Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114224071
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114224071.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v právnej veci žalobcu: akad. arch. B. V. K. -

B., U., N. , v zastúpení Advokátska kancelária Antovszká s.r.o., so sídlom Bratislava, Bárdošova 2/A,
proti žalovanému: V. F., bytom H., C. XXX, o návrhu žalobcu o neplatné skončenie pracovného pomeru
a náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu voči navrhovateľovi podľa
§ 69 odsek 1 písmeno b) zo dňa 9.6.2014 je neplatné.

II. Súd návrh navrhovateľa v časti náhrady škody vo výške 690,35 eur zamieta.

III. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa písomne podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že okamžité zrušenie pracovného
pomeru zo strany žalovaného uplatnené dňa 12.6.2014 je neplatné a žalovaný je povinný do 3 dní od
doručenia tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 690,35 eur, ako aj náhradu trov
právneho zastúpenia.
Žalobca vo svojom písomnom podaní uviedol, že dňa 9.9.2013 uzatvoril ako zamestnávateľ so
žalovaným ako zamestnancom pracovnú zmluvu, na základe ktorej má žalovaný vykonávať pre žalobcu

prácu na pozícii montér, s miestom výkonu práce - U. XXX. Dňa 14.1.2014 uzatvoril žalobca so
žalovaným dodatok k pracovnej zmluve, v ktorom došlo k zmene resp. rozšíreniu pracovnej zmluvy.
Dňa 27.5.2014 a následne 01.06.2014 sa žalovaný nedostavil na riadny výkon práce, žalobca zaslal
žalovanému listy zo dňa 04.06.2014, 06.6.2014 a 09.06.2014, v ktorých žalovanému oznámil, že sa
nedostavil na riadny výkon svojej práce a upozornil ho na porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň
žalovaného vyzval, aby sa bez zbytočného odkladu dostavil do práce a plnil si svoje povinnosti
vyplývajúce z pracovnej zmluvy.

Dňa 12.6.2014 bolo žalobcovi zo strany žalovaného doručené oznámenie o okamžitom skončení
pracovného pomeru a dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný odôvodnil
ustanovením § 69 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce, pričom v predmetnom oznámení zo dňa
09.06.2014 uviedol, že v zmysle článku 4 odsek 3 vyššie uvedenej pracovnej zmluvy je dohodnutý ako
termín splatnosti mzdy 30-ty deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Vzhľadom na skutočnosť, že
mzda za mesiac marec a apríl bola v súlade s článkom IV. odsek 3 zmluvy splatná 30-tým dňom, do
ktorého mzda nebola vyplatená, bolo ustanovenie tejto zmluvy porušené.

Žalobca vo svojom návrhu ďalej uvádza, že poukazuje na skutočnosť, že mzda za mesiac marec
bola žalovanému poukázaná dňa 30.4.2014 a mzda za mesiac apríl bola žalovanému poukázaná dňa
30.5.2014.Spolu s oznámením s okamžitým skončením pracovného pomeru žalovaný zaslal žalovanému aj
potvrdenie o ambulantnom ošetrení dieťaťa v sprievode svojho otca a potvrdenie o návšteve u lekára,
ktoré preukazovali dôvod neprítomnosti žalovaného v práci dňa 06.06.2014.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu písomne oznámil žalovanému, že ním uplatnené okamžité
skončenie pracovného pomeru nespĺňa zákonom predpísané náležitosti a nie je platné. Zároveň mu
oznámil, že pracovný pomer naďalej trvá a vyzval žalovaného, aby sa na ďalší deň po doručení
oznámenia dostavil na dohodnuté miesto výkonu práce v dohodnutom pracovnom čase za účelom
riadneho vykonávania práce podľa pracovnej zmluvy.

