Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20Cpr/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208535
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717208535.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne X. U., nar.

XX.X.XXXX, adresa pobytu Z. 4, zastúpená F.. E. M., advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov
200/33, IČO: 42 227 534, proti žalovanému I.C.A. s.r.o., so sídlom Prešov, Tekeľova 2, IČO: 45 551 413,
zastúpený JUDr. Martou Maruniakovou, advokátkou so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 200/33, IČO: 35
514 906, o zaplatenie 3 118,32 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.618,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 1.608,55 eur od 1.7.2017 do 10.8.2017, zo sumy 1.468,55 eur od 11.8.2017 do 18.9.2017, zo sumy
1.348,55eurod19.9.2017do17.10.2017,zosumy1.228,55eurod18.10.2017do19.11.2017azosumy

1.108,55 eur od 20.11.2017 do zaplatenia, s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 27,24 eur od
1.10.2014dozaplatenia,zosumy24,52eurod1.11.2014dozaplatenia,zosumy16,34eurod1.12.2014
do zaplatenia, zo sumy 49,03 eur od 1.1.2015 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 49,03 eur od 1.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 41,85 eur od 1.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 66,27
eur od 1.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 73,24 eur od 1.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 66,27 eur od
1.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,28 eur od 1.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 68,01 eur od 1.8.2015 do
zaplatenia, zo sumy 62,78 eur od 1.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 52,32 eur od 1.10.2015 do zaplatenia,

zo sumy 84,52 eur od 1.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 76,73 eur od 1.12.2015 do zaplatenia, zo sumy
66,27 eur od 1.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 68,88 eur od 1.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 63,24 eur
od 1.3.2016 do zaplatenia, zo sumy 66,96 eur od 1.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 70,68 eur od 1.5.2016
do zaplatenia, zo sumy 30,88 eur od 1.6.2016 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 30,88 eur od 1.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 19,30 eur od 1.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 7,72
eur od 1.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 25,47 eur od 1.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 27,79 eur od
1.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 1,54 eur od 1.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 54,40 eur od 1.4.2017 do
zaplatenia, zo sumy 48,- eur od 1.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 46,40 eur od 1.6.2017 do zaplatenia

a zo sumy 30,40 eur od 1.7.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

V zostávajúcej časti žaloby konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.9.2016 domáhala, aby zaviazal žalovaného zaplatiť

jej sumu 3.118,32 eur s príslušenstvom. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila
tým, že u žalovaného pracovala vo funkcii šička od roku 1987 do 31.5.2017. Dňa 20.2.2017 jej
bola daná výpoveď z pracovného pomeru a jej pracovný pomer skončil k 31.5.2017. Vo výpovedi sa
žalovaný zaviazal uhradiť žalobkyni odstupné vo výške 4-násobku jej priemerného mesačného zárobkuv najbližšom výplatnom termíne, malo jej teda byť vyplatené do 12.6.2017. Odstupné predstavovalo
sumu 1.808,88 eur a do okamihu podania žaloby žalovaný žalobkyni uhradil len sumu 200,33 eur.
Žalobkyňa poukázala na to, že v roku 2015 Inšpektorát práce Prešov vykonal inšpekciu práce u

žalovaného, pričom zistil, že žalovaný vyplácal svojim zamestnancom minimálne mzdové nároky v
rozpore s ust. § 120 Zákonníka práce. Podľa protokolu inšpektorátu mala byť zaradená pozícia šičky do
II. stupňa náročnosti práce s koeficientom minimálnej mzdy 1,2. Minimálna hodinová mzda na základe
tohto zistenia mala byť v roku 2014 vo výške 2,023 eur a v roku 2015 vo výške 2,184 eur, v roku 2016 vo
výške 2,328 eur a v roku 2017 vo výške 2,50 eur. Porovnaním vyplatenej mzdy a zákonného mzdového

nároku rozdiel predstavuje sumu 1.509,77 eur. Na pojednávaní dňa 21.5.2018 žalobkyňa zobral žalobu
v časti o zaplatenie sumy 500,- eur späť s tým, že voči žalovanému si uplatnila sumu 2.618,- eur s
príslušenstvom.

2.Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a uznal svoj záväzok čo do sumy 1.108,88 eur.
Vo zvyšku s podanou žalobou nesúhlasil, poprel skutkové tvrdenia žalobkyne a uviedol, že žalobkyňa

vykonávala práce, ktoré nemožno zaradiť do II. skupiny náročnosti, a preto jej mzda bola vyplácaná
správne. Podľa žalovaného žalobkyňa vykonávala práce, ktoré sú iba dielčie, nešlo o ucelené
operácie, aj keď šitie je svojim spôsobom odborná práca, ale takéto neucelené operácie nevyžadujú
nejakú vysokú odbornosť, preto šičky s takýmito operáciami sú zaradené u žalovaného v I. stupni
náročnosti práce. Od piateho dodatku zo dňa 5.5.2016 bol zmenený žalobkyni druh práce na šičku.

