Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617010337
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8617010337.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.02.2019, v trestnej
veci proti obžalovanému R.. K. Y. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Tr. zákona, o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica proti rozsudku Okresného súdu
Svidník sp. zn. 1T/158/2017 zo dňa 25.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému R.. K. Y., nar. XX.XX.XXXX v Q., bytom T. XXX, okr. Q.

u k l a d á

podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím k § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zákona a za použitia § 56
ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 800,- (osemsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad úmyselného zmarenia uloženého peňažného trestu ustanovuje
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na
dobu 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného R.. K. Y. vinným z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 03.01.2017 v čase o 13.42 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Volkswagen
Golf, evidenčné číslo Q.-XXXZ. v meste Humenné, po ulici W. T., kde bol hliadkou Obvodného oddelenia
PolicajnéhozboruHumennézastavenýzdôvoduprekročenianajvyššejpovolenejrýchlostijazdyvobcio
22 km/h, pričom mu bola nameraná rýchlosť 72 km/h, pri kontrole bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej

skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v organizme, ktorú neodmietol a túto v čase o 13.49 hod. dňa
03.01.2017vykonaldoprístrojaAlcoQuant6020plus,evidenčnéčísloEspozitívnymvýsledkom0,91mg
etanolu na 1 liter vydychovaného vzduchu a v čase o 14.21 hod. dňa 03.01.2017 do toho istého prístrojavykonal opakovanú dychovú skúšku s pozitívnym výsledkom 1,10 mg etanolu na 1 liter vydychovaného
vzduchu.

Za to mu podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím k § 36 písm. j/ Tr. zákona, s použitím § 56 ods.
2 Tr. zákona uložil peňažný trest vo výmere 800,- €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad úmyselného zmarenia uloženého peňažného trestu stanovil
náhradný trest odňatia slobody v trvaní piatich mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu
troch rokov.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní, dozorujúci prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica odvolanie

v časti výroku o treste, ktoré následne aj písomne odôvodnil. Po sumarizácii dôvodov rozsudku
okresného súdu uviedol, že vychádzajúc z kritérií ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4
Tr. zákona, konkrétne spôsobu spáchania činu, je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný
viedol motorové vozidlo v čase o 13.42 hod., kedy mu bola nameraná vysoká hladina alkoholu v dychu,
a to 1,10 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte 2,29 promile. Zo záverov

znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie je zrejmé, že stav opilosti obžalovaného v čase vedenia
motorového vozidla dosahoval stupeň stredne ťažkej až ťažkej opilosti, pri ktorom dochádza u človeka
k navonok zjavnému utlmeniu centrálneho nervového systému, ktoré ovplyvňuje jeho správanie. V
uvedenýchkoncentráciáchčlovekpopsychickejstránkemôžemaťporuchyorientácievpriestoreačase,
môže mať problémy verbálne komunikovať, môže mať navonok zjavné poruchy motoriky a koordinácie

pohybov,zvýšenésebavedomieastratuzábran,stratusebakontroly,môžekonaťneuvážene,impulzívne
a často riskantne. Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovaného zastavili policajti na ceste
do práce a podľa výpovedí príslušníkov Policajného zboru, ktorí realizovali cestnú kontrolu, obžalovaný
bol na obede, kde požil alkoholické nápoje. Je teda nepochybné, že u obžalovaného sa nejednalo o
ojedinelé nedbanlivostné vybočenie z medzí zákona v podobe zostatkového alkoholu z predošlého dňa.

Je na mieste prisvedčiť konštatovaniu prvostupňového súdu, že trest by mal byť primeraný okolnostiam
prípadu, ako aj osobe páchateľa, nemal byť plniť len úlohu represívnu, ale aj úlohu preventívnu a
výchovnú a mal by postihovať len osobu páchateľa. Pokiaľ ide o osobu páchateľa, v čase skutku
dlhoročného prokurátora okresnej prokuratúry, už podľa spomínaného znaleckého posudku obžalovaný
racionalizoval a bagatelizoval užívanie alkoholu a až pod tlakom trestného stíhania verbalizoval zámer

zmeniť svoj doterajší životný štýl v smere abstinencie. Keď prvostupňový súd poukazuje na kladné
charakterové vlastnosti obžalovaného v súvislosti s výkonom ním zastávanej funkcie prokurátora, toto
konštatovanie je v rozpore so závermi znalcov, ktorí u obžalovaného konštatovali dlhoročnú psychickú
závislosť od alkoholu, neschopnosť abstinencie, ranné dúšky na poprávku, pitie osamote, pričom je
iluzórne sa domnievať, že obžalovaný sa nedopúšťal obdobného konania pod vplyvom alkoholu aj

pred spáchaním inkriminovaného skutku. Napokon toto konštatovanie verifikuje aj predchádzajúce
disciplinárne postihnutie za jazdu pod značným vplyvom alkoholu. Taktiež vyvstáva otázka, ako chcel
obžalovaný zodpovedne vykonávať služobnú činnosť v deň spáchania skutku, kedy, ako už bolo
spomenuté, bol na ceste z obeda do práce. Tiež je otázne akú preventívnu a výchovnú funkciu
bude plniť peňažný trest uložený pri samej spodnej hranici rozsahu podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona,

