Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/51/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812222973
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3812222973.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

S. súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky

Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza, dieťa rodičov: matky Mgr. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. S., P. XXX/X a otca Ing. Y.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Y. 8, o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, za
účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 9P/65/2012-934 zo dňa 02. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh otca na zmenu výchovného prostredia maloletého
R. zamietol /výrok I./, návrh matky na zákaz styku otca s maloletým Oliverom zamietol /výrok II./, zrušil
neodkladné opatrenie, ktorým bolo otcovi uložené, aby sa dočasne zdržal styku s maloletým Oliverom,
uložené uznesením Krajského súdu Trenčín č.k. 6Cop/26/2014-35 /výrok III./, styk otca s maloletým
Oliveromneupravil/výrokIV./,maloletémuR.uložilpovinnosťpodrobiťsapsychologickémuporadenstvu
podľa pokynov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, zameraného na odstránenie následkov

negatívneho ovplyvňovania maloletého zo strany matky voči otcovi a na úpravu vzťahu maloletého
k otcovi /výrok V./, matke uložil povinnosť zabezpečiť účasť maloletého R. na tomto psychologickom
poradenstve podľa pokynov ÚPSVaR Prievidza /výrok VI./, obom rodičom maloletého R. uložil povinnosť
podrobiť sa psychologickému poradenstvu na zlepšenie vzájomnej komunikácie podľa pokynov
ÚPSVaR Prievidza /výrok VII./ a nakoniec matke maloletého uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo
výške 258,96 eur výrok VIII./.

2.Naodôvodnenietohtorozsudkusúduviedol,žeotecmaloletéhoR.sasvojimnávrhomdomáhalzmeny
výchovného prostredia maloletého. Matka maloletého v priebehu konania podala návrh, ktorým žiadala
upraviť styk otca s maloletým v jej prítomnosti, s tým že otec maloletého by bol povinný počas styku
umožniť maloletému použitie mobilného telefónu a že matku zbavuje oznamovacej povinnosti vo veci
ďalšieho sexuálneho zneužívania maloletého jeho otcom. Tento návrh zobrala matka späť, avšak súd v
tejto časti konanie nezastavil, pretože ostatní účastníci súhlas alebo nesúhlas s tým nevyjadrili (§ 29 ods.
3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/ a o styku súd rozhodol podľa

zásad nesporového konania uvedených v čl. 5 a 7 CMP výrokom, že styk otca s maloletým neupravuje.
Ďalej súd uznesením z 1.12.2014 spojil na spoločné konanie túto predmetnú vec s vecou vedenou na
Okresnom súde Prievidza pod sp.zn.4P/37/2014 o návrhu matky na zákaz styku maloletého Olivera s
otcom.3. Maloletý na pojednávaní k veci uviedol, že s otcom sa nechce stretávať, pretože sa aj v minulosti stalo,
že ho zatváral do šatníka v rámci hry. Bál sa, povedal mu, že sa tak nechce hrať. Chce opraviť svoju
výpoveď, že v rámci hry ho otec zatváral do šatníka, zhasol svetlo a on si nedokázal sám zapáliť. Stalo

sa to možno 2x. Bol tam zavretý asi 10 minút, potom ho pustil. Pamätá si, že sa nemohol dostať von,
nedočiahol na kľučku ani na vypínač. Otec mu je nesympatický, nechce sa s ním stretávať. Chce bývať s
mamou v Kostoľanoch, ako býva teraz, má tam kamarátov, je tam spokojný. Keď otec teraz nechodí, už
nemáva stresy, mával ich v sobotu, keď chodil otec. Je zbytočné, aby navštevoval psychológa, trval na
tom, že sa nechce stretávať so svojím otcom. Na otázku kolízneho opatrovníka, či by rešpektoval súdne

rozhodnutie, ktorým by bola povinnosť navštevovať psychologickú poradňu, uviedol, že nerešpektoval,
pretože si nechce budovať vzťah s niekým s kým nechcem byť, nechce byť pod stresom.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/389/2008 z
5.5.2010 bol upravený styk otca s maloletým tak že bol oprávnený stretnúť sa s maloletým každú
stredu v párnom týždni a to v čase od 15.00 hodiny do 17.00 hodiny, ktorý styk bude realizovaný na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi za prítomnosti pracovníčok Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny v Prievidzi a to po dobu jedného mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. V
ďalšom období bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu v nepárnom týždni a to tak,
že o 13.00 hodine si vyzdvihne dieťa pred bytom matky a vráti dieťa matke späť o 18.00 hodine opäť
pred jej bytom. Matka bola povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s dieťaťom umožniť.
Podľa úradného záznamu z 20.5.2011 sa stretnutia s otcom realizovali 15.12.2010, 12.1.2011. Podľa

úradného záznamu z 15.12.2010 maloletý počas stretnutia sledoval hodiny, o 16.00 sa postavil a chcel
odísť. Dňa 12.1.2011 keď počas stretnutia odstránili hodiny, bol maloletý neistý, nemal radosť z hry,
snažil sa odísť lebo asi už je čas. Počas stretnutia 19.1.2011 posunuli čas o pol hodinu, mal možnosť
kontrolovať čas, napriek tomu bol počas stretnutia v pohode, s otcom sa hral až do 16.55 hod. Podľa
úradného záznamu z 13.4.2011 matka oznámila úradu, že syn sa na stretnutie na úrad nedostaví,

pretože sa syn odmieta dostaviť. To isté vyplýva zo záznamu z 20.4.2011, 27.4.2011, 11.5.2011, matka
svojim negatívnym postojom ovplyvňovala maloletého. Pracovníčky úradu je ubezpečili, že sa synovi
nemôže nič stať v ich prítomnosti, matka argumentovala, že kto jej zaručí, že sa mu nič nestane, že
na otca podala trestné oznámenie, pri vyšetrovaní ktorého bol porušený zákon. Matka si komunikáciu
na úrade nahrávala. Ponúkli maloletému, že sa stretnú len s ním, bez prítomnosti otca, budú sa s ním

hrať a rozprávať. Na to reagoval nervozitou až agresivitou, búchal do steny rozplakal sa a potom útočil
rukami na matku. Táto s ním potom odišla. Tiež 16.2011 a 8.6.2011 sa otec na úrade pokúšal prekonať
odmietanie maloletého, neúspešne. Otec poukázal 29.6.2011 na syndróm zavrhnutého rodiča. Úrad
reagoval návrhom na uloženie výchovného opatrenia rodičom - podrobiť sa odbornému poradenstvu v
špecializovanom zariadení podanom súdu 7.6.2011. Súd rozsudkom 15P14/2012 že uložil maloletému

dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Orchidea n.o. Prievidza v
Bošanoch a rodičom uložil povinnosť podrobiť sa pokynom uvedeného zariadenia za účelom realizácie
odborného poradenstva a povinnosť poskytnúť zariadeniu potrebnú súčinnosť. Matka úradu uvádzala,
že maloletý sa odmieta o tom s ňou rozprávať. Otec 4.1.2007 požiadal o preskúmanie vhodnosti
matkinhosprávaniaúrad,poukázalnapoužívaniehrubýchvýrazov,dieťamuhovorilo,žesinemásadnúť

na posteľ, že smrdí a pod.. Nadávala mu pred maloletým do sprostých. Nadávala mu pred maloletým
do frigidných, keď meškal s maloletým kvôli dopravnej nehode, povedala mu, aby nabudúce prišiel o pol
hodiny neskôr. Dňa 6.6.2008 kolízny opatrovník podal návrh, aby súd rozhodol predbežným opatrením,
že otec sa má zdržať styku s dieťaťom, prílohou bolo trestné oznámenie matky z 30.5.2008, posudok
PhDr. Šútorovej z 6.5.2008, dieťa bolo vyšetrené 5.5.2008. Uznesením Okresného súdu Prievidza

13P/331/2008 z 12.6.2008 bolo otcovi uložené aby sa zdržal styku s maloletým. Matka podala návrh, aby
súd uložil otcovi zákaz styku s maloletým 10.7.2008 Okresnému súdu Prievidza. Okresný súd Prievidza
v konaní uznesením č.k. 13P/331/2008-10 zo dňa 12. 06. 2008, ktoré bolo potvrdené Krajským súdom
v Trenčíne č.k. 4CoP/50/2008-54 zo dňa 20. 08. 2008 rozhodol, aby sa otec dočasne zdržal styku s
maloletým synom.

5. Súd ďalej zistil, že mediátorka JUDr.Svitková zaslala výzvu na mediáciu matke maloletého,
ktorá mediáciu odmietla pre nedostatok finančných prostriedkov. Podľa správy mediátorky JUDr.Mgr.
Štulrajterovej matka neumožnením styku otca s maloletým na vhodnom mieste porušuje právo
maloletého na ochranu súkromia, dieťa sa je správaniu nemôže brániť, matka ovplyvňuje jeho správanie
- dieťa sa nemôže rozhodnúť či zoberie darček od otca. Matka primerané prostredie odmieta. Chce byť

pri všetkých rozhovoroch s dieťaťom. Riadi synove správanie.
6. Podľa uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina z 25.6.2013 vo veci oznámenia Ing. Y. Q. na JUDr.
Gancárovú, pre návod na trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 21 ods.1 písm.
b) k § 349 Trestného zákona, jeho dôvodov, JUDr. Gancárová v pracovnej dobe, ako zamestnankyňaorganizácie Náruč z pracovného e-mailu radila Mgr. Markovej ako postupovať pri realizácii styku, podľa
oznamovateľa aby sa styk nerealizoval, aby neboli rešpektované súdne rozhodnutia a pod... Podľa
záverov uznesenia JUDr. Gancárová vždy len reagovala na skutočnosti predostreté matkou, čo nie vždy

zrejme zodpovedalo realite. To že sa styk neuskutočnil, nebolo dôsledkom konania JUDr. Gancárovej,
aletoho,žematkanikdynemalazáujem,abysastykotcasmaloletýrealizoval.Matkanijakýmspôsobom
nemotivuje maloletého k týmto stretnutiam, svojim správaním prispieva k prehlbovaniu negatívneho
postoja maloletého k otcovi. Preto bola sťažnosť Ing. Y. Q. proti uzneseniu o odmietnutí veci tohto
podozrenia ako nie dôvodná zamietnutá. Podľa záznamu z 8.7.2013 otec sa pokúsil stretnúť so synom,

