Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 20, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/255/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705207680
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6705207680.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne U. M., nar. XX.XX.XXXX, s
trvalým pobytom J. L. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Monikou Ludikovou,
so sídlom J. Kozačeka 11, 960 01 Zvolen, proti žalovanému P. P., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom
A. B. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, vykonávajúcim
advokáciu prostredníctvom advokátskej kancelárie Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s. r. o.,
so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen

č. k. 13C/132/2005-608 zo dňa 23.01.2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 13C/132/2005-672
zo dňa 22.11.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o zrušení podielového spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní
(prvý, druhý, tretí výrok) a vo výrokoch o uložení povinnosti žalobkyni aj žalovanému nahradiť štátu trovy
konania (piaty, šiesty výrok) p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu

majetkového práva investujúceho spoluvlastníka sumu 20.532,- eur do 90 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (štvrtý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (siedmy výrok) z r u š u j e a vec mu
v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd" alebo „súd prvej inštancie", resp. „súd") rozsudkom zo dňa
23.01.2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 13C/132/2005-672 zo dňa 22.11.2016 zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným ako parc. č. KN-C XXXX/X o výmere 194
m2 - zast. plochy a nádvoria, parc. č. KN-C XXXX/XX o výmere 182 m2 - záhrady, zapísaným na
liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. K., okres K., obec K., vedených Správou katastra K. a k rodinnému

domu č. súpisné XXXX na parc. č. KN-C XXXX/X, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. K.,
okres K., obec K., vedenému Správou katastra K. (prvý výrok), nehnuteľnosti zapísané ako parc. č.
KN-C XXXX/X o výmere 194 m2 - zast. plochy a nádvoria, parc. č. KN-C XXXX/XX o výmere 182
m2 - záhrady, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. K., okres K., obec K., vedené Správou
katastra K. a rodinný dom č. súpisné XXXX na parc. č. KN-C XXXX/X, zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX, k. ú. K., okres K., obec K., vedený Správou katastra K., prikázal v celosti do výlučného
vlastníctva žalobkyne (druhý výrok), navrhovateľke (od 01.07.2016 žalobkyni, pozn. odvolacieho súdu)

uložil povinnosť zaplatiť odporcovi (od 01.07.2016 žalovanému, pozn. odvolacieho súdu) na náhradu
jeho spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam vedeným Správou katastra K. zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX a na liste vlastníctva č. XXXX, obidve k. ú. K. sumu 40.122,65 Eur do 90
dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok), odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke z titulumajetkového práva investujúceho spoluvlastníka sumu 20.532,- Eur do 90 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (štvrtý výrok), navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu
Zvolen vo výške 202,94 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok), odporcovi uložil

povinnosť nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Zvolen vo výške 202,94 Eur v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (šiesty výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (siedmy výrok).

1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého 20.07.2005 bolo zrušenie a

vyporiadanie v širšom zmysle podielového spoluvlastníctva strán sporu. Súd prvej inštancie zistil, že
strany sporu žili v spoločnej domácnosti približne od roku 1993, z ich vzťahu sa v roku 1998 narodil
syn V. P.. Sporné nehnuteľnosti zakúpili v roku 1999 do podielového spoluvlastníctva zodpovedajúcemu
množstvufinancií,ktorýmikaždýznichdisponoval.Žalobkyňamalapodielnaobidvochnehnuteľnostiach
68 % a žalovaný 32 %. V čase kúpy prízemného rodinného domu so suterénom (v ktorom bola
pivnica) bola obývateľná jeho nadzemná časť pozostávajúca zo spálne, obývačky, kuchyne, kúpeľne

a špajzy. Dohodli sa na vykonaní rekonštrukcie rodinného domu skôr, než sa do neho nasťahujú, bol
vypracovaný jej projekt. Žalobkyňa čerpala na rekonštrukciu nehnuteľnosti úver vo výške 800.000,-
Sk, na čom sa dohodli. Vypovedala, že sa so žalovaným nedohodli o prispievaní na rekonštrukciu
domu podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, ale na tom, že ju bude financovať výlučne ona, pretože
do domu sa mala nasťahovať aj jej matka a sestra. Po rekonštrukcii domu sa do neho približne

v novembri 2002 nasťahovala žalobkyňa, žalovaný, ich maloletý syn a maloletá sestra žalobkyne,
zverenej súdom do jej osobnej starostlivosti. Žalovaný poprel, že žalobkyňa v čase rekonštrukcie
rodinného domu mala 1.000.000,- Sk, nakoľko bola v tom čase nezamestnaná, na materskej dovolenke
a ak by disponovala takými financiami, nemuseli by čerpať úver. Keďže žili v spoločnej domácnosti,
dohodli sa, že splátky úveru budú hradiť spoločne. Ďalšie finančné prostriedky na rekonštrukciu

spoločne zarobili. Podľa odhadu žalovaného išlo o čiastku 1.100.000,- Sk až 1.200.000,- Sk. Od
ukončenia spolužitia úver 800.000,- Sk splácala výlučne žalobkyňa. Pripustil, že žalobkyňa mohla
zo svojich prostriedkov investovať do rekonštrukcie ďalších 200.000,- Sk, teda celkovo podľa jeho
odhadu investovala 1.000.000,- Sk a on približne 300.000,- Sk. Žalovaný v rodinnom dome býval do
07.11.2004. Žalobkyňa uviedla, že úver 800.000,- Sk pozostával zo 600.000,-Sk zo Štátneho fondu

