Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115214489
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115214489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobkyne: R.. D. L., V.. X.X.XXXX, P.
XXX XX L. Š., Š. XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku 089 01,
Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C/236/2015-42 zo dňa
15.10.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX a nahradiť žalobkyni trovy konania 342,76 eur na účet jej právneho
zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľka uzavrela dňa 17.6.2013 s odporcom
zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý úverový limit 1.500 eur s tým, že
poskytnutá čiastka revolvingu bola 790,84 eur. Zároveň sa navrhovateľka zaviazala takto poskytnutý
úver splácať v 42 mesačných splátkach vo výške po 80,37 eur. Zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu bola dojednaná vo výške 1.928,88 eur, pričom ročná úroková sadzba revolvingu bolo 76,21
% a predpokladaná RPMN úveru bola 63,22 %. Schválená výška revolvingu bola 790,84 eur. V čl. 6
zmluvy údaje o schválenom revolvingovom úvere bola uvedená poskytnutá suma úveru 1.500 eur so

splatnosťou úveru 42/14 mesačnou splátkou 80,37 eur a celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť za
úver + úroky za celú dobu 3.375,54 eur. RPMN bola uvedená 65,05 %, ročná úroková sadzba 70,01 %
a priemerná RPMN 48,52 % poskytnutá suma revolvingu 790,84 eur. Zároveň uzavrela navrhovateľka
s odporcom dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX,
na základe ktorej mal mať odporca pohľadávku voči navrhovateľke z titulu poskytnutého úveru vo výške
1.500eurstým,žetakátopohľadávkajezabezpečenátakoutodohodouozrážkachzomzdy,atovrátane
príslušenstva úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, ako aj nákladmi, ktoré preukázateľne

vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Zároveň sa účastníci konania dohodli, že podľa takejto
dohody o zrážkach zo mzdy je zamestnávateľ navrhovateľky povinný vykonávať v prospech odporcu
mesačné zrážky zo mzdy vo výške 80,37 eur mesačne. Strany sa tiež v zmysle článku III. takto uzavretej
dohody dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom navrhovateľky, a to až dodoby, než odporca zamestnávateľovi ohlási, že všetky jeho pohľadávky sú splatené. Zároveň podľa
článku V. navrhovateľka nemôže takúto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, alebo od nej
odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. Odporcom bolo oznámením zo dňa 9.9.2014,

adresovaného zamestnávateľovi navrhovateľky oznámené, že navrhovateľke zostáva splatiť na istine
úveru 3.791,88 eur s tým, že odporca žiada o vykonávanie zrážok zo mzdy. Súd po preskúmaní
zmluvy o úvere, ako aj uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že navrhovateľka má
postavenie spotrebiteľa nakoľko zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový
charakter a obsah takýchto zmlúv nemohla takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zároveň nebolo v

konaní preukázané a ani odporcom tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté navrhovateľke
na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Navrhovateľka tak mala pri
uzavieraní zmluvy o úvere ako aj dohode o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany s tým, že
takéto zmluvy vypĺňal zamestnanec odporcu. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá
slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že navrhovateľka ako
slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohla jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru

si zvolil odporca a nemohla tiež ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Navyše inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy umožňoval odporcovi obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva
jednak z unijného práva ako aj právneho poriadku SR, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho
inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy navrhovateľky bez toho, aby boli nároky odporcu uplatňované
zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu

na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie. Z konania odporcu tak vyplýva, že účelom takéhoto
zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči
navrhovateľke. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne
v neprospech navrhovateľky ako spotrebiteľa a takéto ustanovenia dohody zakladajú nerovnováhu v
neprospech žalobkyne s tým, že ide o neprijateľné podmienky, ktoré robia takúto dohodu o zrážkach zo

mzdy neplatnou. Zároveň takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa mzdy ako
základnú náležitosť takéhoto právneho úkonu, a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neplatná. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uložil odporcovi zdržať sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy z dôvodu, že takýto právny úkon bol v rozpore zo zákonom a neobsahoval všetky zákonné
náležitosti a zároveň obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli navrhovateľke ako slabšej strane

vnútené odporcom. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľka v danej
právnej veci bola právne zastúpená a právny zástupca si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia podaním
doručeným súdu v zákonom stanovenej lehote podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Z neurčitej
hodnoty sporu, čo predstavuje za 1 úkon právnej služby podľa výpočtového základu 839,- eur za 1 úkon
právnej pomoci odmenu 64,54 eur a 8,39 eur režijný paušál. Právnym zástupcom boli vykonané tieto

právne úkony: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientkou 64,54 eur + 8,39 eur,
podanie žaloby 64,54 eur + 8,39 eur, návrh na predbežné opatrenie 32,27 eur + 8,39 eur, zastupovanie
pri pojednávaní 15.10.2015 64,54 eur + 8,39 eur. Spolu odmena predstavuje sumu 259,45 eur. V
súvislosti s vykonanými úkonmi boli účtované právnym zástupcom aj hotové výdavky a to cestovné
vlastným motorovým vozidlom Š. Z., F.: Y. XXX P. dňa 15.10.2015 na pojednávanie zo Svidníka do