Žalovaný do dňa podania žaloby sa so žalobcom nijako nekontaktoval, nereagoval na výzvy a nedostavil
sa ani do práce.
Žalobca ďalej vo svojom návrhu uviedol, že žalovaný tým, že potom, čo mu bolo oznámené, že
jeho pracovný pomer ďalej trvá bez sa bez ospravedlnenia a bez akejkoľvek snahy o doriešenie tejto
záležitosti do práce nedostavil, žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody, ktorá mu bola tým spôsobená,
žalobca v čase neprítomnosti žalovaného v práci vykonával rozsiahlu zákazku a bol viazaný termínom

jej dokončenia a vzhľadom k tomu, že absencia žalovaného v práci mu spôsobila omeškanie s prácami
a ohrozila termín dokončenia zákazky, žalobca bol nútený zamestnať na dohodu o vykonaní práce
viacerých nových pracovníkov, aby dobehol zameškané práce, žalobca taktiež vynaložil náklady za
hľadanie náhrady za chýbajúceho zamestnanca.
V čase neprítomnosti žalovaného v práci vykonával u žalobcu prácu p.XX.X.XXXX,XXXX, na základe

dohody o vykonaní práce zo dňa 30.6.2014, ktorému bola vyplatená čistá mzda za mesiac jún vo výške
11,81 eur, za mesiac júl vo výške 221,97 eur a ďalej v tom čase u žalobcu vykonával prácu XXXXW.
na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 03.07.2014, ktorému bola za mesiac jún 2014 vyplatená
čistá mzda vo výške 222,48 eur a E. M., ktorý vykonával prácu na základe dohody o vykonaní práce
zo dňa 01.07.2014 a ktorému bola za mesiac jún 2014 vyplatená čistá mzda vo výške 234,09 eur.

Vzhľadom na to, že žalobca má povinnosti voči svojím obchodným partnerom a je viazaný termínmi
plneniajednotlivýchzákaziekaabysvojepovinnostiatermínydodržal,bolnútenývčomožnonajkratšom
čase nájsť za žalovaného náhradu, aby došlo k dobehnutiu zameškaných prác a preto dočasne na
základe dohody o vykonaní práce zamestnal iných pracovníkov, ktorým bola za mesiac jún a júl 20124
vyplatená mzda vo výške 690,35 eur, ktorú si uplatňuje ako náhradu škody.

2./ Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že trvajú na písomne podanej žalobe v celom
rozsahu, pracovný pomer so žalovaným vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 9.9.2013, s
nástupom do práce od 10.9.2013 s tým, že dňa 12.6.2014 žalovaný doručil žalobcovi okamžité
skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že mu nebola vyplatená mzda za mesiac marec a apríl 2014.

Táto mzda však bola v zmysle dodatku k pracovnej zmluve včas pripísaná na účet odporcu a majú za
to, že pracovný pomer skončil neplatne. Žalobca doručil žalovanému oznámenie o trvaní pracovného
pomeru s tým, že odo dňa 9.6.2014 mu udelil absencie.
Právny zástupca žalobcu ďalej vo svojom prednese uviedol, že si uplatňujú náhradu škody vo výške
690,35 eur, ktorú odôvodnil tým, že žalobca musel urgentne zamestnať ďalších pracovníkov, ako

náhradu za žalovaného, namiesto neho boli do pracovného pomeru prijatí zamestnanci a toX./W. a E.
M., Ivan F., pričom uplatňovaná škoda tvorí výšku ich mzdy.

3./ Právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči uviedla, že má za to, že základnou povinnosťou
zamestnanca je zotrvať v pracovnom pomere a vykonávať prácu pre zamestnávateľa, nakoľko v

tomto prípade došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, bolo povinnosťou žalovaného
spolupracovať riadne a teda nárok na náhradu škody je plne odôvodnený, výška uplatneného nároku je
suma približne taká vysoká, aká bola predchádzajúca odporcova mzda a nakoľko traja ďalší pracovníci
boli zamestnaní na dohodu a vykonávali prácu namiesto odporcu, majú za to, že nárok je odôvodnený.

4./ Žalobca, ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že návrh podal z dôvodu neplatnosti
skončenia pracovného pomeru žalovaného, pretože žalovaný prestal chodiť do práce, poštou doručil len
tzv. priepustky pri ošetrovaní člena rodiny, alebo bol sám ošetrovaný a v zápätí sám zaslal skončenie
pracovného pomeru z dôvodu, že mu nebola vyplatená mzda. Ďalej uviedol, že mu poukazovali mzdu
na dva krát a to z toho dôvodu, že tam mal exekučné konanie. Prvá časť išla k exekútorovi a druhá časť

bola v zmysle pracovnej zmluvy poukazovaná na účet žalovaného s tým, že v zmluve je uvedené, že
do 30 dní bude vyplatená z účtu zamestnávateľa. Podľa prílohy pracovnej zmluvy v bode 4.1 za deň
úhrady sa považuje deň, kedy došlo k odpísaniu čiastky zodpovedajúcej výšky úhrady v zmysle článku 5.
Ďalej uviedol, že žalovaný prestal chodiť do práce, za tieto dni mu bola preukázaná neospravedlniteľnáabsencia, výpoveď neakceptovali z dôvodu, že mali za to, že výplata bola poukázaná do 30-teho dňa
a taktiež je v Zákonníku práce uvedené, že je tam preklúzna doba 14 dní, počas ktorej je ešte tá
podmienka splnená.