rozvoja bývania a z 200.000,- Sk zo stavebného sporenia. Investície do domu boli 1.929.400,72 Sk,
z čoho približne 1.000.000,- Sk mala nasporených skôr, ako začala so žalovaným žiť. Nepoprela, že
niektoré rekonštrukčné práce na rodinnom dome realizovali rodinní príslušníci žalovaného. Stavebné
povolenie bolo vydané na základe jeho súhlasu. Žalovaný súhlasil s prikázaním nehnuteľností do
výlučného vlastníctva žalobkyne požadujúc vyplatenie všeobecnej ceny jeho spoluvlastníckeho podielu

určenej znaleckým posudkom. Súhlasil aj s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle.
Po jeho odchode zo spoločnej domácnosti žalobkyňa na nehnuteľnostiach vybudovala altánok ocenený
znaleckým posudkom na 129.047,- Sk. Súhlasila s tým, že nehnuteľnosti budú prikázané do jej
výlučného vlastníctva, navrhovala výplatu spoluvlastníckeho podielu žalovanému v hodnote 1.086.953,-
Sk v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť z titulu

vložených investícií sumu 732.746,- Sk rovnako do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že z
predložených faktúr vyplýva hodnota jej výlučných investícií 1.929.400,60 Sk, platba za vypracovanie
projektovej dokumentácie bola 27.000,- Sk. Poukázala na príjmový doklad z 19.05.2000 vo výške
315.522,60 Sk a fotokópie pokladničných dokladov k dokončovacím stavebným prácam vo výške
17.908,- Sk, čo predstavuje spolu 2.289.831,20 Sk. Žalovaný by sa mal podieľať na týchto investíciách

vo výške zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu 32 %, čo predstavuje sumu 732.746,- Sk.
Žalovaný súhlasil s tým, že altánok bol vybudovaný výlučne z finančných prostriedkov žalobkyne po
tom, čo opustil spoločnú domácnosť. Jeho hodnota však mala byť odpočítaná z ocenenia nehnuteľností
v znaleckom posudku a z takto zistenej ceny mal byť vypočítaný podiel žalovaného predstavujúci
náhradu za všeobecnú hodnotu podielu zodpovedajúcu 32 %. Výšku investície namietol v celom

rozsahu a vzniesol námietku premlčania, keďže premlčacia doba začala plynúť odo dňa vynaloženia
finančných prostriedkov. Podľa žalobkyne k premlčaniu tohto nároku nemohlo dôjsť, pretože kolaudačné
rozhodnutie o povolení užívania stavby nadobudlo právoplatnosť 03.10.2002 a žaloba bola podaná
v júli 2005. Subjektívna premlčacia doba začala žalobkyni plynúť vypracovaním znaleckého posudku
Ing. Pražmu z 13.03.2005, ktorým sa dozvedela o zhodnotení nehnuteľností; tento znalecký posudok,

ktorý pripojila k žalobe, určil hodnotu nehnuteľností na 2.800.000,- Sk. Súdom ustanovená znalkyňa
Ing. Y. M. v roku 2007 určila hodnotu nehnuteľností na 3.800.000,- Sk. V prvom dodatku znaleckému
posudku k 27.01.2010 bola určená všeobecná hodnota zhodnotenia nehnuteľností na 63.667,49 Eur.
Na pojednávaní znalkyňa vypovedala, že nehnuteľnosť má všeobecnú cenu 122.000,- Eur za použitiametódy polohovej diferenciácie. Nepoužila porovnávaciu metódu, nakoľko nemala z toho obdobia
minimálne 3 zmluvy týkajúce sa obdobných rodinných domov. Reálne zhodnotenie nehnuteľnosti sa
nedá mechanicky spočítať predloženými faktúrami a postupuje sa tak, aká bola reálna hodnota pred

zhodnotením a aká po zhodnotení. Nevychádzala z použitých materiálov, ale z reálneho ohodnotenia ku
dňu vypracovania znaleckého posudku oproti nehnuteľnosti pred realizáciou investície. Východisková
hodnota je fakticky hodnota, za ktorú by sa rodinný dom dal postaviť v súčasnej dobe bez DPH.
Žalobkyňa vzhľadom na tvrdenie o znížení hodnoty rodinného domu predložila odborné stanovisko
znalca Ing. U. G. z 23.01.2012, podľa ktorého od roku 2008 došlo k poklesu cien rodinných domov v

stanovenej lokalite vo výške minimálne 10 až 15 %. Právny zástupca žalovaného poukázal na výpoveď
žalobkyne z pojednávania z 23.06.2008, kde uviedla, že rekonštrukciu bude financovať výlučne ona.
Namietol rozsah žalobkyňou uplatnených prác vykonaných spoločnosťou Prima Invest.