chcel mu zagratulovať, doniesol mu bonbóny a bedminton, čo maloletý odmietol a po 15 minútach
stretnutie ukončil. Podľa správy Kancelárie verejného ochrancu práv Bratislava z 26.7.2013 kolízny
opatrovník Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza porušil základné právo maloletého na osobitnú
ochranu detí a maloletých podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy a práva v čl. 3 a 12 Dohovoru o právach dieťaťa.
Úrad mal podľa rozhodnutí súdov pomôcť maloletému v budovaní vzťahu s otcom. Pochybil, keď
nezisťoval názor maloletého, riešil nedostatočnú spoluprácu rodičov pred maloletým a tlačil priamo na

maloletého čím ako keby na neho preniesol zodpovednosť za túto situáciu. Tiež nerealizoval prešetrenie
pomerov otca maloletého. O tomto verejná ochrankyňa práv upovedomila matku 26.7.2013. K správe
sú pripojené kópie záznamov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza, z ktorých vyplýva snaha
úradu dohovoriť matke, aby viedla maloletého k realizáciu stretávania s otcom, dohadovanie náhradných
termínov, popis nespolupráce matky, snahy úradníčok o realizáciu súdom nariadeného poradenstva

resp. styku. V prílohe podania verejnej ochrankyne práv sa nachádza stanovisko tohto úradu z 3.8.2012,
vktorompoukázalnato,žeúradvyzvalObecnýúradZemianskeKostoľany,abyviedolmatkumaloletého
kdobrovoľnémuplneniurozhodnutiasúdu.Úradmaloletéhonenútilkstykusotcom,ktorýbolrealizovaný
na úrade.
7. Podľa znaleckého posudku PhDr. Alžbety Dobrovodovej č. 18/2005 k veci sp. zn. 13P/653/2004

dieťa pri súčasnej prítomnosti obidvoch rodičov preferovalo otca, mal vytvorené väzby k obidvom
rodičom,priaznivejšiepsychicképredpokladyprestarostlivosťomaloletéhomalotec,umatkybolacitová
rovnováha vratká, je psychický stav vykazoval znaky subkompenzácie, bolo by vhodné je psychiatrické
vyšetrenie. Podľa posudku MUDr. Ladislava Kvasničku č. 30/2007 z odboru zdravotníctvo psychiatria
v konaní 13C 94/2008 aktuálny psychický stav matky bol dobrý, reagovala primerane jej myslenie

je neporušené, jej intelektové schopnosti sú na dobrej úrovni. Nevyžaduje liečbu psychiatrom. Závery
PhDr. Dobrovodovej tento znalec akceptoval ako zistenie predispozícií matky na základe testových
vyšetrení, ktoré ale podľa tohto znalca nemôžu dostatočne definovať reálne fungovanie vyšetrovanej.
Hypoteticky sa mohla pri citovo chladnom manželovi dostávať do krízových stavov s afektívnymi
prejavmi. Podľa tohto znalca nebráni matka otcovi v stretávaní s otcom. Podľa znaleckého posudku

PhDr. Daniely Šútorovej č. 10/2008 z 6.5.2008 v konaní o rozvod a úpravu rodičovských práv sp.
zn. 13C/94/2005 bol maloletý v čase vyšetrenia po intelektovej stránke v pásme nadpriemeru, mal
k obidvom rodičom pozitívne väzby, matka je zdrojom istoty a bezpečia, s otcom sa orientuje na
hravé aktivity. Obidvoch rodičov má rád, prejavuje im lásku, viac je zvyknutý na matku. Matka mala
v tom čase vytvorené priaznivejšie predpoklady pre starostlivosť o maloletého. Podľa znaleckého

posudku PhDr.Šútovca č.3/2010 z 13.3.2010 tento zistil u matky maloletého egocentrickú osobnosť
s anamnézou citovej deprivácie ktorá našla odraz v neukojiteľnom hlade po láske. Absentuje u nej
empatia súcit, základ ľudskej vzájomnosti, hlbokej a trvalej citovej väzby. Náhradou za to je pre ňu
pripútanie sa k ľahko manipulovateľnej bytosti, maloletému. Emocionalita je plytká a egocentrická
pozostávajúca z negatívnych citových kvalít. Otec je podľa znalca neimponujúci muž zameraný na

materiálne statky, usilovný, sentimentálny, ľpejúci na starých kamarátstvach, svedomitý, až malicherný ,
zodpovedný, disciplinovaný, verný ale nezaujímavý, sociálne nepríťažlivý. Extrovert s vyššou potrebou
sociálneho styku, angažovaný ale b-čko. Usilovný pomocník, organizátor. Citová reaktivita je plytká a
málo opravdivá. Dlhodobo frustrovaný v potrebe dominancie, byť úspešný, spoločensky akceptovaný
a v potrebe kontaktu so svojim dieťaťom. Má vysoko rozvinuté a diferencované kvality aktívnej a

pasívnej a reaktívnej varianty vôle. Na udržanie resp. obnovenie kontaktu so synom bol schopný vyvinúť
extrémne mnoho energie. Je identifikovaný s mužskou pohlavnou rolou, orientácia heterosexuálna
s exkluzívnou preferenciou dospelých žien. Podľa tohto posudku malo dieťa intelektovú kapacitu v
pásme vyššieho priemeru, až nadpriemeru. Myslenie malo nedisciplinované, so sklonom k pseudológii.
Zvýšenájesugestibilita,ľahkosiosvojícudziumyšlienkutým,žejejejreprodukciasociálneodmeňovaná

a stotožní sa s ňou a začne ju považovať za vlastnú, hoci jej nerozumie. Emocionalita je zvýšená,
diferencovaná v jej skladbe je popri stenických kvalitách letentne prítomný značný náboj sociálnej
úzkosti , ktorú matka účelovo interpretuje. Dieťa je egocentrické, ľahko sociálne maladjustované v
zmysle menšej prispôsobivosti záujmom druhých. Má sklon upútavať pozornosť na seba, presadzovaťsa, manipulovať s okolím. Je sebaneisté čo hyperkompenzuje siláckymi prejavmi imitujúcimi quasi
nadmerné sebavedomie. Medzi ním a matkou je patologický tesný vzťah vzájomného podnecovania.
Matka ho selektívne podporuje v jeho spontánnych pseudológiách a on sa jej odvďačuje tým, že

úspešné prehovory opakuje. Pri rozbore latentných psychických obsahov neboli zistené žiadne stopy po
psychotraumatizácii a už vôbec nie špeciálne sexuálnej. Maloletý otcovi v teste Bene - Anthony adresuje
15 negatívnych atribúcií, niektoré sú očividne nepravdivé. Vyjadruje vopred pripravené nastavenie
dieťaťa, v akom duchu má odpovedať. Matke pripisuje tri atribúty, jeden z toho negatívny (príliš často ma
trestá). Podľa záverov tohto znalca, je vývin osobnosti maloletého komplikovaný regresným fenoménom

ktorýmjenadmernácitovázávislosťodmatkytypickáprenižšívek.Vzťahkmatkeverbalizujeakomierne
pozitívny. Voči otcovi deklaruje negatívny postoj. Odmietavý postoj k otcovi je umelo vyfabrikovaný
matkou, maloletý má normálny vzťah s otcom. Podľa vyšetrenia MUDr. Kosorínskeho - znalca z odboru
psychiatria - sexuológia, otec maloletého netrpí sexuálnou úchylkou a znalec nenašiel žiadny racionálny
dôvod na zákaz styku otca s maloletým. Podľa znaleckého posudku znalca PhDr. Benkoviča 25/2013, do
spisu predloženého 28.4.2014 sa u maloletého vyvinul syndróm zavrhnutého rodiča, matka maloletého

priamo aj nepriamo popudzuje k udržiavaniu negatívneho postoja k otcovi, stretávanie otca s maloletým
bolo zmarené. Maloletý preukazuje závislé správanie voči matke, má s ňou vzťah ako rovnocenní
partneri, nedostatočne matku rešpektuje ako autoritu. Maloletý má narušený vzťah s otcom, je vo
svojom postoji neodkloniteľný a ani neumožňuje zmenu svojim správaním budovať pozitívny vzťah s
otcom, pretože by tým oslabil dôveru matky voči nemu. Vzťah -dôvera s matkou mu bráni budovať

si vzťah s otcom, ktorý je potrebný pre optimálne potreby psychického vývoja maloletého. Matka a
syn si budujú vzájomnú dôveru na silnom presvedčení, že maloletému bolo zo strany otca ublížené a
hocikto z nich by dané tvrdenie spochybnil, oslabuje vzájomnú dôveru. Je potrebné zdôrazniť, že takto
vytvorená dôvera vo vzťahu matka-syn výrazne prispela k poruchovej interakcii matka dieťa, kde dieťa
začína využívať slovo dôvera ako manipuláciu k dosiahnutiu vlastného cieľa. Takto vytvorená dôvera

medzi matkou a synom zabraňuje otcovi maloletého si budovať vzťah so synom, pričom samotný vzťah
otca a syna je potrebné rozvíjať z hľadiska optimálnych potrieb psychického vývinu maloletého. Podľa
znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia PhDr. Viery Truskovej č.9/2014 z 6.3.2015 matkina
reaktivita a dlhodobo neriešený stav sú determinujúce v jej osobnej štruktúre, javia sa ako patologické ,
pričom nemusí ísť o pravú patológiu ale skôr o dlhodobý extrémny tlak a neistotu spojenú s traumou,

ktorú zažili v kontakte s otcom. Znalkyňa doporučila rešpektovať názor maloletého. Podľa znalkyne sa
dôvodmi odmietania otca maloletým nikto nezaoberal. Preto podľa nej nemožno uvažovať o syndróme
zavrhnutéhorodiča.Znalkyňapoukázalanapotrebuzopakovať apreveriťzáveryvšetkýchznalcov,ktorý
sa vecou zaoberali. Podľa správy z psychologického posúdenia od Orchidea n.o. Prievidza z 11.1.2013
vo veci sp. zn. 15P/14/2012 mali poskytnúť odborné poradenstvo rodičom maloletého v záujme docieliť