Ďalej uviedol, že v žalobe žiadal náhradu škody, čo sa týka náhrady škody, tu si uplatňuje mzdu
iného pracovníka, ktorý pracoval namiesto žalovaného, čo boli konkrétne traja pracovníci, ktorí už u
nich nepracujú vo firme, tí pracovali len na základe dohody o vykonaní práce, ich účasť zabezpečili
len na základe absencie žalovaného, na vykonanie jeho práce, miesto žalovaného momentálne nie
je obsadené, len počas akútnej práce zamestnávajú na základe dohody o vykonaní práce iných

pracovníkov. Ďalej uviedol, že čo sa týka náhrady škody tam žiadal škodu za neodovzdanie pracovného
náradia a pracovných pomôcok, taktiež G. mal požičané vozidlo, ktoré nebolo finančne vysporiadané.
Ďalej žalobca uviedol, že teda náhrada škody pozostáva z vyplatenej čiastky pracovníkovi, ktorého
zamestnal na dohodu pánovi Teplému za mesiac jún a júl, čo je celková čiastka 233,78 eur, potom je
to vyplatená mzda pánovi R., ktorý taktiež pracoval na základe dohody o vykonaní práce za mesiac
júl vo výške 222,48 eur, mzda vyplatená pánovi M., ktorý taktiež pracoval na dohodu o vykonaní práce

a bola mu vyplatená mzda za mesiac júl vo výške 234,09 eur, všetci traja pracovníci vykonávali prácu
na základe dohody o vykonaní práce, pričom sa jednalo o zákazku, ktorá sa robila do Bratislavy,
pracovníkG.skladalskrinky,M.aW.skrinkyčistili,robilisaskrinkydokníhkupectvaMARTINUS,zákazka
bola získaná v marci a mala byť odovzdaná do 7. augusta. Ďalej uviedol, že úlohou žalovaného bolo
montovať skrinky, s montážou skriniek sa začalo v polovičke júla 2014, predtým sa tieto skrinky formovali

a pílili.

5./ Súd v konaní vypočul žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že u žalobcu pracoval na základe
pracovnej zmluvy uzavretej dňa 9.9.2013 ako montér, jeho prácou bolo skladanie nábytku, rozvoz
nábytku na základe objednávok a zároveň aj montáž nábytku, robil aj šoféra napriek tomu, že to nemal

v zmluve. U žalobcu pracoval zhruba 7 mesiacov, dohodnutá pracovná doba u žalobcu bola od 7,00
hod. do 16,00 hodiny, viedla sa aj evidencia. Keď chcel ísť domov, žalobca mu povedal, že nemôže, nie
je výnimka, musí robiť nadčasy, ktoré mu neboli vyplatené. Ďalej uviedol, že od žalobcu dostal osobný
diár, kde si vypisoval počet odpracovaných dní, ktoré sa každý mesiac odovzdávali žalobcovi a skutočný
čas odchodu sa zapisoval do knihy príchodov a odchodov, robili sa aj nočné 24 hodín v kuse, o čom

im žalobca nedal ani vedieť dopredu, napríklad v nákupných centrách, kde sa mohlo robiť len v noci,
keď boli zavreté, pričom na výplatnej páske nemali zaplatené ani preukázané tieto práce vykonávané
v noci. Ďalej uviedol, že chodievali aj na montáže do Košíc a bolo dohodnuté v zmluve, že za každú
odpracovanú hodinu vo všetkých dňoch pri prekážke v práci má nárok 40 % na náhradu straty času,
čo mu vyplatené nikdy nebolo, čo v priemere mesačne predstavovalo 30 hodín, o tom je evidencia