1.2. Súd prvej inštancie mal preukázané podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam
výpisom z listu vlastníctva č. M. vtedajšieho Katastrálneho úradu v XXX.XXX,-V., Správy katastra

K., podľa ktorého je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu
XX/XX a žalovaný s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 16/50 pozemkov KN-C parc. č. XXXX/X o
výmere 194 m2 - zastavané plochy a nádvoria a KN-C parc. č. XXXX/XX o výmere 182 m2 - záhrady.
Kúpu týchto nehnuteľností za celkovú kúpnu cenu 533.495,- Sk, z ktorej žalovaný zaplatil 170.718,40
Sk, mal súd prvej inštancie preukázanú kúpnou zmluvou z 03.09.1999. Výpisom z listu vlastníctva

č. XXXX vtedajšieho Katastrálneho úradu v V. V., Správy katastra K. bolo preukázané podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k stavbe rodinného domu súp. č. XXXX, postavenému na pozemku KN-C
parc. č. XXXX/X, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu žalobkyne 68/100 a žalovaného 32/100. Kúpu
týchto nehnuteľností mal súd prvej inštancie preukázanú kúpnou zmluvou z 02.09.1999 za dohodnutú
kúpnu cenu 166.505,- Sk, z ktorej žalovaný uhradil 53.281,60 Sk. Celková hodnota kupovaných

nehnuteľností potom predstavovala 700.000,- Sk, z ktorých žalovaný zaplatil 32 %, teda 224.000,-
Sk. Stavebným povolením č. j. ŽP 2000/15443-3 zo dňa 17.10.2000 Okresný úrad vo Zvolene, odbor
životného prostredia povolil žalobkyni prestavbu rodinného domu a vytvorenie novej bytovej jednotky v k.
ú.K.naparc.č.KNXXXX/X-zastavanáplocha,rodinnýdomspridelenýmsúp.č.XXXXvovlastníctveU.
M. a P. P.; stavebné povolenie doručované žalobkyni a žalovanému nadobulo právoplatnosť 15.11.2000.

Dňa 02.10.2002 Okresný úrad vo K., odbor životného prostredia vydal kolaudačné rozhodnutie č. j.
ŽP 2002/22305, ktorým žalobkyni a žalovanému povolil užívanie stavby - prestavby rodinného domu a
vytvorenia novej bytovej jednotky na pozemku v k. ú. K., parc. č. KN XXXX/X. Podľa tohto rozhodnutia
prestavbou došlo k modernizácii pôvodnej bytovej jednotky a vzniku novej bytovej jednotky; kolaudačné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 02.01.2002. Podľa znaleckého posudku č. 207/2007 súdnej

znalkyne C.. Y. M. zo dňa 27.10.2007 je dispozične objekt momentálne riešený tak, že z praktického
hľadiska so zreteľom na možné náklady stavebných prác vykonanie reálnej deľby hodnotenej stavby
nie je reálne v žiadnom pomere. Okresný súd z tohto znaleckého posudku zistil, že všeobecná hodnota
predmetných nehnuteľností je 3.800.000,- Sk. Hodnota murovaného altánku bez súp. čísla na parc.
č. XXXX/XX bola určená sumou 129.047,76 Sk. V tomto prípade bola hodnota nehnuteľností určená

metódou polohovej diferenciácie. Z doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 207/2007 vypracovaného
súdnou znalkyňou C.. Y. M. zo dňa 27.02.2010 vyplynulo, že hodnota rodinného domu súp. č. XXXX na
parc. č. XXXX/X, oplotenia, altánku, ako i vonkajších úprav a pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/XX v k.
ú. K. určená metódou polohovej diferenciácie je 122.000,- Eur. V tomto znaleckom posudku je uvedená
hodnota murovaného altánku bez súp. čísla na parc. č. XXXX/XX vo výške 3.916,72 Eur. Zo záverov

tohto znaleckého posudku okresný súd zistil, že komplexnú investíciu do rekonštrukcie predmetných
nehnuteľností po kúpe z r. 1999 možno vyjadriť vo všeobecnej hodnote výšky zhodnotenia stavby a
príslušenstva, ktorá činí 63.667,49 Eur. Doplnkom č. 2 k znaleckému posudku č. 207/2007 znalkyne C..
Y. M. zo dňa 28.09.2011 bola porovnávacou metódou stanovená všeobecná hodnota vyššie označených
nehnuteľností 129.300,- Eur a hodnota investícií 64.162,50 Eur.

1.3. Okresný súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie vypočutím svedkov
navrhnutých žalovaným, ktorí sa mali vyjadriť k spôsobu vykonávania rekonštrukcie nehnuteľností. Svoj
postup zdôvodnil dostatkom podkladov pre rozhodnutie vo veci, keď pri zisťovaní všeobecnej hodnoty
komplexnej investície vychádzal z technického zhodnotenia v poňatí všeobecnej hodnoty ako rozdielu

súčasnej všeobecnej hodnoty stavieb a ich príslušenstva a všeobecnej hodnoty rodinného domu a
príslušenstva pred rekonštrukciou. Poukázal na výpoveď znalkyne v súdnom konaní, podľa ktorej v
zmysle znaleckých postupov nie je možné postupovať iným vhodným spôsobom.1.4. Po citácii ustanovení § 141 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj
„OZ") konštatoval, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva.Aplikujúckritériávyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvadanév§142ods.1OZsúd

prvej inštancie dospel v zhode so stranami sporu k záveru, že rodinný dom a jeho príslušenstvo nie sú
deliteľnými nehnuteľnosťami. Aplikoval preto druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Prikázanie nehnuteľností
do výlučného vlastníctva žalobkyni sporným nebolo a svedčia mu aj ostatné kritériá (veľkosť
spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci - bytové pomery strán sporu, ich odkázanosť na

bývanie v tejto nehnuteľnosti, ich vzťah k nej prejavujúci sa doterajšou starostlivosťou o jej užívanie
a zveľaďovanie, prípadne ich spôsobilosť zabezpečiť primeranú starostlivosť o nehnuteľnosť aj do
budúcna).