pozitívnu zmenu vzťahu otec -maloletý. Otec sa do pripraveného skupinového programu zapájal, matka
sa neprispôsobovala, znevažovala aktivity, rozprávala dehonestujúco i pred ostatnými. V psychologickej
hre matka i maloletý klamali, matka naviedla maloletého ku lži, zaškrtla mu na lístočku ovocie, ktorým bol
otec, aby s ním nešiel. Skupina ju za to odsúdila. Matka opakovane vedome bránila a korigovala situáciu
tak, aby ju mala pod kontrolou, aby mala dosah nad pohybom maloletého, hoci sa tvárila, že lúštila

krížovky. Manifestné je k 9.8.2012 odmietavé správanie maloletého voči okoliu, nerešpektuje autoritu
ani inú dospelú osobu v interpersonálnom kontakte. Nezisková organizácia sa zúčastnila kontaktov otca
a maloletého, dňa 23.8. matka stretnutie zrušila, napr. 13.9.2012 sa otec s maloletým presúvali do inej
miestnosti, pri tom zaznamenali nevôľu v rozhovore maloletého s otcom, ktorý mu mal povedať: vidíš, ten
otec nie je až tak zlý. Uvedené matka preniesla do afektu čím posilnila maloletého do negativizmu, na čo

sa hodil o zem s krikom a plačom. Ušiel zo zariadenia a nereagoval ani na matkine výzvy. Ďalej odmietla
maloletého na stretnutia nútiť, s tým, že to maloletý odmieta. Dňa 10.11.2012 zrealizovali neohlásený
dohľad stretnutia maloletého s otcom, otec prišiel so svojim otcom. Maloletý bol od začiatku v odpore,
matka vyvolala nepríjemnú atmosféru afektom voči vedúcej oddelenia SPOD a SK v Prievidzi, na jej
hlučný prejav reagoval maloletý ešte horším negativizmom, matka odišla smerom k škole, akoby dala

signál maloletému, aby šiel k babke. Požili signalizáciu, ktorú predtým použili aj v Bošanoch. Maloletý sa
imstratilzdohľadu.Maloletýbolpolíciounájdenývbyteumatky,sotcomsaužnechcelstretnúť.Maloletý
je v úrovni manipulátora, správa sa neprimerane svojmu veku, matka síce deklaruje ústretovosť ale
maloletého na stretnutia nepripraví, nepodporuje obnovenie kontaktov syn - otec. Matka marí stretnutia
otca so synom. Podľa psychologického vyjadrenia detského krízového centra Náruč Žilina zo 14.7.2010

po vyšetrení maloletého nemôže Mgr. Jana Švecová ako psychológ nemôže hovoriť o dostatočnom
preukázaní sexuálneho zneužívania na maloletom, avšak z vyšetrenia vyplynul jednoznačne negatívny
a odmietavý vzťah chlapca k otcovi. Aj test potvrdil negatívne nastavenie chlapca k otcovi. Podobne
je nastavený aj k dedovi (otcovmu otcovi). Odporučili predísť ďalším vyšetreniam maloletého, aby sapredišlo jeho sekundárnej viktimizácii. Keďže išlo o ich jediný kontakt s dieťaťom, nemôžu konštatovať
príčinu negatívneho nastavenia maloletého, ktoré môže prameniť aj z konfliktného vzťahu rodičov. V
záujme maloletého odporúčajú, aby súd bral do úvahy vôľu maloletého že sa nechce s otcom stretávať,

do obdobia, kedy na to bude pripravený. Podľa čestného prehlásenia Q. Z., matky B. Q., z XX.X.XXXX,
maloletý s ňou trávil veľa času od roku 2007, kedy sa matka maloletého zamestnala. V byte s matkou
a maloletým bývala aj Pavlína W. ktorú opatrovala Q. Z. od r. XXXX. Aj pred touto paňou sa maloletý
zdôveril, že mu oco robil zle, že aj on otca zabije a zastrelí, aby oco vedel, ako ho to bolí. Pokiaľ chodil
maloletý k otcovi, odmietal hovoriť o tom, ako sa u neho mal. Ostal bojazlivý, sťažoval sa, že ho bolí

riťka. Keď mu ju umyla a ošetrila, videla že ju má červenú a podráždenú. Posledný víkend od 9.do 11.5.
2008 s ním volala, tešil sa na stretnutie s ňou. Keď ona vymieňala plienku p. Svitkovej, posielala ho preč,
že sa nepatrí aby sa pozeral, keď je ona vyzlečená. Potom jej povedal, že otca videl veľakrát holého keď
bol u neho, kúpal sa holý. Oco si uviazal na pipíka bavlnku a druhý koniec na kľučku dverí a on -maloletý
musel otvárať a zatvárať dvere, oco sa pri tom smial, bol celý červený a podskakoval a naťahoval si
pipíka a mal ho veľkého. Ocovi praskli vajíčka a museli utierať kúpeľňu. Tiež mal maloletý strčiť otcovi do

konečníka korenie a mal ho zatisnúť varechou. Vnuk si musel ľahnúť na stoličku dole bruchom, nesmel
sa obzerať a otec mu mal dávať korenie do konečníka až ho to štípalo. Otec mal chlapcovi povedať že
sa to robiť musí, lebo mu to kázal doktor. Povedal jej, že aj keď otec povie že maloletý klame, nie je
to pravda, otec klame. Preto to jej dcéra konzultovala s MUDr. Takáčovou a JUDr. 4Polčíkovou a PhDr.
Melicheríkovou a podala trestné oznámenie.

8. Podľa správy Základnej školy, ulica Rastislavova Prievidza, vypracovanej triednou učiteľkou Mgr.
Michaelou Fungáčovou je maloletý od 1.9.2016 žiakom 8. ročníka tejto školy. Dosahuje priemerne až
nadpriemerné výsledky, počas hodín sústredene pracuje a primerane reaguje. Pedagógom prejavuje
rešpekt, na hodinách nevyrušuje, vie vyjadriť vlastný názor, povinnosti vykonáva zodpovedne. V
spoločnosti pôsobí uzavretejšie, napriek tomu sa do kolektívu pomerne úspešne začlenil. Zapojil sa do

prípravy na školské kolo dejepisnej olympiády a získal pochvalu za najaktívnejšie žiaka v zbere starého
papiera. Absencie matka ospravedlňuje. Tiež ich vždy zdokladuje. Žiak nemá neospravedlnené hodiny.
Spolupráca s matkou je ústretová, triedna učiteľka je s ňou v telefonickom kontakte, starostlivosť matky
o syna je vnímaná veľmi pozitívne. Matka sa o dieťa vzorne stará. Maloletý je bezproblémový žiak,
spolupráca s matkou je nadštandardná.

9. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Žilina ČVS ORP 602/OVK -ZA-2008 z 23.6.2017
bolo konanie podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť
podozrivý Ing. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, tým, "v čase od začiatku mája 2006 až do dňa 11.05.2008, v
čase určenom rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. sp. zn.12P18/2006, na styk otca Ing. Y. Q. s

maloletým synom R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom G. S., P. č. XXX/X, teda každý nepárny víkend
v čase od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., a jednu sobotu v mesiaci ako jeden deň
cez Vianoce s nocľahom a pol dňa cez Veľkú Noc, mal Ing. Y. Q., v mieste svojho trvalého bydliska
v G. a na ďalších presne nezistených miestach, viackrát sexuálne zneužívať svojho syna R. Q. a
to tak, že mu mal strkať do konečníka prst, varechu, oblizovať mu ucho, hrýzť ho do ucha a mal s

ním vykonávať aj ďalšie sexuálne praktiky, zastavené, nakoľko je nepochybné, že sa nestal0 skutok,
pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Trestné stíhanie v danej veci vyšetrovateľ začal prvý krát už dňa
16.06.2008 a to vydaním uznesenia v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku, ktorým začal trestné
stíhanie vo veci zločinu sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b Trestného zákona.
Následne po skončení vyšetrovania dňa 05.09.2008 vydal uznesenie podľa § 215 ods. 1, písm. b)

Trestného poriadku a trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť podozrivý Ing. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX,
na horeuvedenom skutkovom základe zastavil, nakoľko nie je tento skutok trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto uzneseniu si podala oznamovateľka Mgr. B. Q. v zákonom
stanovenej lehote sťažnosť, ktorú jej dozorujúca prokurátorka dňa 20.10.2008 uznesením v zmysle

§ 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú. Uznesenie vyšetrovateľa zo dňa
05.09.2008 o zastavení trestného stíhania v predmetnej veci sa stalo právoplatným dňa 20.10.2008.
Vyšetrovateľ sa opieral pri vydaní tohto uznesenia o viaceré vykonané dôkazy. Okrem vykonaných
výsluchov svedkov Mgr. B. Q. a H.. Y. Q., išlo predovšetkým o znalecký posudok č.28/2008, ktorý v
danej veci vypracovala znalkyňa PhDr. Stela Jančárová. V tomto znaleckom posudku znalkyňa prišla k

záverom, že v psychickom prežívaní a správaní dieťaťa nie sú prítomné symptómy, ktoré by poukazovali
na potencionálne sexuálne zneužívanie. Nezaznamenala negatívne vplyvy na jeho morálny, sexuálny
vývoj a jeho zdravotný stav. Súčasťou vyšetrovacieho spisu bol aj znalecký posudok č. 10/2008, ktorý na
základe uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 31.01.2007, vypracovala ku dňu 05.05.2008 znalkyňaz odboru klinická psychológia PhDr. Daniela Šútorová, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností rodičov na čas po rozvode k mal. dieťaťu R. Markovi vedenom na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 13C/94/2005.