presná v diári, ktorý odovzdával každý mesiac žalobcovi, načo žalobca povedal, že keď sedia v aute,
nerobia, on to platiť nebude. Žalovaný ďalej uviedol, že u žalobcu vykonával aj prácu nadčas, ktorá mu
vyplatená nebola a mal dokonca výplatu výrazne nižšiu ako ostatní, bolo to v období pred výpoveďou.
Žalobca to ničím neodôvodnil, nadčasy, ktoré mal mesačne 60 hodín odďaľoval s tým, že sa to vyplatí
potom a k vyplateniu týchto nadčasov nikdy nedošlo. Ďalej uviedol, že robota zasahovala aj do jeho

súkromia a rodiny, v pracovnej zmluve bolo uvedené, že má dostať výplatu do 30-teho dňa v mesiaci,
pričom všetci dostali výplatu do 30-teho dňa v mesiaci a jemu chodila výplata na účet vždy druhého
dňa nasledujúceho mesiaca. Ďalej uviedol, že jeden mesiac mu prišli dve výplaty, časť výplaty bola za
mesiac predtým, za apríl, čo prišlo až 2.6.2013 a ten mesiac dostal ešte výplatu za mesiac máj. Ďalej
uviedol, že od 26.5.2014 do 6.6.2014 bol na OČR s mal. dieťaťom, čo hneď telefonicky oznámil žalobcovi

s tým, že písomné potvrdenie zašle poštou až 12.6. načo mu povedal, že to akceptuje. Žalovaný uviedol,
že dohodárov, ktorých žalobca prijal namiesto neho pozná len pána Teplého, pričom od známych počul,
že pán U. pracoval u žalobcu viackrát, na montáž nechodil, montovať nevedel, väčšinou podával dielce,
alebo utieral prach. Niektoré práce mohli robiť, ale nenahradili jeho prácu a to prácu montéra, nakoľko
väčšinu času pracoval ako montér, zostavy skladal na dielni a následne sa vyvážali a on ich potom

montoval v priestore, montovanie skríň, resp. zostáv priamo na mieste mohli vykonávať aj pán Szalay,
ktorý túto prácu vykonával.

6./ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to s pracovnou zmluvou uzavretou so žalovaným, s dodatkom k pracovnej zmluve, s

porušením pracovnej disciplíny žalovaného, s oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru
zo strany žalovaného, s oznámením o trvaní pracovného pomeru zo strany žalobcu, s výplatnou páskou
žalovaného za celý rok 2014, s pracovno-organizačným poriadkom žalobcu ATIN-INTERIÉRY, s
dohodou o vykonaní práce uzavretej s B. F., E. M., K. W., výplatnou páskou B. F., K. W. a výplatnoupáskouE.M.,spracovnýmporiadkom žalobcu,výpisomzúčtužalobcuohľadompreukázaniavyplatenia
výplaty žalovanému, výkazom práce žalovaného za mesiac 02 až 06/2014, s protokolom Inšpektorátu
práce Nitra, s vyúčtovaním cestovných náhrad žalovaného, správou zo Sociálnej poisťovne ohľadom

dohôd o vykonaní prác F. a W., s výplatnými páskami žalovaného za obdobie 03, 04/2014 spolu s
výpisom z účtu žalobcu, s výplatnou páskou M., W., N., R. a I. a zistil tento skutkový a právny stav:

7./ Žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 9.9.2013. Podľa pracovnej zmluvy
mal vykonávať druh práce montér, miesto výkonu práce Novozámocká 185, do zamestnania nastúpil

10.9.2013, pracovný pomer podľa pracovnej zmluvy bol uzavretý na dobu neurčitú a ďalej bolo v
pracovnej zmluve dohodnuté, že mzda za vykonanú prácu je splatná vo výplatných termínoch určených
v organizácii pre výplatu mzdy podľa § 129 Zákonníka práce, pričom výplata sa bude prevádzať
prevodom na účet.

8./ Dňa 24.1.2014 bol uzavretý dodatok k pracovnej zmluve, kde podľa bodu 1 predmetnej pracovnej

zmluvy mzda zamestnanca je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do 30-teho dňa
nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