1.4.1. Pri stanovení výšky primeranej náhrady, ktorou je príslušný podiel z tzv. všeobecnej ceny
celej veci okresný súd vychádzal z doplnku č. 2 k znaleckému posudku č. 207/2007 znalkyne C..

Y. M. a všeobecnej hodnoty nehnuteľností 129.300,- Eur určenej porovnávacou metódou, od ktorej
odpočítal hodnotu 3.916,72 Eur murovaného altánku postaveného na parc. č. XXXX/XX a dospel k
sume125.383,28Eur.Žalobkyniuložilpovinnosťzaplatiťžalovanémunanáhradujehospoluvlastníckych
podielov sumu 40.122,65 Eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá predstavuje 32/100, t. z. 32
% zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností, po odčítaní hodnoty altánku.

1.5. V zmysle procesného návrhu žalobkyne súd prvej inštancie vyporiadal zrušené podielové
spoluvlastníctvo v širšom slova zmysle a prihliadol na to, či a do akej miery niektorý z podielových
spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami. Okresný súd sa spravoval kritériami
rozhodovania judikovanými v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 37/1982. Dospel k

záveru, že ide o prípad vynaloženia nákladov jedným z podielových spoluvlastníkov (žalobkyňou) na
nie nevyhnutnú opravu domu, teda o nebežnú záležitosť vyžadujúcu súhlas ostatných spoluvlastníkov
(strany sporu sa dohodli, že rekonštrukciu nehnuteľnosti vykoná žalobkyňa). Ak bol tento súhlas daný,
záleží na obsahu dohody spoluvlastníkov o spôsobe úhrady nákladov (medzi žalobkyňou a žalovaným
dohoda o spôsobe úhrady nákladov nebola uzavretá). Investujúci spoluvlastník sa môže domáhať

náhrady nákladov od ostatných spoluvlastníkov už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu; ide o jeho
majetkové právo. Platí trojročná premlčacia doba so začiatkom od doby vynaloženia nákladov na nie
nevyhnutnú opravu či úpravu.

1.5.1. Okresný súd ustálil dobu investície do nehnuteľností od právoplatnosti vydaného stavebného

povolenia 15.11.2000 do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia 02.10.2002. S odkazom na § 100
ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka potom považoval za nedôvodnú žalovaným vznesenú námietku
premlčania. Konštatoval, že začiatok plynutia všeobecnej 3 - ročnej premlčacej doby predstavuje
vynaloženie nákladov na nie nevyhnutnú opravu alebo úpravu a ukončenie kolaudačné rozhodnutie.
Nakoľko k vynaloženiu nákladov došlo ku dňu 02.10.2002 a súdne konanie bolo začaté 20.07.2005,

všeobecná 3 - ročná premlčacia doba neuplynula.

1.5.2. Výšku komplexnej investície do rekonštrukcie súd prvej inštancie vychádzajúc najmä zo záverov
doplnku č. 2 k znaleckému posudku č. 207/2007 znalkyne C.. Y. Kováčovej ustálil čiastku 64.162,50
Eur, z ktorej 32 % zodpovedajúcich spoluvlastníckemu podielu žalovaného predstavuje 20.532,- Eur;

povinnosť ich zaplatenia žalovanému v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku uložil žalobkyni.

1.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O. s. p."). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania preto, že
síce návrhu navrhovateľky vyhovel v tom zmysle, že zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam

a vykonal jeho vyporiadanie v širšom zmysle, ale prihliadal na súhlas odporcu so zrušením aj
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam; usporiadanie tohto spoluvlastníckeho
vzťahu teda bolo v záujme všetkých účastníkov konania. V danom predmete sporu vzhľadom na jeho
charakter nemožno v pravom zmysle vypovedať o úspechu, či neúspechu v konaní. Je spravodlivé, aby
si každý z účastníkov znášal trovy konania sám.

1.7. Štát v tomto súdnom konaní vyplatil znalečné v celkovej výške 405,88 Eur, preto okresný súd
aplikoval § 148 ods. 1 O. s. p. a vzhľadom na výsledky konania zaviazal navrhovateľku aj odporcu na
znášanie týchto trov, každého po jednej polovici. T. z. povinnosť navrhovateľky nahradiť trovy štátu naúčet Okresného súdu Zvolen vo výške 202,94 Eur aj povinnosť odporcu nahradiť trovy štátu na účet
Okresného súdu Zvolen vo výške 202,94 Eur.

2. Žalobkyňa (ďalej tiež „odvolateľka") v odvolaní podanom včas proti výroku o povinnosti
zaplatiť náhradu za spoluvlastnícke podiely (tretí výrok) a proti výroku o zaplatení majetkového práva
investujúceho spoluvlastníka (štvrtý výrok) rozsudku súdu prvej inštancie navrhla, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu v týchto častiach v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a v ostatných častiach potvrdil ako vecne správny.

