obžalovaného akoby nebol odsúdený. Avšak pri posudzovaní osoby obžalovaného súd prihliadol na
to, že sa podobného konania ako v súdenej veci už v minulosti dopustil, čo svedčí o tom, že vo vypätých
situáciách môže obžalovaný reagovať útočne.

K skutočnostiam uvádzaným obhajcom v záverečnej reči súd poznamenáva, že obhajca v nej síce

poukázalnarozporyvovýpovedipoškodenéhozodňa21.11.2016(ideozápisnicuotrestnomoznámení,
ktoré podal poškodený), avšak vzhľadom na to, že strany nenavrhli toto trestné oznámenie prečítať ako
dôkaz na hlavnom pojednávaní, súd na neho pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Za ďalšiu pochybnosť
považuje obhajca skutočnosť, že by malo dôjsť k pohmoždeniu ľavého predlaktia poškodeného, pričom
skutok, ktorý sa kladie za vinu obžalovanému sa mal stať tak, že poškodenému obžalovaný mal chytiť

pravú ruku, nie ľavú, ako to podľa obhajcu tvrdí poškodený. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
poškodený popisoval priebeh fyzického útoku v priebehu celého konania rovnako a nikdy netvrdil, že
mu obžalovaný mal chytiť ľavú ruku. To však nevylučuje, aby pri popísanom fyzickom útoku došlo aj
k uvedenému poškodeniu ľavej ruky. Súd nemal dôvod spochybňovať objektívny nález lekárov, ktorípoškodeného v deň útoku ošetrovali. Pokiaľ obhajca poukazuje aj na výpovede svedkov, z ktorých je
podľa neho zrejmé, že obžalovaný, ktorý je značne imobilný, nenapadol poškodeného, ani mu nijak
inak neublížil, je potrebné zdôrazniť, že na hlavnom pojednávaní vypovedal len svedok S., pričom z jeho

výpovede nič také nevyplynulo. Svedok nevedel potvrdiť, či starosta mal alebo nemal nejaké zranenia.
Ostatní svedkovia, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní nevypovedali a
nebolo navrhnuté ani čítanie ich výpovedí z prípravného konania.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami

uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom
spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že pred spáchaním trestného činu viedol
riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Aj keď z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v

minulosti viackrát odsúdený (celkovo šesťkrát), vo všetkých prípadoch sa osvedčil a v súčasnosti na
neho hľadí akoby nebol odsúdený. Posledné odsúdenie je z roku 2001, teda možno konštatovať, že
obžalovaný po dobu 15 rokov pred spáchaním predmetného skutku viedol riadny život a počas tejto
doby sa nedopustil ani žiadneho priestupku, čo vyplýva z lustrácie v registri priestupkov i zo správy
Okresného úradu B.. Na základe uvedeného mu súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/

Tr. zákona. Okrem toho zistil súd u obžalovaného aj jednu priťažujúcu okolnosť a to, že spáchal viac
trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona).

Trestná sadzba za prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 Tr. zákona je 1 rok až 5
rokov odňatia slobody a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona je trestná sadzba trestu

odňatia slobody stanovená až 3 roky. Vzhľadom na rovnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd
s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona pri ukladaní úhrnného trestu vychádzal z trestnej sadzby 1 rok - 5 rokov,
ktorá sa vzťahuje na prečin útoku na verejného činiteľa, ako na najprísnejšie trestný zo zbiehajúcich
sa trestných činov. V rámci takto určenej trestnej sadzby uložil obžalovanému trest odňatia slobody na
spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 15 mesiacov.

Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, keď mal, vzhľadom
na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu za to, že na
nápravu páchateľa a na zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon uloženého trestu nie je nevyhnutný.

Súd ustanovil obžalovanému skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 15 mesiacov, ktorú
považuje za dostatočnú na to, aby obžalovaný preukázal že dokáže viesť riadny život. Pri určovaní dĺžky
skúšobnej doby súd prihliadol aj na to, že od spáchania skutku (od 21.11.2016) uplynuli viac ako dva
roky, pričom počas celej tejto doby sa obžalovaný nedopustil žiadneho trestného činu ani priestupku, čo
možno hodnotiť opäť ako jeho snahu viesť riadny život.

Keďže poškodený si v prípravnom konaní neuplatnil nárok na náhradu škody, nebolo potrebné o ňom
rozhodovať

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku ozhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie
ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je

nesprávny alebo že chýba.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.