9./ Žalovaný listom zo dňa 9.6.2014 zaslal žalobcovi oznámenie o okamžitom skončení pracovného
pomeru, pričom uviedol, že pracovnú zmluvu uzavrel 10.9.2013, na základe ktorej pracuje ako montér

v rámci dohodnutého druhu práce. Ďalej v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol ako dôvod
výpovede, že vzhľadom na skutočnosť, že mzda za mesiac marec a apríl bola v súlade s článkom 4
odsek 3 zmluvy splatná 30-tym dňom, do ktorého mzda nebola vyplatená, bolo ustanovenie tejto zmluvy
porušené a z uvedeného dôvodu končí so žalobcom okamžite pracovný pomer v súlade s § 69 ods. 1
písmeno b) Zákonníka práce. Súčasne si uplatňuje nárok na náhradu mzdy za odpracovaný mesiac máj

a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

10./ Žalobca listom zo dňa 20.6.2014 oznámil žalobcovi oznámenie o trvaní pracovného pomeru,
kde uviedol, že mzda za mesiac marec bola poukázaná dňa 30.4.2014 a mzda za mesiac apríl bola
poukázaná dňa 30.5.2014 v súlade s bodom 1 dodatku k pracovnej zmluve a uplatnené okamžité

skončenie pracovného pomeru nespĺňa zákonom predpísané náležitosti podľa § 69 odsek 1 písmeno
b) ZP a teda okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a zároveň týmto listom bol vyzvaný,
aby nastúpil na dohodnuté miesto výkonu práce v dohodnutom pracovnom čase za účelom riadneho
vykonávania práce podľa pracovnej zmluvy.

11./ Z výpisu z účtu žalobcu bolo zistené, že príkaz na marcovú výplatu bol daný 22.4.2014 vo výške
499,51 eur a dňa 30.4.2014 vo výške 200 eur, dňa 16.4.2014 bola zaslaná časť marcovej výplaty vo
výške 297,78 eur exekútorovi.
Z májového výpisu z účtu žalobcu bolo zistené, že príkaz na aprílovú výplatu žalovanému bol daný
30.5.2014 vo výške 288,03 eur a ďalší príkaz na časť aprílovej výplaty bol daný 5.6.2014 vo výške

366,18 eur.
Z výpisu účtu žalovaného bolo zistené, že platba od žalobcu a to výplata za mesiac apríl bola prijatá
2.6.2014.

12./ Z dotazu zo Sociálnej poisťovne ohľadom E. M. bolo zistené, že E. M. na základe dohody o vykonaní

práce vykonával prácu pre žalobcu v čase od 01.07.2014 do 15.08.2014.
Z výpisu Sociálnej poisťovne ohľadom B. F. bolo zistené, že menovaný vykonával práce ako dohodár
v čase od roku 2007, v roku 2009, potom ako dohodár vykonával opäť u žalobcu v čase od 25.6.2011
do 30.6.2011, v čase od 08.2011 do 30.09.2011, v čase od 21.4.2012 do 31.5.2012, od 24.07.2012
do 30.9.2012, od 3.11.2012 do 30.11.2012, od 23.02.2013 do 31.3.2013, potom to bolo 13.05.2013 do

07.11.2013, od 30.06.2014 do 18.9.2014 a dohodu o vykonaní práce vykonával 20.12.2014.

13./ Z výpisu zo Sociálnej poisťovne ohľadom K.a W. bolo zistené, že XX.XX.XXXX W. vykonával prácu
na základe dohody o vykonaní práce v období od 04.07.2014 do 15.08.2014 a v čase od 14.3.2015
do 15.3.2015.

Z výplatnej pásky B. F. za mesiac 06/2014 bolo zistené, že žalobca mu vyplatil mzdu vo výške 11,81 eur,
v 07/2014 čiastku 221,97 eur, K. W. vyplatil v mesiaci júl mzdu vo výške 222,48 eur, E. M. v mesiaci júl
2014 na základe dohody o vykonaní práce vyplatil odmenu vo výške 234,09 eur.14./ Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z oboznámených listinných dôkazov mal za
preukázané,žežalobcasasvojoužaloboudomáhalurčenia,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeru
zo strany žalovaného uplatnené dňa 12.6.2014 je neplatné a zároveň v dôsledku okamžitého skončenia

pracovného pomeru žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady škody, ktorá mu vznikla
vo výške 690,35 eur. Žalobca sa domáhal určenia že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
žalovaného je neplatné z dôvodu, že dôvody, ktoré žalovaný uviedol vo výpovedi sú neodôvodnené,
nakoľko v dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 24.01.2014 si dohodli výplatný termín a to splatnosť
mzdy tak, že mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie najneskôr do 30-teho dňa nasledujúceho

kalendárneho mesiaca, čo z jeho strany nebolo porušené. Zároveň sa žalobca domáhal zaplatenia
náhrady škody, ktorá mu vznikla s tým, že žalovaný nevykonával riadne svoju prácu, bolo mu zo strany
zamestnávateľaoznámené,žezamestnávateľt.j.žalobcatrvánatom,abynaďalejsiplnilsvojepracovné
úlohy a nastúpil do práce, žalobca mu vykázal absenciu a na práce, ktoré mal vykonávať žalovaný
musel nájsť zamestnancov, s ktorými uzatvoril dohody o vykonaní práce a bola im vyplatená odmena.