2.1. Poukázala na to, že v dobe podania návrhu bola cena nehnuteľností 92.943,- Eur, v čase vyhlásenia
rozsudku v roku 2012 bola určená podľa znaleckého posudku z roku 2007 čiastkou 122.000,- Eur. Na
kúpu rodinného domu prispela žalobkyňa sumou 15.800,- Eur a žalovaný sumou 7.435,- Eur. Súdu prvej
inštancie vytkla, že sa neriadil odborným stanoviskom znalca C.. U. G. z 23.01.2012, z ktorého vyplynul
pokles cien nehnuteľností od roku 2008 v danej lokalite o 10 až 15 %.. Cena nehnuteľností je teda nižšia

oproti cene určenej v znaleckom posudku znalkyne C.. Y. M..

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Žalovaný (ďalej aj „odvolateľ") v zákonnej lehote podal odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej

inštancie o uložení povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 20.532,- Eur (štvrtý výrok), proti výroku o
uložení povinnosti nahradiť trovy štátu vo výške 202,94 Eur (šiesty výrok) a proti výroku o náhrade
trov konania (siedmy výrok). Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. tým,
že mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom aj tým, že súd

prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, lebo nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 1 písm. f) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), h)
O. s. p.).

4.1. Odvolateľ uviedol, že pri posudzovaní investícií bolo potrebné zistiť charakter opráv aj to, či išlo o

nevyhnutné opravy a údržbu, alebo o bežnú záležitosť a ak nie, či dal žalovaný súhlas na ich vykonanie
a či došlo k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov. Za nesporné považoval, že išlo o nie nevyhnutné
úpravy. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že náklady mala znášať výlučne ona. Okresný súd sa nezaoberal
tým, že žalobkyňa sa vzdala práva domáhať sa náhrady nákladov.

4.2. Premlčaciadobanauplatnenienákladovnainvestíciezačalapodľaodvolateľastranámsporuplynúť
prvýmdňomnasledujúcimpoichreálnomvynaložení.Momentprávoplatnostikolaudačnéhorozhodnutia
(02.10.2002) nie je momentom vynaloženia týchto nákladov. Žalobkyňa si svoj nárok na zaplatenie
nákladov, ktoré mali byť vynakladané v rokoch 2000-2002 uplatnila v roku 2008. K jeho premlčaniu by
z podstatnej časti došlo aj v prípade jeho uplatnenia pôvodnou žalobou.

4.3. Odvolateľ naďalej popieral vynaloženie investícií žalobkyňou. Na preukázanie toho, kto, kedy a
v akom rozsahu sa podieľal na vynakladaní nákladov na rekonštrukciu navrhol vypočutie viacerých
svedkov podaním zo dňa 14.06.2006. Okresnému súdu vytkol, že v rozsudku napadnutom odvolaním
dôvody ich nevypočutia neuviedol.

4.4. Zopakoval tvrdenie o tom, že faktúry predložené žalobkyňou odvolateľ považuje za fiktívne, lebo
v tom čase pracovala v stavebninách.

4.5. V závere odvolania žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie nie je riadne

zdôvodnené, neobsahuje relevantné právne posúdenie a vyhodnotenie, z ktorých by bolo možné vyvodiť
úvahy, ktorými sa okresný súd spravoval pri posudzovaní začiatku plynutia premlčania.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že zabezpečenie stavebných prác
prostredníctvom rodinných príslušníkov žalovaného nebolo spochybnené, preto ich súd prvej inštancie

nepovažoval za nutné vypočuť. Svedkovia sa nemohli a nemôžu vyjadrovať k „fiktívnosti" predložených
faktúr, preto nejde o porušenie práva na spravodlivý proces. Námietku premlčania súd prvej inštancie
posúdil správne, pretože išlo o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka so súhlasom žalovaného.6. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že svedkovia mali potvrdiť jeho účasť na rekonštrukcii stavby,
ktorú pripustila aj žalobkyňa. Cena prác, ktoré žalovaný vykonal prostredníctvom svojich rodinných
príslušníkov, kamarátov a známych mala byť zohľadnená. Aj keď okresný súd pri zisťovaní všeobecnej

hodnoty komplexnej investície do rekonštrukcie vychádzal z technického zhodnotenia nehnuteľností,
tohto pravidla sa pri širšom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedržal. Pri vyčíslení sumy
20.532,- Eur, zaplatenie ktorej bolo žalovanému uložené, okresný súd nezohľadnil osobnú účasť
žalovaného na rekonštrukcii uplatnenú vo finančnom vyjadrení čiastkou 1.800.000,- Sk (59.749,05
Eur, pozn. odvolacieho súdu). Nesprávny je potom výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo finančnom

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Namietal spôsob dokazovania miery účasti žalobkyne na
rekonštrukcii, lebo okresný súd sa uspokojil len s predloženými faktúrami neskúmajúc ich skutočnú
úhradu.

7. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané a odvolania odvolateľov boli podané za účinnosti procesného
kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné

aplikovať Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.") podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1,
v zmysle ktorého platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc
vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 C. s. p. a § 470 ods. 2 C. s. p. odvolací súd konštatuje,

že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods.
1 C. s. p.), rešpektuje ale procesný účinok odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný
aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 C. s. p.).
Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na
základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery

prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

8. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolaní
žalobkyne aj žalovaného (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 písm. c) C. s.

p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm.
c) C. s. p..