kedy len za prekročenie rýchlosti o 22 km/hod. možno v blokovom konaní uložiť pokutu vo výške
150,- €. Konštatovanie súdu, že už samotné právoplatné odsúdenie bude mať na obžalovaného
značný represívny dopad v podobe obligatórneho odvolania z funkcie prokurátora nie je na mieste,
nakoľko má značne diskriminačný charakter, nakoľko takúto ,,poľahčujúcu okolnosť“ nie je možné
zohľadniť u páchateľov vykonávajúcich povolanie, pri ktorom v prípade obdobnej protiprávnej činnosti

nenastane rovnaký právny následok. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje peňažný trest uložený
prvostupňovým súdom za neprimerane mierny, nezodpovedajúci kritériám ukladania trestov, a to aj
napriek konštatovaniu v napadnutom rozsudku, že súd zohľadnil vo výmere trestu zákazu činnosti
skutočnosť, že u obžalovaného nešlo o prvé vedenie motorové vozidla pod vplyvom alkoholu, ako aj
skutočnosť, že sa dopustil prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti v obci o 22 km/hod. Navrhol preto,

aby odvolací súd po zrušení časti napadnutého rozsudku vo výroku o treste, postupom podľa § 322 ods.
3 Tr. poriadku sám rozsudkom rozhodol o uložení primeraného trestu.Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolacie námietky prokurátora
nie sú dôvodné, aj keď na podklade odvolania prokurátora krajský súd opravil chybu, resp. chyby, ktoré
v napadnutom výroku zistil.

Keďže, ako už bolo uvedené, odvolanie prokurátora bolo obmedzené na výrok o treste a krajský súd vo
vzťahu k výroku o vine nezistil také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by zakladali niektorý z dôvodov
dovolania uvedený v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, obmedzil svoju prieskumnú činnosť na napadnutý výrok,
teda výrok o treste.

Pri rozhodovaní o ňom, ako to vyplýva aj z dôvodov napadnutého rozsudku, prvostupňový súd vychádzal
zo základných zásad ukladania trestov uvedených v
§ 34 Tr. zákona a evidentne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v ustanovení
§ 34 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého súd v tomto smere prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Prvostupňový súd pritom poukázal na osobu obžalovaného,
ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol, ani v evidencii priestupkov nemá záznam, aj keď je pravdou,
že v roku 2004 bol uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
rozhodnutím disciplinárnej komisie, pretože riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a v roku
2016 bol rozhodnutím disciplinárnej komisie uznaný vinným z disciplinárneho previnenia v súvislosti s

výkonom funkcie prokurátora. Prvostupňový súd ďalej poukázal na pozitívne hodnotenie obžalovaného
z miesta bydliska, ako aj od zamestnávateľa. Nezistil žiadnu z okolnosti uvedených v § 37 Tr. zákona ako
priťažujúce a z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona mu priznal poľahčujúcu okolnosť
uvedenú pod písmenom j/, teda okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.

S poukazom na uvedené a ďalšie konštatované dôvody uzavrel, že účel trestu (spolu s trestom zákazu
činnosti) v danom prípade u obžalovaného splní peňažný trest vo výmere osemsto eur.

Suvedenýmzáveromsúduprvéhostupňasakrajskýsúdstotožňujeavovzťahukodvolacímnámietkam,
ktoré boli v tomto smere prezentované, považuje za potrebné uviesť v prvom rade tú skutočnosť, že

pokiaľodvolateľnamietanedostatočnézohľadnenieokolnostiaspôsobuspáchaniačinu,niejemožnésa
stotožniť už s prvou z prezentovaných námietok. Obžalovaný totiž neviedol motorové vozidlo s hladinou
1,10 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu (teda s hladinou po prepočte 2,29 promile alkoholu v
krvi), ale s hladinou približne 0,91 mg/liter vydychovaného vzduchu (teda 1,90 promile), ktorá mu bola
potom, čo bol o 13:42 hod. zastavený policajnou hliadkou, nameraná pri dychovej skúške o 13:49 hod.

Hladina 1,1 mg/liter vydychovaného vzduchu mu bola potom nameraná pri opakovanej dychovej skúške
v uvedený deň v čase o 14:21 hod. Nič to samozrejme nemení na závere, že motorové vozidlo riadil
v stupni stredne ťažkej opilosti, v dôsledku ktorej nie je človek vzhľadom na ovplyvnenie alkoholom
schopný bezpečne viesť motorové vozidlo. Súhlasiť je potrebné aj s tým, že vzhľadom na stúpajúcu
hladinu naozaj nemohlo ísť o zostatkový alkohol, ale obžalovaný musel alkoholické nápoje požiť nie dlhú

dobu predtým, než bol hliadkou zastavený. Okolnosť, či bol na ceste do práce (ako to tvrdí odvolateľ)
alebo mal v uvedený deň dovolenku (ako to tvrdí obžalovaný) nie je z tohto pohľadu vôbec významná a v
tomtosmeresikrajskýsúddovoľujepodotknúť,ževtrestnomkonanínepovažujezavhodnéanipotrebné
riešiť otázku ako zodpovedne mal či nemal obžalovaný po požití alkoholu vykonávať služobnú činnosť.