Prešova a späť 134 km á 0,26 eur/ km = 34,84 eur, účtované vo výške 1 - 8,71 eur k čomu prislúcha
náhrada za premeškaný čas á 13,98 eur = 69,90 eur účtované vo výške 1/4 - 17,47 eur. (základná
náhrada za 1 km jazdy 0,183 eur/km na základe opatrenia § 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z. z.)
náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa
technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6: 3 = 5,2 litra/km pri cene nafty 1,284 eur/liter = 0,07 eur/km.

Spolu základná náhrada za 1 km jazdy predstavuje sumu 0,26 eur/km - hotové výdavky teda predstavujú
sumu 26,18 eur. Trovy konania odmena 259,45 eur + hotové výdavky 26,18 eur + 20 % DPH 57,13 eur
spolu predstavujú 342,76 eur.

3. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že napádaný

rozsudok je vydaný na základe nesprávnych, predčasných a neúplných skutkových záverov a
nesprávneho právneho posúdenia. Pri vyhodnotení dohody o zrážkach zo mzdy sa súd nezaoberal
ustanoveniami určujúcimi výklad písomného právneho úkonu, pričom požiadavka na uzavretie dohody
o zrážkach zo mzdy bola žalobkyni známa pred uzavretím samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Išlo
o rovnakú podmienku, ako bolo preukázanie príjmov, výdavkov a trvanie pracovného pomeru. Splnením

týchto podmienok žalobkyňa sledovala to, aby úver získala. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy
(uzavretej dňa 3.3.2014) žalobkyňa vedela už z predošlého úverového prípadu, aké sú podmienky
poskytnutia úveru. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o. i. zabezpečiť určitú formu právnej
istoty a stability v zmluvnom vzťahu, aby nedochádzalo k sporovaniu toho, čo bolo dohodnuté. Súdprvej inštancie nesprávne hodnotí tvrdenie o nedostatku vážnosti vôle žalobkyne. Žalobkyňa si bola
vedomá toho, že zabezpečenie povinnosti z uzavretej zmluvy sa uskutočňuje formou dohody o zrážkach
zo mzdy. Keďže mala záujem o získanie úveru, akceptovala podmienky, za ktorých žalovaný úver

poskytuje. Žalobkyňa svojim podpisom akceptovala obsah zmluvy o revolvingovom úvere a svojim
konaním sledovala získanie finančných prostriedkov so všetkými podmienkami s tým spojenými. Súd
prvej inštancie nesprávne dospel na základe tvrdenia žalobkyne k záveru, že u nej absentovala vážna
vôľa. V napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie nevyporiadal s rozpornými tvrdeniami žalobkyne
a jej reálnym konaním, ani časovým odstupom medzi uzavretím dohody a „začiatkom“ spochybňovania

vlastného konania. Ak by žalobkyňa nechcela uzavrieť predloženú zmluvu, mohla si finančné prostriedky
obstarať inak - v banke, v inom nebankovom subjekte. Žalobkyňa mala skutočný záujem získať finančné
prostriedky a za týmto účelom uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere s obsahom, ktorý zodpovedá
jej predloženému vyhodnoteniu. Akceptovala predložený obsah zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý
zahrňoval aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Prejav vôle žalobkyne nie je možné deliť na určité parciálne
časti. Ak súd ako dôvod neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že v nej nie je označený platiteľ

mzdy, s poukazom na § 551 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka odvolateľ uviedol, že zákonná úprava
neurčuje požiadavku na uvedenie platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy. Ani súd neuvádza
zákonné ustanovenie, z čoho a na základe akého výkladu zákona ju vyvodzuje. Nesprávne závery
súdu pritom vyplývajú aj z posúdenia reálneho výkonu a uplatnenia práv z takejto dohody. Zákon pri
úprave dohody o zrážkach zo mzdy nestanovuje, že dohodu o zrážkach zo mzdy je možné predložiť len

platiteľovi mzdy uvedenému v dohode. Naopak jednoznačne formuluje len to, že predloženie dohody
sa realizuje platiteľovi mzdy. Teda tomu subjektu, ktorý je platiteľom mzdy v čase jej predloženia. Nie
tomu, ktorý by mal byť uvedený v dohode o zrážkach zo mzdy. Podľa názoru odvolateľa ani z praktických
dôvodov zákon nemôže určovať uvedenie platiteľa mzdy, pretože napríklad pri zmene platiteľa mzdy by
sa dohoda o zrážkach musela stať neplatnou, resp. nevykonateľnou. A takýto dôsledok by opätovne