9. Odvolací súd musí v prvom rade zdôrazniť, že z procesného hľadiska je významná závislosť výroku
rozhodnutia súdu o zrušení podielového spoluvlastníctva a výroku o jeho vyporiadaní. Prejavuje sa tým,

že samostatne nemôže nadobudnúť právoplatnosť výrok o zrušení spoluvlastníctva a samostatne výrok
o jeho vyporiadaní. V prípade odvolania je odvolací súd povinný preskúmať celý výrok rozhodnutia súdu
prvej inštancie vo veci. Procesné spoločenstvo podielových spoluvlastníkov je totiž nerozlučné; ak podá
odvolanie len jeden z nich, rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť ani voči ostatným.

10. Ďalej musí odvolací súd uviesť, že ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný ho vyporiadať
(vyriešiť vnútorné majetkové vzťahy spoluvlastníkov týkajúce sa ich práv a povinností k doterajším a
novovzniknutým podielom). Ak sa vyporiadanie týka vyporiadania vzťahov podielových spoluvlastníkov
iba vo väzbe na výšku podielov, ide o vyporiadanie v užšom zmysle. Ak sa týka aj iných vzťahov ako
samotných podielov, ide o vyporiadanie v širšom zmysle.

10.1. Vyporiadanie v širšom zmysle môže súd uskutočniť iba na návrh niektorého zo spoluvlastníkov,
alebo na základe vzájomného návrhu. O takomto návrhu rozhoduje súd samostatným výrokom,
ktorý môže nadobudnúť právoplatnosť nezávisle od výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva a
vyporiadania v užšom zmysle.

10.2. Čo treba považovať za primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel zákon neuvádza. V zmysle
rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 3811/2008 je primeraná náhrada hodnotový ekvivalent vyjadrený v
peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akú predstavoval podiel
spoločníka prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Podľa aplikačnej praxe pri určení tejto náhrady treba

vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci, nie z ceny, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky
podiel. Pod všeobecnou cenou je potrebné rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a
čase vec predať na trhu; nie je rozhodujúca cena určená podľa cenového predpisu. Pod primeranou
náhradou potom treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny. Ako uviedol NS ČR v rozhodnutiachsp. zn. 22Cdo 2746/2009 alebo 22Cdo 1900/2005, určenie bežnej ceny tvoriacej základ pre určenie
výšky vyrovnacieho podielu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je otázkou
skutkovou, nie právnou. Určenie výšky primeranej náhrady je otázkou právnou, ktorej posúdenie

prináleží výlučne súdu. Aby náhrada bola primeraná, musí vyjadrovať cenu závislú nielen na konštrukcii
a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale aj na záujme o ňu, t. j. dopyte a ponuke v danom mieste a
čase. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 1927/2004 sa primeraná náhrada v spore o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva určí podľa ceny veci v čase vyporiadania.

10.3. Pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva k spoločnej veci v širšom zmysle je
potrebné z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu
a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi
týkajúcimi sa bežnej záležitosti a ostatných záležitostí (§ 138 ods. 1 OZ), medzi nákladmi, s
ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas (trebárs aj konkludentne v zmysle § 35 ods. 1 OZ), alebo
ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu; treba tiež zisťovať, či za trvania

podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov.
Vzhľadom na to pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči ostatným
spoluvlastníkom podľa 137 ods. 1 a 138 ods. 2 OZ, ktoré sa premlčí v 3 - ročnej premlčacej dobe podľa
§ 101 OZ (pre jej začiatok je rozhodný čas vynaloženia nákladov na opravu a údržbu), alebo o právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho úkonu neplatného pre rozpor s § 138 ods. 1 veta druhá

OZ, ktoré uplatňuje spoluinvestujúci spoločník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu (ktoré sa premlčí
v premlčacej dobe podľa § 107 OZ v súvislosti s vynaložením nákladu na opravu či údržbu), alebo o
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia podielov ostatných spoluvlastníkov
v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva (ktoré sa premlčí v premlčacej dobe podľa § 107
OZ od zániku spoluvlastníctva), čo vyplýva z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 3Cz 29/1979, R37/1982.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti výroku o povinnosti zaplatiť náhradu
za spoluvlastnícke podiely 40.122,65 Eur (tretí výrok) a proti výroku o povinnosti zaplatiť investujúcemu
spoluvlastníkovi sumu 20.532,- Eur (štvrtý výrok) nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu
vychádzajúc z postulátu uvedeného v bode 9 s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s. p. v tejto časti

aj v prvom a druhom výroku a v závislom výroku o trovách konania štátu (piaty výrok) ako vecne
správny potvrdil. Odvolací súd sa v tejto časti (v zásade) stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a
svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na
zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami

žalobkyne v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

12. Odvolacie námietky žalobkyne popierajú správnosť ustálenej výšky všeobecnej hodnoty sporných
nehnuteľností; okresnému súdu vytkla, že nevyhodnotil odborné vyjadrenie z 23.01.2012 C.. G. o
poklese cien nehnuteľností. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri ustálení

všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne C.. Y.
M. č. 207/2007, a to z jeho doplnku č. 2, ktorý bol vyhotovený ku dňu 28.09.2011. Všeobecné
tvrdenia C.. G. o poklese cien rodinných domov v danej lokalite od roku 2008 v rozsahu 10 až
15 % vplyvom okolitého prostredia a susedných nehnuteľností na kvalitu bývania je všeobecné,
neuvádza a nepreukazuje cenovú hladinu nehnuteľností začiatkom roku 2012, kedy došlo k zrušeniu a

vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva súdom prvej inštancie. Žalobkyňa v tomto sporovom konaní
pred ukončením dokazovania na súde prvej inštancie ani v odvolacom konaní nenavrhla vykonať ďalšie
dôkazy.