Dovtedy bola zaradená podľa pracovnej zmluvy ako robotník v odevnej výrobe. Takto sa podľa
žalovaného zaradzujú zamestnanci, ktorí vykonávajú menej odborné práce. Podrobný obsah povinností
zamestnanca neexistuje, stupeň vzdelania taktiež nie je určený. Tieto práce môže vykonávať aj osoba
bez vzdelania, iba ktorá je trošku zručná v šití. Akú najnáročnejšiu činnosť vykonávala žalobkyňa právna
zástupkyňa žalovaného uviesť nevedela. Navrhla vo zvyšku žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Z pracovnej zmluvy zo dňa 3.11.1987 súd zistil, že žalobkyňa nastúpila do pracovného pomeru u
bývalého OZKN n.p. závod Svidník ako robotník v hlavnej výrobe.

5. Z dodatku pracovnej zmluvy zo dňa 5.5.2016 súd zistil, že uvedeným dodatkom bola pracovná zmluva
žalobkyne zmenená v časti druh práce na: šička - šitie rutinných kontrolovateľných prác podľa presných
postupov a pokynov. V časti mzda bola pracovná zmluva zmenená tak, že: zamestnanec sa zaraďuje
do I. stupňa náročnosti pracovných miest s hodinovou mzdou 2,60 eur/hod.

6. Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 20.2.2017 súd zistil, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď z
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce a žalobkyni náleží odstupné vo výške 4-násobku
jej priemernej mesačnej mzdy s tým, že odstupné jej bude uhradené v najbližšom výplatnom termíne.

7. Z výplatných pások súd zistil priemernú mesačnú mzdu žalobkyni a tiež skutočnosť, že žalobkyni bola
vyplácaná hodinová mzda vo výške minimálnej mzdy bez zohľadnenia stupňa náročnosti a koeficientu.

8. Z protokolu Inšpektorátu práce Prešov č. IPV-23-32-2.3/P-F24,A25,15 zo dňa 1.7.2015 súd zistil, že
Inšpektorát práce po kontrole vykonanej u žalovaného konštatoval porušenie § 120 ods. 1 Zákonníka

práce, a to tak, že zamestnancom, o.i. zaradeným na pracovnú pozíciu šičky, neposkytol mzdu najmenej
v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce podľa príslušného
pracovnéhomiesta.Uvedenénedostatkyboliužalovanéhokonštatovanéužprikontrolevmesiacimarec
2015 a následne v mesiaci jún 2015 opakovane.

9. Zo istený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

10. Podľa § 118 ods.1 Zákonníka práce (ďalej ZP), zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi
za vykonanú prácu mzdu.

11. Podľa § 120 ods.1 veta prvá ZP, zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov
dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume
minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň") príslušného
pracovného miesta.12. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,

ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

13. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti,

ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná
povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom
na označené dôkazy.

16. Podľa § 282 C.s.p., ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na

návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

17. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je

potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a
na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí
Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

18. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.

Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných

ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu

pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.19. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno,
t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a

to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

20. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany

porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).
V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa si riadne uplatnila nárok voči žalovanému, avšak tento sa v

konaní nebránil produkciou žiadnych dôkazov a svoj postoj obmedzil na odmietanie a popieranie tvrdení
žalobkyne.

21. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu v
rozsahu späťvzatia čo do sumy prevyšujúcej sumu 500,- eur s príslušenstvom zastavil.

V časti uznanej výšky odstupného 1.108,88 eur s príslušenstvom bez vykonania dokazovania žalobe
vyhovel.
Vo zvyšku uplatneného nároku mal súd za preukázané, že žalovaný žalobkyni vyplácal mzdu v rozpore
s ust. § 120 ZP, a to v dôsledku toho, že nezohľadnil koeficient náročnosti práce. V tomto smere súd
poukazuje na skutočnosť, že žalovaná svoj nárok riadne odôvodnila a preukazovala výplatnými páskami

a tiež protokolom Inšpektorátu práce Prešov, ktorý konštatoval u šičiek zamestnaných u žalovaného
nesprávny výpočet mzdy, a súčasne súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaný v konaní nepredložil pre
svojetvrdeniaotom,žežalobkyňanevykonávalaprácuvII.stupnináročnosti,žiadnedôkazyaneuniesol
takdôkaznébremeno,ktorévovzťahuknímtvrdenímskutočnostiamjednoznačnezaťažuježalovaného.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 C.s.p. Žalobkyni ako úspešnej strane v
konaní priznal náhradu trov v rozsahu 100 %. O výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.