10. Dňa 18.07.2014 vydala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiline v danej trestnej veci záväzný
pokyn pre vyšetrovateľa, aby opätovne začal trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku
vo veci sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Na základe
uvedeného pokynu vyšetrovateľ vydal dňa 06.08.2014 uznesenie v zmysle § 199 ods. 1 Trestného
poriadku, ktorým opätovne začal v danej veci trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania

podľa§201ods.1,ods.2písm.b)Trestnéhozákona,ktoréhoskutkusamaldopustiťpodozrivýIng.Y.Q..
V tejto veci sa vyšetrovateľ opakovane snažil zabezpečiť a vykonať v danej veci výsluch osoby mladšej
ako 18 rokov - R. Q.. Prvý naplánovaný výsluch sa neuskutočnil z dôvodu ochorenia maloletého R.. Aj
následne bol viackrát naplánovaný výsluch maloletého R. Q. najskôr v Prievidzi, potom aj v G., ale zo
stranymatkymaloletéhoMgr.B.Q.bolivyšetrovateľoviopakovanedoručovanérôzne žiadosti,sťažnosti
a trestné oznámenie na vyšetrovateľa, ospravedlnenia od lekárov, že sa maloletý nemôže výsluchu

zúčastniť zo zdravotných dôvodov. B. v danej veci ešte začiatkom roka 2015 pribral na vypracovanie
komplexného znaleckého posudku na maloletého R. Q. a jeho rodičov Ing. Y. Q. a Mgr. B. Q.,
špecializované vedecké a odborné pracovisko Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie,
Cyprichová 42, 831 05 Bratislava. Vyšetrovateľ PZ sa snažil opakovane zabezpečiť prítomnosť matky
Mgr. B. Q. ako aj maloletého R. Q., pre účely a potreby znaleckého skúmania. Toto pracovisko v danej

veci zaslalo vyšetrovateľovi písomné zdôvodnenie ukončenia znaleckého dokazovania, kde sa okrem
iného uvádza, že napriek opakovaným písomným pozvaniam (od 30.06.2015) aj v spolupráci s OR
PZ sa matka maloletého spolu so synom dostavila do priestorov VÚDPaP až dňa 02.05.2017(ako
osobne uviedla pani Q. - pre hrozbu udelenia finančnej pokuty).V rozhovore sa matka aj syn vyjadrili,
že sa nepodrobia znaleckému vyšetreniu, dôvody sú zaznamenané v zázname z rozhovoru. Týmto

ukončujeme znalecké dokazovanie bez spracovania znaleckého posudku. Podľa záverov vyšetrovateľa
po vykonaní dokazovania sa vyšetrovaním nepreukázalo, že by Ing. Y. Q. svojho maloletého syna
nejakým spôsobom sexuálne zneužil. Bolo preukázané, že skutok tak ako je popísaný v uznesení o
začatí trestného stíhania sa nestal.
11. Súd prvej inštancie uznesením právoplatným dňa 29.2.2016 pribral do konania znalca z odboru

Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Mgr. Františka Nociara,
ktorému určil úlohu odpovedať na otázky: - zhodnotiť osobnosť maloletého dieťaťa, matky a otca, -
posúdiť citové vzťahy maloletého k matke a otcovi, ako aj citové vzťahy matky a otca k maloletému
dieťaťu, či sú tieto vzťahy niečím alebo niekým deformované, -posúdiť aké je správanie dieťaťa v
prítomnosti otca bez účasti matky a naopak, - posúdiť, či dochádza k ovplyvňovaniu maloletého zo strany

niektorého z rodičov voči druhému rodičovi, - či je v súčasnosti starostlivosť o dieťa na požadovanej
úrovni, - zhodnotiť osobnostné predpoklady matky a otca ako aj ich psychosociálnu vyspelosť na riadnu
starostlivosť o maloleté dieťa, Ktorý z rodičov ( otec alebo matka, alebo obaja ) spôsobom života,
vzťahom k deťom, osobnostnými, morálnymi, psychickými predpokladmi je zárukou, aby do budúcnosti
zabezpečil riadny citový vývoj maloletého dieťaťa z hľadiska pováh rodičov a nimi uznávaných životných

hodnôtaktorémuzrodičovznalecdoporučujezveriťmaloletédieťadoosobnejstarostlivosti,- vprípade,
ak znalec doporučí maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, nech sa vyjadrí,
či je vhodné, aby sa maloleté dieťa stretávalo s druhým rodičom, ak áno, za akých podmienok a v
akom rozsahu, ak nie z akých dôvodov, a v prípade, že znalec doporučí aj upraviť styk s maloletým
dieťaťom, nech sa vyjadrí, aká forma styku by bola za daného stavu s prihliadnutím na vek maloletého

dieťaťa najvhodnejšia bez ohrozenia jeho psychického vývoja, - posúdiť vplyv prostredia a sociálnych
vzťahov matky aj otca na maloleté dieťa, - uskutočniť primerané vypočutie maloletého pred súdom ako
sa to domáha maloletý, po tom ako ho súd primeraným spôsobom poučí. Dňa 28.7.2017 znalec vrátil
súdu spis, odmietol vo veci podať znalecký posudok čo zdôvodnil tým, že matka jeho prvé predvolanie
prevzala po termíne v posledný deň úložnej lehoty, na ďalší termín 7.6.2016 sa nedostavila po tom ako

mu 6.6.2016 predložila stanovisko. Opätovne matku predvolal na deň 2.8.2016, predvolanie prevzala
posledný deň odbernej lehoty, dňa 29.7.2016 mu poslala e-mail, že sa nedostaví pre nedoriešené
trestné konanie a spochybnením záveru súdu o možnosti vyšetrenia maloletého napriek zákazu súdu.
Kriticky sa vyjadrila k času a spôsobu vyšetrenia, spôsobom, ktorý znalec považuje za neprimeraný
(prečo ju predvoláva v čase obeda, keď normálni ľudia obedujú ). Keďže potrebuje, aby sa na vyšetrenie

dostavili všetci traja, musel 1.8.2016 upovedomiť otca o zrušení termínu. Na základe takéhoto postoja
matky sa vyjadril, že v najbližšej dobe nebude možné vykonať znalecké vyšetrenie. Po oznámení súdu,
že trvá na znaleckom vyšetrení, predvolal matku na deň 7.3.2017, 21.2.2017 sa mu ospravedlnila matka,
že sa nezúčastní, pretože sa súd nevysporiadal s námietkou zaujatosti znalca. Toto vyjadrenie zaslala,hoci predvolanie na termín 7.3.2017 ani neprevzala. Táto zásielka sa mu vrátila 23.2.2017 neprevzatá
v odbernej lehote. Potom ako súd znalcovi oznámil, že o jej námietke proti znalcovi nebude konať,
znalec 7.3.2017 žiadal zabezpečenie prítomnosti matky na vyšetrenie. Súd mu 22.5.2017 oznámil, že

matke uložil pokutu. Matku predvolal na 18.7.2017. Matka mu 4.7.2017 poslala email so žiadosťou
o preloženie termínu z 18.7.2017 na 25.7.2017 alebo 1.8.2017, pretože poskytuje matke celodennú
opateru. V určený deň matka nedokáže zabezpečiť náhradu, pretože jej sestra a brat jej nemôžu
pomôcť. Preto ju emailom predvolal na 25.7.2017, na čo reagovala emailom, že sa nezúčastní, pretože
súd jej neposkytol finančné prostriedky na cestovné náklady do Zvolena. Keď sa jej pýtal, či nie

je možné vyšetrenie realizovať, keďže cestovné je cca 15 eur, odpísala, že uznesenie o poskytnutí
preddavku musí byť právoplatné. Tiež uviedla, že jej nevyhovuje čas začatia vyšetrenia o 9,30 hod.,
že ju znalec neinformoval, že zo stanice musí použiť MHD, že už pred tým, žiadala začiatok o 10,00
(nepravdivé tvrdenie- poznámka znalca). Preto jeho predvolanie na 9,30 hod. považuje za šikanózne,
aby jej a maloletému robil schválnosti, čím sa dopúšťa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Vzhľadom k tomu, že matka sa na 6 termínov vyšetrovania nedostavila a vystupňované útoky matky

voči nemu ako znalcovi, spochybňovanie kompetencií znalca, používanie nelogickej argumentácie a
z doterajšieho prístupu je podľa znalca zrejmé, že matka nemá ochotu primerane spolupracovať so
znalcom, spochybňuje postupy znalca, čo môže pokračovať aj po prípadnom realizovanom vyšetrení,
čím bude naďalej zasahované najmä maloleté dieťa. Preto ako znalec odmietol pokračovať v znaleckých
úkonoch.

12. Matka navrhovala vykonanie ďalších dôkazov: výsluch znalkyne PhDr. Stely Jančárovej, ThDr.
Mgr. Slávky Karkoškovej ako expertky na sexuálne zneužívanie detí, zabezpečil videozáznam výsluchu
maloletého z trestného konania (o ktorom matka vie že neexistuje), súd vzhľadom k tomu, že závery
PhDr. Jančárovej sú uvedené v jej posudku, s ktorým sa oboznámil a p. Karkošková maloletého
osobne nevyšetrila resp. súd o takomto posudku nevie a nie je ani znalec - klinický psychológ ani

znalec z odboru psychologické poradenstvo, tieto návrhy zamietol. Tiež videozáznam z vyšetrenia
maloletého Mgr. Švecovou keďže jej písomná správa je v spise nebolo potrebné prehrať, súd nemá
odborné vedomosti na posúdenie záznamu vyšetrenia maloletého, ktoré bolo naviac jednorazové, bez
jednoznačného záveru k dôvodom odmietania otca maloletým.
13.Uvedenéskutočnostisúdposúdilpodľa§25ods.2,§26,§ 36ods. 1,§37ods.1a2Zákonaorodine

v spojení s čl. 9 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol,
že bolo preukázané, že v roku 2008 matka na základe vyššie citovaných skutočností, ktoré jej uviedol
maloletý, podala trestné oznámenie na otca za zločin sexuálneho zneužívania maloletého otcom. Súd
má za preukázané, že už aj pred týmto mala matka výhrady k otcovi, k tomu ako sa správa k maloletému,
ako sa realizujú stretnutia otca s maloletým, čo je zrejmé z jej písomných poznámok, ktoré si viedla