Za nepodložené považuje krajský súd tiež úvahy odvolateľa v tom smere, že vzhľadom na konštatovanú
závislosť obžalovaného na alkohole a neschopnosť abstinencie, ranné dúšky na poprávku, pitie
osamote, je iluzórne domnievať sa, že obžalovaný sa nedopúšťal obdobného konania pod vplyvom
alkoholu aj pred spáchaním inkriminovaného skutku. Odvolateľ tvrdí, že toto konštatovanie verifikuje aj
predchádzajúce disciplinárne postihnutie za jazdu pod značným vplyvom alkoholu.

V tomto smere, tak, ako to napokon konštatuje aj prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, je
naozaj z obsahu spisu zistiteľné, že obžalovaný už bol raz postihnutý, a to disciplinárnou komisiou, za
priestupokprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávkypodľa§22ods.1písm.h/zákonač.372/1990Z.z. o priestupkoch, pričom uvedeného priestupku sa dopustil tým, že dňa 30.04.2004 o 23:29 hod.
riadil motorové vozidlo pod vplyvom 1,06 mg na liter alkoholu v dychu, za čo mal uložený zákaz činnosti
riadiť motorové vozidlá na dobu šiestich mesiacov, avšak vzhľadom na dobu spáchania uvedeného

priestupku, od ktorého po spáchanie súdeného trestného činu uplynulo takmer 13 rokov a skutočnosť, že
žiaden ďalší záznam v tomto smere obžalovaný nemá, nie je možné bez akéhokoľvek ďalšieho dôkazu
súhlasiť s tvrdením o iluzórnosti domnienky, že obžalovaný sa obdobného konania pod vplyvom alkoholu
nedopúšťal.

Pri posudzovaní osoby obžalovaného v jeho neprospech skôr svedčí skutočnosť, že sa uvedeného
úmyselného trestného činu dopustil v čase, keď vykonával funkciu prokurátora, pri výkone ktorej
sa očakáva, že bude na dodržiavanie zákonov dbať a nie ich porušovať. Napriek uvedenému však
vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, hodnotenie z miesta bydliska, aj počas
výkonu doterajšej dlhoročnej pracovnej činnosti (až na spomínané dve pochybenia), skutočnosť, že
obžalovaný sa sám rozhodol (aj keď sa to malo evidentne stať v dôsledku predmetného trestného

stíhania) podrobiť protialkoholickému liečeniu, je aj podľa názoru krajského súdu možné súdom uložený
peňažný trest vo výmere 800,- € za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
všetkých druhov vo výmere troch rokov, považovať za trest, ktorým sa účel trestu sledovaný Trestným
zákonom splní.

Pokiaľ napriek uvedenému konštatovaniu krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil, stalo
sa tak z dvoch dôvodov. Tým prvým je zistenie, že prvostupňový súd vo výroku o ukladaní peňažného
trestu opomenul uviesť ustanovenie § 56 ods. 1 Tr. zákona, ktoré určuje výmeru, v rámci ktorej môže
byť peňažný trest uložený, a tou druhou je okolnosť, že náhradný trest odňatia slobody stanovený pre
prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu, sa krajskému súdu javil byť neprimerane prísny,

vzhľadom na výmeru uloženého peňažného trestu.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd považoval za nutné napadnutý rozsudok vo výroku o treste
zrušiť, a keďže následne mohol vo veci rozhodnúť sám, na podklade ustanovenia § 322 ods. 3 Tr.
poriadku tak aj urobil a obžalovanému ukladal peňažný trest v rovnakej výmere, ako súd prvého stupňa,

teda vo výmere 800,- €, pričom pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu stanovil náhradný trest
odňatia slobody vo výmere troch mesiacov.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti v tomto smere krajský súd výmeru trestu zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá všetkých druhov nemenil, tento druh trestu ukladal rovnako ako súd prvého stupňa

v trvaní troch rokov, a aj keď je pravdou, že výmera tohto trestu prevyšuje do určitej miery výmeru
trestov zákazu činnosti ukladaných súdmi za vedenie motorového vozidla s takým stupňom ovplyvnenia
alkoholom, ako tomu bolo v danom prípade, je potrebné uviesť, že práve u trestu zákazu činnosti boli
zohľadnené výraznejšie všetky okolnosti prípadu, teda jednak miera ohrozenia okolnosti, za ktorých
obžalovaný pod vplyvom alkoholických nápojov jazdil, čiže okrem stupňa ovplyvnenia alkoholom aj

okolnosť, že motorové vozidlo viedol v priebehu dňa, v čase a na mieste, kde sa vyskytuje jednak
zvýšený pohyb motorových vozidiel, ale aj chodcov a naviac s vozidlom jazdil značne nad hranicu
povolenej rýchlosti, a práve pri tomto treste sa premietla aj skutočnosť, že nejde o prvé takéto konanie
obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.