Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. september 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17Er/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714201896
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8714201896.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad, Ul.
1. mája 4053/24, Poprad, IČO 30 807 484 proti povinnému CENTRUM BÝVANIA - INTERIÉR, s.r.o.,
Tatranské námestie 3, Poprad, IČO 46 422 447, o vymoženie 265,98 eur s prísl. vedenou súdnym
exekútorom Mgr. Martinom Petruškom, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50, Humenné
takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy exekúcie vo
výške 59,03 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 17.02.2014 sa

začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 265,98 eur s prísl. na základe exekučného
titulu rozhodnutia oprávneného č. 700-3010022614-GC04/14 zo dňa 08.01.2014. Súd vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 * 071393 dňa 26.02.2014.

Dňa 10.06.2014 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Dňa 19.08.2014 oprávnený súdu oznámil, že necháva na zvážení súdu, či zastaví exekučné konanie,
nesúhlasí však s jeho zaviazaním k úhrade trov exekučného konania vo výške 71,03 eur, nakoľko
skutočnosť, že povinný je nemajetný, on nespôsobil a súdny exekútor mal dostatočne dlhú lehotu na
vymoženie jeho pohľadávky a trov exekučného konania, kedy podal podnet na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného, keď na exekútorskom úrade je vedených viacero exekučných konaní týkajúcich

sa povinného a preverovanie majetku je totožné a preto nesúhlasí s úhradou tých istých úkonov v
každom exekučnom konaní zvlášť.

Z pripojeného exekučného spisu súd zistil, že súdny exekútor vydal dňa 27.03.2014 upovedomenie
o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 15.04.2014. Z odpovedných hárkov Sociálnej
poisťovne zo dňa 27.03.2014 a zo dňa 14.05.2014 k žiadostiam súdneho exekútora súd zistil, že povinný

bolevidovanýakozamestnávateľod04.04.2012do20.11.2013.Dňa17.03.2014súdnyexekútorvykonal
lustráciu v evidencii Okresného riaditeľstvo PZ - ODI Poprad, kde zistil, že povinný nie je vlastníkom, ani
držiteľomžiadnehomotorovéhovozidla.Dňa25.03.2014vykonalsúdnyexekútorlustráciunehnuteľného
majetku povinného s negatívnym výsledkom. Ďalej súd zistil, že dňa 29.05.2014 vykonal súdny exekútor
lustráciu v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne so zistením, že povinný dlhuje sumu 4.096,30 eur. Dňa
27.03.2014 súdny exekútor vydal exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý však

nebol zrealizovaný, nakoľko povinný nemal na účte žiadne finančné prostriedky. Súdny exekútor vykonal
zisťovanie bankových účtov v 14 peňažných ústavoch, avšak nebol zistený žiadny aktívny bankový účet.Voči povinnému sú vedené ďalšie exekučné konania, na Exekútorskom úrade Mgr. Martina Petrušku je
vedených 8 exekučných konaní, v ktorých nie sú evidované žiadne úhrady.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovaným zákonným ustanovením exekúciu zastavil,
nakoľko mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom exekúcie

je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci
exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými
bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy
exekúcie, pretože povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok, povinný nevlastní
žiadne motorové vozidlo, žiadne hnuteľné veci väčšej hodnoty, nemá žiaden aktívny účet, nevykonáva
žiadnu činnosť, nemá žiadnych zamestnancov a nie je ani predpoklad, že by takýto majetok nadobudol,

nakoľko v priebehu konania žiadna zmena majetkových pomerov povinného nebola zistená (je dlžníkom
Sociálnej poisťovne, sú voči nemu vedené ďalšie exekučné konania). Oprávnený sám neposkytol
súdnemu exekútorovi súčinnosť poskytnutím informácií o stave majetku povinného. Vzhľadom na tieto
skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože
by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a

trovy exekúcie budú uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v
prípade zastavenia exekúcie opäť musel znášať. Preto súd exekúciu zastavil, nakoľko mal nepochybne
zistené skutočnosti o tom, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku

v platnom znení, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu
súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými
ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, keďže exekúcia
bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného a súdny exekútor má vždy nárok na náhradu trov

exekúcie, keď právna úprava zakotvuje minimálnu výšku odmeny, na náhradu ktorej má súdny exekútor
nárok v každom exekučnom konaní.

Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky,
nakoľko ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur, keď podľa § 14 ods. 2
cit. vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura, preto súd priznal
súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálne stanovenej výške 33,19 eur. Z titulu hotových
výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit. vyhlášky náhradu za poštovné vo výške 16,- eur.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu administratívnych nákladov so založením a
vedením exekučného spisu vo výške 10,- eur, ktoré súdny exekútor nijak presne nešpecifikoval, ani
nepreukázal a ktoré nie je možné považovať za hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky, podľa
ktorého súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených
v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné

a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky a zároveň má súd za to, že takéto
administratívne náklady so založením a vedením exekučného spisu sú súčasťou administratívnych prác,
ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky
zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v celkovej výške 49,19 eur + 20 % DPH, t. j. 59,03 eur.

Poučenie:

Proti prvému výroku uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v 3 vyhotoveniach.Proti druhému výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.