na radu kolíznej opatrovníčky. Podaním trestného oznámenia sa začalo obdobie, kedy bol zakázaný
styk otca s maloletým, vo veci prebiehali súdne konania, znalecké vyšetrenia, ktorých záverom bolo, že
v roku 2009 bol upravený styk otca s maloletým, znalec konštatoval, že stretávanie otca s maloletým
je v záujme maloletého. Napriek tejto skutočnosti zo záznamov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v rokoch 2008 - 2012, zo správy neziskovej organizácie Orchidea Prievidza, jednoznačne vyplýva, že

pri pokusoch a realizovaní stretnutia otca s maloletým, matka pôsobila negatívne, podporovala dieťa
v odmietaní stretnutí s otcom (vešala mu na krk počas stretnutí diktafón, čo potvrdila sama matka,
stretnutia sa uskutočňovali na miestach, ktoré mohla ona sama kontrolovať (správa mediátorky JUDr.
Štulrajterovej),resp.kontrolovaťmaloletéhočiotcamaloletýodmieta,resp.správasaknemuodmietavo,
vytvárala teoretické prekážky realizácii styku - tvrdila, že nemôže syna odovzdávať otcovi pred bytom,

pretože otec sa nemá ako dostať k jej bytu cez vchodové dvere, ktoré sú opatrené guľou a nie je jej
povinnosťou mu dvere otvárať (konanie sp. zn. 6P 41/2012), v priebehu stretnutí na ÚPSVaR Prievidza
ani inokedy nijakým spôsobom nepôsobila na maloletého, aby bol ochotný podrobiť sa stretnutiam, ktoré
bolinariadenésúdomvzáujmemaloletého. Nakoniecajprístupmatkykznaleckémudokazovaniuvtejto
veci nasvedčuje tomu, že odmieta rešpektovať súdne rozhodnutia, nariadenia orgánov, ktoré nie sú v

súladesjejpredstavou,vykladásiichzúžene,napriekjejvzdelaniupedagóg,tendenčne,spoukazomna
trestné oznámenie ako matka úplne rezignovala v smere konať v záujme maloletého, čo si sama vykladá
tak, že ho má podporovať v odmietaní otca, hoci sama nemôže mať istotu o sexuálnom zneužívaní
maloletého. Na odmietnutie podrobeniu sa pokynom súdu vynachádza rôzne „procesné“ dôvody, napr.
nebolo rozhodnuté o jej námietke proti znalcovi, potom o ďalšej námietke „nekompetentnosti“ a pod..

Správanie matky v konaní zodpovedá jej hodnoteniu znalcami PhDr. Šútovcom a PhDr. Benkovičom. V
súvislosti s hodnotením posudku PhDr. Benkoviča súd zdôraznil, že fakt, že syndróm zavrhnutého rodiča
je v odbornej verejnosti ako diagnóza spochybňovaný, neznamená, že neexistujú prípady manipulácie
detí rodičom od ktorého sú citovo závislý, ako je maloletý Oliver závislý od matky. Súd vzhľadom napostoj matky a predpokladateľné jej ďalšie správanie upustil od ďalšieho znaleckého dokazovania v
tomto smere, pričom plne odkázal na argumentáciu znalca z odboru psychológia. Aj podľa názoru súdu
by matka v tomto postoji zotrvala naďalej a traumatizovala by tým maloletého. Ak má matka tento postoj,

je takmer isté že sa k dokazovaniu takto bude stavať aj maloletý. Pritom kontrolné znalecké skúmanie
je navrhnuté aj v posudku PhDr Truskovej PhD, ktorý si dala vypracovať matka. Matka je neoblomná
vo svojom postoji napriek viacerým záverom znalcov a psychológov, že je v záujme maloletého obnoviť
stretnutia otca s maloletým (konštatované aj po vyšetrení maloletého v krízovom centre Náruč Žilina,
na ktoré matka odkazuje). Je zároveň vzhľadom na vzájomný vzťah maloletého a matky zrejmé, že ani

maloletý takémuto neoblomnému postoju sám nemôže čeliť a nemožno očakávať zmenu jeho postoja
napriekodporúčaniamznalcov.Ztýchtodôvodovsúduložilmaloletémuvýchovnéopatrenie,naktoromje
povinná zabezpečiť jeho účasť jeho matka pod hrozbou opatrení, ktoré umožňuje Civilný mimosporový
poriadok. Je potrebné zabezpečiť maloletému odbornú psychologickú pomoc, aby prekonal obdobie
„súdnych ťahaníc“, realizácií stykov, pri ktorých pôsobila ako stresor hlavne matka tým, ako k stretnutiam
pristupovala s odôvodnením, že ona nevie ako má maloletého na styk pripraviť, ani to nie je povinná,

a pod..., napriek svojej kvalifikácii pedagóg, počas ktorých konal podľa pokynov matky a pod jej
dohľadom. Tvrdenia o možnom sexuálnom zneužívaní maloletého tiež odôvodňujú takýto postup. Podľa
záverov súdu ktoré vychádzajú zo zohľadnenia znaleckého posudku PhDr. Šútorovej, dokončeného
niekoľko dní pred údajným pohlavným zneužívaním, znalca PhDr Šútovca, PhDr. Benkoviča, PhDr.
Jančárovej, záverov trestného konania vo veci ČVS ORP 602/OVK-ZA-2008 sa javí, že môže ísť u

matky o druhý typický predpojatý postup - predpojaté potvrdzovanie zneužívania. „Vtedy posudzovateľ
dospeje do unáhleného záveru, že dieťa bolo sexuálne zneužívané, zatiaľ čo ignoruje informácie ,
ktoré nepodporujú takýto záver, napr. predpokladá že dieťa muselo byť sexuálne zneužívané, pretože
vykazuje abnormné sexuálne správanie, ( čo v tomto konkrétnom prípade ani nie je splnené) pričom
ignoruje možnosť, že dieťa môže trebárs napodobňovať niečo čo videlo...“(citácia textu pod čiarou).

V každom prípade je takýto postoj matky nekritický, veď v uvedenom období, keď hovoril o údajnom
zneužívaní, napríklad maloletý prišiel s tým, že má matka v bruchu pleseň. Toto matka okamžite
pripísala tomu, že to má zo Žiliny - teda od otca, nad pravdivosťou tohto tvrdenia sa ani nepozastavila,
hoci ide o zjavne nepravdivý výrok maloletého, ktorý nebol ojedinelý, potvrdila to v posudku znalkyňa
Jančárová. Preto pokiaľ je aj v súčasnosti údajné a nepotvrdené zneužívanie maloletého v larvovanej

podobe (posudok PhDr. Truskovej), maloletý má už 15 rokov, matka nemusí mať v tomto obavy z
psychologického skúmania maloletého ani zo stretnutí maloletého s otcom v prítomnosti psychológa
alebo pracovníčok úradu, prípadne inej osoby. V tomto je postoj matky iracionálny a ničím nepodložený.
Napriek tomu súd v aktuálnom štádiu konania vzhľadom na postoj maloletého vyjadrený vo výsluchu
na súde, ako aj závery viacerých psychológov - PhDr. Truskovej, Mgr. Švecovej, styk otca s maloletým

ešte neupravil, dal možnosť matke i maloletému prekonať vybudovaný odpor k otcovi a rešpekt k súdu
i úradom práve absolvovaním psychologického poradenstva, ktoré jej doporučili aj v krízovom centre
Náruč. Uložil maloletému R. Q. povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu podľa pokynov
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, zameraného na odstránenie následkov negatívneho
ovplyvňovania maloletého zo strany matky voči otcovi a na úpravu vzťahu maloletého k otcovi. Matke

súd uložil povinnosť zabezpečiť účasť maloletého na tomto psychologickom poradenstve podľa pokynov
ÚPSVaR Prievidza. V prípade nerešpektovania uloženia výchovného opatrenia prichádza do úvahy
uloženie výchovného opatrenia - pobytu v diagnostickom centre na dobu najviac 6 mesiacov. Z týchto
dôvodov (odmietavý nemenný postoj maloletého) súd návrh otca na zmenu výchovného prostredia
zamietol a zamietol aj návrh matky na zákaz styku otca s maloletým a rozhodol, že styk otca s

maloletým neupravuje. Podľa súdu neexistuje v súčasnosti žiadna odôvodnená racionálna obava, ktorá
by odôvodňovala zákaz styku otca s maloletým a preto súd zrušil aj neodkladné opatrenie, ktorým bolo
otcovi uložené, aby sa dočasne zdržal styku s maloletým dieťaťom, uložené uznesením Krajského súdu
Trenčín č.k. 6Cop/26/2014-35. Pokiaľ sa teda maloletý k stretnutiu s otcom odhodlá, stretnutia sa môže
uskutočniť. Ide o otázku o ktorej je maloletý plne spôsobilý rozhodovať. Súd zároveň uložil rodičom

maloletého povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na zlepšenie vzájomnej komunikácie
podľa pokynov ÚPSVaR Prievidza, bolo preukázané aj z listín a vyjadrení na pojednávaní, že títo spolu
vôbec nekomunikujú. Ako rodičia maloletého podľa čl. Článok 18 Dohovoru o právach obidvaja majú
spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť
pritom najlepší záujem dieťaťa. Tento sa bez vzájomnej komunikácie realizovať nedá.