13. Výrok o trovách konania štátu (piaty výrok) podľa § 148 ods. 1 O. s. p. (ktorý podľa právnej úpravy

účinnej od 01.07.2016 nemá ekvivalent) nedotknutý odvolaním žalobkyne je podľa názoru odvolacieho
súdu závislým od výrokov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
(prvý, druhý a tretí výrok), preto ho odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu a ako vecne správny
(zodpovedajúci skutkovému stavu a právnej norme účinnej v čase jeho vydania) podľa § 387ods. 1, 2
C. s. p. potvrdil.

14. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného podané včas
proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o uložení povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 20.532,-
Eur (štvrtý výrok) a proti závislému výroku o náhrade trov konania (siedmy výrok) je dôvodné, pretorozsudok súdu prvej inštancie v týchto výrokoch zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. O odvolaní žalovaného proti výroku o uložení povinnosti nahradiť
trovy štátu vo výške 202,94 Eur (šiesty výrok) odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu

ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

15. Na zdôvodnenie tejto časti svojho rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacích námietok odvolateľa a
odôvodnenia rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie skúmal charakter
investícií vykonaných na rodinnom dome patriacom do podielového spoluvlastníctva strán sporu; jeho

záver je uvedený v prvom odseku na strane 12 rozsudku (išlo o náklady vynaložené žalobkyňou ako
jedným zo spoluvlastníkov na nie nevyhnutnú opravu domu so súhlasom žalovaného ako druhého
spoluvlastníka). Tvrdenie žalobkyne o vzájomnej dohode strán sporu, že náklady na rekonštrukciu
bude výlučne financovať ona a tvrdenie žalovaného, že sa dohodli na tom, akú prestavbu chcú urobiť,
ale neuvažovali o tom, kto v akom podiele bude znášať jej náklady a do rekonštrukcie okrem úveru
čerpaného žalobkyňou vkladali finančné prostriedky, ktoré spoločne zarobili, súd prvej inštancie v

rozsudku vyhodnotil (tak, že medzi stranami sporu nebola dohoda o spôsobe úhrady týchto nákladov).
Odvolaciu námietku o tom, že sa okresný súd nezaoberal vzdaním sa práva domáhať sa náhrady
nákladov žalobkyňou odvolateľ nevymedzil (v odvolacom konaní ani v konaní pred súdom prvej inštancie
neobjasnil, kedy a kde mala žalobkyňa urobiť právny úkon o vzdaní sa tohto svojho práva). Okresný súd
v rozsudku napadnutom odvolaním riadne zdôvodnil nielen to, prečo nevykonal dokazovanie vypočutím

svedkov navrhnutých žalovaným, ale uviedol aj svoje úvahy týkajúce sa premlčania nároku.

15.1. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa sa ako investujúci spoluvlastník mohla
domáhať náhrady vynaložených nákladov (investícií) v 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť
od doby vynaloženia týchto nákladov. Nesprávne však ustálil, že k ukončeniu ich vynakladania došlo

právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia z 02.10.2002, odkedy začala plynúť všeobecná 3 - ročná
premlčacia doba a žaloba bola 20.07.2005 bola podaná včas. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou
námietkou žalovaného, že moment kolaudácie stavby nie je momentom vynaloženia týchto nákladov.
Pre posudzovanie začiatku plynutia premlčacej doby je potrebné ustáliť v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka, kedy žalobkyňa mohla svoje právo vykonať po prvý raz, teda uplatniť ho podaním žaloby na

súd (actio nata). Tento okamih je spravidla spojený so splatnosťou dlhu bez zreteľa na spôsob, akým dlh
vznikol. Rozhodujúce nie sú subjektívne okolnosti na strane oprávneného, ale objektívna skutočnosť,
či už nastal rozhodujúci okamih, kedy bolo možné právo vykonať po prvý raz. Pre určenie splatnosti
záväzku je relevantné ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka. Veriteľ mohol svoje právo vykonať
vtedy, keď mohol z objektívneho hľadiska o plnenie dlhu požiadať, t. j. hneď, ako dlh vznikol. Začiatok

plynutiapremlčacejdobypotomnastávanasledujúcideňpovznikuprávnehovzťahu(rozhodnutieNSSR
sp. zn. 1Cdo 25/2003, Zo súdnej praxe č. 91/2004). Úlohou súdu prvej inštancie preto bude výsluchom
žalobkyne zistiť, kedy dochádzalo k jednotlivým čiastkovým investíciám do spoločnej nehnuteľnosti strán
sporu aj vzhľadom na obsah jej písomného podania urobeného prostredníctvom jej právnej zástupkyne
dňa 19.11.2008 (č. l. 462 súdneho spisu), keď žalovaný požadoval súpis vykonaných prác už v podaní

zo dňa 18.08.2008 (č. l. 385 súdneho spisu). Žalobkyňa uvedie, v ktorom období došlo k vneseniu
finančných prostriedkov do rekonštrukcie nehnuteľností uvedených čiastku 1.929.400,60 Sk (teraz
64.044,37Eur),kedybolavypracovanáprojektovádokumentáciarodinnéhodomuvhodnote27.000,-Sk
(teraz 896,24 Eur) a kedy odplatu za jej vypracovanie zaplatila. Osobitne sa žalobkyňa vyjadrí k položke
označenej ako dokončovacie stavebné práce, ktorú vyčíslila v podaní zo dňa 19.11.2008 sumou 17.908,-