15./ Čo sa týka okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného, žalovaný listom zo dňa
9.6.2014 zaslal žalobcovi oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru a ako dôvod výpovede
uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že mzda za mesiac marec a apríl bola v súlade s článkom 4 odsek
3 zmluvy splatná 30-tym dňom, do ktorého mu mzda nebola vyplatená, bolo ustanovenie tejto zmluvy
porušené a z uvedeného dôvodu končí so žalobcom okamžite pracovný pomer v súlade s § 69 ods. 1

písmeno b) Zákonníka práce.

16./ Podľa § 69 ods. 1, písmeno b, Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite
skončiť, ak
b)zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú

pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti.

17./ Podľa tohto zákonného ustanovenia zamestnanec môže skončiť pracovný pomer okamžite iba v
lehotejednéhomesiacaododňa,keďsaodôvodenaokamžitéskončeniepracovnéhopomerudozvedel.

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom skutkovo
vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musí ho v ustanovenej lehote
doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Ak zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za
pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ich časť do 15 dní po

uplynutí jej splatnosti, 15-dňová lehota začína plynúť dňom nasledujúcim od tohto výplatného termínu,
až po jej uplynutí môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer; v prípade, ak výplatný termín
nie je dohodnutý, 15-dňová lehota začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom mala byť zamestnancovi vyplatená mzda.

18./Zvýplatnejpáskyžalovanéhobolozistené,žezamesiacmarec2014jehočistámzdapredstavovala
čiastku vo výške 997,29 eur, z toho zrážky boli vo výške 297,78 eur a zvyšok predstavoval čiastku 699,51
eur, ktorú mu mal žalobca vyplatiť.
Z výpisu účtu žalobcu bolo zistené, že z jeho účtu bola odoslaná platba a to výplata za mesiac marec
žalovanému dňa 22.04.2014 vo výške 499,51 eur a zvyšná suma vo výške 200,- eur dňa 30.04.2014.

Z výplatnej pásky žalovaného za mesiac apríl 2014 bolo zistené, že jeho čistá mzda predstavovala
čiastku vo výške 655,01 eur, z toho zrážky boli vo výške 366,18 eur a zvyšok predstavoval čiastku 288,83
eur, ktorú mu mal žalobca vyplatiť.
Z výpisu účtu žalobcu bolo zistené, že z jeho účtu bola odoslaná platba a to výplata za mesiac apríl
žalovanému dňa 30.05.2014 vo výške 288,83 eur.

19./ Súd na základe takto vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba v časti určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného bola podaná dôvodne.
Po vyhodnotení dôkazov súd mal za to, že podľa dodatku k pracovnej zmluve žalovaného zo dňa
24.01.2014 je mzda zamestnanca splatná pozadu mesačne, a to najskôr do 30- teho dňa nasledujúceho

kalendárneho mesiaca.
Z výpisu účtu žalobcu bolo zistené, že žalobca vykonal príkaz na výplatu žalovanému za mesiac marec
dňa 22.04.2014 vo výške 499,51 eur a na zvyšnú sumu vo výške 200,- eur dňa 30.04.2014, za mesiac
apríl 2014 dňa 30.05.2014 vo výške 288,83 eur. Z dôvodu, že podľa dodatku k pracovnej zmluve mzdaje splatná pozadu, výplaty za mesiac marec a apríl 2014 boli zo strany žalobcu vyplatené riadne a včas ,
nebolo zistené, že by boli naplnené dôvody pre ukončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného a
to nevyplatením mzdy, ktorá je splatná 30. dňom, do ktorého podľa žalovaného mzda nebola vyplatená.