14. Rozhodnutie o náhrade trov konania štátu odôvodnil súd podľa § 54 CMP. Keďže matka spôsobila
trovy vynaložené na znalecké dokazovanie, ktoré sa jej zavinením nerealizovalo, je povinná nahradiť
trovy štátu vo výške 258,96 eur.15. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletého Olivera. Podľa nej súd prvej
inštancie nezistil skutočný stav veci ako mu to ukladá zákon. Z výpovede riaditeľky MŠ Ľubice
Pastierikovej je zrejmé, že v čase od 02.09.2008 do 29.06.2009, kedy maloletý Oliver navštevoval

MŠ v Zemianskych Kostolanoch, teda v období zákazu styku otca s maloletým, sa maloletý javil ako
zdravé dieťa, komunikatívne a živé a a otcovi sa spontánne nezmieňoval. Podobne sa vyjadrila aj
Jana Hvojníková, upratovačka a školníčka MŠ. Z uvedeného vyplýva, že zákaz styku otca s maloletým
mal na maloletého Olivera pozitívny vplyv, maloletý bol po psychickej stránke v pohode, prestali
aj ochorenia a zdravotné problémy, ktoré sa prejavovali v predchádzajúcom období, kedy si otec

maloletého pravidelne brával na víkendy do Žiliny. Zákaz styku tak splnil svoje poslanie a bol nariadený
v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Ďalej matka maloletého poukázala na skutočnosť, že obe
menované boli vyšetrovateľom vypočuté v trestnej veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletého
otcom, čo bolo z hľadiska časového obdobia i miesta spáchania zločinu úplne nedôvodné. Okrem toho
mali vypovedať o tom, či sa im maloletý na základe prejavov svojho správania /niekoľko mesiacov po
spáchaní zločinu/ javí ako obeť. Vzťahy a prejavy dieťaťa pritom nie sú meradlom, že sa trestný čin

nestal /S., S.: Obete sexuálneho zneužívania detí medzi nami. 2014/. Okrem toho menovaná svedkyňa
Ľubica Patieriková umožnili ako riaditeľka MŠ styk otca s maloletým dňa 29.06.2009 napriek súdnemu
zákazu styku otca s maloletým, pričom matku o tomto neinformovala, hoci o chystanej návšteve otca
mala vedomosť. Obe svedkyne považuje matka za nedôveryhodné. Matka tiež namietala proti postupu
OkresnýchsúdovPrievidzaaŽilina,ktorévkonaniachpodsp.zn.13P/389/2008a13C/94/2005oprávnili

otca na styk s maloletým R. napriek tomu, že si nesplnili svoju vyhľadávaciu povinnosť a nezabezpečili
si kompletný trestný spis a nevideli ani jediný priamy dôkaz - videozáznam z výsluchu maloletého ako
poškodeného v trestnej veci sexuálneho zneužívania. Vychádzali zo zjavne nepravdivého právneho
stavu ohľadne trestného konania a otca oprávnili na styk napriek tomu, že trestné konanie nebolo
právoplatne skončené. Stretávanie sa maloletého s otcom nebolo v najlepšom záujme maloletého R.

a preto Krajský súd v Trenčíne vydal predbežné opatrenie, ktorým okamžite styk otca s maloletým
zastavil, keď otec bol dôvodne podozrivý, a podľa matky aj stále je, zo zločinu sexuálneho zneužívania
maloletého. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku spochybňuje pravdivosť informácií maloletého
o sexuálnom zneužívaní na podklade znaleckého posudku PhDr. Jančárovej, ktorá bola pribratá do
trestného konania. Táto videla matku a maloletého iba jeden raz a to v čase, keď nebola schopná chodiť

ani po schodoch a možno bola v ten deň aj práceneschopná /znalkyňa bola po operácii/. Súdu tento
jednorazový kontakt so znalkyňou neprekáža ale na druhej strane mu to prekáža pri Mgr. Švecovej z
DKCNáruč,ktoráakopsychologičkamaloletéhovyšetrilavjúni2010.Relevantnúskutočnosť,čimaloletý
hovoril v máji 2008 pravdu o zločine sexuálneho zneužívania, možno zistiť len z jediného dôkazu v
trestnom konaní - z videozáznamu z výsluchu maloletého ako svedka poškodeného, ktorý bol v danej

trestnej veci vykonaný. Tento ale nebol vykonaný ani bezprostredne po trestnom oznámení matky a
ani v jeho čase nebol otec maloletého obvinený, a preto nebol tento výsluch vykonaný včas a ani
kontradiktórnym spôsobom, tak aby bol použiteľný v súdnom konaní. Tento jediný priamy dôkaz však
súd prvej inštancie nevykonal, teda z neho nevyvodil žiadne právne závery a tak nezistil skutočný stav
veci. Jej ako matke sa naopak vysmieval, že žiadala vykonať neexistujúci dôkaz, pričom sa ale ani s

jeho neexistenciou v napadnutom rozsudku nevyporiadal. Z uvedeného vyplýva podľa matky jediné,
že súd nemôže vylúčiť, že sa otec nedopustil zločinu sexuálneho zneužívania maloletého syna. Preto
napadnutý rozsudok nemôže byť v najlepšom záujme maloletého. Matka opätovne poukázala na to, že
maloletý nemal počas zákazu styku s otcom žiadne problémy, ujmy. Je to rozumný, uvedomelý chlapec,
nie žiadny sfetovaný, prefajčený, problémový či drogovo závislý jedinec a preto nikto nemá právo, ani

súd, jej ho nezmyselnými výchovnými opatreniami psychicky a fyzicky zmrzačiť. V ďalšom texte svojho
odvolania matka namietala proti postupu súdom ustanoveného znalca Mgr. Nociara, záverom znalcov
PhDr. Šútovca, PhD., PhDr. Jančárovej a PhDr. Benkoviča i proti konaniu kolízneho opatrovníka, ktorý
nepostupoval podľa nej v záujme maloletého. Súd sa pritom v rozsudku nezaoberal s jej námietkami
proti znaleckým posudkom a ako sa s nimi vyporiadali znalci. Poukázala na závery znalkyne PhDr.

Truskovej, PhD., ktorá maloletého vyštrila cca 9 mesiacov po opätovnom zákaze styku s otcom, ktorá
nezaznamenala u maloletého žiadny negatívny vplyv v jeho prežívaní a správaní z nestýkania sa s
otcom a dospela k záveru, že ako nebude názor maloletého rešpektovaný a tento bude nútený do
styku s otcom, hrozí mu vážne psychické poškodenie s celoživotnými následkami. Samotný súd prvej
inštancie pri výsluchu maloletého zistil, že tento odmieta styk s otcom a má na to legitímne a spoločensky

akceptovateľné dôvody. V prvom rade je to riadne a včas nevyšetrený zločin sexuálneho zneužívania,
v druhom rade neempatické, rodičovsky nekompetentné a rigídne správanie otca voči maloletému pri
jednotlivých stykoch, potom negatívne správanie otca voči matke maloletého a nakoniec skutočnosť,
že otec pred maloletým opakovane verbálne očierňoval citovo blízke osoby maloletého /napríklad jehobabku/. Matka opakovane zdôraznila, že súd prvej inštancie pochybil, keď nezistil skutočný stav veci a
nevykonal ňou navrhované dôkazy. Matka maloletého sa vyjadrila aj k výsluchu maloletého súdom prvej
inštancie na pojednávaní dňa 16.01.2018. Poukázala na to, že účastníci neboli s vykonaným dôkazom

oboznámený a preto sa k nemu nemohli vyjadriť. Matka sa o obsahu výpovede maloletého dozvedela len
zo zvukového záznamu, ktorý si na pojednávaní vyhotovovala. Pri výsluchu súd umožnil otcovi porušiť
zákaz styku s maloletým, maloletého riadne neoboznámil s vecou a adekvátne mu nevysvetlil predmet
konania, sudkyňa výpoveď maloletého prerušovala, dávala mu sugestívne, kapciózne a zmätočné
otázky. Matka namieta proti zrušeniu neodkladného opatrenia uloženého rozhodnutím Krajského súdu

v Trenčíne č.k. 6CoP/26/2014-35. Z právneho hľadiska sa toto ruší automaticky, keď rozhodnutie vo
veci samej o zákaze styku nadobudne právoplatnosť. Ak ho súd chcel zrušiť, mal okrem neho zrušiť aj
opravné uznesenie krajského súdu, ktoré k tomuto rozhodnutiu patrí a mal zrušiť aj rozsudok Okresného
súdu Žilina č.k. 13C/94/2005-454 zo dňa 27.01.2011 v časti styku otca s maloletým. Matka nesúhlasí ani
s výrokom napadnutého rozsudku, podľa ktorého súd styk otca s maloletým neupravil, pretože ona žiada
zákaz styku otca s maloletým. Nesúhlasí ani s uloženými povinnosťami maloletému a jej pokiaľ ide o

psychologické poradenstvo, pretože súd nemal nesporne preukázané, že sa otec nedopustil sexuálneho
zneužívania a nemal ani preukázané, že ona ako matka negatívne ovplyvňuje maloletého voči otcovi.
Nariadenévýchovnéopatreniejepremaloletéhobezohľadnéakruté,ideoinštitucionálnenásilie,ktoréje
v rozpore s jeho najlepším záujmom, keď priamo ohrozuje jeho telesné a duševné zdravie. Z uloženého
výchovného opatrenia a jeho odôvodnenia vyplýva, že maloletý by sa mal na ÚPSVR stýkať s otcom a

možno predpokladať, že tam bude maloletému vymývaný mozog za účelom, aby bol „zbavený svojich
presvedčení“ o tom, že bol otcom zneužívaný, aby bol „zbavený následkov negatívneho ovplyvňovania
zo strany matky voči otcovi“, hoci takýto negatívny vplyv nebol v konaní preukázaný. Matka maloletého
namieta aj rozhodnutie súdu vo výroku, v ktorom jej bola uložená povinnosť podrobiť sa spolu s otcom
maloletého psychologickému poradenstvu na zlepšenie vzájomnej komunikácie. S otcom maloletého

nežije v spoločnej domácnosti viac ako 14 rokov. Jeho prítomnosť negatívne vplýva na jej psychiku a
zdravie. Opakovane ju pred synom fyzicky napadol, verbálne jej ubližoval a očierňoval ju. Prítomnosť
otca a ústnu komunikáciu s ním vníma matka ako priame nebezpečenstvo jeho útokov na svoju osobu.
S otcom maloletého komunikuje písomne a nie je žiadúce to meniť. Uložené opatrenie chápe matka ako
šikanózne a ako neoprávnený zásah do jej súkromného a rodinného života. Nakoniec matka nesúhlasila

ani s uložením povinnosti zaplatiť trovy štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním Mgr. Nociara. Tento
znalec sám spis vrátil ako zaujatý voči matke. Sám matke zasielal zmätočné a neúplné predvolania,
opakovane menil podmienky vyšetrenia, na matku útočil a dehonestoval ju vo svojich vyjadreniach pre
súd. Vyšetrenie sa malo uskutočniť v rozpore s platným zákazom styku otca s maloletým a matka preto
len chránila svojho syna a autoritu zákona. Trovy štátu tak nevznikli zavinením matky. Záverom matka

maloletého žiadala, aby odvolací súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom vypočuje maloletého Olivera,
aby sa tento mohol vo veci riadne vyjadriť a aby sa tiež mohol vyjadriť k priebehu jeho stretnutia s
otcom v MŠ dňa 29.06.2009. Žiada tiež výsluch PhDr. Jančárovej za účelom, aby vysvetlila rozpory a
nejasnosti vo svojom znaleckom posudku č. 28/2008, žiada výsluch doc. Karkošovej, PhD. ako expertky
na problematiku sexuálneho zneužívania detí na Slovensku ako aj výsluch znalca PhDr. Benkoviča k

jeho znaleckému posudku č. 25/2013. Po vykonanom dokazovaní navrhuje, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že styk otca s maloletým zakáže.
16. K odvolaniu matky maloletého sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Prievidza. Podľa nej
je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zákonný. Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, na
základe ktorého dospel k správnemu záveru, že nie je v záujme maloletého zakázať jeho styk s otcom.