mohol stanoviť iba zákon. V tejto súvislosti poukázal na § 131 ods. 8 Zákonníka práce. V ďalšom
tvrdil, že únijné právo neobsahuje žiadnu úpravu otázky dohody o zrážkach zo mzdy, tieto otázky
ponecháva v kompetencii jednotlivých členských štátov. Rovnako poukázal na čl. 1 ods. 2 Smernice
Rady 93/13/EHS so záverom, že žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje zákaz zrážok zo mzdy
na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom. Preto rozhodnutie o tom, akým spôsobom

budú jednotlivé vzťahy normatívne regulované, patrí len do kompetencie zákonodarného orgánu. Toto
rozhodnutie je záväzné pre každého, každý štátny orgán vrátane zákonodarného orgánu. Zákonodarca
tak v spotrebiteľskom práve uviedol ako neprípustný zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti v
zmysle § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka. Ostatné zabezpečovacie inštitúty boli ponechané, preto je
nutné prijať záver o ich prípustnosti, čo platí aj pre dohodu o zrážkach zo mzdy. Zákon odlišuje pojmy

neprijateľná zmluvná podmienka a neprípustnosť použitia jednej zo zabezpečovacieho prostriedku
záväzku. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, lebo pojmologicky je takéto
označenie vylúčené a je prípustným zabezpečovacím prostriedkom spotrebiteľskej zmluvy. Dohoda o
zrážkach zo mzdy nebola v čase jej uzavretia ani zakázaná ani neboli stanovené žiadne podmienky pre
výkon zrážky zo mzdy v podobe nejakej autorizácie alebo verifikácie. Súd sa pri rozhodovaní neriadil

zákonom. Dôvody neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy založil na záveroch, ktoré nemajú ani podklad
v právnej norme ani neoznačil, ktorá právna norma stanovuje ním formulované požiadavky. S poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.3.2009 sp. zn. 1M Obdo V16/2016 (R54/2010) platnosť, či
neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho
vzniku. Preto závery súdu, že neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že sa vykonávajú

bez „autorizácie“ nemajú oporu v platnej právnej úprave. Zákon takúto podmienku nestanovuje a ust.
§ 5a ods. 1 písm. a/ bolo do zákona č. 250/2007 Z. z. doplnené novelou - zákonom č. 102/2014 Z.
z. účinným až od 1.5.2014. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a
rozhodnutie a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalovaného
ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a

teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba odvolanie prejednať podľa
právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu
majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťouprincípovprávnehoštátuzaručenéhovčl.1ods.1ÚstavySR.Súčasťouprincípuprávnejistotya ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny
predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo

niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny
status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval
a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne
postavenie nadobudnuté v minulosti.
6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, v dôsledku čoho nebolo na

odvolacom pojednávaní priamo zopakované, či doplnené dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom
zistenýmsúdomprvéhostupňa(§213ods.1,3,4,5a§214ods.2O.s.p.).Nakoľkovšakrozsudokvoveci
samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom
stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods.1,3 O.s.p.). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol

oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.). Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal
preskúmania napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 17.6.2013 strany sporu uzatvorili zmluvu

o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver
vo výške 1.500,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalovanému úver v 42 mesačných splátkach vo
výške 80,37 eur. Dňa 17.6.2013 strany sporu uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie
pohľadávky titulom zmluvy o revolvingovom úvere s tým, že na základe dohody je zamestnávateľ dlžníka
povinný vykonávať v prospech žalovaného zrážky vo výške 80,37 eur mesačne. Podľa ust. § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 17.6.2013, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že uzatvorená dohoda o zrážkach zo
mzdy je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý je neurčitý a v rozpore so zákonom. Žalobkyňa ako

spotrebiteľ nebola skutočne poučená o dôsledkoch uzavretia dohody a nemala ju možnosť odmietnuť.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. V tejto súvislosti zároveň súhlasí so súdom prvej inštancie. Poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, podľa ktorého ust.
§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho

účinnosťou. Toto ustanovenie, ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a
právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Platí preto aj v prípade § 5a ods. 1 písm.
a) zákona č. 250/2007 Z. z., že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom.

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
účinného k 17.6.2013, keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Dohoda bola uzatvorená ako formulárová, nebola individuálne dojednaná,
žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť odmietnuť podpísanie dohody, bola jej predložená na

podpis pri podpise zmluvy. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou
zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle
spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným
procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený
neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným

znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy.
Naliehavý právny záujem na žalobe vyplýva z práv spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 3 a § 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

10. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd sozreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami,
ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
11.Vovzťahukvýrokuonáhradetrovkonanianebolizostranyodvolateľapodanéžiadnenámietky,preto

odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod správnosť tohto výroku o náhrade
trov konania preskúmavať.
12. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods.
1 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

13. Zároveň úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu v
súlade s ustanovením § 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).