Podľa § 69 ods. 1, písmeno b, Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť,
ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, čo v tomto prípade zo
strany žalobcu nebolo preukázané ( 30ty deň plus 15 dní splatnosť a až nasledujúci deň t.j. 16 nastáva
omeškanie s výplatou ) a preto v tejto časti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

20./ V ďalšej časti uplatneného nároku zo strany žalobcu a to zaviazanie žalovaného na náhradu
škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s absenciou žalovaného v práci v dôsledku neplatného skončenia
pracovného pomeru zo strany žalovaného, pričom žalobca na vykonanie prác, ktoré mal urobiť žalovaný
musel prijať iných zamestnancov a vyplatiť im mzdu s čím mu vznikla škoda v celom rozsahu zamietol.

21./Podľa§78ods.1,Zákonníkapráce,akdalzamestnanecneplatnúvýpoveďaleboakskončilneplatne

pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby
naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.
Podľa ods. 2, vyššie cit. zák. ustanovenia, ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným
skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým
vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce.

Podľa ods.3, vyššie cit. zák. ustanovenia, ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a
zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so
zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť,

c) bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
(4) Zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi uplatňovať náhradu škody v prípadoch ustanovených
v odseku 3.

22./ Predpokladom pracovnoprávnej zodpovednosti za škodu je, že škoda bola spôsobená, alebo

utrpená pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Plnením pracovných úloh je:
- výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, pričom pre rozsah týchto povinností
je rozhodujúci dohodnutý druh práce, ktorú má zamestnanec vykonávať, a jeho pracovná náplň,
- iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa,
- činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

23./ Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Plnením pracovných úloh je
výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz
zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

24./ Podľa § 191 ods. 1, Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu
škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Podľa ods.(2), vyššie cit. zák. ustanovenia, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla

a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

25./ Čo sa týka druhej časti uplatneného nároku, zamestnávateľ ( žalobca ) sa môže svojho nároku
domáhať priamo od zamestnanca, pričom je povinný najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď
sa o vzniku škody dozvedel, s uvedenou skutočnosťou zamestnanca oboznámiť a výšku škody

so zamestnancom prerokovať. Pokiaľ zamestnanec vzniknutú škodu a nárok zamestnávateľa na
náhradu škody uznáva, zmluvné strany uzatvoria písomnú dohodu o spôsobe náhrady škody. Ak však
zamestnanec nárok zamestnávateľa na náhradu škody neuzná, resp. nedôjde k uzatvoreniu dohody o
spôsobe a rozsahu náhrady škody, zamestnávateľ sa môže domáhať náhrady škody od zamestnanca
súdnou cestou.

26./ Vzhľadom na skutočnosť, že súd v prvej časti žalobného nároku žalobcu určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného voči žalobcovi podľa § 69 odsek 1 písmeno b)
zo dňa 9.6.2014 je neplatné má za to, že pracovný pomer naďalej trvá a je na účastníkoch konania,či pracovný pomer bude naďalej trvať, prípadne dôjde k ukončeniu pracovného pomeru dohodou,
vzhľadom na vzájomnú nespokojnosť účastníkov konania.
Pokiaľ pracovný pomer trvá, zamestnávateľ nie je oprávnený zadržať ani zraziť sumu predpokladanej

škody spôsobenej zamestnancom ani zo mzdy, ani zo stravného (diét). Zamestnávateľ sa môže
svojho nároku domáhať priamo od zamestnanca uzatvorením písomnej dohody o spôsobe náhrady
škody. Ak však zamestnanec nárok zamestnávateľa na náhradu škody neuzná a dohodu nepodpíše,
zamestnávateľ sa môže domáhať náhrady škody od zamestnanca súdnou cestou, pričom nárok musí
byť podaný na súde v lehote dvoch rokov, odkedy sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, dozvedel.

Súd v konaní bude skúmať splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti zamestnanca.
Vzhľadom na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody zo
strany žalobcu súd má za to, že žaloba v tejto časti je podaná predčasne a žalobu ako nedôvodnú v
tejto časti zamietol.
Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že nakoľko žalovaný po podaní výpovede do práce nenastúpil, zo
strany žalobcu mu nebola ani vyplácaná mzda a pokiaľ žalobca za vykonanú prácu vyplatil mzdu inému

zamestnancovi, nemôže mu týmto titulom vzniknúť škoda na jeho majetku, nakoľko za vyplatenú mzdu
bola riadne odvedená práca.

27./ O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle
§ 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.