Inštitút zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom je výnimočné riešenie, pretože predstavuje vážny
zásah do výkonu rodičovských práv. a musí byť odôvodnené vážnymi okolnosťami na strane maloletého
dieťaťa. Tie v tomto konaní preukázané neboli. Trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania bolo
opätovne právoplatne zastavené, pričom práve toto trestné stíhanie bolo dôvodom pre zákaz styku
otca s maloletým. Skutočnosť, že maloletý styk s otcom odmieta nie je dostatočný dôvod na zákaz

tohto styku, pretože jeho názor postupne ovplyvňovala matka aj svojím odmietavým postojom ku
všetkému. Matka v tomto konaní zmarila nariadené znalecké dokazovanie, keď neposkytla znalcovi
potrebnú súčinnosť. Matka zmarila aj vyšetrenie maloletého Výskumným ústavom detskej psychológie
a patopsychológie Bratislava v trestnom konaní a aj vypočutie maloletého znalcom. Pokiaľ ide o návrh
matky na vykonanie dôkazu videozáznamom z výsluchu maloletého R. v trestnom konaní z mája, resp.

z júna 2008, súd takýto dôkaz nemohol vykonať, pretože takýto videozáznam vôbec neexistuje. Pokiaľ
ide o ďalšie návrhy matky na doplnenie dokazovania, súd ich správne zamietol, pretože by nič nové v
konaní nepriniesli. Aj ostatné výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sú zákonné a správne.
Zrušenie neodkladného opatrenie bolo dôvodné pre právnu istotu dotknutých subjektov a nebol anidôvod upraviť styk otca s maloletým, keď je vzťah medzi otcom a maloletým vážne narušený a maloletý
nie je na styk s otcom pripravený. Aj uloženie výchovného opatrenia maloletému ako aj povinnosti jeho
rodičom podrobiť sa psychologickému poradenstvu, bolo správne. Rodičia nevedia spolu komunikovať,

matka ovplyvňuje názor maloletého, a uložené povinnosti sú potrebné pre obnovenie vzťahu otca
s maloletým a pre zlepšenie komunikácie medzi jeho rodičmi. Nakoniec aj výrok o trovách konania
je zákonný, pretože matka maloletého zmarila svojím konaním znalecké dokazovanie. Prokurátorka
okresnej prokuratúry preto navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
17. Kolízny opatrovník maloletého R. k odvolaniu jeho matky proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol,

že zotrváva na svojich vyjadrenia z priebehu konania. S ohľadom na prezentovaný názor maloletého
dieťaťa ako aj na obsah odvolania matky maloletého kolízny opatrovník považuje za potrebné, aby
sa rodičia maloletého podrobili najskôr individuálnej terapii a to s cieľom prijať svoju zodpovednosť za
rozpad manželstva a porozvodovú situáciu. Až po úspešnom absolvovaní rodičovskej terapie je možné
podľa kolízneho opatrovníka do procesu zapojiť za účinnej spolupráce matky aj maloletého R..
18. K vyjadreniu prokurátorky okresnej prokuratúry k svojmu odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého.

Podľa nej nebolo potrebné rušiť neodkladné opatrenie o zákaze styku otca s maloletým, a to ani kvôli
právnej istote zúčastnených, pretože odvolací súd pri nariadení neodkladného opatrenia vo výroku
svojho rozhodnutia vymedzil, že toto bude trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
o zákaz styku otca s maloletým. Podľa matky je zarážajúce, že okresná prokuratúra sama konštatuje,
že vzťah otca a maloletého R. je vážne narušený a maloletý sa s otcom nechce stretávať ale na

druhej strane súhlasí s tým, že súd prvej inštancie neupravil styk otca s maloletým, pričom tento
výrok neposkytuje zúčastneným právny istotu, keď styk otca s maloletým bol ostatný raz upravený
rozsudkom Okresného súdu Žilina v rozvodovom konaní zo dňa 27.01.2011 a tento nebol zrušený.
Nesúhlasíanistvrdeniamiprokuratúryohľadnevideozáznamuzvýsluchumaloletéhovtrestnomkonaní.
Je fakt, že takýto videozáznam neexistuje. Jedná sa však o jediný priamy a relevantný dôkaz z

trestného konania, a súd prvej inštancie sa nijako s jeho neexistenciou nevyporiadal. Matka namieta
tiež vyjadrenie prokuratúry k nevykonaniu ďalších dôkazov navrhovaných v konaní matkou. Pokiaľ
tieto neboli vykonané, nemožno vedieť, že by nič nové v konaní nepriniesli. Rozsudok súdu prvej
inštancie považuje matka maloletého na rozdiel od prokuratúry za jednoznačne nezákonný, svojvoľný
a poškodzujúci najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie nemohol správne dospieť k

záveru, že nie je v záujme maloletého zakázať jeho styk s otcom, pretože nezistil skutočný stav veci.
Prokuratúra podľa svojho vyjadrenia nemá základné práva a záujem maloletého dieťaťa na najvyššom
mieste a tak neuznáva autoritu zákona a medzinárodných zmlúv. Trestné konanie vo veci sexuálneho
zneužívania maloletého bolo zmarené tým, že maloletý nebol riadne a včas vypočutý. Nebola snaha
a riadne a včas vyšetriť závažný zločin a preto sa nemožno teraz odvolávať na zastavenie trestného

stíhania. Na nepráve nemôže byť postavené právo.
19. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.

20. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis,
správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so

skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím
námietkam matky maloletého R. dodáva nasledovné:

21. Pokiaľ ide o matkou tvrdené procesné pochybenia súdu prvej inštancie v konaní, spôsob výsluchu

maloletého R., oboznámenie účastníkov s týmto dôkazom a nevykonanie doplnenia dokazovania podľa
návrhov matky maloletého, nadbytočné zrušenie neodkladného opatrenia a naopak nezrušenie úpravy
styku otca s maloletým v rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13C/94/2005-454 zo dňa 27.01.2011
v rozvodovom konaní rodičov maloletého, odvolací súd po preskúmaní veci nezistil, že by sa súd
prvej inštancie dopustil takého procesného pochybenia, ktoré by porušilo právo matky maloletého na

spravodlivý súdny proces.

22.SpôsobvýsluchumaloletéhoOliverasúdomprvejinštancie,jehooboznámeniespredmetomkonania
i kladené otázky, boli uskutočnené spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti /§ 38 CMP/.Oboznámenie účastníkov konania s obsahom výpovede maloletého R. súdom prvej inštancie musí
odvolací súd hodnotiť ako nie dostatočné /súd prvej inštancie sa uspokojil s tým, že rodičov maloletého,
ktorí neboli pri výsluchu prítomní iba oboznámil s tým, že maloletý R. svoj názor vo veci nezmenil/. Tento

nedostatok však v konečnom dôsledku neviedol k porušeniu práva matky maloletého na spravodlivý
proces, pretože matka maloletého sa s obsahom výpovede maloletého oboznámila zo zvukového
záznamu, ktorý si z pojednávania sama vyhotovila a mala tak možnosť na následnom pojednávaní súdu
prvej inštancie, prípadne v odvolacom konaní sa k tomuto dôkazu vyjadriť.

23. Pokiaľ ide o nevykonanie doplnenia dokazovania podľa návrhov matky maloletého, matka v
priebehu celého konania i v odvolaní navrhuje zabezpečiť videozáznam z výsluchu maloletého pred
vyšetrovateľom v trestnom konaní vo veci zločinu sexuálneho zneužívania. Jej návrh je celkom
nelogický, keď sama opakovane v konaní potvrdila, že takýto dôkaz neexistuje, pretože maloletý
vyšetrovateľom v trestnom konaní vypočutý nebol. Jej námietka proti nedoplneniu dokazovania
uvedeným spôsobom je preto absurdná. Pokiaľ ide o ďalšie návrhy matky na doplnenie dokazovania,

výsluch znalkyne PhDr. Stely Jančárovej, ThDr.Mgr. Slávky Karkoškovej ako expertky na sexuálne
zneužívanie detí, oboznámenie videozáznamu z vyšetrenia maloletého Mgr. Švecovou, tu odvolací súd
s nevykonaním týchto dôkazov súdom prvej inštancie súhlasí. Znalkyňa PhDr. Jančárová podala svoj
znalecký posudok pred viac ako 10 rokmi a v inom, trestnom konaní. Nie je žiadny dôvod s takýmto
časovým odstupom a v inom konaní znalkyňu vypočúvať k spôsobu podania znaleckého posudku. ThDr.