Sk (594,44 Eur), pri ktorej uvedie, o ktoré dokončovacie stavebné práce išlo a kedy boli vynaložené.
Pokiaľ má ísť o práce, na vynaloženie ktorých predložila pokladničné doklady z roku 2006 (č. l. 372 až
376), vzhľadom na údaj o vybudovaní altánku v roku 2006 v doplnku č. 2 znaleckého posudku znalkyne
Ing. Y. M. uvedie, či nešlo o investície vynaložené v súvislosti práve s vybudovaním tohto altánku, ktorý
podľa zhodných tvrdení žalobkyne aj žalovaného do ich podielového spoluvlastníctva nepatril.

15.2. Pokiaľ pri posudzovaní plynutia premlčacej doby súd prvej inštancie vychádzal zo začatia
súdneho konania dňa 20.07.2005, odvolací súd poukazuje na potrebu skúmať čas, kedy žalobkyňa
uplatnila svoj nárok na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom rozsahu. Po poučení na
pojednávaní dňa 23.06.2008 totiž súdu prvej inštancie doručila dňa 29.07.2008 (č. l. 363 súdneho spisu)

podanie obsahujúce „skutočnosti rozhodujúce pre určenie výšky náhrady spoluvlastníckeho podielu
odporcu v tzv. širšom zmysle" aj samotný výpočet náhrady za spoluvlastnícky podiel odporcu (do
ktorého zahrnula aj ňou vnesené investície do nehnuteľnosti). Podanie z 19.11.2008 (č. l. 462), doručené
okresnému súdu dňa 08.12.2008, o ktorom súd prvej inštancie na pojednávaní konanom v ten istýdeň rozhodol ako o zmene žaloby, ktorú pripustil (č. l. 464 p. v. súdneho spisu), obsahuje aj návrh
výroku rozsudku, podľa ktorého má žalobkyňa zaplatiť žalovanému náhradu jeho spoluvlastníckych
podielov a žalovaný žalobkyni sumu náhrady z titulu vložených investícií do rekonštrukcie nehnuteľností.

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa by mala, za splnenia ostatných zákonných predpokladov, nárok
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom rozsahu iba vo vzťahu k investíciám, ktoré
na spoločné nehnuteľnosti vynaložila v období najneskôr troch rokov pred tým, ako si nárok na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom rozsahu riadne uplatnila na súde, pretože nárok
na zaplatenie investícií vložených na spoločné nehnuteľnosti pred týmto obdobím je premlčaný.

Ustáliť dobu, kedy si žalobkyňa v súdnom konaní riadne uplatnila nárok na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle (či podaním doručeným okresnému súdu 29.07.2008, alebo podaním
doručeným 08.12.2008) bude úlohou súdu prvej inštancie. Predpokladom posudzovania premlčania
nároku žalobkyne je však jej vypočutie na objasnenie jej tvrdenia z pojednávania zo dňa 23.06.2008
(č. l. 332), že náklady na rekonštrukciu nehnuteľností mala hradiť sama vzhľadom na to, že v
rodinnom dome mali bývať aj matka a sestra žalobkyne. Žalobkyňa objasní, či žalovaný s takýmto

spôsobom financovania rekonštrukcie súhlasil a ak áno, či a kedy mal takto vzniknuté náklady žalobkyni
„refinancovať", alebo ich mala znášať do budúcna výlučne sama. Ak áno, objasní, prečo sa potom
domáha ich úhrady od žalovaného v tomto konaní.

16. Výrok o trovách konania štátu (šiesty výrok) podľa § 148 ods. 1 O. s. p. (ktorý podľa právnej

úpravy účinnej od 01.07.2016 nemá ekvivalent) formálne napadnutý odvolaním žalovaného je podľa
názoru odvolacieho súdu závislým od výrokov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam (prvý, druhý a tretí výrok). Odvolací súd ho po vykonaní odvolacieho prieskumu ako
vecne správny (zodpovedajúci skutkovému stavu a právnej norme účinnej v čase jeho vydania) podľa
§ 387ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

17. Výrok o trovách konania (siedmy výrok) strán sporu napadnutý odvolaním žalovaného odvolací súd
podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. zrušil ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd
sa bude v ďalšom konaní zaoberať nielen riadnym ustálením úspechu či neúspechu tej-ktorej strany v
konaní, ale vzhľadom na skutočnosť, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

patrí medzi konania označované ako tzv. iudicium duplex (konanie, v ktorom majú obidve strany sporu
tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného, bližšie pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 Cdo 8/2008) zváži aj možnosť aplikácie § 257 C. s. p..

18. V novom rozhodnutí o veci okresný súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania,

čo je postup podľa § 396 ods. 3 C. s. p..

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).