Mgr.Slávka Karkošková môže byť nepochybne expertka na sexuálne zneužívanie detí, ale nemá žiadny
vzťahkprejednávanejveciazúčastnenýmosobám,asjejnázormivpublikovanýchodbornýchčlánkoch,
ktoré matka maloletého v konaní predložila bol súd prvej inštancie oboznámený. Jej výsluch by bol preto
nadbytočný a nijako by neprispel k zisteniu skutočného stavu veci. Vykonanie dôkazu videozáznamom
z vyšetrenia maloletého Mgr. Švecovou by bolo rovnako nadbytočné, pretože ako uviedol súd prvej

inštancie, bola oboznámená písomná správa menovanej z vyšetrenia.
24. Čo sa týka zrušenia neodkladného opatrenia, ktorým bolo otcovi uložené, aby sa dočasne zdržal
styku s maloletým R., uložené uznesením Krajského súdu Trenčín č.k. 6Cop/26/2014-35 /výrok III./,
je pravdou, že toto neodkladné opatrenie malo trvať podľa rozhodnutia súdu len po určený čas - do
právoplatného skončenia konania vo veci samej o zákaz styku otca s maloletým R., ale v zmysle §

363 CMP môže súd aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo
ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Takémuto procesnému postupu - zrušenie neodkladného
opatrenia rozhodnutím súdu, nebráni skutočnosť, že neodkladné opatrenie malo podľa rozhodnutia
súdu trvať určitý čas a to práve preto, že súd pri zrušení neodkladného opatrenia vychádza zo zmeny
pomerov, prípadne odpadnutia dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia, teda zo stavu, ktorý to

v čase nariadenia neodkladného opatrenia na určitý čas nebol. V tomto konkrétnom prípade pritom
okamih zrušenia neodkladného opatrenia /nadobudnutie právoplatnosti napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie/ sa časovo kryje s okamihom, kedy malo neodkladné opatrenie podľa rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne zaniknúť /právoplatné skončenie konania vo veci samej o zákaz styku otca
s maloletým R., teda nadobudnutie právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie/.

25. Matka maloletého namietala aj skutočnosť, že súd prvej inštancie nezrušil úpravu styku otca s
maloletýmR.zrozsudkuOkresnéhosúduŽilinač.k.13C/94/2005-454zodňa27.01.2011.Tátonámietka
matky je v zásade dôvodná, avšak v konečnom dôsledku nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie styk otca s maloletým R. neupravil /výrok IV./, čím
došlo k zmene uvedeného rozsudku Okresného súdu Žilina vo výroku o úprave styku otca s maloletým /

§ 121 CMP/. Pre právnu istotu všetkých zúčastnených by bolo nepochybne žiaduce, aby súd prvej
inštancie vo výroku svojho rozsudku výslovne uviedol, že svojím rozhodnutím o neupravení styku otca s
maloletým R. mení uvedený rozsudok Okresného súdu Žilina vo výroku o úprave styku otca s maloletým.
Hoci takéto niečo súd prvej inštancie vo výroku svojho rozsudku explicitne neuviedol, faktom zostáva, že
výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o neupravení styku otca s maloletým R. došlo k zmene doterajšej

súdnej úpravy styku otca s maloletým R. a tento styk už rozhodnutím súdu upravený nie je.
26. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích námietok matky maloletého preskúmal aj vecnú stránku
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V tomto konaní, rovnako ako v každom inom konaní, ktoré
satýkamaloletýchdetí,musíbyťprvoradýmhľadiskomprirozhodovanísúdunajlepšízáujemmaloletého
dieťaťa /čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 30. septembra 1990, čl. 5 Zákona o rodine/. V zmysle

čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú a pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje
okrem iného aj ochrana duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa. Je právom oboch rodičov, aby
sa v zásade rovnou mierou starali o svoje dieťa a podieľali sa na jeho výchove, s čím korešpondujezasa právo dieťaťa na starostlivosť od obidvoch rodičov. Ak je dieťa v starostlivosti len jedného rodiča ,
potom by malo byť tomuto dieťaťu umožnené stretávať sa s druhým rodičom a to v takej miere, aby bol
postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený. Je preto potrebné umožniť rodičovi, ktorý s dieťaťom

trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno
realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou, či príkladom, ktorá, ako
je všeobecne známe, je tou najúčinnejšou výchovnou metódou.
27. Takéto usporiadanie vzťahov, teda umožnenie stretávania sa dieťaťa s rodičom, v ktorého
starostlivosti nie je a to v čo najširšom rozsahu, je spravidla v záujme maloletého dieťaťa, keď zodpovedá

najlepšiemu a všestrannému duševnému, telesnému a citovému vývinu dieťaťa, pri ktorom je úloha
oboch rodičov nenahraditeľná. Preto aj zákonodarca v Zákone o rodine výslovne stanovil, že súd musí
dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s
obidvoma rodičmi /§ 24 ods. 4 Zákona o rodine/.
28.Vtomtokonaníbolopreukázané,žeotecsasmaloletýmdlhodobonestýkaamaloletýR.styksotcom

odmieta. Dôvody odmietania zo strany maloletého R. pritom nie sú racionálne. Vo výpovedi poukazoval
na správanie otca pri hre na skrývačku, keď bol malý, či púšťanie hlasnej hudby pred vchodom do
bytovky, čím mal maloletého strápňovať pred susedmi. P. odmietania stretávania sa s otcom, ktoré
uviedla v odvolaní matka maloletého - riadne a včas nevyšetrený zločin sexuálneho zneužívania,
neempatické, rodičovsky nekompetentné a rigídne správanie otca voči maloletému pri jednotlivých

stykoch, negatívne správanie otca voči matke maloletého a skutočnosť, že otec pred maloletým
opakovane verbálne očierňoval citovo blízke osoby maloletého /napríklad jeho babku/, samotný maloletý
R. vo svojej výpovedi vôbec neuviedol.
29. V konaní bolo tiež preukázané, že trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania, ktorého
sa mal podľa trestného oznámenia matky maloletého dopustiť na maloletom jeho otec bolo právoplatne

zastavené, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Toto
rozhodnutie o zastavení trestného stíhanie je pre súd v tomto konaní prejudiciálne a súd musí na
neho prihliadať /§ 194 CSP/. V konaní pritom nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by bez pochybnosti
preukázal, že ku zločinu sexuálneho zneužitia maloletého jeho otcom skutočne došlo. Súd prvej
inštancie preto správne vychádzal pri svojom rozhodovaní z toho, že trestné stíhanie vo veci zločinu

sexuálneho zneužívania bolo zastavené, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie
trestné stíhanie. Za rovnako správne a vykonaným dokazovaním podložené považuje odvolací súd
aj závery súdu prvej inštancie, že matka maloletého v odmietaní styku s otcom podporuje a nijakým
spôsobom na maloletého nepôsobí, aby bol ochotný s otcom sa stretávať.
30. Za tohto stavu je nepochybné, že nie je možné vyhovieť návrhu otca na zmenu výchovného

prostredia maloletého ale ani upraviť styk otca s maloletým, pretože vzťahy medzi otcom a maloletým
R. súd vážne a dlhodobo narušené. Na druhej strane nie je žiadny legitímny dôvod zakázať otcovi styk s
maloletýmOliverom,akotožiadalamatkamaloletého.Jenielenvzáujmeotcaaleajvzáujmemaloletého
R., aby sa maloletý s otcom stretával a vytvorili si, resp. obnovili a následne upevňovali vzájomné citové
väzby. Z. účelom styku je, aby zo stal zachovaný vzťah rodiča s maloletým dieťaťom, ktoré nemá vo

svojej osobnej starostlivosti. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov,
ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť /
za riadnu výchovu detí/ je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti,
ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet /ani pri plnom rešpektovaní práv
maloletého dieťaťa/ zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého

priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený /
pozri napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 125/98 z 24. septembra 1998/.
31. Keďže nie je v súčasnosti možné bez ďalšieho upraviť styk otca s maloletým R. ale je potrebné ho
na stretávanie sa s otcom odborne pripraviť a zlepšiť aj komunikáciu medzi jeho rodičmi, ktorá je tiež
predpokladom obnovenia stretávania sa otca s maloletým R., postupoval súd prvej inštancie správne,

keď hľadal cestu a spôsob ako napomôcť budúcej realizácii práva maloletého R. a otca na ich vzájomný
styk pri plnom rešpektovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a rodičovských práv oboch rodičov.
V tomto zmysle sa aj odvolaciemu súdu potom javí ako dôvodné a správne, aby bolo podľa § 37
Zákona o rodine nariadené výchovné opatrenie, ktorým maloletému R. bude uložená povinnosť podrobiť
sa psychologickému poradenstvu podľa pokynov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza,

zameraného na odstránenie následkov negatívneho ovplyvňovania maloletého zo strany matky voči
otcovi a na úpravu vzťahu maloletého k otcovi /výrok V./, matke uložená povinnosť zabezpečiť účasť
maloletého R. na tomto psychologickom poradenstve podľa pokynov ÚPSVaR Prievidza /výrok VI./,obom rodičom maloletého Olivera uložená povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na
zlepšenie vzájomnej komunikácie podľa pokynov ÚPSVaR Prievidza /výrok VII./.
32. Nakoniec odvolací súd preskúmal aj správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov

konania štátu /výrok VIII./. Je potrebné súhlasiť so súdom prvej inštancie, že trovy štátu v tomto konaní,
ktoré spočívajú v nákladoch na znalecké dokazovanie, zavinila matka. Z obsahu spisu je zrejmé, že
matka ustanovenému znalcovi Mgr. Nociarovi neposkytla potrebnú súčinnosť pre vykonanie znaleckej
úlohy ale naopak sa svojím konaním snažila znalecké dokazovanie zmariť. Dôvody neposkytnutia
súčinnosti znalcovi, ktoré matka uvádzala v konaní /určenie času vyšetrenia maloletého a jeho matky

u znalca/ boli malicherné a pri existencii dobrej vôle matky ich bolo možné odstrániť. Ani poukaz
matky na možnosť „porušenia zákazu styku otca s maloletým“ pri vyšetrení znalcom nebol dôvodom
na odmietnutie poskytnutia súčinnosti znalcovi zo strany matky maloletého. Podľa odvolacieho súdu by
sa o takéto porušenie nejednalo, ak by ku stretnutiu otca s maloletým Oliverom došlo pri vyšetrovaní
súdom ustanoveným znalcom, ktorý mal okrem iného zo strany súdu stanovenú úlohu posúdiť aké je
správanie dieťaťa v prítomnosti otca bez účasti matky a naopak.

33. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1
a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).